Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 4S/4/2025 0925100146 23. 06. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:0925100146.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z jeho predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu JUDr. Radovana Turčíka a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adr. pre doručenie P.O.BOX 88, 080 01 Prešov, proti žalovanému: Centrum právnej pomoci, Bratislava, Námestie slobody 12, 810 05 Bratislava, v konaní o správnej žalobe na preskúmanie rozhodnutia riaditeľky žalovaného, č.: KT/327/2025, ČRZ: 1440/2025 zo dňa 08.01.2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci doručenou dňa 09.05.2024 (ďalej ako „žiadosť o právnu pomoc“) adresovanou Centru právnej pomoci, kancelária Prešov (ďalej ako „prvostupňový orgán verejnej správy“), požiadal žalobca o poskytnutie právnej pomoci v právnej veci kasačnej sťažnosti proti rozsudku Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/19/2020 zo dňa 13.03.2024. Súčasne žalobca požiadal o predbežné poskytnutie právnej pomoci z dôvodu hroziaceho nebezpečenstva zmeškania lehoty, keď žalobca uviedol, že mu „lehota uplynie dňa 03.06.2024,“ čomu prvostupňový orgán verejnej správy vyhovel a svojím rozhodnutím č. KaPO-51397/11335/2024-53672/2024 zo dňa 15.05.2024 žalobcovi predbežne poskytol právnu pomoc v rozsahu spísania a podania kasačnej sťažnosti a na tento úkon určil advokátku JUDr. Vieru Strakovú so sídlom Námestie legionárov 5, 080 01 Prešov. Následne rozhodnutím prvostupňového orgánu verejnej správy č. KaPO-51397/11335/2024-68405/2024 zo dňa 19.06.2024 (ďalej ako „rozhodnutie o prerušení konania“) bolo správne konanie prerušené s odôvodnením, že žiadosť o právnu pomoc neobsahovala všetky doklady potrebné pre zistenie skutkového stavu, pričom žalobca bol vyzvaný na doplnenie relevantných údajov a dokladov v lehote desiatich dní od dňa doručenia uvedeného rozhodnutia. Žalobca bol vyzvaný, aby pre účely preukázania stavu materiálnej núdze doplnil za posudzované obdobie od novembra 2023 do mája 2024 najmä: potvrdenia o čistom príjme (mzda alebo iný obdobný príjem) za kalendárne mesiace október 2023 – apríl 2024; potvrdenia úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o vyplatených dávkach v posudzovanom období; potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených dávkach v posudzovanom období (okrem vdovského dôchodku, ktorého vyplatenie v mesiacoch apríl a máj 2024 malo Centrum preukázané v rámci svojej úradnej činnosti); doklad, resp. čestné prehlásenie žalobcu o dátume vyplatenia doplatku na dôchodku za obdobie od 25.11.2023 do 19.04.2024; čestné vyhlásenie o výške sumy, ktorá bola žalobcovi poskytnutá na zabezpečenie jeho osobných potrieb v posudzovanom období, s označením subjektu,
ktorý mu ju poskytol; doklady o príjme zosnulej manželky žalobcu ako spoločne posudzovanej osoby za časť posudzovaného obdobia (konkrétne za mesiac november 2023 do 24.11.2023) - potvrdenie úradu práce, sociálnych vecí a rodiny o zaradení/nezaradení ako uchádzačky o zamestnanie, potvrdenie o čistom príjme, potvrdenie úradu práce o vyplatených/nevyplatených dávkach a potvrdenie Sociálnej poisťovne o vyplatených/nevyplatených dávkach v novembri 2023. Rozhodnutie o prerušení konania spolu s poučením o následkoch v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku ( všeobecný predpis o správnom konaní - zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní, (ďalej len „Správny poriadok“) bolo žalobcovi doručené do vlastných rúk. Lehota na doplnenie uplynula dňa 18.07.2024, pričom žalobca výzve nevyhovel. Prvostupňový orgán verejnej správy s odkazom na ust. § 10 ods. 1 a § 25 ods. 2 zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi (ďalej ako „zákon o poskytovaní právnej pomoci“) súčasne v súlade s § 32 Správneho poriadku a zákonom č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy (tzv. zákon proti byrokracii) prostredníctvom portálu D. zistil úmrtný list manželky žalobcu (dátum úmrtia XX.XX.XXXX) a preveril doplatok na dôchodku, ktorý bol žalobcovi Sociálnou poisťovňou vyplatený. 2. Prvostupňový orgán verejnej správy rozhodnutím č. KaPO-51397/11335/2024-102155/2024 zo dňa 20.09.2024 (ďalej ako „prvostupňové rozhodnutie“) s odkazom na ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku zastavil v žalobcovej veci konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci s odôvodnením, že žalobca ani po výzve nepredložil doklady preukazujúce stav materiálnej núdze, ktoré si prvostupňový orgán nemohol sám zabezpečiť postupom podľa zákona proti byrokracii, resp. súčinnosťou od štátnych orgánov. Súčasne prvostupňový orgán verejnej správy v prvostupňovom rozhodnutí konštatoval, že žalobca bol vopred poučený o možnosti zastavenia konania v prípade nesplnenia si výzvou určených povinností. Prvostupňové rozhodnutie bolo žalobcovi doručené do poštového priečinka dňa 15.10.2024, zásielku si prevzal dňa 17.10.2024. 3. O odvolaní ( vrátane jeho doplnenia ), ktoré žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu podal včas dňa 28.10.2024, rozhodla riaditeľka Centra právnej pomoci rozhodnutím č. s.: KT/327/2025, ČRZ: 1440/2025 zo dňa 08.01.2025 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného,“resp. „napadnuté rozhodnutie“) podľa § 58 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní Správny poriadok v spojení s ust. čl. 5 štatútu Centra právnej pomoci a podľa ust. § 1 ods. 1, 2 a § 53 a 59 ods. 2 a 3 správneho poriadku tak, že odvolanie žalobcu zamietla a prvostupňové rozhodnutie v celom rozsahu potvrdila. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 16.01.2025. V odôvodnení žalovaný prezentoval priebeh konania o žalobcom uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci pred prvostupňovým orgánom verejnej správy, ďalej popísal základné body odvolania žalobcu, ktoré súd na tomto mieste opakuje, že v podstatnom žalobca namietal, že všetky podmienky pre priznanie nároku splnil dokonca nad rámec zákona, že žiadať doklady od jeho manželky, ktorá je už cca 8 mesiacov nebohá je poklesom človeka na úroveň cynickej obludy, ďalej aby si potrebné doklady správny orgán sám zabezpečil od príslušných štátnych inštitúcií a odmietol zastupovanie zo strany žalovaného. Žalovaný v odôvodnení ozrejmil, že v odvolaní žalobca doklady relevantné k vyhodnoteniu jeho príjmovej a majetkovej situácie nepredložil. Žalovaný taktiež citoval dotknutú právnu úpravu, a síce ust. § 6 ods. 1, § 4 ods. 2, § 7 ods. 4, § 10 ods. 1 a ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a dôvodil, že doklady, ktoré bolo potrebné doplniť pre posúdenie nároku žalobcu, boli jasne a prehľadne špecifikované v rozhodnutí o prerušení konania, kedy ich žalobca v stanovenej lehote nepredložil, pričom išlo o také doklady, ktoré si orgán verejnej správy nevedel zabezpečiť žiadosťou o poskytnutie súčinnosti od príslušných inštitúcií. Žalovaný ďalej ozrejmil, že v žalobcovej veci bola manželka žalobcu spoločne posudzovanou osobou len za časť posudzovaného obdobia, konkrétne za mesiac november 2023 (do 24.11.2023), keďže žalobca v žiadosti o právnu pomoc zo dňa 08.05.2024 svoj stav označil ako ovdovený, avšak v predchádzajúcich formulároch žiadostí (známych žalovanému z jeho činnosti) označoval stav — ženatý. Žalovaný vysvetlil, že už v rozhodnutí o prerušení konania prvostupňový orgán verejnej správy žalobcovi dostatočne odôvodnil prečo bola jeho zomrelá manželka spoločne posudzovanou osobou za časť posudzovaného obdobia, či sa žalobca nachádza v stave materiálnej núdze, preto ani vtedajšie rozdelenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov nezakladalo dôvod na nezapočítanie jeho príjmu podľa § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci. Žalovaný uviedol, že definovanie spoločne posudzovanej osoby vyplýva zo zákona, konkrétne zo zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime. Žalovaný ďalej vysvetlil, že manželka (resp. plnoletá dcéra) žalobcu nie je účastníkom konania a nie je voči správnemu orgánu ani osobou, ktorá je povinná poskytovať súčinnosť podľa zákona o poskytovaní
právnej pomoci. Žalovaný konštatoval, že žalobca odmietol poskytnúť správnemu orgánu súčinnosť potrebnú pre spoľahlivé zistenie stavu veci. II. Správne súdne konanie Správna žaloba 4. Správnou žalobou datovanou ku dňu 22.02.2025, podanou najprv mailom dňa 24.02.2025, následne listinne doručenou dňa 24.02.2025 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“, resp. „súd“), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia mu veci na nové prejednanie a rozhodnutie, prípadne aby súd zákonným spôsobom rozhodol, že došlo k ujme na jeho právach nepridelením advokáta na poskytnutie právnej pomoci na celé konanie. 5. Žalobca v správnej žalobe predovšetkým tvrdil, že k žiadosti o právnu pomoc pripojil všetky potrebné doklady, ktoré podľa neho jednoznačne preukazujú opodstatnenosť ním uplatneného nároku. Žalobca dôvodil, že s manželkou mali oddelené vlastníctvo na základe právoplatného rozsudku sp. zn. 12C/75/1999, pričom manželka v čase podania žiadosti už nežila, a že orgán verejnej správy sa mal obrátiť priamo na ňu (resp. na plnoletú dcéru), nie prostredníctvom žalobcu. Žalobca poukázal na to, že je od 13.02.2013 evidovaný na úrade práce ako uchádzač o zamestnanie a od 05.04.2024 poberá vdovský dôchodok vo výške 339,40 EUR (t. j. sumu nedosahujúcu 1,4-násobok životného minima na plnoletú fyzickú osobu vo výške 376,43 EUR), čo malo byť podľa jeho presvedčenia dostatočným preukázaním stavu materiálnej núdze. Žalobca namietal, že správne orgány nevysvetlili, z akého dôvodu požadujú predložiť doklady, ktoré sa podľa jeho presvedčenia nedotýkajú posudzovanej veci, a že si mali potrebné údaje samy zabezpečiť postupom podľa zákona proti byrokracii, keďže tak čiastočne aj urobili. Žalobca poukázal aj na iné jeho rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. KaPO/20289/2020, ČRZ: 133575/2020, v ktorom bol podľa jeho tvrdenia vyslovený záver, že jeho manželka a dcéra nie sú osobami povinnými poskytovať Centru súčinnosť podľa zákona č. 327/2005 Z. z., a poukázal na rozporuplnosť rozhodovacej praxe žalovaného. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 6. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zopakoval doterajší skutkový stav veci a zotrval na záveroch uvedených v odôvodnení svojho rozhodnutia. Žalovaný uviedol, že žiada správny súd, aby správnu žalobu žalobcu ako zjavne zneužívajúcu právo odmietol alternatívne ako nedôvodnú zamietol. Žalovaný na podporu svojho návrhu na odmietnutie žaloby predovšetkým poukázal na to, že žalobca podal proti Centru právnej pomoci cca 100 správnych žalôb, pričom v nich opakovane uplatňuje totožné argumenty, ktoré už boli súdmi mnohonásobne posúdené a odmietnuté, čo podľa žalovaného napĺňa znaky zjavného zneužitia práva v zmysle § 5 ods. 12 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok ( ďalej len „SSP“) s odkazom na uznesenie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/14/2021 zo dňa 23.02.2022, publikované aj v Zbierke stanovísk a rozhodnutí NSS SR 2/2022, ročník: I. 7. Na predmetné vyjadrenie žalovaného už žalobca nereagoval, čím sa počet vyjadrení účastníkov v tomto správnom súdnom konaní uzavrel. III. Konanie pred správnym súdom 8. Správny súd, keďže o to žalobca požiadal, podľa ust. § 107 ods. 1 písm. a/ SSP nariadil vo veci pojednávanie na deň 23.06.2026, so začiatkom o 10.00 hod, v pojednávacej miestnosti P1 v budove Správneho súdu v Košiciach. Keďže žalovaný svoju účasť vopred ospravedlnil a žalobca sa, napriek žiadosti, na nariadené pojednávanie nedostavil a svoju neúčasť vopred neospravedlnil, (predvolanie mal doručené dňa 25.05.2026), súd vyhlásil rozsudok v neprítomnosti účastníkov konania. 9. Správny súd v Košiciach konajúc o všeobecnej správnej žalobe podľa ust. § 177 a nasl. SSP preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v právnych medziach vznesených žalobných námietok (ust. § 134 ods. 1 SSP) uvedených v správnej žalobe a po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mapujúceho priebeh administratívneho konania o nároku žalobcu
na poskytnutie právnej pomoci, dospel k záveru o nedôvodnosti správnej žaloby, a teda potrebe túto zamietnuť s odkazom na ust. § 190 SSP. IV. Relevantná právna úprava 10. Podľa ust. § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy, alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa ust. § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 12. Podľa ust. § 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, tento zákon ustanovuje podmienky poskytovania právnej pomoci, postup fyzických osôb a príslušných orgánov v konaní o nároku na priznanie právnej pomoci a inštitucionálne zabezpečenie poskytovania právnej pomoci. 13. Podľa ust. § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, do príjmu fyzickej osoby, ktorá žiada o poskytnutie právnej pomoci, sa započítavajú príjmy obdobne ako pri výpočte príjmu fyzickej osoby na určenia súm životného minima; to neplatí, ak sú spoločne posudzované fyzické osoby účastníkom sporu v súdnom konaní s protichodným postavením. 14. Podľa ust. § 3, písm. a/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov ( ďalej ako „zákon o životnom minime“ ), na zistenie príjmu fyzickej osoby na účely určenia súm životného minima sa započítavajú u posudzovanej fyzickej osoby jej príjem a príjem jej manžela. 15. Podľa § 6 ods. 1 Zákona o poskytovaní právnej pomoci, fyzická osoba má právo na poskytnutie právnej pomoci bez finančnej účasti, ak a) jej príjem nepresahuje 1,4-násobok sumy životného minima ustanoveného osobitným predpisom a nemôže si využívanie právnych služieb zabezpečiť svojím majetkom, b) nejde o zrejmú bezúspešnosť sporu a c) hodnota sporu prevyšuje hodnotu minimálnej mzdy okrem sporov, v ktorých nie je možné hodnotu sporu vyčísliť v peniazoch. 16. Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona o poskytovaní právnej pomoci, príjem sa na účely tohto zákona zisťuje za kalendárny mesiac, v ktorom bola podaná žiadosť o poskytnutie právnej pomoci, pritom sa prihliada na príjem za posledných šesť kalendárnych mesiacov pred podaním žiadosti, a prehodnocuje sa každých 12 mesiacov od právoplatného rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok na poskytnutie právnej pomoci. 17. Podľa § 8 zákona o poskytovaní právnej pomoci, pri posudzovaní zrejmej bezúspešnosti sporu centrum prihliadne najmä na to, či právo nezaniklo uplynutím času, či sa právo nepremlčalo a či je žiadateľ schopný označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, ktoré sú dôležité na zistenie skutkového stavu. 18. Podľa ust. § 10 ods. 1 zákona o právnej pomoci, konanie o nároku na poskytnutie právnej pomoci sa začína podaním písomnej žiadosti doloženej dokladmi preukazujúcimi skutočnosti uvedené v žiadosti, ktorú podáva žiadateľ na tlačive. Doklady preukazujúce, že sa žiadateľ nachádza v stave materiálnej núdze, nesmú byť staršie ako tri mesiace. Žiadosť musí obsahovať meno a priezvisko žiadateľa, jeho trvalý alebo prechodný pobyt a rodné číslo. Na výzvu centra žiadateľ doplní v primeranej lehote určenej centrom ďalšie údaje a doklady týkajúce sa skutočností rozhodujúcich na posúdenie nároku na poskytnutie právnej pomoci, ktorá nesmie byť kratšia ako desať dní; centrum podľa možnosti zabezpečí doklady a iné potrebné údaje, ktorými disponujú štátne orgány, obce, notári a iné právnické osoby a fyzické osoby povinné poskytovať súčinnosť podľa tohto zákona. 19. Podľa ust. § 10 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci, účastníkom konania je žiadateľ.
20. Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci, na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci a o súvisiacich nárokoch podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. 21. Podľa ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku, pokiaľ podanie nemá predpísané náležitosti, správny orgán pomôže účastníkovi konania nedostatky odstrániť, prípadne ho vyzve, aby ich v určenej lehote odstránil; súčasne ho poučí, že inak konanie zastaví. 22. Podľa ust. § 30 ods. 1 písm. d/ Správneho poriadku, správny orgán konanie zastaví, ak účastník konania na výzvu správneho orgánu v určenej lehote neodstránil nedostatky svojho podania a bol o možnosti zastavenia konania poučený. 23. Podľa ust. § 32 ods. 1 a ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať. V. Právny názor správneho súdu 24. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým zastavil konanie o priznaní nároku na poskytnutie právnej pomoci žalobcovi v celom rozsahu. 25. V podanej žalobe žalobca tvrdil, že ním uplatnená žiadosť o poskytnutie právnej pomoci obsahovala všetky relevantné informácie a doklady preukazujúce opodstatnenosť jeho nároku (aj nad rámec zákona), že konajúcemu orgánu verejnej správy mala byť jeho majetková situácia zrejmá už z ostatných konaní o poskytnutie právnej pomoci vedených vo vzťahu k jeho osobe, ďalej namietal, že s v čase žiadosti s už nežijúcou manželkou mali oddelené vlastníctvo a nezdieľal s ňou spoločné bydlisko, a vyjadruje presvedčenie, že orgán verejnej správy za účelom overenia jeho finančnej situácie mal povinnosť zabezpečiť si potrebné doklady vlastnou aktivitou, teda ich vyžiadaním od kompetentných štátnych orgánov. 26. Žalovaný napadnuté rozhodnutie založil na skutočnostiach, že podanie žalobcu (žiadosť o právnu pomoc) malo nedostatky, ktoré bolo pre účely pokračovania v ďalšom konaní nevyhnutné odstrániť a tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu pomoc, a teda účastníka konania, ktoré neodstránil. 27. Správny súd hneď v úvode poznamenáva, že pre účely posúdenia dôvodnosti a zákonnosti zastavenia konania o nároku žalobcu na poskytnutie právnej pomoci prvostupňovým orgánom verejnej správy, odobreným následne žalovaným, bolo potrebné zodpovedať prioritne otázku, či podanie žalobcu (žiadosť o právnu pomoc) malo naozaj nedostatky, ktoré bolo pre účely pokračovania v ďalšom konaní nevyhnutné odstrániť a či tieto boli odstrániteľné prostredníctvom aktivity žalobcu, ako žiadateľa o právnu pomoc, a teda účastníka konania. 28. Obsah už citovaného ust. § 19 ods. 3 Správneho poriadku normuje primárnu povinnosť orgánu verejnej správy poskytnúť účastníkovi konania pomoc k odstráneniu nedostatkov podania, keď až následne prichádza do úvahy postup, keď je k odstráneniu potenciálnych nedostatkov vyzývaný samotný účastník konania s pripojením poučenia o možnosti zastavenia konania v prípade nevyhovenia tejto výzve. Zároveň treba dodať, že predpokladom pre uplatnenie postupu podľa ust. § 30 ods. 1 písm.
d/ Správneho poriadku, teda predpokladom zastavenia konania, je skutočnosť, že povaha vytýkaných nedostatkov bráni meritórnemu posúdeniu uplatneného nároku na právnu pomoc. 29. Správny súd konštatuje, že z obsahu predloženého administratívneho spisu má preukázané, že žalobca v stanovenej lehote prvostupňovým orgánom verejnej správy požadované informácie a doklady nepredložil, pričom o možnosti zastavenia konania bol náležite zo strany tohto orgánu poučený. Súčasne je zrejmé, že konajúci prvostupňový orgán verejnej správy v zmysle ust. § 10 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci realizoval obstaranie časti relevantných podkladov na základe súčinnosti poskytnutej mu zo strany kompetentných štátnych orgánov, ktoré pre tieto účely oslovil (Sociálna poisťovňa a príslušný úrad práce, sociálnych vecí a rodiny) a v zmysle § 32 Správneho poriadku a zákona č. 177/2018 Z. z. o niektorých opatreniach na znižovanie administratívnej záťaže využívaním informačných systémov verejnej správy realizoval obstaranie časti relevantných podkladov na základe súčinnosti poskytnutej mu zo strany kompetentných štátnych orgánov, resp. prostredníctvom portálu D. (konkrétne úmrtný list manželky žalobcu a údaje o vyplatenom doplatku dôchodku, 13.-tom dôchodku a vdoveckom dôchodku). 30. Správny súd má v súlade s názorom žalovaného rovnako za to, že špecifikované informácie a doklady boli od žalobcu požadované dôvodne, keďže ich obsah bol nevyhnutný pre objektívne posúdenie splnenia jednej z vyžadovaných zákonných podmienok, ktorou je stav materiálnej núdze preukazovaný posúdením výšky príjmu jednak žalobcu, ako aj príjmu spoločne posudzovanej osoby, ktorou bola v sťažovateľovom prípade jeho manželka za časť posudzovaného obdobia - november 2023, konkrétne do dňa 24.11.2023, keďže následne dňa XX.XX.XXXX zomrela. Potreba skúmania aj výšky príjmu spoločne posudzovanej osoby vyplýva z už citovaných zákonných ustanovení a to § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci ako aj § 3 zákona o životnom minime. Žalobca bol o týchto skutočnostiach v rámci vedeného správneho konania náležite poučený vo vyššie uvedenom rozhodnutí o prerušení konania. 31. Na žalobcov prípad sa nevzťahuje situácia, keď sa príjem spoločne posudzovanej osoby nezapočítava k príjmu žiadateľa o právnu pomoc, čo by bolo v prípade, ak sa žiadateľ domáha právnej pomoci vo veci (v súdnom spore), kde má spoločne posudzovaná osoba protichodné postavenie so žiadateľom. Ani zrušenie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, na ktoré sa žalobca odvolával rozsudkom sp. zn. 12C/75/1999 nie je týmto dôvodom, ktorý by v situácii trvajúceho manželského zväzku (t. j. do dňa úmrtia manželky 25.11.2023), manželku žalobcu z okruhu spoločne posudzovaných osôb vylučoval. Možno preto uzavrieť, že preverenie finančnej situácie samotného žalobcu a tiež preverenie príjmu manželky žalobcu bolo okolnosťou relevantnou pre posúdenie existencie stavu materiálnej núdze na strane žalobcu, preto bol prvostupňový orgán verejnej správy povinný za účelom spoľahlivého zistenia stavu veci, tieto skutočnosti preveriť. 32. Ako irelevantnú hodnotí správny súd argumentáciu žalobcu, ktorý je toho názoru, že podklady týkajúce sa jeho (zosnulej) manželky, resp. plnoletej dcéry, mali byť správnym orgánom vyžiadané priamo od nej. 31. Správny súd pripomína, že účastníkom konania o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci je žalobca, nie jeho manželka ani jeho plnoletá dcéra. V zmysle ust. § 25 ods. 1 zákona o poskytovaní právnej pomoci na konanie o nároku na poskytovanie právnej pomoci sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, teda Správny poriadok. Podľa jeho vyššie cit. ust. § 32 ods. 1 je správny orgán povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníka konania. Povinnosť správneho orgánu zistiť skutočný stav veci je vyjadrením zásady materiálnej pravdy v správnom konaní. Proces získavania podkladov pre rozhodnutie v správnom konaní má niektoré špecifiká, najmä v porovnaní so súdnym konaním. 32. Obstarávanie podkladov pre rozhodnutie ukladá zákon vo verejnom záujme správnemu orgánu. V súlade s právnou teóriou sa pri obstarávaní potrebných podkladov pre rozhodnutie uplatňujú dve procesné zásady, ktorými sú zásada prejednacia a zásada vyhľadávacia. Podstatu prejednacej zásady predstavuje aktívna súčinnosť účastníkov pri získavaní potrebných poznatkov o rozhodujúcich skutočnostiach a je uplatňovaná v konaní začatom na základe podania návrhu účastníka (dispozičná zásada). V tomto prípade je neunesenie dôkazného bremena spojené s nepriaznivými dôsledkami pre účastníka konania. Naopak pri konaní, ktoré začal správny orgán z vlastného podnetu (zásada oficiality), povinnosť zistiť skutočný stav veci je vo verejnom záujme a dôkazné bremeno spočíva v plnom rozsahu na správnom orgáne (vyhľadávacia zásada). Teda žiaden z účastníkov takéhoto konania nie
je procesne zodpovedný za to, či sa určitú skutočnosť podarí alebo nepodarí preukázať. Vychádzajúc z analýzy zásad upravených v správnom konaní, podľa ktorých rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán (§ 32 ods. 2 Správneho poriadku), ale aj účastník konania má právo navrhovať dôkazy a ich doplnenie ( § 33 ods. 1 Správneho poriadku ), a tiež účastník je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe (§ 34 ods. 3 Správneho poriadku), možno dospieť k záveru, že v správnom konaní ide o kombináciu uplatnenia oboch zásad, pokiaľ osobitné predpisy neustanovujú inak (pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Svk/9/2021 zo dňa 27.04.2023). 33. V nadväznosti na uvedené Správny súd zdôrazňuje, že s povinnosťou správneho orgánu zistiť skutočný stav veci úzko súvisí aj zásada súčinnosti účastníka konania v správnom konaní, upravená v ustanovení § 4 ods. 1 Správneho poriadku. Táto určuje kooperačnú povinnosť uvedených osôb so správnym orgánom. Taktiež z nej vyplýva, že účastník konania je povinný so správnym orgánom spolupracovať počas celého konania. Spolupráca účastníka konania so správnym orgánom podľa § 14 Správneho poriadku je postavená na tom, aby účastník konania svojimi postupmi v priebehu konania nebránil riadnemu priebehu správneho konania a naopak, aby svojím konaním (úkonmi) vo veci napomáhal čo najskoršiemu vydaniu vecne správneho a zákonného rozhodnutia. Limitom tejto spolupráce sú limity vyplývajúce zo všeobecne záväznej právnej úpravy, príp. z princípov/zásad konania. Súčinnosť v priebehu „celého konania“ sa má vykladať tak, že sa týka aj odvolacieho konania, nielen prvostupňového konania, príp. iných konaní, v ktorých osoba vystupuje ako účastník konania (a to napr. aj v rámci aplikácie mimoriadnych opravných prostriedkov a pod. / pozri rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 6Svk/9/2021 zo dňa 27.04.2023 /. 34. V žalobcovom prípade je posudzované konanie iniciované jeho žiadosťou resp. návrhom a teda nejde o konanie vedené z úradnej povinnosti - ex offo, pričom aj keď sa riadi zásadou materiálnej pravdy, nie je možné opomenúť už spomínanú skutočnosť, že je ovládané zásadou prejednacou, nie zásadou vyhľadávacou. Táto okolnosť sa premieta s poukazom na ust. § 34 ods. 3 a § 4 ods. 1 Správneho poriadku do povinnosti účastníka konania, resp. oprávneného očakávania, že účastník konania vyvinie vlastnú procesnú aktivitu smerujúcu k preukázaniu skutočností, ktorých zistenie je pre rozhodnutie nevyhnutné. 35. Obsah administratívneho spisu jednoznačne preukazuje, že žalobca ako žiadateľ o poskytnutie právnej pomoci nepredložil ani po opakovaných výzvach relevantné doklady, ktoré boli prvostupňovým orgánom verejnej správy od neho oprávnene požadované a tieto nepredložil ani v odvolacom konaní, čím vznikla prekážka brániaca rozhodnutiu o uplatnenom nároku na poskytnutie právnej pomoci a bol naplnený obligatórny dôvod pre zastavenie konania v zmysle ust. § 30 ods. 1 písm. d) Správneho poriadku. Takisto treba dodať, že vyjadrenia žalobcu nenasvedčujú tomu, resp. nepreukazujú, že by u neho šlo o stav dôkaznej núdze, keďže žalobca netvrdí, že predloženie požadovaných dokladov a informácii nie je v jeho moci. 36. Poukaz žalobcu na rozhodnutie prvostupňového orgánu verejnej správy č. KaPO/20289/2020, ČRZ: 133575/2020, ktorým podľa jeho tvrdenia bolo konštatované, že jeho manželka a dcéra nie sú osobami povinnými poskytovať Centru súčinnosť, na uvedených záveroch nič nemení. Skutočnosť, že manželka žiadateľa nie je osobou povinnou poskytovať Centru súčinnosť podľa zákona o poskytovaní právnej pomoci, vôbec nezakladá záver, že by príjem manželky, dospelej dcéry (resp. inej spoločne posudzovanej osoby) nemal byť pri posudzovaní stavu materiálnej núdze zohľadnený. Ide o dve odlišné otázky: kto je povinnou osobou poskytujúcou súčinnosť správnemu orgánu a čí príjem sa započítava do príjmu žiadateľa. Odpoveď na prvú otázku nemení nič na tom, že samotný žiadateľ je povinný v konaní predložiť doklady o príjme spoločne posudzovanej osoby v zmysle § 4 ods. 2 zákona o poskytovaní právnej pomoci a § 3 zákona o životnom minime 37. Správny súd preto uzatvára, že neposkytnutie potrebnej súčinnosti zo strany žalobcu, ktorý konanie pred prvostupňovým orgánom verejnej správy inicioval svojim návrhom (žiadosťou), znamená porušenie prejednacej zásady, keď si žalobca nesplnil svoju povinnosť a nepredložil orgánu verejnej správy podklady nevyhnutné pre posúdenie ním uplatneného nároku na právnu pomoc. Žalobca, ktorý výslovne odmietol participovať na získavaní relevantných podkladov nevyhnutých pre posúdenie podmienok, splnenie ktorých sa vyžaduje pre priznanie nároku na právnu pomoc, si takýmto prístupom privodil nepriaznivé dôsledky v podobe zastavenia konania. Správny súd zdôrazňuje, že dôkazné
bremeno v konaní o poskytnutí právnej pomoci, nespočíva na pleciach orgánu verejnej správy v absolútnej miere, ako je o tom žalobca mylne presvedčený, pretože orgán verejnej správy má len za splnenia podmienky aktívnej súčinnosti oprávnenej osoby v konaní možnosť riadne vyhodnotiť všetky rozhodujúce skutočnosti pre vydanie rozhodnutia vo veci samej. 38. Správny súd podrobne preskúmal odôvodnenie rozhodnutia žalovaného, oboznámil sa tiež s odôvodnením prvostupňového rozhodnutia a tiež s jeho rozhodnutím o prerušení konania, pričom dospel k záveru, že všetky tieto rozhodnutia zrozumiteľným spôsobom odôvodňujú svoje závery a poskytujú primeranú odpoveď na žalobcom vznesené námietky relevantného charakteru. 39. Pre úplnosť súd ešte uvádza, že po podrobnom oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu mal za to, že dokazovanie vykonané Správnym súdom prostredníctvom oboznámenia sa s obsahom administratívneho spisu je pre účely posúdenia zákonnosti rozhodnutia žalovaného absolútne dostačujúce, keďže administratívny spis obsahuje všetky podklady relevantné pre náležité zodpovedanie otázky, či boli v prípade žalobcu splnené všetky podmienky pre zastavenie konania o jeho žiadosti o právnu pomoc, ktorú prvostupňovému orgánu verejnej správy adresoval. Z uvedeného dôvodu správny súd nevykonal dôkazy - vypočutie v žalobe špecifikovaných osôb (a to zamestnanca úradu práce a Sociálnej poisťovne, JUDr. Jaroslava Macka, zodpovedného pracovníka MSSR, pracovníka pošty a pracovníka informačného centra obyvateľstva), keďže ich vykonanie vyhodnotil ako nadbytočné úkony súdu, a teda neúčelné a pre rozhodnutie o zákonnosti rozhodnutia žalovaného irelevantné. 40. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 41. Správny súd na záver k formulácii žalobného návrhu žalobcu ešte podotýka, že „obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nie je záruka, že rozhodnutie súdu bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania“. Taktiež podľa už mnohonásobne judikovaného názoru Ústavného súdu SR základné práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy, čl. 36 ods. 1 listiny a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru nemôžu byť porušené iba tou skutočnosťou, že sa všeobecné súdy nestotožnia vo svojich záveroch s požiadavkami účastníka konania (uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 111/2017-17 zo dňa 08.03.2017). 42. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 43. Správny súd v preskúmavanej právnej veci rozhodol v senáte jednohlasne v pomere hlasov 3:0 (ust. § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. (ust. § 443 ods. 2 SSP v spojení s ust. § 444 ods. 1 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne
doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní, alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. (§ 440 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.