Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 4S/7/2023 0923100666 26. 05. 2026 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100666.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyňa spravodajkyňa) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, D. E., právne zastúpeného JUDr. Lukášom Polákom, advokátom, so sídlom Hlavná č. 137, Prešov, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky, so sídlom Štúrova 7, Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-59/2023-P zo 14.09.2023, takto rozhodol: I. Žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Zo správy Okresného riaditeľstva policajného zboru v Poprade, Okresného dopravného inšpektorátu, o výsledku objasňovania priestupku na úseku cestnej dopravy č. ORPZ-PP.ODI1-118/2023-P zo dňa 28.04.2023 vyplýva, že žalobca dňa 28.04.2023 v čase o 17.26 hod. na ceste III/3440 v katastri obce Dulova Ves viedol traktor kolesový lesný - štvorkolka s evidenčným číslom A. (ďalej aj „štvorkolka“) bez ochrannej prilby a v čase zadržania vodičského preukazu. 2. Dňa 23.06.2023 sa konalo ústne pojednávanie o priestupku, na ktorom žalobca uviedol, že dňa 28.04.2023 v čase okolo 17.26 hod. viedol štvorkolku z dôvodu, že mal bioodpad pokosenej trávy na pozemku, max. 300 metrov od jeho domu. Nemal v záujme inak viesť štvorkolku, ale len vyviezť bioodpad. Musel tak urobiť, pretože sa obával kontaminácie, alebo zamorenia hlodavcami na jeho pozemku a bol jediný, kto to mohol urobiť, keďže jeho partnerka bola po operácii rúk. Podľa jeho názoru nebezpečnosť jeho konania bola zjavne nepatrná, keďže v jeho prípade nešlo o žiadne vážne porušenie, pri ktorom by mohol ohroziť aj iné osoby a iné vozidlá. Uviedol, že ide o ojedinelý exces, za ktorý sa ospravedlnil. 3. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, Okresný dopravný inšpektorát v Prešove, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky a dopravných evidencií (ďalej len „prvostupňový orgán“) rozhodnutím č. ORPZ-PO-ODI2-332/2023-P z 23.06.2023 [ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“] rozhodol, že žalobca dňa 28.04.2023 v čase o 17.26 hod. na ceste III/3440 v katastri obce Dulova Ves viedol traktor kolesový lesný - štvorkolka s evidenčným číslom A. bez ochrannej prilby, kde bol zastavený a kontrolovaný hliadkou ODI Poprad. Lustráciou bolo zistené, že osoba viedla vozidlo v čase zadržaného vodičského
preukazu, ďalšia jazda bola zakázaná. Svojim konaním žalobca, porušil povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. a), § 5 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke a zmene a doplnení niektorých zákonov [ďalej len „cestný zákon“] a tým svojím konaním podľa § 137 ods. 2 písm. q) citovaného zákona závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky a § 137 ods. 1 citovaného zákona, za čo bol uznaný vinným zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod I), l) zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov [ďalej len „zákon o priestupkoch“], za čo mu bola podľa § 22 ods. 2 písm. a), g) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku uložená pokuta vo výške 300 eur a zákaz činnosti viesť motorové vozidlá na dobu 12 mesiacov a zároveň mu bola uložená povinnosť uhradiť trovy konania vo výške 16 eur. 4. Proti prvostupňovému rozsudku podal žalobca odvolanie. Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove, krajský dopravný inšpektorát, oddelenie bezpečnosti cestnej premávky rozhodnutím Č.p.: KRPZ-PO-KDI3-59/2023-P zo 14.09.2023 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) odvolanie žalobcu zamietlo a potvrdilo prvostupňové rozhodnutie. 5. Dôvody napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím sú v podstatnej časti vymedzené takto: - žalobca podľa § 4 ods. 2 písm. a) v spojení s § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke a podľa § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky, keď viedol traktor kolesový-štvorkolku počas zadržania vodičského preukazu pričom nešlo o naplnenie výnimiek vymenovaných v § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke resp. v § 22 ods. 1 písm. c) zákona o priestupkoch, - žalobca podľa § 5 ods. 1 zákona o cestnej premávke v spojení s § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch porušil pravidlá cestnej premávky, keď viedol traktor kolesový-štvorkolku bez ochrannej prilby, pričom v jeho prípade nešlo o naplnenie výnimiek uvedených v § 5 ods. 1 zákona o cestnej premávke, - žalobca mal vedomosť o tom, že jeho vodičský preukaz je zadržaný a napriek tomu viedol motorové vozidlo, - správny orgán zohľadnil aj okolnosti, pre ktoré sa žalobca rozhodol viesť motorové vozidlo, avšak zákon jasne stanovuje podmienky, kedy vodič smie alebo nesmie viesť motorové vozidlo, - napriek tomu, že žalobca svojím konaním závažným spôsobom porušil pravidlá cestnej premávky správny orgán mu uložil sankciu v spodnej hranici s prihliadnutím na všetky okolnosti a na to, že konaním žalobcu nedošlo k žiadnej škode na majetku a nedošlo k ohrozeniu ostatných účastníkov cestnej premávky, - zákon nerozlišuje ako dlho, alebo za akým účelom viedol účastník konania motorové vozidlo, ale § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch jednoznačne uvádza, že priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo počas zadržania vodičského preukazu, čo bolo v prípade žalobcu naplnené. II. Súdne konanie 6. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 05.12.2023 Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ako aj prvostupňového rozhodnutia, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. Alternatívne navrhol, aby správny súd v súlade s § 198 ods. 1 písm. b) SSP rozsudkom upustil od uloženia sankcie, keďže účel správneho trestania bol v prípade žalobcu dosiahnutý už samotným prejednaním veci. 7. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu: - situácia dospela do štádia, keď biologický odpad nadobudol vysoké štádium rozkladu, čím sa priamo úmerne zvýšilo riziko kontaminácie, čo nesporne negatívne vplývalo aj na majiteľov susediacich nehnuteľností. Vzhľadom k uvedenému sa aj napriek skôr zadržanému vodičskému preukazu rozhodol, s prihliadnutím na akútnu situáciu vyviezť biologický odpad. Po upevnení prívesného vozíka nasadol na svoju štvorkolku a pohol sa smerom na ulicu, kde bol bezprostredne po prekročení hranice svojho
pozemku zastavený hliadkou PZ a v ceste už ďalej nepokračoval. Viedol tak štvorkolku po verejných komunikáciách absolútne v zanedbateľnom rozsahu. Z časového hľadiska je to rozsah niekoľko desiatok sekúnd a z hľadiska vzdialenosti približne 5 metrov. Ide o zásadné skutočnosti týkajúce sa skutku, ktoré musia byť aj náležite posúdené. Pri ústnom pojednávaní zdôraznil, že svojím konaním nemohol ohroziť žiadnych účastníkov cestnej premávky ani akýkoľvek iný verejný záujem, keďže hliadkou bol zastavený bezprostredne po tom, čo prešiel cez bránu svojho pozemku. Správny orgán na tieto konkrétne skutočnosti nereagoval, čím porušil svoju povinnosť náležite sa vysporiadať so všetkými zistenými skutočnosťami týkajúcimi sa spáchaného skutku, - správny orgán sa nezaoberal tým, prečo viedol motorové vozidlo, akú dlhú dobu ho viedol, akú vzdialenosť prešiel do okamihu jeho zastavenia hliadkou PZ a už vôbec neposúdil dôvodnosť zadržania vodičského preukazu žalobcu v čase, kedy viedol vozidlo. Správny orgán tak samotný skutok neposudzoval komplexne, uspokojil sa len s formálnym naplnením znakov skutkovej podstaty priestupku, - žalovaný vo svojom rozhodnutí vôbec náležite nereagoval na žiadnu z námietok, ktoré vzniesol vo svojom odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu. Žalovaný vo svojom rozhodnutí neponúkol svoju vlastnú úvahu o tom, akým spôsobom bol konaním žalobcu ohrozený, resp. porušený záujem spoločnosti, čo je základným predpokladom pre posúdenie skutku ako priestupku. Žalovaný tak neuviedol v čom vidí naplnenie materiálnych znakov spáchaného priestupku s tým, že pri pojmoch neurčitých ako je „záujem spoločnosti“ je argumentačná úvaha správneho orgánu ešte viac žiadúca. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia však nie je zrejmé, či zistený skutkový stav je tým prípadom, pri ktorom skutočne došlo k ohrozeniu, resp. k porušeniu záujmov spoločnosti, - žalovaný pri svojom rozhodovaní taktiež nereagoval na žiadosť žalobcu o upustenie od uloženia sankcie za spáchaný priestupok a preto jeho rozhodnutie trpí nedostatkom dôvodov, pre ktoré bolo vydané. 8. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 03.06.2024 zotrval na správnosti a zákonnosti napadnutého rozhodnutia ako aj správnosti a zákonnosti prvostupňového rozhodnutia. Uviedol, že s opodstatnenými námietkami žalobcu sa vysporiadal v napadnutom rozhodnutí, pričom všetky získané dôkazy obsiahnuté v priestupkovom spise po ich vzájomnom zhodnotení vytvárajú skutočný a celistvý obraz o spáchaní priestupku žalobcom tak, ako bolo uvedené vo výrokovej vete prvostupňového rozhodnutia. Vzhľadom na uvedené navrhol žalobu zamietnuť a nepriznať žalobcovi nárok na náhradu trov konania III. Relevantná právna úprava a posúdenie veci správnym súdom 9. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 10. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 11. Podľa § 198 ods. 1 písm. b) SSP správny súd môže na základe výsledkov ním vykonaného dokazovania na návrh žalobcu rozsudkom upustiť od uloženia sankcie, ak účel správneho trestania možno dosiahnuť aj samotným prejednaním veci. 12. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 13. Podľa § 4 ods. 2 písm. a) zákona o cestnej premávke účinného v čase spáchania skutku, vodič nesmie viesť motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, v čase jeho odobratia alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z vedenia motorového vozidla, preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. 14. Podľa § 5 ods. 1 zákona o cestnej premávke účinného v čase spáchania skutku, vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L je počas jazdy povinný vhodným spôsobom chrániť si zrak najmä okuliarmi alebo
ochranným štítom, ak sa tým nezníži bezpečnosť jazdy, najmä v hmle, pri snežení alebo v daždi; je tiež povinný počas jazdy oboma rukami držať riadidlá s výnimkou prípadu, keď dáva znamenie podľa tohto zákona. Vodič motorového vozidla kategórie PS s najväčšou konštrukčnou rýchlosťou prevyšujúcou 45 km h-1 a vodič motorového vozidla kategórie L a jeho spolujazdec sú tiež povinní počas jazdy používať na hlave riadne upevnenú ochrannú prilbu určenú pre motocyklistov; to neplatí pre vodiča vozidla vybaveného bezpečnostnou kabínou alebo ochranným bezpečnostným rámom, ktoré je vybavené bezpečnostnými pásmi, a jeho spolujazdca. 15. Podľa § 137 ods. 1 zákona o cestnej premávke účinného v čase spáchania skutku, porušenie povinností ustanovených týmto zákonom sa považuje za porušenie všeobecne záväzných právnych predpisov o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 16. Podľa § 137 ods. 2 písm. q) zákona o cestnej premávke účinného v čase spáchania skutku, porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je vedenie motorového vozidla bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca podľa § 74 ods. 2 alebo počas zadržania vodičského preukazu; to neplatí, ak osoba vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške alebo preskúšaniu z vedenia motorového vozidla alebo má povolenú jazdu podľa § 70 ods. 4 a § 71 ods. 2. 17. Podľa § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 18. Podľa § 11 ods. 3 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku. 19. Podľa § 12 ods. 1 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, pri určení druhu sankcie a jej výmery sa prihliadne na závažnosť priestupku, najmä na spôsob jeho spáchania a na jeho následky, na okolnosti, za ktorých bol spáchaný, na mieru zavinenia, na pohnútky a na osobu páchateľa, ako aj na to, či a akým spôsobom bol za ten istý skutok postihnutý v kárnom alebo disciplinárnom konaní. 20. Podľa § 12 ods. 2 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, za viac priestupkov toho istého páchateľa prejednávaných v jednom konaní sa uloží sankcia podľa ustanovenia vzťahujúceho sa na priestupok najprísnejšie postihnuteľný; zákaz činnosti možno uložiť, ak ho možno uložiť za niektorý z týchto priestupkov. 21. Podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto vedie motorové vozidlo bez príslušného vodičského oprávnenia, bez osoby spolujazdca, ak prítomnosť spolujazdca vyžaduje osobitný predpis alebo počas zadržania vodičského preukazu okrem prípadu, ak vedie motorové vozidlo autoškoly v kurze podľa osobitného predpisu, vedie motorové vozidlo v kurze základnej kvalifikácie, podrobuje sa skúške z odbornej spôsobilosti alebo preskúšaniu odbornej spôsobilosti z vedenia motorového vozidla alebo má v čase zadržania vodičského preukazu povolenú jazdu. 22. Podľa § 22 ods. 1 písm. l) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, iným konaním, ako sa uvádza v písmenách a) až k), poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky. 23. Podľa § 22 ods. 2 písm. a) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, za priestupok podľa odseku 1 písm. a), b) prvý bod a c) sa uloží pokuta od 300 eur do 1 300 eur a zákaz činnosti od jedného roku do piatich rokov. 24. Podľa § 22 ods. 2 písm. g) zákona o priestupkoch účinného v čase spáchania skutku, za priestupok podľa odseku 1 písm. l) možno uložiť pokutu do 100 eur.
25. Správny súd postupom bez nariadenia pojednávania podľa § 107 ods. 2 SSP preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového), a po zistení, že žaloba bola podaná oprávnenou osobou (§ 178 ods. 1 SSP) v zákonom stanovanej lehote (§ 181 ods. 1 SSP), dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná a bolo ju potrebné podľa § 190 SSP zamietnuť z nasledovných dôvodov. 26. Tento rozsudok bol vyhlásený 26. mája 2026 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta SSP vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. 27. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím o zamietnutí odvolania žalobcu a potvrdení prvostupňového rozhodnutia, ktorým bol žalobca uznaný vinným zo spáchania priestupkov a boli mu uložené sankcie tak, ako je špecifikované v bode 3 tohto rozsudku. 28. V úvode posúdenia súd poukazuje na to, že správny súd poskytuje ochranu účastníkom administratívneho konania pred nezákonnosťou rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy na základe žalôb podaných v zákonom stanovenej lehote. Treba zdôrazniť, že správny súd nie je ďalšou inštanciou v administratívnom konaní, a to ani vo veciach správneho trestania. Správny súd je viazaný dôvodmi žaloby. Správny súd vo veciach správneho trestania nie je viazaný dôvodmi žaloby, len ak zo správneho spisu zistí niektorý z dôvodov obsiahnutých vo vyššie citovanom § 195 SSP. Správny súd po preskúmaní veci z týchto dôvodov zistil, že napadnuté rozhodnutie nezákonnosťou z dôvodov uvedených v § 195 SSP netrpí. 29. Správny súd okrem preskúmania zákonnosti z dôvodov uvedených v § 195 SSP vykonal prieskum napadnutého rozhodnutia a predchádzajúceho konania výlučne z dôvodov nezákonnosti uplatnených v žalobe, pričom zistil, že z týchto dôvodov napadnuté rozhodnutie a predchádzajúci postup správnych orgánov neboli v rozpore so zákonom. 30. Správny súd v úvode posúdenia poukazuje na to, že sporným nebola skutočnosť, že žalobca viedol štvorkolku v čase, keď mu bol zadržaný vodičský preukaz. V tomto kontexte žalobca namietal výlučne, že správne orgány neskúmali dôvodnosť zadržania vodičského preukazu v rozhodnej dobe. Taktiež nebol sporný fakt, že žalobca viedol štvorkolku, ale sporným ostalo nezohľadnenie a neposúdenie podľa žalobcu podstatných skutočností a to veľmi krátkeho času vedenia štvorkolky a malej prejdenej vzdialenosti a to, že správne orgány taktiež nezohľadnili špecifickú situáciu, v ktorej sa žalobca nachádzal (kontaminácia prostredia, pozn.) 31. Správny súd poukazuje na to, že účelom priestupkového konania vo všeobecnosti je objektívne zistiť, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Orgány prejednávajúce priestupky sú povinné čo najúplnejšie zistiť podklady pre rozhodnutie tak, aby neboli žiadne dôvodné pochybnosti o prejednávanej veci, pričom pochybnosti o spáchanom priestupku sa vykladajú v prospech obvineného. 32. Správny súd nevzhliadol opodstatnenosť dôvodov žaloby žalobcu v tom, že by závery prvostupňového rozhodnutia nemali svoj základ vo vykonaných dôkazoch a ich hodnotení. Prvostupňový správny orgán a v odvolacom konaní aj žalovaný v skutkovej vete popísali spáchanie priestupkov žalobcom, pričom spáchanie priestupkov žalobcom tak, ako sú uvedené vo výrokovej časti prvostupňového rozhodnutia, bolo preukázané správou o výsledku objasňovania, záznamom dychovej skúšky, fotodokumentáciou, výpisom z evidenčnej karty žalobcu ako vodiča a výpisom z evidenčnej karty vozidla s evidenčným číslom A.. Tieto vykonané dôkazy neboli v priestupkovom konaní vyvrátené, resp. spochybnené iným relevantným dôkazom. 33. Správny súd konštatuje, že pre naplnenie skutkovej podstaty priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1 písm. c) bod 1 zákona o priestupkoch a to konkrétne jej objektívnej stránky, nie je dôležitý ani časový ani vzdialenostný úsek vedenia motorového vozidla tak, ako to na to poukázal aj žalovaný v napadnutom rozhodnutí (str. 4 napadnutého rozhodnutia, pozn.), ale podstatné je len to, že v priestupkovom konaní bolo preukázané, že žalobca štvorkolku viedol a to v dobe zadržania vodičského preukazu. Taktiež nie je dôležité prečo žalobca viedol štvorkolku, pričom implicitne
z napadnutých rozhodnutí vyplýva aj to, žalobcom uvádzané skutočnosti nepredstavujú naplnenie zákonných kritérií pre konanie v krajnej núdzi. Žalobca ani len netvrdil, prečo nebolo možné akýmkoľvek iným spôsobom napr. prostredníctvom tretej zazmluvnenej osoby (ktorá v uvedenom obore pôsobí a v predmete podnikania má takúto činnosť, pozn.) nahromadený bioodpad odstrániť z pozemku. To, že tak v rozhodnej dobe nemohla urobiť partnerka žalobcu ešte nevylučuje iný spôsob, ktorým by nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty priestupku. Taktiež je nepochybné, že boli naplnené ďalšie znaky skutkovej podstaty a to subjekt a subjektívna stránka, čo v konaní ani sporné nebolo. 34. Žalobca taktiež namietal, že v konaní nebolo preukázané, že jeho konanie porušilo alebo ohrozilo záujem spoločnosti a teda nebol naplnený materiálny znak priestupku vyjadrený v jeho zákonnej definícii a to v § 2 ods. 1 zákona o priestupkoch. Správny súd uvádza, že škodlivosť ako znak priestupku vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania. Záujmy spoločnosti predstavujú objekt priestupku, t. j. ide o vybrané spoločenské vzťahy, proti ktorým konanie smeruje, v tomto konkrétnom prípade je to bezpečnosť a plynulosť cestnej premávky. 35. Podľa správneho súdu neobstojí tvrdenie žalobcu, že nebezpečnosť jeho konania bola zjavne nepatrná, keď podľa jeho názoru nie je zrejmé, či v jeho prípade skutočne došlo k ohrozeniu resp. porušeniu záujmov spoločnosti. V reakcii na túto námietku žalobcu správny súd poukazuje na to, že samotný zákon o cestnej premávke v § 137 ods. 2 písm. g) ustanovuje, že konanie žalobcu dosiahlo intenzitu porušenia pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom, a teda je zrejmé, že konaním žalobcu boli závažne porušené resp. ohrozené záujmy spoločnosti (plynulosť cestnej premávky), čo samo o sebe vylučuje žalobcom tvrdenú kvalifikáciu jeho konania ako nepatrne nebezpečného. 36. Ako nedôvodnú vyhodnotil správny súd aj námietku žalobcu o neposúdení dôvodnosti zadržania vodičského preukazu. Predovšetkým sa žiada uviesť, že predmetom samotného priestupkového konania nebolo rozhodovanie o (ne)vyhovení žiadosti o vrátenie vodičského preukazu a teda posúdenie okolností ustanovených v § 70 ods. 6 zákona o cestnej premávke, kde správny orgán posudzuje relevantné dôvody pre ďalšie zadržiavanie vodičského preukazu, ale objektívne zistenie, či došlo k spáchaniu priestupku, kto ho spáchal a akú sankciu je potrebné páchateľovi priestupku uložiť. Preto pokiaľ prvostupňový orgán poukázal na to, že v čase spáchania skutku žalobcom tento vedel o tom, že jeho vodičský preukaz je naďalej zadržaný, keďže do toho času a ani do času rozhodovania prvostupňového orgánu nebolo rozhodnuté o jeho žiadosti o vrátenie vodičského preukazu (str. 3 prvostupňového rozhodnutia, pozn.) v inom konaní, nemožno jeho závery považovať za svojvoľné nemajúce oporu v zistenom skutkovom a právnom stave veci. 37. V závere správny súd uvádza, že správne orgány uložili žalobcovi sankcie na najnižšej možnej hranici, v súlade so základnými zásadami ich ukladania a v súlade so zákonom. Tieto považovali vzhľadom na zistené okolnosti prípadu, ale zároveň s prihliadnutím na to, že došlo k porušeniu bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky závažným spôsobom za primerané, čo riadne odôvodnili. Skutočnosť, že sa správne orgány výslovne nezaoberali návrhom žalobcu na upustenie od uloženia sankcie, ešte samo o sebe neznamená, že došlo k porušeniu práv žalobcu na riadne odôvodnenie rozhodnutia. Správny orgán je povinný odôvodniť skutočnosti, pre ktoré bola uložená tá ktorá sankcia, čo sa v preskúmavanom prípade aj stalo a jeho úvaha nevybočila zo zákonných rámcov. 38. Správny súd konštatuje, že dôkazy, z ktorých správny orgán vychádzal pri rozhodovaní, boli získané v súlade so zákonom a rozhodnutie, ktoré prijal správny orgán na základe zisteného skutkového stavu, je logické a riadne odôvodnené, pričom správne orgány sa vysporiadali so všetkými podstatnými námietkami žalobcu. Na základe uvedeného správny súd žalobu žalobcu zamietol, vrátane jeho návrhu na upustenie od uloženia sankcie, keďže na vyhovenie takémuto návrhu nevzhliadol taktiež žiaden relevantný dôvod. 39. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 40. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,
c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).