Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 7Sas/10/2024 9624200081 27. 10. 2025 JUDr. Tomáš Kuruc ECLI:SK:SpSKE:2025:9624200081.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Tomášom Kurucom, v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. D. XXXX/X, XXX XX B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom: Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovanej číslo: XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 26.06.2024, takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a. II. Účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice rozhodnutím č. 3306/2024-KEM-DvN zo dňa 14.02.2024 rozhodla tak, že žalobca nemá nárok na dávku v nezamestnanosti. 2. Sociálna poisťovňa, pobočka Košice následne rozhodnutím č. 6127/2024-KEM-DvN Zo dňa 27.03.2024 rozhodla tak, že rozhodnutím č. 3306/2024-KEM-DvN zo dňa 14.02.2024 sa neprávom odoprela žalobcovi dávka v nezamestnanosti, a tak mu priznala dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 24,2155 eur od 02.01.2024 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok, pričom určila výšku dávky v nezamestnanosti za deň sumou 12,10775 eur a určila žalobcovi celkový nedoplatok dávky v nezamestnanosti za obdobie od 02.01.2024 do 29.02.2024 vo výške 714,50 eur. 3. Proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice č. 6127/2024-KEM-DvN zo dňa 27.03.2024 podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal chybné pochopenie zákona o výpočte dávky v nezamestnanosti za posledné 3 mesiace platenia poistného. Uviedol, že podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení v rozhodujúcom období (794 dní) platil sociálne poistenie u dvoch zamestnávateľov a ako samoplatca 22 dní v Rakúsku a 127 dní na Slovensku. Poukázal na to, že podľa § 139 ods. 6 zákona o sociálnom poistení je rozhodujúcim obdobím na Slovensku 103 dní, ako samoplatca na Slovensku 127 dní, v Rakúsku 542 dní a v Rakúsku ako samoplatca 22 dní, t.j. spolu 794 dní. Žalobca v odvolaní namietal, že podľa jeho názoru sa na neho vzťahuje maximálna výška dávky v nezamestnanosti. 4. Sociálna poisťovňa, ústredie ako odvolací orgán rozhodnutím č.: 26565-2/2024-BA zo dňa 26.06.2024 rozhodla tak, že odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, pobočka Košice 6127/2024KEM-DvN zo dňa 27.03.2024, vo veci nároku na dávku nezamestnanosti zamietla v celom rozsahu a ako vecne správne potvrdila rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 6127/2024-KEM-DvN
zo dňa 27.03.2024, ktorým správny orgán priznal žalobcovi dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 24.2155 eur od 02.01.2024 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok s výškou za deň 12,10775 eur a súčasne určila celkový doplatok dávny v nezamestnanosti za obdobie od 02.01.2024 do 29.02.2024 vo výške 714,50 eur. 5. Žalovaná v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je predmetom súdneho prieskumu uviedla, že žalobca bol podľa informačného systému zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 02.01.2024 a jeho žiadosť o dávku v nezamestnanosti bola elektronicky postúpená Sociálnej poisťovni pobočka Košice dňa 18.01.2024. Uviedla, že navrhovateľ v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie, t.j. v období od 02.01.2020 do 01.01.2024 preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti ju zamestnávateľa EPF Group, a.s. IČO: 52 326 03, od 15.11.2021 do 25.02.2022 (103 dní ). Žalobca bol zároveň v období štyroch rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie dobrovoľne poistený v nezamestnanosti od 03.10.2023 do 01.01.2024 (91 dní). Z dôvodu, že z informačného systému Sociálnej poisťovne vyplývalo, že žalobca preukázal dobu poistenia v nezamestnanosti v počte 194 dní, nesplnil základnú podmienku priznania nároku na dávku v nezamestnanosti, a tak rozhodnutím zo dňa 14.02.2024 prvostupňový správny orgán rozhodol tak, že žalobcovi nárok na dávku v nezamestnanosti nepriznal. Následne 19.03.2024, 20.03.2024 a 21.03.2024 žalobca doručil Sociálnej poisťovni, pobočke Košice doklady preukazujúce jeho pracovné pôsobenie na území Rakúska, a tak prvostupňový orgán požiadal o súčinnosť príslušnú Rakúsku inštitúciu na preukázanie žalobcom tvrdených skutočností. Dňa 25.03.2024 táto inštitúcia osvedčila doby poistenia dosiahnuté na území Rakúska od 08.03.2022 do 31.08.2023 (542 dní) ako zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia a od 01.09.2023 do 22.09.2023 (22 dní) ako iné obdobie, ktoré je obdobím poistenia. Z dôvodu, že žalobca bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti dosiahol doby poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, doby poistenia získané na území Rakúska mu boli zohľadnené bez skúmania podmienky zachovania bydliska, na účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že pre účely vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca preukázal podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dobu poistenia v nezamestnanosti celkom v rozsahu 758 dní (194 dní na Slovensku + 564 dní v Rakúsku). Žalovaná tak konštatovala, že žalobca splnil základnú podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože podľa zákona sa vyžaduje doba poistenia najmenej 730 dní. Žalovaná zdôraznila, že pri určení výšky dávky v nezamestnanosti bolo potrebné zohľadniť ustanovenia nariadenia Európskeho parlamentu a rady číslo 883/2004 o koordinácii systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“) a poukázala na článok 62 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorého sa pri výpočte dávky v nezamestnanosti má vychádzať výlučne z platu alebo príjmu z povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou a ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa právnych predpisov príslušného štátu, pričom na poskytovanie dávky v nezamestnanosti je príslušný zásadne ten štát, podľa ktorého právnych predpisov bola daná osoba naposledy poistená, s poukazom na článok 61 ods. 2 základného nariadenia, t.j. v prípade žalobcu je príslušným štátom Slovenská republika. Žalovaná zdôraznila, že žalobca bol naposledy poistený ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti od 03.10.2023 do 01.01.2024 podľa slovenských právnych predpisov. Ďalej uviedla, že suma dávky v nezamestnanosti je podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určená ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca ako poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období (2 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov) a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Dôvodila, že žalobca v rozhodujúcom období vykonával na Slovensku činnosť zamestnanca - od 02.01.2022 do 31.01.2022 – 1.069,45 eur : 31 dní – 34,49 eura x 30 dní – 1.034,70 eur a od - 01.02.2022 do 25.02.2022 – 25 dní žalobca dosiahol vymeriavací základ 702,35 eur. V rozhodujúcom období (od 02.01.2022 do 01.01.2024) bol žalobca na Slovensku osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti od 03.10.2023 do 01.01.2024: - Od 03.10.2023 do 31.10.2023 - 29 dní dosiahol vymeriavací základ 566,37 eur - Od 01.11.2023 do 30.11.2023 - 30 dní dosiahol vymeriavací základ 605,50 eur - Od 01.12.2023 do 31.12.2023 – 31 dní dosiahol vymeriavací základ 605,50 eur a - Od 01.01.2024 - 1 deň (koniec rozhodujúceho obdobia) 652 eur : 31 dní - 21,03 eur. Žalovaná ďalej v odôvodnení rozhodnutia zdôraznila, že denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel sumy 3.535,45 eur a počtu dní - 146, t.j. suma 24,2155, čo je suma denného vymeriavacieho základu a výška dávky v nezamestnanosti za deň je 50% z uvedeného denného vymeriavacieho základu t.j. suma 12,10775 eur. Žalovaná záverom zdôraznila, že z dôvodu,
že žalobca bol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie naposledy osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, určenie výšky denného vymeriavacieho základu sa spravuje slovenskou legislatívou, a tak podlieha ustanoveniu § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, v zmysle ktorého je denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti podielom súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v roku budúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. II. Správna žaloba a vyjadrenia účastníkov konania 6. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že mu sociálna poisťovňa priznala podporu v nezamestnanosti vo výške 12,107 eur na deň na základe metodiky o práci v neeurópskych krajinách, ktorá nemá podľa neho právny význam a navyše z troch posledných mesiacov, ktoré strávil ako samoplatca v Bratislave počas štúdia. Namietal, že mu ako Slovákovi nepriznali podporu zo zákonných dôvodov, pričom pracoval v Rakúsku, ktoré mu priznalo podporu a mal by podľa jeho názoru poberať podporu podľa rakúskej legislatívy s obmedzením výšky podľa slovenských zákonov. 7. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe zo dňa 23.12.2024 uviedla, že z vecného hľadiska považuje svoj postup pri posúdení nároku žalobcu na dávku v nezamestnanosti ako aj jej výšky za správny a zákonný a stručne odkázala na dôkladné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia ako aj predložený administratívny materiál. Žalovaná žiadala, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. III. Konanie na správnom súde 8. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), neviazajúc žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP, postupom podľa § 107 ods. 2 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 27.10.2025 a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto správnu žalobu podľa § 190 SSP zamietol. IV. Relevantná právna úprava 9. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 10. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 11. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 12. Podľa § 6 ods. 2 písm. c) SSP, správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách v sociálnych veciach.
13. Podľa § 104 ods. 1 Zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“), poistenec má nárok na dávku v nezamestnanosti, ak v posledných štyroch rokoch pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie bol poistený v nezamestnanosti najmenej dva roky. 14. Podľa § 104 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, obdobie dobrovoľného poistenia v nezamestnanosti sa započítava na vznik nároku na dávku v nezamestnanosti len vtedy, ak za toto obdobie poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti najneskôr v posledný deň splatnosti poistného na poistenie v nezamestnanosti. Podmienka zaplatenia poistného na poistenie v nezamestnanosti sa považuje za splnenú, ak suma dlžného poistného na poistenie v nezamestnanosti je v úhrne nižšia ako päť eur. 15. Podľa § 104 ods. 6 zákona o sociálnom poistení, rok poistenia v nezamestnanosti je 365 dní poistenia v nezamestnanosti. 16. Podľa § 105 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, poistencovi, ktorý splnil podmienky nároku na dávku v nezamestnanosti, nárok na dávku v nezamestnanosti vzniká odo dňa zaradenia do evidencie uchádzačov o zamestnanie a zaniká uplynutím podporného obdobia v nezamestnanosti. Podporné obdobie v nezamestnanosti je šesť mesiacov. Do podporného obdobia v nezamestnanosti sa nezapočítava obdobie, počas ktorého poistenec nemá nárok na výplatu dávky v nezamestnanosti z dôvodu uvedeného v § 106. 17. Podľa § 107 zákona o sociálnom poistení, dávka v nezamestnanosti sa poskytuje za dni. 18. Podľa § 108 ods. 1 zákona o sociálnom poistení, výška dávky v nezamestnanosti je 50% denného vymeriavacieho základu. 19. Podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti alebo poistné na výsluhový príspevok podľa osobitného predpisu, dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu je obdobie dvoch rokov predchádzajúcich dňu, v ktorom vznikol nárok na dávku v nezamestnanosti. Z rozhodujúceho obdobia na zistenie denného vymeriavacieho základu sa vylučujú obdobia, za ktoré poistenec nie je povinný platiť poistné na poistenie v nezamestnanosti podľa § 140 alebo poistné na výsluhové zabezpečenie podľa osobitného predpisu. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 20. Podľa § 112 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení, dávka sa prizná alebo sa zvýši odo dňa, od ktorého dávka alebo jej zvýšenie patrí, najviac tri roky spätne odo dňa zistenia, že sa dávka priznala alebo sa vyplácala v nižšej sume, ako patrí, alebo najviac tri roky spätne od uplatnenia nároku na dávku alebo nároku na jej zvýšenie, ak sa dodatočne zistí, že sa dávka odoprela neprávom. 21. Podľa článku 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, Slovenská republika môže medzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo na základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku úniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi Slovenskej republiky. Prevzatie právne záväzných aktov, ktoré vyžadujú implementáciu, sa vykoná zákonom alebo nariadením vlády podľa čl. 120 ods. 2. 22. Podľa článku 48 Zmluvy o fungovaní Európskej únie (konsolidované znenie), Európsky parlament a Rada v súlade s riadnym legislatívnym postupom prijmú v oblasti sociálneho zabezpečenia opatrenia, ktoré sú nevyhnutné na poskytnutie voľného pohybu pracovníkov; za týmto účelom uzavrie dohody, ktoré migrujúcim pracovníkom bez ohľadu na to, či ide o zamestnancov, a na nich závislým osobám zabezpečia: a) započítanie všetkých období braných do úvahy podľa zákonov príslušných krajín za účelom získania a trvania nároku na dávky a vypočítanie ich výšky; b) vyplácanie dávok osobám s bydliskom na území členských štátov.
23. Podľa bodu 15 preambuly nariadenia (ES) Európskeho parlamentu a Rady č. 883/2004 zo dňa 29.04.2004 o koordinácií systémov sociálneho zabezpečenia (ďalej len „základné nariadenie“), je potrebné, aby osoby, ktoré sa pohybujú v rámci spoločenstva, podliehali systému sociálneho zabezpečenia iba jediného členského štátu, aby sa tak predišlo prekrývaniu uplatniteľných ustanovení vnútroštátnych právnych predpisov a komplikáciám, ktoré by z toho mohli vzniknúť. 24. Podľa čl. 61 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy podmieňujú nadobudnutie, zachovanie, znovunadobudnutie alebo trvanie nároku na dávky dosiahnutím dôb poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti, v potrebnom rozsahu zohľadní doby poistenia, zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov ktoréhokoľvek členského štátu, ako keby boli dosiahnuté podľa právnych predpisov, ktoré uplatňuje. Ak však uplatniteľné právne predpisy podmieňujú nárok na dávky dosiahnutím dôb poistenia, vtedy doby zamestnania alebo samostatnej zárobkovej činnosti dosiahnuté podľa právnych predpisov iného členského štátu sa nezohľadnia, iba ak by sa takéto doby považovali za doby poistenia a boli dosiahnuté v súlade s uplatniteľnými právnymi predpismi. 25. Podľa článku 62 ods. 1 základného nariadenia, príslušná inštitúcia členského štátu, ktorého právne predpisy ustanovujú, že výpočet dávok na základe výšky predchádzajúceho platu alebo príjmu z vykonávania povolania, zohľadní výlučne plat alebo príjem z vykonávania povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa uvedených právnych predpisov. 26. Podľa článku 61 ods. 2 základného nariadenia s výnimkou prípadov uvedených v článku 65 ods. 5 písm. a) sa uplatňovanie odseku 1 tohto článku podmieňuje tým, že daná osoba bezprostredne ukončila v súlade s právnymi predpismi, podľa ktorých sa uplatňuje nárok na dávky: - doby poistenia, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby poistenia, - doby zamestnania, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby zamestnania, alebo - doby samostatnej zárobkovej činnosti, ak tieto právne predpisy vyžadujú doby samostatnej zárobkovej činnosti. 27. Podľa článku 62 ods. 2 základného nariadenia, odsek 1 sa uplatňuje tiež vtedy, ak právne predpisy vykonávané príslušnou inštitúciou ustanovujú špecifickú referenčnú dobu na určenie platu, ktorý slúži ako základ na výpočet dávok, a ak počas celej takejto doby alebo pre časť takejto doby sa nadanú osobu vzťahovali právne predpisy iného členského štátu. 28. Podľa článku 62 ods. 3 základného nariadenia, odchýlkou z odsekov 1 a 2, pokiaľ ide o cezhraničných pracovníkov, na ktorých sa vzťahuje článok 65 ods. 5 písm. a), inštitúcia miesta bydliska zohľadní plat alebo príjem z vykonávania povolania danej osoby v členskom štáte, právne predpisy ktorého sa na danú osobu vzťahovali počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, v súlade s vykonávacím nariadením. 29. Podľa článku 65 ods.2 základného nariadenia, úplne nezamestnaná osoba, ktorá počas svojej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba, mala bydlisko v členskom štáte inom, ako je príslušný štát a ktorá má naďalej bydlisko v tomto štáte, alebo sa vráti do tohto štátu, má byť k dispozícii službám zamestnanosti v členskom štáte bydliska. Bez toho, aby bol dotknutý článok 64, úplne nezamestnaná osoba môže ako doplňujúci krok prihlásiť sa u služieb zamestnanosti členského štátu, v ktorom vykonávala svoju poslednú činnosť ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. 30. Podľa článku 65 ods. 5. písm. a) základného nariadenia, nezamestnaná osoba uvedená v prvej a druhej vete odseku 2 poberá dávky v súlade s právnymi predpismi členského štátu bydliska, ako keby sa na ňu vzťahovali tieto právne predpisy počas jej poslednej činnosti ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba. Tieto dávky poskytuje inštitúcia miesta bydliska. 31. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
32. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 33. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 34. Podľa § 175 ods. 2 SSP, o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. V. Právny názor správneho súdu 35. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi, a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 36. Správny súd predovšetkým poukazuje na skutočnosť, že každú jednu žiadosť o dávku v nezamestnanosti je potrebné posudzovať prísne individuálne so zreteľom na osobitosti tej ktorej prejednávanej veci. 37. Predmetom preskúmania bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým zamietol odvolanie žalobcu v celom rozsahu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bolo rozhodnuté, že prvostupňový správny orgán priznal žalobcovi dávku v nezamestnanosti vo výške 50% denného vymeriavacieho základu 24.2155 eur od 02.01.2024 na obdobie šiestich mesiacov, pri splnení ustanovených zákonných podmienok s výškou za deň 12,10775 eur a súčasne určila celkový doplatok dávny v nezamestnanosti za obdobie od 02.01.2024 do 29.02.2024 vo výške 714,50 eur. 38. V predmetnej veci bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že žalobca bol podľa informačného systému zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 02.01.2024, a ako osoba vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie si uplatnil nárok na dávku v nezamestnanosti podľa § 104 a nasl. zákona o sociálnom poistení., t.j. podľa právneho predpisu Slovenskej republiky. Žalobca bol naposledy osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti (od. 02.01.2022 do 01.01.2024) podľa slovenských právnych predpisov, čo nebolo medzi stranami sporné. Žalobca však považoval za sporné, ako prvostupňový správny orgán vypočítal výšku nároku na dávku v nezamestnanosti, pretože podľa jeho názoru sa na jeho situáciu vzťahuje maximálna výška dávky v nezamestnanosti. 39. Správny súd preskúmal správnu žalobu a administratívny spis a konštatuje, že námietka žalobcu nie je dôvodná. Správny súd v postupe žalovaného ani orgánu verejnej správy prvého stupňa ani v právnom posúdení veci nezistil nedostatky. Z administratívneho spisu vyplýva, že žalobca bol podľa informačného systému zaradený do evidencie uchádzačov o zamestnanie dňa 02.01.2024. Z administratívneho spisu tiež vyplýva, že žalobca mal doby poistenia dosiahnuté na území Slovenska od 15.11.2021 do 25.02.2022 (103 dní) ako zamestnanec a od 03.10.2023 do 01.01.2024 (91 dní) ako dobrovoľne poistený v nezamestnanosti. Žalobca mal doby poistenia dosiahnuté na území Rakúska od 08.03.2022 do 31.08.2023 (542 dní) ako zamestnanie, ktoré je obdobím poistenia od 01.09.2023 do 22.09.2023 (22 dní) ako iné obdobie, ktoré je obdobím poistenia. 40. Žalobca bezprostredne pred uplatnením nároku na dávku v nezamestnanosti dosiahol doby poistenia v nezamestnanosti podľa slovenských právnych predpisov, a doby poistenia získané na území Rakúska mu boli zohľadnené bez skúmania podmienky zachovania bydliska, na účely vzniku nároku na dávku
v nezamestnanosti v súlade s článkom 61 ods. 1 a 2 základného nariadenia. Pre vznik nároku na dávku v nezamestnanosti žalobca preukázal podľa § 104 ods. 1 zákona o sociálnom poistení dobu poistenia v nezamestnanosti celkom v rozsahu 758 dní (194 dní na Slovensku + 564 dní v Rakúsku), a tak splnil základnú podmienku vzniku nároku na dávku v nezamestnanosti (podľa zákona sa vyžaduje doba poistenia najmenej 2 roky, t.j. 730 dní). Pri určení výšky dávky v nezamestnanosti je potrebné zohľadniť ustanovenia článku 62 ods. 1 základného nariadenia, podľa ktorého sa pri výpočte dávky v nezamestnanosti má vychádzať výlučne z platu alebo príjmu z povolania, ktorý daná osoba mala v súvislosti s jej poslednou činnosťou a ako zamestnanec alebo samostatne zárobkovo činná osoba podľa právnych predpisov príslušného štátu, pričom na poskytovanie dávky v nezamestnanosti je príslušný zásadne ten štát, podľa ktorého právnych predpisov bola daná osoba naposledy poistená, s poukazom na článok 61 ods. 2 základného nariadenia, t.j. v prípade žalobcu bola príslušným štátom Slovenská republika, pretože žalobca bol naposledy poistený ako dobrovoľne poistená osoba v nezamestnanosti od 03.10.2023 do 01.01.2024 podľa slovenských právnych predpisov. Suma dávky v nezamestnanosti sa podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení určuje ako podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých žalobca ako poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období 2 rokov pred zaradením do evidencie uchádzačov a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Žalobca v rozhodujúcom období vykonával na Slovensku činnosť zamestnanca - od 02.01.2022 do 31.01.2022 – 1.069,45 eur : 31 dní – 34,49 eura x 30 dní – 1.034,70 eur a od - 01.02.2022 do 25.02.2022 – 25 dní žalobca dosiahol vymeriavací základ vo výške 702,35 eur. V rozhodujúcom období (od 02.01.2022 do 01.01.2024) bol žalobca na Slovensku osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti od 03.10.2023 do 01.01.2024. Od 03.10.2023 do 31.10.2023 - 29 dní dosiahol vymeriavací základ 566,37 eur, od 01.11.2023 do 30.11.2023 - 30 dní dosiahol vymeriavací základ 605,50 eur a od 01.12.2023 do 31.12.2023 – 31 dní dosiahol vymeriavací základ 605,50 eur. Od 01.01.2024 - 1 deň (koniec rozhodujúceho obdobia) 652 eur : 31 dní - 21,03 eur. Denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti je podiel sumy 3.535,45 eur a počtu dní - 146, t.j. suma 24,2155 čo je suma denného vymeriavacieho základu a výška dávky v nezamestnanosti za deň je 50% z uvedeného denného vymeriavacieho základu t.j. suma 12,10775 eur. Nakoľko žalobca bol pred zaradením do evidencie uchádzačov o zamestnanie naposledy osobou dobrovoľne poistenou v nezamestnanosti podľa právnych predpisov Slovenskej republiky, určenie výšky denného vymeriavacieho základu sa spravovalo slovenskou legislatívou podľa § 108 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého je denný vymeriavací základ na určenie sumy dávky v nezamestnanosti podielom súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na poistenie v nezamestnanosti dosiahnutých v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. 41. Výška dávky v nezamestnanosti bola určená ako súčet vymeriavacích základov dosiahnutých žalobcom v rozhodujúcom období – t.j. 3.535,45 eura, pričom počet dní rozhodujúceho obdobia bol 146, t.j. podiel vymeriavacieho základu a počtu dní činí 24,2155 eura a výška dávky v nezamestnanosti na deň je 50% z tohto denného vymeriavacieho základu, t.j. 12,10775 eur. 42. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti a citované zákonné ustanovenia správny súd konštatuje, že v postupe žalovaného ako aj orgánu verejnej správy prvého stupňa, v úvahách obsiahnutých v napadnutom rozhodnutí a v jeho právnom posúdení veci nezistil nedostatky namietané žalobcom, ktoré by odôvodňovali zrušenie napadnutých rozhodnutí, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia a žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal žiadnemu z účastníkov konania. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu možno podať kasačnú sťažnosť do 1 mesiaca odo dňa jeho doručenia na Správny súd v Košiciach.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/ (v sociálnych veciach, vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).