{"guid": "873dcda5-473d-425b-a2d9-72dbf00f030d:efb1c0e9-495d-44eb-a509-9ee032b95084", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2", "spisova_znacka": "21Sas/11/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 21Sas/11/2025 z 26. 8. 2026", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 26. augusta 2026, sp. zn. 21Sas/11/2025, ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2", "identifikacne_cislo": "0725100786", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "Mgr. Bc. Marián Haladej", "datum_vydania": "2026-08-26", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "nazov": "§ 2 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-2.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "nazov": "§ 134 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-134.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-134"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 3 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "nazov": "§ 202 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-202.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-202"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "nazov": "§ 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-70.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "nazov": "§ 71 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-71", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 153 ods. 3 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-153.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-153"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "nazov": "§ 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-209.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-209"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-2", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-134", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-202", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-70", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-71", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-153", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-209"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/efb1c0e9-495d-44eb-a509-9ee032b95084", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n21Sas/11/2025\n0725100786\n26. 08. 2026\nMgr. Bc. Marián Haladej\nECLI:SK:SpSKE:2026:0725100786.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Bc. Mariánom Haladejom, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. XXX, XXX XX D. E., Slovenská republika, právne zastúpený: JUDr.\nLucia Bakošová, LL.M., advokátka, so sídlom Šafárikova 20, 048 01 Rožňava, Slovenská republika, IČO:\n50 399 993 proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, ústredie, Generálny riaditeľ, so sídlom Ul. 29. augusta\nč. 8-10, 813 63 Bratislava, Slovenská republika, IČO: 30 807 484, o správnej žalobe v sociálnych veciach,\nv konaní o preskúmanie zákonností rozhodnutia žalovaného č. XXX XXX XXXX X zo dňa 20.03.2025,\ntakto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou zo dňa 02.06.2025 doručenou pôvodne Správnemu súdu v Bratislave dňa\n03.06.2025 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného\nč. XXX XXX XXX X zo\ndňa 20.03.2025 (ďalej aj „preskúmavané rozhodnutie“ alebo „žalované rozhodnutie“) a aj rozhodnutia\nSociálnej poisťovne (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“)\nč. XXX XXX XXX X zo dňa\n05.08.2024 (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“) a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Žalobca\nsa zároveň domáhal aj priznania náhrady trov konania.\nAdministratívne konanie\n2. Žiadosťou zo dňa 12.06.2024 žalobca požiadal o priznanie invalidného dôchodku a to\nodo dňa 20.02.2023. Podkladom k žiadosti bola lekárska správa na posúdenie invalidity zo\ndňa 12.06.2024, vypracovaná posudkovým lekárom, pričom pre posúdenie zdravotného stavu,\nboli predložené viaceré lekárske správy, a to prepúšťacia správa z hospitalizácie z internej\nkliniky, lekárske správy vyšetrení v neurologickej ambulancie, z neurochirurgických vyšetrení,\ngastroenterologického vyšetrenia, algeziologického vyšetrenia, fyziatricko-rehabilitačného vyšetrenia,\nortopedického vyšetrenia. Výsledkom posúdenia na základe podkladov zo zdravotnej dokumentácie,\nvyjadrení žalobcu a vyšetrenia posudkovým lekárom, bolo zistenie, že žalobca sa stal invalidným a to\ns poukazom na zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV, oddiel E, položka 3, písm. c) (M51.1)\nprílohy č. 4 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\no sociálnom poistení“ ), miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou, bola stanovená na 40% (v rozsahu rozpätia 40 až 50%), pričom došlo k navýšeniu\nmiery funkčnej poruchy o 5% o iné ochorenia odôvodňujúce jej navýšenie.\n\n3. Prvostupňový správny orgán vydal dňa 05.08.2024 rozhodnutie, ktorým priznal žalobcovi invalidný\ndôchodok v sume 315,80 Eur mesačne. Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že žalobca bol posudkovým\nlekárom určený za invalidného a miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bola určená\nv rozsahu 45% v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Vo vzťahu k ďalšej podmienke vzniku\ninvalidity, a to získanie potrebného počtu rokov dôchodkového poistenia, kedy vo vzťahu k žalobcovi\nbolo potrebné získať najmenej 10 rokov obdobia dôchodkového poistenia bolo zistené, že žalobca získal\n9387 dní obdobia dôchodkového poistenia čo predstavuje 25 rokov a 262 dní. Žalobca v rozhodnom\nobdobí získal obdobia dôchodkového poistenia aj podľa zákona číslo 100/1988 Zb. (obdobie štúdia),\nnásledne určený priemerný osobný mzdový bod bol určený v rozsahu 0,7651, aktuálna dôchodková\nhodnota platná ku dňu vzniku invalidity t.j. ku dňu 26.03.2024 bola určená vo výške 17,7688 Eur.\nSuma invalidného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia\ndôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, čo predstavovalo sumu 275,80 Eur mesačne.\nSuma invalidného dôchodku bola následne s poukazom na § 82 a § 293gb ods. 1 zákona o sociálnom\npoistení valorizovaná na hodnotu 315,80 Eur.\n4. Proti predmetnému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie zo dňa 05.09.2024, v ktorom nesúhlasil\nžalobca s posúdením zdravotného stavu, ako i stanovenou mierou poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť a taktiež s dátumom vzniku invalidity. Rozhodnutie považoval za nezákonné\nz dôvodu nesprávneho právneho posúdenia a nesprávnej aplikácie predpisov upravujúcich nárok\nna invalidný dôchodok. Žalobca v žiadosti o invalidný dôchodok uviedol poškodenie plexus lumbosacralis\ndiagnóza G54. 1, ktorá však nebola posudzovaná pričom pri uvedenom ochorení je zákonné rozmedzie\nv rozsahu 60 až 75%. Žalobcovi bolo posúdené ako rozhodujúce ochorenie diagnóza M51.1 porucha\nlumbálnych a iných medzistavcových platničiek. V podanom odvolaní odkazoval na svoje neurologické\nvyšetrenia, kde bola diagnóza stanovená neurológom a pre uvedené zdravotné postihnutie bol žalobca aj\nhospitalizovaný. Žalobca poukázal v podanom odvolaní aj na polyneuropatiu dolných končatin, ktorá mu\nspôsobovala nefunkčnosť nôh na 75%, čo spôsobuje aj poruchu mobility a odkázanosť na kompenzačné\npomôcky. Žalobca uviedol, že je z dôvodu vplyvu liekov liečený aj v dermatovenerologickej ambulancii\ns diagnózou L01.1, ďalej diagnóza určená urológom N39.3. Žalobca vo vzťahu k diagnóze G54.1 uviedol,\nže táto vznikla skôr a mal sa k nej vzťahovať aj dátum vzniku invalidity, teda nie 26.03.2024, ale\ntá mala nastať skôr. K podanému odvolaniu predložil a lekársky posudok o zdravotnej spôsobilosti na\nprácu, dohodu o zmene pracovných podmienok, lekársky nalez. rozhodnutie žiadal zrušiť a vrátiť vec\nprvostupňovému správnemu orgánu na nové prejednanie a rozhodnutie.\n5. Žalovaný napadnutým rozhodnutím zmenil prvostupňové rozhodnutie tak, že priznal žalobcovi\ninvalidný dôchodok v sume 351 Eur mesačne, po „valorizácii“ zvýšil na sumu 358,40 Eur mesačne.\nPosudkový lekár žalovaného určil pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 40% ,\ns tým, že za rozhodujúce určil zdravotné postihnutie, chronifikovaný bolestivý chrbticový syndróm\ns exacerbáciami v driekovo-krížovom segmente, s funkčným postihnutím, prejavmi nervového a\nsvalového dráždenia, poruchou mobility a polyneuropatiou dolných končatín, pre ktorý sa lieči cca 10\nrokov a absolvoval opakované algeziologické zákroky (endoskopická rádiofrekvenčná neuromodulácia\nmiechových koreňov) a zaradil ho podľa prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení do kapitoly\nXV, oddiel E, položka 3, písm. c). Pri posúdení posudkový lekár určil mieru poklesu: 40 % (spodná\nhranica zákonného rozpätia 40 – 50 % zohľadňujúca absenciu útlaku nervových štruktúr a neindikovanie\noperácie, avšak reflektujúca pretrvávajúce neuropatické bolesti vyžadujúce intervencie). K ostatným\nochoreniam a dôvodom mimoriadneho navýšenia zohľadnil pridružené diagnózy, a to stresovú/urgentnú\nmočovú inkontinenciu komplikovanú ochorením diabetes insipidus, prediabetes s obezitou (BMI 37,56),\nstav po operácii varixov, koxartrózu I. stupňa po operácii trochanterickej burzy, ľahkú anémiu, artériovú\nhypertenziu. Súhrnný funkčný dopad týchto ochorení (najmä urologických) odôvodnil zvýšenie miery\npoklesu o maximálnych 10 % (na rozdiel od pôvodných 5 % určenia v prvostupňovom konaní). Celková\nmiera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť predstavovala 50 %. Dátum vzniku invalidity\nbol stanovený na deň vykonania algeziologického výkonu – 26.03.2024. Žalovaný konštatoval splnenie\npodmienky potrebného počtu rokov poistenia (žalobca získal pred vznikom invalidity 9 387 dní, t. j. 25\nrokov a 262 dní poistenia, pričom zákon vyžaduje min. 10 rokov), priemerný osobný mzdový bod vo\nvýške 0,7063, po úpravách na 0,7651. Aktuálna dôchodková hodnota (ADH): 17,7688 Eur , po valorizácii\nbola výsledná suma dôchodku 358,40 Eur. Žalovaný poukázal na to, že posúdenie zdravotného stavu\nna základe odborného lekárskeho posúdenia vykonané aj v rámci odvolacieho konania posudkovým\nlekárom, stav veci bol zistený úplne, dostatočne podloženými odbornými vyšetreniami a nálezmi, ako\n\naj zdravotnou dokumentáciou, bez nejasností a vnútorných rozporov, pričom v rámci odvolacieho\nkonania došlo k navýšeniu miery poklesu vykonávať zárobkovú činnosť. Z uvedených dôvodov\nžalovaný považoval rozhodnutie Sociálnej poisťovne-ústredie za správne a zákonné a odvolanie žalobcu\nnepovažoval za dôvodné.\n\nKonanie pred správnym súdom\n6. Žalobca proti žalovanému rozhodnutiu podal správnu žalobu zo dňa 02.06.2025, ktorá pôvodne\ndoručená Správnemu súdu v Bratislave dňa 03.06.2025, následne postúpená a doručená správnemu\nsúdu v Košiciach dňa 10.11.2025. Z podanej správnej žaloby žalobca namietal nesprávne právne\nposúdenie, nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ako i ktorý vzal orgán\nverejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia a má byť v rozpore s administratívnym spisom.\nŽalobca v podanej správnej žalobe namietal nesprávny deň určenia vzniku invalidity, ktorý bol určený\nna deň 26.03.2024 ( deň algeziologického vyšetrenia), pričom žalovaný sa nezaoberal trvajúcimi\nneurologickými obmedzeniami a poškodeniami nervových kmeňov. Žalobca sa taktiež nestotožnil so\nstanovenou diagnózou posudkovým lekárom, a to kód M 51.1, ale poukázal na diagnózu G 54. 1, ktorá\nz pohľadu žalobcu má preukázateľne rozhodujúcu príčinu jeho celkového nepriaznivého zdravotného\nstavu. Nelogicky posudkový lekár žalovaného uprednostnil diagnózu M 51.1 pred neurologickou\ndiagnózou G54.1, pričom neanalyzoval odborné lekárske nálezy a svoje rozhodnutie nedostatočne\nzdôvodnil . Žalobca mal za to, že práve neurologická diagnóza G 54. 1 je rozhodujúce zdravotné\npostihnutie, pretože súvisí s ďalšími vážnymi ochoreniami a diagnózami, ktorými žalobca trpí . Žalobca\nnamietal aj deň vzniku invalidity, ktorý bol viazaný na algeziologické vyšetrenie. Uprednostnenie\ndiagnózy s nižšou percentuálnou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť bolo\nzvolené práve v neprospech žalobcu. Zároveň zdôraznil, že rozhodujúca diagnóza bola určená ešte\npred podaním žiadosti o invalidný dôchodok. Diagnóza k J 54. 1 bola stanovená aj po kontrolnom\nneurologickom vyšetrení dňa 15.03.2024. Žalobca teda bol a je obmedzený v pohybe a odkázaný\nna kompenzačné pomôcky. Následkom vplyvov liekov žalobca navštevuje viaceré ambulancie a trpí\nviacerými ochoreniami, tak ako to uvádzal v podanom odvolaní čo všetko sú sprievodné javy\njeho rozhodujúceho ochorenia. Žalobca tvrdil, že rozhodujúce ochorenie malo byť určené plexus\nlumbosacralis s mierou poklesu vykonávať zárobkovú činnosť 60 a 70 %. Žalobca v podanej správnej\nžalobe odkázal, že miera poklesu vykonávať zárobkovú činnosť sa určuje podľa druhu zdravotného\npostihnutia, ktorý je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom\nna závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Uviedol, že rozhodnutie je nezákonné a nesprávne\na žiadal rozhodnutie žalovaného zrušiť ako i priznať náhradu trov konania. Žalobca nežiadal súd\no nariadenie pojednávania.\n7. Správny súd v Bratislave uznesením sp. zn. 20Sas/14/2025 zo dňa 20.10.2025 postúpil správnu\nžalobu Správnemu súdu v Košiciach. Žaloba bola doručená správnemu súdu v Košiciach dňa 10.11.2025\n8. Žalovaný sa k podanej žalobe podaním zo dňa 02.01.2026, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa\n02.01.2026 vyjadril tak, že žalobu považoval za nedôvodnú, navrhol ju zamietnuť. Žalovaný zdôraznil,\nže žalobca uviedol totožné námietky ako v podanom odvolaní a teda, že nebol dostatočne zistený\nskutkový stav, rozhodnutie bolo nepreskúmateľné a bolo nesprávne určené zo strany posudkového\nlekára rozhodujúce zdravotné postihnutie ako i nesprávne určený dátum vzniku invalidity. Žalovaný\nzdôraznil, že odborný lekársky posudok bol vypracovaný na základe predložených lekárskych nálezov\ntýkajúci sa zdravotného stavu žalobcu a najmä zo zhodnotenia objektívneho zdravotného stavu pričom\nbolo prihliadnuté aj na liečbu a jej celkový priebeh. Posudkový lekár mal vychádzať z neurologických\nvyšetrení ktoré boli vykonané na neurologickej ambulancii v Rožňave a neurochirurgickej klinike\nv Košiciach, z ktorých mal vyplynúť diagnostický záver ochorenia M 54. 96. Dátum vzniku invalidity\nbol stanovený na deň kontrolného algeziologického vyšetrenia zo dňa 26.05.2024 (poznámka súdu ide\no preklep mal by byť dátum 26.03.2024), napriek tomu, že žalobca nemal v tom čase ešte vyčerpané\nnemocenské dávky a to s nárokom až do októbra 2024. Žalovaný vo vzťahu k ochoreniu uvedenému\nv položke G 58. 1 uviedol, že by mal ísť o stredne ťažké motorické poruchy s mierou poklesu vykonávať\nzárobkovú činnosť v rozsahu 30 až 45%. pre stanovenie, ako to žalobca uvádza miery poklesu\nvykonávať zárobkovú činnosť 60 až 70 % pri kategórii ochorenie G 58. 1 by malo byť dokázané úplné\npreťatie alebo amputácia Lumbusakrálnych miechových kmeňov inervujúcich dolnú končatinu a dolnej\n\nkončatine by tak vzniklo úplné ochrnutie. Žalovaný mal za to, že rozhodnutie bolo správne zrozumiteľné\na vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami, ktoré boli právne významné pre rozhodnutie navrhol žalobu\nzamietnuť. Žalovaný žiadal nariadiť vo veci pojednávanie\n9. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 24.02.2026, ktoré bolo doručené správnemu súdu dňa\n26.02.2026 uviedol, že sa s vyjadrením žalovaného nestotožnil, považoval ho za účelové a vnútorne\nrozporné. Žalobca uviedol, že žalovaný si mal vyberať iba tie lekárske nálezy, ktoré sa týkali vyšetrení\nchrbtice, no ignoroval neurologické prejavy na progresívne neurologické príznaky. V tejto súvislosti\npoukázal, že neurochirurg hodnotil stav ako paraparézu dolných končatín pričom nebol, tento bol\nrozporný a žalovaný mal doplniť dokazovanie. Žalovaný uviedol vo vyjadrení, že nebolo možné\naplikovať iný stupeň ochorenia v zátvorke (položku 58), pretože nebolo preukázané úplné preťatie\nnervov alebo amputácia miechových koreňov inervujúcich dolnú končatinu. Žalobca poukázal, že ak\nbolo konštatované, že sa objektívne nachádza paraparéza dolných končatín malo ísť o minimálne\nv stredne ťažké neurologické postihnutie, a z uvedeného má byť zvolený výber rozhodujúcej diagnózy\nz toho, čo bolo primárnou príčinou funkčného obmedzenia. Žalobca uviedol, že žalovaný určil vznik\ninvalidity ku dňu 26.05.2024 (poznámka súdu ide zrejme o preklep správny dátum je 26.03.2024)\nako dátumom algeziologickej intervencie. Uvedené považoval za nelogické, pretože invalidita má\nvznikať vtedy, keď pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť presiahne hodnotu 40 %, nie dňom\nkonkrétneho vyšetrenia. Zdravotný stav bol zdokumentovaný už vo februári 2023 potvrdením diagnózy\nG54.1 Žalobca zdôraznil, že nedostal odpoveď zo strany žalovaného, prečo mu nebola indikovaná iná\ndiagnóza s poukazom na objektívne lekárske nálezy, a teda nebol zo strany žalovaného riadne zistený\nskutkový stav. Taktiež sa nestotožnil ani s vyjadrením žalovaného, že má údajne pracovať 8 hodín\ndenne čo je v rozpore s posúdením schopnosti vykonávať prácu zo strany pracovného lekára, kedy jeho\nschopnosť vykonávať prácu bola určená na 4 hodiny denne. Žalobca taktiež spochybnil komunikáciu\ns posudkovým lekárom, kedy mu nebolo možné vyjadriť sa k skutočnému zdravotnému stavu a\nplnohodnotne opísať každodenné obmedzenia a komplikácie, ktoré majú dosah na jeho pracovný\na osobný život. K vyjadreniu žalobca predložil lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa\n21.11.2025, zo dňa 08.01.2026 lekársku správu z neurologickej ambulancie zo dňa 17.11.2025, lekársku\nsprávu z psychiatrickej ambulancie zo dňa 19.01.2026, prepúšťaciu správu z chirurgickej ambulancie\nzo dňa 16.01.2026, lekársku správu z ortopedickej ambulancie zo dňa 09.10.2025, výsledok magnetickej\nrezonancie mozgu zo dňa 22.12.2025, lekársku správu algeziologickej ambulancie zo dňa 12.11.2025,\n01.12.2025, 27.10.2025 a 23.01.2026.\n10. Vyjadrenie žalobcu zo dňa 24.02.2026 bolo spolu s výzvou na podanie vyjadrenia (podanie dupliky)\nzo dňa 12.03.2026 preukázateľne doručené žalovanému dňa 12.03.2026, pričom žalovaný sa v lehote\nstanovenej správnym súdom ani po jej márnom uplynutí už ďalej nevyjadril (nepodal dupliku).\n11. Žalobca podaním zo dňa 07.04.2026 predložil ďalšie lekárske správy, ktoré preukazujú zhoršenie\njeho zdravotného stavu a to konkrétne vyšetrení z neurológie zo dňa 18.02.2026, algeziologické\nvyšetrenie zo dňa 25.02.2026, psychiatrické vyšetrenie zo dňa 16.02.2026, vyšetrenie v ambulancii\npre TBC a respiračné choroby zo dňa 27.02.2026 a vyšetrenie z diabetologickej ambulancie zo dňa\n02.03.2026. Podanie žalobcu bolo spolu s výzvou na prípadné podanie vyjadrenia preukázateľne\nzaslané žalovanému dňa 10.04.2026, pričom žalovaný sa k podanému vyjadreniu ďalej nevyjadril.\n12. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok verejne vyhlásil podľa §\n137 ods. 2 SSP dňa 26.08.2026, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 137\nods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania,\na súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v\ndanej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie\na s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo\nzverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 19.08.2026.\nRelevantné právne predpisy\n13. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“), v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom\n\nchráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších\nveciach ustanovených týmto zákonom.\n14. Podľa § 134 ods. 1 SSP, je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej\nustanovené inak. Výnimky z tohto všeobecného pravidla sú vymedzené v § 134 ods. 2 SSP, pričom\nmedzi tieto výnimky patrí aj správna žaloba v sociálnych veciach podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, ak je\nžalobcom fyzická osoba.\n15. Podľa § 135 ods. 1 SSP, na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo\nvydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.\n16. Podľa § 199 ods. 1 písm. a/, ods. 2, ods. 3 SSP\n(1) Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne. (2) V konaní\npodľa tejto hlavy správny súd zohľadňuje špecifické potreby vychádzajúce zo zdravotného stavu a\nsociálneho postavenia účastníka konania - fyzickej osoby a poskytuje jej poučenie o jej procesných\nprávach a povinnostiach.\n(3) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o\nkonaní o všeobecnej správnej žalobe.\n17. Podľa § 202 ods. 2 SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. Ak je\nžalobcom právnická osoba, správna žaloba musí obsahovať všetky náležitosti uvedené v odseku 1 a\n§ 182 ods. 1.\n18. Podľa § 70 ods. 1 zákona o sociálneho poistenia poistenec má nárok na invalidný dôchodok,\nak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku\ninvalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný\ndôchodok.\n19. Podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení poistenec je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý\nzdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so\nzdravou fyzickou osobou.\n20. Podľa § 71 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký\nzdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa\npoznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako jeden rok.\n21. Podľa § 71 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nsa posudzuje na základe: a) lekárskych správ a údajov zo zdravotnej dokumentácie zdravotníckeho\nzariadenia a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia, jeho ďalšieho\nvývoja, ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov, pričom sa prihliada na\nzostávajúcu schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť, zostávajúcu schopnosť prípravy na povolanie,\nmožnosti poskytnutia pracovnej rehabilitácie alebo rekvalifikácie.\n22. Podľa § 71 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť je uvedená v prílohe č. 4.\n23. Podľa § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou\ndlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí.\n24. Podľa § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10%, ak závažnosť ostatných zdravotných\npostihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty\nsa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a\nschopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je\ndôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav.\n\n25. Podľa § 153 ods. 3 písm. a/ zákona o sociálnom poistení lekárska posudková činnosť dôchodkového\npoistenia zahŕňa posudzovanie dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n26. Podľa § 209 ods. 1zákona o sociálnom poistení rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne\nsa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí\nobsahovať predpísané náležitosti.\n27. Podľa prílohy č. 4 k Zákonu o sociálnom poistení Kapitola XV. Choroby podporného a pohybového\naparátu, oddiel E - dorzopatia, deformujúca dorzopatia a spondylopatia, položka 3.- degeneratívne\nzmeny na chrbtici a medzistavcových platničkách písm. c) – s trvalým ťažkým postihnutím funkcie a často\nrecidivujúcimi, dlho trvajúcimi prejavmi dráždenia nervov a svalov, s ťažkou poruchou statiky a dynamiky\nchrbtice, s výraznou poruchou svalového korzetu, je miera poklesu schopnosti zárobkovej činnosti 40-50\n%.\n28. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n29. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaniach o žalobách v\nsociálnych veciach, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou, včas, preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového)\nnielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže ide o\nsprávnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi\nv zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Správny súd posúdil obsah žaloby fyzickej\nosoby neformálne (§ 202 ods. 2 SSP) a v nadväznosti na jej dôvody a na požiadavky zákonnosti\nrozhodnutia vydaného orgánom verejnej správy, súdny prieskum zákonnosti napadnutého rozhodnutia\nzameral predovšetkým na posúdenie, či toto bolo vydané v súlade so všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, či vychádza zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a či je jeho výrok dostatočne a\nzrozumiteľne odôvodnený a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.\n30. Podstatou správneho súdnictva je ochrana práv občanov a právnických osôb, o ktorých sa\nrozhodovalo v správnom konaní. Úloha súdu v správnom súdnictve nie je nahrádzať činnosť orgánov\nverejnej správy pri zisťovaní skutkového stavu, ale len preskúmať zákonnosť ich rozhodnutí, teda v tom,\nči príslušné orgány verejnej správy pri riešení konkrétnych otázok rešpektovali príslušné hmotnoprávne\na procesnoprávne predpisy. Úlohou súdu je posudzovať, či si orgán verejnej správy zadovážil dostatok\nskutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s\núčastníkmi konania, či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti. Zákonnosť rozhodnutia\nje podmienená zákonnosťou postupu orgánu verejnej správy predchádzajúcemu vydaniu rozhodnutia\n(napríklad rozsudok NS SR sp. zn. 2Sžo/32/2014 zo dňa 28.09.2015).\n31. Predmetom súdneho prieskumu bolo rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zmenil rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu o invalidnom dôchodku tak, že žalobcovi bol priznaný invalidný\ndôchodok vo výške 351 Eur, následne po valorizácii zvýšený na sumu 358,40 Eur. Žalobcovi bola\nurčená miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v rozsahu 50 % v porovnaní so zdravou\nfyzickou osobou, pričom rozhodujúce postihnutie bolo určené v rozsahu 40 % v diagnostickom kóde\nM51.1, podľa prílohy č. k 4 k zákonu o sociálnom poistení, kapitola XV, oddiel E, položka 3, písm. c)\nktorá následne bola zvýšená o hodnotu 10 %. Žalobca v podanej žalobe nesúhlasil so stanovením\nrozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré bolo podľa neho určené nesprávne, rovnako bol určený\nnesprávne deň vzniku invalidity a skutkový stav bol v rozpore s administratívnym spisom a nemal v ňom\noporu.\n32. Správny súd úvodom uvádza, že predpokladom priznania nároku na invalidný dôchodok je\nkumulatívne splnenie podmienok stanovených zákonom o sociálnom poistení, ktoré sú uvedené\nv § 70 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Jednou z týchto podmienok je, aby sa poistenec\n\n(fyzická osoba) stal invalidným, pričom poistenec je podľa § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení\ninvalidným, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú\nčinnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Miera tohto poklesu je uvedená\nv prílohe č. 4 k zákonu o sociálnom poistení a určuje sa v percentách podľa druhu zdravotného\npostihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom\nna závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Jednotlivé percentuálne miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť sa nesčítavajú. Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť\nurčenú podľa odseku § 71 ods. 6 zákona o sociálnom poistení možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť\nostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť.\n33. Pri zisťovaní skutkového stavu veci správny súd vychádzal z posudkového spisu predloženého\nžalovaným. Pre posúdenie nároku na invalidný dôchodok je podstatnou otázka vplyvu dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu na schopnosť výkonu zárobkovej činnosti (pozri rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky, sp. zn. 9k/33/2018 zo dňa 25.09.2019). Vzhľadom na to, že ide o\notázky medicínskeho charakteru, pri rozhodovaní o zákonnosti napadnutého rozhodnutia, správny súd\nvychádza z lekárskych posudkov, u ktorých posudzuje predovšetkým ich presvedčivosť. Len posudok,\nktorý nevyvoláva pochybnosti o hodnovernosti a objektívnosti posúdenia zdravotného stavu žiadateľa,\nobsahuje logické úsudky a presvedčivé odôvodnenie záverov prijatých v posudku o rozhodujúcom\nzdravotnom postihnutí, ako aj závažnosti ostatných zdravotných postihnutí, môže byť podkladom pre\nsprávne posúdenie invalidity a vzniku, zmeny alebo zániku nároku na invalidný dôchodok. Požiadavku\nna presvedčivé zistenie zdravotného stavu pri rozhodovaní o dávkach podmienených dlhodobo\nnepriaznivým zdravotným stavom vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach\n(viď napr. sp. zn. 4So/83/2006, sp. zn. 1So/97/2005, sp. zn. 10So/22/2017).\n34. Správny súd poukazuje na to, že súd nie je príslušný posudzovať obsahovú správnosť záverov\nposudkových lekárov sociálneho poistenia. Posudok posudkového lekára sociálneho poistenia súd\nhodnotí ako každý iný dôkaz podľa svojej úvahy (§ 129 ods. 1 SSP). Z hľadiska obsahu a presvedčivosti\nby nemal vzbudzovať pochybnosti, pokiaľ nie sú dané iné skutočnosti alebo dôkazy, ktorými by\nsprávnosť posudku mohla byť spochybnená. Podstatné je, či sa posudkový lekár sociálneho poistenia\nvysporiadal so všetkými rozhodujúcimi (podstatnými) skutočnosťami, najmä tými, ktoré posudzovaná\nosoba namietala tak, aby jeho posudkové závery bolo možné považovať za riadne odôvodnené.\nPodstatnou okolnosťou je, aby bol zdravotný stav posudzovanej osoby posúdený komplexne na\nzáklade úplnej zdravotnej dokumentácie. Na tomto mieste je potrebné zdôrazniť, že správny súd\npreskúmavanie lekárskych posudkov obmedzuje iba na logickú správnosť, presvedčivosť a skutočnosť,\nči lekársky posudok, z ktorého správny orgán pri rozhodovaní vychádza, je bez vnútorných rozporov.\nPodľa názoru súdu, lekárske posudky posudkových lekárov sociálneho poistenia zabezpečené v\nadministratívnom konaní tieto požiadavky spĺňajú. Z hľadiska preskúmateľnosti správny súd dodáva,\nže posudkový lekár vychádzal z rozhodujúceho zdravotného postihnutia, ktoré určil cit.: „z posudkového\nhľadiska na základe subjektívne udávaných ťažkostí ako aj na základe zdravotnej dokumentácie\ndokumentovaný chronifikovaný bolestivý chrbticový syndróm s exacerbáciami v oblasti prechodu\ndriekovou-krížového segmentu chrbtice s funkčným postihnutím“. Vo vzťahu žalobcom nesprávnemu\nurčeniu hlavného zdravotného postihnutia sa posudkový lekár vyjadril v posudku cit.: „Zobrazovacie\nvyšetrenia, hlavne realizované vyšetrenie driekovej krížovej chrbtice magnetickou rezonanciou (MR)\npopisujú chondrózu a mierny bulgign medzistavcovej platničky L2 – 3 ... konzultované neurochirurgické\npracovisko UNLP Košice dňa 16.05.2024 konštatoval nevýrazné protrúzie platničiek, bez jasného\nútlaku nervových štruktúr, bez zníženia medzistavcových priestorov, miechové korene L2 - S2 boli\nvizualizované, voľné v celom priebehu. Neurochirurgické intervencia nebola indikovaná!“. Správny súd\nuvádza, že je práve v kompetencii posudkového lekára na základe predložených lekárskych nálezov,\ntieto vyhodnotiť, posúdiť a stanoviť rozhodujúce ochorenie. V tomto ohľade je možné konštatovať,\nže záver posudkového lekára, ktorým určil rozhodujúce ochorenie vzhľadom na zdravotný stav ku dňu\nrozhodovania žalovaného vychádzal z vtedy aktuálnej zdravotnej situácie žalobcu a bol v logických\nsúvislostiach zdôvodnený, prečo určil uvedené rozhodujúce postihnutie (M51.1). Na základe uvedeného\nbolo potrebné sa ďalej zaoberať tým, prečo zvolil spodnú hranicu referenčného rozmedzia pri uvedenom\npostihnutí, najmä, či takto zvolená spodná hranica je dostatočne odôvodnená, cit.: „dolná hranica\nje priznaná z dôvodu nálezu neurochirurgie, v ktorom dokumentujú miechové korenie voľne v celom\npriebehu bez útlaku, bez indikácie na operačný neurochirurgický zákrok, pričom bola zohľadnená najmä\ntrvajúca neuropatická bolesť s nutnosťou opakovaných algeziologických intervencií.„. Podľa prílohy\nk zákonu o sociálnom poistení je vymedzené rozpätie pre rozhodujúce zdravotné postihnutie v rozmedzí\n\n40 až 50 %, posudkový lekár určil spodnú hranicu, pričom v lekárskom posudku uviedol, prečo priznal\nspodnú hranicu a nie hornú hranicu. v tomto ohľade je potrebné vnímať takýto lekársky posudok\nakú komplexné zhodnotenie všetkých zátvorke podstatných koniec (lekárskych nálezov a z neho\nzhodnotiť objektívne zdravotný stav. Je zrejme, že nie je možné sa osobitne venovať každému jednému\nlekárskemu vyšetreniu, na druhej strane je však potrebné poznamenať, že ak sa vyskytne jedno\nlekárske vyšetrenie toto môže mať výrazný dosah na záver posudkového lekára. Doterajšia právna\núprava nepripúšťa „sčítanie“ jednotlivých zdravotných postihnutí, ale posudkový lekár musí určiť hlavné\nzdravotné postihnutie (teda hlavné ochorenie), túto voľbu zdôvodniť, určiť mieru poklesu vykonávať\nzárobkovú činnosť s poukazom na zákon o sociálnom poistení ( zákonné rozpätie s určením dolnej\na hornej hranice) a prípadne, aby určil vplyv ďalších ochorení, ktoré môžu takto zistenú mieru poklesu\nvykonávať zárobkovú činnosť navýšiť o maximálne 10 %\n35.\nS poukazom na vyššie uvedené, správny súd zdôrazňuje, že odborný lekársky posudok\nako podstatný dôkaz v konaní, musí byť riadne zdôvodnený, prečo určil posudkový lekár mieru poklesu\nv danom rozsahu. Správny súd na druhej strane však poukazuje na právny názor Najvyššieho správneho\nsúdu Slovenskej republiky, ktorý je vyjadrený v jeho rozsudku sp.zn. 6Ssk/120/2024 zo dňa 26.03.2025,\ncit.: „V tejto súvislosti najvyšší súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a\ntým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na\nktoré súd nemá potrebné znalosti (...) Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe,\nsúčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár\nobjasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru.\nTento posudok v konaní pred správny súdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu\nodbornej - medicínskej erudovanosti) odkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť,\núplnosť, určitosť a presvedčivosť. Tieto kritériá však spĺňa len taký posudok, v ktorom sa posudkový lekár\nriadne vysporiada so všetkými rozhodnými a pre danú vec relevantnými skutočnosťami, prihliadne pritom\nk účastníkom konania udávaným ťažkostiam a svoje posudkové závery náležite odôvodní.“ Správny\nsúd uvádza, že posudkový lekár uviedol jednotlivé lekárske správy, ako i vysvetlil genézu jednotlivých\nochorení žalobcu, určenie miery funkčnej poruchy bližšie vysvetlil, prečo ju určil v spodnej hranici\nzákonného rozsahu.\n36. Lekárska posudková činnosť je v zmysle zákona o sociálnom poistení zverená posudkovým lekárom\norganizačných zložiek Sociálnej poisťovne. Správne súdy v rámci rozhodovania v správnom súdnictve\nnemajú oprávnenie ani na to, aby vyslovovali odborný záver o tom, či v prípade žalobcu (žiadateľa)\nide o osobu invalidnú, ani nevyslovujú odborný záver ohľadom medicínskych otázok. Posudzujú len to,\nči posudky posudkových lekárov ako podklad rozhodnutia o nároku na invalidný dôchodok sú úplné,\nobjektívne, logické a presvedčivé, a či ich závery nie sú v rozpore s nálezmi odborných lekárskych\nvyšetrení (rozsudok NS SR sp. zn. 9Sžo/16/2014 zo dňa 28.10.2015). Rovnako to uviedol opakovane\naj NSS SR v rozsudku sp.zn. 6Ssk/149/2023 zo dňa 30. 07. 2024 cit. : „V tejto súvislosti najvyšší\nsprávny súd konštatuje, že posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a tým aj súvisiaceho\nzostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá\npotrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť\nobčanov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho\npoistenia (§ 153 ods. 1 písm. b/ v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z.) s tým, že\nkonkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový\nlekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 menovaného zákona). Výsledkom posudkovej\nčinnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s\nurčenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť s tým, že táto miera poklesu sa\nurčuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu, a so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí. Závery\nposudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok\nvrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na\nzáklade ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Tento posudok je teda v konaní pred správnym\nsúdom kľúčovým dôkazom, na ktorý je súd (vzhľadom na absenciu odbornej - medicínskej erudovanosti)\nodkázaný, a preto je nutné klásť dôraz na jeho jednoznačnosť, úplnosť, určitosť a presvedčivosť.“\nRovnako konajúci správny orgán nemôže označiť posudok ako nesprávny a nahradiť ho vlastným\nposúdením. Posudok, ktorý spĺňa požiadavky úplnosti, celistvosti a presvedčivosti a ktorý sa vysporiada\nso všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami je spravidla rozhodujúcim dôkazom pre posúdenie správnosti\na zákonnosti preskúmavaného rozhodnutia. (Napríklad Rozsudok NSS SR 6Ssk/15/2022 zo dňa\n\n10.05.2023 ). Z uvedeného dôvodu námietku nesprávneho určenia dávneho zdravotného postihnutia,\na teda i nesprávneho právneho posúdenia a nedostatočného zdôvodnenia vo vzťahu k určenému\nhlavnému zdravotnému postihnutiu správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú.\n37. Ďalšou námietkou žalobcu bolo tvrdenie o nesprávnom určení dátumu vzniku invalidity. Žalovaný\nv tomto ohľade argumentoval vznikom invalidity s poukazom na diagnózu M51.1 pričom však\nz lekárskeho posudku je stanovený dátum vzniku invalidity dátumom kontrolného algeziologického\nvyšetrenia a to na deň 26.03.2024. Správny súd v tomto ohľade sa stotožňuje so záverom posudkového\nlekára, pričom tento odkázal na existujúce vyšetrenia, ktoré absolvoval žalobca a navyše dátum vzniku\ninvalidity bol stanovený skôr, ako žalobca vyčerpal podporné obdobie nemocenského poistenia. Záver\nzo strany žalobcu, že invalidita vznikla skôr na základe iného zdravotného postihnutia (G 54. 1 ) v tomto\nohľade nie je možné aplikovať, pretože invalidita ako taká vznikla podľa posudkového lekára z dôvodu\nhlavného zdravotného postihnutia (M51.1), pričom tá bola zistená práve z kontrolného algeziologického\nvyšetrenia. Uvedený záver je možné logicky previazať s hlavným zdravotným postihnutím žalobcu,\nktoré bolo stanovené posudkovým lekárom a ktoré bolo následne prevzaté žalovaným do žalovaného\nrozhodnutia. Ak by sme pripustili záver žalobcu o tom, že invalidita vznikla skôr, musela byť táto určená\nposudkovým lekárom s poukazom na žalobcom tvrdené hlavné zdravotné postihnutie (muselo by mu\nbyť určené hlavné zdravotné postihnutie k diagnóze G54.1). Z uvedeného dôvodu správny súd aj túto\nnámietku posúdil ako nedôvodnú.\n38. V konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného o dávkach sociálneho poistenia, v\nrámci ktorých sa rozhoduje o invalidnom dôchodku, je nevyhnutnou požiadavkou dôsledné objasnenie\nzdravotného stavu žiadateľa o dávku z hľadiska zachovania miery jeho pracovnej spôsobilosti. Zákon o\nsociálnom poistení v § 71 ods. 3 upravuje postup pri posudzovaní(pri určení miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť). Orgán verejnej správy dokazovanie vykonáva podľa § 196 a nasl.\nzákona o sociálnom poistení, pričom jedným z dôkazov sú aj odborné posudky vydané posudkovými\nlekármi sociálneho poistenia príslušných organizačných zložiek Sociálnej poisťovne vyhotovené v rámci\nvýkonu lekárskej posudkovej činnosti dôchodkového poistenia, ktorá zahŕňa aj posudzovanie dlhodobo\nnepriaznivého zdravotného stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Správny súd\nopakovane pripomína, že nemôže ani nemá oprávnenie vyhodnocovať odborné lekárske správy, správny\nsúd len skúma, či takýto posudok je jednoznačný, úplný, určitý a presvedčivý, či posudkový lekár\nsa riadne vysporiadal s podstatnými skutočnosťami a prihliada na ťažkosti, ktoré uvádza účastník\nkonania a zisťuje, že či závery posudkový lekár následne náležite odôvodnil. Žalovaný závery\nz lekárskeho posudku, ktorý bol vyhotovený v rámci konania pred žalovaným prevzal do svojho\nrozhodnutia, a následne určil výšku invalidného dôchodku z ďalších veličín, ktoré žalobca v tomto\nohľade nenamietal, ani získané obdobie dôchodkového poistenia ani výšku priemerného osobného\nmzdového bodu, správny súd sa v nevyhnutnom rozsahu zaoberal aj týmito otázkami, pričom\nkonštatuje, že ako obdobie dôchodkového poistenia, tak aj výšku priemerného osobného mzdového\nbodu žalovaný zistil z administratívneho spisu konkrétne z osobného listu dôchodkového poistenia,\nktorý nebol spochybnený. celkovo administratívny spis žalovaného, i, keď nie je riadne žurnalizovaný\na očíslovaný, dáva dostatočný podklad na rozhodnutie o závere, ktorý žalovaný prevzal od žalovaného\nrozhodnutia. Z uvedeného námietka žalobcu, že základ napadnutého rozsudku rozhodnutia je v rozpore\ns administratívnym spisom posúdil ako nedôvodnú .\n39. Vo všeobecnosti odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy spĺňa atribúty preskúmateľnosti,\npokiaľ poskytuje správnemu súdu dostatok dôvodov a východísk pre vecný prieskum zákonnosti\nsprávnou žalobou napadnutého rozhodnutia vo vzťahu k sporným otázkam v prejednávanej veci.\nLen takéto odôvodnenie rozhodnutia je spôsobilé splniť svoju funkciu spočívajúcu v presvedčení\nadresáta tohto rozhodnutia - účastníka administratívneho konania o tom, že v rozhodnutí prijaté\nzávery a postup orgánu verejnej správy, ktorý viedol k vydaniu rozhodnutia, sú správne a zákonné.\nIba atribút preskúmateľnosti z hľadiska vymedzenia dôvodov rozhodnutia dáva priestor na to, aby\nsprávny súd pristúpil k vecnému prieskumu zákonnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ\nv preskúmavanom rozhodnutí absentujú dostatočné dôvody prijatého záveru, nemôže ani správny\nsúd preskúmať, na základe akých úvah a skutočností a na základe vnímania akých súvislostí po ich\nvyhodnotení, dospel orgán verejnej správy ku konkrétnemu záveru. Ak uvedené v obsahu odôvodnenia\nrozhodnutia orgánu verejnej správy absentuje, nemôže správny súd tento nedostatok nahrádzať alebo\nakokoľvek dopĺňať prostredníctvom vlastných zistení a vlastných úvah. Pre rozhodnutie vydané podľa\nzákona o sociálnom poistení platí, že jeho odôvodnenie musí spĺňať požiadavku vymedzenia zákonom\n\nstanoveného minima náležitostí odôvodnenia, v tomto prípade vyplývajúceho z § 209 ods. 4 zákona o\nsociálnom poistení. Napadnuté rozhodnutie podľa názoru súdu obsahu náležité vyhodnotenie zistených\nskutkových okolností (vyplývajúcich z lekárskych správ a lekárskych posudkov) a vyplývajú z neho\núvahy správneho orgánu, ktorými bol vedený pri hodnotení dôkazov a použitých právnych predpisov,\nnajmä pokiaľ ide o otázku určenia miery poklesu schopnosti žalobcu vykonávať zárobkovú činnosť\n40. Správny súd konštatuje, že posudkový lekár žalovaného vyhodnotil, primárne zdravotné postihnutie\na toto svoje rozhodnutie dostatočnej miere aj zdôvodnil, pričom nevidel dôvod na zmenu, tak ako to\npožaduje žalobca. Správny súd ďalej zdôrazňuje, že nemôže sám posudzovať odborné otázky\nmedicínskeho charakteru, ktoré sú podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať\nzárobkovú činnosť pre účely invalidity, musí rovnako ako žalovaný vychádzať z lekárskych posudkov,\nkde posudzuje presvedčivosť ich záverov s prihliadnutím na všetky okolnosti, najmä aj s prihliadnutím\nna námietky žiadateľa o zvýšenie invalidného dôchodku. V záveroch tohto posudku neboli zistené\nžiadne obsahové (vnútorné) rozpory a o ich odbornej úrovni nemal súd dôvod pochybovať. Správny súd\ndospel k záveru, že u žalobcu za tohto stavu neboli splnené podmienky pre navýšenie percentuálnej\nmiery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť založenej na prípadnej zmene rozhodujúceho\nzdravotného postihnutia. Má za to, že posudkový lekár žalovanej sa v dostatočnom rozsahu vyrovnal so\nvšetkými relevantnými skutočnosťami, z obsahu posudku je zrejmá jeho úvaha, na základe ktorej dospel\nk určeniu rozhodujúceho zdravotného postihnutia a k nemu prislúchajúcej miery poklesu schopnosti\nvykonávať zárobkovú činnosť.\n41. Žalobca predložil pomerne veľké množstvo lekárskych správ a nálezov, bol počas celého konania\naktívny a preukazoval objektívne zmenu v bežnom spôsobe života, ktorá nastala u žalobcu. Je\nnepochybné, že žalobcovi sa výrazne zmenil život, nastali výrazné obmedzenia, ako aj došlo k\nporuche zdravia, ktoré ktorá z doposiaľ vykonaných dôkazov, je zrejme nezvratná. Správnemu súdu\nneušla pozornosti skutočnosť, že žalobca predložil aj ďalšie lekárske správy, v rámci konania pred\nsúdom, v ktorom boli diagnostikované ďalšie ochorenia pričom tieto môžu byť po následnom posúdení\nzo strany posudkového lekára uplynutím zákonom vyžadovanej doby liečenia, ako také môžu mať vplyv\nna mieru poklesu vykonávať zárobkovú činnosť a teda môže byť spôsobilé vyvolať zmenu hlavného\nochorenia čo v neposlednom rade môže mať zmenu na prípadné následné posúdenie zdravotného stavu\nbudúcnosti zo strany posudkového lekára.\n42. Správny súd podľa § 203 ods. 2 SSP vzhľadom ku skutočnosti, že sa jednalo o správnu žalobu\nfyzické osoby nebol viazaný žalobnými bodmi a posudzoval žalobu komplexne.\n43. Podľa § 119 SSP v znení účinnom v rozhodnom čase správny súd vychádza zo skutkového stavu\nzisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať\ndôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na\nrozhodnutie vo veci.\n44. Prvostupňový orgán, ako aj žalovaný, sa vo svojich rozhodnutiach náležite vyjadrili ku všetkým\nskutočnostiam, ktoré namietal žalobca, dostatočne odôvodnili a podložili svoje rozhodnutie platnými\nprávnymi predpismi, rovnako dostatočne zistili skutkový stav veci. Argumenty a námietky uvedené v\nžalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia, nie sú spôsobilé privodiť zmenu rozhodnutia.\n45. Z uvedených dôvodov správny súd považuje napadnuté rozhodnutie žalovaného a jemu\npredchádzajúce prvostupňové rozhodnutie a postup, ktorý predchádzal, za správne, súladné s\npríslušnými právnymi predpismi, preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol.\n46. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n47. Podľa § 168 SSP žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n48. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa §168 SSP,\npretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému\n\nnevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať,\nsprávny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Žalovaný v rámci konania vykonával\nčinnosti, ktoré predstavujú bežnú agendu zamestnancov žalovaného a súvisia s jeho rozhodovacou\nčinnosťou.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}