Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 2S/43/2023 0923100423 26. 05. 2026 JUDr. PhDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2026:0923100423.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. PhDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. XX, XXX XX D., právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Marián Jusko s.r.o., so sídlom Račí potok 2385/3, 040 01 Košice, IČO: 53 769 589, proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 041 02 Košice, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného č.: KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023, ako aj služobné hodnotenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Košice Dargovských hrdinov č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 zo dňa 27.02.2023 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania v celom rozsahu. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) dňa 28.02.2023 schválil služobné hodnotenie vykonané riaditeľom Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice — Dargovských hrdinov č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 zo dňa 27.02.2023 podľa 27 ods. 6 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „ zákon ”), v ktorom bol prijatý záver, že žalobca je v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona nespôsobilý vykonávať' akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 2. V súvislosti s plánom personálnych opatrení na rok 2023 (č. ORPZ-KE-OPP4-99/2023), ktorého obsahom je i zoznam policajtov, na ktorých je potrebné spracovať služobné hodnotenie, kde je pod číslom 1 uvedený i žalobca, bol nadriadeným žalobcu spracovaný návrh služobného hodnotenia žalobcu č. ORPZ-KE-OPP4-99-001/2023 zo dňa 06.02.2023. Posledné hodnotenie žalobcu bolo vykonané dňa 12.02.2018. Žalobca bol s návrhom služobného hodnotenia oboznámený dňa 10.02.2023, tento podpísal s krátkym vyjadrením, že k obsahu a záveru služobného hodnotenia má pripomienky. V zmysle § 28 ods. 3 zákona bolo žalobcovi umožnené k tomuto návrhu podať písomné pripomienky alebo námietky v lehote do 15.02.2023 k rukám nadriadeného žalobcu. Žalobca využil túto možnosť' a dňa 13.02.2023 mu predložil písomnosť zaevidovanú pod č. ORPZ-KE-OPP4-99-002/2023, v ktorej uviedol: „voči mojej osobe je vedených viacero exekúcií, ktoré sú hradené na základe exekučného príkazu riadne zo služobného platu a taktiež chcem uviesť, že okrem zrážky zo mzdy si tieto exekúcie uhrádzam vždy k
11 dňu v mesiaci mimoriadnou úhradou splátok vo výške 100 eur.” Ďalej uviedol, že mu je vzniknutej situácie ľúto, nespôsobil si to sám. Dodal, že je živiteľom dvoch detí a že prípadná strata zamestnania by preňho a jeho rodinu bolo katastrofálne. V závere požiadal o šancu napraviť pochybenia. 3. Písomné pripomienky žalobcu boli podané v lehote určenej nadriadeným žalobcu. Nadriadený žalobcu týmto pripomienkam v plnom rozsahu nevyhovel, nakoľko pre takýto postup nezistil dôvody, návrh služobného hodnotenia vopred prerokoval s príslušným odborovým orgánom tak, ako to ustanovuje 225 ods. 2 písm. d) zákona (ORPZKE-OPP4-99-005/2023 zo dňa 21.02.2023) a predmetné pripomienky, spolu so svojím stanoviskom a návrhom služobného hodnotenia predložil prvostupňovému orgánu, teda nadriadenému, ktorý žalobcu ustanovuje do funkcie (§ 28 ods. 3 zákona). Základná organizácia Odborového zväzu Polície v Slovenskej republike č. 10-03 pri Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach s návrhom nesúhlasila a neodporúčala ho realizovať. 4. Nadriadeným žalobcu bolo predmetné služobné hodnotenie písomne vyhotovené dňa 27.02.2023 a správnym orgánom prvého stupňa schválené 28.02.2023. Nadriadený žalobcu oboznámil žalobcu so schváleným služobným hodnotením až dňa 24.03.2023 a poučil ho o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu. Žalobca bol so schváleným služobným hodnotením príslušníka Policajného zboru č. ORPZ-KEOPP4-99-006/2023 vykonanom podľa § 27 ods. 6 písm. a) zákona oboznámený v plnom rozsahu dňa 24.03.2023, čo potvrdil svojím podpisom na poslednej strane predmetného služobného hodnotenia. 5. Proti služobnému hodnotenie č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 28.02.2023 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal v bode 1) že služobné hodnotenie obsahuje text dvoch poučení o opravnom prostriedku a účinkoch opravného prostriedku, čo je nezákonné. Uvedená vada tak, podľa názoru žalobcu, zakladá dôvod na zrušenie služobného hodnotenia. V bode 2) uviedol, že preskúmaním znenia 14 ods. 3 zákona možno zistiť, že obsahuje text pod písmenami a, b, c, d, pričom písm. d) obsahuje tri body. Namietal, že sa v služobnom hodnotení neuvádza, podľa ktorého písmena (resp. bodu) 14 ods. 3 zákona bola konštatovaná jeho nespoľahlivosť. Ak sa v služobnom hodnotení neuvádza, podľa ktorého z týchto písmen bola konštatovaná nespoľahlivosť, alternatívne bola nespoľahlivosť konštatovaná kumulatívne podľa všetkých písmen § 14 ods. 3 zákona. Táto skutočnosť je, podľa názoru žalobcu, dôvodom na zrušenie služobného hodnotenia, nakoľko ide o nepreskúmateľne a nezákonné konštatovanie. V bode 3) uviedol, že samotný fakt v podobe exekučnej zrážky zo mzdy nepostačuje na konštatovanie, že sa dopúšťa ako policajt konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami alebo ktoré by narušilo vážnosť Policajného zboru. V bode 4) uvádza, že skutočnosť spočívajúca v exekúcii bez právnych skutočností zakladajúcich protiprávnosť' konania policajta z pohľadu neplnenia služobnej prísahy alebo služobných povinností je nezákonne aplikovaná v služobnom hodnotení v neprospech policajta. Podľa názoru žalobcu, ide o skutkovo nepodložené, a preto nepreskúmateľne konštatovanie z hľadiska zákonnosti, proti ktorému sa nie je možné zákonným spôsobom brániť. V bode 5) namieta argumentáciu v služobnom hodnotení, že dňa 09.02.2020 počas kontroly liečebného režimu žalobcu, sa žalobca odmietol podrobiť dychovej skúške. Táto argumentácia, podľa názoru žalobcu, nie je podporená právnymi skutočnosťami, t. j. či konal týmto skutkom nezákonne, či toto konanie ako nezákonné bolo riadnym spôsobom v riadnom konaní preukázané a policajt za jeho spáchanie disciplinárne postihnutý pre porušenie služobných povinností alebo služobnej prísahy. Dodal, že ani samotný záznam o kontrole liečebného režimu ako dôkaz nie je súčasťou spisu k služobnému hodnoteniu. Ide teda o dôkazne nepodloženú argumentáciu a v tomto smere je služobné hodnotenie nepreskúmateľné. V bode 6) uviedol, že v služobnom hodnotení sa používa ako priťažujúca okolnosť informácia, že je proti nemu v ďalších dvoch prípadoch vedené disciplinárne konanie. Keďže v akomkoľvek represívnom konaní platí ústavný princíp prezumpcie neviny, nemožno uplatniť ako dôkaz proti jeho osobe informáciu o tom, že je vedené nejaké disciplinárne konanie. V bode 7) uviedol, že služobné hodnotenie obsahuje konštatácie o tom, že sa žalobca v priebehu rokov 2018 až 2020 dopustil viacerých disciplinárnych previnení a súčasne, že mu za spáchanie ďalších
disciplinárnych previnení bola vyslovená výčitka. Služobné hodnotenie ďalej obsahuje konštatáciu, že od posledného služobného hodnotenia mu bola uložená jedna disciplinárna odmena, s čím nesúhlasí, pretože mu boli uložené viaceré. Dodal, že spisový materiál neobsahuje listinný dôkaz podporujúci objektívnosť týchto konštatácií, teda ich hodnovernosť nie je možné posúdiť. Okrem uvedeného poukázal na zjavnú nesprávnosť, keďže vo veci disciplinárneho previnenia zo dňa 30.06.2020 mal byt' vydaný disciplinárny rozkaz nadriadeného žalobcu č. 1/2020 zo dňa 07.05.2020. Z uvedených časových údajov vyplýva záver, že disciplinárny rozkaz bol vydaný skôr ako malo dôjsť ku skutku. V bode 8) uviedol, že preskúmaním spisového materiálu v kontexte s tvrdením, že žalobca „pridelené písomnosti eviduje, ale nevybavuje v stanovených lehotách, plány služieb nepodpisuje včas, jeho dochádzka do zamestnania nie je na požadovanej úrovni, nakoľko na poslednú chvíľu oznamuje neprítomnosť, s kolegami má zlé vzťahy” možno konštatovať', že sú dôkazne nepodložené a ich hodnovernosť nie je možné posúdiť. V bode 9) uviedol, že v služobnom hodnotení je skonštatované, že od posledného služobného hodnotenia zo zákonných dôvodov vynechal 246 dní s poukazom na 81 zákona. Podľa názoru žalobcu, ide o nepreukázané konštatovanie, keďže súvisiaci spis neobsahuje žiadny dôkaz, ktorý toto konštatovanie preukazuje. Navyše nie je možné zo znenia služobného hodnotenia identifikovať žiadne úvahy smerujúce k vysvetleniu toho, akým spôsobom malo toto konštatovanie vplyv na závery služobného hodnotenia. V závere, žalobca uviedol, že služobné hodnotenie nemá zákonom predpísané náležitosti, nie je v potrebnom zákonnom rozsahu skutkovo a súčasne aj právne odôvodnené, a preto je nezákonné v takom rozsahu, že inej nápravy ako jeho zrušenie v celosti neprichádza do úvahy. 6. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023 podľa § 243 ods. 4 zákona tak, že odvolanie žalobcu zamietol, a napadnuté služobné hodnotenie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že neboli v postupe prvostupňového orgánu zistené žiadne právne pochybenia. Služobné hodnotenie bolo vykonané v súlade s ustanoveniami § 27 až 32 zákona. Po formálnej stránke spĺňa všetky náležitosti rozhodnutia vyžadované ustanoveniami § 241 ods. 1 až ods. 4 zákona, pričom nevykazuje také vady, ktoré by zakladali jeho neplatnosť. V dôsledku uvedených skutočností odvolací orgán konštatuje, že prvostupňový orgán v konaní, v rámci ktorého posudzoval spôsobilosť žalobcu na výkon štátnej služby postupoval správne a ním vydané napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom. Podané odvolanie považuje za neopodstatnené. Vzhľadom na vykonané dokazovanie odvolací orgán konštatoval, že žalobca je nespôsobilý vykonávať' akúkoľvek funkciu v štátnej službe, pretože vzhľadom na jeho finančné problémy a s tým spojené nariadené exekúcie, absenciu zmyslu pre zodpovednosť k plneniu služobných úloh, ktoré sú mu uložené zákonmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a ani opakované disciplinárne opatrenia neviedli žalobcu k jeho náprave. II. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 7. Žalobca sa včas podanou žalobou domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. KRPZ-KEVO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023, ako aj služobného hodnotenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Košice Dargovských hrdinov č. ORPZKE-OPP4-99-006/2023 zo dňa 27.02.2023, schváleného riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach dňa 28.02.2023, a zároveň žiadal o náhradu trov konania. 8. Žalobca uviedol, že napadnuté rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné, a to preto že: a) žalovaný na celkom konkrétnym spôsobom predostretú argumentáciu žalobcu, v rámci podaného odvolania voči prvostupňovému rozhodnutiu oprávneného orgánu nereagoval vôbec, a ak reagoval tak vecne, logicky a právne nesprávne, ergo sa s argumentáciou žalobcu v rámci ktorej poukazoval na chaotické, protichodné, vágne a nepodložené konštatácie v služobnom hodnotení nezaoberal zákonným spôsobom a nesporne tak porušil právo žalobcu na spravodlivý proces a zákonné služobné hodnotenie podľa § 27 a nasl., § 233 ods. 2, § 238 ods. 1, ods. 4, § 241 ods. 1, ods. 3, § 243 ods. 5, zákona č. 73/1998 Z.z., čo je už samo o sebe dôvodom pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. d/ SSP, b) žalovaný pre napadnuté rozhodnutie aplikoval konkrétne ustanovenia právnych predpisov, v tejto konkrétnej veci nepriliehavo, ergo vecne, logicky a právne nesprávne, čo samo o sebe zakladá ďalší
dôvod pre zrušenie rozhodnutia z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP, c) skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP, d) žalovaný neprihliadol na nedostatky, ktoré predchádzali druhostupňovému rozhodnutiu, čím došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo vecí samej podľa § 191 ods. 1 písm. g/ SSP. 9. Podľa žalobcu, tak ako namietal už v odvolaní, že dňa 24.03.2023 mu boli k oboznámeniu sa a podpisu predložené tri výtlačky služobného hodnotenia, ktoré boli bez podpisov nadriadeného a schvaľovateľa na poslednej strane, bez dátumov a bez odtlačku pečiatky so štátnym znakom (viď. podanie označené ako „Odvolanie proti služobnému hodnoteniu príslušníka PZ- zaslanie" zo dňa 27.03.2023). Žalobca tvrdí poukazom na konkrétne ustanovenia zákona a interných predpisov, že postup, kedy mu bolo predložené k oboznámeniu a podpisu služobné hodnotenie s uvedenými nedostatkami je nezákonný. Súčasne žalobca tvrdí, že ak mu bolo predložené k oboznámeniu a podpisu služobné hodnotenie s uvedenými nedostatkami jednalo sa o služobné hodnotenie od počiatku neplatné a tieto skutočnosti zakladajú separátny dôvod na zrušenie služobného hodnotenia pre nezákonnosť. Podľa žalobcu v druhostupňovom rozhodnutí žalovaný v odôvodnení k zamietnutiu tejto odvolacej námietky konštatoval, že (viď. str. 6 ods. posledný druhostupňového rozhodnutia, predposledná veta) „Názor odvolateľa, že sa jedná o neplatný právny úkon považuje odvolací orgán sa nesprávny, a to aj v prípade že by na výtlačkoch služobného hodnotenia skutočne chýbali namietané náležitosti (§ 250 ods. 2 zákona)." Citované konštatovanie žalovaného je podľa žalobcu svojvoľné a súčasne odporujúce zákonu (viď. čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 31 ods. 1 zák. č. 73/12998 Z. z.). Žalobca mohol byť oboznámený zo strany bezprostredne nadriadeného iba so schváleným služobným hodnotením a za také nemožno považovať služobné hodnotenie, v ktorom absentuje dátum a podpis schvaľovateľa a odtlačok pečiatky so štátnym znakom. 10. Žalobca namietal, že služobné hodnotenie obsahuje text dvoch poučení o opravnom prostriedku a účinkoch podaného opravného prostriedku, čo je nezákonné. Žalobca namietal, že ak služobné hodnotenie obsahuje dve poučenia o opravnom prostriedku, trpí tak závažnou vadou, ktorá je separátnym dôvodom na jeho zrušenie. Žalobca namietal, že služobné hodnotenie nie je vo veci poučenia dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité (je doslova nulitné), a preto je nepreskúmateľné a nezákonné pre neexistenciu zákonného poučenia (viď. § 31 ods. 2, § 241 ods. 1, ods. 4 zák. č. 73/1998 Z. z.). 11. Žalobca namietal, že ustanovenie § 14 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z. obsahuje text pod písmenami a, b, c, d, pričom písm. d) obsahuje ešte navyše tri body, a ak sa v služobnom hodnotení neuvádza, podľa ktorého z týchto písmen bola konštatovaná nespoľahlivosť, alternatívne bola nespoľahlivosť konštatovaná kumulatívne podľa všetkých písmen § 14 ods. 3 citovaného zákona, ide o nepreskúmateľné a nezákonné konštatovanie zakladajúce dôvod na zrušenie služobného hodnotenia. Žalobca tvrdil, že služobné hodnotenie nie je dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité, a preto sa nemôže ako účastník konania proti nemu zákonným spôsobom v rozsahu svojich práv brániť (viď. § 27 ods. 2 písm. f zák. č. 73/1998 Z. z.). 12. Žalobca namietal, že odôvodnenie žalovaného, že exekučné zrážky zo mzdy svedčia o tom, že sa žalobca dopúšťa ako policajt konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu št. služby s osobnými záujmami alebo ktoré by narušilo vážnosť policajného zboru nie je podporené konkrétnymi skutkovými okolnosťami t.j. neexistuje konkrétny popis skutku v služobnom hodnotení, ktorého sa žalobca ako policajt nielen dopustil v minulosti, ale dopúšťa trvalo. Žalobca tvrdil, že ide o skutkovo nepodložené, a preto nepreskúmateľné konštatovanie z hľadiska zákonnosti, proti ktorému sa nie je možné zákonným spôsobom brániť, čo zakladá ďalší dôvod na zrušenie služobného hodnotenia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov. 13. Podľa žalobcu sa v služobnom hodnotení v neprospech žalobcu argumentuje dôkazom v podobe podania doručeného nadriadenému z úradu inšpekčnej služby v mesiaci február 2023 „týkajúce sa ďalších disciplinárnych previnení vyššie menovaného týkajúcich sa viacero exekúcií a rôznych dlhov, ktoré sú vedené na oddelení miezd a platov Centra podpory v Košiciach. " (Z tohto podania vyplývalo,
že žalobca čelí exekúciám, čo samo o sebe nemôže byť aplikované ako dôvod nespôsobilosti žalobcu vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Napriek tomu táto skutočnosť bola bez ďalších skutočností a úvah (izolovane a bez vysvetlenia) zakladajúcich protiprávnosť konania policajta z pohľadu neplnenia služobnej prísahy a/alebo služobných povinností aplikovaná v služobnom hodnotení v neprospech žalobcu. Žalobca namietal, že za tohto stavu sa nie je možné proti takejto argumentácií brániť. Žalobca tvrdil, že táto argumentácia zakladá ďalší dôvod na zrušenie služobného hodnotenia z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. 14. Žalobca poukázal na to, že o kontrole liečebného režimu dňa 09.02.2020 sa v súvisiacom spise nenachádza žiadny dôkaz. Žalobca namietal, že ide teda o dôkazné nepodloženú, a preto nezákonnú argumentáciu nielen o tom, že sa stal nejaký skutok ale aj o tom, že bol protiprávny. Žalobca tvrdil, že v tomto smere je služobné hodnotenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto nezákonné, čo zakladá ďalší dôvod na jeho zrušenie. 15. Žalobca poukázal na princíp prezumpcie neviny, ktorý sa uplatňuje aj v disciplinárnom konaní a v súlade s tým sa hľadí na žalobcu ako na nevinného do okamihu, kým sa nepreukáže opak, ergo nebude uznaný vinným z disciplinárneho previnenia, o čom musí existovať právoplatný disciplinárny rozkaz. Preto žalobca tvrdil, že skutočnosť spočívajúca v tom, že sa proti nemu vedú dve disciplinárne konanie nemôže proti nemu v disciplinárnom konaní aplikovaná v jeho neprospech. Žalobca tvrdil, že v tomto smere služobné hodnotenie vychádza z nezákonného dôkazu (viď. § 238 ods. 1 zák. č. 73/1998 Z .z.), čo spôsobuje jeho nezákonnosť ako celku a zakladá dôvod na jeho zrušenie. 16. V neprospech žalobcu boli v služobnom hodnotení aplikované konštatácie o tom, že sa v rokoch 2018 až 2020 dopustil viacerých disciplinárnych previnení a súčasne že mu bola v hodnotenom období udelená jedna odmena. Žalobca namietal, že tieto konštatácie nie sú v súvisiacom spise žiadnym hodnoverným spôsobom podložené dôkazmi. Žalobca namietal, že informácia o tom, že bol v hodnotenom období odmenený jednou peňažnou odmenou sa nezakladá na pravde, pretože odmenený bol viackrát. Žalobca tvrdil, že hodnovernosť týchto konštatácií nie je možné posúdiť (viď. § 238 ods. 1, ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.) a ako takým nepodloženým v spise sa nie je možné brániť. Žalobca tvrdil, že služobné hodnotenie je pre tieto vady nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto nezákonné, čo zakladá ďalší dôvod na jeho zrušenie. 17. Absenciu dôkazov o udelených peňažných odmenách v súvisiacom spise k služobnému hodnoteniu ako podstatnú časť odvolacej námietky žalovaný v rámci odôvodnenia mlčky obišiel. Nevyjadril sa v rámci odôvodnenia k tejto časti odvolacej námietky, nevysvetlil či je alebo nie je v súlade so zákonom, že v spise chýbali tieto dôkazy a či táto skutočnosť nezakladala dôvod na zrušenie služobného hodnotenia. Aj v tomto ohľade zaťažil žalovaný svoje rozhodnutie nezákonným odôvodnením pre nedostatočné a preto nezákonné odôvodnenie (viď. § 241 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný k časti odvolacej námietky ohľadom disciplinárnych opatrení v rokoch 2018 až 2020 a absencie dôkazov v spise o týchto trestoch uviedol, že „chyby vpísaní, počítaní a iné zrejmé nesprávnosti (§ 241 ods. 5 zákona) boli opravené v rámci odvolacieho konania.“ Okrem toho, ak v čase podania odvolania tieto dôkazy podporujúce objektívnosť služobného hodnotenia absentovali v spise, nesporne tak došlo k porušeniu práva žalobcu na obhajobu a spravodlivý proces. Služobné hodnotenie môže vychádzať len z dôkazov, ktoré majú byť založené v spise a nie z dôkazne nepodložených tvrdení. Súčasne žalobca musí mať možnosť z dôkazmi podporujúcimi závery služobného hodnotenia sa oboznámiť, vyjadriť sa k nim a obhajovať sa (viď. § 238 ods. 1, ods. 2, ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.). 18. Žalobca namietal, že preskúmaním súvisiaceho spisu v kontexte vyššie uvedených konštatácií možno zistiť, že sú dôkazne nepodložené. Žalobca tvrdil, že ak sú tieto konštatácie dôkazne nepodložené, ich hodnovernosť nie je možné posúdiť (viď. § 238 ods. 1, ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.), čo spôsobuje nepreskúmateľnosť služobného hodnotenia pre nedostatok dôvodov a preto je nezákonné, čo zakladá ďalší dôvod na jeho zrušenie (viď. § 27, § 241 zák. č. 73/1998 Z. z.). Žalovaný aj túto odvolaciu námietku zamietol, pričom ju odôvodnil nezákonným spôsobom (viď. str. 8 in fine druhostupňového rozhodnutia). Odvolacia námietka poukazovala na konkrétne dôkazné nepodložené skutkové tvrdenia zo služobného hodnotenia, ktoré boli v neprospech žalobcu. Žalovaný nepriamo priznal, že dôkazy o skutkových tvrdenia pod písm. a/ a b/ vyššie sa v spise nenachádzajú, pretože konštatoval, že nie je účelné a ani hospodárne predlžovať odvolacie konanie tým, že by tieto
dôkazy odvolací orgán zaobstaral. Žalobca vraj týmito námietkami odvádza pozornosť od podstatného nedostatku, ktorým sú finančné problémy žalobcu. Žalobca konštatuje, že ak niekto odviedol pozornosť od niečoho, tak je to žalovaný a odviedol pozornosť od podstaty odvolacej námietky svojou argumentáciou. Ak služobné hodnotenie stojí na nejakých skutkových tvrdenia (konštatáciách) aplikovaných v ňom v neprospech žalobcu, potom musia byť tieto skutkové tvrdenia v súvisiacom spise podložené, pretože to predpokladá zákon (viď. § 237 ods. 2 zák. č. 73/1998 Z. z.). Absencia listinných dôkazov v spise, ktoré preukazujú objektívnosť konštatácií obsiahnutých v služobnom hodnotení je zásadným nedostatkom premietajúcim sa do služobného hodnotenia. 19. Žalovaný v rámci odvolacieho konania zabezpečil dôkaz v podobe písomného záznamu sp. zn. ORPZ-KE-VO-26-016/2019 zo dňa 13.12.2019, ktorý má dokazovať to, že žalobca má zlé vzťahy s kolegami na pracovisku. K uvedenému vyššie, žalobca konštatuje, že z vecného a logického hľadiska záznam z 13.12.2019 nepodporuje dôkazné skutkovú konštatáciu so služobného hodnotenia v znení „ s kolegami na pracovisku má zlé vzťahy". Tento záznam do istej miery môže byť dôkazom toho, že žalobca mal pred dátumom 13.12. 2019 zle pracovné vzťahy, avšak nemožno ho aplikovať ako dôkaz na tvrdenie zo služobného hodnotenia v znení „s kolegami na pracovisku má zlé vzťahy". Preto je toto skutkové tvrdenie so služobného hodnotenia dôkazné nepodložené minimálne od 14.12.2019 do dňa spracovania služobného hodnotenia (27.02.2023), pričom služobné hodnotenie má svojimi konštatáciami pokrývať celého hodnotené obdobie (5 rokov). Je preto na mieste konštatovanie, že v tomto aspekte bola odvolacia námietka dôvodná a jej dôvodnosť ani odvolací orgán neodstránil, aj keď márny pokus odstrániť vykonal. V tomto aspekte je druhostupňové rozhodnutie žalovaného v rozpore so zákonom a nevychádza zo skutočného stavu veci. Odvolací orgán sa snažil ovplyvniť dôkaznú situáciu, ktorá sa odrážala v spise z prvostupňového konania a charakterizovala ju dôkazná núdza, ktorá bola na prospech žalobcu. Žalovaný tak, podľa názoru žalobcu, vykonal nezákonnú ingerenciu do prvostupňového konania, ex post suploval činnosť prvostupňového orgánu, čo považuje žalobca za postup mimo hraníc zákona (postup v rozpore s čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, § 243 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z.). 20. Služobné hodnotenie obsahuje konštatáciu o tom, že žalobca od posledného služobného hodnotenia zo zákonných dôvodov vynechal 246 dní s poukazom na § 81 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobca tvrdil, že aj toto skutkové konštatovanie je dôkazné nepodložené. Žalobca tvrdil, že v súvislosti s uvedenou konštatáciou nie je možné zo znenia služobného hodnotenia identifikovať žiadne úvahy smerujúce k vysvetleniu toho, akým spôsobom malo toto konštatovanie vplyv na závery služobného hodnotenia. Žalobca tvrdil, že v tomto dôsledku je služobné hodnotenie nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a preto nezákonné, čo zakladá ďalší dôvod na jeho zrušenie. 21. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 02.11.2023 uviedol, že pri rozhodovaní na druhom stupni mal za preukázané, že v čase kedy bol žalobca so služobným hodnotením oboznámený, malo všetky zákonom predpísané náležitosti. V úradnom zázname č. ORZP-KE-OPP4-99-008/2023 zo dňa 24.03.2023 nadriadený žalobcu uvádza: žalobca si celé služobné hodnotenie prečítal bol s jeho obsahom uzrozumený aj ústne, so schváleným služobným hodnotením so záverom, že je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe bol oboznámený v celom rozsahu, čo potvrdil aj svojím podpisom dňa 24.03.2023". Na zadnej strane úradného záznamu je potvrdenie o jeho odoslaní nadriadenému - prvostupňový orgán, oprávnenému schváliť služobné hodnotenie podľa § 28 ods. 1 zákona. Podľa žalovaného na oznámenie schváleného služobného hodnotenia postačovalo jeho vyhlásenie, naviac bez obdŕžania výtlačku služobného hodnotenia. 22. Žalovaný ďalej uviedol, že dve poučenia o opravnom prostriedku a jeho účinkoch obsiahnuté v služobnom hodnotení žalobcu, podľa názoru žalovaného, nezakladajú jeho nezákonnosť a žalobca nebol ukrátený na procesných právach. V kontexte bodu 1) po oznámení schváleného služobného hodnotenia vyhlásením, nadriadený žalobcu nebol povinný žalobcovi odovzdať výtlačok služobného hodnotenia. Podľa druhej vety § 31 ods. 2 zákona bezprostredne nadriadený poučí policajta o možnosti podať odvolanie proti schválenému služobnému hodnoteniu. Ako vyplýva z úradného záznamu č. ORPZKE-OPP4-99-008/2023 zo dňa 24.03.2023, poučenie nadriadený žalobcu vykonal: „Následne bol E.. A. B. poučený o tom, že proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu (§ 3 J ods. 1 písm. c) zákona) alebo akúkoľvek funkciu v štátnej službe (§ 192 ods. 1 písm. d) zákona), sa môže podať odvolanie u riaditeľa OR PZ KE (Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach), ktorý služobné hodnotenie schválil do 15 dní odo dňa oboznámenia sa s jeho
obsahom, menovaný bol zároveň poučený, že podanie odvolania má odkladný účinok". Obe poučenia o opravnom prostriedku obsahujú rovnakú 15-dňovú lehotu, s jediným rozdielom, že v prípade odvolania proti služobnému hodnoteniu, ktorým bol policajt hodnotený ako nespôsobilý vykonávať doterajšiu alebo akúkoľvek funkciu v štátnej službe, čo je v poučení explicitne uvedené, má odvolanie odkladný účinok, čo možno brať v prospech žalobcu. 23. Podľa žalovaného, z textu služobného hodnotenia jasne vyplýva, z akého dôvodu bol prijatý záver o žalobcovej nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a to v zmysle § 14 ods. 3 písm. c) zákona podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. Túto námietku žalovaný nepovažuje za dôvod na zrušenie predmetného služobného hodnotenia ani dôvod nezákonnosti druhostupňového rozhodnutia. 24. Žalovaný uviedol, že podľa záveru služobného hodnotenia je žalobca nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe z dôvodu, že podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby a že sa dopúšťa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, alebo ktoré by narušilo vážnosť Policajného zboru. Tento názor je nutné ponímať komplexne. Nadriadený žalobcu je podľa § 49 písm. a) zákona povinný riadiť, organizovať, kontrolovať a hodnotiť výkon štátnej služby podriadených policajtov. Súčasťou jeho hodnotiacej činnosti je aj vykonanie služobného hodnotenia v medziach § 27 až § 32 zákona. Podľa § 27 ods. 1 zákona je služobné hodnotenie základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. So služobným hodnotením musí byť policajt oboznámený. Služobné hodnotenie obsahuje hodnotiacu časť a závery. Z hodnotiacej časti služobného hodnotenia plynie, že žalobca je v štátnej službe príslušníka Policajného zboru od 01.04.2006. Od 01.01.2020 je zaradený vo funkcii referent Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice Dargovských hrdinov, kde bol prevedený na vlastnú žiadosť z funkcie referent oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach. Nadriadený žalobcu posúdil výkon štátnej služby žalobcu v hodnotiacej časti služobného hodnotenia za použitia všetkých kritérií ustanovených v § 27 ods. 2 zákona. Jeho znalosti právnych predpisov a interných služobných predpisov, s ktorými bol riadne oboznámený, vyhodnotil ako priemerné a poznamenal, že ich dodržiava len čiastočne, že získané vedomosti sa žalobca snaží uplatňovať v policajnej praxi. V rámci hodnotenia štátnej služby príslušníka Policajného zboru za príslušný kalendárny rok, ktoré upravovalo nariadenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 21/2017 ohodnotení výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru a k tomu vydaný pokyn Prezídia Policajného zboru č. 34/2017 o podrobnostiach hodnotenia výkonu štátnej služby príslušníka Policajného zboru, bol žalobca za rok 2018 hodnotený stupňom C - dobrý, za rok 2019 stupňom D - dostatočný, za rok 2020 stupňom C - dobrý, za roky 2021 a 2022 hodnotený nebol, nakoľko došlo k zrušeniu uvedených interných predpisov. Ďalej nadriadený žalobcu uviedol, že v hodnotenom období sa žalobca zúčastnil previerok zo streleckej a telesnej prípravy, kde bol každoročne hodnotený stupňom vyhovel. Výkon štátnej služby žalobcu z hľadiska § 27 ods. 2 písm. c) a d) zákona nadriadený žalobcu zhodnotil nasledovne: „Výkon služby z hľadiska samostatnosti, správnosti postupu, rozhodovania a služobnej disciplíny môžem hodnotiť ako priemerný. Služobné úlohy, ktoré sú na menovaného kladené zo strany nadriadených plní čiastočne. Pridelené písomnosti eviduje, ale nevybavuje v stanovených lehotách. Pri kontrolách v jeho služobnej činnosti bolo zistených viacero nedostatkov, za ktoré bol aj disciplinárne riešený. Plány zo služieb nepodpisuje včas. Jeho dochádzka do zamestnania nie je na požadovanej úrovni, nakoľko na poslednú chvíľu oznamuje neprítomnosť. V kontexte vyššie uvedenom bola menovanému z dôvodu, že sa včas neoboznámil a zároveň nepotvrdil plán služieb dňa 11.10.2022 udelená výčitka. Dňa 16.01.2023 mu bola udelená výčitka z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote nevybavil pridelenú písomnosť bez dostatočného dôvodu. Momentálne je voči nemu vedené disciplinárne konanie v dvoch prípadoch. V prvom prípade z dôvodu, že nadriadenému nedoručil potvrdenie o lekárskom ošetrení bez dostatočného dôvodu a v druhom prípade, že počas výkonu služby prevzal nájdenú vec a následne nepostupoval v súlade so zákonom a internými predpismi. " Tiež uviedol, že s kolegami na pracovisku má zlé vzťahy. Od posledného služobného hodnotenia zo dňa 12.02.2018 do 31.12.2019, kedy bol vo funkcii referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 35 dní. Od 01.01.2020, kedy bol prevedený na súčasnú funkciu, ku dňu 06.02.2023 vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 211 dní. Za hodnotené obdobie bola odvolateľovi uložená jedna disciplinárna odmena - peňažný dar 100 € za príkladné a
zodpovedné plnenie služobných povinností na úseku svojho služobného zaradenia a uložených sedem ďalej uvedených disciplinárnych opatrení. 1.) Dňa 23.10.2018 mu bolo disciplinárnym rozkazom riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „DR R KDI") č. 6/2018 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.03.2018 a dňa 09.04.2018 pri nástupe do služby mu bola pri kontrole zistená chýbajúca finančná hotovosť za pokutové bloky zaplatené na mieste. 2.) Dňa 27.07.2019 mu bolo DR R KDI č. 1/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31.03.2019 bezdôvodne opustil pracovisko pred riadnym plánovaným ukončením služby. 3.) Dňa 11.10.2019 mu bolo DR R KDI č. 2/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06.05.2019 nenastúpil do plánovanej služby v stanovenom čase, teda nebol na pracovisku na začiatku času služby. 4.) Dňa 27.12.2019 mu bolo DR R KDI č. 4/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 01.11.2019 mu bola po nástupe do služby pri kontrole zistená chýbajúca finančná hotovosť za pokutové bloky zaplatené na mieste. 5.) Dňa 07.01.2020 mu bolo DR R KDI č. 5/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že pri kontrole liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive o dočasnej neschopnosti, pričom bolo zistené, že v tom čase nakupoval v prevádzke Super Discont. 6.) Dňa 07.05.2020 mu bolo disciplinárnym rozkazom nadriadeného žalobcu č. 1/2020 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.06.2019 na začiatku obce Svinica neoprávnene udelil blokovú pokutu vodičke za porušenie dopravnej značky - zákaz odbočenia vľavo, pričom tá sa nachádzala až za križovatkou, na ktorej jazdný úkon vykonala. 7.) Dňa 03.04.2023 mu bolo disciplinárnym rozkazom nadriadeného žalobcu č. 1/2023 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.05.2023 po prevzatí nájdenej veci nespísal žiadnu zápisnicu, resp. žiadne písomné potvrdenie, čím ako príslušník Policajného zboru postupoval v rozpore so zákonom a interným predpisom. Vychádzajúc z predmetného hodnotenia žalobcovi bola od posledného vykonaného služobného hodnotenia dvakrát uložená výčitka. V služobnom hodnotení tiež stojí: „dňa 09.02.2020 bola vykonaná kontrola liečebného režimu u práceneschopného B.. A. B. na F. G. H. XX I. D., kde dodržiaval liečebný režim. Počas kontroly dodržiavania liečebného režimu bol B.. A. B. požiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. B.. A. B. odmietol vykonať dychovú skúšku, čo potvrdil aj svojím podpisom na zadnej strane záznamu z vykonania dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu. O kontrole liečebného režimu je spísaný záznam z kontroly dodržiavania liečebného režimu práceneschopných policajtov". V priebehu mesiaca február 2023 nadriadený žalobcu obdŕžal informáciu z Úradu inšpekčnej služby, že oddelenie miezd a platov Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky u neho eviduje viacero exekúcií a dlhov. Nadriadený žalobcu v hodnotení tiež uviedol: „zo zaslaných materiálov a podkladov je zrejmé, že voči menovanému je vedených viacero exekučných konaní a na základe príkazu sp. zn. EX 33167 je voči menovanému vykonávaná zrážka zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky v celkovej výške 25.848,26 €." Nadriadený žalobcu zistené skutočnosti zhodnotil tak, že žalobca sa dopúšťa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, alebo ktoré by narušilo vážnosť Policajného zboru a prijal záver, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti z dôvodu, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby podľa § 14 ods. 3 písm. c) zákona a zároveň je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe podľa § 27 ods. 4 písm. e) zákona. Podľa § 32 ods. 1 zákona služobné hodnotenie platí odo dňa jeho vykonateľnosti (§ 241 ods. 7) až do dňa vykonateľnosti nového služobného hodnotenia. Navrhované opatrenia v služobnom pomere policajta, ku ktorým má v tomto období dôjsť, sa vykonajú na základe platného služobného hodnotenia. V služobnom hodnotení je, podľa názoru žalovaného, dostatočne zhrnutý výkon štátnej služby žalobcu v konkrétnom zaradení. Nadriadený žalobcu vyvážene zhodnotil celé posudzované obdobie, ako pozitíva tak i negatíva výkonu služby žalobcu, avšak pre vyvodenie záveru služobného hodnotenia bol rozhodujúci nedostatok, ktorý negatívne ovplyvňuje výkon štátnej služby žalobcu do tej miery, že nemožno predpokladať, že môže a bude na žiaducej úrovni vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a tým sú jeho finančné problémy a s nimi spojené nariadené exekúcie. Finančné problémy u žalobcu pretrvávajú počas celého
hodnoteného obdobia od 12.02.2018 až po súčasnosť, súvisia s nimi i opakovane ukladané disciplinárne opatrenia, ktoré na žalobcu zjavne nemali nápravný účinok. Spoľahlivosť žalobcu je nutné posudzovať komplexne z pohľadu dodržiavania služobnej disciplíny, zlých vzťahov na pracovisku ako s kolegami, tak nespokojnosť nadriadených, pôžičky finančnej hotovosti od kolegov, problémy s úhradou nedoplatkov vyúčtovania za služobný byt, exekučné zrážky zo mzdy, jeho nespoľahlivosť, nezodpovednosť, to všetko vo vzájomných súvislostiach. Nadriadený žalobcu, ktorý ho pozná z denného výkonu štátnej služby, správne subsumoval zistený skutkový stav pod príslušné ustanovenia hmotnoprávneho predpisu a stotožnil sa s tým i žalovaný. 25. Podľa žalovaného prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vyhodnotili v neprospech žalobcu len dôkazy, súvisiace s jeho podstatným nedostatkom, a to finančnými problémami. Žalovaný vo svojom odôvodnení uviedol: ,,V súvislosti s vyššie uvedeným je potrebné spoľahlivosť odvolateľa posudzovať nie len z pohľadu dodržiavania služobnej disciplíny, ale je pri tom potrebné prihliadať aj na ďalšie skutočnosti, aby odvolateľ dokázal „ spoľahlivo" vykonávať funkciu v Policajnom zbore. Zlé vzťahy s kolegami, nespokojnosť nadriadených s jeho činnosťou, napožičiavané peniaze od kolegov, problémy s uhrádzaním nájomného za služobný byt, nedisciplinovanosť, to všetko je v príčinnej súvislosti s predmetným nedostatkom odvolateľa, jeho finančnými problémami." Z uvedeného je zrejmé, o čo sa prvostupňový orgán a následne žalovaný opierali pri posudzovaní spoľahlivosti žalobcu vykonávať štátnu službu, pričom zo zabezpečených podkladov, ktoré tvoria spisový materiál vyplýva, že žalobcovi chýba zmysel pre zodpovednosť k plneniu služobných úloh, ktoré sú mu uložené zákonmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených a ani opakované disciplinárne opatrenia a upozornenia zo strany nadriadených neviedli k náprave žalobcu. 26. Žalovaný ďalej uviedol, že je pravdou, že záznam o kontrole liečebného režimu zo dňa 09.02.2020 sa v spise nenachádza. Zo strany žalobcu je však nenáležité tvrdenie, že v jeho neprospech bolo v služobnom hodnotení v rozpore so zákonom aplikované jeho konanie spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške počas kontroly liečebného režimu dňa 09.02.2020. Nadriadený žalobcu v služobnom hodnotení popísal konanie spočívajúce v odmietnutí podrobiť sa dychovej skúške počas kontroly liečebného režimu dňa 09.02.2020 bez toho, aby vyhodnotil či sa jedná o disciplinárne previnenie alebo menej závažné konanie. Žalovaný uviedol, že disciplinárne konania, ktoré prvostupňový orgán spomenul v služobnom hodnotení, nie sú pre vyhodnotenie spoľahlivosti žalobcu natoľko významné, ako podstatný nedostatok žalobcu popísaný v bode 4) jeho vyjadrenia ( t. j. v bode 24 tohto rozsudku). 27. V súvislosti s námietkou žalobcu o nepodložených tvrdeniach: „dochádzka do zamestnania nie je na požadovanej úrovni, nakoľko na poslednú chvíľu oznamuje neprítomnosť, s kolegami na pracovisku má zlé vzťahy", žalovaný upriamuje pozornosť na úradný záznam č. ORPZ-KE-OPP4- 99-007/2023 zo dňa 21. 03. 2023, v ktorom nadriadený žalobcu uviedol: „...odo dňa 27.02.2023, kedy bolo služobné hodnotenie na vyššie menovaného spracované, mu ho nebolo možné doručiť, nakoľko od uvedeného dátumu čerpal riadnu dovolenku, resp. nenastúpil do riadne plánovanej služby z dôvodu lekárskych ošetrení, ktoré oznamuje vždy na poslednú chvíľu. " Aj keď tento úradný záznam bol spracovaný dňa 21.03.2023, nadriadený žalobcu ním hodnotil správanie žalobcu celkovo a spätne. Oznamovanie neprítomnosti v zamestnaní „vždy na poslednú chvíľu", najmä, ak ide o policajta v priamom výkone štátnej služby, narúša vzťahy medzi kolegami, vrátane vzťahu s nadriadenými. V praxi musí byť výkon služby zabezpečený z radov kolegov, v dôsledku čoho sa menia plány služieb, čo komplikuje prácu nadriadených a v neposlednom rade narúša súkromný i pracovný životoch kolegov. 28. V závere žalovaný konajúcemu súdu navrhol, aby predmetnú žalobu zamietol v celom rozsahu a trovy konania a právneho zastúpenia žalobcovi nepriznal. 29. V replike zo dňa 30.01.2024 žalobca okrem iného uviedol, že žalovaný vo svojom vyjadrení k jednotlivým žalobným bodom účelovo zľahčuje svojimi vyjadreniami, že prvostupňový orgán, ako aj žalovaný vyhodnotili v neprospech žalobcu len dôkazy, súvisiace s jeho podstatným nedostatkom, a to finančnými problémami žalobcu, čo si odporuje s postupom týchto správnych orgánom v rámci konania a rozhodovania, na podklade ktorých podkladov rozhodovali. Týmto vyjadrením sa žalovaný snaží z týchto podstatných námietok urobiť nepodstatné námietky ex post po správnom konaní v reakcii na žalobcove žalobné body v správnej žalobe. Je to popieranie svojho postupu v správnom konaní, kde popierajú aj svoj obsah rozhodnutí, na základe čoho rozhodovali, keď teraz tvrdia niečo iné. Preto má žalobca za to, že rozhodnutie žalovaného v spojitosti s prvostupňovým rozhodnutím sú nezákonné.
30. V duplike zo dňa 04.03.2024 žalovaný uviedol, že pre vyvodenie záveru služobného hodnotenia bol rozhodujúci podstatný nedostatok, ktorý negatívne ovplyvňuje výkon štátnej služby žalobcu do tej miery, že nemožno predpokladať, že môže na žiaducej úrovni vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a tým sú jeho finančné problémy a s nimi spojené nariadené exekúcie. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca upriamením pozornosti na formálne nedostatky služobného hodnotenia, s ktorými sa žalovaný v predmetnom rozhodnutí vysporiadal, keď podľa jeho názoru, neboli dôvodom na zrušenie služobného hodnotenia žalobcu, zámerne odvádza pozornosť od obsahu služobného hodnotenia v jeho hodnotiacej časti a prijatom závere. Žalovaný naďalej trvá na všetkých svojich tvrdeniach vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.11.2023. III. Konanie na správnom súde 31. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia (§ 135 ods. 1 zákon SSP), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 26.05.2026 a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, a preto podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023, ako aj služobné hodnotenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Košice Dargovských hrdinov č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 zo dňa 27.02.2023, a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). IV. Relevantná právna úprava 32. Podľa § 1 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajtom sa na účely tohto zákona rozumie príslušník Policajného zboru, príslušník informačnej služby, príslušník bezpečnostného úradu a príslušník Zboru väzenskej a justičnej stráže. 33. Podľa § 14 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajtom môže byť štátny občan Slovenskej republiky starší ako 21 rokov, a ak ide o štátnu službu kadeta, starší ako 18 rokov, ktorý o prijatie písomne požiada, a je spoľahlivý. 34. Podľa § 14 ods. 3 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., za spoľahlivého sa na účely tohto zákona nepovažuje občan, ktorý podľa iných skutočností nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby. 35. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., občan pri vzniku služobného pomeru policajta skladá služobnú prísahu, ktorá znie: „Sľubujem vernosť Slovenskej republike. Budem čestný, statočný a disciplinovaný. Svoje sily a schopnosti vynaložím na to, aby som chránil práva občanov, ich bezpečnosť a verejný poriadok, a to aj s nasadením vlastného života. Budem sa riadiť ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi. Tak prisahám!“. 36. Podľa § 27 ods. 1 prvá veta zákona č. 73/1998 Z. z., služobné hodnotenie je základným podkladom na rozhodovanie vo veciach služobného pomeru policajtov. 37. Podľa § 27 ods. 2 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú znalosti právnych predpisov a ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby. 38. Podľa § 27 ods. 2 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú výkon štátnej služby z hľadiska správnosti, rýchlosti, samostatnosti a iniciatívy. 39. Podľa § 27 ods. 2 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú plnenie povinností policajta alebo nadriadeného pri dodržiavaní služobnej disciplíny.
40. Podľa § 27 ods. 2 písm. f) zákona č. 73/1998 Z. z., v hodnotiacej časti sa posudzujú bezúhonnosť a spoľahlivosť policajta podľa § 14 ods. 2 a 3. 41. Podľa § 27 ods. 6 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., v priebehu štátnej služby sa služobné hodnotenie vykoná, ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie. 42. Podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. 43. Podľa § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas. 44. Podľa § 48 ods. 3 písm. e) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný pri výkone štátnej služby dodržiavať pravidlá služobnej zdvorilosti a správať sa slušne k štátnym zamestnancom a v služobnom styku aj k ostatným občanom. 45. Podľa § 48 ods. 3 písm. g) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný v štátnej službe i mimo štátnej služby zdržať sa konania, ktoré by mohlo narušiť vážnosť Policajného zboru alebo ohroziť dôveru v tento zbor. 46. Podľa § 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný dodržiavať služobnú disciplínu. 47. Podľa § 48 ods. 3 písm. n) zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný plniť aj povinnosti vyplývajúce z iných všeobecne záväzných právnych predpisov. 48. Podľa § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 49. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 50. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 51. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 52. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy. a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. V. Právny názor správneho súdu
53. Po oboznámení sa s obsahom súdneho a administratívnych spisov má správny súd za to, že preskúmavané rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-192-009/2023 zo dňa 21.07.2023, ako aj služobné hodnotenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, odbor poriadkovej polície, Obvodné oddelenie Košice Dargovských hrdinov č. ORPZ-KE-OPP4-99-006/2023 zo dňa 27.02.2023, nie sú v medziach žaloby v súlade so zákonom. 54. Správny súd úvodom uvádza, že služobné hodnotenie je inštitútom, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Vychádza z požiadavky, aby funkčné miesta v štátnej službe boli obsadené a úlohy zodpovedajúce určitému funkčnému miestu boli plnené príslušníkmi, ktorí majú na to najlepšie predpoklady. Pravidelnosť hodnotenia, ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak taká potreba vyvstane, vypovedá, že sám zákon vychádza z toho, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. Zaradenie príslušníka do určitej funkcie takto nie je definitívou. Rozsah a charakter v hodnotiacich kritériách vypovedá, že postavenie príslušníka v organizačnej štruktúre a jeho posun v jej hierarchii aj v zmysle zníženia nie je závislé len od zistenia skutočností, nasvedčujúcich tomu, že sa pri výkone služby dopustil konania, ktoré má charakter disciplinárneho previnenia, či konania, ktoré vykazuje znaky deliktov vyššieho stupňa. Hodnotenie je zhrnutím sledovaných efektov, ktoré pri výkone služby v konkrétnom zaradení vykazoval, avšak jeho záver nie je výsledkom mechanického sčítania „plusov a mínusov“. Určujúcim môže a musí byť hoci len jeden nedostatok, ak v ňom ide o ukazovateľ, bez ktorého nemožno predpokladať, že príslušník na žiadúcej úrovni môže vykonávať doterajšiu funkciu alebo funkciu nižšiu, či vyššiu (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Sž/147/2002). 55. V predmetnej veci výsledok služobného hodnotenia žalobcu bol ustálený na závere, že žalobca je v zmysle § 27 ods. 4 písm. e) zákona nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. Správny orgán prvého stupňa v rámci hodnoteného obdobia uviedol, že: „Výkon služby z hľadiska samostatnosti, správnosti postupu, rozhodovania a služobnej disciplíny môžem hodnotiť ako priemerný. Služobné úlohy, ktoré sú na menovaného kladené zo strany nadriadených plní čiastočne. Pridelené písomnosti eviduje, ale nevybavuje v stanovených lehotách. Pri kontrolách v jeho služobnej činnosti bolo zistených viacero nedostatkov, za ktoré bol aj disciplinárne riešený. Plány zo služieb nepodpisuje včas. Jeho dochádzka do zamestnania nie je na požadovanej úrovni, nakoľko na poslednú chvíľu oznamuje neprítomnosť. V kontexte vyššie uvedenom bola menovanému z dôvodu, že sa včas neoboznámil a zároveň nepotvrdil plán služieb dňa 11. 10. 2022 udelená výčitka. Dňa 16. 01. 2023 mu bola udelená výčitka z dôvodu, že v zákonom stanovenej lehote nevybavil pridelenú písomnosť bez dostatočného dôvodu. Momentálne je voči nemu vedené disciplinárne konanie v dvoch prípadoch. V prvom prípade z dôvodu, že nadriadenému nedoručil potvrdenie o lekárskom ošetrení bez dostatočného dôvodu a v druhom prípade, že počas výkonu služby prevzal nájdenú vec a následne nepostupoval v súlade so zákonom a internými predpismi." Tiež uviedol, že s kolegami na pracovisku má zlé vzťahy. Od posledného služobného hodnotenia zo dňa 12.02.2018 do 31.12.2019, kedy bol vo funkcii referenta oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach, vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 35 dní. Od 01.01.2020, kedy bol prevedený na súčasnú funkciu, ku dňu 06.02.2023 vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 211 dní. Za hodnotené obdobie bola odvolateľovi uložená jedna disciplinárna odmena - peňažný dar 100 € za príkladné a zodpovedné plnenie služobných povinností na úseku svojho služobného zaradenia a uložených sedem ďalej uvedených disciplinárnych opatrení. Dňa 23.10.2018 mu bolo disciplinárnym rozkazom riaditeľa krajského dopravného inšpektorátu Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „DR R KDI") č. 6/2018 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na dobu dvoch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 29.03.2018 a dňa 09.04.2018 pri nástupe do služby mu bola pri kontrole zistená chýbajúca finančná hotovosť za pokutové bloky zaplatené na mieste. Dňa 27.07.2019 mu bolo DR R KDI č. 1/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 5 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 31. 03. 2019 bezdôvodne opustil pracovisko pred riadnym plánovaným ukončením služby. Dňa 11.10.2019 mu bolo DR R KDI č. 2/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 10 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 06. 05. 2019 nenastúpil do plánovanej služby v stanovenom čase, teda nebol na pracovisku na začiatku času služby. Dňa 27.12.2019 mu bolo DR R KDI č. 4/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa
01.11.2019 mu bola po nástupe do služby pri kontrole zistená chýbajúca finančná hotovosť za pokutové bloky zaplatené na mieste. Dňa 07.01.2020 mu bolo DR R KDI č. 5/2019 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že pri kontrole liečebného režimu počas dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na adrese uvedenej na tlačive o dočasnej neschopnosti, pričom bolo zistené, že v tom čase nakupoval v prevádzke Super Discont. Dňa 07.05.2020 mu bolo disciplinárnym rozkazom nadriadeného žalobcu č. 1/2020 uložené disciplinárne opatrenie - zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 30.06.2019 na začiatku obce Svinica neoprávnene udelil blokovú pokutu vodičke za porušenie dopravnej značky - zákaz odbočenia vľavo, pričom tá sa nachádzala až za križovatkou, na ktorej jazdný úkon vykonala. Dňa 03.04.2023 mu bolo disciplinárnym rozkazom nadriadeného žalobcu č. 1/2023 uložené disciplinárne opatrenie - písomné pokarhanie za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že dňa 17.05.2023 po prevzatí nájdenej veci nespísal žiadnu zápisnicu, resp. žiadne písomné potvrdenie, čím ako príslušník Policajného zboru postupoval v rozpore so zákonom a interným predpisom. Vychádzajúc z predmetného hodnotenia žalobcovi bola od posledného vykonaného služobného hodnotenia dvakrát uložená výčitka. V služobnom hodnotení tiež stojí: „dňa 09.02.2020 bola vykonaná kontrola liečebného režimu u práceneschopného B.. A. B. na F. G. H. XX I. D., kde dodržiaval liečebný režim. Počas kontroly dodržiavania liečebného režimu bol B.. A. B. požiadaný, aby sa podrobil dychovej skúške na prítomnosť alkoholu v dychu. B.. A. B. odmietol vykonať dychovú skúšku, čo potvrdil aj svojím podpisom na zadnej strane záznamu z vykonania dychovej skúšky na prítomnosť alkoholu v dychu. O kontrole liečebného režimu je spísaný záznam z kontroly dodržiavania liečebného režimu práceneschopných policajtov". V priebehu mesiaca február 2023 nadriadený žalobcu obdŕžal informáciu z Úradu inšpekčnej služby, že oddelenie miezd a platov Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky u neho eviduje viacero exekúcií a dlhov. Nadriadený žalobcu v hodnotení tiež uviedol: „zo zaslaných materiálov a podkladov je zrejmé, že voči menovanému je vedených viacero exekučných konaní a na základe príkazu sp. zn. EX 33167 je voči menovanému vykonávaná zrážka zo mzdy na zabezpečenie pohľadávky v celkovej výške 25.848,26 €." Nadriadený žalobcu zistené skutočnosti zhodnotil tak, že žalobca sa dopúšťa konania, ktoré by mohlo viesť k stretu dôležitého záujmu štátnej služby s osobnými záujmami, alebo ktoré by narušilo vážnosť Policajného zboru a prijal záver, že žalobca nespĺňa podmienku spoľahlivosti z dôvodu, že nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby podľa § 14 ods. 3 zákona a zároveň je nespôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 56. Na základe takto preukázaných skutkov žalobcu dospeli správne orgány oboch stupňov k záveru, že žalobca nie je spôsobilý vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe. 57. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že správna žaloba je dôvodná. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/150/2015 zo dňa 22. 02. 2017) je možno odvodiť zovšeobecňujúcu charakteristiku služobného hodnotenia ako inštitútu, v rámci ktorého sa posudzuje spôsobilosť príslušníka pre výkon služby. Pravidelnosť hodnotenia (najmenej raz za päť rokov), ako aj možnosť vykonať ho kedykoľvek, ak sa taká potreba vyskytne (ak dôjde k závažným zmenám v spôsobilosti policajta na výkon funkcie), znamená, že samotná právna úprava predpokladá, že spôsobilosť policajta nie je nemenným stavom, a že statickými nie sú ani podmienky, za ktorých treba úlohy plniť. 58. S uvedeným, podľa správneho súdu, zreteľne súvisí otázka posudzovania úplného a presného skutkového stavu a s tým súvisiaceho zohľadnenia všetkých dôkazov, či už v prospech alebo neprospech účastníka konania, ktoré má príslušný orgán k dispozícii a s poukazom na princíp jednoty administratívneho konania, bez ohľadu na skutočnosť, či sa jedná o prvostupňový orgán, alebo orgán odvolací. Potreba zistenia presného a úplného skutkového stavu a s tým spojeného náležitého odôvodnenia v hodnotiacej časti služobného hodnotenia má význam obzvlášť v prípade, kedy jeho záverom je hodnotenie dotknutého policajta ako nespôsobilého pre výkon akejkoľvek funkcie v štátnej službe, keďže uvedené predstavuje dôvod pre obligatórne prepustenie zo služobného pomeru v zmysle § 192 ods. 1 písm. d) zákona č. 73/1998 Z. z. 59. Podľa názoru správneho súdu, napadnuté služobné hodnotenie nie je vypracované správne, pretože správny orgán prvého stupňa nepostupoval v súlade s § 233 ods. 1 zákona, keď dôkladne neposudzoval všetky rozhodné skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech alebo neprospech
hodnoteného (žalobcu), správny orgán prvého stupňa sa predovšetkým zameral na vymenovanie disciplinárnych previnení hodnoteného (žalobcu) a konštatoval, že žalobca má s kolegami na pracovisku zlé vzťahy, žalobca má finančné problémy a s tým spojené nariadené exekúcie, ako aj skutočnosť, že od posledného služobného hodnotenia zo dňa 12.02.2018 do 31.12.2019, kedy bol žalobca vo funkcii referent oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol dopravného inšpektorátu KR PZ v Košiciach, vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 35 dní, a od 01.01.2020, kedy bol žalobca prevedený na súčasnú funkciu, ku dňu 06.02.2023 vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 211 dní. Pre objektívne posúdenie práce žalobcu je potrebné: aby služobné hodnotenie v hodnotiacej časti obsahovalo nielen všeobecné konštatovanie o pozitívnom, resp. negatívnom hodnotení žalobcovej služobnej činnosti, ale aj konkrétnu zaťaženosť žalobcu v hodnotenom období a konkrétne výsledky jeho činnosti, a následne po vyhodnotení disciplinárnych previnení žalobcu v porovnaní s jeho ostatnou činnosťou je možné vysloviť záver, ktoré z opísaných skutočností majú pre objektívne hodnotenie činnosti žalobcu väčší význam. 60. Z napadnutého rozhodnutia žalovaného a zo služobného hodnotenia správneho orgánu prvého stupňa nevyplýva porovnanie činnosti žalobcu s predchádzajúcim obdobím, s prihliadnutím na závažné rozdiely v predchádzajúcom služobnom hodnotení žalobcu a v preskúmavanom hodnotení, čo považuje súd za nevyhnutné aj pre následné riadne zdôvodnenie služobného hodnotenia. Ide totiž nepochybne o závažný zásah do práv žalobcu a ako taký musí byť riadne odôvodnený. Ďalej v súvislosti s konštatovaním žalovaného, že žalobca vzhľadom na finančné problémy a s tým spojené nariadené exekúcie nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby, správny súd uvádza, že v napadnutom služobnom hodnotení absentuje zdôvodnenie, na základe akých skutkových zistení žalovaný a správny orgán prvého stupňa (okrem žalovaným v odôvodnení jeho rozhodnutia vymenovaným zoznamom exekúcií oznámeným dňa 23.06.2023 Oddelením miezd a platov Centra podpory Košice Ministerstva vnútra Slovenskej republiky), dospel k takému záveru a akým spôsobom malo toto konštatovanie vplyv na závery služobného hodnotenia. 61. Poukazovanie v tomto smere na finančné problémy žalobcu a s tým spojené nariadené exekúcie nie je, podľa názoru súdu, postačujúce na takýto záver. Nie sú zrejmé konkrétne okolnosti, ktoré by bolo možné preveriť a na základe ktorých dospel správny orgán prvého stupňa a žalovaný k záveru, že žalobca nedokáže zabezpečiť výkon svojich povinností v súlade s právnymi predpismi. Túto časť napadnutého služobného hodnotenia považoval súd za nedostatočne špecifikovanú a nezdôvodnenú, a preto nepreskúmateľnú. 62. Správny súd sa stotožňuje s námietkou žalobcu proti postupu žalovaného spočívajúcemu v tom, že žalovaný v pozícii odvolacieho orgánu sa odmietol meritórne zaoberať jednou z relevantných skutočností, a to absenciou podkladov pre rozhodnutie vo veci. Tým, že sa žalovaný odmietol uvedeným meritórne zaoberať s konštatovaním, že: „nie je účelné a ani hospodárne predlžovať prebiehajúce konanie tým, že by odvolací orgán obstarával dôkazy týkajúce sa dochádzky odvolateľa, či včasného vybavovania spisov.“, napriek tomu, že služobné hodnotenie žalobcu uvádza, že pridelené písomnosti žalobca eviduje, ale nevybavuje v stanovených lehotách a že dochádzka žalobcu do zamestnania, nie je na požadovanej úrovni, čím zaťažil správne konanie vadou podľa § 191 ods. písm. f) SSP a s tým súvisiacou vadou podľa § 191 ods. písm. g) SSP, keďže skutkový stav, ktorý vzal žalovaný, ako aj prvostupňový správny orgán za základ napadnutého rozhodnutia, je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu, a nimi uvádzané skutkové zistenia z obsahu administratívnych spisov nevyplývajú, ako dôsledok pochybenia pri vykonávaní dokazovania, čím došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré má za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Uvedené potvrdzuje aj skutočnosť, ktorú správny súd zistil preštudovaním administratívneho spisu žalovaného, a to, že v Zápisnici z rokovania senátu poradnej komisie riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KEVO-192-008/2023 zo dňa 21.07.2023, jeden z členov senátu poradnej komisie pri svojom podpise uviedol poznámku: „je mi jasné, že policajt si neplní povinnosti ideálne, ale chýbajú mi dôkazy o jeho činnosti v spise“. 63. Správny súd tu poukazuje na nekomplexnosť hodnotenia žalobcu, a to osobitne v kontexte s pozitívnym, resp. neutrálnym hodnotením ďalších skutočností z katalógu ustanovenia § 27 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. V tejto súvislosti správny súd poukazuje aj na pozitívne (v zmysle nie
negatívne) hodnotenie žalobcu z pohľadu že: „Menovaný sa snaží rozvíjať poznatky a metódy smerujúce ku skvalitňovaniu práce znalosti právnych predpisov ich uplatňovanie vo výkone štátnej služby a znalosti interných služobných predpisov, s ktorými bol riadne oboznámení čiastočne dodržiava a sú o menovaného na priemernej úrovni. Vedomosti získané na SOŠ PZ sa snaží uplatňovať v policajnej praxi.“ Bez zmysluplného odôvodnenia vzťahu, napríklad týchto čiastkových hodnotení, ako aj konštatovania o finančných problémov žalobcu a s tým spojených nariadených exekúcií, je záver o nespôsobilosti žalobcu vykonávať zastávanú funkciu nezrozumiteľným. 64. Správny súd uvádza, že z ustanovenia § 27 ods. 1 a ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z. okrem iného vyplýva, že k služobnému hodnoteniu policajta je potrebné pristupovať komplexne. Nie je možné sústrediť sa ťažiskovo len na žalovaným uvádzanými finančnými problémami žalobcu a s tým spojenými nariadenými exekúciami, a absencii zmyslu pre zodpovednosť k plneniu služobných povinností ako kategórii spoľahlivosti, a opomínať, že kategória spoľahlivosti v sebe zahŕňa ďalšie úrovne spoločenských javov, ktoré je potrebné vyhodnocovať, aby policajt dokázal „spoľahlivo“ vykonávať svoju funkciu, ktorej realizáciu spoločnosť vníma najmä cez aktuálne verejne pertraktované heslo „Pomáhať a chrániť.“ Žalovaný okrem výpočtu disciplinárnych opatrení a konštatovania, že žalobca má s kolegami na pracovisku zlé vzťahy, konštatovania o finančných problémov žalobcu a s tým spojených nariadených exekúcií, ako aj skutočnosť, že od posledného služobného hodnotenia zo dňa 12.02.2018 do 31.12.2019, kedy bol žalobca vo funkcii referent oddelenia cestného dozoru a špeciálnych kontrol dopravného inšpektorátu KR PZ v Košiciach, vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 35 dní, a od 01.01.2020, kedy bol žalobca prevedený na súčasnú funkciu, ku dňu 06.02.2023 vynechal z dôvodu sprevádzania rodinného príslušníka na vyšetrenie alebo ošetrenie v zdravotníckom zariadení celkovo 211 dní, neposkytol dostatočnú argumentáciu pre záver, prečo práve súhrn týchto disciplinárnych opatrení a vyššie uvedených skutočností týkajúcich sa osoby žalobcu, znemožňujú nazerať na neho ako na spoľahlivého policajta, ktorý by naďalej nemal vedieť objasňovať priestupky, participovať na dodržiavaní verejného poriadku či vykonávať inú činnosť policajta. V tomto kontexte sa správny súd takisto stotožňuje s námietkou žalobcu, že rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce služobné hodnotenie žalobcu trpia vadou nepreskúmateľnosti. 65. K námietke žalobcu, že mu bolo predložené k oboznámeniu a podpisu služobné hodnotenie, v ktorom absentuje dátum a podpis schvaľovateľa a odtlačok pečiatky so štátnym znakom, správny súd uvádza, po preštudovaní administratívneho spisu zistil, že na služobnom hodnotení žalobcu zo dňa 27.02.2023 je uvedený dátum a podpis schválenia služobného hodnotenia nadriadeným dňa 28.02.2023, zároveň sa na ňom nachádza úradná pečiatka so štátnym znakom a podpis žalobcu dátumovaný na deň 24.03.2023 s textom, že so schváleným služobným hodnotením bol žalobca oboznámený v plnom rozsahu. O uvedenej skutočnosti svedčí aj úradný záznam č. ORPZ-KE-OPP4-99-011/2023 zo dňa 28.03.2023, nachádzajúci sa v administratívnom spise prvostupňového správneho orgánu. Žalobca v konaní pred správnym súdom neoznačil dôkaz svedčiaci o tejto ním uvádzanej skutočnosti. Na tomto základe nepovažoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný. 66. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že ak služobné hodnotenie obsahuje dve poučenia o opravnom prostriedku, trpí tak závažnou vadou, ktorá je separátnym dôvodom na jeho zrušenie, keďže služobné hodnotenie nie je vo veci poučenia dostatočne jasné, zrozumiteľné a určité (je doslova nulitné), a preto je nepreskúmateľné a nezákonné, a nestotožnil sa ani s námietkou žalobcu, že sa v služobnom hodnotení neuvádza, podľa ktorého písmena (resp. bodu) § 14 ods. 3 zákona bola konštatovaná jeho nespoľahlivosť. 67. K uvedenému správny súd uvádza, že poučenie o možnosti podať opravný prostriedok je jednou z esenciálnych náležitosti rozhodnutí orgánov verejnej správy rozhodujúcich v prvom stupni. Je neprijateľné, keď rozhodnutie orgánu verejnej správy obsahuje dve poučenia o tomto práve účastníkov konania, s tým že v jednom z poučení o odvolaní nemá podanie odvolania odkladný účinok a druhom poučení o odvolaní má podanie odvolania odkladný účinok, čím prakticky vytvára určitú nezrozumiteľnosť a s tým spojenými účinkami podania odvolania v závislosti od výsledku rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu. Uvedené však nebolo ďalším dôvodom na zrušenie prvostupňového rozhodnutia, keďže žalobca ako účastník administratívneho konania využil svoje právo a podal odvolanie, hoci o ňom nebol dostatočne zrozumiteľne poučený. Ak by správny súd zrušil prvostupňové rozhodnutie len kvôli tomu, že obsahovalo dve poučenia o opravnom prostriedku, hoci
daný opravný prostriedok bol riadne a včas využitý, tak by išlo len o formálne zopakovanie procesu, čo by v danom prípade nebolo žiadúce, keďže v tomto smere nebol žalobca dotknutý na svojich právach, pretože odvolanie podal riadne a včas. Treba však dodať, že ide o nedostatok rozhodnutia, ktorý v budúcnosti pri rozhodovaní musí byť prvostupňovým orgánom verejnej správy odstránený. Zároveň k námietke, že sa v služobnom hodnotení neuvádza, podľa ktorého písmena (resp. bodu) § 14 ods. 3 zákona bola konštatovaná jeho nespoľahlivosť, správny súd uvádza, že hodnotiaca časť služobného hodnotenia žalobcu obsahuje pri uvedení § 14 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov uvedenie vysvetlenia z akého zákonného dôvodu uvedeného v § 14 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. v znení neskorších predpisov bol prijatý záver o žalobcovej nespôsobilosti vykonávať akúkoľvek funkciu v štátnej službe, a to „ ... z dôvodu, že žalobca nedáva záruku riadneho výkonu štátnej služby.“ 68. Správny súd zdôrazňuje, že posúdenie správneho súdu v súdnom konaní, či procesné pochybenie orgánu verejnej správy je takou vadou, ktorá spôsobuje nezákonnosť napadnutého rozhodnutia, je individuálne a podmienené konkrétnymi okolnosťami prípadu, pričom nie je možné opomenúť ani neúčelnosť a nehospodárnosť formálneho zopakovania administratívneho konania len pre procesné opomenutie, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci takéto zopakovanie nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutia v jeho prospech. Správny súd nevyhodnotil v okolnostiach konkrétnej veci toto procesné pochybenie takej závažnosti, že by mohlo spôsobiť nezákonnosť služobného hodnotenia žalobcu, a tým aj na neho nadväzujúceho napadnutého druhostupňového rozhodnutia. 69. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, súd má za to, že všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou boli riadne zodpovedané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07). 70. Z vyššie uvedených dôvodov, správny súd podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu (§ 191 ods. 3 písm. a) SSP) a vec vrátil prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie (§ 191 ods. 4 veta prvá SSP). 71. Na základe uvedených skutočností, preto správny súd má jednoznačne za to, že žalobou napadnuté právne akty trpia vadami nezákonnosti podľa § 191 ods. 1 písm. d), f) a g) SSP, pre ktoré ich musel zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. 72. Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 191 ods. 6 SSP, podľa ktorého právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 73. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania o výške, ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 74. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh)(§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).