Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 21Sas/11/2025 0725100786 26. 08. 2026 Mgr. Bc. Marián Haladej ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr. Lucia Bakošová, LL.M., advokátka, so sídlom Šafárikova 20, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO: 50 399 993 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe v sociálnych veciach, v konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2025, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 02.06.2025 doručenou pôvodne Správnemu súdu v Bratislave dňa 03.06.2025 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXX X zo dňa 20.03.2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“) č. XXX XXX XXX X zo dňa 05.08.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca sa zároveň domáhal aj priznania náhrady trov konania. Administratívne konanie 2. Žiadosťou zo dňa 12.06.2024 žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku a to odo dňa 20.02.2023. Podkladom k žiadosti bola lekárska správa na posúdenie invalidity zo dňa 12.06.2024, vypracovaná posudkovým lekárom, pričom pre posúdenie zdravotného stavu, boli predložené viaceré lekárske správy, a to prepúšťacia správa z hospitalizácie z internej kliniky, lekárske správy vyšetrení v neurologickej ambulancie, z neurochirurgických vyšetrení, gastroenterologického vyšetrenia, algeziologického vyšetrenia, fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia, ortopedického vyšetrenia. Výsledkom posúdenia na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie, vyjadrení žalobcu a vyšetrenia posudkovým lekárom, bolo zistenie, že žalobca sa stal invalidným a to s poukazom na zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) (M51.1) prílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“ ), miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, bola stanovená na 40% (v rozsahu rozpätia 40 až 50%), pričom došlo k navýšeniu miery funkčnej poruchy o 5% o iné ochorenia odôvodňujúce jej navýšenie.
3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 05.08.2024 rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 315,80 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca bol posudkovým lekárom určený za invalidného a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená v rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vo vzťahu k ďalšej podmienke vzniku invalidity, a to získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, kedy vo vzťahu k žalobcovi bolo potrebné získať najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia bolo zistené, že žalobca získal 9387 dní obdobia dôchodkového poistenia čo predstavuje 25 rokov a 262 dní. Žalobca v rozhodnom období získal obdobia dôchodkového poistenia aj podľa zákona číslo 100/1988 Zb. (obdobie štúdia), následne určený priemerný osobný mzdový bod bol určený v rozsahu 0,7651, aktuálna dôchodková hodnota platná ku dňu vzniku invalidity t.j. ku dňu 26.03.2024 bola určená vo výške 17,7688 Eur. Suma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo predstavovalo sumu 275,80 Eur mesačne. Suma invalidného dôchodku bola následne s poukazom na § 82 a § 293gb ods. 1 zákona o sociálnom poistení valorizovaná na hodnotu 315,80 Eur. 4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.09.2024, v ktorom nesúhlasil žalobca s posúdením zdravotného stavu, ako i stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a taktiež s dátumom vzniku invalidity. Rozhodnutie považoval za nezákonné z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej aplikácie predpisov upravujúcich nárok na invalidný dôchodok. Žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok uviedol poškodenie plexus lumbosacralis diagnóza G54. 1, ktorá však nebola posudzovaná pričom pri uvedenom ochorení je zákonné rozmedzie v rozsahu 60 až 75%. Žalobcovi bolo posúdené ako rozhodujúce ochorenie diagnóza M51.1 porucha lumbálnych a iných medzistavcových platničiek. V podanom odvolaní odkazoval na svoje neurologické vyšetrenia, kde bola diagnóza stanovená neurológom a pre uvedené zdravotné postihnutie bol žalobca aj hospitalizovaný. Žalobca poukázal v podanom odvolaní aj na polyneuropatiu dolných končatin, ktorá mu spôsobovala nefunkčnosť nôh na 75%, čo spôsobuje aj poruchu mobility a odkázanosť na kompenzačné pomôcky. Žalobca uviedol, že je z dôvodu vplyvu liekov liečený aj v dermatovenerologickej ambulancii s diagnózou L01.1, ďalej diagnóza určená urológom N39.3. Žalobca vo vzťahu k diagnóze G54.1 uviedol, že táto vznikla skôr a mal sa k nej vzťahovať aj dátum vzniku invalidity, teda nie 26.03.2024, ale tá mala nastať skôr. K podanému odvolaniu predložil a lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na prácu, dohodu o zmene pracovných podmienok, lekársky nalez. rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie. 5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že priznal žalobcovi invalidný dôchodok v sume 351 Eur mesačne, po „valorizácii“ zvýšil na sumu 358,40 Eur mesačne. Posudkový lekár žalovaného určil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% , s tým, že za rozhodujúce určil zdravotné postihnutie, chronifikovaný bolestivý chrbticový syndróm s exacerbáciami v driekovo-krížovom segmente, s funkčným postihnutím, prejavmi nervového a svalového dráždenia, poruchou mobility a polyneuropatiou dolných končatín, pre ktorý sa lieči cca 10 rokov a absolvoval opakované algeziologické zákroky (endoskopická rádiofrekvenčná neuromodulácia miechových koreňov) a zaradil ho podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c). Pri posúdení posudkový lekár určil mieru poklesu: 40 % (spodná hranica zákonného rozpätia 40 – 50 % zohľadňujúca absenciu útlaku nervových štruktúr a neindikovanie operácie, avšak reflektujúca pretrvávajúce neuropatické bolesti vyžadujúce intervencie). K ostatným ochoreniam a dôvodom mimoriadneho navýšenia zohľadnil pridružené diagnózy, a to stresovú/urgentnú močovú inkontinenciu komplikovanú ochorením diabetes insipidus, prediabetes s obezitou (BMI 37,56), stav po operácii varixov, koxartrózu I. stupňa po operácii trochanterickej burzy, ľahkú anémiu, artériovú hypertenziu. Súhrnný funkčný dopad týchto ochorení (najmä urologických) odôvodnil zvýšenie miery poklesu o maximálnych 10 % (na rozdiel od pôvodných 5 % určenia v prvostupňovom konaní). Celková miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 50 %. Dátum vzniku invalidity bol stanovený na deň vykonania algeziologického výkonu – 26.03.2024. Žalovaný konštatoval splnenie podmienky potrebného počtu rokov poistenia (žalobca získal pred vznikom invalidity 9 387 dní, t. j. 25 rokov a 262 dní poistenia, pričom zákon vyžaduje min. 10 rokov), priemerný osobný mzdový bod vo výške 0,7063, po úpravách na 0,7651. Aktuálna dôchodková hodnota (ADH): 17,7688 Eur , po valorizácii bola výsledná suma dôchodku 358,40 Eur. Žalovaný poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu na základe odborného lekárskeho posúdenia vykonané aj v rámci odvolacieho konania posudkovým lekárom, stav veci bol zistený úplne, dostatočne podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako
aj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom v rámci odvolacieho konania došlo k navýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov žalovaný považoval rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie za správne a zákonné a odvolanie žalobcu nepovažoval za dôvodné.
Konanie pred správnym súdom 6. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 02.06.2025, ktorá pôvodne doručená Správnemu súdu v Bratislave dňa 03.06.2025, následne postúpená a doručená správnemu súdu v Košiciach dňa 10.11.2025. Z podanej správnej žaloby žalobca namietal nesprávne právne posúdenie, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako i ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia a má byť v rozpore s administratívnym spisom. Žalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprávny deň určenia vzniku invalidity, ktorý bol určený na deň 26.03.2024 ( deň algeziologického vyšetrenia), pričom žalovaný sa nezaoberal trvajúcimi neurologickými obmedzeniami a poškodeniami nervových kmeňov. Žalobca sa taktiež nestotožnil so stanovenou diagnózou posudkovým lekárom, a to kód M 51.1, ale poukázal na diagnózu G 54. 1, ktorá z pohľadu žalobcu má preukázateľne rozhodujúcu príčinu jeho celkového nepriaznivého zdravotného stavu. Nelogicky posudkový lekár žalovaného uprednostnil diagnózu M 51.1 pred neurologickou diagnózou G54.1, pričom neanalyzoval odborné lekárske nálezy a svoje rozhodnutie nedostatočne zdôvodnil . Žalobca mal za to, že práve neurologická diagnóza G 54. 1 je rozhodujúce zdravotné postihnutie, pretože súvisí s ďalšími vážnymi ochoreniami a diagnózami, ktorými žalobca trpí . Žalobca namietal aj deň vzniku invalidity, ktorý bol viazaný na algeziologické vyšetrenie. Uprednostnenie diagnózy s nižšou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo zvolené práve v neprospech žalobcu. Zároveň zdôraznil, že rozhodujúca diagnóza bola určená ešte pred podaním žiadosti o invalidný dôchodok. Diagnóza k J 54. 1 bola stanovená aj po kontrolnom neurologickom vyšetrení dňa 15.03.2024. Žalobca teda bol a je obmedzený v pohybe a odkázaný na kompenzačné pomôcky. Následkom vplyvov liekov žalobca navštevuje viaceré ambulancie a trpí viacerými ochoreniami, tak ako to uvádzal v podanom odvolaní čo všetko sú sprievodné javy jeho rozhodujúceho ochorenia. Žalobca tvrdil, že rozhodujúce ochorenie malo byť určené plexus lumbosacralis s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60 a 70 %. Žalobca v podanej správnej žalobe odkázal, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktorý je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Uviedol, že rozhodnutie je nezákonné a nesprávne a žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť ako i priznať náhradu trov konania. Žalobca nežiadal súd o nariadenie pojednávania. 7. Správny súd v Bratislave uznesením sp. zn. 20Sas/14/2025 zo dňa 20.10.2025 postúpil správnu žalobu Správnemu súdu v Košiciach. Žaloba bola doručená správnemu súdu v Košiciach dňa 10.11.2025 8. Žalovaný sa k podanej žalobe podaním zo dňa 02.01.2026, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 02.01.2026 vyjadril tak, že žalobu považoval za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť. Žalovaný zdôraznil, že žalobca uviedol totožné námietky ako v podanom odvolaní a teda, že nebol dostatočne zistený skutkový stav, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a bolo nesprávne určené zo strany posudkového lekára rozhodujúce zdravotné postihnutie ako i nesprávne určený dátum vzniku invalidity. Žalovaný zdôraznil, že odborný lekársky posudok bol vypracovaný na základe predložených lekárskych nálezov týkajúci sa zdravotného stavu žalobcu a najmä zo zhodnotenia objektívneho zdravotného stavu pričom bolo prihliadnuté aj na liečbu a jej celkový priebeh. Posudkový lekár mal vychádzať z neurologických vyšetrení ktoré boli vykonané na neurologickej ambulancii v Rožňave a neurochirurgickej klinike v Košiciach, z ktorých mal vyplynúť diagnostický záver ochorenia M 54. 96. Dátum vzniku invalidity bol stanovený na deň kontrolného algeziologického vyšetrenia zo dňa 26.05.2024 (poznámka súdu ide o preklep mal by byť dátum 26.03.2024), napriek tomu, že žalobca nemal v tom čase ešte vyčerpané nemocenské dávky a to s nárokom až do októbra 2024. Žalovaný vo vzťahu k ochoreniu uvedenému v položke G 58. 1 uviedol, že by mal ísť o stredne ťažké motorické poruchy s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 30 až 45%. pre stanovenie, ako to žalobca uvádza miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60 až 70 % pri kategórii ochorenie G 58. 1 by malo byť dokázané úplné preťatie alebo amputácia Lumbusakrálnych miechových kmeňov inervujúcich dolnú končatinu a dolnej
končatine by tak vzniklo úplné ochrnutie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie bolo správne zrozumiteľné a vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli právne významné pre rozhodnutie navrhol žalobu zamietnuť. Žalovaný žiadal nariadiť vo veci pojednávanie 9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2026, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa 26.02.2026 uviedol, že sa s vyjadrením žalovaného nestotožnil, považoval ho za účelové a vnútorne rozporné. Žalobca uviedol, že žalovaný si mal vyberať iba tie lekárske nálezy, ktoré sa týkali vyšetrení chrbtice, no ignoroval neurologické prejavy na progresívne neurologické príznaky. V tejto súvislosti poukázal, že neurochirurg hodnotil stav ako paraparézu dolných končatín pričom nebol, tento bol rozporný a žalovaný mal doplniť dokazovanie. Žalovaný uviedol vo vyjadrení, že nebolo možné aplikovať iný stupeň ochorenia v zátvorke (položku 58), pretože nebolo preukázané úplné preťatie nervov alebo amputácia miechových koreňov inervujúcich dolnú končatinu. Žalobca poukázal, že ak bolo konštatované, že sa objektívne nachádza paraparéza dolných končatín malo ísť o minimálne v stredne ťažké neurologické postihnutie, a z uvedeného má byť zvolený výber rozhodujúcej diagnózy z toho, čo bolo primárnou príčinou funkčného obmedzenia. Žalobca uviedol, že žalovaný určil vznik invalidity ku dňu 26.05.2024 (poznámka súdu ide zrejme o preklep správny dátum je 26.03.2024) ako dátumom algeziologickej intervencie. Uvedené považoval za nelogické, pretože invalidita má vznikať vtedy, keď pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahne hodnotu 40 %, nie dňom konkrétneho vyšetrenia. Zdravotný stav bol zdokumentovaný už vo februári 2023 potvrdením diagnózy G54.1 Žalobca zdôraznil, že nedostal odpoveď zo strany žalovaného, prečo mu nebola indikovaná iná diagnóza s poukazom na objektívne lekárske nálezy, a teda nebol zo strany žalovaného riadne zistený skutkový stav. Taktiež sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, že má údajne pracovať 8 hodín denne čo je v rozpore s posúdením schopnosti vykonávať prácu zo strany pracovného lekára, kedy jeho schopnosť vykonávať prácu bola určená na 4 hodiny denne. Žalobca taktiež spochybnil komunikáciu s posudkovým lekárom, kedy mu nebolo možné vyjadriť sa k skutočnému zdravotnému stavu a plnohodnotne opísať každodenné obmedzenia a komplikácie, ktoré majú dosah na jeho pracovný a osobný život. K vyjadreniu žalobca predložil lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 21.11.2025, zo dňa 08.01.2026 lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 17.11.2025, lekársku správu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 19.01.2026, prepúšťaciu správu z chirurgickej ambulancie zo dňa 16.01.2026, lekársku správu z ortopedickej ambulancie zo dňa 09.10.2025, výsledok magnetickej rezonancie mozgu zo dňa 22.12.2025, lekársku správu algeziologickej ambulancie zo dňa 12.11.2025, 01.12.2025, 27.10.2025 a 23.01.2026. 10. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.02.2026 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky) zo dňa 12.03.2026 preukázateľne doručené žalovanému dňa 12.03.2026, pričom žalovaný sa v lehote stanovenej správnym súdom ani po jej márnom uplynutí už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku). 11. Žalobca podaním zo dňa 07.04.2026 predložil ďalšie lekárske správy, ktoré preukazujú zhoršenie jeho zdravotného stavu a to konkrétne vyšetrení z neurológie zo dňa 18.02.2026, algeziologické vyšetrenie zo dňa 25.02.2026, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.02.2026, vyšetrenie v ambulancii pre TBC a respiračné choroby zo dňa 27.02.2026 a vyšetrenie z diabetologickej ambulancie zo dňa 02.03.2026. Podanie žalobcu bolo spolu s výzvou na prípadné podanie vyjadrenia preukázateľne zaslané žalovanému dňa 10.04.2026, pričom žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej nevyjadril. 12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP dňa 26.08.2026, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 19.08.2026. Relevantné právne predpisy 13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom
chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom medzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je žalobcom fyzická osoba. 15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. 16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP (1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní podľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a sociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných právach a povinnostiach. (3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je žalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a § 182 ods. 1. 18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok. 19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. 20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok. 21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho zariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho vývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na zostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie, možnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie. 22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe č. 4. 23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. 24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.
25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového poistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 26. Podľa § 209 ods. 1zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 27. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového aparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívne zmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. c) – s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často recidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky chrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50 %. 28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v sociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej osoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti rozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia zameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a zrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná. 30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa rozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov verejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom, či príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia je podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia (napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 zo dňa 28.09.2015). 31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu o invalidnom dôchodku tak, že žalobcovi bol priznaný invalidný dôchodok vo výške 351 Eur, následne po valorizácii zvýšený na sumu 358,40 Eur. Žalobcovi bola určená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou, pričom rozhodujúce postihnutie bolo určené v rozsahu 40 % v diagnostickom kóde M51.1, podľa prílohy č. k 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. c) ktorá následne bola zvýšená o hodnotu 10 %. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil so stanovením rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bolo podľa neho určené nesprávne, rovnako bol určený nesprávne deň vzniku invalidity a skutkový stav bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom oporu. 32. Správny súd úvodom uvádza, že predpokladom priznania nároku na invalidný dôchodok je kumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení, ktoré sú uvedené v § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec
(fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení invalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená v prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 33. Pri zisťovaní skutkového stavu veci správny súd vychádzal z posudkového spisu predloženého žalovaným. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti (pozri rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9k/33/2018 zo dňa 25.09.2019). Vzhľadom na to, že ide o otázky medicínskeho charakteru, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd vychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok, ktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa, obsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre správne posúdenie invalidity a vzniku, zmeny alebo zániku nároku na invalidný dôchodok. Požiadavku na presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach (viď napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017). 34. Správny súd poukazuje na to, že súd nie je príslušný posudzovať obsahovú správnosť záverov posudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia súd hodnotí ako každý iný dôkaz podľa svojej úvahy (§ 129 ods. 1 SSP). Z hľadiska obsahu a presvedčivosti by nemal vzbudzovať pochybnosti, pokiaľ nie sú dané iné skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by správnosť posudku mohla byť spochybnená. Podstatné je, či sa posudkový lekár sociálneho poistenia vysporiadal so všetkými rozhodujúcimi (podstatnými) skutočnosťami, najmä tými, ktoré posudzovaná osoba namietala tak, aby jeho posudkové závery bolo možné považovať za riadne odôvodnené. Podstatnou okolnosťou je, aby bol zdravotný stav posudzovanej osoby posúdený komplexne na základe úplnej zdravotnej dokumentácie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že správny súd preskúmavanie lekárskych posudkov obmedzuje iba na logickú správnosť, presvedčivosť a skutočnosť, či lekársky posudok, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádza, je bez vnútorných rozporov. Podľa názoru súdu, lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia zabezpečené v administratívnom konaní tieto požiadavky spĺňajú. Z hľadiska preskúmateľnosti správny súd dodáva, že posudkový lekár vychádzal z rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré určil cit.: „z posudkového hľadiska na základe subjektívne udávaných ťažkostí ako aj na základe zdravotnej dokumentácie dokumentovaný chronifikovaný bolestivý chrbticový syndróm s exacerbáciami v oblasti prechodu driekovou-krížového segmentu chrbtice s funkčným postihnutím“. Vo vzťahu žalobcom nesprávnemu určeniu hlavného zdravotného postihnutia sa posudkový lekár vyjadril v posudku cit.: „Zobrazovacie vyšetrenia, hlavne realizované vyšetrenie driekovej krížovej chrbtice magnetickou rezonanciou (MR) popisujú chondrózu a mierny bulgign medzistavcovej platničky L2 – 3 ... konzultované neurochirurgické pracovisko UNLP Košice dňa 16.05.2024 konštatoval nevýrazné protrúzie platničiek, bez jasného útlaku nervových štruktúr, bez zníženia medzistavcových priestorov, miechové korene L2 - S2 boli vizualizované, voľné v celom priebehu. Neurochirurgické intervencia nebola indikovaná!“. Správny súd uvádza, že je práve v kompetencii posudkového lekára na základe predložených lekárskych nálezov, tieto vyhodnotiť, posúdiť a stanoviť rozhodujúce ochorenie. V tomto ohľade je možné konštatovať, že záver posudkového lekára, ktorým určil rozhodujúce ochorenie vzhľadom na zdravotný stav ku dňu rozhodovania žalovaného vychádzal z vtedy aktuálnej zdravotnej situácie žalobcu a bol v logických súvislostiach zdôvodnený, prečo určil uvedené rozhodujúce postihnutie (M51.1). Na základe uvedeného bolo potrebné sa ďalej zaoberať tým, prečo zvolil spodnú hranicu referenčného rozmedzia pri uvedenom postihnutí, najmä, či takto zvolená spodná hranica je dostatočne odôvodnená, cit.: „dolná hranica je priznaná z dôvodu nálezu neurochirurgie, v ktorom dokumentujú miechové korenie voľne v celom priebehu bez útlaku, bez indikácie na operačný neurochirurgický zákrok, pričom bola zohľadnená najmä trvajúca neuropatická bolesť s nutnosťou opakovaných algeziologických intervencií.„. Podľa prílohy k zákonu o sociálnom poistení je vymedzené rozpätie pre rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozmedzí
40 až 50 %, posudkový lekár určil spodnú hranicu, pričom v lekárskom posudku uviedol, prečo priznal spodnú hranicu a nie hornú hranicu. v tomto ohľade je potrebné vnímať takýto lekársky posudok akú komplexné zhodnotenie všetkých zátvorke podstatných koniec (lekárskych nálezov a z neho zhodnotiť objektívne zdravotný stav. Je zrejme, že nie je možné sa osobitne venovať každému jednému lekárskemu vyšetreniu, na druhej strane je však potrebné poznamenať, že ak sa vyskytne jedno lekárske vyšetrenie toto môže mať výrazný dosah na záver posudkového lekára. Doterajšia právna úprava nepripúšťa „sčítanie“ jednotlivých zdravotných postihnutí, ale posudkový lekár musí určiť hlavné zdravotné postihnutie (teda hlavné ochorenie), túto voľbu zdôvodniť, určiť mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť s poukazom na zákon o sociálnom poistení ( zákonné rozpätie s určením dolnej a hornej hranice) a prípadne, aby určil vplyv ďalších ochorení, ktoré môžu takto zistenú mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť navýšiť o maximálne 10 % 35. S poukazom na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje, že odborný lekársky posudok ako podstatný dôkaz v konaní, musí byť riadne zdôvodnený, prečo určil posudkový lekár mieru poklesu v danom rozsahu. Správny súd na druhej strane však poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v jeho rozsudku sp.zn. 6Ssk/120/2024 zo dňa 26.03.2025, cit.: „V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné znalosti (...) Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok v konaní pred správny súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár riadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom k účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“ Správny súd uvádza, že posudkový lekár uviedol jednotlivé lekárske správy, ako i vysvetlil genézu jednotlivých ochorení žalobcu, určenie miery funkčnej poruchy bližšie vysvetlil, prečo ju určil v spodnej hranici zákonného rozsahu. 36. Lekárska posudková činnosť je v zmysle zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve nemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa) ide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to, či posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné, objektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych vyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane aj NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30. 07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší správny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť občanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“ Rovnako konajúci správny orgán nemôže označiť posudok ako nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti a zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok NSS SR 6Ssk/15/2022 zo dňa
10.05.2023 ). Z uvedeného dôvodu námietku nesprávneho určenia dávneho zdravotného postihnutia, a teda i nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zdôvodnenia vo vzťahu k určenému hlavnému zdravotnému postihnutiu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 37. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom určení dátumu vzniku invalidity. Žalovaný v tomto ohľade argumentoval vznikom invalidity s poukazom na diagnózu M51.1 pričom však z lekárskeho posudku je stanovený dátum vzniku invalidity dátumom kontrolného algeziologického vyšetrenia a to na deň 26.03.2024. Správny súd v tomto ohľade sa stotožňuje so záverom posudkového lekára, pričom tento odkázal na existujúce vyšetrenia, ktoré absolvoval žalobca a navyše dátum vzniku invalidity bol stanovený skôr, ako žalobca vyčerpal podporné obdobie nemocenského poistenia. Záver zo strany žalobcu, že invalidita vznikla skôr na základe iného zdravotného postihnutia (G 54. 1 ) v tomto ohľade nie je možné aplikovať, pretože invalidita ako taká vznikla podľa posudkového lekára z dôvodu hlavného zdravotného postihnutia (M51.1), pričom tá bola zistená práve z kontrolného algeziologického vyšetrenia. Uvedený záver je možné logicky previazať s hlavným zdravotným postihnutím žalobcu, ktoré bolo stanovené posudkovým lekárom a ktoré bolo následne prevzaté žalovaným do žalovaného rozhodnutia. Ak by sme pripustili záver žalobcu o tom, že invalidita vznikla skôr, musela byť táto určená posudkovým lekárom s poukazom na žalobcom tvrdené hlavné zdravotné postihnutie (muselo by mu byť určené hlavné zdravotné postihnutie k diagnóze G54.1). Z uvedeného dôvodu správny súd aj túto námietku posúdil ako nedôvodnú. 38. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v rámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie zdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon o sociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní(pri určení miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť). Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196 a nasl. zákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými lekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci výkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd opakovane pripomína, že nemôže ani nemá oprávnenie vyhodnocovať odborné lekárske správy, správny súd len skúma, či takýto posudok je jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý, či posudkový lekár sa riadne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a prihliada na ťažkosti, ktoré uvádza účastník konania a zisťuje, že či závery posudkový lekár následne náležite odôvodnil. Žalovaný závery z lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený v rámci konania pred žalovaným prevzal do svojho rozhodnutia, a následne určil výšku invalidného dôchodku z ďalších veličín, ktoré žalobca v tomto ohľade nenamietal, ani získané obdobie dôchodkového poistenia ani výšku priemerného osobného mzdového bodu, správny súd sa v nevyhnutnom rozsahu zaoberal aj týmito otázkami, pričom konštatuje, že ako obdobie dôchodkového poistenia, tak aj výšku priemerného osobného mzdového bodu žalovaný zistil z administratívneho spisu konkrétne z osobného listu dôchodkového poistenia, ktorý nebol spochybnený. celkovo administratívny spis žalovaného, i, keď nie je riadne žurnalizovaný a očíslovaný, dáva dostatočný podklad na rozhodnutie o závere, ktorý žalovaný prevzal od žalovaného rozhodnutia. Z uvedeného námietka žalobcu, že základ napadnutého rozsudku rozhodnutia je v rozpore s administratívnym spisom posúdil ako nedôvodnú . 39. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti, pokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti správnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci. Len takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení adresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté závery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia, sú správne a zákonné. Iba atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby správny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ v preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny súd preskúmať, na základe akých úvah a skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich vyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo akokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa zákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom
stanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu obsahu náležité vyhodnotenie zistených skutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskych posudkov) a vyplývajú z neho úvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov, najmä pokiaľ ide o otázku určenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť 40. Správny súd konštatuje, že posudkový lekár žalovaného vyhodnotil, primárne zdravotné postihnutie a toto svoje rozhodnutie dostatočnej miere aj zdôvodnil, pričom nevidel dôvod na zmenu, tak ako to požaduje žalobca. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky medicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov, kde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím na námietky žiadateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. V záveroch tohto posudku neboli zistené žiadne obsahové (vnútorné) rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Správny súd dospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu neboli splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť založenej na prípadnej zmene rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Má za to, že posudkový lekár žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so všetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel k určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. 41. Žalobca predložil pomerne veľké množstvo lekárskych správ a nálezov, bol počas celého konania aktívny a preukazoval objektívne zmenu v bežnom spôsobe života, ktorá nastala u žalobcu. Je nepochybné, že žalobcovi sa výrazne zmenil život, nastali výrazné obmedzenia, ako aj došlo k poruche zdravia, ktoré ktorá z doposiaľ vykonaných dôkazov, je zrejme nezvratná. Správnemu súdu neušla pozornosti skutočnosť, že žalobca predložil aj ďalšie lekárske správy, v rámci konania pred súdom, v ktorom boli diagnostikované ďalšie ochorenia pričom tieto môžu byť po následnom posúdení zo strany posudkového lekára uplynutím zákonom vyžadovanej doby liečenia, ako také môžu mať vplyv na mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a teda môže byť spôsobilé vyvolať zmenu hlavného ochorenia čo v neposlednom rade môže mať zmenu na prípadné následné posúdenie zdravotného stavu budúcnosti zo strany posudkového lekára. 42. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu fyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne. 43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci. 44. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým skutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými právnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia. 45. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s príslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 47. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 48. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému
nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával činnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisia s jeho rozhodovacou činnosťou. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 443 ods. 1 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).