Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2Sf/6/2024 0924100120 14. 04. 2026 JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:0924100120.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: LPN s.r.o., so sídlom: Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, právne zastúpeného: JUDr. Dávid Ján Novák, advokát, so sídlom: Žižkova 13, 040 01 Košice, proti žalovanému: Daňový úrad Košice, so sídlom: Železničná 1, 041 90 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného označeného ako Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného označené ako Oznámenie o zamietnutí odvolania č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023, a vec v r a c i a Daňovému úradu Košice na ďalšie konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Daňový úrad Košice rozhodnutím zo dňa 21.9.2023 č. 102395211/2023 podľa 50 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (ďalej len „daňový poriadok“) z dôvodu odôvodnenej obavy, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná, alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, uložil žalobcovi na účely zabezpečenia dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2023 povinnosť zložiť na účet správcu dane peňažnú sumu 40.136,41 eur v lehote do 15 dní od doručenia rozhodnutia. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 09.10.2023. 2. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu odvolanie, ktoré bolo správcovi dane doručené dňa 8.11.2023. 3. Správca dane výzvou zo dňa 15.11.2023, č.102890943/2023, ktorá bola žalobcovi doručená dňa 30.11.2023 vyzval žalobca, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy opravil splnomocnenie tak, aby bolo z neho zjavné, že sa jedná o zastupovanie daňového subjektu. Podľa správcu dane plnomocenstvo, ktoré bolo prílohou odvolania, sa týka zastupovanie konateľa a nie daňového subjektu. Žalobca dňa 30.11.2023 v reakcii na výzvu žalovaného č. 102890943/2023 udelil splnomocnenie advokátovi Mgr. Dávidovi Jánovi Novákovi ústne do Zápisnice o ústnom pojednávaní č. 581344/2023 zo dňa 30.11.2023. 4. Žalovaný následne vydal oznámenie o zamietnutí odvolania zo dňa 08.12.2023, č. 103069839/2023, ktoré bolo dňa 11.12.2023 doručené právnemu zástupcovi žalovaného, a to z dôvodu, že toto odvolanie
je neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo nie je podané oprávnenou osobou. V rámci odôvodnenia oznámenia správca dane uviedol, že dňa 08.11.2023 bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023 advokátom Mgr. Dávidom Jánom Novákom. Prílohou odvolania bolo splnomocnenie na zastupovanie konateľa daňového subjektu LPN s.r.o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, DIČ: 2022802287 udelené splnomocnenému advokátovi Mgr. Dávid Ján Novák, IČO: 55 515 878 s adresou Na Kalvárii 5, 040 01 Košice. Uvedené splnomocnenie nebolo správcom dane akceptované. Dňa 15.11.2023 bola daňovému subjektu LPN s.r.o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, DIČ: 2022802287 zaslaná výzva opravu splnomocnenia č. 102890943/2023 zo dňa 15.11.2023. Dňa 30.11.2023 bolo v reakcii na výzvu č. 102890943/2023 udelené splnomocnenie ústne do zápisnice č. 581344/2023. Lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 102395211/2023 uplynula dňa 08.11.2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považuje predmetné odvolanie za neprípustné, keďže nebolo podané oprávnenou osobou. II. Správna žaloba a vyjadrenie účastníkov konania 5. Správnou žalobou zo dňa 09.02.2024, doručenou dňa 12.02.2024 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd") žalobca navrhol, aby správny súd zrušil oznámenie žalovaného č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023, ako aj rozhodnutie Daňového úradu Košice č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023 a zaviazal žalovaného povinnosťou nahradiť žalobcovi trovy konania. 6. Správny súd v Košiciach uznesením sp.zn. 2Sf/6/2024-33 zo dňa 26.03.2024, vylúčil výrokom I. správnu žalobu žalobcu proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023 na samostatné konanie, a výrokom II. konanie o správnej žalobe žalobcu proti opatreniu Daňového úradu Košice č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023 bude vedené pod sp. zn.: 2Sf/6/2024. 7. V žalobe proti opatreniu Daňového úradu Košice č. 103069839/2023 zo dňa 08.12.2023 žalobca namietal, že považuje postup správcu dane za nezákonný, nepreskúmateľný, arbitrárny a vágny. Poukázal na znenie plnomocenstva, ktoré bolo priložené k odvolaniu. V plnomocenstve je uvedené: „Dolupodpísaný A. B., ako konateľ obchodnej spoločnosti LPN s.r.o., so sídlom Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, zapísanej v Obchodnom registri Mestského súdu Košice, oddiel: Sro, vložka č. 23412/V, týmto splnomocňujem Mgr. Dávid Ján Novák – advokát......... vo veci odvolania proti rozhodnutiu Daňového úradu Košice zo dňa 21.09.2023, č.k. 102395211/2023.“ V pravej dolnej časti plnomocenstva je pri splnomocňujúcej osobe – daňovom subjekte uvedené „LPN s.r.o., A. B. – konateľ spoločnosti,“ pričom je tam čitateľná pečiatka daňového subjektu s podpisom konateľa daňového subjektu. V zmysle textu plnomocenstva je nesporné, že sa týka zastupovania daňového subjektu v odvolacom konaní proti rozhodnutiu správcu dane. V rámci textu je uvedené, že A. B. ako konateľ spoločnosti LPN s.r.o. ....splnomocňuje advokáta, nakoľko Žalobca je právnická osoba, ktorá sama konať nemôže, ale koná za ňu štatutárny orgán, t.j. konateľ. Logickým výkladom je zrejmé, že v predmetnom plnomocenstve A. B. splnomocňuje advokáta v rámci svojho postavenia konateľa daňového subjektu, aby advokát zastupoval Žalobcu. V prípade, ak by v plnomocenstve bolo uvedené, že LPN s.r.o. splnomocňuje advokáta vo veci podania odvolania, tak by sa jednalo o nesprávne znenie plnomocenstva, nakoľko žalobca nemôže konať sám, ale koná za neho konateľ, t.j. A. B.. Výklad správcu dane, ktorý neakceptoval predložené plnomocenstvo z dôvodu, že sa nejedná o zastupovanie žalobcu je absurdný a v rozpore so zákonom. 8. Žalobca poukázal na to, že napriek tomu v deň doručenia výzvy na opravu plnomocenstva aj napriek výhradám sa žalobca bezodkladne v ten istý deň, t.j. 30.11.2023 ústne do zápisnice na základe výzvy prostredníctvom konateľa A. B. (opätovne) splnomocnil právneho zástupcu. Po „oprave“ plnomocenstva bolo následne právnemu zástupcovi daňového subjektu doručené oznámenie, v zmysle ktorého odvolanie podané splnomocneným právnym zástupcom zamieta ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. V rámci odôvodnenia tohto oznámenia správca uviedol, že dňa 8.11.2023 bolo podané odvolanie prostredníctvom advokáta, pričom z dôvodu, že plnomocenstvo pre advokáta neakceptoval, tak dňa 15.11.2023 zasielal daňovému subjektu výzvu na opravu plnomocenstva. Žalobca dňa 30.11.2023 v reakcii na výzvu udelil splnomocnenie ústne do zápisnice. „Vzhľadom na uvedené skutočnosti správca dane považuje predmetné odvolanie za neprípustné, keďže nebolo podané
oprávnenou osobou.“ Takýto postup správcu dane je jednak nepreskúmateľný a zároveň nezákonný. Je nepochopiteľné, aby správca dane po doručení odvolania podaného prostredníctvom splnomocneného advokáta vyzval Žalobcu, aby opravil plnomocenstvo, pričom po tom, čo Žalobca v súlade s výzvou opravil plnomocenstvo pre advokáta, ktorý podal odvolanie v mene daňového subjektu, toto odvolania zamietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. 9. Žalobca poukázal aj na Uznesenie Najvyššieho súdu SR z 20. júla 2011, sp.zn. 6Sžf/30/2010, ktoré uvádza, že pokiaľ sa v občianskom súdnom konaní nechal žalobca právne zastúpiť a žalobu podal v jeho mene zvolený právny zástupca bez preukázania oprávnenia k zastupovaniu, treba to považovať za nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že plnomocenstvo spĺňalo zákonné náležitosti, a žalobca v deň doručenia výzvy na opravu plnomocenstva ústne do zápisnice nedostatky odstránil, je v rozpore so zákonom, aby správca dane nepreskúmateľným spôsobom zamietol odvolanie z dôvodu, že ho nepodala oprávnená osoba. S poukazom na uvedené skutočnosti a priloženú judikatúru boli podľa žalobcu naplnené žalobné dôvody podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) f a g) Správneho súdneho poriadku. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 21.10.2024 zotrval na správnosti a preukázanosti svojich záverov v napadnutom oznámení a navrhol, aby správny súd správnu žalobu v celom rozsahu zamietol. Okrem iného uviedol, že žalovanému bolo doručené plnomocenstvo, ktoré v zmysle metodických usmernení nespĺňalo požiadavky podľa ust. § 9 odsek 2) Daňového poriadku, podľa ktorého sa daňové subjekty môžu dať zastupovať zástupcami. Daňovým subjektom bola spoločnosť LPN s.r.o., DIČ: 2022802287, Plnomocenstvo doručené splnomocneným zástupcom, vzhľadom na vyjadrovanie sa splnomocniteľa, ako fyzickej osoby, za ktorú mal splnomocnený zástupca vystupovať a konať, nebolo správne a bez pochybností. Vyjadrenie vôle splnomocniteľom a použitie právnej úpravy o ochrane osobných údajov, ktorá sa vzťahuje výhradne na fyzické osoby spôsobilo, že z Plnomocenstva mohlo aj vyplývať, že splnomocnený zástupca mal konať za A. B., ako konateľa, nie za daňový subjekt, ktorého konateľom bol A. B.. Tieto skutočnosti spôsobili, že Plnomocenstvo bolo pre žalovaného, aj vzhľadom na metodické usmerňovanie zmätočné, a na tomto základe nebolo žalovanému Plnomocenstvo dňa 08.11.2023 účinne doručené. Pre žalovaného malo Plnomocenstvo nedostatky a daňový subjekt bol na odstránenie uvádzaných nedostatkov vyzvaný a zároveň bol daňový subjekt poučený o tom, že do odstránenia nedostatkov Plnomocenstva, ho žalovaný nemôže akceptovať. Podstatný vplyv na výsledný stav žalobnej veci mala skutočnosť, že Plnomocenstvo bolo doručené spolu s odvolaním, v posledný deň lehoty na podanie odvolania, do systému finančnej správy prenesené o 16:25:58, t. j. na konci úradných hodín žalovaného. Z uvedeného vyplýva, že na jednej strane k uplatneniu práva na podanie odvolania došlo, v zmysle a v súlade s Daňovým poriadkom, a na druhej strane vznikla prekážka úspešného uplatnenia tohto práva daňového subjektu, pričom touto prekážkou bola absencia účinne doručeného Plnomocenstva. Skutočnosť, že k odstráneniu nedostatkov Plnomocenstva došlo až po uplynutí lehoty na podanie odvolania, konkrétne na ústnom pojednávaní dňa 30.11.2023, s odstupom času 22 dní, kedy boli nedostatky Plnomocenstva odstránené na ústnom pojednávaní, až od tohto času žalovaný mal k dispozícii účinne doručenú plnú moc daňového subjektu. Žalovaný v žalobnej veci nemal inú možnosť ako podané odvolanie, v rozhodnom čase, ku dňu 08.11.2023, t.j. ku dňu posledného dňa lehoty na podanie odvolania, zamietnuť ako podané neoprávnenou osobou. Žalovaný po vyhodnotení všetkých rizík vo vzťahu k určitosti Plnomocenstva, ako právneho úkonu, ktorý je právnym titulom na vykonávanie právnych úkonov v mene a na účet zastúpeného, v určitom rozsahu a v určenej lehote, postupoval v zmysle a za účelom právnej istoty, a rovnako aj na základe internej právnej úpravy vo finančnej správe, podľa Interného riadiaceho aktu č. 51/2020 Metodický pokyn k zastupovaniu (príloha č. 1). 11. Podľa žalovaného vzhľadom na právnu úpravu pri správe daní, vo veci žalobcu došlo k postupu na základe právnej úpravy podľa Daňového poriadku a interného riadiaceho aktu, ktorý v 2. oddiely usmerňuje postupy vo veci zastupovania na základe plnomocenstva. Okrem úpravy podľa ust. § 3 Daňového poriadku o zásadách pri správe daní a § 9 Daňového poriadku o zastupovaní daňových subjektov, ktorými sa žalovaný riadil, pozornosť upriamujeme aj na postup podľa ust. § 29 Daňového poriadku, ktoré upravuje možnosti uplatnenia nároku na odpustenie zmeškanej lehoty. Žalobca mal, na základe ust. § 29 Daňového poriadku potom, ako došlo k odstráneniu nedostatkov Plnomocenstva, t. j. najskôr odo dňa 30.11.2023, možnosť do 30 dní odo dňa, keď odpadli dôvody zmeškania, možnosť požiadať o odpustenie zmeškania lehoty, a zároveň urobiť aj zmeškaný úkon a zaplatiť správny poplatok. Najneskôr je podľa právnej úpravy možné o odpustenie zmeškanej lehoty žiadať do jedného roka od posledného dňa pôvodnej lehoty. Žalobca odvolanie, ako úkon, síce urobil dňa 08.11.2023,
avšak v dôsledku nedostatkov Plnomocenstva sa na tento úkon hľadelo, ako by k nemu nedošlo. Na tomto základe žalobca mohol podať žiadosť o odpustenie zmeškanej lehoty, ktorú by podložil svojimi závažnými dôvodmi, spočívajúcimi v skutočnostiach, že odvolanie a Plnomocenstvo boli doručené v posledný deň lehoty na podanie odvolania, a nakoľko Plnomocenstvo, príloha odvolania, malo také nedostatky, pre ktoré nemohlo byť v čase podania odvolania žalovaným akceptované, a teda nebolo ani účinne doručené, a zároveň mohol podať odvolanie, aby mohlo byť o ňom rozhodnuté. Daňový poriadok nedefinuje čo je „závažný dôvod“ a ani neodkazuje na iný právny predpis, pričom správca dane po podaní žiadostí daňových subjektov o odpustenie zmeškania lehoty skúma, či ide o závažné dôvody, pre ktoré bola lehota zmeškaná. Závažnosť dôvodov posudzuje správca dane, a povinnosťou daňového subjektu je tieto závažné dôvody preukázať. Na základe takto odôvodnenej žiadosti žalobcu, mohol žalovaný o žiadosti rozhodnúť, a vzhľadom na ochranu práv žalobcu, resp. zachovanie uplatnenia jeho práva na odvolanie, žiadosti mohlo byť vyhovené, ak by v lehote 30 dní odo dňa, kedy sa žalobca dozvedel o nedostatkoch Plnomocenstva, zároveň podal aj odvolanie, nakoľko pôvodné odvolanie nebolo účinne podané, a žalovaný nemohol dňa 08.11.2023, v posledný deň zákonnej lehoty, s ním spojiť žiadne právne účinky, t. j. o odvolaní nemohlo byť žalovaným v tomto čase rozhodnuté a odvolanie nemohlo byť žalovaným ani postúpené na rozhodnutie odvolaciemu orgánu, nakoľko bolo podané osobou, ktorá nebola v rozhodnom čase oprávnená robiť za daňový subjekt pred žalovaným žiadne úkony. 12. Ďalej žalovaný uviedol, že zhodou vyššie uvedených okolností, t.j., že Plnomocenstvo a aj odvolanie boli doručené v posledný deň zákonnej lehoty na podanie odvolania, na konci služobného času žalovaného, žalovaný nemal inú možnosť, za daných okolností, iba odvolanie zamietnuť. V prípade žalobcu sa nejednalo o situáciu podľa ust. § 9 ods. 4 Daňového poriadku, nejednalo sa o pochybnosti o novej plnej moci, na základe ktorých by daňový subjekt bol vyzvaný na ich odstránenie, a po ich odstránení v plnom rozsahu a v určenej lehote, by sa plná moc považovala za účinne podanú, s účinnosťou už odo dňa doručenia Plnomocenstva, o ktorej mal žalovaný pochybnosť vo vzťahu k splnomocniteľovi. V prípade žalobcu sa jednalo o nedostatky Plnomocenstva, ktoré bolo jedinou plnou mocou daňového subjektu, a vzhľadom na túto skutočnosť, žalovaný nepostupoval podľa ust. § 9 ods. 4 Daňového poriadku, a postupoval tak, ako je problematika nedostatkov plných mocí upravená aj interným riadiacim aktom č. 51/2020 Metodický pokyn k zastupovaniu. Plné moci daňových subjektov nie sú podľa Daňového poriadku považované ani za podanie, v zmysle ust. § 13 Daňového poriadku, na základe čoho sa doručených plných mocí s nedostatkami netýka ani postup podľa ust. § 13 odseky 8 a 9 Daňového poriadku. 13. Následne žalobca v replike zo dňa 08.01.2025 uviedol, že sa pridržiava podanej žaloby ako aj argumentácie v nej uvedenej a navrhuje, aby jej súd v celom rozsahu vyhovel a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania. 14. Žalovaný na doručenú repliku žalobcu spolu s výzvou súdu na vyjadrenie reagoval duplikou zo dňa 24.02.2025, kde uviedol, že Mgr. Dávid Ján Novák, advokát (ďalej „splnomocnený zástupca“), doručil prostredníctvom Ústredného portálu verejnej správy dňa 08.11.2023, v posledný deň lehoty na podanie odvolania, odvolanie spolu s plnou mocou zo dňa 06.11.2023, z ktorej nebolo jednoznačné a zrejmé, či sa týkala zastupovania právnickej osoby LPN s.r.o. ako daňového subjektu alebo fyzickej osoby A. B., konateľa tohto daňového subjektu. Na základe tejto spornej skutočnosti žalovaný vyzval žalobcu, ako právnickú osobu a daňový subjekt, aby vykonal opravu tejto plnej moci, k čomu z jeho strany došlo dňa 30.11.2023, po zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania, ktoré bolo podané splnomocneným zástupcom. Tento mohol mať oprávnenie zastupovať žalobcu ako právnickú osobu a daňový subjekt iba z titulu účinne doručenej plnej moci, na základe ktorej by žalovaný nemal žiadne pochybnosti o osobe splnomocniteľa. Jednalo sa o procesnú prekážku, pre ktorú žalovaný postupoval tak, aby táto procesná prekážka, spočívajúca v spornom právnom úkone, ktorým bola nejednoznačná plná moc, mohla byť odstránená. Iný postup v zmysle zákonnej úpravy, podľa - 2 - zákona č. 563/2009 Z.z. o správe dani a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, neprichádzal do úvahy, ako to žalovaný aj podrobne uviedol vo svojom prvom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 21.10.2024. Vzhľadom na predmetné vyjadrenie žalobcu do konania predkladáme dôkazy, zabezpečené z informačného systému finančnej správy, konkr. plné moci, vystavené inými daňovými subjektami na zastupovanie splnomocneným zástupcom, bez nedostatkov, na základe ktorých došlo k zastupovaniu týchto daňových subjektov pred žalovaným. Ide o plné moci, ktoré sa týkali daňových subjektov, v dvoch prípadoch právnických osôb a v jednom prípade fyzickej osoby. V prípade daňových subjektov, právnických osôb, sa jednalo o plné moci, z ktorých bolo jednoznačné, že splnomocniteľom je právnická
osoba. Vzhľadom k tomu, že je predpoklad, že predlohou na vystavenie spornej plnej moci bola plná moc udelená pre účely zastupovania fyzickej osoby, nie právnickej osoby, došlo zo strany žalobcu k uvedenému nedostatku. Opakovane uvádzame, že k odstráneniu nedostatku v obsahu plnej moci doručenej dňa 08.11.2023 došlo až s časovým odstupom, dňa 30.11.2023. Túto časť vyjadrenia žalobcu považujeme za bezpredmetnú. Podľa žalovaného v informačnom systéme finančnej správy bola zistená nová skutočnosť, že žalobca doručil žalovanému aj plnú moc zo dňa 28.11.2023, a to za účelom zastupovania na konkrétnom úkone pred žalovaným, na ústnom pojednávaní uskutočnenom dňa 30.11.2023, ktorého sa za žalobcu zúčastnil splnomocnený zástupca. V predmetnej plnej moci bol pôvodne rovnako uvádzaný rovnaký nedostatok v osobe splnomocniteľa, ktorý však bol vlastnou rukou splnomocneného zástupcu odstránený, došlo k jeho náprave, a splnomocnený zástupca mohol pred žalovaným konať v mene a na účet svojho splnomocniteľa. Vo svojej podstate k rovnakému postupu došlo aj v prípade napadnutého postupu, kedy žalovaný rovnako neakceptoval plnú moc zo dňa 06.11.2023, a vzhľadom na to, že k účinnému doručeniu plnej moci bez nedostatkov došlo až dňa 30.11.2023, po uplynutí lehoty na podanie odvolania, žalovaný vydal Oznámenie. III. Konanie na správnom súde 15. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákon SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 14.04.2026 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). IV. Relevantná právna úprava 16. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb. 17. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane. 18. Podľa § 9 ods. 2 Daňového poriadku daňový subjekt, jeho zákonný zástupca alebo jeho opatrovník sa môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Ak má zástupca trvalý pobyt alebo sídlo mimo územia členských štátov Európskej únie a štátov, ktoré sú zmluvnou stranou Dohody o Európskom hospodárskom priestore (ďalej len „členský štát“), musí si zvoliť zástupcu na doručovanie s trvalým pobytom alebo sídlom na území Slovenskej republiky; inak sa budú písomnosti ukladať u správcu dane s účinkami doručenia v deň ich vydania. 19. Podľa § 9 ods. 3 Daňového poriadku, ak nie je rozsah plnomocenstva presne vymedzený, považuje sa také plnomocenstvo za všeobecné. Ak to vyplýva z obsahu plnomocenstva, môže za zástupcu, ktorým je daňový poradca alebo advokát konať aj iná osoba; na také konanie udelí zástupca inej osobe plnomocenstvo. Konanie inej osoby sa považuje za konanie zástupcu. V tej istej veci môže mať daňový subjekt, zákonný zástupca alebo opatrovník len jedného zástupcu. Ak je zástupcom právnická osoba, koná za zástupcu jej štatutárny orgán alebo osoba, ktorú tento orgán poveril.
20. Podľa § 9 ods. 4 Daňového poriadku plnomocenstvo je voči správcovi dane účinné odo dňa jeho doručenia správcovi dane alebo odo dňa jeho udelenia do zápisnice u správcu dane. 21. Podľa § 9 ods. 5 Daňového poriadku odvolanie plnomocenstva daňovým subjektom alebo výpoveď plnomocenstva zástupcom sú účinné odo dňa ich doručenia správcovi dane alebo odo dňa uvedenia týchto skutočností do zápisnice u správcu dane. 22. Podľa § 9 ods. 8 Daňového poriadku zastupovanie daňového subjektu zástupcom nevylučuje, aby správca dane vykonával úkony v nevyhnutných prípadoch s daňovým subjektom priamo alebo aby správca dane vyzval daňový subjekt na vykonanie niektorých úkonov. Daňový subjekt je povinný výzve správcu dane vyhovieť. Správca dane je povinný o tomto konaní vyrozumieť zástupcu daňového subjektu. 23. Podľa § 9 ods. 9 Daňového poriadku, ak v tej istej veci koná daňový subjekt a ním zvolený zástupca a ich konanie si odporuje, rešpektuje správca dane konanie daňového subjektu. 24. Podľa § 13 ods. 1 Daňového poriadku podanie možno urobiť písomne alebo ústne do zápisnice. 25. Podľa § 13 ods. 3 Daňového poriadku podanie sa posudzuje podľa jeho obsahu. Z podania musí byť zrejmé, kto ho podáva, v akej veci, čo sa navrhuje, a ak to z povahy podania vyplýva, dôvody podania. 26. Podľa § 13 ods. 8 Daňového poriadku, ak má podanie nedostatky, pre ktoré nie je spôsobilé na prerokovanie, vyzve príslušný orgán daňový subjekt, aby ich podľa jeho pokynu a v určenej lehote odstránil. Súčasne ho poučí o následkoch spojených s ich neodstránením. 27. Podľa § 13 ods. 9 Daňového poriadku, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. Ak daňový subjekt výzve príslušného orgánu nevyhovie v plnom rozsahu a v určenej lehote, považuje sa toto podanie za nepodané a príslušný orgán túto skutočnosť oznámi daňovému subjektu. 28. Podľa § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (Daňový poriadok), odvolanie je neprípustné, ak nie je podané oprávnenou osobou. 29. Podľa § 73 ods. 4 písm. a) cit. zákona prvostupňový orgán odvolanie zamietne, ak je neprípustné. 30. Podľa § 73 ods. 5 cit. zákona prvostupňový orgán bez zbytočného odkladu písomne oznámi účastníkovi konania zamietnutie odvolania podľa odseku 4. 31. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. V. Právne posúdenie veci správnym súdom 32. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo rozhodnutie žalovaného označené ako Oznámenie žalovaného o zamietnutí odvolania zo dňa 08.12.2023, č. 103069839/2023, a to z dôvodu, že toto odvolanie je neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo nie je podané oprávnenou osobou. 33. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi, ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu
je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 34. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté opatrenie žalovaného, ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, najmä z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými skutočnosťami vyplývajúcimi z administratívneho spisu a z takto vymedzeného rozsahu či správne posúdil zákonnosť a správnosť uvedeného postupu. 35. Správny súd sa v prvom rade zaoberal tými žalobnými dôvodmi žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 písm. d) SSP ), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. Rozsudok NS SR sp.zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z ustanovenia § 63 ods. 5 Daňového poriadku vyplýva, že z odôvodnenia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 36. Žalobca v žalobe namietal, že žalovaný nepreskúmateľným spôsobom zamietol odvolanie žalobcu z dôvodu, že ho nepodala oprávnená osoba. Súd sa však s touto námietkou žalobcu nestotožnil a má za to, odôvodenie žalovaného dostatočným spôsobom uvádza dôvody svojho rozhodnutia, keď uvádza, že odvolanie je neprípustné podľa § 72 ods. 8 písm. b) zákona č. 563/2009 Z.z. v znení neskorších predpisov, lebo nie je podané oprávnenou osobou. V rámci odôvodnenia oznámenia žalovaný uviedol, že dňa 08.11.2023 bolo podané odvolanie voči rozhodnutiu č. 102395211/2023 zo dňa 21.09.2023 advokátom Mgr. Dávidom Jánom Novákom. Prílohou odvolania bolo splnomocnenie na zastupovanie konateľa daňového subjektu LPN s.r.o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, DIČ: 2022802287 udelené splnomocnenému advokátovi Mgr. Dávid Ján Novák, IČO: 55 515 878 s adresou Na Kalvárii 5, 040 01 Košice. Uvedené splnomocnenie nebolo správcom dane akceptované. Dňa 15.11.2023 bola daňovému subjektu LPN s.r.o., Na Kalvárii 5, 040 01 Košice, IČO: 44 672 900, DIČ: 2022802287 zaslaná výzva opravu splnomocnenia č. 102890943/2023 zo dňa 15.11.2023. Dňa 30.11.2023 bolo v reakcii na výzvu č. 102890943/2023 udelené splnomocnenie ústne do zápisnice č. 581344/2023. Lehota na podanie odvolania voči rozhodnutiu č. 102395211/2023 uplynula dňa 08.11.2023. Vzhľadom na uvedené skutočnosti správny súd uvedenú námietku žalobcu nepovažuje za dôvodnú. 37. Správny súd ďalej posudzoval dôvodnosť žalobnej námietky žalobcu týkajúcu sa nesprávneho právneho posúdenia veci, kde žalobca uviedol, že je nepochopiteľné, aby správca dane po doručení odvolania podaného prostredníctvom splnomocneného advokáta vyzval žalobcu, aby opravil plnomocenstvo, pričom po tom, čo žalobca v súlade s výzvou opravil plnomocenstvo pre advokáta, ktorý podal odvolanie v mene daňového subjektu, toto odvolanie zamietol, ako odvolanie podané neoprávnenou osobou. Podľa žalobcu aj napriek tomu, že plnomocenstvo spĺňalo zákonné náležitosti a žalobca v deň doručenia výzvy na opravu plnomocenstva ústne do zápisnice nedostatky odstránil, je v rozpore so zákonom, aby správca dane zamietol odvolanie z dôvodu, že ho nepodala oprávnená osoba. 38. Z ustanovenia § 13 ods. 3 Daňového poriadku jednoznačne vyplýva, že podanie je potrebné posudzovať podľa jeho obsahu a správny súd po preštudovaní administratívneho spisu žalovaného, konkrétne obsahu podaného odvolania žalobcu zo dňa 07.11.2023 zistil, že v záhlaví uvedeného
odvolania je uvedený žalobca s označením daňový subjekt – LPN s.r.o., v zastúpení advokátom Mgr. Dávidom Jánom Novákom. Z uvedeného jednoznačne vyplýva, že Mgr. Dávid Ján Novák odvolanie nepodal za seba a vo svojom mene. V prípade, ak podanie v mene daňového subjektu podá jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 9 ods. 2 Daňového poriadku, nejedná sa podľa názoru správneho súdu o podanie urobené neoprávnenou osobou, keďže v tomto prípade osoba, ktorá vystupuje ako zástupca daňového subjektu, neuplatňuje pri správe daní procesné práva vo vlastnom mene, ale daný úkon realizuje za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva na daný úkon je preto potrebné považovať za odstrániteľný nedostatok podmienky konania. Z uvedeného vyplýva, že skutočnosť, že plnomocenstvo na zastupovanie v danom konaní nebolo zo strany žalovaného akceptované, podľa názoru správneho súdu neznamená, že odvolanie nebolo podané oprávnenou osobou. 39. Správny súd taktiež považuje za dôležité poukázať na tú skutočnosť, že nedostatok udeleného procesného plnomocenstva je nedostatkom podmienky konania, ktorý možno odstrániť, pričom opatrením konajúceho príslušného orgánu (súdu, správneho orgánu, daňového orgánu) na odstránenie nedostatku preukázania zastúpenia je spravidla výzva tomu, kto vystupuje ako splnomocniteľ účastníkovi konania, aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalovaný vo výzve žalobcovi zo dňa 15.11.2023 uviedol, že v zmysle § 9 zákona č. 563/2009 Z.z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa daňový subjekt môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Podľa žalovaného v zmysle zákona sa môže dať zastupovať iba daňový subjekt, pričom z predloženého splnomocnenia vyplynulo, že sa jedná o zastupovanie konateľa spoločnosti a nie o zastupovanie daňového subjektu. Z uvedeného dôvodu nemôže správca dane uvedené splnomocnenie akceptovať. Správca dane vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy opravil splnomocnenie tak, aby z neho bolo zjavné, že sa jedná o splnomocnenie na zastupovanie žalobcu. V reakcii na uvedenú výzvu žalobca dňa 30.11.2023 udelil splnomocnenie advokátovi Mgr. Dávidovi Jánovi Novákovi, a to ústne do zápisnice žalovaného č. 581344/2023. 40. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na súdnu judikatúru (pozri napr. R 12/1985, či ZSP 32/2025), z ktorej vyplýva, že ak ten, kto vystupoval ako zástupca účastníka bez predloženia plnej moci dodatočne v lehote stanovenej súdom alebo správnym orgánom predloží plnú moc, je tým uvedený nedostatok zhojený a sú schválené aj tie úkony, ktoré boli zástupcom účastníka urobené v konaní pred podpisom plnej moci. 41. Na druhej strane, je potrebné zdôrazniť, že v zmysle čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky právo každého na právnu pomoc v konaní pred súdmi, ako aj inými štátnymi orgánmi alebo orgánmi verejnej správy. Zo zásady ústavne konformného výkladu vyplýva tiež požiadavka, aby v prípadoch, ak pri uplatnení štandardných metód výkladu prichádzajú do úvahy rôzne výklady súvisiacich právnych noriem, bol uprednostnený ten, ktorý zabezpečí plnohodnotnú, realizáciu Ústavou Slovenskej republiky garantovaných práv fyzických alebo právnických osôb. Inak povedané, všetky orgány verejnej moci sú povinné v pochybnostiach vykladať právne normy v prospech realizácie Ústavou Slovenskej republiky (a tiež medzinárodnými zmluvami) garantovaných základných práv a slobôd (pozri napr. nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 148/06). Hlavný význam práva na právnu pomoc spočíva v tom, že orgány uvedené v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (súdy, iné štátne orgány, orgány verejnej správy) majú zodpovedajúcu povinnosť nebrániť účastníkovi, aby v konaní pred nimi využíval právnu pomoc (pozri napr. uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 60/08). Právo na právnu pomoc trvá až do skončenia konania, t.j. do právoplatného rozhodnutia (k tomu pozri nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 78/03). 42. Správny súd tu zároveň poukazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sžfk/24/2018 zo dňa 02.07.2019, ktorý uvádza: „6.10 V prípade, ak podanie v mene daňového subjektu podá jeho zástupca bez toho, aby bolo preukázané jeho oprávnenie zastupovať účastníka spôsobom uvedeným v § 9 ods. 2 Daňového poriadku, nejedná sa podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky o podanie urobené neoprávnenou osobou, keďže v tomto prípade osoba, ktorá vystupuje ako zástupca daňového subjektu, neuplatňuje pri správe daní procesné práva vo vlastnom mene, ale daný úkon realizuje za zastúpeného. Nedostatok preukázania plnomocenstva na daný úkon je preto potrebné považovať za odstrániteľný nedostatok podmienky konania.
6.11 Na odstránenie uvedeného nedostatku v podobe nepreukázania zastúpenia bude spravidla postačujúcim opatrením výzva daňového orgánu adresovaná daňovému subjektu v pozícii splnomocniteľa, resp. splnomocnencovi aby v určenej lehote predložil plnomocenstvo, alebo aby k udeleniu plnomocenstva došlo ústne do zápisnice. Najvyšší súd Slovenskej republiky sa prikláňa k názoru, že uvedené je možné aplikovať tak v prípadoch, kedy plnomocenstvo nebolo v daňovom konaní predložené vôbec, ako aj vtedy, kedy bolo predložené s nedostatkami, pre ktoré ho nebolo možné považovať za platné.“ 43. Vyššie uvedený postup žalovaného bol podľa názoru správneho súdu nezákonný a námietku nesprávneho právneho posúdenia veci považuje správny súd za dôvodnú. Z výkladu rozsahu udelenej plnej moci vyplýva, že žalovaný nerešpektoval účel a zmysel právnej úpravy daňového konania a nevykladal procesný predpis určujúci postup v daňovom konaní v kontexte so základnými ústavnými právami žalobcu (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR) ako i so zásadami daňového konania (§ 2 zákona o správe daní, § 3 Daňového poriadku). Taktiež je potrebné zdôrazniť, že správca dane je povinný pri správe daní a v daňovom konaní postupovať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chrániť záujmy štátu a obcí a dbať pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov. Správny súd tu poukazuje na ustanovenie § 13 ods. 9 Daňového poriadku podľa ktorého, ak daňový subjekt nedostatky podania v požadovanom rozsahu odstráni v lehote určenej príslušným orgánom, považuje sa takéto podanie za podané bez nedostatkov v deň pôvodného podania. 44. Správny súd zároveň uvádza, že v prípade ak právny zástupca podal odvolanie v mene žalobcu, celkom oprávnene vznikla u daňových orgánov pochybnosť, či si vykladajú správne vôľu žalobcu ohľadne rozsahu udelenej plnej moci. Nakoľko základným výkladovým pravidlom pre orgány štátnej moci je čl. 152 ods. 4 Ústavy SR, tzv. princíp ústavne konformného výkladu. Žalovaný následne vyzval žalobcu na odstránenie nedostatkov splnomocnenia v rámci podaného odvolania, s ohľadom na zachovanie práv žalobcu vyplývajúcich z čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy SR, čím si overil skutočnú vôľu žalobcu a navyše už podanie samotnej žaloby proti preskúmavanému postupu žalovaného naznačuje, že žalobca sporný právny úkon realizovaný prostredníctvom zvoleného právneho zástupcu schválil (ratihabícia, § 33 ods. 1 Občianskeho zákonníka) a ich konanie si vzájomne neodporuje (§ 9 ods. 5 zákona o správe daní). 45. Podľa názoru správneho súdu, ak žalobca dodatočne udelil splnomocnenie advokátovi Mgr. Dávidovi Jánovi Novákovi, a to dňa 30.11.2023 ústne do zápisnice žalovaného č. 581344/2023, došlo k zhojeniu existujúceho nedostatku a ku konvalidácii úkonov realizovaných zo strany zástupcu žalobcu pred predložením platnej plnej moci. 46. Podľa názoru správneho súdu, žalovaný svojím postupom prispel k nízkej ochrane procesných práv žalobcu a odňal mu tak možnosť využiť, resp. podať riadny opravný prostriedok proti prvostupňovému rozhodnutiu žalovaného (čl. 46 ods. 1 Ústavy SR), výrazne obsahom enunciátu zasahujúcim do jeho majetkových práv (čl. 20 ods. 1 Ústavy SR). Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade podanie riadneho opravného prostriedku proti rozhodnutiu správneho orgánu je podmienkou na využitie súdnej ochrany práv a oprávnených záujmov účastníka konania v rámci súdneho prieskumu zákonnosti správnych rozhodnutí a postupov predchádzajúcich ich vydaniu, týmto postupom žalovaný taktiež priamo porušil ústavné právo žalobcu na prípadnú súdnu ochranu (čl. 46 ods. 2 Ústavy SR). 47. Žalobca ďalej namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnych spisoch (§ 191 ods. 1 písm. f) SSP). Túto žalobnú námietku súd nepovažuje za dôvodnú, nakoľko žalovaný v napadnutom rozhodnutí poukazuje na skutkové zistenia na ktoré sa odvoláva a ktoré sa v administratívnom spise nachádzajú. 48. Pokiaľ ide o námietku žalobcu týkajúcu sa podstatného porušenia ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej, táto nebola dôvodom pre zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, nakoľko z administratívneho spisu je zrejmé, že žalovaný vo výzve žalobcovi zo dňa 15.11.2023 uviedol, že v zmysle § 9 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) v znení neskorších predpisov sa daňový subjekt môže dať zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí a ktorý koná v rozsahu plnomocenstva udeleného písomne alebo ústne do zápisnice u správcu dane. Žalovaný vyzval žalobcu, aby v lehote 15 dní od doručenia tejto výzvy opravil splnomocnenie tak, aby z neho bolo zjavné, že sa jedná o splnomocnenie na zastupovanie žalobcu. V reakcii na uvedenú výzvu žalobca dňa 30.11.2023 udelil splnomocnenie advokátovi Mgr.
Dávidovi Jánovi Novákovi, a to ústne do zápisnice žalovaného č. 581344/2023, čím bol dodržaný postup zo strany žalovaného pri odstraňovaní vád podaného odvolania. 49. Správny súd však následný postup žalovaného, ktorým udelené plnomocenstvo udelené ústne do zápisnice neakceptoval z dôvodu, že lehota na podanie odvolania uplynula 08.11.2023 a predmetné odvolanie považoval žalobca za neprípustné, keďže nebolo podané oprávnenou osobou, považuje správny súd za nesprávny. 50. Na záver, správny súd poukazuje aj na to, že podľa konštantnej judikatúry najvyšších súdnych autorít zároveň tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie. 51. Pre úplnosť správny súd uvádza, že zrušením účinku oznámenia žalovaného o zamietnutí podaného odvolania, sa sporné daňové konanie nachádza na základe včas podaného odvolania v štádiu odvolacieho konania. 52. Správny súd teda dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti ku konečnému záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže napadnuté rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, čím došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). 53. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, vzhľadom na jeho viazanosť právnym názorom správneho súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP postupovať v intenciách vyššie uvedeného právneho názoru správneho súdu. 54. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 55. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 56. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).