{"guid": "0f47f28a-91cb-4393-868f-260ec7b60d42:a4888023-2b14-47f0-8176-5c905b0da91f", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2", "spisova_znacka": "6Sas/4/2024", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 6Sas/4/2024 z 21. 7. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. júla 2026, sp. zn. 6Sas/4/2024, ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2", "identifikacne_cislo": "0924100702", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Slavomír Podhorský", "datum_vydania": "2026-07-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a)", "nazov": "§ 191 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-3.pismeno-a)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-e)", "nazov": "§ 32 ods. 2 písm. e) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-e)", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-8", "nazov": "§ 54 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a.odsek-1", "nazov": "§ 47a ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-47a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a.odsek-2", "nazov": "§ 47a ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-47a.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-47a"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-32", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-54", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-47a"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a4888023-2b14-47f0-8176-5c905b0da91f", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n6Sas/4/2024\n0924100702\n21. 07. 2026\nMgr. Slavomír Podhorský\nECLI:SK:SpSKE:2026:0924100702.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, XXX XX E., proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie,\nso sídlom ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo:\nXXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30. júla 2024, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Sociálnej poisťovne, ústredie, č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa\n30.07.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. 200-031522-CA 17/2024 zo dňa\n20.06.2024 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“), vydala dňa 20. júna\n2024 rozhodnutie č. 200-031522-CA 17/2024, ktorým podľa § 30, § 47a, § 47b, § 47c a § 57 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ alebo „zákon č. 461/2003\nZ. z.“) v znení neskorších predpisov rozhodla tak, že žalobca má nárok na tehotenské z nemocenského\npoistenia zamestnanca zamestnávateľa VSL Software, a.s., Lomená 8, 040 01 Košice za obdobie od\n9. mája 2024, t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu do skončenia tehotenstva, vo\nvýške 8,57425000 Eur za deň.\n2. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie, nakoľko mal za to, že\nrozhodnutie správneho orgánu je nepreskúmateľné. Neobsahuje riadne odôvodnenie a nedá sa z neho\nurčiť, ako sa dávka vypočítala. Žalobca predovšetkým spochybnil výšku priznanej nemocenskej dávky.\nVýška nemocenskej dávky podľa názoru žalobcu mala byť podľa § 57 ods. 4 v spojení s § 54 ods. 8 a 10\nzákona o sociálnom poistení vypočítaná z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu. Žalobca\nmal za to, že nemocenské poistenie u zamestnávateľa VSL Software, a.s. trvalo vrátane období dočasnej\npracovnej neschopnosti, poberania materského a prerušenia povinného nemocenského poistenia z\ndôvodu čerpania rodičovskej dovolenky spolu 15 rokov a 194 dní. Navrhol napadnuté rozhodnutie\nzmeniť tak, aby mu bolo tehotenské priznané vo výške 12,861 Eur za deň, prípadne navrhol napadnuté\nrozhodnutie zrušiť a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.\n3. Rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 30.07.2024 („preskúmavané rozhodnutie žalovaného“)\nrozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu\n\nprvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu\nzamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n4. Žalovaný uviedol, že žalobca si uplatnil nárok na tehotenské a jeho výplatu predložením Žiadosti\no tehotenské (TAE27095) z poistného vzťahu zamestnankyne u zamestnávateľa VSL Software,\na.s. Ošetrujúci lekár žalobcu uviedol, že podľa lekárskeho vyšetrenia pôrod u žalobcu nastane\npravdepodobne dňa 14. novembra 2024. Nakoľko začiatok obdobia 27. týždňov pred očakávaným dňom\npôrodu pripadá v prípade žalobcu na 9. mája 2024, nárok na tehotenské sa posúdil k 9. máju 2024.\n5. Podľa údajov v informačnom systéme Sociálnej poisťovne bol žalobca evidovaný ako zamestnanec\nzamestnávateľa VSL Software, a.s. od 2. júla 2008 do 11. januára 2024 s tým, že v období od 4.\ndecembra 2017 do 29. júla 2018 poberal materské, v období od 30. júla 2018 do 1. októbra 2020 mal\nnemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, v období od 2. októbra\n2020 do 27. mája 2021 poberal materské a v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 mal\nnemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dňa 11. januára 2024 bol\nposledný deň pracovného pomeru a súčasne posledný deň, za ktorý dosiahol vymeriavací základ na\nplatenia poistného na nemocenské poistenie.\n6. Žalovaný ďalej uviedol, že vzhľadom na to, že začiatok obdobia 27. týždňov pred očakávaným dňom\npôrodu pripadá v prípade žalobcu na 9. mája 2024, podmienky nároku na tehotenské sa posúdili k 9.\nmáju 2024. Správny orgán prvého stupňa zistil, že podmienky nároku na tehotenské žalobca spĺňal.\nNakoľko nárok na tehotenské vznikol žalobcovi v ochrannej lehote, podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom\npoistení sa rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťuje ku dňu zániku\nnemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024.\n7. Konštatoval, že v zmysle § 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 543/2010 Z. z.\nrozhodujúcim obdobím na zistenie denného vymeriavacieho základu je tak v prípade žalobcu kalendárny\nrok 2023. Žalobca v celom kalendárnom roku 2023 neplatil poistné na nemocenské poistenie, pretože\nmal povinné nemocenské poistenia zamestnanca prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky.\nZ uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že žalobca v kalendárnom roku 2023 nemal vymeriavací základ\nna platenie poistného na nemocenské poistenie.\n8. Žalovaný ďalej poukázal na tú skutočnosť, že dňa 19. júna 2024 bolo správnemu orgánu prvého\nstupňa doručené vyjadrenie zamestnávateľa VSL Software, a.s. zo dňa 17. júna 2024 o príjme žalobcu\nza január 2024, v zmysle ktorého žalobca dosiahol v tomto mesiaci vymeriavací základ za jeden deň\nčerpanej dovolenky ako náhradu príjmu v sume 57,70 Eur a preplatenie nevyčerpanej dovolenky v\nsume 3 432,68 Eur. Spolu 3 490,38 Eur. Žalobca tak zaplatil poistné na nemocenské poistenie za\nmesiac január 2024 z maximálnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské\npoistenie na jeden deň vo výške 294,45 Eur (9128 Eur: 31 kalendárnych dní mesiaca január 2024\n= 294,45 Eur). Zamestnávateľ taktiež zaslal správnemu orgánu prvého stupňa dohodu o skončení\npracovného pomeru zo dňa 5. januára 2024, v zmysle ktorej pracovný pomer žalobcu u dotknutého\nzamestnávateľa skončil dňa 11. januára 2024. Nakoľko suma 294,45 Eur ďaleko prevyšovala sumu\nbežného vymeriavacieho základu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, pristúpil správny orgán prvého\nstupňa k určeniu výšky tehotenského z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského,\nktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017, a ktorý podľa právneho názoru žalovaného\nodzrkadľoval reálne dosiahnuté príjmy žalobcu v danom rozhodujúcom období (48,4315 Eur › 17725,90\nEur: 366 dní = 48,4315 Eur). Pravdepodobný denný vymeriavací základ v rovnakej výške (48,4315 Eur)\nbol použitý aj na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 2. októbra 2020. Výška\ntehotenského sa tak určila z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu vo výške 48,4315\nEur. 15 % z takto určeného pravdepodobného denného vymeriavacieho základu predstavuje podľa\nžalovaného sumu 7,26472500 Eur. Nakoľko však v zmysle § 47c zákona o sociálnom poistení v znení\nzákona 426/2020 Z. z. výška tehotenského je v prípade žalobcu najmenej 10 % maximálneho denného\nvymeriavacieho základu platného v roku 2024 (85,7425 Eur), žalobca má podľa žalovaného nárok na\ntehotenské vo výške 8,57425000 Eur za deň.\n9. Žalovaný ďalej uviedol, že dňa 17. júla 2024 boli správnemu orgánu prvého stupňa doručené\nnasledovné dokumenty - pracovná zmluva zo dňa 24. júna 2008 s dohodnutým dňom nástupu do práce\n2. júla 2008, dohoda o zmene pracovných podmienok č. 6 zo dňa 19. decembra 2014, v zmysle ktorej\n\nmá žalobca od 1. januára 2015 priznanú základnú mzdu v sume 1 250,00 Eur mesačne (+ možnosť\npriznať prémie), výplatnú pásku za obdobie január 2024, z ktorej vyplýva, že základná mesačná sadzba\nžalobcu je 1 250 Eur a oznámenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice zo dňa 31. októbra 2023\no dlhodobo nepriaznivom zdravotnom stave dieťaťa žalobcu narodeného XX. XXXXXXX XXXX.\n10. Žalovaný po preskúmaní spisového materiálu konštatoval, že správny orgán prvého stupňa\npostupoval pri posúdení nároku na tehotenské správne.\n11. Poukázal na tú skutočnosť, že Sociálna poisťovňa spravidla akceptuje skutočne dosiahnutý alebo\npredpokladaný príjem zamestnanca pre výpočet nemocenských dávok, avšak v prípade, ak sa výška\ntakéhoto príjmu zamestnanca výrazne odlišuje od vymeriavacích základov zamestnanca, ktoré sú\nevidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne za predchádzajúce obdobie u toho istého\nzamestnávateľa, či už v prospech alebo neprospech zamestnanca, uskutoční šetrenie vo veci overenia\nvýšky dosiahnutého alebo predpokladaného príjmu zamestnanca. V zmysle uvedeného vyhodnotil,\nže správny orgán prvého stupňa postupoval správne, keď si vyžiadal pracovnoprávne podklady od\nzamestnávateľa žalobcu a výšku vymeriavacieho základu žalobcu začal skúmať.\n12. Na základe skutočnosti, že žalobca v období pred nástupom na prvú materskú dovolenku u\ndotknutého zamestnávateľa dosahoval príjem na úrovni od 1 250 Eur do X XXX Eur mesačne (s\nvýnimkou mimoriadne zvýšeného príjmu v mesiacoch december 2016 a jún 2017 na úrovni do 2500\nEur), nezodpovedalo by určenie výšky tehotenského z príjmu na úrovni 5900 Eur za celý kalendárny\nmesiac pri 20 dňovom pracovnom mesiaci (294,45 Eur x 20 pracovných dní = 5 889 Eur) reálnej\nvýške príjmu, z ktorého žalobca bežne platil poistné na nemocenské poistenie. Preto podľa žalovaného\nnebolo možné z takto určeného denného vymeriavacieho základu vo výške 294,45 Eur vypočítať výšku\nuplatňovaného nároku. Výška tehotenského tak bola opodstatnene určená z denného vymeriavacieho\nzákladu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra 2017 (DVZ 48,4315\nEur), a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo\nžalobcovi priznané od 2. októbra 2020 (PDVZ 48,4315 Eur).\n13. K námietke žalobcu, že napadnuté rozhodnutie neobsahuje konkrétny výpočet dávky ako i\nodôvodnenie uviedol, že Sociálna poisťovňa vystavuje v prípadoch, ak nárok na nemocenskú\ndávku vzniká a v posudzovanom prípade sa nejaví žiadna skutočnosť ako sporná, rozhodnutia bez\nodôvodnenia, nakoľko zastáva názor, že vyhovuje účastníkovi konania v plnom rozsahu a teda podľa\n§ 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016 Z. z. odôvodnenie nie je\npotrebné. V procese odvolacieho konania, kedy je zrejmé, že účastník nie je spokojní s výškou priznanej\nnemocenskej dávky, obsahuje druhostupňové rozhodnutie vydané vo veci už riadne odôvodnenie s\ncitáciou príslušných ustanovení, ktoré boli v konaní aplikované, opisom rozhodujúcich skutočností, ktoré\nmali vplyv na výšku priznanej dávky, ako i samotný výpočet dávky.\nII.\nSprávna žaloba\n14. Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného.\nŽiadal, aby správny súd preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie.\nZároveň požiadal o priznanie nároku na náhradu trov konania.\n15. Mal za to, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím pobočky správneho orgánu prvého\nstupňa je svojvoľné, a tým aj nezákonné. Obsahuje síce citáciu relevantných právnych noriem, z\nktorých pri rozhodovaní o jeho nároku na tehotenské žalovaný vychádzal, ktorých dôvodnosť použitia\nna jeho prípad nespochybňuje, namieta však, že žalovaný vo veci nesprávne aplikoval § 57 zákona č.\n461/2003 Z. z., keď pri jeho aplikácii vylúčil zohľadnenie podstatných skutkových okolností pre priznanie\nnároku na tehotenské v zákonnej výške, riadiac sa pritom jednostrannou úvahou odkazujúcou na ním\nsamým vyvodený účel zákona, dobré mravy a spravodlivosť, navodzujúcou dojem využívania systému\nsociálneho poistenia zo strany žalobcu, resp. neopodstatnene zvýšenia príjmu.\n\n16. Uviedol, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí ignoruje princíp, v ktorom má základ konkrétna\nšpecifická právna úprava (t. j. konkrétne ustanovenia zákona č. 461/2003 Z. z.) týkajúca sa\nnemocenských dávok patriacich tehotnej žene, resp. matke novonarodeného dieťaťa, ktorá je\nnemocensky poistená, alebo spadá do ochrannej lehoty nemocenského poistenia, keď odkazujúc na\nprincípy zásluhovosti či primeranosti systému sociálneho poistenia, ktoré ani nie sú priamo normatívne\nv označenom zákone zakotvené, odmieta postupovať podľa § 57 ods. 2, resp. ods. 4 prvá veta zákona\nč. 461/2003 Z. z., t. j. zohľadniť skutočný príjem žalobcu vyplatený mu za mesiac január 2024 (3 490\nEur) jeho bývalým zamestnávateľom, ako aj skutočne zaplatené poistné na nemocenské poistenie a\nvymeriavací základ, z ktorého bolo v danom mesiaci zaplatené, a tým mu odmieta priznať nárok na\nnemocenskú dávku vo výške vypočítanej podľa označeného ustanovenia.\n17. Bol toho názoru, že použitím vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré mu bolo\nv skutočnosti priznané v súvislosti s jeho prvou graviditou od 04.12.2017, a teda vypočítané z vtedy\npoužiteľného rozhodujúceho obdobia, ktorým bol kalendárny rok 2016, žalovaný použitím tzv. princípu\nzásluhovosti obchádza zákonom ustanovené pravidlo, podľa ktorého má byť aj v jeho špecifickom\nprípade výška nemocenskej dávky určená z pravdepodobného vymeriavacieho základu, z ktorého by sa\nplatilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie\ndávky (teda za mesiac január 2024). V prípadoch vzniku nároku na nemocenské dávky patriace tehotnej\nžene, resp. matke novonarodeného dieťaťa, ktorá je nemocensky poistená, alebo spadá do ochrannej\nlehoty nemocenského poistenia totiž platné právo v konkrétnych zákonných ustanoveniach priorizuje\nvyššie uvedený princíp prameniaci v ústavnom práve na osobitnú starostlivosť ženy v tehotenstve a na\nochranu materstva aj pred žalovaným pertraktovanými princípy zásluhovosti, či primeranosti.\n18. Mal za to, že pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu na určenie výšky spornej\nnemocenskej dávky je rozhodujúci príjem predstavujúci vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo\npoistné v kalendárnom mesiaci, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; týmto\nmesiacom je podľa žalobcu z dôvodu použitia § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o ochrannej\nlehote mesiac január 2024, a takýmto príjmom/vymeriavacím základom je žalovaným zistená vyplatená\nmzda 3 490,38 Eur, resp. pri prepočte na denný vymeriavací základ jeho jedna tridsatina, t. j. 116,346\nEur. Poukázal predovšetkým na tú skutočnosť, že ustanovenie § 57 ods. 2 a 4 zákona č. 461/2003 Z.\nz. predsa z príjmu poistenca, ktorý je základom pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu\nnevylučuje žiadne zákonné nároky (napr. na náhradu mzdy) a dokonca ani odmeny, či iné položky\ntvoriace konečný príjem vyplatený zamestnancovi. Za takýto príjem/vymeriavací základ podľa jeho\nnázoru nemožno považovať žalovaným určený denný vymeriavací základ v sume 48,4315 Eur, zistený\nz vymeriavacích základov, z ktorých zamestnávateľ platil žalobcovi poistné ešte v roku 2016.\n19. Zvýraznil, že zamestnanec má v zmysle § 116 ods. 1 a 3 zákona č. 311/2001 Z. z. (Zákonník práce)\nv znení neskorších predpisov zákonný nárok na náhradu mzdy za dovolenku v sume jeho priemerného\nzárobku, a rovnako tak má zákonný nárok na náhradu mzdy aj za nevyčerpanú dovolenku v prípade,\nak jeho pracovný pomer u zamestnávateľa skončil. Žalobca, rovnako ako ani jeho zamestnávateľ sa\nv súvislosti so mzdovým nárokom žalobcu za mesiac január 2024, ktorý je súčasne vymeriavacím\nzákladom, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za tento mesiac, nedopustili žiadnej\nšpekulácie ani žiadneho neopodstatneného (fiktívneho) zvýšenia mzdy žalobcu. Súčasne považoval za\nnepochybné, že v deň skončenia pracovného pomeru, ktorý sa zhoduje s dňom zániku nemocenského\npoistenia žalobca nebol tehotný, o uvedenom sa dozvedel až v polovici marca 2024 a o skutočnosti, že\nspadá pod tzv. ochrannú lehotu nemocenského poistenia až s ďalším časovým odstupom.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného k žalobe\n20. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v\npreskúmavanom rozhodnutí a túto kompletne zopakoval vo svojom vyjadrení.\n21. Na základe skutočnosti, že žalobca v období pred nástupom na prvú materskú dovolenku u\ndotknutého zamestnávateľa dosahoval príjem na úrovni od 1 250 Eur do X XXX Eur mesačne (s\nvýnimkou mimoriadne zvýšeného príjmu v mesiacoch december 2016 a jún 2017 na úrovni do 2 500\nEur), nezodpovedalo by podľa žalovaného určenie výšky tehotenského z príjmu na úrovni 5 900 Eur za\n\ncelý kalendárny mesiac pri 20 dňovom pracovnom mesiaci (294,45 Eur x 20 pracovných dní = 5 889 Eur)\nreálnej výške príjmu, z ktorého bežne platila poistné na nemocenské poistenie. Preto podľa žalovaného\nnebolo možné z takto určeného denného vymeriavacieho základu vo výške 294,45 Eur prislúchajúcej\nna jeden deň vypočítať výšku uplatňovaného nároku. Výška tehotenského tak bola určená z denného\nvymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra\n2017, a z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo\nžalobcovi priznané od 2. októbra 2020.\n22. Vzhľadom na uvedené navrhol, aby správny súd žalobu zamietol podľa § 190 Správneho súdneho\nporiadku.\nIV.\nReplika žalobcu\n23. Žalobca v celom rozsahu odkázal na svoje predchádzajúce písomné prednesy a bol toho názoru, že\nžalovaný vo svojom vyjadrení nereagoval na jeho podstatnú právnu argumentáciu obsiahnutú v správnej\nžalobe.\n24. Žalovaný sa už vo veci ďalej nevyjadril.\nV.\nRelevantná právna úprava\n25. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa § 2 ods. 2 SSP každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n27. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP sudca na správnom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách\nv sociálnych veciach.\n28. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\nSociálnej poisťovne.\n29. Podľa § 199 ods. 3 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych\nveciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n30. Podľa § 191 ods. 1 SSP správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy\nalebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak\na) bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu,\nb) ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený,\nc) vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nd) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,\ne) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci,\nf) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia,\nje v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\ng) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať\nza následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.\n31. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie\nžalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo.\n\n32. Podľa § 20 ods. 1 veta prvá zákona o sociálnom poistení povinné nemocenské poistenie, povinné\ndôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1\na § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku\nprávneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká\ndňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak.\n33. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení ochrana lehota poistenkyne, ktorej prvý deň\n42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo\ndňa zániku posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské\npoistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát\nurčeným lekárom.\n34. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej\nlehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku\nnemocenského poistenia.\n35. Podľa § 47a ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení poistenkyňa, ktorá je tehotná, má nárok na\ntehotenské, ak v posledných dvoch rokoch pred začiatkom 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu\nurčeným lekárom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní; § 49a platí rovnako. Poistenkyni vzniká\nnárok na tehotenské od začiatku 27. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom a zaniká\ndňom skončenia tehotenstva.\n36. Podľa § 47c zákona o sociálnom poistení výška tehotenského je 15 % denného vymeriavacieho\nzákladu určeného podľa § 55, pravdepodobného denného vymeriavacieho základu určeného podľa § 57\nalebo úhrnu denných vymeriavacích základov určeného podľa § 58. Výška tehotenského určená podľa\nprvej vety je najmenej 10 % denného vymeriavacieho základu určeného z 2-násobku všeobecného\nvymeriavacieho základu platného v kalendárnom roku, ktorý dva roky predchádza kalendárnemu roku,\nv ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n37. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ na určenie výšky\nnemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na\nnemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací\nzáklad sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n38. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení výška nemocenskej dávky sa určuje\nz pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období\nuvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.\n39. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ je\njedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n40. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení pravdepodobný denný vymeriavací základ\nzamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali\nv rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z\ndôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského\npoistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného\nnemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,\nje jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.\nPravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré\nvznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie\nnemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť\nnižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích\nzákladov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského\npoistenia.\n\nVI.\nKonanie pred správnym súdom\n41. Správny súd v Košiciach ako súd správny konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny\nporiadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) preskúmal\nsprávnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého\nstupňa v právnych medziach správnej žaloby v sociálnych veciach (§ 203 ods. 1 SSP), ako aj priebeh\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a na pojednávaní (v súlade s § 107 ods.\n2 SSP) dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu je dôvodná a rozhodnutie žalovaného, ako aj\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je preto potrebné zrušiť v zmysle ustanovenia § 191 ods.\n1 písm. c) a d), ods. 3 písm. a) SSP a vec vrátiť správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie\nv zmysle ustanovenia § 191 ods. 4 SSP.\n42. Pojednávanie dňa 21.07.2026 správny súd vykonal v neprítomnosti žalobcu, ale za prítomnosti\nzástupcu žalobcu, ako aj zástupcu žalovaného.\n43. Zástupca žalobcu na pojednávaní namietal, že žalovaný na prípad aplikoval § 57 ods. 4 zákona o\nsociálnom poistení, ktorý je podľa jeho názoru lex specialis ku odseku 2 § 57 a je možný len v prípade\ntzv. reťazových pôrodov, to znamená, keď matka dieťaťa počas čerpania a počas trvania nároku na\nrodičovský príspevok vznikne jej nárok na materské alebo nemocenské dávky, avšak toto nebol prípad\nžalobcu, pretože jej nárok na rodičovský príspevok zanikol 10. januára 2024 z dôvodu dosiahnutia veku\n6 rokov jej prvého narodeného dieťaťa, a preto mal byť správne aplikovaný § 57 ods. 2. V tomto prípade\npodľa zástupcu žalobcu vznikol dôvod na poskytnutie dávky v máji 2024, ale v dôsledku použitia § 54\nods. 8, lebo § 57 ods. 2 je potrebné aplikovať vo väzbe na § 54 ods. 8, posudzuje sa vznik nároku ku\ndňu zániku nemocenského poistenia. Úvahou, ktorú realizoval žalovaný vo svojom rozhodnutí vlastne\nvylúčil jej príjem z januára 2024 ako príjem, z ktorého nevypočítava dávku a realizoval ten výpočet\nna základe úplne iných údajov, pričom konštatoval, že princíp zásluhovosti nemocenského poistenia,\nktorý je založený na tomto univerzálnom pravidle, že dávky nemocenského poistenia sú vypočítané\nz tých istých vymeriavacích základov, z ktorých je platené aj poistné na jednotlivé druhy sociálneho\npoistenia, neumožňuje vylúčiť akýkoľvek mzdový nárok žalobkyne. Tento mzdový nárok žalobcu, ktorý\njej bol vyplatený v januári 2024 je podľa jeho názoru zákonným nárokom. V tej súvislosti poukázal na\ntú skutočnosť, že to že ide o skutočný príjem potvrdzuje dokonca aj iná nezávislá inštitúcia, ktorej sú\nplatené poistné, napríklad zdravotná poisťovňa, ktorá oznámila žalobcovi výsledok ročného zúčtovania\nza rok 2024 v roku 2025 a uvádza, že naozaj výška skutočného príjmu v máji 2024 bola 3 490,38 Eur a\nže bolo z nej zaplatené príslušné poistenie. Preto mal za to, že postup, kedy žalovaný túto skutočnosť\nignoruje, alebo vylučuje z úvahy o výške nemocenskej dávky je nezákonná, arbitrárna, pretože nie je\nna to žiadne zákonné ustanovenie, aby takto mohol žalovaný konať. Vec výšky dávky, ktorá má byť\nposkytnutá poistencovi nie je princípom správnej úvahy, alebo netýka sa nejako správneho uváženia,\nna ktoré má zákonné oprávnenie sociálna poisťovňa, ale jednoducho musí vychádzať z toho, aký bol\nreálny skutkový stav. Poukázal tiež na mesačný vymeriavací základ žalobcu vo výške 3 490,38 Eur,\ntakže denný je 116,34 Eur a nie suma, ktorú uvádza Sociálna poisťovňa vo svojom rozhodnutí nejaká\nsuma 294 Eur, ktorá nemá oporu v skutkovom stave.\n44. Zástupca žalovaného na pojednávaní poukázal na tú skutočnosť, že pri výklade a aplikácii\nprávnych predpisov je vždy potrebné zohľadňovať ich účel a zmysel, ktorý nie je obsiahnutý len v\nslovách konkrétneho predpisu, ale aj v zásadách v ňom prezentovaných. Poukázal na pravdepodobný\nvymeriavací základ, ktorý bol použitý pri učení výšky tehotenského, pri ktorom zotrval na tom, že bol\npoužitý správne v súlade s účelom a zmyslom tohto zákona, pretože je primerané poskytnúť dávku vo\nvýške alebo v rozsahu, v akom bolo skutočne poistné odvádzané do fondu nemocenského poistenia.\nPoukázal na rozsudok tunajšieho súdu sp. zn. 19Sas/3/2025 v zmysle ktorého pravdepodobný denný\nvymeriavací základ má zohľadňovať nejakú bežnú realitu toho pracovnoprávneho vzťahu, a teda majú\nz nej byť vylúčené výnimočné okolnosti, ako je presne v prípade žalobcu a že je potrebné zohľadňovať\nokolnosti toho pracovnoprávneho vzťahu, ktoré by boli za jeho bežného trvania, čo v uvedenom prípade\nžalobcu nebolo, pretože veľmi vysoký vymeriavací základ, respektíve jej veľmi vysoká mzda okolo 3\n500 Eur bola spôsobená nie jej reálnym príjmom, ale tým, že jej bol mimoriadne navýšený ten príjem\nv dôsledku mimoriadnej výplaty náhrady za nevyčerpanú dovolenku, a toto súd uviedol, že je potrebné\n\nvylúčiť z definície toho pravdepodobného vymeriavacieho základu. Mal za to, že sa má reflektovať\nskutočný príjem a primeranosť toho zabezpečenia.\nVII.\nPrávny názor správneho súdu\n45. Predmetom preskúmania správneho súdu v tomto konaní je rozhodnutie žalovaného č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 30. júla 2024, ktorým rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán o odvolaní\nžalobcu proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa tak, že podľa § 218 ods. 2 zákona č.\n461/2003 Z. z. o sociálnom poistení odvolanie žalobcu v celom rozsahu zamietol a rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu potvrdil. Správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobca\nmá nárok na tehotenské z nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa VSL Software, a.s.,\nLomená 8, 040 01 Košice za obdobie od 9. mája 2024, t. j. od začiatku 27. týždňa pred očakávaným\ndňom pôrodu do skončenia tehotenstva, vo výške 8,57425000 Eur za deň.\n46. Správny súd úvodom považuje za potrebné vymedziť, ktoré skutočnosti nie sú sporné\nv prejednávanej veci a ktoré zároveň aj správny súd považuje za preukázané. Ako vyplýva\nz administratívneho spisu predloženého žalovaným žalobca bol evidovaný ako zamestnanec\nzamestnávateľa VSL Software, a. s. od 2. júla 2008 do 11. januára 2024, pričom v období od 4.\ndecembra 2017 do 29. júla 2018 poberal materské, v období od 30. júla 2018 do 1. októbra 2020 mal\nnemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky, v období od 2. októbra\n2020 do 27. mája 2021 poberal materské a v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 mal\nnemocenské poistenie prerušené z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky. Dňa 11. januára 2024 bol\nposledný deň jeho pracovného pomeru u uvedeného zamestnávateľa a súčasne posledný deň, za ktorý\ndosiahol vymeriavací základ na platenia poistného na nemocenské poistenie. Spornou skutočnosťou\ntaktiež nie je to, že žalobca splnil zákonné podmienky v zmysle § 47a zákona o sociálnom poistení\npre priznanie nároku na tehotenské, pričom tento nárok mu vznikol v ochrannej lehote s poukazom\nna ustanovenie § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení. Vzhľadom na uvedené je potrebné\naplikovať ustanovenie § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení za použitia § 54 ods. 1 zákona\no sociálnom poistení a rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťovať ku\ndňu zániku nemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024. Správny súd považuje za skutočnosť\nnespornú medzi účastníkmi a vyplývajúcu z administratívneho spisu, že žalobca v kalendárnom roku\n2023 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie nezískal a z uvedeného\ndôvodu bolo potrebné určiť pravdepodobný denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenských\ndávok.\n47. Naopak spornou skutočnosťou medzi účastníkmi a predmetom preskúmania konania pred správnym\nsúdom je predovšetkým výška priznanej nemocenskej dávky žalobcovi (tehotenského), keď žalobca je\ntoho právneho názoru, že pri jej výpočte mal byť zohľadnený celkový príjem žalobcu za mesiac január\n2024, v zmysle ktorého žalobca dosiahol v tomto vymeriavací základ za jeden deň čerpanej dovolenky\nako náhradu príjmu v sume 57,70 Eur a preplatenie nevyčerpanej dovolenky v sume 3 432,68 Eur, teda\nspolu vo výške 3 490,38 Eur. V dôsledku čoho žalobca zaplatil poistné na nemocenské poistenie za\nmesiac január 2024 z maximálnej sumy vymeriavacieho základu na platenie poistného na nemocenské\npoistenie na jeden deň, s tým že podľa žalobcu ustanovenie § 57 ods. 2 a 4 zákona o sociálnom poistení\npredsa z príjmu poistenca, ktorý je základom pre určenie pravdepodobného vymeriavacieho základu\nnevylučuje žiadne zákonné nároky (napr. na náhradu mzdy) a dokonca ani odmeny, či iné položky\ntvoriace konečný príjem vyplatený zamestnancovi. Žalovaný bol v tejto súvislosti toho právneho názoru,\nže suma vymeriavacieho základu v uvedenej výške ďaleko prevyšuje sumu bežného vymeriavacieho\nzákladu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, a preto správne orgány pristúpili k určeniu výšky\ntehotenského z denného vymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi\npriznané od 4. decembra 2017, a ktorý podľa právneho názoru žalovaného odzrkadľoval reálne\ndosiahnuté príjmy žalobcu v danom rozhodujúcom období.\n48. Aj keď všetky odvolacie námietky, ktoré žalobca vzniesol proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého\nstupňa v administratívnom konaní neboli zhmotnené aj v správnej žalobe, správny súd poukazujúc\nna jeho neviazanosť žalobnými bodmi pri tomto type žaloby v sociálnych veciach, žalobou napadnuté\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa a žalovaného preskúmal aj tieto uvedené námietky.\n\nJedná sa predovšetkým o námietku nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa\npre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP), a tým, že žalovaný v preskúmavanom\nrozhodnutí rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa ako vecne správne potvrdil, aj o námietku\nnepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia žalovaného.\n49. Správny súd sa preto najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by\nbolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné\npreverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého\nrozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho\nprieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny\nporiadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom\nkonaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a\ntú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok\ndôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide okrem iného aj vtedy, ak sa správny\norgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie\nneodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou\nnáležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi.\nArgumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z\nodôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov\nna jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto\nnáležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo\nvydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie\nnejasné alebo protirečivé.\n50. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa v tej súvislosti, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa neobsahuje riadne\nodôvodnenie a nedá sa z neho určiť, ako sa dávka vypočítala. Na uvedené reagoval aj žalovaný v\npreskúmavanom rozhodnutí, keď poukázal na to, že „Sociálna poisťovňa vystavuje v prípadoch, ak\nnárok na nemocenskú dávku vzniká a v posudzovanom prípade sa nejaví žiadna skutočnosť ako\nsporná, rozhodnutia bez odôvodnenia, nakoľko zastáva názor, že vyhovuje účastníkovi konania v\nplnom rozsahu a teda podľa § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení zákona č. 125/2016\nZ. z. odôvodnenie nie je potrebné. V procese odvolacieho konania, kedy je zrejmé, že účastník nie\nje spokojný s výškou priznanej nemocenskej dávky, obsahuje druhostupňové rozhodnutie vydané vo\nveci už riadne odôvodnenie s citáciou príslušných ustanovení, ktoré boli v konaní aplikované, opisom\nrozhodujúcich skutočností, ktoré mali vplyv na výšku priznanej dávky, ako i samotný výpočet dávky“.\nV zmysle ustanovenia § 209 ods. 2 zákona o sociálnom poistení rozhodnutie musí obsahovať výrok,\nodôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania\nvyhovuje v celom rozsahu.\n51. Ako vyplýva z administratívneho spisu, ktorý predložil žalovaný, v predmetnej veci žalobca podal\ncestou svojho vtedajšieho zamestnávateľa žiadosť o tehotenské č. TAE 27095. Prílohou tejto žiadosti\nžalobcu bolo okrem iného aj potvrdenie „o príjme za 01/2024 v súvislosti s posudzovaním nároku na\nnemocenskú dávku zamestnankyne: A. B. C.“ zo dňa 17.06.2024 (ďalej len „potvrdenie“), ktoré bolo\ndoručené správnemu orgánu prvého stupňa dňa 19.06.2024 (teda ešte pred rozhodnutím správneho\norgánu prvého stupňa).\n52. V tejto súvislosti je potrebné vymedziť, že ustanovenie § 209 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom\npoistení predstavuje výnimku zo zásady riadneho odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu, a to len\nv prípade, ak správny orgán všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu. Pričom vymedzenie\n„ak správny orgán všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu“ sa neviaže len na výrok\nrozhodnutia, ktorý je v súlade s tým čo požadoval účastník vo svojej žiadosti, ale vyhovenie v celom\nrozsahu musí zodpovedať pokiaľ ide o výšku priznaného nároku aj legitímnym očakávaniam účastníka\nv predmetnej veci. Legitímne očakávania v správnom konaní sú oprávnené predstavy účastníka o\ntom, že orgán sociálneho poistenia rozhodne podľa zákona, konzistentne a bez formalizmu, najmä ak\nsplnil podmienky, ktoré mu zákon výslovne určuje. V preskúmavanej veci bolo legitímnym očakávaním\nžalobcu, že správny orgán prvého stupňa rozhodne o jeho žiadosti tak, že mu prizná tehotenské,\na to vo výške, ktorá zodpovedá pravdepodobnému dennému vymeriavací základ na určenie výšky\nnemocenských dávok ku dňu zániku nemocenského poistenia, t. j. ku dňu 11. januára 2024. Za\n\ntýmto účelom bolo správnemu orgánu prvého stupňa predložené aj potvrdenie, ktoré bolo prílohou\npodanej žiadosti. Správny orgán prvého stupňa sa v rámci prvostupňového rozhodnutia v rámci svojej\nsprávnej úvahy rozhodol postupovať odchýlne a rozhodol sa neprihliadať na vymeriavací základ žalobcu\nvyplývajúci z jeho príjmu za január 2024, nakoľko ďaleko prevyšoval sumu bežného vymeriavacieho\nzákladu žalobcu prislúchajúceho na jeden deň, a preto pristúpil k určeniu výšky tehotenského z denného\nvymeriavacieho základu na určenie výšky materského, ktoré bolo žalobcovi priznané od 4. decembra\n2017. Na uvedený záver mal správny orgán prvého stupňa nepochybne právo, nakoľko vychádza\nz jeho správnej úvahy, avšak uvedenú správnu úvahu mal už náležite odôvodniť, pretože v dôsledku\nuvedeného už neprichádza do úvahy postup v zmysle § 209 ods. 2 veta druhá zákona o sociálnom\npoistení, teda vydanie rozhodnutia správneho orgánu bez odôvodnenia, nakoľko už podľa názoru\nsprávneho súdu nie je možné konštatovať, že správny orgán žalobcovi ako jedinému účastníkovi\nuvedeným rozhodnutím v konaní vyhovel v plnom rozsahu. Inými slovami žalobcovi bolo v konaní\npred správnym orgánom prvého stupňa doručené rozhodnutie, ktoré nezodpovedalo jeho legitímnym\nočakávaniam, pokiaľ ide o výšku tehotenskej dávky, nakoľko táto nezodpovedala príjmu, ktorý mu\nbol vyplatený žalobcovi za mesiac január 2024 a z ktorého aj zaplatil poistné. A toto rozhodnutie\nnapriek tomu, že mu nebolo vyhovené v celom rozsahu, neobsahovalo ani náležité odôvodnenie, aby\nsa oboznámil z dôvodmi takéhoto postupu správneho orgánu prvého stupňa. O týchto sa dozvedel až\nz preskúmavaného rozhodnutia žalovaného. V zmysle ustálenej judikatúry Najvyšších súdnych autorít\nrozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a rozhodnutie odvolacieho správneho orgánu tvoria jeden\ncelok. Uvedené však bez ďalšieho nekonvaliduje taký procesný postup, keď správny orgán prvého\nstupňa vydá rozhodnutie bez náležitého odôvodnenia, napriek tomu že na daný procesný postup nie\nsú splnené zákonné podmienky.\n53. Správny súd zvýrazňuje, že je potrebné, aby správny orgán náležite dbal na dostatočné, jasné,\nzrozumiteľné, presvedčivé a úplné zdôvodnenie s uvedením konkrétnych argumentov, na základe\nktorých bol záver vyvodený, čo v danom prípade absentuje.\n54. V ďalšom správny súd odkazuje na obdobnú právnu argumentáciu, ktorá sa týka toho istého žalobcu\na toho istého žalovaného v konaní o preskúmanie rozhodnutia týkajúceho sa materského, ktorú tunajší\nsprávny súd prejednal pod sp. zn. 19Sas/3/2025, kde v rozsudku zo dňa 21.11.2025 (bod 35-37)\nsprávny súd uvádza: „V napadnutom rozhodnutí síce žalovaná poukázala na platobné pomery, ktoré\ndosahovala žalobkyňa u svojho zamestnávateľa, avšak tieto okolnosti uviedla iba popisným spôsobom\n[teda zhrnutím výšky dosahovaných príjmov žalobkyne]. Žalovaná tieto skutkové okolnosti relevantne\nnezasadila do kontextu právnej subsumpcie pod § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V napadnutom\nrozhodnutí chýba extrapolovanie týchto informácii do budúcna k momentu vzniku dôvodu na poskytnutie\nnemocenskej dávky žalobkyni.\n55. Hodnotenie žalovanej sa obmedzilo na rozbor uplatnenia zásad zákona o sociálnom poistení, ako aj\nminulého stavu, ktorý existoval u žalobkyne v predchádzajúcich obdobiach. I v prípade, že by bolo možné\ntakéto mzdové pomery žalobkyne použiť pri stanovení jej predpokladaného denného vymeriavacieho\nzákladu, tak v napadnutom rozhodnutí chýba právna úvaha, ktorá by takýto postup žalovanej riadne\nvysvetlila. Zároveň bolo potrebné, aby sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadala s\nvýškou príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci január 2024. [porovnaním jeho skladby s obvyklými\nmzdovými podmienkami žalobkyne]. Takáto kľúčová právna úvaha chýbala v napadnutom rozhodnutí.\nUvedenú právnu úvahu nemôže nahrádzať uplatnenie zásad zákona o sociálnom poistení. Takéto\n[zo zákona] emanujúce zásady nezakladajú priamo práva a povinnosti adresátom právnych noriem.\nPreto vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia je ich izolované použitie nedostatočné pre riadne\nzdôvodnenie prijatých záverov žalovanej. Takéto zásady by mohli slúžiť iba ako podporné dôvody\nprávnej argumentácie založenej na výklade samotného normatívneho textu zákona.\n56. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazovalo vadu nepreskúmateľnosti\npre nedostatok dôvodov [priamo a bezprostredne súvisiacich s výrokom napadnutého rozhodnutia].\nTakáto vada sa týka taktiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa okrem citácie\nzákonných ustanovení, v zásade neuvádzajú dôvody ako správny orgán prvého stupňa ustálil výšku\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Správny súd v tomto type konania\nnenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Súdne konanie pred správnym súdom\nnemôže slúžiť na konvalidáciu takejto vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa\n\nmá právo, aby získala konkrétnu odpoveď na všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky svojej veci\npriamo v napadnutom rozhodnutí.“\n57. Správny súd sa stotožňuje s právnou argumentáciou tunajšieho súdu obsiahnutou v bode číslo\n41 v obdobnej prejednávanej veci, týkajúcou sa nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia\nžalovaného a v tejto časti na ňu priamo odkazuje, nakoľko tu preskúmavané rozhodnutie žalovaného\nobsahuje tie isté právne nedostatky.\n58. Správny súd poukazuje na to, že odôvodnenie rozhodnutia je popri jeho výrokovej časti ďalšou\na nemenej dôležitou náležitosťou rozhodnutia. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie\nskutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri\npoužití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodol. Odôvodnenie musí nadväzovať na výrokovú\nčasť rozhodnutia a musí byť s ňou v súlade. Správny orgán je povinný v odôvodnený v odôvodnení\nrozhodnutia uviesť všetky podstatné skutočnosti, ktoré boli podkladom rozhodnutia, t. j. opísať predmet\nkonania, poukázať na skutkové zistenia, uviesť dôkazy, z ktorých vychádza pri vydaní rozhodnutia,\nako sa vysporiadal s návrhmi na vykonanie dôkazov, príp. s námietkami k vykonaným dôkazom. V\nodôvodnení rozhodnutia správny orgán musí uviesť i záver o tom, t. j. skutočnosti, na základe čoho\npovažoval za nepochybne zistené posúdiť ich právny význam, vysloviť úsudok o predmete konania\na uviesť, z akého dôvodu aplikoval na predmet konania predpisy citované vo výroku rozhodnutia.\nPri právnom posúdení veci však nestačí iba citácia právneho predpisu alebo odkaz naň, ale je\npotrebné, aby sa vyložil obsah právnej normy tak, aby bol účastníkom konania zrejmý vzťah medzi\nskutkovými zisteniami a právnym posúdením veci (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo\ndňa 15.03.2011 v konaní pod sp. zn. 3Sžo/83/2010).\n59. Rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa tieto zákonom\npožadované náležitosti neobsahuje, v dôsledku čoho ich správny súd posúdil ako nepreskúmateľné pre\nnedostatok dôvodov. Nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov neznamená len absolútny nedostatok\nodôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov. Aby správny\nsúd mohol žalobou napadnuté rozhodnutie v rozsahu v dôvodoch žaloby náležite preskúmať, musí byť\nvýrok rozhodnutia správneho orgánu riadne a dostatočne odôvodnený. V opačnom prípade nie je možné\nsúdny prieskum napadnutého rozhodnutia v celom rozsahu zrealizovať. Správny súd preto vyhodnotil\nnámietku nepreskúmateľnosti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia správneho\norgánu prvého stupňa za dôvodnú.\n60. Vzhľadom na záver správneho súdu o nepreskúmateľnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa, ako aj preskúmavaného rozhodnutia žalovaného, bolo by predčasné vyhodnotiť dôvodnosť,\nresp. nedôvodnosť ostatných žalobcových námietok, ktoré smerujú predovšetkým k správnosti, resp.\nnesprávnosti určenia výšky nemocenskej dávky správnymi orgánmi, nakoľko uvedená skutočnosť\n(nedostatočné odôvodnenie rozhodnutí) v zásade znemožňuje riadny prieskum uvedených rozhodnutí\nsprávnym súdom.\n61. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného podľa §\n191 ods. 1 písm. d) SSP. Vzhľadom na tú skutočnosť, že rovnakými vadami trpí aj rozhodnutie pobočky\nžalovaného ako správny orgán prvého stupňa, správny súd v zmysle ustanovenia § 191 ods. 3 písm. a)\nSSP zrušil zároveň aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. Správny súd v zmysle ustanovenia\n§ 191 ods. 4 SSP súčasne vyslovil, že vec sa vracia správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie0\na rozhodnutie.\n62. V ďalšom priebehu správneho konania po zrušení a vrátení veci bude úlohou správnych orgánov\nopätovne o žiadosti žalobcu rozhodnúť a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť pri rešpektovaní právneho\nnázoru správneho súdu obsiahnutého v tomto rozsudku.\n63. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 Správneho súdneho poriadku tak, že priznal\nich úplnú náhradu žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v plnom rozsahu, voči žalovanému. O výške\npriznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia vo\nveci samej (§ 175 ods. 2 SSP).\n\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho\nzamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské\nprávnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo\nsťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a\nz akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia\n(sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní\nalebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v\nsprávnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne\nrozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo\nnesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania,\naby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý\nproces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej\nrozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom\nrozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}