Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6Sas/4/2024 0924100702 21. 07. 2026 Mgr. Slavomír Podhorský ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. júla 2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.07.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 200-031522-CA 17/2024 zo dňa 20.06.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), vydala dňa 20. júna 2024 rozhodnutie č. 200-031522-CA 17/2024, ktorým podľa § 30, § 47a, § 47b, § 47c a § 57 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003 Z. z.“) v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že žalobca má nárok na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa VSL Software, a.s., Lomená 8, 040 01 Košice za obdobie od 9. mája 2024, t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva, vo výške 8,57425000 Eur za deň. 2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, nakoľko mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Neobsahuje riadne odôvodnenie a nedá sa z neho určiť, ako sa dávka vypočítala. Žalobca predovšetkým spochybnil výšku priznanej nemocenskej dávky. Výška nemocenskej dávky podľa názoru žalobcu mala byť podľa § 57 ods. 4 v spojení s § 54 ods. 8 a 10 zákona o sociálnom poistení vypočítaná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Žalobca mal za to, že nemocenské poistenie u zamestnávateľa VSL Software, a.s. trvalo vrátane období dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky spolu 15 rokov a 194 dní. Navrhol napadnuté rozhodnutie zmeniť tak, aby mu bolo tehotenské priznané vo výške 12,861 Eur za deň, prípadne navrhol napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 3. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.07.2024 („preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu
prvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. 4. Žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na tehotenské a jeho výplatu predložením Žiadosti o tehotenské (TAE27095) z poistného vzťahu zamestnankyne u zamestnávateľa VSL Software, a.s. Ošetrujúci lekár žalobcu uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobcu nastane pravdepodobne dňa 14. novembra 2024. Nakoľko začiatok obdobia 27. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu pripadá v prípade žalobcu na 9. mája 2024, nárok na tehotenské sa posúdil k 9. máju 2024. 5. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol žalobca evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa VSL Software, a.s. od 2. júla 2008 do 11. januára 2024 s tým, že v období od 4. decembra 2017 do 29. júla 2018 poberal materské, v období od 30. júla 2018 do 1. októbra 2020 mal nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, v období od 2. októbra 2020 do 27. mája 2021 poberal materské a v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 mal nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dňa 11. januára 2024 bol posledný deň pracovného pomeru a súčasne posledný deň, za ktorý dosiahol vymeriavací základ na platenia poistného na nemocenské poistenie. 6. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že začiatok obdobia 27. týždňov pred očakávaným dňom pôrodu pripadá v prípade žalobcu na 9. mája 2024, podmienky nároku na tehotenské sa posúdili k 9. máju 2024. Správny orgán prvého stupňa zistil, že podmienky nároku na tehotenské žalobca spĺňal. Nakoľko nárok na tehotenské vznikol žalobcovi v ochrannej lehote, podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024. 7. Konštatoval, že v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z. rozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je tak v prípade žalobcu kalendárny rok 2023. Žalobca v celom kalendárnom roku 2023 neplatil poistné na nemocenské poistenie, pretože mal povinné nemocenské poistenia zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca v kalendárnom roku 2023 nemal vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. 8. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 19. júna 2024 bolo správnemu orgánu prvého stupňa doručené vyjadrenie zamestnávateľa VSL Software, a.s. zo dňa 17. júna 2024 o príjme žalobcu za január 2024, v zmysle ktorého žalobca dosiahol v tomto mesiaci vymeriavací základ za jeden deň čerpanej dovolenky ako náhradu príjmu v sume 57,70 Eur a preplatenie nevyčerpanej dovolenky v sume 3 432,68 Eur. Spolu 3 490,38 Eur. Žalobca tak zaplatil poistné na nemocenské poistenie za mesiac január 2024 z maximálnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie na jeden deň vo výške 294,45 Eur (9128 Eur: 31 kalendárnych dní mesiaca január 2024 = 294,45 Eur). Zamestnávateľ taktiež zaslal správnemu orgánu prvého stupňa dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 5. januára 2024, v zmysle ktorej pracovný pomer žalobcu u dotknutého zamestnávateľa skončil dňa 11. januára 2024. Nakoľko suma 294,45 Eur ďaleko prevyšovala sumu bežného vymeriavacieho základu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, pristúpil správny orgán prvého stupňa k určeniu výšky tehotenského z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017, a ktorý podľa právneho názoru žalovaného odzrkadľoval reálne dosiahnuté príjmy žalobcu v danom rozhodujúcom období (48,4315 Eur › 17725,90 Eur: 366 dní = 48,4315 Eur). Pravdepodobný denný vymeriavací základ v rovnakej výške (48,4315 Eur) bol použitý aj na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 2. októbra 2020. Výška tehotenského sa tak určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu vo výške 48,4315 Eur. 15 % z takto určeného pravdepodobného denného vymeriavacieho základu predstavuje podľa žalovaného sumu 7,26472500 Eur. Nakoľko však v zmysle § 47c zákona o sociálnom poistení v znení zákona 426/2020 Z. z. výška tehotenského je v prípade žalobcu najmenej 10 % maximálneho denného vymeriavacieho základu platného v roku 2024 (85,7425 Eur), žalobca má podľa žalovaného nárok na tehotenské vo výške 8,57425000 Eur za deň. 9. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 17. júla 2024 boli správnemu orgánu prvého stupňa doručené nasledovné dokumenty - pracovná zmluva zo dňa 24. júna 2008 s dohodnutým dňom nástupu do práce 2. júla 2008, dohoda o zmene pracovných podmienok č. 6 zo dňa 19. decembra 2014, v zmysle ktorej
má žalobca od 1. januára 2015 priznanú základnú mzdu v sume 1 250,00 Eur mesačne (+ možnosť priznať prémie), výplatnú pásku za obdobie január 2024, z ktorej vyplýva, že základná mesačná sadzba žalobcu je 1 250 Eur a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31. októbra 2023 o dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa žalobcu narodeného XX. XXXXXXX XXXX. 10. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že správny orgán prvého stupňa postupoval pri posúdení nároku na tehotenské správne. 11. Poukázal na tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa spravidla akceptuje skutočne dosiahnutý alebo predpokladaný príjem zamestnanca pre výpočet nemocenských dávok, avšak v prípade, ak sa výška takéhoto príjmu zamestnanca výrazne odlišuje od vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré sú evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne za predchádzajúce obdobie u toho istého zamestnávateľa, či už v prospech alebo neprospech zamestnanca, uskutoční šetrenie vo veci overenia výšky dosiahnutého alebo predpokladaného príjmu zamestnanca. V zmysle uvedeného vyhodnotil, že správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď si vyžiadal pracovnoprávne podklady od zamestnávateľa žalobcu a výšku vymeriavacieho základu žalobcu začal skúmať. 12. Na základe skutočnosti, že žalobca v období pred nástupom na prvú materskú dovolenku u dotknutého zamestnávateľa dosahoval príjem na úrovni od 1 250 Eur do X XXX Eur mesačne (s výnimkou mimoriadne zvýšeného príjmu v mesiacoch december 2016 a jún 2017 na úrovni do 2500 Eur), nezodpovedalo by určenie výšky tehotenského z príjmu na úrovni 5900 Eur za celý kalendárny mesiac pri 20 dňovom pracovnom mesiaci (294,45 Eur x 20 pracovných dní = 5 889 Eur) reálnej výške príjmu, z ktorého žalobca bežne platil poistné na nemocenské poistenie. Preto podľa žalovaného nebolo možné z takto určeného denného vymeriavacieho základu vo výške 294,45 Eur vypočítať výšku uplatňovaného nároku. Výška tehotenského tak bola opodstatnene určená z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017 (DVZ 48,4315 Eur), a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 2. októbra 2020 (PDVZ 48,4315 Eur). 13. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje konkrétny výpočet dávky ako i odôvodnenie uviedol, že Sociálna poisťovňa vystavuje v prípadoch, ak nárok na nemocenskú dávku vzniká a v posudzovanom prípade sa nejaví žiadna skutočnosť ako sporná, rozhodnutia bez odôvodnenia, nakoľko zastáva názor, že vyhovuje účastníkovi konania v plnom rozsahu a teda podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z. z. odôvodnenie nie je potrebné. V procese odvolacieho konania, kedy je zrejmé, že účastník nie je spokojní s výškou priznanej nemocenskej dávky, obsahuje druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci už riadne odôvodnenie s citáciou príslušných ustanovení, ktoré boli v konaní aplikované, opisom rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na výšku priznanej dávky, ako i samotný výpočet dávky. II. Správna žaloba 14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného. Žiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. Zároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania. 15. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím pobočky správneho orgánu prvého stupňa je svojvoľné, a tým aj nezákonné. Obsahuje síce citáciu relevantných právnych noriem, z ktorých pri rozhodovaní o jeho nároku na tehotenské žalovaný vychádzal, ktorých dôvodnosť použitia na jeho prípad nespochybňuje, namieta však, že žalovaný vo veci nesprávne aplikoval § 57 zákona č. 461/2003 Z. z., keď pri jeho aplikácii vylúčil zohľadnenie podstatných skutkových okolností pre priznanie nároku na tehotenské v zákonnej výške, riadiac sa pritom jednostrannou úvahou odkazujúcou na ním samým vyvodený účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť, navodzujúcou dojem využívania systému sociálneho poistenia zo strany žalobcu, resp. neopodstatnene zvýšenia príjmu.
16. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ignoruje princíp, v ktorom má základ konkrétna špecifická právna úprava (t. j. konkrétne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z.) týkajúca sa nemocenských dávok patriacich tehotnej žene, resp. matke novonarodeného dieťaťa, ktorá je nemocensky poistená, alebo spadá do ochrannej lehoty nemocenského poistenia, keď odkazujúc na princípy zásluhovosti či primeranosti systému sociálneho poistenia, ktoré ani nie sú priamo normatívne v označenom zákone zakotvené, odmieta postupovať podľa § 57 ods. 2, resp. ods. 4 prvá veta zákona č. 461/2003 Z. z., t. j. zohľadniť skutočný príjem žalobcu vyplatený mu za mesiac január 2024 (3 490 Eur) jeho bývalým zamestnávateľom, ako aj skutočne zaplatené poistné na nemocenské poistenie a vymeriavací základ, z ktorého bolo v danom mesiaci zaplatené, a tým mu odmieta priznať nárok na nemocenskú dávku vo výške vypočítanej podľa označeného ustanovenia. 17. Bol toho názoru, že použitím vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré mu bolo v skutočnosti priznané v súvislosti s jeho prvou graviditou od 04.12.2017, a teda vypočítané z vtedy použiteľného rozhodujúceho obdobia, ktorým bol kalendárny rok 2016, žalovaný použitím tzv. princípu zásluhovosti obchádza zákonom ustanovené pravidlo, podľa ktorého má byť aj v jeho špecifickom prípade výška nemocenskej dávky určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie dávky (teda za mesiac január 2024). V prípadoch vzniku nároku na nemocenské dávky patriace tehotnej žene, resp. matke novonarodeného dieťaťa, ktorá je nemocensky poistená, alebo spadá do ochrannej lehoty nemocenského poistenia totiž platné právo v konkrétnych zákonných ustanoveniach priorizuje vyššie uvedený princíp prameniaci v ústavnom práve na osobitnú starostlivosť ženy v tehotenstve a na ochranu materstva aj pred žalovaným pertraktovanými princípy zásluhovosti, či primeranosti. 18. Mal za to, že pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu na určenie výšky spornej nemocenskej dávky je rozhodujúci príjem predstavujúci vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; týmto mesiacom je podľa žalobcu z dôvodu použitia § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o ochrannej lehote mesiac január 2024, a takýmto príjmom/vymeriavacím základom je žalovaným zistená vyplatená mzda 3 490,38 Eur, resp. pri prepočte na denný vymeriavací základ jeho jedna tridsatina, t. j. 116,346 Eur. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že ustanovenie § 57 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z. z. predsa z príjmu poistenca, ktorý je základom pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu nevylučuje žiadne zákonné nároky (napr. na náhradu mzdy) a dokonca ani odmeny, či iné položky tvoriace konečný príjem vyplatený zamestnancovi. Za takýto príjem/vymeriavací základ podľa jeho názoru nemožno považovať žalovaným určený denný vymeriavací základ v sume 48,4315 Eur, zistený z vymeriavacích základov, z ktorých zamestnávateľ platil žalobcovi poistné ešte v roku 2016. 19. Zvýraznil, že zamestnanec má v zmysle § 116 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce) v znení neskorších predpisov zákonný nárok na náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného zárobku, a rovnako tak má zákonný nárok na náhradu mzdy aj za nevyčerpanú dovolenku v prípade, ak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa skončil. Žalobca, rovnako ako ani jeho zamestnávateľ sa v súvislosti so mzdovým nárokom žalobcu za mesiac január 2024, ktorý je súčasne vymeriavacím základom, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za tento mesiac, nedopustili žiadnej špekulácie ani žiadneho neopodstatneného (fiktívneho) zvýšenia mzdy žalobcu. Súčasne považoval za nepochybné, že v deň skončenia pracovného pomeru, ktorý sa zhoduje s dňom zániku nemocenského poistenia žalobca nebol tehotný, o uvedenom sa dozvedel až v polovici marca 2024 a o skutočnosti, že spadá pod tzv. ochrannú lehotu nemocenského poistenia až s ďalším časovým odstupom. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a túto kompletne zopakoval vo svojom vyjadrení. 21. Na základe skutočnosti, že žalobca v období pred nástupom na prvú materskú dovolenku u dotknutého zamestnávateľa dosahoval príjem na úrovni od 1 250 Eur do X XXX Eur mesačne (s výnimkou mimoriadne zvýšeného príjmu v mesiacoch december 2016 a jún 2017 na úrovni do 2 500 Eur), nezodpovedalo by podľa žalovaného určenie výšky tehotenského z príjmu na úrovni 5 900 Eur za
celý kalendárny mesiac pri 20 dňovom pracovnom mesiaci (294,45 Eur x 20 pracovných dní = 5 889 Eur) reálnej výške príjmu, z ktorého bežne platila poistné na nemocenské poistenie. Preto podľa žalovaného nebolo možné z takto určeného denného vymeriavacieho základu vo výške 294,45 Eur prislúchajúcej na jeden deň vypočítať výšku uplatňovaného nároku. Výška tehotenského tak bola určená z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017, a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 2. októbra 2020. 22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho poriadku. IV. Replika žalobcu 23. Žalobca v celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce písomné prednesy a bol toho názoru, že žalovaný vo svojom vyjadrení nereagoval na jeho podstatnú právnu argumentáciu obsiahnutú v správnej žalobe. 24. Žalovaný sa už vo veci ďalej nevyjadril. V. Relevantná právna úprava 25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 27. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach. 28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. 29. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 30. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak a) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 31. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.
32. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. 33. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení ochrana lehota poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. 34. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. 35. Podľa § 47a ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na tehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako. Poistenkyni vzniká nárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká dňom skončenia tehotenstva. 36. Podľa § 47c zákona o sociálnom poistení výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57 alebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa prvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného vymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 37. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 38. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. 39. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 40. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia.
VI. Konanie pred správnym súdom 41. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na pojednávaní (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods. 1 písm. c) a d), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP. 42. Pojednávanie dňa 21.07.2026 správny súd vykonal v neprítomnosti žalobcu, ale za prítomnosti zástupcu žalobcu, ako aj zástupcu žalovaného. 43. Zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že žalovaný na prípad aplikoval § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, ktorý je podľa jeho názoru lex specialis ku odseku 2 § 57 a je možný len v prípade tzv. reťazových pôrodov, to znamená, keď matka dieťaťa počas čerpania a počas trvania nároku na rodičovský príspevok vznikne jej nárok na materské alebo nemocenské dávky, avšak toto nebol prípad žalobcu, pretože jej nárok na rodičovský príspevok zanikol 10. januára 2024 z dôvodu dosiahnutia veku 6 rokov jej prvého narodeného dieťaťa, a preto mal byť správne aplikovaný § 57 ods. 2. V tomto prípade podľa zástupcu žalobcu vznikol dôvod na poskytnutie dávky v máji 2024, ale v dôsledku použitia § 54 ods. 8, lebo § 57 ods. 2 je potrebné aplikovať vo väzbe na § 54 ods. 8, posudzuje sa vznik nároku ku dňu zániku nemocenského poistenia. Úvahou, ktorú realizoval žalovaný vo svojom rozhodnutí vlastne vylúčil jej príjem z januára 2024 ako príjem, z ktorého nevypočítava dávku a realizoval ten výpočet na základe úplne iných údajov, pričom konštatoval, že princíp zásluhovosti nemocenského poistenia, ktorý je založený na tomto univerzálnom pravidle, že dávky nemocenského poistenia sú vypočítané z tých istých vymeriavacích základov, z ktorých je platené aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho poistenia, neumožňuje vylúčiť akýkoľvek mzdový nárok žalobkyne. Tento mzdový nárok žalobcu, ktorý jej bol vyplatený v januári 2024 je podľa jeho názoru zákonným nárokom. V tej súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že to že ide o skutočný príjem potvrdzuje dokonca aj iná nezávislá inštitúcia, ktorej sú platené poistné, napríklad zdravotná poisťovňa, ktorá oznámila žalobcovi výsledok ročného zúčtovania za rok 2024 v roku 2025 a uvádza, že naozaj výška skutočného príjmu v máji 2024 bola 3 490,38 Eur a že bolo z nej zaplatené príslušné poistenie. Preto mal za to, že postup, kedy žalovaný túto skutočnosť ignoruje, alebo vylučuje z úvahy o výške nemocenskej dávky je nezákonná, arbitrárna, pretože nie je na to žiadne zákonné ustanovenie, aby takto mohol žalovaný konať. Vec výšky dávky, ktorá má byť poskytnutá poistencovi nie je princípom správnej úvahy, alebo netýka sa nejako správneho uváženia, na ktoré má zákonné oprávnenie sociálna poisťovňa, ale jednoducho musí vychádzať z toho, aký bol reálny skutkový stav. Poukázal tiež na mesačný vymeriavací základ žalobcu vo výške 3 490,38 Eur, takže denný je 116,34 Eur a nie suma, ktorú uvádza Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nejaká suma 294 Eur, ktorá nemá oporu v skutkovom stave. 44. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na tú skutočnosť, že pri výklade a aplikácii právnych predpisov je vždy potrebné zohľadňovať ich účel a zmysel, ktorý nie je obsiahnutý len v slovách konkrétneho predpisu, ale aj v zásadách v ňom prezentovaných. Poukázal na pravdepodobný vymeriavací základ, ktorý bol použitý pri učení výšky tehotenského, pri ktorom zotrval na tom, že bol použitý správne v súlade s účelom a zmyslom tohto zákona, pretože je primerané poskytnúť dávku vo výške alebo v rozsahu, v akom bolo skutočne poistné odvádzané do fondu nemocenského poistenia. Poukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 19Sas/3/2025 v zmysle ktorého pravdepodobný denný vymeriavací základ má zohľadňovať nejakú bežnú realitu toho pracovnoprávneho vzťahu, a teda majú z nej byť vylúčené výnimočné okolnosti, ako je presne v prípade žalobcu a že je potrebné zohľadňovať okolnosti toho pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by boli za jeho bežného trvania, čo v uvedenom prípade žalobcu nebolo, pretože veľmi vysoký vymeriavací základ, respektíve jej veľmi vysoká mzda okolo 3 500 Eur bola spôsobená nie jej reálnym príjmom, ale tým, že jej bol mimoriadne navýšený ten príjem v dôsledku mimoriadnej výplaty náhrady za nevyčerpanú dovolenku, a toto súd uviedol, že je potrebné
vylúčiť z definície toho pravdepodobného vymeriavacieho základu. Mal za to, že sa má reflektovať skutočný príjem a primeranosť toho zabezpečenia. VII. Právny názor správneho súdu 45. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 30. júla 2024, ktorým rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobca má nárok na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa VSL Software, a.s., Lomená 8, 040 01 Košice za obdobie od 9. mája 2024, t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva, vo výške 8,57425000 Eur za deň. 46. Správny súd úvodom považuje za potrebné vymedziť, ktoré skutočnosti nie sú sporné v prejednávanej veci a ktoré zároveň aj správny súd považuje za preukázané. Ako vyplýva z administratívneho spisu predloženého žalovaným žalobca bol evidovaný ako zamestnanec zamestnávateľa VSL Software, a. s. od 2. júla 2008 do 11. januára 2024, pričom v období od 4. decembra 2017 do 29. júla 2018 poberal materské, v období od 30. júla 2018 do 1. októbra 2020 mal nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, v období od 2. októbra 2020 do 27. mája 2021 poberal materské a v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 mal nemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dňa 11. januára 2024 bol posledný deň jeho pracovného pomeru u uvedeného zamestnávateľa a súčasne posledný deň, za ktorý dosiahol vymeriavací základ na platenia poistného na nemocenské poistenie. Spornou skutočnosťou taktiež nie je to, že žalobca splnil zákonné podmienky v zmysle § 47a zákona o sociálnom poistení pre priznanie nároku na tehotenské, pričom tento nárok mu vznikol v ochrannej lehote s poukazom na ustanovenie § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené je potrebné aplikovať ustanovenie § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za použitia § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení a rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťovať ku dňu zániku nemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024. Správny súd považuje za skutočnosť nespornú medzi účastníkmi a vyplývajúcu z administratívneho spisu, že žalobca v kalendárnom roku 2023 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie nezískal a z uvedeného dôvodu bolo potrebné určiť pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok. 47. Naopak spornou skutočnosťou medzi účastníkmi a predmetom preskúmania konania pred správnym súdom je predovšetkým výška priznanej nemocenskej dávky žalobcovi (tehotenského), keď žalobca je toho právneho názoru, že pri jej výpočte mal byť zohľadnený celkový príjem žalobcu za mesiac január 2024, v zmysle ktorého žalobca dosiahol v tomto vymeriavací základ za jeden deň čerpanej dovolenky ako náhradu príjmu v sume 57,70 Eur a preplatenie nevyčerpanej dovolenky v sume 3 432,68 Eur, teda spolu vo výške 3 490,38 Eur. V dôsledku čoho žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie za mesiac január 2024 z maximálnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské poistenie na jeden deň, s tým že podľa žalobcu ustanovenie § 57 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení predsa z príjmu poistenca, ktorý je základom pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu nevylučuje žiadne zákonné nároky (napr. na náhradu mzdy) a dokonca ani odmeny, či iné položky tvoriace konečný príjem vyplatený zamestnancovi. Žalovaný bol v tejto súvislosti toho právneho názoru, že suma vymeriavacieho základu v uvedenej výške ďaleko prevyšuje sumu bežného vymeriavacieho základu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, a preto správne orgány pristúpili k určeniu výšky tehotenského z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017, a ktorý podľa právneho názoru žalovaného odzrkadľoval reálne dosiahnuté príjmy žalobcu v danom rozhodujúcom období. 48. Aj keď všetky odvolacie námietky, ktoré žalobca vzniesol proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa v administratívnom konaní neboli zhmotnené aj v správnej žalobe, správny súd poukazujúc na jeho neviazanosť žalobnými bodmi pri tomto type žaloby v sociálnych veciach, žalobou napadnuté rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného preskúmal aj tieto uvedené námietky.
Jedná sa predovšetkým o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a tým, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, aj o námietku nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného. 49. Správny súd sa preto najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 50. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa v tej súvislosti, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje riadne odôvodnenie a nedá sa z neho určiť, ako sa dávka vypočítala. Na uvedené reagoval aj žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí, keď poukázal na to, že „Sociálna poisťovňa vystavuje v prípadoch, ak nárok na nemocenskú dávku vzniká a v posudzovanom prípade sa nejaví žiadna skutočnosť ako sporná, rozhodnutia bez odôvodnenia, nakoľko zastáva názor, že vyhovuje účastníkovi konania v plnom rozsahu a teda podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z. z. odôvodnenie nie je potrebné. V procese odvolacieho konania, kedy je zrejmé, že účastník nie je spokojný s výškou priznanej nemocenskej dávky, obsahuje druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci už riadne odôvodnenie s citáciou príslušných ustanovení, ktoré boli v konaní aplikované, opisom rozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na výšku priznanej dávky, ako i samotný výpočet dávky“. V zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. 51. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, v predmetnej veci žalobca podal cestou svojho vtedajšieho zamestnávateľa žiadosť o tehotenské č. TAE 27095. Prílohou tejto žiadosti žalobcu bolo okrem iného aj potvrdenie „o príjme za 01/2024 v súvislosti s posudzovaním nároku na nemocenskú dávku zamestnankyne: A. B. C.“ zo dňa 17.06.2024 (ďalej len „potvrdenie“), ktoré bolo doručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 19.06.2024 (teda ešte pred rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa). 52. V tejto súvislosti je potrebné vymedziť, že ustanovenie § 209 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení predstavuje výnimku zo zásady riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, a to len v prípade, ak správny orgán všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Pričom vymedzenie „ak správny orgán všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu“ sa neviaže len na výrok rozhodnutia, ktorý je v súlade s tým čo požadoval účastník vo svojej žiadosti, ale vyhovenie v celom rozsahu musí zodpovedať pokiaľ ide o výšku priznaného nároku aj legitímnym očakávaniam účastníka v predmetnej veci. Legitímne očakávania v správnom konaní sú oprávnené predstavy účastníka o tom, že orgán sociálneho poistenia rozhodne podľa zákona, konzistentne a bez formalizmu, najmä ak splnil podmienky, ktoré mu zákon výslovne určuje. V preskúmavanej veci bolo legitímnym očakávaním žalobcu, že správny orgán prvého stupňa rozhodne o jeho žiadosti tak, že mu prizná tehotenské, a to vo výške, ktorá zodpovedá pravdepodobnému dennému vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských dávok ku dňu zániku nemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024. Za
týmto účelom bolo správnemu orgánu prvého stupňa predložené aj potvrdenie, ktoré bolo prílohou podanej žiadosti. Správny orgán prvého stupňa sa v rámci prvostupňového rozhodnutia v rámci svojej správnej úvahy rozhodol postupovať odchýlne a rozhodol sa neprihliadať na vymeriavací základ žalobcu vyplývajúci z jeho príjmu za január 2024, nakoľko ďaleko prevyšoval sumu bežného vymeriavacieho základu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, a preto pristúpil k určeniu výšky tehotenského z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017. Na uvedený záver mal správny orgán prvého stupňa nepochybne právo, nakoľko vychádza z jeho správnej úvahy, avšak uvedenú správnu úvahu mal už náležite odôvodniť, pretože v dôsledku uvedeného už neprichádza do úvahy postup v zmysle § 209 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom poistení, teda vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez odôvodnenia, nakoľko už podľa názoru správneho súdu nie je možné konštatovať, že správny orgán žalobcovi ako jedinému účastníkovi uvedeným rozhodnutím v konaní vyhovel v plnom rozsahu. Inými slovami žalobcovi bolo v konaní pred správnym orgánom prvého stupňa doručené rozhodnutie, ktoré nezodpovedalo jeho legitímnym očakávaniam, pokiaľ ide o výšku tehotenskej dávky, nakoľko táto nezodpovedala príjmu, ktorý mu bol vyplatený žalobcovi za mesiac január 2024 a z ktorého aj zaplatil poistné. A toto rozhodnutie napriek tomu, že mu nebolo vyhovené v celom rozsahu, neobsahovalo ani náležité odôvodnenie, aby sa oboznámil z dôvodmi takéhoto postupu správneho orgánu prvého stupňa. O týchto sa dozvedel až z preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyšších súdnych autorít rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu tvoria jeden celok. Uvedené však bez ďalšieho nekonvaliduje taký procesný postup, keď správny orgán prvého stupňa vydá rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, napriek tomu že na daný procesný postup nie sú splnené zákonné podmienky. 53. Správny súd zvýrazňuje, že je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné, zrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych argumentov, na základe ktorých bol záver vyvodený, čo v danom prípade absentuje. 54. V ďalšom správny súd odkazuje na obdobnú právnu argumentáciu, ktorá sa týka toho istého žalobcu a toho istého žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa materského, ktorú tunajší správny súd prejednal pod sp. zn. 19Sas/3/2025, kde v rozsudku zo dňa 21.11.2025 (bod 35-37) správny súd uvádza: „V napadnutom rozhodnutí síce žalovaná poukázala na platobné pomery, ktoré dosahovala žalobkyňa u svojho zamestnávateľa, avšak tieto okolnosti uviedla iba popisným spôsobom [teda zhrnutím výšky dosahovaných príjmov žalobkyne]. Žalovaná tieto skutkové okolnosti relevantne nezasadila do kontextu právnej subsumpcie pod § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V napadnutom rozhodnutí chýba extrapolovanie týchto informácii do budúcna k momentu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky žalobkyni. 55. Hodnotenie žalovanej sa obmedzilo na rozbor uplatnenia zásad zákona o sociálnom poistení, ako aj minulého stavu, ktorý existoval u žalobkyne v predchádzajúcich obdobiach. I v prípade, že by bolo možné takéto mzdové pomery žalobkyne použiť pri stanovení jej predpokladaného denného vymeriavacieho základu, tak v napadnutom rozhodnutí chýba právna úvaha, ktorá by takýto postup žalovanej riadne vysvetlila. Zároveň bolo potrebné, aby sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadala s výškou príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci január 2024. [porovnaním jeho skladby s obvyklými mzdovými podmienkami žalobkyne]. Takáto kľúčová právna úvaha chýbala v napadnutom rozhodnutí. Uvedenú právnu úvahu nemôže nahrádzať uplatnenie zásad zákona o sociálnom poistení. Takéto [zo zákona] emanujúce zásady nezakladajú priamo práva a povinnosti adresátom právnych noriem. Preto vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia je ich izolované použitie nedostatočné pre riadne zdôvodnenie prijatých záverov žalovanej. Takéto zásady by mohli slúžiť iba ako podporné dôvody právnej argumentácie založenej na výklade samotného normatívneho textu zákona. 56. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazovalo vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov [priamo a bezprostredne súvisiacich s výrokom napadnutého rozhodnutia]. Takáto vada sa týka taktiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa okrem citácie zákonných ustanovení, v zásade neuvádzajú dôvody ako správny orgán prvého stupňa ustálil výšku predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Správny súd v tomto type konania nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Súdne konanie pred správnym súdom nemôže slúžiť na konvalidáciu takejto vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa
má právo, aby získala konkrétnu odpoveď na všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky svojej veci priamo v napadnutom rozhodnutí.“ 57. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou tunajšieho súdu obsiahnutou v bode číslo 41 v obdobnej prejednávanej veci, týkajúcou sa nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného a v tejto časti na ňu priamo odkazuje, nakoľko tu preskúmavané rozhodnutie žalovaného obsahuje tie isté právne nedostatky. 58. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou a nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú časť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení rozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet konania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia, ako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t. j. skutočnosti, na základe čoho považoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania a uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia. Pri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je potrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi skutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010). 59. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tieto zákonom požadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ich správny súd posúdil ako nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby správny súd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť výrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné súdny prieskum napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu zrealizovať. Správny súd preto vyhodnotil námietku nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa za dôvodnú. 60. Vzhľadom na záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, bolo by predčasné vyhodnotiť dôvodnosť, resp. nedôvodnosť ostatných žalobcových námietok, ktoré smerujú predovšetkým k správnosti, resp. nesprávnosti určenia výšky nemocenskej dávky správnymi orgánmi, nakoľko uvedená skutočnosť (nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí) v zásade znemožňuje riadny prieskum uvedených rozhodnutí správnym súdom. 61. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie pobočky žalovaného ako správny orgán prvého stupňa, správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a) SSP zrušil zároveň aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie0 a rozhodnutie. 62. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správnych orgánov opätovne o žiadosti žalobcu rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť pri rešpektovaní právneho názoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku. 63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal ich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej (§ 175 ods. 2 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.