Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 3S/27/2023 0923100691 28. 05. 2026 Mgr. Michal Magur ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100691.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Michala Magura a členiek senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a Mgr. Jany Fandákovej, LL.M., v právnej veci žalobcu: A. A. B., nar. XX. XXXXXXXX XXXX, bytom C. XX, právne zastúpený: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko, s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO2-106-005/2023-PS zo dňa 3. októbra 2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZKE-VO2-106-005/2023-PS zo dňa 3. októbra 2023 v spojení s rozhodnutím Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. ORPZ-MI-ODI-21-020/2023 zo dňa 12. júna 2023 a vec vracia orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v plnom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Michalovciach (ďalej aj „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. ORPZ-MI-ODI-21-020/2023 zo dňa 12. júna 2023 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) rozhodlo, že žalobca zodpovedá za škodu na služobnom cestnom vozidle značky Hyundai i30, EČV D., ktorú spôsobil služobnému úradu zavineným porušením svojich povinností pri výkone služby a je povinný uhradiť služobnému úradu škodu vo výške 5 679 eur. Žalobca viedol služobné motorové vozidlo (ďalej aj „vozidlo“) v obci Sliepkovce v smere na Michalovce, kde sa mu podľa jeho slov na konci obce rozsvietila kontrolka oleja, vozidlo stratilo výkon a v spätnom zrkadle zaregistroval mierne zadymenie, na čo vozidlo odstavil cca 150 m pred ostrou pravotočivou zákrutou pred obcou Lastomír. Spolu so žalobcom sa v tom čase nachádzal C. E. F.. Privolaný policajt konštatoval, že sa nejedná o škodovú udalosť ani o dopravnú nehodu a ide o poruchu motora. 2. Na vozidle došlo podľa vyjadrenia Automobilových opravovní MV SR č. AOKE-0844/2023 zo dňa 21. februára 2023 k prerazeniu olejovej vane a v dôsledku úniku oleja k deštrukcii motora. Hmotná škoda predstavovala sumu 6 623 eur. Vzhľadom na skutočnosť, že v procese prerokovania škody bol zistený zásadný rozpor medzi vyjadrením žalobcu a jeho spolujazdca a písomným vyjadrením Automobilových opravovní MV SR (ďalej aj „AO MV“) v príčine vzniku poškodenia vozidla, tak bol požiadaný znalec z odboru cestná doprava G. G. H. o vypracovanie odborného vyjadrenia vo veci. Z jeho odborného
vyjadrenia č. 12/2023 vyplýva, že k poškodeniu motora došlo vytečením motorového oleja po poškodení olejovej vane. K jej poškodeniu došlo po náraze spodnej časti vozidla o neznámy predmet. Ak by vodič zastavil a vypol motor hneď po rozsvietení kontrolky oleja, tak by nedošlo k tak rozsiahlemu poškodeniu motora. Vodič však pokračoval v jazde a zastavil až po 800 – 900 metroch, čím došlo k nedostatočnému mazaniu motora a jeho poškodeniu. 3. Vykonaným šetrením bolo jednoznačne a hodnoverne preukázané, že poškodenie muselo byť spôsobené nárazom spodnej časti vozidla o neznámy predmet (kameň, betón, železo,...). Z dokazovania taktiež vyplýva, že žalobca si splnil povinnosti podľa čl. 22 ods. 1 nariadenia MV SR č. 68/2010, avšak s najväčšou pravdepodobnosťou neuviedol pravdivé skutočnosti o príčine vzniku škody na vozidle. 4. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca dňa 10. júla 2023 odolanie. V tomto uvádza, že jeho vyjadrenie ohľadom miesta, kde mu kontrolka motora zasvietila a miestom, kde došlo k zastaveniu vozidla bolo orientačné. Tvrdí, že po zasvietení kontrolky okamžite začal brzdiť s prihliadnutím na zasnežený a zľadovatený povrch vozovky a zastavil na mieste, na ktorom bolo vozidlo obhliadnuté, pričom tvrdenú vzdialenosť 800 – 900 metrov s vozidlom určite neprešiel. Odhadnúť presnú vzdialenosť, ktorú s vozidlom prešiel nevie. Nechápe, prečo nedošlo k fotografickému zaznamenaniu nehody privolaným príslušníkom PZ na mieste samom. K poškodeniu vozidla mohlo podľa žalobcu dôjsť aj uvoľnením matice na vypustenie oleja a k poškodeniu vane následnou manipuláciou s vozidlom. Jeden z prítomných hasičov po kontrole motora konštatoval, že došlo k prasknutiu hadičky a olej vytekal z motorovej časti vozidla, pričom po zastavení vozidla olej ešte vytekal. Má za to, že nebola dostatočne zistená skutočnosť, že žalobca pochybil tým, že po zasvietení kontrolky oleja vozidlo viedol takú dobu, aby došlo k poškodeniu motora. V čase zistenej skutočnosti bol vo vozidle sám, C. F. v tom čase vykonával úkon na OKP Trebišov. S vozidlom bolo od predmetnej udalosti manipulované pri vykládke a následnom prevoze do AO MV, pričom k poškodeniu na vozidle mohlo dôjsť aj v týchto prípadoch. Žalobca nesúhlasí s tým, že jeho nedbanlivostným konaním došlo k poškodeniu motora a následnej škode na vozidle. Konštatuje, že znalec vychádzal z nesprávne interpretovaného úradného záznamu a žiada, aby sa v novom konaní znalec k predmetným námietkam opätovne vyjadril. 5. O odvolaní rozhodlo Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach (ďalej aj „žalovaný“) rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO2-106-005/2023-PS zo dňa 3. októbra 2023 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) tak, že odvolanie zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. K neprítomnosti C. F. vo vozidle v čase predmetnej udalosti uvádza, že tento bol spolu so žalobcom v daný deň v meste Trebišov, pričom nezaznamenal žiadnu poruchu na vozidle. K odvolacím námietkam žalobcu tvrdí, že jeho tvrdenie uvedené v odvolaní nekorešponduje s tvrdením v úradnom zázname ohľadom spôsobu vedenia vozidla po zasvietení kontrolky oleja. Ak by žalobca na kontrolku skutočne reagoval okamžitým zastavením, nemohol by registrovať pokles výkonu. To, že túto skutočnosť zaregistroval vypovedá o tom, že aj naďalej stláčal plynový pedál. Následne spozoroval zadymenie a zastavil, čo však podľa znalca nebolo dostatočné na odvrátenie hroziacej škody. Žalobca mal po rozsvietení kontrolky vozidlo nie len ihneď zastaviť, ale aj vypnúť motor. Z tohto vyplýva, že si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť. Námietky, ktorými spochybňuje vyjadrenie znalca považuje za neopodstatnené. 6. Žalovaný považuje za preukázané, že k deštrukcii došlo porušením povinnosti žalobcu konať tak, aby nedochádzalo ku škodám a zodpovedá za škodu vzniknutú v príčinnej súvislosti s opomenutím konania (nezastavením a nevypnutím motora bezprostredne po rozsvietení kontrolky). Ďalej poukazuje na čl. 3 ods. 2 pokynu generálneho riaditeľa sekcie ekonomiky MV SR z 26. mája 2006 o podmienkach prevádzky služobných vozidiel (ďalej aj „pokyn GR“). Dodržiavanie tohto pokynu zabezpečuje spoľahlivé preberanie služobných vozidiel. V tomto kontexte neobstojí ani námietka žalobcu. podľa ktorej k úniku oleja mohlo dôjsť nedostatočným utiahnutím matice na vypustenie oleja. Ak by tomu tak bolo, žalobca všimol by si túto skutočnosť pri dennej obsluhe vozidla. Z podkladov vyplýva, že odvolateľ pred jazdou poškodenie nehlásil a a zaregistroval ho až v momente, keď ho preukázateľne používal. Považuje za preukázané, že k poškodeniu vozidla došlo v dôsledku nárazu do neznámeho predmetu niekoľko metrov pred rozsvietením kontrolky oleja a k poškodeniu motora tým, že okamžite nezastavil a nevypol motor. 7. Záverom dodáva, že nie je náležité poukazovať na nekonanie privolaného policajta, ktorý situáciu vyhodnotil tak, že nejde o dopravnú nehodu ani o škodovú udalosť, preto vec nedokumentoval. II.
Správna žaloba, stanoviská 8. Proti napadnutému rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu podľa § 177 a násl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj „SSP“) zo dňa 14. mája 2025. V správnej žalobe namieta, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čoho sa mal dopustiť, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia, pričom tieto skutočnosti je možné vyvodiť až z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia. Tvrdí, že v úradnom zázname uviedol údaje o tom, kde malo k poruche dôjsť a kde zastavil iba hrubým odhadom. Znalec ani prvostupňový orgán nebrali do úvahy ďalšie dôkazy. Má za to, že pokiaľ by došlo k poškodeniu olejovej vane a masívnemu úniku oleja, bolo by potrebné ho z cesty odstrániť a túto situáciu by museli riešiť príslušníci HaZZ. Nič zo škodovej udalosti nebolo prešetrené a dokonca nebol vypočutý ani policajt, ktorý bol na miesto privolaný. Upriamuje pozornosť na úradný záznam JUDr. Pizura, ktorý potvrdzuje, že k žiadnemu nárazu nedošlo. Týmto tvrdením, ktoré je podľa žalobcu spôsobilé vyvrátiť domnienky o náraze vozidla sa nikto nezaoberal. Taktiež namieta, že nebola preskúmaná žiadna jeho námietka ohľadom možnosti poškodenia vozidla pri následnej manipulácii s ním. 9. Zároveň poukazuje na ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z., konkrétne § 160 ods. 1 a 2, § 168, § 169 ods. 1 a 3. Tieto ustanovenia sú podľa jeho názoru kogentné, od ktorých sa správny orgán nemôže odchýliť pri určovaní výšky škody. Tieto ustanovenia neboli brané do úvahy. Nebolo spomenuté, či bolo prihliadnuté na plnenie služobných povinností, z akého dôvodu ho zaviazal na náhradu škody a nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom poškodenia a škodou, ktorá mala vzniknúť. Prvostupňové rozhodnutie je v tejto časti arbitrárne a nepreskúmateľné. 10. Ani v napadnutom rozhodnutí neboli zohľadnené námietky, na ktoré poukazoval. Tvrdí, že celé napadnuté rozhodnutie je postavené na tvrdení, že zmenil svoje vyjadrenie po vypracovaní odborného vyjadrenia. Žalobca však dodáva, že reagoval na mylné a nesprávne tvrdenia znalca. Poukazuje zároveň na to, že žalovaný sa zaoberal úradným záznamom C. F., avšak nie v tej časti, ktorá svedčí v prospech žalobcu, teda že k žiadnemu nárazu nedošlo. Žalovaný poukazuje na pokyn GR, avšak zo spisu ani z rozhodnutia nie je zrejmé, či bol žalobca s týmto oboznámený. Dodáva taktiež, že niektoré poškodenia nemusia byť pri štandardnej kontrole vozidla viditeľné. 11. Žalobca zastáva názor, že ako prvostupňový orgán, tak aj žalovaný konali od počiatku zaujato s cieľom urobiť ho zodpovedným za spôsobenú škodu bez akéhokoľvek dôkazu. Rozhodnutie je podľa jeho názoru arbitrárne, nepreskúmateľné, šikanózne, diskriminujúce a porušuje právo na spravodlivý proces. Vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu bolo nedostatočné, zistený skutkový stav je v rozpore s dôkazmi, došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré malo za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej a žalovaný sa nevysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v odvolacom konaní. 12. Žalobca žiada, aby správny súd prvostupňové rozhodnutie v spojení s napadnutým rozhodnutím zrušil. 13. Žalovaný sa k obsahu správnej žaloby vyjadril podaním zo dňa 18. júna 2024. Žalovaný sa vo veľkej časti vyjadrenia pridržiava a opakuje tvrdenia, ktoré sú uvedené v napadnutom rozhodnutí. Nad rámec týchto sa vyjadril k tvrdeniu žalobcu o tom, že prítomný člen HaZZ konštatoval zrejme prasknutú olejovú hadičku, čo však žiadnym dôkazom neosvedčil. Toto tvrdenie však následne znegoval keď sa vyjadril, že pomocou absorpčnej látky bol zlikvidovaný unikajúci olej. Taktiež sa vyjadril k žalobcovej námietke týkajúcej sa tvrdení uvedených v úradnom zázname C. F. tak, že menovaný nebol v danom čase vo vozidle prítomný, čo vyplýva aj z vyjadrenia žalobcu. Takéto tvrdenia považuje žalovaný za nedôveryhodné. 14. Vo vzťahu k námietke týkajúcej sa neprihliadnutia na plnenie služobných povinností, z akého dôvodu bol žalobca zaviazaný na náhradu škody, a že nie je preukázaná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a poškodením vozidla. Žalovaný konštatuje, že na tieto prihliadal, poukazuje však na prístup žalobcu, ktorý od počiatku svojim prístupom sťažoval objasnenie vzniku poškodenia vozidla. Taktiež poukazuje na spôsob správania žalobcu, ktorý po zasvietení kontrolky okamžite nezastavil a nevypol motor. Charakter
takéhoto konania prevažuje akékoľvek príkladné plnenie služobných úloh. Vo vzťahu k nepreukázaniu príčinnej súvislosti definuje, čo to príčinná súvislosť vlastne je. 15. K námietke žalobcu ohľadom toho, že z rozhodnutia ani spisového materiálu nevyplýva, že by bol oboznámený s pokynom GR, tvrdí, že žalobca mal jazdu riadne schválenú. Ak ju mal riadne schválenú, musel byť držiteľom oprávnenia na vedenie služobného vozidla a podmienkou je absolvovanie testu, ktorého súčasťou je aj pokyn GR. Z tohto vyplýva, že žalobca bol s pokynom GR riadne oboznámený. Žalovaný navrhuje, aby správny súd žalobu zamietol v celom rozsahu. 16. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného vyjadril podaním zo dňa 19. augusta 2024. Má za to, že jeho tvrdenia sú konzistentné, avšak v rozpore s tvrdeniami znalca, ktorý nemal podklady k svojmu znaleckému skúmaniu. K poškodeniu v dôsledku jeho konania nemohlo k poškodeniu vozidla dôjsť, keďže nemal v ceste žiadnu prekážku, ktorou by bola táto škoda spôsobená. Zotrváva presvedčený, že žalovaný nevykonal všetky úkony za účelom zistenia skutočného priebehu vzniku škody na vozidle. 17. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu vyjadril dňa 18. septembra 2024 s tým, že zotrváva na svojej doterajšej argumentácii. 18. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 28. mája 2026. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 19. Podľa § 160 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície (ďalej aj „zákon o príslušníkoch PZ“) policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. 20. Podľa § 161 zákona o príslušníkoch PZ predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. 21. Podľa § 162 zákona o príslušníkoch PZ policajt, ktorý vedome nezakročil proti hroziacej škode, nesplnil si ohlasovaciu povinnosť alebo úmyselne konal proti dobrým mravom, zodpovedá za škodu spôsobenú služobnému úradu v rozsahu primeranom okolnostiam prípadu. Náhrada škody nesmie presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. 22. Podľa § 166 ods. 1 zákona o príslušníkoch PZ policajt ktorý zodpovedá za škodu, je povinný nahradiť skutočnú škodu, a to v peniazoch, ak ju na základe dohody neodčiní uvedením do predchádzajúceho stavu. 23. Podľa § 166 ods. 1 zákona o príslušníkoch PZ výška náhrady škody spôsobenej z nedbanlivosti nesmie u policajta presiahnuť sumu rovnajúcu sa trojnásobku služobného platu, ktorý mu patril v čase porušenia služobnej povinnosti, z ktorej škoda vznikla. 24. Podľa § 168 zákona o príslušníkoch PZ pri určení výšky škody na veci sa vychádza z ceny tejto veci v čase jej poškodenia alebo straty.
25. Podľa § 241 ods. 1 zákona o príslušníkoch PZ rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 26. Podľa § 241 ods. 2 zákona o príslušníkoch PZ výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 27. Podľa § 241 ods. 3 zákona o príslušníkoch PZ v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. IV. Dôvody rozhodnutia správneho súdu 28. Správny súd, konajúci prioritne podľa ustanovení § 177 a nasl. SSP preskúmal správnu žalobu a konštatoval, že je prípustná a bola podaná oprávnenou osobou včas. 29. Správny súd považuje za vhodné z dôvodu náležitého objasnenia tohto rozsudku správnu žalobu rozdeliť na dva celky. Prvý celok sa týka vyvodenia zodpovednosti za škodu, druhý sa týka určenia výšky náhrady škody. 30. Vo vzťahu k prvému celku správny súd uvádza, že podľa zákona o príslušníkoch PZ je policajt povinný konať tak, aby nedochádzalo ku škodám. Policajt zodpovedá služobnému úradu za škodu, ktorú mu spôsobil zavineným porušením svojich povinností pri výkone štátnej služby alebo v priamej súvislosti s ním. Služobný úrad je povinný preukázať policajtovi zavinenie s výnimkou prípadov uvedených v § 164 a 165. Predpokladom na vznik zodpovednosti policajta za škodu služobnému úradu je podľa § 160 ods. 2 zákona o príslušníkoch PZ a) vznik škody, b) porušenie povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním, c) príčinná súvislosť medzi porušením povinností a vzniknutou škodou, d) zavinenie, e) právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. 31. Na vznik zodpovednosti policajta za škodu je potrebné, aby bolo kumulatívne splnených všetkých päť znakov, ktoré sú zakotvené v § 160 ods. 2 zákona o príslušníkoch policajného zboru. Je nepochybné, že k naplneniu prvého znaku došlo. Na vozidle značky Hyundai i30 1,6 CRDI EČV D. došlo k poškodeniu motora v dôsledku vytečenia motorového oleja po poškodení olejovej vane. K poškodeniu olejovej vane došlo v dôsledku nárazu spodnej časti vozidla o neznámy predmet, niekoľko metrov pred rozsvietením kontrolky tlaku oleja. 32. Druhý znak pojednáva o porušení povinností pri plnení výkonu štátnej služby a plnení služobných úloh alebo v priamej súvislosti s ním. Policajt je okrem všeobecnej prevenčnej povinnosti povinný dodržiavať aj ďalší rad právnych predpisov, ktoré sa na neho v tej chvíli vzťahujú. Medzi tieto patrí napr. § 4 ods. 1 písm. c) zákona č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, podľa ktorého je vodič povinný venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke. Správny súd má za to, že „venovanie sa plne vedeniu vozidla“ zahŕňa aj adekvátnu reakciu na prítomnosť výstražných signálov, tzv. kontroliek na prístrojovom paneli. Ak sa žalobcovi počas vedenia vozidla na prístrojovom paneli rozsvietila červená kontrolka signalizujúca tlak oleja, muselo mu byť jasné, že sa jedná o závažnú poruchu na vozidle.
Z tohto dôvodu mal vozidlo okamžite zastaviť a vypnúť motor. Je zjavné, že pokračovaním v jazde došlo zo strany žalobcu k porušeniu všeobecnej prevenčnej povinnosti, teda k naplneniu druhého znaku pre vyvodenie zodpovednosti za škodu. 33. Tretím znakom je príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Z prvostupňového a napadnutého rozhodnutia, ako aj z odborného vyjadrenia znalca, ktoré je súčasťou administratívneho spisu jednoznačne vyplýva, že „príčinou poškodenia motora na vozidle bolo vytečenie motorového oleja po poškodení olejovej vane. K poškodeniu olejovej vane došlo po náraze spodnej časti vozidla o neznámy predmet niekoľko metrov pred rozsvietením kontrolky oleja. V konečnom dôsledku, ak by vodič s vozidlom zastavil a vypol motor hneď po rozsvietení kontrolky tlaku oleja, nedošlo by k tak rozsiahlemu poškodeniu motora.“ S ohľadom na toto tvrdenie znalca je možné nepochybne usúdiť, že príčinný vzťah medzi porušením povinností policajta (viď bod 32 tohto rozsudku) a škodou vzniknutou na vozidle je v predmetnej veci daný. 34. Štvrtým znakom, ktorý sa vyžaduje na vyvodenie zodpovednosti za škodu je zavinenie. V administratívnom konaní bolo ustálené, že v tomto prípade je zavinenie prítomné vo forme nedbanlivosti. Správny súd sa s uvedeným stotožňuje. 35. Posledným, piatym znakom je právny vzťah policajta k služobnému úradu v súvislosti s výkonom štátnej služby. Je nesporné, že žalobca viedol vozidlo pri plnení služobných povinností, pričom v čase vzniku škody bol služobne zaradený v stálej štátnej službe vo funkcii vedúci 2. oddelenia vyšetrovania odboru kriminálnej polície. Je teda nesporné, že aj tento znak bol naplnený. 36. Správny súd tak po preskúmaní správnej žaloby, prvostupňového a napadnutého rozhodnutia konštatuje, že správne orgány postupovali v časti, ktorá sa vzťahuje na vyvodenie zodpovednosti za škodu na motorovom vozidle správne. Všetky znaky, ktoré zákon pre vyvodenie zodpovednosti za škodu vyžaduje boli naplnené a príslušné orgány ich zodpovedajúcim spôsobom konkretizovali. 37. Žalobca v tejto časti správnej žaloby namieta, že znalec, ktorý vypracoval odborné vyjadrenie vychádzal z mylne interpretovaných informácii a na základe tohto nesprávneho odborného vyjadrenia následne rozhodli orgány verejnej správy. Správny súd k tejto námietke konštatuje, že znalec pri vyhotovovaní odborného vyjadrenia pracoval s dostupnými podkladmi a ako kľúčový dôkaz bol použitý úradný záznam žalobcu, ktorý bol vyhotovený deň po predmetnej udalosti, dňa 17. marca 2022. V tomto úradnom zázname je pomerne presne konkretizovaný priebeh danej udalosti, ako aj správanie žalobcu v jej priebehu a vzhľadom na dátum vyhotovenia tohto úradného záznamu je nepochybné, že žalobca mal jednoznačný obraz o priebehu celej udalosti. Znalec okrem tohto vychádzal napríklad aj z obhliadky vozidla či úradného záznamu C. F.. Znalec po zanalyzovaní všetkých podkladov konštatoval, že k rozsiahlemu poškodeniu motora na vozidle došlo práve v dôsledku konania žalobcu po rozsvietení kontrolky tlaku oleja. Snahu žalobcu o „upresnenie“ skutočností súd vníma skôr tak, že žalobca sa snaží vyhnúť sa zodpovednosti za škodu spôsobenú na vozidle. 38. Tento záver podporuje aj fakt, že žalobca poukazuje na to, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný síce prihliadali na úradný záznam C. F., avšak nie tou časťou, ktorá svedčí v jeho prospech, teda že k nárazu do žiadnej prekážky nedošlo. Úradný záznam C. F. pojednáva o tom, že počas jeho prítomnosti vo vozidle bolo vozidlo v poriadku a nedošlo k žiadnemu nárazu. C. F. však vo vozidle v čase, ktorý predchádzal samotnej udalosti vo vozidle prítomný nebol (predposledná veta ods. 2 strany 2 odvolania žalobcu). Tento úradný záznam tak svedčí o tom, že vozidlo bolo v priebehu dňa v poriadku a poškodenie na ňom vzniklo až neskôr v čase, keď bol žalobca vo vozidle sám. 39. Žalobca ďalej namieta, že z výroku prvostupňového rozhodnutia nie je zrejmé, čoho sa mal dopustiť, pričom tieto informácie sa dozvedel až z odôvodnenia. Zákon o príslušníkoch PZ sa v § 241 zaoberá náležitosťami, ktoré má rozhodnutie vydané v súlade s týmto zákonom obsahovať. Podľa § 241 ods. 2 zákona o príslušníkoch PZ výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. V tomto prípade bolo vo výroku jednoznačne stanovený rozsah plnenia a lehota, ktorú mal žalobca na splnenie danej povinnosti. Vo výrokovej časti rozhodnutia je uvedené, na akom vozidle a v aký deň vznikla škoda, a taktiež to, že „škoda je evidovaná na oddelení účtovníctva Centra podpory Košice, Ministerstva vnútra SR na základe zápisu škodovej komisie pod č. KRPZ-KE-
OKP2-683-002/2022 zo dňa 11. apríla 2022. Škodová udalosť bola zapísaná v knihe škôd dňa 19. apríla 2022 pod č. DNN-2280084.“ Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrh na zápis do knihy škôd bol vypracovaný žalobcom a tak mu obsah tejto písomnosti musel byť známy. S ohľadom na vyššie uvedené považuje správny súd aj túto námietku za nedôvodnú. 40. Správny súd považuje za nedôvodnú aj námietku žalobcu, ktorý tvrdí, že k poškodeniu olejovej vane mohlo dôjsť aj v dôsledku manipulácie s vozidlom pri odtiahnutí a zložení vozidla. V tejto súvislosti súd konštatuje, že znalec na základe dostupných podkladov jednoznačne určil príčinu vzniku poškodenia motora na vozidle. Súd zastáva názor, že ak by k poškodeniu olejovej vane došlo v dôsledku následnej manipulácie s vozidlom tak, ako tvrdí žalobca, tak by nedošlo k úniku oleja, ktorý viedol k poškodeniu motora, nakoľko motor bol uvedený do prevádzky až po výmene olejovej vane a doplnení oleja, kedy bol zistený nadmerný klepot motora, čo vyplýva z odborného vyjadrenia. 41. Správny súd tak vo vzťahu k prvej časti správnej žaloby, ktorá sa týka vyvodenia zodpovednosti za škodu voči žalobcovi konštatuje, že orgány verejnej správy vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, na situáciu aplikovali správne ustanovenia právnych predpisov a svoje závery náležitým spôsobom odôvodnili. S ohľadom na vyššie uvedené tak správny súd považuje všetky námietky žalobcu v tejto časti za neodôvodnené a správnu žalobu v tejto časti zamieta. 42. Druhá časť správnej žaloby pojednáva o určení výšky náhrady škody. Podľa § 169 ods. 3 zákona o príslušníkoch PZ pri určovaní výšky náhrady škody sa prihliada najmä na doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, na to, ako k nej došlo, a na osobné pomery policajta. Žalobca vo vzťahu k tejto časti namieta, že z prvostupňového ako ani napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevyplýva, či boli tieto ustanovenia brané do úvahy. Nie je zrejmé, či bolo prihliadané na toto ustanovenie, nakoľko bol zaviazaný na náhradu plnej školy. 43. Toto ustanovenie ukladá orgánom verejnej správy povinnosť, aby pri určovaní výšky náhrady škody prihliadali aj na subjektívne okolnosti vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobila a taktiež aj k vzniknutej škode. V prípade priaznivého uplatnenia tohto ustanovenia vo vzťahu k osobe, ktorá škodu spôsobí tak môže dôjsť k zníženiu určenej výšky náhrady škody. Správny súd preskúmaním prvostupňového a napadnutého rozhodnutia zistil, že z týchto vôbec nevyplýva, ako bolo toto ustanovenie pri rozhodovaní o výške náhrady škody aplikované aj napriek skutočnosti, že to zákon o príslušníkoch policajného zboru priamo ukladá. V rozhodnutiach úplne absentujú úvahy, o tom, prečo vyššie zmienené hľadiská (doterajšie plnenie služobných povinností policajta, na spoločenský význam škody, ...) nemali vplyv na uloženú výšku náhrady škody. Správne orgány tak postupovali v rozpore so zákonom, keď opomenuli vysporiadať sa s aplikáciu spomenutého ustanovenia. V tejto súvislosti sa správnemu súdu žiada dodať, že predmetné nedostatky rozhodnutí nie je možné konvalidovať v rámci správneho súdneho konania predloženými vyjadreniami. Súčasne je nežiaduce, aby samotný správny súd predmetný nedostatok zhojil, čím by nevhodne nahrádzal činnosť orgánov verejnej správy. V. Záver 44. S ohľadom na vyššie uvedené trpia prvostupňové, ako aj napadnuté rozhodnutie vadou nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov a v súlade s § 191 ods. 1 písm. d) SSP je potrebné ich zrušiť a podľa § 191 ods. 4 SSP vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. 45. V ďalšom konaní bude povinnosťou orgánu verejnej správy prvého stupňa vo vzťahu k určeniu výšky náhrady škody aplikovať § 169 ods. 4 zákona o príslušníkoch PZ a bude povinný svoje závery náležitým spôsobom odôvodniť. 46. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči neúspešnému žalovanému plnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania pred správnym súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 47. Vo veci rozhodol senát v pomere 3:0 hlasov (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.