{"guid": "6380c3ac-fea6-4d36-ab08-71e2dd1d2f8a:86c78bd0-5146-40c1-b1fd-fa8bb81ceedf", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1", "spisova_znacka": "17Sas/4/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 17Sas/4/2025 z 13. 3. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 13. marca 2026, sp. zn. 17Sas/4/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1", "identifikacne_cislo": "0925100245", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "datum_vydania": "2026-03-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "nazov": "§ 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-1.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-1"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-1"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/86c78bd0-5146-40c1-b1fd-fa8bb81ceedf", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n17Sas/4/2025\n0925100245\n13. 03. 2026\nJUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2026:0925100245.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudcom JUDr. PhDr. Pavlom Doričom, PhD., v právnej veci\nžalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom: A. XXX/XX, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Michal\nFeciľak, advokát, so sídlom: Jesenná 8, 080 05 Prešov, proti žalovanému: Generálny riaditeľ Sociálnej\npoisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava 1, v konaní o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29.\naugusta číslo 8-10, 813 63 Bratislava 1, č.: XXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, ako aj rozhodnutie\nSociálnej poisťovne, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta číslo 8, 813 63 Bratislava, č.: XXX XXX XXXX\nX zo dňa 03.01.2025 a vec v r a c i a Sociálnej poisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nodôvodnenie:\nI. Priebeh administratívneho konania\n1. Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej „prvostupňový orgán verejnej správy“) svojim rozhodnutím č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) zamietla žiadosť žalobcu\no starobný dôchodok zo dňa 12.12.2024, a to s poukazom na § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o\nsociálnom poistení (ďalej len „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení zákona č. 555/2007 Z. z., z dôvodu, že\nku dňu 12.12.2024, nebol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov.\n2. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, doručené prvostupňovému orgánu\nverejnej správy dňa 05.03.2025.\n2.1 V odvolaní sa žalobca vyjadril, že rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy považuje za\nnezákonné, ktorá spočíva v nesprávnej právnej aplikácii platných právnych noriem. Doby dôchodkového\npoistenia prvostupňový orgán verejnej správy hodnotil nesprávne a nezákonne.\n2.2 V odvolaní ďalej žalobca uvádza, že ku dňu 12.12.2024 získal dobu dôchodkového poistenia 5028\ndní, t. j. 13 rokov a 283 dní.\n2.3 K odvolaniu žalobca priložil aj osobný list dôchodkového poistenia a Potvrdenie D. E. A. o dobe\ntrvania služobného pomeru (od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX doba výkonu základnej vojenskej služby,\na od XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX doba služobného pomeru).\n2.4 Záverom žalobca žiadal v rámci autoremedúry rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zrušiť\na vydať nové rozhodnutie v súlade s platnou právnou úpravou alebo odvolanie postúpiť Generálnemu\nriaditeľovi Sociálnej poisťovne.\n\n3. O odvolaní žalobcu rozhodol Generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n07.04.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“), tak, že odvolanie\nžalobcu v celom rozsahu zamietol a potvrdil prvostupňové rozhodnutie.\n3.1 Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení uviedol, že postup prvostupňového správneho orgánu\nbol správny, a preto rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. XXX XXX XXXX X zo dňa\n03.01.2025 potvrdil.\n3.2 Ďalej žalovaný uviedol, že žiadosťou spísanou v Sociálnej poisťovni, pobočka Humenné, dňa\n12.12.2024 požiadal žalobca o priznanie starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 12.12.2024.\nV tento deň žalobca dovŕšil dôchodkový vek, a získal 5028 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13\nrokov a 283 dní obdobia dôchodkového poistenia. Teda žalobca nezískal potrebný počet rokov obdobia\ndôchodkového poistenia, teda najmenej 15 rokov dôchodkového poistenia, na vznik nároku na starobný\ndôchodok.\n3.3 Ďalej žalovaný uvádza, že podľa potvrdenia D. E. A. G. XXXXXX/XXXX zo dňa 14.06.2021 celková\ndoba výkonu štátnej služby pre nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. v znení\nneskorších predpisov je 30 rokov a 306 dní (doba výkonu základnej vojenskej služby H. XX.XX.XXXX\nF. XX.XX.XXXX a doba trvania služobného pomeru colníka v colnej správe H. XX.XX.XXXX F.\nXX.XX.XXXX). Vo funkcii D. žalobca vykonával zamestnanie zaradené v III. pracovnej kategórii.\nZ dôvodu, že zamestnanie – funkciu D. H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX podľa potvrdenia Finančného\nriaditeľstva Slovenskej republiky, a aj podľa evidenčných listov dôchodkového zabezpečenia/poistenia\nnachádzajúcich sa v informačnom systéme sociálnej poisťovne nevykonával vo zvýhodnenej I. alebo\nII. kategórii, nie je možné postupovať podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky\na ani podľa čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach (ďalej aj „Dohovor\nč. 128“).\n3.4 Žalovaný konštatuje, že keďže žalobca nezískal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na\nvýsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný nárok na výsluhový dôchodok,\nv súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 334/2011 Z. z., sa\ndoba služobného pomeru nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia, a preto na nárok na starobný\ndôchodok nebola zhodnotená.\n3.5 Ďalej žalovaný uvádza, že žalobca nesplnil jednu z podmienok nároku na starobný dôchodok podľa §\n65 zákona č. 461/2003 Z. z., a to podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej\n15 rokov.\n3.6 Zároveň sa žalovaný vyjadruje aj k žalobcom v odvolaní uvádzanému, že Ústavný súd Slovenskej\nrepubliky a Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach judikovali, že pri posudzovaní\ndoby poistenia sociálna poisťovňa musí brať do úvahy aj dobu poistenia v osobitnom systéme poistenia\na následne vypočítanú sumu krátiť podľa Dohovoru č. 128.\n3.7 Žalovaný konštatuje, že Sociálna poisťovňa ústredie zosúladila svoju aplikačnú prax so\nzovšeobecneným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky tak, že pre posúdenie dôchodkových\nnárokov zohľadňuje aj dobu profesionálnej služby zaradenú do zvýhodnenej I. a II. kategórie funkcií\na následne určí aj sumu dôchodku v súlade s Dohovorom č. 128. V prípade žalobcu takýto postup\nneprichádza do úvahy z dôvodu, že obdobie profesionálnej služby colníka nebolo zaradené do I. alebo II.\nkategórie funkcií. Prvostupňový orgán verejnej správy v prípade žalobcu zvolil rovnaký postup ako u tých\npoistencov, ktorí nezískali dobu zamestnania alebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej\nkategórii, resp. kategórii funkcií.\nII. Súdne konanie\n(správna žaloba, vyjadrenie žalovaného k žalobe, replika žalobcu)\n4. Správnou žalobou zo dňa 28.04.2025, ktorá bola Správnemu súdu v Košiciach (ďalej len „správny\nsúd“) doručenou v ten istý deň, sa žalobca domáhal zrušenia preskúmavaného rozhodnutia žalovaného,\nako aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej správy, a vrátenia veci prvostupňovému\norgánu verejnej správy na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal o priznanie úplnej náhrady trov\nkonania.\n4.1 Žalobca podanie žaloby odôvodnil tým, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho\nposúdenia doby dôchodkového poistenia. Žalovaný, ako aj prvostupňový orgán verejnej správy nebrali\ndo úvahy celú dobu dôchodkového poistenia, pretože na starobný dôchodok nehodnotili dobu služby,\nktorú žalobca získal počas výkonu základnej vojenskej služby a v colnej správe (Finančné riaditeľstvo\nSR), teda posudzovali dobu dôchodkového poistenia nesprávne, v dôsledku čoho vydali nesprávne\n\nrozhodnutia keď dospeli k záveru, že žalobca nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia\ndôchodkového poistenia za vznik nároku na starobný dôchodok.\n4.2 Ďalej žalobca poukazuje na skutočnosť, že mimo colnej správy odpracoval 13 rokov a 283 dní,\npočas ktorých bol dôchodkovo poistený. V colnej správe a počas výkonu základnej vojenskej služby\nvšak žalobca odpracoval (získal) obdobie 30 rokov a 306 dní, ktoré síce boli zhodnotené pri nároku\nžalobcu na výsluhový dôchodok, avšak neexistuje zákonný dôvod, pre ktorý by na predmetné obdobie\nnemalo byť prihliadané aj pri rozhodovaní žalovaného o nároku žalobcu na starobný dôchodok.\n4.3 Žalobca konštatuje, že splnil zákonom stanovené podmienky pre priznanie starobného dôchodku,\na to podmienku dovŕšenia dôchodkového veku a podmienku získania viac ako 15 rokov doby\ndôchodkového poistenia, pričom žalovaný mal správne prihliadať aj na obdobie, počas ktorého žalobca\npracoval v colnej správe, resp. vykonával základnú vojenskú službu.\n4.4 Žalobca ďalej uvádza, že v preskúmavanom rozhodnutí argumentácia žalovaného, že práca colníka\nnebola zaradená do I. ani do II. pracovno-právnej kategórie je nesprávna a nemá žiadne opodstatnenie.\nPracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku.\n4.5 Žalobca tiež konštatuje, že žalovaný mal správne do doby dôchodkového poistenia započítať\naj (celé) obdobie hodnotené na určenie sumy výsluhového dôchodku. Postupom žalovaného\ndošlo k úplnému vylúčeniu zhodnotenia dosiahnutej doby služobného pomeru v dávke starobného\ndôchodkového zabezpečenia, čím došlo k jeho znevýhodneniu oproti poistencom, ktorí dosiahli celú\ndobu dôchodkového poistenia len vo všeobecnom systéme.\n4.6 Následne žalobca poukazuje na skutočnosť, že žalovaný aj prvostupňový orgán verejnej správy\nrozhodli v rozpore s ustanoveniami čl. 33 (2) Dohovoru č. 128, publikovanom pod č. 416/1991 Zb., ako aj\nv rozpore s ustálenou judikatúrou NS SR. Žalobca poukazuje na judikáty NS SR sp. zn. 10 So 59/2014,\nsp. zn. 7 So 138/2011 a sp. zn. 9 So 15/2016.\n4.7 Záverom žalobca uvádza, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania.\n5. Žalovaný sa na základe výzvy správneho súdu vyjadril k žalobe vo svojom písomnom vyjadrení zo dňa\n18.06.2025, doručeným správnemu súdu v ten istý deň, v ktorom žalovaný uviedol, že sa s námietkami\nžalobcu nestotožňuje, považuje ich za nedôvodné, žalovaný uvádza, že jeho postup bol pri posúdení\nnároku žalobcu na starobný dôchodok správny a rozhodnutie má podklad v zákonných ustanoveniach.\n5.1 Ďalej žalovaný uvádza, že osobitným predpisom, na ktorý odkazuje ustanovenie § 60 ods. 2 a §\n255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, je zákon č. 328/2002 Z. z., z ktorého vyplýva, že aj poistenec\nzíska dobu služby v rozsahu, ktorý zakladá nárok na výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z.\nz., nie je možné toto obdobie služby hodnotiť ako obdobie dôchodkového poistenia podľa všeobecných\npredpisov o sociálnom poistení.\n5.2 Podľa žalovaného, keďže bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného zákona, na\nnárok ktorého bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, vrátane vojenskej služby, nie je možné\nv súlade s § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení zhodnotiť obdobie trvania služobného\npomeru ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy starobného dôchodku.\n5.3 Žalovaný k námietke žalobcu, že mal postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 uvádza, že\nzosúladil svoju aplikačnú prax so všeobecným názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, avšak\nv prípade žalobcu, keďže obdobie profesionálnej služby v colnej správe nemal zaradené do I. alebo II.\nkategórie funkcií, žalovaný zvolil rovnaký postup ako u tých poistencov, ktoré nezískali dobu zamestnania\nalebo profesionálnu službu vo zvýhodnenej pracovnej kategórii, resp. kategórii funkcií.\n5.4 K rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012, na\nktorý poukázal žalobca, žalovaný uvádza, že ten sa skutkovo a právne týka odlišnej veci ako v prípade\nžalobcu, pretože v ňom rozhodol súd v prípade poistenca, ktorý získal dobu služby v osobitnom systéme,\nzaradenú do zvýhodnenej kategórie funkcií, v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového\nveku, s prihliadnutím na § 274 zákona o sociálnom poistení.\n5.5 Žalovaný konštatuje, že keďže žalobca nevykonával službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú\nsplnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na\nstarobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky.\n5.6 Záverom žalovaný má za to, že nárok žalobcu na starobný dôchodok bol posúdený správne, v súlade\ns príslušnými právnymi predpismi o sociálnom poistení a preskúmavané rozhodnutie, ako aj rozhodnutie\nprvostupňového orgánu verejnej správy sú zákonné a správne.\n5.7 Žalovaný nežiada správny súd, aby nariadil vo veci pojednávanie.\n6. V replike zo dňa 04.08.2025 žalobca uviedol, že vyjadrenie žalovaného zo dňa 18.06.2025 odmieta\nako celok a jeho argumentáciu považuje za nesprávnu. Na podanej žalobe žalobca trvá v celom rozsahu.\n\n6.1 Odôvodnenie žalovaného, že obdobie služobného pomeru v colnej správe nie je obdobím\ndôchodkového poistenia, a teda, že ho pre účely nároku na starobný dôchodok nemožno zhodnotiť\nz dôvodu, že už boli zhodnotené pre nárok na výsluhový dôchodok, považuje žalobca za chybné a\ndiskriminačné, pričom tento názor nemá oporu v žiadnom ustanovení zákona.\n6.2 Ďalej žaloba považuje zdôvodnenia týkajúce sa nezaradenia funkcie D. do I. či II. pracovno-právnej\nkategórie za nezákonné. Žalobca spĺňa všetky podmienky na to, aby mu obdobie služobného pomeru\nbolo započítané do obdobia dôchodkového poistenia, pričom na to má právny nárok.\n6.3 Podľa názoru žalobcu platí, že doba služobného pomeru v colnej správe sa zhodnocuje na účely\nstarobného dôchodku.\n6.4 Žalobca taktiež na preukázanie správnosti ním tvrdených skutočností príkladmo poukazuje na\nrecentné právoplatné rozhodnutia vydané v (skutkovo i právne) totožných konaniach: rozsudok\nSprávneho súdu v Košiciach sp. zn. 13 Sas 3/2025 z 09.07.2025, rozsudok Správneho súdu v Banskej\nBystrici sp. zn. BB - 20 Sa 11/2022 z 21.08.2023 a rozsudok Správneho súdu v Bratislave sp. zn. BA\n- 7 Sa 29/2023 zo 04.07.2025.\n7. Žalovanému bola replika žalobcu zo dňa 04.08.2025 doručená spolu s výzvou súdu na vyjadrenie sa\ndňa 13.08.2025, na ktorú už duplikou nereagoval.\nIII. Konanie na správnom súde\n8. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok v znení platnom v rozhodnom čase, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych\norgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a bez nariadenia\npojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 13.03.2026 rozsudok (oznámenie o termíne\nverejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 21.01.2026), ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného\nGenerálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, č.\nXXX XXX XXXX X zo dňa 07.04.2025, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie so sídlom: Ul.\n29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 a vec vrátil Sociálnej\npoisťovni, ústredie na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na úplnú\nnáhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nIV. Aplikované ustanovenia právnych predpisov\n9. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 461/2003 o sociálnom poistení v znení platnom a účinnom v rozhodnom\nčase (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného\nzboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej\nstráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej\nsprávy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl vojakov mimoriadnej služby (ďalej\nlen „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom ak tento\nzákon neustanovuje inak.\n1a) Zákon č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej\nslužby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších\npredpisov.\nZákon č. 200/1998 Z. z. o štátnej službe colníkov a o zmene a doplnení niektorých ďalších zákonov v\nznení neskorších predpisov.\nZákon č. 315/2001 Z. z. o Hasičskom a záchrannom zbore v znení neskorších predpisov.\nZákon č. 544/2002 Z. z. o Horskej záchrannej službe v znení neskorších predpisov..\n1b) Zákon č. 346/2005 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov ozbrojených síl Slovenskej\nrepubliky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 253/2007 Z. z.\n1c) Zákon č. 570/2005 Z. z. o brannej povinnosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení\nneskorších predpisov.\n2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n\n10. Podľa § 2 ods. 1 SSP v znení platnom a účinnom v rozhodnom čase (ďalej len „SSP“), v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n11. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n12. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n13. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v\nsociálnych veciach.\n14. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n15. Podľa § 191 ods. 1 písm. c), správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej\nsprávy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci.\n16. Podľa čl. 2 ods. 2 zákona č. 460/1992 Z. z. Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „Ústava SR“),\nštátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví\nzákon.\n17. Podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy SR, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe\na pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa.\n18. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného\nhmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané\nhmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno\nzabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený\npočet odpracovaných rokov.\n19. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných\nslobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom\npred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú\nprednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd.\n20. Podľa § 1 ods. 1 písm. c) zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov\na o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom znení (ďalej len „zákon č. 328/2002 Z. z.“),\ntento zákon upravuje sociálne zabezpečenie policajtov a profesionálnych vojakov, ktoré tvorí výsluhové\nzabezpečenie.\n21. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení účinnom v rozhodnom čase, pod pojmom policajt sa\nna účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej\nzáchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej\na justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.\n1a) § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých zákonov.\n22. Podľa § 71 ods. 6 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v rozhodnom čase, ozbrojeným príslušníkom finančnej správy sa rozumie\npríslušník finančnej správy, ktorý je ustanovený do funkcie spojenej s pridelením strelnej zbrane\nslužobným úradom (ďalej len „funkcia so zbraňou“), ak § 327 neustanovuje inak. Takýto príslušník\nfinančnej správy zostáva ozbrojeným príslušníkom finančnej správy, aj ak je neskôr zaradený do zálohy\nalebo ustanovený do funkcie inej, než je funkcia so zbraňou (ďalej len „funkcia bez zbrane“) a spĺňa\n\npodmienky podľa § 84 ods. 2; to neplatí, ak sa uplatní ustanovenie § 107 ods. 5, § 108, § 113 ods.\n6 štvrtej vety alebo § 262 ods. 4. Na účely splnenia podmienky zdravotnej spôsobilosti podľa druhej vety\npostačuje zdravotná klasifikácia podľa § 271 ods. 2 písm. b).\n23. Podľa § 316 ods. 2 zákona č. 35/2019 Z. z. o finančnej správe a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení platnom v rozhodnom čase, ak sa vo všeobecne záväzných právnych predpisoch\npoužíva pojem „colník“ vo všetkých tvaroch, rozumie sa tým „príslušník finančnej správy“ v príslušnom\ntvare.\n24. Podľa § 30 písm. d) zákona č. 328/2002 Z. z., z výsluhového zabezpečenia sa poskytuje výsluhový\ndôchodok.\n25. Podľa § 60 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie\nvýkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali\nv rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\n2) Zákon č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov.\n55) § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. v znení neskorších predpisov\n26. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol\ndôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek.\n27. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje\naj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31.\ndecembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v\nrozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný\ninvalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného\npredpisu.\n28. Podľa § 274 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do\nI. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú.\n29. Podľa čl. 33 ods. 2 oznámenia č. 416/1991 Zb. o dojednaní Dohovoru o invalidných, starobných\na pozostalostných dávkach (č. 128) „Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku\nustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú\nsociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo\nzastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo\nje zastavená, nepresahuje druhú dávku.“\nV. Právne posúdenie veci správnym súdom\n30. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu\npodľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či\nobsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade\ns hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n31. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal\n(vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných\n\nbodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je\nviazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP.\n32. Správny súd úvodom konštatuje, že z obsahu administratívneho spisu, ako aj z priebehu súdneho\nkonania sú zrejmé a nesporné nasledovné skutočnosti:\n- žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa XX.XX.XXXX,\n- žalobca požiadal dňa XX.XX.XXXX o starobný dôchodok,\n- žalobca získal 5028 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 13 rokov a 283 dní,\n- od XX.XX.XXXX bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok, kde bola pre nárok na výsluhový\ndôchodok a jeho sumu zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby H. XX.XX.XXXX F.\nXX.XX.XXXX a doba služobného pomeru H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX.\n33. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností vzhľadom na absenciu pojmu D. v zákone o sociálnom\npoistení v znení platnom a účinnom v čase rozhodovania o žiadosti žalobcu správny súd dopĺňa, že až do\nprijatia zákona č. 35/2019 Z. z., t. j. do 30. júna 2019, bol v zmysle § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení\nza policajta považovaný aj colník a následné legislatívne zmeny nemali vplyv na posudzovanie nároku\nžalobcu týkajúceho sa obdobia výkonu služby H. XX.XX.XXXX F. XX.XX.XXXX a od XX.XX.XXXX F.\nXX.XX.XXXX.\n34. Správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie a tiež konanie, ktoré jeho vydaniu\npredchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že oba správne orgány nepostupovali v\nsúlade s platnou právnou úpravou, a preto aj preskúmavané rozhodnutie nie je vydané v súlade s platnou\nprávnou úpravou. Podľa názoru súdu v správnom konaní bol dostatočne zistený skutkový stav veci,\navšak z neho nebol vyvodený správny právny záver.\n35. Podľa názoru správneho súdu je potrebné poznať rozdiel medzi pojmami „nárok na starobný\ndôchodok“, „nárok na priznanie starobného dôchodku“ a „nárok na výplatu starobného dôchodku.“ Pokiaľ\nide o „nárok na starobný dôchodok“, ten je v zmysle cit. čl. 39 ods. 3 a 7 ústavy priznaný fyzickej\nosobe, ktorá dosiahla zákonom stanovenú dobu účasti na systéme dôchodkového poistenia a dosiahla\nzákonom ustanovený vek, ktorým zákonom je zákon o sociálnom poistení určujúci o akú dobu účasti na\nsystéme dôchodkového poistenia sa jedná (15 rokov) a aký fyzický vek musí fyzická osoba dosiahnuť\n(62 rokov). Ak fyzická osoba spĺňa vyššie uvedené zákonné kritéria veku a doby účasti na systéme\ndôchodkového poistenia, sociálna poisťovňa na základe ňou podanej žiadosti o priznanie starobného\ndôchodku rozhodne o „nároku na priznanie starobného dôchodku“, teda rozhodne odkedy fyzická osoba\nspĺňa zákonné podmienky, aby mala nárok na starobný dôchodok, a v akej výške. Napokon sociálna\npoisťovňa rozhodne aj o dobe, odkedy tejto fyzickej osobe patrí „nárok na výplatu starobného dôchodku“.\n36. Medzi účastníkmi konania nebola sporná skutočnosť, že žalobca dosiahol dôchodkový vek podľa\n§ 65 ods. 2 zákona o sociálnom poistení ani to, že žalobca je poberateľom výsluhového dôchodku od\nXX.XX.XXXX. Spornou bola otázka započítania doby, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do\nobdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na starobný dôchodok. Žalobcovi\nnebola zo strany žalovaného pri rozhodovaní o nároku na starobný dôchodok zhodnotená doba\nslužobného pomeru v colnej správe v rozsahu celkom 30 rokov a 306 dní (zaradený do III. pracovnej\nkategórie), ktorá bola zhodnotená pre výsluhový dôchodok priznaný žalobcovi od XX.XX.XXXX. Z\nosobného listu dôchodkového poistenia žalobcu, ako aj prílohy prvostupňového rozhodnutia vyplýva, že\nsociálna poisťovňa žalobcovi z celkovej doby dôchodkového poistenia vylúčila uvedenú dobu výkonu\nslužobného pomeru a nehodnotila ju pre účely nároku na starobný dôchodok. Zhodnotila iba obdobie\ndôchodkového poistenia v rozsahu 13 rokov a 283 dní, získané vo všeobecnom systéme sociálneho\npoistenia.\n37. Podľa názoru súdu, sociálna poisťovňa pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie starobného\ndôchodku zohľadnila len prvú časť z citovaných ustanovení § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona o\nsociálnom poistení a nevysporiadala sa s dôsledkami skutočnosti, že žalobcovi bol priznaný výsluhový\ndôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a nie invalidný dôchodok ani čiastočne invalidný dôchodok\npodľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z.\n38. Správny súd s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky uvádza, že\nvšeobecný systém sociálneho poistenia a osobitný systém sociálneho poistenia (zabezpečenia\n\npríslušníkov ozbrojených zborov) sú založené na základe hodnotenia dôb poistenia (zamestnania)\npre dávky dôchodkového poistenia. Zákon o sociálnom poistení upravuje nároky poistencov zo\nvšeobecného systému sociálneho poistenia a jeho cieľom je zabezpečiť, aby doby poistenia boli\npoistencovi pre vznik nároku na dávky podmienené dosiahnutím veku alebo v dôsledku jeho\nnepriaznivého zdravotného stavu boli riadne zohľadnené, avšak na druhej strane osobitné právne\núpravy, používané v osobitnom systéme sociálneho poistenia obsahujú len úpravu, ktorá zabezpečuje\nužší okruh dávok dôchodkového poistenia a zohľadňuje ako dobu poistenia iba dobu výkonu služby\n(prípadne náhradnú dobu výkonu služby). Osobitný systém poistenia príslušníkov ozbrojených zborov\nneobsahuje úpravu starobných dôchodkov, sirotských a vdovských dôchodkov, ktoré by zohľadňovali\ndobu ich poistenia v celom rozsahu, a to aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje len úpravu výsluhových\ndôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných\nvýsluhových dôchodkov, ktoré sú založené len na hodnotení doby služby poistenca a vôbec nehodnotí\ndobu poistenia, ktorú poistenci získali vo všeobecnom systéme. V dôsledku toho sú poistenci osobitného\nsystému sociálneho zabezpečenia vylúčení z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení len v rozsahu,\nzodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme (s výnimkou prípadov podľa § 60 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení, ktorým sa pre nárok na tieto dávky hodnotí aj so započítaním doby služby v\nozbrojených silách v celom rozsahu), ale nie v časti, upravujúcej nárok na starobný, predčasný starobný,\ninvalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. A v dôsledku súbežného uplatňovania týchto\nsystémov nesprávnym, výlučne gramatickým výkladom zákona dochádza k diskriminácii poistencov\nosobitného systému, lebo Sociálna poisťovňa im niektoré doby poistenia nehodnotí vôbec, alebo im ich\nhodnotenie odsúva a aj mení podmienky alebo odníma výhody, poskytované poistencom v osobitnom\nsystéme sociálneho poistenia, pričom právna úprava, pri ktorej došlo k odčleneniu dôchodkového\nzabezpečenia príslušníkov ozbrojených zborov do osobitného systému nemala za cieľ takýto postup,\npri ktorom sa nehodnotia príslušníkom ozbrojených zborov v čase vzniku nároku na výsluhovú dávku\nvšetky doby poistenia. Svedčí o tom aj znenie § 274 zákona o sociálnom poistení, upravujúce zachovanie\nnárokov, vyplývajúcich zo zaradenia zamestnaní do zvýhodnených pracovných kategórií. Nová právna\núprava, obsiahnutá v zákone o sociálnom poistení tiež nemala za cieľ vylúčiť tieto zvýhodnenia a\nvyžadovať, aby zvýhodnené zamestnanie znemožnilo pri posudzovaní vzniku nároku na dávku podľa\nzákona o sociálnom poistení zohľadniť celú dobu poistenia (bez ohľadu na skutočnosť, v ktorom\nsystéme ju poistenec získal) a vyžadovať od zamestnanca nadobudnutie doby poistenia výlučne podľa\nustanovení zákona o sociálnom poistení vo všeobecnom systéme tak, akoby poistenec bol poistený\nvýlučne len za podmienok, uvedených v zákone o sociálnom poistení, pričom tieto podmienky sú\nstanovené pre iné kategórie zamestnaní a akoby v ostatnom období nebol poistený vôbec.\n39. V záujme vysvetlenia správnej aplikácie zákona o sociálnom poistení aj v danej veci bolo preto\npotrebné skúmať pôsobnosť zákona o sociálnom poistení na tých poistencov, ktorí boli v určitom období\npoistení v inom dôchodkovom systéme na Slovensku. Nesprávnou aplikáciou zákona o sociálnom\npoistení dochádza k zhoršovaniu dôchodkového postavenia práve tých poistencov, ktorým v čase vzniku\npoistného vzťahu a aj počas jeho trvania právna úprava mala zabezpečovať komplexne výhodnejšie\npostavenie s prihliadnutím na náročné špecifiká ich služby. Absolútne vylúčenie hodnotenia doby\npoistenia zo všeobecného systému u tých poistencov, ktorí získali dávky dôchodkového poistenia\n(zabezpečenia) v inom systéme sociálneho poistenia a nie v systéme všeobecnom, má za následok\nhoršie zaobchádzanie s nimi, ako s poistencami, ktorí sú poistení v zahraničných systémoch sociálneho\npoistenia a u ktorých samotná poisťovňa vôbec nepochybuje o spôsobe výpočtu ich dôchodkových\ndávok spôsobom krátenia, ktorý zabezpečuje primerané poistné plnenie za obdobia, v ktorých boli\npoistení na Slovensku po zohľadnení dôb poistenia v iných systémoch. Postupom sociálnej poisťovne sa\nnapríklad pri dosiahnutí dôchodkového veku a započítaní dôb poistenia, získaných len vo všeobecnom\nsystéme vymeriava poistencom dôchodok vo výške, akoby celkovo boli poistení len po krátky čas, a\ntým sa znižuje ich osobný mzdový bod a následne aj výšku dôchodku. Nad akúkoľvek pochybnosť\nje takýto postup pre poistencov, ktorí získali časť poistenia v obidvoch systémoch nevýhodnejší, ako\nkeby sa im pre vznik nároku hodnotila celá doba poistenia a poskytla sa im len zvyšná časť dôchodku\nzodpovedajúca dobe poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto sociálna poisťovňa mala pri\nrozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia\npoistencov osobitného systému najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy,\nak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme (samozrejme pri zachovaní výhod z\npreferovaných zamestnaní, teda napr. pri skoršom odchode do dôchodku), následne vypočítať teoretickú\nvýšku dôchodku, ktorá by im patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju\nod teoretickej výšky dôchodku, vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia a až takto vypočítaná\n\ndávka môže zachovať všetky oprávnené nároky uvedených poistencov osobitného systému a nebude\npoškodzovať sociálnu poisťovňu.\n40. Zákon o sociálnom poistení nestotožňuje definíciu poistenca podľa § 6 zákona o sociálnom poistení\ns úpravou poistenia a obdobia dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2 a § 255 zákona o sociálnom\npoistení\n41. Z pôsobnosti zákona o sociálnom poistení sú vylúčení príslušníci ozbrojených zborov a ozbrojených\nsíl len za obdobia dôchodkového poistenia, v ktorých vykonávali službu v ozbrojených zboroch a\nozbrojených silách, nie však za ostatné obdobia ich dôchodkového poistenia, resp. zabezpečenia (ak\nosobitné ustanovenia zákona neuvádzajú inak). Toto vylúčenie však nemôže mať za následok ich nižšie\ndôchodkové nároky, ako by vznikli poistencom všeobecného dôchodkového systému po zhodnotení\nrovnakej doby poistenia len vo všeobecnom systéme.\n42. Ustanovenie § 1 ods. 3 zákona o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov preto nebráni\nvzniku nároku na starobný dôchodok vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia aj príslušníkovi\nozbrojeného zboru alebo ozbrojených síl, ktorý už dosiahol dôchodkový vek podľa § 274 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení, splnil podmienky nároku na niektorú z výsluhových dávok a získal k tomuto dňu\nakúkoľvek hodnotiteľnú dobu poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia (nie dobu\npoistenia, vyžadovanú u poistenca, ktorý bol poistený výlučne vo všeobecnom systéme).\n43. Za takýchto okolností potom priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z.\nnevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby)\nnebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je\nvýznamné pre zistenie výšky dôchodku. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na prípady priznania\ninvalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku\npodľa § 40 až 45 a § 101 zákona č. 328/2002 Z. z. takým spôsobom, že za túto dobu poistenia\nnepatrí zodpovedajúca časť dôchodku poistenca, ktorý bol pred priznaním týchto dávok poistený v\nosobitných systémoch dôchodkového poistenia. Pri takomto postupe sociálna poisťovňa poskytne dávku\ndôchodkového poistenia len za obdobie, počas ktorého jej bolo za poistenca zaplatené poistné a\npoistenca na jeho dôchodkových nárokoch neukráti (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky,\nsp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15.08.2012 publikovaný v Zbierke stanovísk NS SR a súdov SR č. 6/2013).\n44. Správny súd z hľadiska rozsahu aplikability vyššie citovaného právneho záveru poukazuje na\nzáver rozhodovacej praxe, podľa ktorého (pozn. zvýraznenie urobené správnym súdom): „judikatúra\nNajvyššieho súdu SR nie je viazaná len na prípady, kedy policajti a vojaci získali zamestnanie (dobu\nslužby) v I., II. kategórii funkcií v rozsahu odôvodňujúcom zníženie dôchodkového veku. Vyplýva z nej\nvo všeobecnosti nárok poberateľa výsluhového dôchodku aj na starobný dôchodok zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia a jeho krátenie v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 aj od dovŕšenia\ndôchodkového veku podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.“ (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky, sp. zn. 9So/15/2016).\n45. Z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 ani z\nustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru\nmal týkať len poistencov, ktorí službu hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II.\nkategórii funkcií. Výkon služby v I. a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho\ndôchodkového veku. Keďže navrhovateľ dovŕšil dôchodkový podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení, pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme\nzískal celkovo viac ako 15 rokov, sociálna poisťovňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre\nzistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru.\n46. Rovnako v rozsudku sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26.04.2017 Najvyšší súd SR, citujúc závery\nobsiahnuté v jeho rozsudku sp. zn. 7So/138/2012 zo dňa 15.08.2012, konštatoval, že: „Z citovaného\nrozsudku ani z ustálenej judikatúry najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č.\n128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenú pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v\nI. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného\nnižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu 23.07.2014, od ktorého žiadal priznať starobný\ndôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne\n\ndôb poistenia, hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme, získal celkovo viac ako\n15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky\nstarobného dôchodku a následne postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“)\n47. Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu\nslužby colníka nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom\npoistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len v prípade priznania invalidného výsluhového\ndôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočne invalidného dôchodku podľa § 40 až 45 a § 101\nzákona č. 328/2002 Z. z. (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 7So/16/2016 zo dňa\n28.06.2017).\n48. Pokiaľ ide o otázku zaradenia služby vykonávanej žalobcom do III. kategórie, uvedené nevylučuje\naplikáciu § 274 zákona o sociálnom poistení. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na právny názor,\nktorý Najvyšší súd Slovenskej republiky vyslovil v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30. októbra\n2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému\nsociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby,\nktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu\nna skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po\ntakom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti,\nzodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej,\nže postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje\nlen na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu\npre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“\n49. Z hľadiska spôsobu správneho právneho posúdenie nároku žalobcu na starobný dôchodok správny\nsúd poukazuje na ustálenú rozhodovaciu prax, podľa ktorej: „22. Čo sa týka samotnej aplikácie § 60\nods. 2 alebo prechodného ustanovenia § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, v tomto ohľadne veľký\nsenát poukazuje na ustálenú judikatúru vo veciach priznávania starobných dôchodkov poberateľom\nvýsluhových dôchodkov, ktorú je potrebné použiť aj na prípady priznávania predčasných starobných\ndôchodkov. Podľa nej priznanie výsluhového dôchodku nevylučuje, aby obdobie výkonu služby bolo\npovažované za obdobie dôchodcovho poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné\npre zistenie výšky dôchodku. Za všetky rozhodnutia veľký senát cituje časť rozsudku NS SR sp.\nzn. 9So/108/2015: „... Treba prisvedčiť navrhovateľovi, že zákonodarca doteraz na vykonanie čl. 33\nods. 2 Dohovoru č. 128 neupravil zákonom postup krátenia starobného dôchodku v prípade jeho\nsúbehu s výsluhovým dôchodkom z osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Taktiež je však\npotrebné zdôrazniť aj to, že zákon č. 461/2003 Z. z. priamo v ustanoveniach § 60 ods. 2 a § 255\nods. 5 vylúčil možnosť započítania obdobia služby policajta, získaného v rozsahu zakladajúcom nárok\nna výsluhový dôchodok (minimálne 15 rokov) do obdobia dôchodkového poistenia. Len výkladom\nrelevantných predpisov spôsobom, ktorý najvyšší súd považuje za konformný s Ústavou Slovenskej\nrepubliky, najvyšší súd vo viacerých svojich rozhodnutiach judikoval, že výsluhový dôchodok má od\ndovŕšenia dôchodkového veku podľa zákona o sociálnom poistení charakter dávky v starobe, ktorú\nmá na mysli čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Bez tejto judikatúry by odporkyňa pre nárok na starobný\ndôchodok v zmysle vyššie uvedených ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom\npoistení vôbec nemohla pre nárok a výšku starobného dôchodku započítať navrhovateľovi dobu služby\nv Policajnom zbore. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že úpravu v zákone o sociálnom poistení, podľa\nktorej vzhľadom na získanie doby služby policajta v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok\nby sa obdobie tejto služby v zmysle § 60, ods. 2 a § 255 ods. 5 tohto zákona vôbec nemalo hodnotiť,\nnajvyšší súd preklenul svojou judikatúrou v prospech týchto poistencov. Súčasne však judikoval aj to,\nže odporkyňa môže vykonať krátenie tzv. teoretickej sumy v súlade s Čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 a to\ntak, že krátenie je možné vykonať len pomerne, o sumu zodpovedajúcu pomeru doby služby policajta\nk celkovej dobe poistenia tak vo všeobecnom, ako aj osobitnom systéme sociálneho poistenia, najviac\nvšak o sumu výsluhového dôchodku. Pokiaľ teda odporkyňa, pri absencii osobitnej zákonnej úpravy,\nvychádzajúc z judikatúry najvyššieho súdu, vykonala výpočet teoretickej sumy starobného dôchodku\nxxx a túto teoretickú sumu krátila o sumu xxx, rovnajúcu sa koeficientu xxx, určeného ako podiel xxx\nskončených rokov služby a xxx rokov súčtu dôb služobného pomeru a tzv. obdobia dôchodkového\npoistenia v civile, teda o sumu nepresahujúcu sumu výsluhového dôchodku, a navrhovateľovi priznala\nstarobný dôchodok od 13. decembra 2010 v sume xxx € mesačne, takýto jej postup považoval odvolací\n\nsúd za súladný s čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128.“ (rozsudok veľkého\nsenátu Najvyšší správny súd Slovenskej republiky, 19SVs/7/2023, ods. 22).\n50. Pokiaľ sociálna poisťovňa vo veci postupovala tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu\nna starobný dôchodok podľa zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčila hodnotenie doby jeho\npoistenia, ktoré získal v osobitnom (inom) systéme sociálneho poistenia, malo rozhodnutie za následok,\nže žalobcovi nebolo zachované jeho ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Podľa\nčl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe.\nPrimeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či\npoistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného\nsystému sociálneho poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.\n51. Vzhľadom k tomu, že na účely rozhodnutia o nároku na starobný dôchodok žalobcu, žalovaný\nvychádzal z obdobia jeho dôchodkového poistenia, ktoré nebolo zohľadnené v celosti, t. j. vylúčil obdobie\ndôchodkového poistenia, ktoré žalobca získal v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia podľa\nzákona č. 328/2002 Z. z., ani inak nepriznal nárok žalobcu na starobný dôchodok, toto jeho rozhodnutie\nvychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo vyústilo do zrušenia rozhodnutia žalovaného v\nzmysle § 191 ods. 1 písm. c) SSP, zároveň aj k zrušeniu rozhodnutia prvostupňového orgánu verejnej\nsprávy v zmysle § 191 ods. 3 písm. a) SSP a vrátenia veci orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na\nďalšie konanie v zmysle § 191 ods. 4 prvá veta SSP.\n52. V ďalšom konaní prvostupňový orgán verejnej správy v súlade s § 191 ods. 6 SSP opätovne\nposúdi žiadosť žalobcu na priznanie mu nároku na starobný dôchodok podľa § 65 zákona o sociálnom\npoistení, pričom zohľadní celé obdobie jeho dôchodkového poistenia, ktoré získal do vzniku nároku na\nstarobný dôchodok, pretože zo žiadneho ustanovenia zákona o sociálnom poistení nevyplýva, že by sa\npoistencovi, ktorému bol priznaný výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu, nemali „pre nárok“\nna starobný dôchodok hodnotiť ostatné doby dôchodkového poistenia.\n53. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n54. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal voči žalovanému v\nplnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\n55. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\n\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}