Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Sa/1/2025 0925100201 04. 03. 2026 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100201.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach vo veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom č. XX, XXX XX D. E., Slovenská republika, proti žalovanému: Obec Červená Voda, Červená Voda č. 28, 083 01 Sabinov, Slovenská republika, IČO: 00 326 909, právne zastúpený: Mgr. Michal Kandrik, advokát, so sídlom Sládkovičova 8, 080 01 Prešov, Slovenská republika, IČO: 50 005 871, v konaní o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy, takto rozhodol: I. Konanie z a s t a v u j e. II. N e p r i z n á v a žalobcovi primerané finančne zadosťučinenie. III. Žiaden z účastníkov konania nemá p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou žalobcu, ktorá bola doručená Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) dňa 04.03.2025, sa žalobca domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného č. S2024/00319 zo dňa 15.10.2024, ako i sa domáhal odstránenia nečinnosti a priznania primeraného finančného zadosťučinenia. 2. Správny súd uznesením sp.zn. 1S/13/2025 zo dňa 26.03.2025 vylúčil konanie o žalobe proti nečinnosti orgánu verejnej správy na samostatné konanie, ktoré je vedené po sp.zn. 21Sas/1/2025. 3. Žalobca v správnej žalobe poukazoval na nečinnosť žalovaného vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, ktoré konanie bolo u žalovaného vedené pod č. S2024/00319. 4. Žalobca žiadosťou zo dňa 21.09.2024 požiadal o sprístupnenie informácií podľa zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný na žiadosť žalobcu odpovedal listom zo dňa 30.09.2024 s tým, že podľa žalovaného žalobcom žiadané informácie nepodliehali zákonu o slobodnom prístupe k informáciám. Žalobca voči odpovedi žalovaného podal odvolanie zo dňa 07.10.2024, na ktoré žalovaný odpovedal listom zo dňa 09.10.2024 tak, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Žalobca sa podnetom zo dňa 23.10.2024 obrátil na prokuratúru, aby prešetrila zákonnosť postupu žalovaného vo veci jeho žiadosti o sprístupnenie informácií. Prokurátor Okresnej prokuratúry Prešov vydal voči rozhodnutiu žalovaného (v danom prípade voči fiktívnemu rozhodnutiu starostu obce) protest podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o prokuratúre“) a navrhol rozhodnutie žalovaného zrušiť. Z podanej správnej žaloby a z administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca žiadal o poskytnutie informácií vo vzťahu k spôsobe vybavenia protestu, pričom okresná prokuratúra urgovala žalovaného, aby podal správu o spôsobe vybavenia protestu, pričom už v samotnej urgencii upozorňovala, že nedodržanie zákonnej lehoty na vybavenie protestu je dôvodom na prijatie samostatných právnych prostriedkov dozoru zo strany prokuratúry.
5. Žalovaný rozhodnutím č. S2025/00042 zo dňa 05.02.2025 zrušil na základe podaného protestu prokurátora rozhodnutie č. S2024/00319 zo dňa 30.09.2024 a 15.10.2024. Žalovaný listom zo dňa 07.02.2025 zaslal žalobcovi protest prokurátora, a rovnako požiadal žalobcu o upresnenie čísla účtov, z ktorých požadoval informácie o zostatkoch. Žalobca listom zo dňa 12.02.2022 požiadal žalovaného, aby nevytváral prieťahy v konaní a požadoval, aby mu boli žiadané informácie sprístupnené. Žalovaný listom zo dňa 21.02.2025 požiadal žalobcu o konkretizáciu čísla účtov, z ktorých žiadal poskytnúť informácie o finančných prostriedkoch. 6. Žalovaný podaním označeným ako „sťažnosť voči prieťahom v konaní“, požiadal opätovne žalovaného, aby nevytváral prieťahy v konaní a aby sprístupnil požadované informácie, pričom v žiadosti uviedol, že požaduje zostatky na všetkých bankových účtoch obce a v pokladni. Uvedené podanie bolo žalovanému doručené dňa 03.03.2025. 7. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 06.03.2025 sprístupnil žalobcovi požadované informácie. 8. Žalobca v správnej žalobe, ktorá bola doručená správnemu súdu dňa 04.03.2020 uviedol časový sled udalostí týkajúcich sa jeho žiadosti o sprístupnenie informácií a to od podania žiadosti, až po stav ku dňu podania žaloby, s tým že mu ku dňu podania žaloby neboli informácie sprístupnené. Správnou žalobou sa okrem sprístupnenia informácií domáhal aj primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,Eur a to z dôvodu existencie prieťahov v konaní. 9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 10.06.2025, v ktorom uviedol, že žalobu považoval za nedôvodnú, rozhodnutie žalovaného bolo zrušené na základe podaného protestu prokuratúra a všetky informácie boli žalobcovi sprístupnené. Rovnako poukázal na konanie vedené na správnom súde pod spisovou značkou 1S/13/2025, ktoré bolo zastavené na základe späťvzatia žalobcu, pričom mal za to, že i toto konanie malo byť zastavené, na základe podania žalobcu pod inou spisovou značkou. Žalovaný spolu s vyjadrením k podanej správnej žalobe predložil aj administratívny spis. 10. Správny súd na základe z vyjadrenia žalovaného sa oboznámil a založil do súdneho spisu kópia podania žalobcu zo dňa 10.06.2025, v ktorom mal podľa vyjadrenia žalovaného, žalobca v celom rozsahu zobrať žalobu späť. Žalobca v späťvzatí rovnako poukázal aj na ďalšie skutočnosti, priložil oznámenia Obecného úradu v Červenej Vode o obmedzení jeho činnosti a paralyzácie, v dôsledku konania osoby M.H., ktoré podľa žalobcu mali zároveň zasahovať do jeho subjektívnych práv. 11. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného repliku zo dňa 05.07.2025, v ktorej uviedol, že zobral žalobu vo vzťahu k preskúmaniu rozhodnutia č. S2024/00319 a vo vzťahu k nečinnosti orgánu verejnej správy späť, ale trval na priznaní primeraného finančného zadosťučinenia vo výške 1000,Eur. V podanom vyjadrení uviedol sled skutkových okolností týkajúcich sa vybavenia jeho žiadosti o informáciu a to od podania žiadosti, cez podnet na prokuratúru až po sťažnosť na prieťahy, tak ako to uviedol v podanej správnej žalobe. V podanom vyjadrení uviedol, že dňa 06.03.2025 boli zo strany žalovaného vydané 2 rovnaké rozhodnutia s rozdielnym označím spisu, a to S2024/00319 a S2025/00077, pričom mu boli sprístupnené informácie z jeho žiadosti. Žalobca uviedol, že požadované informácie mu boli sprístupnené až po pol roku, a to až na základe jeho intervencií na prokuratúre a podaním správnej žaloby. Zo strany starostu obce Červená Voda mal byť dňa 28.04.2025 nepriamo obvinený vydaním vyhlásenia obecného úradu Červená Voda, že obec je paralyzovaná v súvislosti s jeho podaním na prokuratúru a na súd. Vo svojej replike zdôraznil, že z jeho pohľadu sprístupnenie požadovaných informácií nebolo časovo náročné a žalovaný namiesto toho, aby požadované informácie sprístupnil, písal odpovede, rozhodnutia, komunikoval s prokuratúrou a správnym súdom, pričom mal obviňovať žalobcu z paralyzácie obecného úradu. Z uvedených dôvodov trval na primeranom finančnom odškodnení. 12. Replika žalobcu zo dňa 05.07.2025 bola preukázateľne zaslaná žalovanému dňa 13.08.2025 s výzvou na podanie vyjadrenia, pričom žalovaný k replike žalobcu nepodal dupliku. Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku I. uznesenia
13. Podľa § 63 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej len "SSP"), žalobca môže do vydania rozhodnutia správneho súdu vziať žalobu späť, a to sčasti alebo celkom. Ak je žaloba vzatá späť celkom, správny súd konanie zastaví. Ak je žaloba vzatá späť sčasti, správny súd konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne správny súd v rozhodnutí vo veci samej. 14. Podľa § 99 písm. a) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak žalobca vzal žalobu späť skôr, ako správny súd vo veci rozhodol. 15. Správny súd konštatuje, že v predmetnej veci boli splnené podmienky na zastavenie konania podľa § 63 a § 99 písm. a/ SSP v časti týkajúcej sa odstránenia nečinnosti, pretože žalobca svojím dispozitívnym úkonom vzal žalobu v tejto časti pred rozhodnutím veci t.j. do vydania rozhodnutia správneho súdu vo veci samej. Vzhľadom na túto skutočnosť správny súd podľa § 63 a § 99 písm. a) SSP konanie vo veci odstránenia nečinnosti zastavil. Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku II. Uznesenia 16. Podľa § 244 ods. 1 SSP, žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá ako účastník administratívneho konania namietajúci nečinnosť orgánu verejnej správy neúspešne vyčerpala sťažnosť podľa osobitného predpisu alebo podnet na prokuratúre. 17. Podľa § 246 ods. 1, 2 SSP, (1) V žalobe sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie druhu žaloby, b) označenie žalovaného, c) označenie konania alebo veci, v ktorej sa žalobca domáha odstránenia nečinnosti, d) žalobné body, e) označenie dôkazov, ak sa ich žalobca dovoláva, f) žalobný návrh. (2) K žalobe fyzickej osoby, právnickej osoby a zainteresovanej verejnosti musí byť pripojené oznámenie o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa osobitného predpisu alebo vybavenie podnetu prokurátorom 18. Podľa § 250 ods. 4 SSP, správny súd pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia prihliadne na konkrétne okolnosti prípadu, najmä na celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, správanie žalobcu, ktorým prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania a na význam predmetu konania pre žalobcu. 19. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení účinnom v čase podania žiadosti ( ďalej aj „zákon o slobodnom prístupe k informáciám“) každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú povinné osoby k dispozícii. 20. Podľa § 17 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám žiadosť o sprístupnenie informácií povinná osoba vybaví bez zbytočného odkladu, najneskôr do ôsmich pracovných dní odo dňa podania žiadosti alebo odo dňa odstránenia nedostatkov žiadosti podľa § 14 ods. 2 a 3 a do 15 pracovných dní, ak sa sprístupňuje informácia nevidiacej osobe v prístupnej forme podľa § 16 ods. 2 písm. a), ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 18 ods. 1, 2, 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám (1)Ak povinná osoba poskytne žiadateľovi požadované informácie v rozsahu a spôsobom podľa § 16 v zákonom stanovenej lehote, urobí rozhodnutie zápisom v spise. Proti takému rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. 2)Ak povinná osoba žiadosti nevyhovie hoci len sčasti, vydá o tom v zákonom stanovenej lehote písomné rozhodnutie. Rozhodnutie nevydá v prípade, ak žiadosť bola odložená (§ 14 ods. 3). 3) Ak povinná osoba v lehote na vybavenie žiadosti neposkytla informácie či nevydala rozhodnutie a ani informáciu nesprístupnila, predpokladá sa, že vydala rozhodnutie, ktorým odmietla poskytnúť informáciu. Za deň doručenia rozhodnutia sa v tomto prípade považuje tretí deň od uplynutia lehoty na vybavenie žiadosti (§ 17). 22. Podľa § 19 ods. 1, 2, 3, 4 zákona o slobodnom prístupe k informáciám
1) Proti rozhodnutiu povinnej osoby o odmietnutí požadovanej informácie možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia alebo márneho uplynutia lehoty na rozhodnutie o žiadosti podľa § 17. Odvolanie sa podáva povinnej osobe, ktorá rozhodnutie vydala alebo ho mala vydať. 2) O odvolaní proti rozhodnutiu povinnej osoby rozhoduje nadriadený povinnej osoby, ktorá vo veci rozhodla alebo mala rozhodnúť. Ak ide o rozhodnutie obecného úradu o odvolaní, rozhoduje starosta obce (primátor), proti rozhodnutiu ústredného orgánu štátnej správy možno podať rozklad, o ktorom rozhoduje vedúci ústredného orgánu štátnej správy. 3) Odvolací orgán rozhodne o odvolaní do 15 dní od doručenia odvolania povinnou osobou. Ak odvolací orgán v tejto lehote nerozhodne, predpokladá sa, že vydal rozhodnutie, ktorým odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil; za deň doručenia tohto rozhodnutia sa považuje druhý deň po uplynutí lehoty na vydanie rozhodnutia. Rozhodnutie o odmietnutí žiadosti možno preskúmať v súdnom konaní podľa osobitného zákona. 23. Podľa § 22 ods. 1 zákona o slobodnom prístupe k informáciám ak nie je v tomto zákone ustanovené inak, použijú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 24. Podľa § 47 ods. 3 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej ak „správny poriadok“) v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. 25. Podľa § 57 ods.1, 2 správneho poriadku 1) Správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, môže o odvolaní sám rozhodnúť, ak odvolaniu v plnom rozsahu vyhovie a ak sa rozhodnutie netýka iného účastníka konania ako odvolateľa alebo ak s tým ostatní účastníci konania súhlasia. 2) Ak nerozhodne správny orgán, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal, o odvolaní, predloží ho spolu s výsledkami doplneného konania a so spisovým materiálom odvolaciemu orgánu najneskôr do 30 dní odo dňa, keď mu odvolanie došlo, a upovedomí o tom účastníka konania. 26. Nečinnosťou sa v zmysle zákona rozumie nečinnosť v rámci povinnosti vydať rozhodnutie alebo opatrenie, povinnosti vykonať úkon, povinnosti začať z úradnej povinnosti administratívne konanie. Nečinnosť, ako nezákonný negatívny jav správneho orgánu, nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať. Len vtedy, keď zákon neukladá orgánom verejnej správy konať, môže byť nečinnosť definovaná ako rozpor s morálkou, či etikou. V ostatných prípadoch, t.j. keď obsahom príslušnej právnej normy je povinnosť správneho orgánu konať, je nečinnosť nezákonná a protiprávna. Je v hrubom rozpore so zásadou zákonnosti vo verejnej správe. Zákon je v právnom poriadku vždy základom všetkej činnosti verejnej správy, ktorá je významnou súčasťou orgánov verejnej moci, prostredníctvom ktorej sa realizuje v štáte výkonná moc. Jej závažnosť spočíva v tom, že orgány verejnej správy plnia celý rad verejnoprávnych úloh v najrôznejších sférach a oblastiach spoločenského života, pričom ako oprávnené orgány zasahujú do práv a slobôd fyzických a právnických osôb, ukladajú im povinnosti, prípadne používajú prostriedky donútenia, na čo majú zákonné oprávnenie. Je preto namieste, že toto oprávnenie nesie so sebou povinnosť bezpodmienečne rešpektovať základné princípy a hranice stanovené im právnym poriadkom. Pod nečinnosťou orgánu verejnej správy treba rozumieť nielen absolútnu nečinnosť, ale aj to, ak orgán verejnej správy koná spôsobom, ktorý znamená porušenie práva na konanie bez zbytočných prieťahov. To však neznamená, že súd je oprávnený určovať orgánu verejnej správy, ako má vo veci konať. Konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy predstavuje subsidiárnu formu súdnej ochrany v správnom súdnictve, ktorú možno aplikovať iba v prípade, ak iná právna možnosť ochrany chýba. V prípade, ak bolo vydané rozhodnutie orgánu verejnej správy, je treba sa domáhať súdnej ochrany postupom podľa príslušných ustanovení Správneho súdneho poriadku. Preukázanie splnenia podmienky na podanie žaloby podľa § 244 SSP je pripojenie oznámenia o výsledku prešetrenia sťažnosti podľa zákona č. 9/2010 Z. z. o sťažnostiach alebo oznámenia o vybavení podnetu na prokuratúre podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre. 27. Podmienka predchádzajúceho neúspešného podania sťažnosti alebo podnetu prokuratúre je prejavom subsidiarity správneho súdnictva vo vzťahu k prostriedkom nápravy a ochrany poskytovaných v administratívnom konaní. Zásah zo strany správneho súdu má nastať až v prípade, ak sa nezákonný
stav, v danom prípade v podobe nečinnosti, sa nepodarilo odstrániť v rámci štruktúry orgánov verejnej správy. Inak povedané, správny orgán má mať šancu odstrániť nečinnosť na podnet zo strany účastníka konania najskôr v rámci zákonom predpokladaných mechanizmov na predchádzanie prípadnej nečinnosti zo strany správneho orgánu, nimi sú sťažnosť podľa zákona č. 9/2010 Z.z., prípadne podanie podnetu na prokuratúru. 28. V prejednávanom prípade žalobca pred rozhodnutím súdu a konštatovaní prípadnej nečinnosti zobral žalobu späť s poukazom, že vo veci bolo rozhodnuté, a teda už nebolo potrebné žalovanému ukladať povinnosť konať vo veci. Pred podaním žaloby žalobca využil prostriedky ochrany zo strany prokuratúry a zásah nastal nielen vo vzťahu k prípadnej nečinnosti, ale najmä vo vzťahu k prípadnej nezákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej moci, kedy prokurátor prostriedkami na netrestnom úseku prokuratúry zasiahol a protestom navrhol zrušiť nezákonné rozhodnutia. Je potrebné uviesť, že v prípade posudzovanie nečinnosti vo vzťahu k vybavovaniu žiadosti podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám, je dôsledkom samotnej nečinnosti, teda, že v zákonnej lehote nebolo vydané rozhodnutie, vydanie tzv. fiktívneho rozhodnutia, kedy žalobca sa musí brániť v takom prípade prioritne preskúmaním fiktívneho rozhodnutia, pretože zákon o slobodnom prístupe k informáciám predpokladá prípadný stav nečinnosti. 29. V posudzovanom prípade bolo konanie začaté dňa 24.04.2024, kedy bola doručená žiadosť o sprístupnenie informácií podľa zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Od uvedeného dátumu začala plynúť žalovanému lehota na vybavenie žiadosti, pričom žalovaný mohol v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám požadované informácie sprístupniť, respektíve, ak nemienil žiadosti vyhovieť, musel o tom vydať rozhodnutie, s náležitosťami rozhodnutia, s riadnym odôvodnením o dôvodoch nesprístupnenia informácií a poučením o opravnom prostriedku. Lehota na rozhodnutie o spôsobe vybavenie žiadosti žalobcu by uplynula najneskôr dňa 04.10.2024. V tejto súvislosti správny súd, konštatuje že žalobca o nesprístupnení informácií „rozhodol“ len odpoveďou zo dňa 30.09.2024 (uvedená odpoveď nemá náležitosti rozhodnutia). Žalobca však uvedenú odpoveď vyhodnotil ako rozhodnutie, podal voči nej odvolanie. Žalovaný teda odpoveďou, i keď nemala náležitosti rozhodnutia, vzbudil u žalobcu legitímne očakávanie, že žalovaný o jeho žiadosti rozhodol (z podanej odpovede vyplýva že žalovaný reagoval na jeho žiadosť zo dňa 24.09.2024). Z uvedeného vo vzťahu k nečinnosti správny súd mal zato, že o podanej žiadosti žalobcu žalovaný rozhodol dňa 30.09.2024. Na základe podaného odvolania žalobcu začala plynúť žalovanému lehota na rozhodnutie o podanom odvolaní. O podanom v odvolaní žalobcu mal žalovaný prostredníctvom starostu obce rozhodnúť s poukazom na § 57 správneho poriadku a § 18 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Žalovaný oznámením zo dňa 09.10.2025 (uvedené oznámenie však nemalo náležitosti rozhodnutia) oznámil, že požadované informácie nesprístupní. Žalobca sa následne obrátil na prokuratúru a dňa 23.10.2024 podal podnet na prieskum žalovaného rozhodnutia a postupu žalovaného. 30. Vo veci bol vydaný protest prokuratúra Okresnej prokuratúry Prešov č. Pd 311/24/7707 zo dňa 09.12.2024 proti rozhodnutiu starostky obce Červená Voda, ktorý bol doručený žalovanému dňa 11.12.2024. Žalovanému od doručenia začala dňom doručenia protestu plynúť zákonná lehota s poukazom na § 24 ods. 5 zákona o prokuratúre, pričom táto lehota uplynula dňa 10.01.2025. Prokurátor v rámci dozoru vo veci podal urgencie (2) s poučením, že v dôsledku nedodržania lehoty môžu byť uplatnené ďalšie prostriedky právneho dozoru prokuratúry. Žalovaný rozhodol rozhodnutím č. S2025/00042 zo dňa 05.02.2025, ktorým vyhovel protestu prokurátora. Z uvedeného teda možno usúdiť, že vo vzťahu k vybaveniu protestu prokurátora zo strany žalovaného došlo k nečinnosti, a to od obdobia 10.01.2025 do 05.02.2025. Uvedená nečinnosť však bola i aktívnym prístupom prokuratúry odstránená najmä s poukazom, tak ako to vyplýva z administratívneho spisu, zaslaním dvoch podaní, a to podanie zo dňa 20.01.2025 označené ako „protest prokurátora zo dňa 09.12.2025 – urgencia“ a podanie zo dňa 28.01.2025 označené ako protest „prokurátora zo dňa 09.12.2024 - druhá urgencia“. Vo vzťahu k vydaniu rozhodnutia správny súd konštatuje, že k zrušeniu rozhodnutia žalovaného, ktoré bolo napadnuté protestom došlo na základe rozhodnutia dňa 05.02.2025, ktoré bolo preukázateľné zaslané žalobcovi dňa 05.02.2025. Z poučenia rozhodnutia vyplýva, že voči predmetnému rozhodnutiu bolo prípustné odvolanie a to do 15 dní, teda žalobca mohol voči predmetnému rozhodnutiu podať odvolanie, pričom posledný deň lehoty na podanie odvolania uplynul dňa 20.02.2025, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.02.2025. Správny súd musí poznamenať, že rozhodnutia žalovaného zo dňa 05.02.2025 o zrušení oboch rozhodnutí, či už fiktívneho rozhodnutia žalovaného zo dňa 24.10.2024, ktoré uviedol prokurátor v podanom proteste (respektíve oznámenia žalovaného zo dňa 09.10.2024)
a oznámenia žalovaného zo dňa 30.09.2024, ktoré bolo zrušené spolu s rozhodnutím na základe podaného protestu zo strany žalovaného, žalovaný síce nie správnym procesným postupom ich zrušil, ale dôležitou skutočnosťou je, že došlo k náprave nezákonného stavu. Od 21.02.2025 sa konanie o podanej žiadosti žalobcu „vrátilo“ vo vzťahu k plynutiu lehoty k stavu k 30.09.2024, teda k štvrtému pracovnému dňu od podania žiadosti žalobcu o sprístupnenie informácie. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný listom zo dňa 21.02.2025, ktorý však bol preukázateľne odoslaný žalobcovi až 24.02.2025 (nasledujúci pracovný deň po spísaní listu), síce opätovne nie procesne správnym postupom požadoval od žalobcu, ako to vyplýva z obsahu listu súčinnosť, konkrétne uvedenie čísiel účtov, na ktoré sa žalobca v podanej žiadosti o informácie odkazoval, uvedená výzva podľa obsahu mohla byť výzvu podľa §14 ods. 3 zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Následne žalobca reagoval na výzvu a z podania označeného ako „sťažnosť voči prieťahom v konaní“ zo dňa 03.03.2025 vyplýva, že žalobca okrem skutočnosti, že sa dožadoval a urgoval sprístupnenie jeho požadovaných informácií, uviedol, že žiadal stav bankových účtov obce (všetky) a stav v pokladni k 31.12.2023 a k 01.01.2024, teda fakticky zodpovedal na výzvu žalovaného. Aplikujúc zákonné ustanovenia zákona o slobodnom prístupe k informáciám na uvedený preskúmavaní prípad vo vzťahu k nároku na primerané finančné zadosťučinenie, správny súd konštatuje, že i keď postup žalovaného (obce a starostu obce) vo vzťahu k vybaveniu žiadosti žalobcu, vo vzťahu k výzvam, vo vzťahu k rozhodnutiam, nie je procesne a formálne správny, čo však nie je predmetom súdneho prieskumu, aplikujúc uvedené predpisy, je možné konštatovať, že žalovaný, po zrušení rozhodnutia na základe podaného protestu, postupoval v rámci zákonných lehôt a nedošlo po zrušení rozhodnutia k nečinnosti. Nečinnosť je možné konštatovať vo vzťahu k vybaveniu protestu prokuratúry zo strany žalovaného, kedy žalovaný nedodržal lehotu na vybavenie protestu. 31. Vo vzťahu k priznaniu nároku na primerané finančné zadosťučinenie správny súd vychádzal zo zákonných kritérií, ktoré je správny súd povinný zohľadňovať pri rozhodovaní o nároku na primerané finančné zadosťučinenie, analogicky vychádzajú z kritérií, ktoré aplikuje aj Ústavný súd Slovenskej republiky pri rozhodovaní o primeranom zadosťučinení vo veciach zbytočných prieťahov, keďže nečinnosť orgánu verejnej správy v administratívnom konaní je tiež vo svojej podstate zbytočným prieťahom v konaní a teda porušovaním rovnakého Ústavou SR garantovaného práva na konanie bez zbytočných prieťahov. Správny súd teda v tu posudzovanej veci zohľadňoval všetky okolnosti konkrétneho prípadu, najmä celkovú dĺžku konania, zložitosť konania, prípadné správanie žalobcu, ktorým by prispel k prieťahom v konaní, či žalobca využil dostupné prostriedky na odstránenie prieťahov v konaní, na postup žalovaného počas konania, na význam predmetu konania pre žalobcu, ako aj na aktuálny stav veci. 32. Správny súd uvádza, že v danom prípade došlo k poskytnutiu ochrany nielen pred nečinnosťou, ale aj nezákonnosťou zo strany dozoru prokuratúry, rovnako na predmet konania, kedy je zo zákona predpokladaná nečinnosť, čoho dôsledkom je vydanie takzvaného fiktívneho rozhodnutia o nesprístupnení informácií, zo strany žalovaného bolo možné konštatovať nečinnosť len vo vzťahu k rozhodnutiu o vybavení podnetu na prokuratúre, nie však vo vzťahu k rozhodovaniu o žiadosti žalobcu ako celku. Je pravdou, že celé konanie o sprístupnenie informácie trvalo viac ako pol roka, na druhej strane je potrebné poznamenať, že samotné uplatňovanie prostriedkov obrany má svoje zákonné lehoty, na ktoré je v tomto prípade potrebné prihliadať (rozhodnutie o podnete na prokuratúru, rozhodovanie o proteste prokuratúra, samotné rozhodnutie o vyhovení protestu prokurátora, plynutie lehoty na podanie odvolania a pod.). 33. Z vyššie uvedených dôvodov a skutočností správny súd o tejto časti žaloby rozhodol II. výrokom uznesenia s poukazom na ustanovenie § 250 ods. 2, 3 SSP v spojitosti s ustanovením § 244 ods. 1 SSP tak, že nepriznal žalobcovi primerané finančné zadosťučinenie, a to z dôvodu, že existenciu nečinnosti bolo možné konštatovať len vo vzťahu k vybaveniu protestu prokurátora zo strany žalovaného, pričom však spôsob vybavenia podnetu na prokuratúru predstavuje imanentnou súčasť žaloby na nečinnosť, žalovaný bol upozornený zo strany prokuratúry na nečinnosť a vzhľadom na následné správanie žalovaného, predmet konania a samotná dĺžka trvania nebola spôsobilá natoľko, aby bolo potrebné okrem samotného konštatovania nečinnosti, priznať aj primerané finančné zadosťučinenie. 34. Vo vzťahu k skutočnostiam, na ktoré žalobca poukazoval, najmä oznámenia obecného úradu v Červenej Vode - „Vyhlásenie obmedzení činnosti obecného úradu“, ktoré sú založené v súdnom spise na čl. 58 a 59, ktoré mali podľa názoru žalobcu nepriamo obviňovať jeho ako osobu pred obyvateľmi
obce z paralyzácie obecného úradu a mohli byť spôsobilé zasiahnuť do jeho subjektívnych práv, správny súd v tomto ohľade odkazuje, že žalobca sa môže domáhať nárokov v rámci civilného konania pred civilným, miestne a vecne príslušným všeobecným súdom, napríklad žalobou na ochranu osobnosti. Právny názor súdu a relevantná právna úprava k výroku III. Uznesenia 35. Podľa § 170 SSP žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak: a) žaloba bola odmietnutá, b) konanie bolo zastavené, c) konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora, d) ide o konanie o kompetenčnej žalobe. 36. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. b) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania. Správny súd sa v tomto ohľade nad rámec zaoberal aj možnosťou aplikácie výnimky vo vzťahu k trovám uvedenej v § 171 SSP, v rámci ktorej sa skúmala otázka procesného zavinenia t.j. či niektorý z účastníkov konania zavinil, že žaloba musela byť v tomto prípade zastavená. Je zrejmé, že žalobca zavinil zastavenie konania z dôvodu, v tomto prípade dôvodného späťvzatia, teda boli by tu dôvody na priznanie náhrady trov konania žalovanému. Správny súd však s poukazom na § 171 SSP z dôvodu späťvzatia žalobcu nepriznal, pretože v konaní v konaní vzhliadnuť nečinnosť vo vzťahu k rozhodovaniu o vydanom proteste prokurátora. Taktiež správny súd poznamenáva, že kritérium procesného zavinenia je pritom potrebné posudzovať z hľadiska objektívneho, a to vo vzťahu medzi tým, čo žalobca v konaní požadoval, resp. akého výsledku sporu sa domáhal, a skutočnosťou, pre ktorú vzal žalobu neskôr späť, v danom prípade v dôsledku toho, že žalobcovi bolo fakticky vyhovené a žalovaný vo veci konal a sprístupnil požadované informácie, teda až po podaní žaloby (2 dni). Na druhej strane je potrebné uviesť, že sám žalovaný po právoplatnom zrušení rozhodnutí, na základe rozhodnutia č. S2024/00319 zo dňa 05.02.2025, ktorého právoplatnosť nastala dňa 21.02.2025 konal a žiadosti vyhovel, a to na základe rozhodnutia zo dňa 05.03.2025, tak ako bolo správny súdom už uvedené v bodoch 27. - 33. tohto rozhodnutia, teda v rámci plynutia zákonnej lehoty na vybavenie žiadosti žalobcu. Z uvedených dôvodov správny súd nevzhliadol ani také okolnosti, pre ktoré by priznal žalobcovi náhradu trov konania. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).