Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5Sas/4/2024 0924100235 29. 01. 2026 JUDr. Petra Vysaníková ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100235.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudkyňou JUDr. Petrou Vysaníkovou v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom v C., C. XXX, právne zastúpeného: JUDr. Ľudmila Penz Vachulová, advokátka, so sídlom v Bratislave, Leškova 3A, proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom v Bratislave, Ul. 29 augusta č. 8-10, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2024, takto rozhodol: Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2024 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 a vec jej v r a c i a na ďalšie konanie. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 29.03.2024 doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj správny súd alebo súd) dňa 30.03.2024 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie), ktorým generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 o zamietnutí žiadosti žalobcu o starobný dôchodok. Žalobca žiadal tiež zrušiť rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 a vec jej vrátiť na ďalšie konanie. Zároveň žiadal priznať náhradu trov konania. administratívne konanie 2. Sociálna poisťovňa, ústredie (ako správny orgán prvého stupňa) rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 (ďalej aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa alebo prvostupňové rozhodnutie) podľa § 65 ods. 1, 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon o sociálnom poistení) zamietla žiadosť žalobcu o starobný dôchodok zo dňa 08.08.2023 z dôvodu, že nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok (dôchodkový vek poistenca narodeného v roku 1960 je 63 rokov). Správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 12.01.2023 a k tomuto dňu získal 1 461 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 1 deň obdobia dôchodkového poistenia, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. 3. Na dotaz žalobcu správny orgán prvého stupňa písomným podaním zo dňa 23.10.2023 žalobcovi oznámil, že vzhľadom na to, že bol žalobcovi od 01.11.2011 priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 328/2002 Z. z. alebo zákon o sociálnom zabezpečení), kde mu bola zhodnotená doba základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 28.09.1981 a doba
trvania služobného pomeru hasiča od 20.10.1981 do 31.10.2011, tieto obdobia nebolo možné opätovne zhodnotiť na účely posúdenia nároku na starobný dôchodok. Správny orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca dosiahol dôchodkový vek dňa 12.01.2023, pričom ku tomuto dňu získal spolu 1 461 dní obdobia dôchodkového poistenia, t. j. 4 roky a 1 deň, teda nezískal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, a teda nesplnil podmienku potrebného počtu rokov obdobia dôchodkového poistenia na vznik nároku na starobný dôchodok. K námietke žalobcu ohľadne zosúladenia aplikačnej praxe Sociálnej poisťovne so zovšeobecneným právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky správny orgán prvého stupňa uviedol, že jeho aplikačná prax je v súlade so zovšeobecnenými právnymi názormi Najvyššieho súdu Slovenskej republiky deklarovanými vo viacerých rozhodnutiach. Zdôraznil, že ustanovenie § 274 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení zákona č. 140/2015 Z. z. sa vzťahuje na poistencov, ktorým sa zachovávajú nároky zo zaradenia do I. a/alebo II. kategórie funkcií a ktorým bol priznaný príspevok za službu, výsluhový príspevok považovaný za výsluhový dôchodok alebo výsluhový dôchodok. Zachovanie týchto nárokov však spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu doby služby získanej v I. a/alebo II. kategórii funkcií a v určení sumy starobného dôchodku. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že žalobcovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, pretože nezískal dobu služby v I. alebo II. kategórii funkcií. Správny orgán prvého stupňa ďalej uviedol, že doba výkonu služby bola žalobcovi zhodnotená na účely priznania výsluhového dôchodku, a preto na ňu pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení nebolo možné prihliadnuť, keďže by došlo k duplicitnému zhodnoteniu tej istej doby v dvoch systémoch sociálneho zabezpečenia. Zároveň uviedol, že na nárok na dôchodok boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia evidované v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a doložené žalobcom. 4. Žalobca v odvolaní zo dňa 30.11.2023 proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa uviedol, že splnil podmienku potrebnej doby dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a v osobitnom systéme dôchodkového zabezpečenia. Následne poukázal na to, že rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa bolo porušené jeho základné sociálne právo na primerané hmotné zabezpečenie podľa čl. 39 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 30 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd. Ďalej namietal, že záver správneho orgánu prvého stupňa, podľa ktorého obdobie výkonu služobného pomeru žalobcu zhodnotené na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemožno zohľadniť aj na vznik nároku na starobný dôchodok, nie je správny, nemá oporu v platnom právnom poriadku a predstavuje zásah do jeho základných práv a oprávnených záujmov. Odvolaním napadnuté rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa je podľa žalobcu v rozpore s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach č. 128 (ďalej aj Dohovor č. 128), so zákonom č. 328/2002 Z. z., o sociálnom poistení a rovnako v rozpore s ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vzťahujúcou sa na predmetné právne vzťahy. Žalobca poukázal aj na to, že zamietnutím jeho žiadosti sa s ním zaobchádza horšie ako s poistencami zabezpečenými len vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia a že je znevýhodnený len z dôvodu, že získal dávku v osobitnom systéme podľa zákona č. 328/2002 Z. z., no nie v systéme všeobecnom. Uvádza, že sa domáha priznania starobného dôchodku za odpracované roky, tzv. „časť civilnú“, teda za doteraz nezhodnotenú dobu po vylúčení doby služby, pričom zhodnotenie doby na vznik nároku na výsluhový dôchodok nemá mať žiaden vplyv na výpočet výšky starobného dôchodku. Žalobca poukazuje na právny názor Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vyslovený v rozsudkoch sp. zn. 9So/138/2011 a sp. zn. 9So 74/2014, z ktorých vyplýva, že absolútne vylúčenie hodnotenia doby poistenia zo všeobecného systému vedie k diskriminácii poistencov osobitného systému a nie je prípustné, pričom pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok je možné postupovať podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Ďalej žalobca uviedol, že je absolútne nesporné, že Sociálna poisťovňa, ústredie mala postupovať v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 a starobný dôchodok žalobcu krátiť primerane k dobe trvania jeho služobného pomeru. Pre úplnosť poukazuje na to, že sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru bolo do 31.12.2007 riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia a poistné bolo odvádzané do Sociálnej poisťovne. Z uvedeného podľa neho vyplýva, že vznik nároku na starobný dôchodok žalobcu sa má zhodnotiť nielen doba dôchodkového poistenia získaná do 31.12.2007, ale aj doba trvania služobného pomeru od 01.01.2008 do jeho skončenia, teda celková doba jeho dôchodkového poistenia. 5. O odvolaní žalobcu rozhodol generálny riaditeľ žalovanej rozhodnutím č. 600 112 7319 0 zo dňa 26.01.2024 (ďalej aj preskúmavané rozhodnutie) tak, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. Generálny riaditeľ žalovanej v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia uviedol, že od dňa 01.11.2011 je žalobca poberateľom výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v platnom a účinnom znení. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok bola žalobcovi zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 28.09.1981 a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 20.10.1981 do 31.10.2011. Nakoľko žalobcovi bol priznaný výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. a na jeho priznanie mu bola zhodnotená celá doba služobného pomeru, nie je podľa žalovaného možné v súlade s § 255 ods. 5 a § 60 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení hodnotiť obdobie trvania služobného pomeru žalobcu ako obdobie dôchodkového poistenia na účely určenia sumy jeho starobného dôchodku. K námietke žalobcu, ktorou poukazoval na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, žalovaný uviedol, že podľa § 274 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení sa nároky vyplývajúce zo zaradenia do zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie zachovávajú. Zamestnanie hasiča, ktoré žalobca vykonával, však nebolo zaradené v rezortných zoznamoch do I. ani II. pracovnej kategórie, ale do III. pracovnej kategórie. Žalobca nevykonával zamestnanie vo zvýhodnenej pracovnej kategórii ani službu vo zvýhodnenej kategórii funkcií. Žalovaný preto konštatoval, že ak výkon zamestnania hasiča nebol zaradený do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií, nie je možné pri hodnotení doby služby postupovať podľa ustálenej judikatúry. Keďže žalobca nevykonával službu hasiča vo zvýhodnenej kategórii funkcií, nie sú splnené podmienky na zníženie dôchodkového veku, a preto nie je možné posudzovať jeho nárok na starobný dôchodok podľa zovšeobecneného právneho názoru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky. súdne konanie 6. Proti preskúmavanému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu, v ktorej namietal, že žalovaná pri rozhodovaní o jeho žiadosti o priznanie starobného dôchodku nepostupovala v súlade s čl. 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, ako ani v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a zákonom č. 328/2002 Z. z. Žalobca namietal, že mu na vznik nároku na starobný dôchodok nebola zhodnotená doba služby, ktorú získal ako príslušník D. E. F. F. v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia. Uviedol, že zohľadnením tejto doby by žalobca splnil podmienku minimálnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu najmenej 15 rokov potrebnej na vznik nároku na starobný dôchodok. Poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky najmä na rozsudky Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011, 7So/138/2011, 10So/21/2015 a 9So 74/2014, ako aj na nálezy Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. PL. ÚS 36/95, III. ÚS 192/06 a III. ÚS 341/07. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný mal vo veci žalobcu pri rozhodovaní o žiadosti o priznanie starobného dôchodku zhodnotiť nielen dobu dôchodkového poistenia vo všeobecnom systéme, ale aj dobu trvania jeho služobného pomeru. Zároveň poukázal na to, že do 31.12.2007 bolo sociálne zabezpečenie príslušníkov Hasičského a záchranného zboru riešené vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia, do ktorého bolo odvádzané poistné, pričom po prijatí zákona č. 519/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon 328/2002 Z. z. o sociálnom poistení a o zmene a doplnení niektorých zákonov, toto poistné nebolo prevedené na osobitný účet Ministerstva vnútra Slovenskej republiky. 7. K žalobe sa žalovaná vyjadrila písomným podaním zo dňa 21.05.2024, kde uviedla, že sa nestotožňuje s námietkami žalobcu a poukázala na správnosť svojho rozhodnutia. Konštatovala, že nárok žalobcu na starobný dôchodok posúdila v súlade so zákonom č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení a so zákonom č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, pričom obdobie služby žalobcu v Hasičskom a záchrannom zbore bolo zhodnotené do nároku na výsluhový dôchodok. Žalovaná poukázala na to, že služba žalobcu nebola zaradená do I. alebo II. kategórie funkcií, a preto nebolo možné pri jej posúdení postupovať podľa čl. 33 Dohovoru č. 128 a ani znížiť dôchodkový vek. Žalovaná trvala na správnosti napadnutého rozhodnutia a uviedla, že žiada súd, aby žalobu zamietol ako nedôvodnú. 8. Vyjadrenie žalovanej k správnej žalobe bolo žalobcovi doručené dňa 28.06.2024, no žalobca vo veci repliku nepodal. právny názor správneho súdu 9. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj SSP) v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach podľa § 199 a nasl. SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 29.01.2026 rozsudok (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 22.01.2026), ktorým zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2024 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č.
XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 a vec jej vrátil na ďalšie konanie. Zároveň žalobcovi priznal voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. 10. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že žiadosťou zo dňa 08.08.2023 žalobca požiadal o starobný dôchodok a to od 12.01.2023, kedy dovŕšil dôchodkový vek (získal 1 461 dní obdobia dôchodkového poistenia, t.j. 4 roky a 1 deň). Správny súd poznamenáva, že žalobcovi bol dňa 01.11.2011 priznaný výsluhový dôchodok Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky, odborom sociálneho zabezpečenia sekcie personálnych a sociálnych činností podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, na nárok a výšku ktorého mu bola zhodnotená doba výkonu základnej vojenskej služby od 01.10.1979 do 28.09.1981 a doba služobného pomeru v Hasičskom a záchrannom zbore od 20.10.1981 do 31.10.2011. 11. Z obsahu preskúmavaných rozhodnutí vyplýva záver, podľa ktorého žalobcovi ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku, t. j. k 12.01.2023, nevznikol nárok na starobný dôchodok, keďže nespĺňal zákonnú podmienku minimálnej doby dôchodkového poistenia v rozsahu 15 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Z uvedeného dôvodu bola žiadosť žalobcu o priznanie starobného dôchodku žalovanou zamietnutá. 12. Žalobca bol dôchodkovo poistený vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia 4 roky a 1 deň. Žalobca tiež získal dobu služby v Hasičskom a záchrannom zbore od 20.10.1981 do 31.10.2011, pričom táto doba bola zohľadnená na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok, čo podľa právneho názoru žalovanej (vychádzajúc z ustanovení § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení), vylučuje jej započítanie na účely dôchodkového poistenia pre starobný dôchodok. Žalovaná zároveň uzavrela, že žalobca nezískal ani dobu zamestnania vo zvýhodnenej I. alebo II. kategórie funkcií v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku a preto sa na neho nevzťahujú ani nároky vyplývajúce z ustanovenia § 274 zákona o sociálnom poistení. 13. Predmetom prieskumu správneho súdu v tomto konaní bolo právne posúdenie otázky, či žalobca splnil podmienky pre vznik nároku na starobný dôchodok podľa ustanovení zákona o sociálnom poistení. Správny súd sa predovšetkým zameral na posúdenie otázky, či dobu služby zhodnotenú na účely vzniku nároku na výsluhový dôchodok možno započítať ako obdobie dôchodkového poistenia rozhodné pre vznik a určenie výšky starobného dôchodku. 14. Podľa § 65 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 15. Podľa § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 16. Podľa § 274 ods. 1, 2 zákona o sociálnom poistení, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa priznávajú do 31. decembra 2023. Suma starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a invalidného dôchodku, na ktorý vznikne nárok podľa odseku 1, nesmie byť nižšia ako suma určená podľa predpisov účinných do 31. decembra 2003, a to vrátane úpravy dôchodku a zvýšenia dôchodkov prislúchajúcich podľa osobitného predpisu. (§ 23 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení zákona č. 222/2003 Z. z.). To platí aj vtedy, ak sa suma dôchodkov uvedených v prvej vete určuje na účely určenia sumy vdovského dôchodku, vdoveckého dôchodku alebo sirotského dôchodku. 17. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon o sociálnom zabezpečení policajtov“) pod pojmom policajt sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže a ozbrojený príslušník finančnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128, ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore č. 128 a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru č. 128 krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 19. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28. októbra 2009 sp. zn. 9So 214/2008 uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011, Stanoviská a rozhodnutia vo veciach správnych, pod č. 55 s právnou vetou: „Ak je príspevok za službu, priznaný ako dávka sociálneho zabezpečenia, považovaný za výsluhový dôchodok, môže od dovŕšenia dôchodkového veku podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení (zabezpečení) plniť funkciu starobného dôchodku z osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) len vtedy, ak jeho výška zodpovedá výške starobného dôchodku, primeranej dobe trvania služobného pomeru. Pri určení výšky starobného dôchodku je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, hodnotené na účely príspevku za službu. Až po takom stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť o sumu príspevku za službu, považovaného za výsluhový dôchodok“. Z citovaného judikátu č. 55 zverejneného v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky č. 5/2011 vyplýva ustálený právny názor k posudzovaniu súbehu nárokov na dávky zo všeobecného a osobitného systému sociálneho zabezpečenia. Tento právny názor vychádza z toho, že doba služby, ktorá bola zohľadnená na účely priznania výsluhového dôchodku, nemôže byť bez ďalšieho vylúčená z posudzovania nároku na starobný dôchodok. Pri určení výšky starobného dôchodku je preto potrebné najskôr vychádzať zo všetkých období dôchodkového poistenia, vrátane dôb služby hodnotených pre výsluhový dôchodok, a až následne posudzovať otázku prípadného krátenia tejto dávky. Zároveň z čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 vyplýva, že v prípade súbehu nárokov na starobný dôchodok tak zo všeobecného ako aj osobitného systému sociálneho poistenia (zabezpečenia) je podľa Dohovoru č. 128 možné starobný dôchodok zo všeobecného systému iba krátiť, a to najviac o sumu, ktorá neprevyšuje sumu výsluhového dôchodku. 20. Z rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7So/138/2011 zo dňa 15. augusta 2012, ktoré bolo zverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 6/2013 (R 83/2013) (uvádzané žalobcom v žalobe) vyplýva právny názor, podľa ktorého je potrebné pri posudzovaní nároku na starobný dôchodok započítať celé obdobie dôchodkového poistenia poistenca, ktorý bol poberateľom výsluhového dôchodku a dovŕšil dôchodkový vek podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení. Toto obdobie je relevantné nielen pre vznik nároku, ale aj pre určenie výšky starobného dôchodku. Právna veta tohto judikovaného rozhodnutia znie: „Priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku“. Najvyšší súd Slovenskej republiky zároveň uviedol: „Takto určenú sumu starobného dôchodku je možné v zmysle uvedeného právneho názoru len krátiť o sumu, ktorá zodpovedá obdobiu jeho dôchodkového poistenia, ktoré bolo zhodnotené pre účely priznania výsluhovej dávky, plniacej po dovŕšení dôchodkového veku funkciu starobného dôchodku z osobitného systému dôchodkového poistenia.“ 21. Podobne, vychádzajúc z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/138/2011 zo dňa 22. augusta 2012 (na ktoré tiež poukázal žalobca): „Odvolací súd zastáva názor, že aj vtedy, ak by navrhovateľ nesplnil podmienku získania viac ako 15 rokov poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, ale získal by túto potrebnú dobu po zhodnotení poistenia v osobitnom systéme, má odporkyňa povinnosť vykonať výpočet dôchodku s prihliadnutím na dobu poistenia v osobitnom poistnom systéme a dôchodok priznať navrhovateľovi vo výške, zodpovedajúcej rozsahu poistenia vo všeobecnom systéme. Správne by preto odporkyňa mala pri rozhodovaní o nárokoch poistencov, ktorým bola priznaná niektorá z dávok výsluhového zabezpečenia poistencov osobitného systému, najprv vypočítať teoretickú výšku dôchodku, ktorá by im patrila vtedy, ak by všetky doby poistenia získali vo všeobecnom systéme. Keďže výsluhový dôchodok má po dovŕšení dôchodkového veku pre vznik nároku na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového zabezpečenia (poistenia) charakter dávky v starobe, odporkyňa by mala postupovať v súlade s článkom 33 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach, vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991
Zb. Starobný dôchodok navrhovateľa môže krátiť, a to primerane k počtu skončených rokov doby trvania služby policajta rozhodujúcich pre výšku výsluhového dôchodku podľa § 39 zákona č. 328/2002 Z.z. Iný postup by bol v priamom rozpore so zámerom zákonodarcu zabezpečiť vojakom a policajtom vyššiu úroveň ich zabezpečenia v starobe za dobu výkonu ich služby (zákon č. 328/2002 Z.z.) a táto kategória poistencov v systéme vnútroštátnych poisťovacích a zabezpečovacích systémov by bola znevýhodnená v porovnaní s poistencami vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia na Slovensku, a dokonca by s ňou odporkyňa zaobchádzala horšie, ako s poistencami poistenými v zahraničí, u ktorých o takomto krátení dôchodkov ani ona nemá pochybnosti. Odlišným postupom odporkyne by sa doby poistenia poistenca vo všeobecnom systéme stratili a neboli by v žiadnom zo systémov zohľadnené, čo nezodpovedá ani zámeru zákona. Inak odporkyňa núti poistencov, poistených aj v osobitnom poistnom systéme, aby vykonávali zamestnanie po splnení podmienok pre vznik nároku na starobný dôchodok po dosiahnutí ich zvýhodneného dôchodkového veku, čo nie je prípustné. Osobitný systém sociálneho zabezpečenia policajtov a vojakov totiž neposkytuje poistencom osobitného systému také starobné, predčasné starobné, invalidné, sirotské, vdovské a vdovecké dôchodky, ktoré by zohľadnili celú dobu poistenia poistenca.“ 22. Jednotný prístup k posudzovaniu vzťahu medzi výsluhovým a starobným dôchodkom bol následne potvrdený rozsudkom Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05. júna 2024, ktorý v bode 30 uvádza: „30. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov veľký senát dospel k právnemu záveru, že do obdobia dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení na účely priznania predčasného starobného dôchodku je potrebné započítať aj dobu služby poberateľa výsluhového dôchodku. Predčasný starobný dôchodok má od jeho priznania charakter starobnej dávky v zmysle III. časti Dohovoru, rovnako ako aj výsluhový dôchodok, preto je potrebné aj pri výpočte predčasného starobného dôchodku (rovnako ako pri výpočte starobného dôchodku) sumu teoretického starobného dôchodku krátiť podľa čl. 33 ods. 2. Dohovoru a následne vypočítať konkrétnu sumu predčasného starobného dôchodku. Iný výklad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení by viedol k neodôvodnenému a neprimeranému zvýhodneniu osôb poistených v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia, ktoré požiadali o starobný dôchodok oproti osobám v rovnakom postavení, ktoré požiadali o predčasný starobný dôchodok. Pritom v obidvoch prípadoch sa jedná o starobné dávky, ktoré majú rovnaký charakter a sú poskytované na rovnaký účel, čiže ich poberatelia sú v zásade v rovnakej situácii.“ 23. Pri aplikácii postupu podľa § 274 zákona o sociálnom poistení správny súd považuje za dôvodný názor žalovanej, že žalobca nespĺňal podmienky na vznik nároku na znížený dôchodkový vek. Správny súd sa však nestotožňuje so záverom žalovanej, podľa ktorého je splnenie týchto podmienok predpokladom pre započítanie doby hodnotenej na účely výsluhového dôchodku do doby dôchodkového poistenia a pre postup podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Správny súd poznamenáva, že tvrdenie žalovanej, podľa ktorého sa nezohľadnila doba trvania služobného pomeru žalobcu preto, že nebol zaradený do I. alebo II. kategórie funkcií a nezískal tak nárok na znížený dôchodkový vek, nemá vplyv na určenie dôb dôchodkového poistenia. Zaradenie do zvýhodnenej kategórie ovplyvňuje len možnosť zníženia dôchodkového veku a výšku starobného dôchodku, a nemožno z neho odvodiť obmedzenie pri započítaní dôb poistenia pre vznik nároku na starobný dôchodok. V tejto súvislosti správny súd odkazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/127/2015 zo dňa 26. 04. 2017, z ktorého vyplýva: „Z citovaného rozsudku ani z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu nevyplýva, že by sa postup podľa Dohovoru č. 128 mal týkať len poistencov, ktorí službu, hodnotenej pre nárok na výsluhový dôchodok vykonávali v I. a II. kategórii funkcií. Výkon služby v I . a II. kategórii funkcií má význam len z hľadiska možného nižšieho dôchodkového veku. Keďže navrhovateľ ku dňu XX.XX.XXXX, od ktorého žiadal priznať starobný dôchodok, dovŕšil dôchodkový vek 62 rokov podľa § 65 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., pričom v súhrne dôb poistenia hodnoteného v osobitnom systéme a všeobecnom systéme získal celkovo viac ako 15 rokov, odporkyňa mala tieto obdobia v celom rozsahu hodnotiť pre zistenie tzv. teoretickej výšky starobného dôchodku a následne postupovať čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. 24. Správny súd v tejto súvislosti odkazuje na právny názor vyslovený Najvyšším súdom Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 7Sk/31/2018 zo dňa 30.októbra 2019, kde v bode 48. konštatoval: ,,Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky a to bez ohľadu na skutočnosť, v akom rozsahu a v akej kategórii funkcií bola doba výkonu služby hodnotená. Až po takom stanovení výšky starobného
dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti, zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového dôchodku. Záver žalovanej, že postup v súlade s čl. 33 Dohovoru o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach sa vzťahuje len na tie situácie, keď poistenec získal dobu služby v 1. alebo 2. kategórii funkcií v potrebnom rozsahu pre zachovanie nároku na zníženie dôchodkového veku, je preto mylný.“ 25. Skutočnosť, že rovnaké právne závery boli vyslovené aj v ďalších rozhodnutiach Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, potvrdzuje, že v danej oblasti ide o ustálenú rozhodovaciu prax, ktorú správny súd považuje za relevantnú pre právne posúdenie veci. Správny súd preto vyhodnotil správnu žalobu ako dôvodnú, a preskúmavané rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 26.01.2024 ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 21.09.2023 zrušil a vec jej vrátil na ďalšie konanie. 26. V ďalšom konaní žalovaná v súlade s vyššie uvedeným právnym názorom správneho súdu opätovne posúdi žiadosť žalobcu zo dňa 08.08.2023 o priznanie starobného dôchodku. Pokiaľ žalovaná dospeje k záveru, že žalobcovi vznikol nárok na starobný dôchodok zo všeobecného systému dôchodkového poistenia, je povinná určiť jeho výšku vychádzajúc z teoretickej sumy dôchodku, ktorá by žalobcovi patrila pri získaní všetkých dôb poistenia vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. Takto stanovenú výšku starobného dôchodku je následne potrebné krátiť pomerne k počtu rokov rozhodných pre výpočet výsluhového dôchodku k celkovej dobe poistenia vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia, najviac však o sumu výsluhového dôchodku (v tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9Sk/1/2021 zo dňa 27. júna 2022). 27. O trovách konania súd rozhodol v súlade s ustanoveniami § 167 a nasl. SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne súd po nadobudnutí právoplatnosti tohto rozhodnutia, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).