Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-2Sa/1/2023 8023200025 28. 02. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C. E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, vo veci nároku na materské otca a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou 16.01.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (ďalej aj len „SP“) č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 o zániku nároku žalobcovi na dávku materského, aby z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené, vec im vrátená na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi, aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove a z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu. Administratívne konanie 3. Zo žalovanou predloženého dávkového spisu vyplýva, že žalobca si Žiadosťou o materské č. B 1564902 z 02.05.2022, ako iný poistenec z ochrannej lehoty plynúcej po zániku nemocenského poistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovak Training Academy, s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom, u ktorého bol evidovaný od 01.01.2019 do 30.04.2022, uplatnil nárok na vyplácanie materského z dôvodu starostlivosti o maloletú G. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“). SP-ňa rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo 06.06.2022, za obdobie od 02.05.2022 najdlhšie do uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské, žalobcovi priznala materské v sume 55,87 Eur / za deň, a táto dávka bola žalobcovi za mesiac 05/2022 aj vyplatená. Keďže pri zadávaní výplaty tejto dávky materského za mesiac 06/2022, SP-ňa zo svojho systému zistila, že žalobca zmenil zamestnávateľa a od 01.06.2022 mu vzniklo nové nemocenské poistenie
u zamestnávateľa Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou (ďalej len „nový zamestnávateľ“), SP-ňa vydala cit. „Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na materské“ (ďalej len „Oznámenie“) č. 8-133/2022-PD z 26.06.2022 (žalobcovi doručené 01.08.2022), ktorým SP-ňa začala konanie vo veci zániku nároku žalobcu na materské od 01.06.2022, v ktorej súvislosti SP žalobcu týmto Oznámením vyzvala, aby sa v lehote 5 dní vyjadril a predložil dôkazy o tom, ako zabezpečuje starostlivosť o dieťa, keď súčasne vykonáva zárobkovú činnosť s poučením, že ak sa žalobca nevyjadrí, SP na základe podkladov, ktoré má k dispozícii rozhodne vo veci zániku nároku na materské. Keďže sa žalobca k Oznámeniu nevyjadroval (doručené mu bolo až 01.08.2022), SP-ňa rozhodnutím o predbežnom opatrení č. 200-013507/CA07/2022 z 29.07.2022 žalobcovi predbežne pozastavila od 01.06.2022 do 30.06.2022 výplatu materského na dieťa. Žalobca sa k Oznámeniu vyjadril 02.08.2022 (SP doručené 03.08.2022) tak, že v zmysle zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) sa riadnou starostlivosťou o dieťa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho všestranného fyzického i psychického vývinu, najmä jeho primeraná výživa, hygiena, výchova a dodržiavanie preventívnych prehliadok s tým, že cit. „Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“; dodal, že poskytuje dieťaťu riadnu a nadštandardnú starostlivosť v plnom rozsahu z dôvodu vytvorenia pracovných podmienok ako právnikovi pri práci z domu, ktorú vykonáva počas spánku dieťaťa v jednotlivých fázach dňa, pričom tiež poukázal, že jeho príjem u nového zamestnávateľa je o 2/3 nižší ako v predchádzajúcom zamestnaní a tiež podotkol, že v obdobnej situácii poberal materské aj na svoje staršie dieťa s tým, že cit. „... iná pobočka Sociálnej poisťovne s tým nemala najmenší problém.“ so súčasným počudovaním o negatívnej nadpráci vykonávanej SP-ňou v jeho prípade pri splnení všetkých zákonných podmienok nároku na materské, a so súčasným apelom a poukazom na potrebu rozhodovať v súlade s právnym poriadkom, bez zneužívania voľnej úvahy a identicky v obdobných veciach. 4. Emailom zo 04.08.2022 SP-ňa požiadala žalovanú o usmernenie vo veci žalobcu, s tým, že SP-ňa z podkladov vyžiadaných od nového zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobcovi u tohto nového zamestnávateľa na základe služobnej zmluvy vznikol od 01.06.2022 do 30.11.2022 štátnozamestnanecký pomer s dĺžkou služobného týždenného času 37,5 hodín; pri vymeriavacom základe za 06/2022 v sume 794,50 Eur a s miestom výkonu práce buď v sídle nového zamestnávateľa vo Vranove nad Topľou alebo v prípade potreby aj v domácom prostredí, pričom z prehľadu dochádzky za mesiac 06/2022 vyplynulo, že žalobca vykonával prácu v rozsahu 7,5 – 8 hodín denne, v pracovnom čase od cca 7.15 hod. do 15.30 hod, pričom z dochádzky nebolo zrejmým, či žalobca vykonával prácu z domu alebo v sídle nového zamestnávateľa. SP-ňa tiež zistila, že matka dieťaťa čerpá rodičovskú dovolenku, teda má prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, t.j. do pracovného procesu sa nezapojila. Požadované usmernenie poskytla žalovaná SP-ni listom č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12.08.2022 s tým, že medzi zákonom o sociálnom poistení a zákonom o rodičovskom príspevku neexistuje vzťah umožňujúci prelínanie sa týchto právnych úprav cit. „...nie je právny základ na aplikáciu ustanovení zákona o rodičovskom príspevku na materské.“ Taktiež je irelevantným zníženie príjmu žalobcu, pretože žalobca ukončil skorší pracovný pomer z ktorého si v rámci ochrannej lehoty uplatnil nárok na materské a zamestnal sa u nového zamestnávateľa. Vo vzťahu k pripomienke žalobcu, že aj v minulosti poberal na svoje staršie dieťa materské a nebol s tým problém, žalovaná uviedla, že v minulosti bol nárok žalobcu posudzovaný podľa metodiky, podľa ktorej ak zamestnanec vykonával prácu formou „homeoffice“ bolo možné objektívne predpokladať, že popri takejto práci môže poskytovať aj starostlivosť o dieťa, avšak vzhľadom k aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020 z 30.06.2021, je práca formou „homeoffice“ s pružným pracovným časom irelevantnou, ak je rozsah pracovného času 8 hodín denne. Z uvedeného tak podľa usmernenia žalovanej vyplynulo, že ak žalobca zmenil zamestnávateľa tak je nevyhnutným posúdiť, či čas výkonu práce hoci aj v domácom prostredí mu reálne umožňuje starať sa o dieťa, t.j. cit. „...či je reálne, aby sa poistenec plnohodnotne venoval výkonu svojej práce a rovnako plnohodnotne sa aj staral o dieťa. Argument menovaného, že pracuje v čase spánku dieťaťa, je pri rozvrhnutom pracovnom čase v uvedenom rozsahu, irelevantný.“ s dodatkom, že taktiež je potrebné posúdiť, či si otec upravil pracovné podmienky ku dňu v ktorom poskytuje dieťaťu starostlivosť tak, aby ju mohol poskytovať na dennej báze, a tiež aj to, či sa matka zapojila do pracovného procesu a ak nie, kto sa o dieťa stará v čase keď otec pracuje. So záverom o správnosti postupu SP-ne, keď začala konanie vo veci zániku nároku na materské, keďže žalobca v mesiaci jún
2022 vykonával zárobkovú činnosť na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, ktorý mu neumožňuje poskytovať plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v rozsahu na účely nároku na materské. 5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 SP-ňa rozhodla, že v súlade s § 51 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“), žalobcovi od 01.06.2022 zaniká nárok na materské. SP-ňa dôvodila, že materské sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytuje inému poistencovi z dôvodu, že prevzal starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho veku, teda účelom materského je kompenzovať poistencovi stratu finančného príjmu v dôsledku starostlivosti o dieťa. SP zdôraznila, že zákon vyžaduje, aby sa poistenec o dieťa staral, takže nepočíta s tým, aby poistenec popri tejto starostlivosti aj pracoval, preto zákon neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok môže poistenec pracovať, a v tomto smere nepostačuje iba pokles príjmu, ale relevantnou je skutočná starostlivosť o dieťa na dennej báze, osobná a nezastupiteľná inou osobou. Preto otec dieťaťa, ako iný poistenec, nemá nárok na materské v období, v ktorom nemá pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti o dieťa. Vzhľadom na vyššie už opísaný skutkový stav, SP uzavrela, že žalobca v mesiaci 06/2022 vykonával prácu na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, kedy nemôže reálne poskytovať starostlivosť svojmu dieťaťu v rozsahu starostlivosti potrebnej na účely nároku na materské, preto mu tento nárok od 01.06.2022 zaniká s tým, že tento môže byť opätovne obnovený za predpokladu, že bude dieťaťu poskytovať starostlivosť v rozsahu tohto nároku. Rozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 25.08.2022. 6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 odôvodnil svojim presvedčením o jeho nezákonnosti, založeným na v zásade identických svojich argumentoch, aké žalobca uviedol už aj vo svojom vyjadrení z 02.08.2022, t.j. poukázal, že v minulosti vykonával prácu v rámci európsky významného projektu kde zarábal omnoho viac, ako u nového zamestnávateľa, kde je jeho príjem v porovnaní s minulosťou o viac ako 2/3 nižší; že kvôli nadštandardnej starostlivosti o svoje dieťa zmenil celý svoj pracovný aj iný život; že ako právnik má vytvorené v domácom prostredí podmienky na prácu, ktorej charakter (posudzovanie konceptov právnych dokumentov) mu umožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, keďže prácu vykonáva v čase spánku dieťaťa v jednotlivých fázach dňa a že pri definovaní pojmu „starostlivosti o dieťa“ je potrebné vychádzať zo znenia zákona o rodičovskom príspevku s tým, že žalobca všetky tieto podmienky bez výnimky spĺňa a cit. „V súlade s vašou terminológiou mám pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti o dieťa, ktorú mu poskytujem na dennej báze, osobne a nezastupiteľne. Napriek tomu ste si vo svojom rozhodnutí dovolili tvrdiť, že vzhľadom na môj nový pracovný pomer (...) nemôžem svojmu dieťaťu reálne poskytovať starostlivosť, a z toho dôvodu mi zanikol nárok na materské. Týmto a ďalšími nelogickými a nezmyselnými vyjadreniami v rámci odôvodnenia Vášho rozhodnutia nielenže ľudsky spochybňujete moju starostlivosť, ale pri tejto svojej argumentácii úplne strácate kontakt so znením právnej úpravy a vôľou zákonodarcu v oblasti podpory rodín.“ Žalobca opakovane apeloval na potrebu rozhodovať v súlade s právnym poriadkom, rovnako v rovnakých prípadoch s poukazom, že v minulosti za identických okolností a pri identickej právnej úprave mu SP-ňou bol nárok na materské priznaný a s dodatkom, že pri rozhodovaní je potrebné cit. „... hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom právnej úpravy a použitými prostriedkami.“ Napokon žalobca vyjadril hlboké pohoršenie, frustráciu a rozčarovanie nad neprofesionálnou a nezákonnou prácou SP. 7. Žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022 odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 vo veci zániku nároku na materské v období od 01.06.2022 potvrdila. Po sumarizácii, už vyššie opísaného skutkového stavu, žalovaná v prvom rade poukázala na účel nemocenského poistenia z ktorého je ako nemocenská dávka vyplácané aj materské a ktorého účelom podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je finančné zabezpečenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti poistenca z dôvodu, dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva, t.j. kompenzácia straty príjmu poistenca. Podotkla, že aj pre priznanie nemocenskej dávky materského, identicky ako aj pri iných nemocenských dávkach, zákon o sociálnom poistení určuje všeobecné a osobitné podmienky, splnenie ktorých je potrebné posudzovať vzhľadom na všetky okolnosti ad hoc tohto, ktorého prípadu so zdôraznením, že žalovaná a aj SP rešpektujúc rozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 71/2013, I. ÚS 351/2010 a pod.) majú na zreteli, že pri
aplikácii právnej normy nie je možné vychádzať iba z jej viac či menej určitého textu, ale je treba brať v zreteľ aj zmysel a účel zákona. V ďalšom žalovaná sumarizovala všeobecné a osobitné zákonné podmienky, ktoré sa posudzujú pre vznik nároku na nemocenskú dávku materského s tým, že jednou z týchto osobitných podmienok, pre účel tejto dávky tzv. iného poistenca (rozumej iného ako matka, t.j. otca, pozn. súdu) je skutočná a osobná starostlivosť poberateľa tejto dávky o dieťa v príčinnej súvislosti s ktorou (rozumej s touto starostlivosťou, pozn. súdu) došlo k strate alebo k poklesu príjmu s dodatkom, že ak by postačovala iba formálna starostlivosť o dieťa alebo starostlivosť zabezpečená inou osobou, potom by zákonodarca v § 51 ods. 2 s spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neupravil zánik nároku na materské v prípade prerušenia osobnej starostlivosti o dieťa. V konkrétnych okolnostiach veci žalovaná sumarizovala, že SP 06.06.2022 rozhodla o priznaní žalobcovi nemocenskej dávky materského počnúc od uplatnenia si tohto nároku žalobcom, t.j. od 02.05.2022, pretože v tom čase žalobca spĺňal podmienky na jej priznanie a žalobcovi za mesiac 05/2022 bola táto dávka aj vyplatená v sume 1 676,30 Eur, avšak po zistení, že žalobca počnúc od 01.06.2022 zmenil zamestnanie, SP bola povinnou skúmať, či aj po tejto zmene žalobca spĺňa podmienky na priznanie mu materského, mimo iné aj tú, či popri výkone zárobkovej činnosti môže súčasne dieťaťu poskytovať starostlivosť, pričom z podkladov poskytnutých na vyžiadanie SP-ni novým zamestnávateľom žalobcu vyplynulo, že v zmysle služobnej zmluvy z 31.05.2022 vznikol žalobcovi od 01.06.2022 služobný pomer na pozícii „samostatný radca“ s miestom výkonu práce v sídle nového zamestnávateľa alebo v prípade potreby mu bude umožnená práca z domu, s rozsahom týždenného pracovného času 37,5 hodiny a podľa cit. „... predloženej dochádzky navrhovateľ v júni 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 6:32 hod do 8:12 hod. + 9 min nadčas a v júly 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 7:18 hod do 8:31 hod. Navrhovateľ pracoval v časoch od 7:24 hod. do 16:44 hod.“, pričom v mesiaci jún 2022 dosiahol žalobca u nového zamestnávateľa vymeriavací základ 794,50 Eur v mesiaci júl 2022 v sume 968,49 Eur. Žalovaná konštatovala, že na základe uvedených skutočností, SP dospela k záveru o podstatnej zmene okolností za ktorých bola žalobcovi dávka materského priznaná, keďže už nebola splnená podmienka poskytovania starostlivosti o dieťa v zmysle požiadavky § 49 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná dodala, že keďže žalobca u nového zamestnávateľa pracoval denne od pondelka do piatka v čase od 7:24 hod. do 16:44 hod. tak v tomto časovom intervale rozhodne nemohol poskytovať dieťaťu starostlivosť, takže cit. „... za súčasného výkonu zárobkovej činnosti na plný pracovný úväzok ku skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany otca od 1. júna 2022 nedošlo. (...) ... u navrhovateľa nedošlo k úprave pracovného času v takom rozsahu, aby mohol dieťaťu poskytovať požadovanú každodennú starostlivosť.“, preto podľa žalovanej žalobcovi správne patril nárok na materské iba za obdobie od 02.05.2022 do 31.05.2022, v ktorom období nevykonával pracovnú činnosť, keďže jeho skorší pracovný pomer trval do 30.04.2022 a u nového zamestnávateľa mu vznikol služobný pomer počnúc od 01.06.2022. Súčasne žalovaná doplnila, že matka dieťaťa je od 04.01.2022 evidovaná ako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku; po skončení poskytovania jej materského (od 11.05.2021 do 03.01.2022) sa do pracovného procesu nezapojila. Na margo odvolacej námietky žalobcu týkajúcej sa judikatúry súdov, žalovaná poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší súd“), v ktorých najvyšší súd prezentoval s jej názorom identický názor, napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020 z 30.06.2021, kde najvyšší súd zdôraznil, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia straty príjmu počas doby starostlivosti o dieťa, t.j. predpokladom vzniku nároku na dávku materského je skutočná starostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, s dodatkom, že ak bol týždenný pracovný úväzok v rovnakom rozsahu (40 alebo 37,5 hod.), ako bol v čase kým žiadateľ o materské prevzal starostlivosť o dieťa, cit. „ ... potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne irelevantné či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle. Výkonu práce musel sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na pracovisku alebo v domácom prostredí, pričom pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne. Nie je reálne uvažovať o tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce, žalobca mohol plnohodnotne starať o dieťa, ktoré v tom čase malo necelý rok.“ Obdobne tak najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/117/2020 z 28.04.2021 konštatoval, že účelom materského nie je podpora otcov v poberaní tejto peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali na rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o dieťa. Alebo v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/105/2020 z 28.04.2021 najvyšší súd tiež zdôraznil, že predpokladom osobnej starostlivosti o dieťa, je zmena týkajúca sa pracovnej aktivity osoby, ktorá sa o dieťa osobne stará. V súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu vo veci vymedzenia pojmu „starostlivosť o dieťa“, ktorý by sa podľa žalobcu mal vykladať podľa zákona o rodičovskom príspevku, žalovaná upriamila pozornosť, na rozdielny charakter, rozdielny účel, rozdielne podmienky poskytovania a napokon aj na rozdielnu právnu
úpravu dávky „materského“ a „rodičovského príspevku.“ Kým materské upravené zákonom o sociálnom poistení je sociálnou dávkou poskytovanou sa SP-ňou z nemocenského poistenia a jej účelom je kompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla bezprostredne priamo poistencovi, ktorý sa uplatňuje nárok na túto dávku a to v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. osobnej starostlivosti o dieťa; tak na druhej strane rodičovský príspevok je štátnou dávkou upravenou zákonom o rodičovskom príspevku a touto dávkou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rozhodovanie o nej spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedených dôvodov, podľa žalovanej, nie je možné tieto dávky zamieňať a vzťahovať splnenie podmienok jednej dávky na druhú, keďže aj právna úprava týchto dávok je upravená lex specialis osobitnými zákonmi, medzi ktorými neexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, ktorý by umožňoval ich vzájomné prelínanie sa. Preto žalovaná považovala uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú s tým záverom, že nie je daný právny základ pre analogickú aplikáciu definície „starostlivosť o dieťa“ upravenú zákonom o rodičovskom príspevku aj na prípad materského. Pojem riadna starostlivosť upravený zákonom o rodičovskom príspevku umožňuje starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom inej fyzickej či právnickej osoby, čo korešponduje s účelom rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa, ktorú povinnosť majú v zmysle zákona o rodine obidvaja rodičia dieťaťa, tak matka ako aj otec dieťaťa, takže skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti samo o sebe ešte nezakladá jeho nárok na materské. Rozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 16.11.2022. Konanie pred správnym súdom 8. Žalobca svoju včas (v posledný deň lehoty) podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, ako aj proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022, argumentačne odôvodnil tvrdením o ich nezákonnosti z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci existujúceho skutkového stavu. Podľa žalobcu, žalovaná ako aj SP rozhodli, že od 01.06.2022 mu zaniká nárok na dávku materského z dôvodu, že žalobca cit. „... sa prestal starať o dieťa, keďže mu od tohto dátumu vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, v uvedenej súvislosti žalobca uviedol, že ani jedna z podmienok pre priznanie nároku na materské, upravených v § 49 zákona o sociálnom poistení, nepožaduje cit. „... aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú činnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.“ V ďalšom žalobca opätovne s poukazom na absenciu definície pojmu „starostlivosť o dieťa“ v zákone o sociálnom poistení poukazuje na definíciu tohto pojmu v § 3 zákona o rodičovskom príspevku, ktorú definíciu je podľa jeho názoru potrebné vykladať aj pre účely zákona o sociálnom poistení a to cit. „... v zmysle princípu terminologickej jednoty... a v súlade s judikatúrou slovenských súdov.“ s dodatkom žalobcu, že dokonca od 01.01.2011 bola zo zákona o rodičovskom príspevku vypustená povinnosť „osobnej starostlivosti“. Žalobca má za to, že postup žalovanej je diskriminačný, pretože cit. „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“ Výklad zmyslu materského ako dávky, ktorej podstatou je kompenzácia straty príjmu počas starostlivosti o dieťa, pre priznanie dávky, ktorej je potrebné splniť podmienku skutočnej starostlivosti o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, je podľa žalobcu tendenčný a tento výklad, podľa žalobcu, neobstojí ani pri použití najextenzívnejšej interpretácie § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení a rovnako špekulatívny, podľa žalobcu, je aj výklad žalovanou aplikovaného § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení, ako aj žalovanou v jej rozhodnutí zmienených judikátov najvyššieho súdu, pretože cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa nikdy starať neprestal.“ Žalobca sumarizoval, že je presvedčený o svojom nároku na dávku materského, pretože spĺňa všeobecné i osobitné podmienky na jeho priznanie, keďže o svoje dieťa sa neprestal starať a spôsob výkonu jeho práce právnika z domu, mu umožňuje túto starostlivosť o dieťa zabezpečovať cit. „... v čase spánku jeho maloletej dcéry v jednotlivých fázach dňa...“, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dodal, že SP ani žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach nevysporiadali s jeho námietkami. Žalobca nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci. 9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade poukázala na účel dávok nemocenského poistenia, ktorých cieľom je podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť v tomto systéme zúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku rôznych
zákonom predvídaných sociálnych udalostí, kvôli ktorým nemôžu prácu vykonávať alebo majú pokles pracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu z pracovnej činnosti, súčasne s poukazom na princípy (obligatórnosť a solidárnosť), na ktorých je tento systém sociálneho poistenia založený. Súčasne žalovaná dodala, že jednou z dávok nemocenského poistenia je i dávka materského, ktorá nahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky v prípade otca dieťaťa, a jej účelom je hmotne zabezpečiť ženu, prípadne z určitých prípadoch aj mužov v čase, keď nemôžu pracovať v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a preto majú pokles príjmu s dodatkom, že všeobecné zákonné podmienky poskytnutia tejto dávky upravuje § 30 zákona o sociálnom poistení a osobitné podmienky upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení. Po sumarizácii skutkového stavu v prípade žalobcu, žalovaná zdôraznila, že pre vznik nároku na poskytnutie materského, musí poistenec spĺňať zákonné podmienky na jeho priznanie nielen pri vzniku tohto nároku, ale aj počas celého obdobia jeho trvania, pričom tak vznik nemocenského poistenia u iného zamestnávateľa, ako aj síce u toho istého zamestnávateľa, avšak na základe novej pracovnej zmluvy, má vždy podstatný vplyv na posúdenie splnenia osobitnej podmienky spočívajúcej v posúdení starostlivosti o dieťa v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná spresnila, že zákon o sociálnom poistení nepočíta s tým, že popri starostlivosti o dieťa môže rodič pracovať, preto neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok pracovať môže, avšak súčasne na druhej strane, zákon o sociálnom poistení ani nevylučuje, aby rodič popri starostlivosti o dieťa vykonával prácu, avšak je dôležité, aby podmienky výkonu tejto zárobkovej činnosti boli upravené tak, aby počas jej plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu starostlivosť. V ďalšom žalovaná identicky, ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí vysvetľuje rozdiel medzi dávkami „materské“ a „rodičovský príspevok“ s dodatkom, že ak by bol zákonodarca mienil, aby sa definícia starostlivosti o dieťa uvedená v zákone o rodičovskom príspevku aplikovala aj na prípad zákona o sociálnom poistení, bol by to v zákone o sociálnom poistení osobitne uviedol tak, ako je to obdobne uvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. V uvedenej súvislosti žalovaná poukázala na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/98/2020 z 27.10.2021, podľa ktorého pojem „zabezpečiť“ starostlivosť o dieťa v zmysle zákona o rodičovskom príspevku je pojmom obsahovo širším, ktorú možno zabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako sú rodičia dieťaťa. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021, v ktorom najvyšší súd konštatoval cit. „... iba formálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzavretej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu, nezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok je štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom v rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je zvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o dieťa.“ Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/53/2020 z 30.06.2021. V ďalšom žalovaná vzhľadom na uvedené konkretizuje, že podmienka poskytovania starostlivosti dieťaťu je splnená buď vtedy, keď otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa starať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu t.j. otec preberá na seba tú časť starostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu jej prevzatia poskytovala dieťaťu matka alebo môže ísť aj o situáciu, keď otec dieťaťa síce aj naďalej po uplatnení nároku na materské pracuje, avšak vo výrazne menšom rozsahu z hľadiska pracovného času, než ako tomu bolo pred prevzatím tejto starostlivosti. V konkrétnostiach veci žalovaná sumarizovala, že žalobca vykonával od 01.06.2022 dočasnú štátnu službu v rozsahu 37,5 hodín týždenne, pričom uviedol, že pracuje z domu s tým, že do 30.04.2022 žalobca vykonával prácu u iného zamestnávateľa v rozsahu 40 hodín týždenne, z čoho vyplýva, že žalobca po 01.06.2022 neupravil svoje pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo možné považovať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa za splnenú, keďže aj keď žalobca pracoval z domu, tak výkonu práce musel žalobca sústredene venovať čas denne 6 až 8 hodín, kedy sa nemohol starať aj o dieťa a súčasne matka dieťaťa mala z dôvodu starostlivosti o identické dieťa od 04.01.2022 do 30.11.2022 prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, avšak do pracovného procesu sa zaradila až od 01.12.2022. Nadväzne na uvedené žalovaná poukázala, identicky, ako vo svojom rozhodnutí, na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30.06.2021 podľa ktorého je nereálnym, aby v čase, keď sa otec dieťaťa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce s nezníženým a neupraveným pracovným úväzkom, mohol súčasne plnohodnotne starať aj o dieťa. V súvislosti so žalobnou námietkou o diskriminačnom postupe žalovanej, ktorú námietku žalobca odôvodnil podmienkami na priznanie rodičovského príspevku, žalovaná opätovne poukázala na odlišnosť dávky rodičovského príspevku a dávky materského.
Záverom žalovaná podotkla, že ňou v žalobou napadnutom rozhodnutí vyslovené závery sú v súlade so zákonom o sociálnom poistení a s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 71/2013, sp. zn. IV. ÚS 92/2012, sp. zn. I. Ús 351/2010 so záverom, že je pravdou, že výkon zárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi ako matke dieťaťa, avšak za predpokladu, že dôjde k takej úprave pracovných podmienok, aby bolo možné súčasne dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť s tým, že uvedené nie je splnené pri pracovnej zaťaženosti v služobnom pomere na plný úväzok v rozsahu 37,5 hodiny týždenne, čo objektívne vylučuje poskytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom v zmysle požiadaviek zákona o sociálnom poistení. Napokon v súvislosti so žalobnou námietkou o rozdielnej rozhodovacej činnosti žalovanej pri rozhodovaní o nároku na materské, žalovaná poukázala na stanoviská Generálnej prokuratúry SR z 21.03.2019 a 01.04.2019, podľa ktorých súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného zamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom nemocenského poistenia s tým, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské, dosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením nároku na nemocenskú dávku, z ktorých dôvodov odklon žalovanej pri jej rozhodovacej činnosti je dôvodný a zákonný, a to so súčasným poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „... odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“ Vzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol. Žalovaná žiadala o nariadenie pojednávania vo veci. 10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovanej iba uviedol, že na žalobe trvá, túto považuje za dôvodnú, rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, nespravodlivé a v rozpore s dobrými mravmi a žalobcu ukracuje na jeho právach. Vyjadrenie žalovanej považuje iba za recykláciu jej skorších argumentov, ktorá zákonné ustanovenia a judikatúru vykladá tendenčne a manipulatívne, a tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú zákonný nárok žalobcu na materské. V závere sa podľa žalobcu, dokonca žalovaná mala priznať k tomu, že sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej praxe. Napokon žalobca vyjadril rozhorčenie nad tým, že žalovaná do svojho vyjadrenia zahrnula aj jeho manželku s dodatkom, že ide o mylné závery žalovanej, pretože manželka žalobcu bola v žalovanou označenom období práceneschopná z dôvodu choroby. Podľa žalobcu cit. „Trestanie pracovitých ľudí platiacich odvody, ktorí vedia skĺbiť starostlivosť o dieťa s prácou, je podľa názoru žalobcu zavrhnutiahodným príklad výkonu moci šikanóznym spôsobom.“ 11. K vyjadreniu (replika) žalobcu, ktoré bolo doručené na vyjadrenie žalovanej 22.03.2023, žalovaná už svoje stanovisko (duplika) nezaujala. 12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd. 13. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 28.02.2025, na ktoré boli riadne predvolaní obidvaja účastníci konania. Žalobca na pojednávaní zotrval na svojich už v konaní uvedených vyjadreniach; zdôraznil, že dochádzka, ktorú SP-ni poskytol jeho zamestnávateľ je iba formálnym výstupom s dodatkom, že väčšinu času vykonal v rozhodnom období prácu na home office; podmienky na priznanie materského uvedené v protistranou uvádzaných judikátoch najvyšších súdnych autorít, on spĺňa; u nového zamestnávateľa pracoval na kratší pracovný čas a jeho príjem poklesol oproti skoršiemu príjmu o 2/3; opakovane poukázal na potrebu nezneužívania voľnej úvahy správnym orgánom a potrebu v obdobných prípadoch rozhodnúť identicky; z jeho strany v žiadnom prípade nedošlo k pokusu o zneužívanie systému sociálneho zabezpečenia, práve naopak tým, že popri starostlivosti o dieťa aj pracoval cit. „...platil som ďalšie odvody sociálnej poisťovni ... je to duplicitne plnenie rozpočtu sociálnej poisťovne...“ Zástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach; zdôraznila, že dávka materského nie je finančným benefitom, ale je akousi sociálnou sanáciou za to, že osoba stratila alebo sa jej znížil príjem v dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho správneho súdu sp. zn. 6Ssk/41/2023 z 30.08.2023; zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení má na mysli osobnú a nezastupiteľnú starostlivosť o dieťa oprávnenou osobou poberajúcou materské, ktorú nie je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby; poukázala na autonómiu pojmov rodičovský
príspevok a materské, ktoré pojmy nie je možné na základe analógie zamieňať, čo bolo už ustálené aj súdnou praxou; v interakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že ani práca na home office neznamená automaticky, že čas, ktorý mala táto osoba, ktorá takto z domu pracuje venovať plnohodnotne práci mohla venovať aj starostlivosti o dieťa s tým, že cit. „...účelom materskej dávky je naozaj venovať sa tomu dieťaťu, poskytovať osobnú starostlivosť a nie ho odložiť nech spí a poberať pritom aj materské aj pracovať“; ma za to, že k splneniu podmienok na dávku materského žalobca pristupuje prísne formalisticky a pokiaľ ide o žalobcom tvrdené zníženie pracovného času podotkla, že u pôvodného zamestnávateľa žalobca pracoval 40 hodín týždenne a v aktuálnom zamestnaní od 01.06.2022 pracoval v rozpätí 37,5 hodiny týždenne, čo je minimálne zníženie pracovného času. Právne východiská pre súdne rozhodnutie 14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 15. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“ 16. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.“ 17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“ 18. Podľa § 2 psím. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) v znení účinnom ku dňu (01.06.2022) zániku žalobcovi nároku na materské (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je (a) nemocenské poistenie ako poistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v dôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.“ 19. Podľa § 48 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Poistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v posledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní. (4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté do ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.“ 20. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred dňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na materské v období (a) 28 týždňov od priznania materského. (3) Iný poistenec je (c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže starať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a matka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, (d) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich týždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.“ 21. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa poistenec prestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká dňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o toto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava do celkového obdobia trvania nároku na materské.“ 22. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka sa odníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.“
23. Podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, upravujúceho rozsah dôchodkového poistenia „Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť podľa osobitného predpisu. 36)- dokaz na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku“ 24. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon upravuje poskytovanie rodičovského príspevku. (2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.“ 25. Podľa § 2 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „Oprávnená osoba podľa tohto zákona je (a) rodič dieťaťa.“ 26. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Oprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak (a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa a (b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je osobou podľa osobitného predpisu. (3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme všestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena dieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu. (4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia SP-ne o zániku mu nároku na dávku materského, súc presvedčený o správnymi orgánmi nesprávne zistenom a nesprávne právne posúdenom skutkovom stave a svojvoľne nimi prijatom závere, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku osobnej starostlivosti o svoje dieťa. V uvedenej súvislosti žalobca zdôraznil, že o svoje dieťa sa osobne nadštandardne stará, čomu prispôsobil aj svoj súkromný, ale aj pracovný život, keďže v zmysle služobnej zmluvy so svojim zamestnávateľom, žalobcovi umožňuje ním vykonávaný charakter práce (právnik posudzujúci návrhy dokumentov), túto prácu vykonávať v domácom prostredí (home office) za súčasného skĺbenia starostlivosti o svoje dieťa tak, ako to predpokladá zákon o rodičovskom príspevku. Žalobca v podstate vytýka rozhodnutiu žalovanej, ako aj rozhodnutiu SP-ne, že pochybili v dvoch svojich záveroch a to, že (i) žalobca cit. „... sa prestal starať o dieťa, keďže mu od tohto dátumu (rozumej od 01.06.2022, pozn. súdu) vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, z ktorého tvrdenia žalobca vyvodil, že žalovaná, ako aj SP cit. „... lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov...“, v ktorom dôsledku vo vzťahu k otcom v porovnaní sa matkami cit. „... ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“, ako aj to, že (ii) žalobca nemá mať vytvorené také pracovné podmienky, aby sa mohol starať o dieťa a tak skĺbiť prácu aj túto starostlivosť o dieťa. Týmito závermi podľa žalobcu žalovaná a SP ľudsky spochybňujú jeho starostlivosť ako otca o svoje dieťa, avšak cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa nikdy starať neprestal.“ 28. V súvislosti so žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovanej a SP-ne, sa správnemu súdu žiada v prvom rade uviesť, že rozhodnutie žalovanej je komplexné, riadne, vyčerpávajúco a v logických súvislostiach daného skutkového stavu odôvodnené a to aj s podporením rozsiahlej judikatúrne ustálenej praxe vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu) v oblasti ustálenia podmienok na priznanie a trvanie nároku na materské. Žalovaná vo svojom rozhodnutí jednako teoreticky vysvetlila rozdiel medzi dávkou „rodičovského príspevku“ na jednej strane a dávkou „materského“ na strane druhej, ktoré z hľadiska ich rozdielneho účelu a rozdielnej osobitnej právnej úpravy, nie je možné v žiadnom z ich aspektov stotožňovať a jednako odôvodnila aj záver, z akého dôvodu je nezlučiteľný žalobcom hoc aj z domu na plný úväzok vykonávaný pracovný pomer s požiadavkou osobnej celodennej a každodennej starostlivosti o dieťa, v porovnaní so statusom žalobcu v období kedy zákonnú požiadavku na materské spĺňal. Na strane druhej má správny súd za to, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodne duplicitné s jeho odvolacími námietkami a to nie vo formálnom slova zmysle [čo by a priori nebolo neprípustným, napr. v prípadoch keby sa odvolací orgán s nimi vôbec nevysporiadal, takže by bolo na mieste ich
zopakovať, čo ale nie je daný prípad, pozn. súdu], ale predovšetkým z vecného hľadiska, pretože aj napriek tmu, že žalovaná sa s týmito námietkami vo svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu vysporiadala a tieto aj odôvodnila, žalobca však toto odôvodnenie žalovanej bez akýchkoľvek rozumných a právne relevantných dôvodov spochybňujúcich tieto závery žalovanej, neakceptuje, ale bez odôvodnenia z akého dôvodu sa s vecnými argumentami žalovanej nestotožňuje tieto svoje námietky opakuje a trvá na nich, napr. žalobca tvrdí, že žalovanou uvádzané judikáty vyšších súdnych autorít sú vytrhnuté z kontextu a na daný jeho prípad sú neaplikovateľnými, avšak už bez uvedenia relevantného zdôvodnenia, v čom konkrétne žalobca vidí odlišnosť medzi týmto na jednej strane judikátmi prezentovaným právnym názorom na nimi posudzovaný prípad a na strane druhej na jeho prípad. 29. Vzhľadom na už konštatované vyčerpávajúce odvodnenie žalovanej v žalobou napadnutom rozhodnutí, podporené (rozumej odôvodnenie, pozn.) aj príslušnou s prípadom korešpondujúcou judikatúrou vyšších súdnych autorít, správnemu súdu prichodí závery žalovanej už iba parafrázovať (t.j. svojimi slovami vysvetľovať už žalovanou konštatované). 30. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu je nutným najsamprv vo všeobecnej rovine identicky, ako to už uviedla a vysvetlila aj žalovaná konštatovať rozdielnu podstatu a účel (poslanie) inštitútov „rodičovského príspevku“ na jednej strane a „materského“ na strane druhej a tomu korešpondujúcu rozdielnu osobitnú právnu úpravu týchto inštitútov, ktorej aplikáciu je nevyhnutné vnímať, vykladať a aplikovať v úzkej súčinnosti s účelom toho, ktorého z týchto inštitútov. „Rodičovský príspevok“ v zásade nie je „nemocenskou“ dávkou, t.j. nejedná sa o dávku poskytovanú na vykrytie (kompenzáciu) straty alebo zníženia príjmu z dôvodu „nemoci“ alebo materstva či tehotenstva alebo starostlivosti o dieťa oprávnenou osobou, ale podľa cit. § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom príspevku je to štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe, ktorá „zabezpečuje“ starostlivosť o dieťa, t.j. oprávnená osoba sa nemusí osobne starať o dieťa, ale stačí ak táto oprávnená osoba podľa cit. § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku túto starostlivosť o dieťa „zabezpečuje“ (obstará) prostredníctvom inej plnoletej fyzickej osoby (napr. starý rodič, opatrovateľka a pod.) alebo prostredníctvom inej právnickej osoby (napr. škôlka). Vzhľadom k uvedenému je tak zmyslom (účelom) tejto štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ prispieť plošne k prilepšeniu (zvýšeniu) rozpočtu všetkých tých oprávnených osôb, ktoré buď osobne alebo aj pomocou inej fyzickej či právnickej osoby „zabezpečujú“ riadnu starostlivosť o dieťa. Teda zmyslom „rodičovského príspevku“ je každú oprávnenú osobu „zabezpečujúcu“ starostlivosť o dieťa, v istom slova zmysle „odmeniť“ za „zabezpečenie“ tejto starostlivosti o dieťa a súčasne ju aj „motivovať“, aby túto starostlivosť o dieťa „zabezpečovala“ riadne aj naďalej, t.j. jej zmyslom je finančne kompenzovať výdavky rodiča vynakladané na „zabezpečenie“ riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá môže byť „zabezpečená“ aj inou osobou. „Materské“ je však „nemocenskou“ dávkou, ktorá sa teda neposkytuje plošne všetkým osobám, ktoré sa riadne starajú alebo zabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa tak, ako je to v prípade rodičovského príspevku, ale podľa cit. § 2 psím. a) zákona o sociálnom poistení je poslaním (účelom) tejto dávky kompenzovať príjem iba tej osobe, ktorá z dôvodu starostlivosti o dieťa stratila svoj príjem (mzdu, plat) alebo jej tento príjem bol znížený. Inými slovami, na rozdiel od rodičovského príspevku, ktorého cieľom je navýšiť (prilepšiť) príjem oprávnenej osoby, tak pri materskom je jeho účelom vykryť (kompenzovať, dorovnať) stratu príjmu, k strate ktorej došlo v príčinnej súvislosti s dennou a každodennou starostlivosťou o dieťa. Teda nárok na materské má adresne iba tá konkrétna osoba, ktorá starostlivosť o dieťa vykonáva sama bezprostredne na dennej opakujúcej sa báze a ktorá v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou má z tohto dôvodu stratený alebo znížený príjem zo zárobkovej činnosti, pričom materské tento stratený alebo znížený príjem nahrádza. Z dôvodu uvedeného adresného charakteru tejto nemocenskej dávky materského, je nevyhnutné bezpodmienečne trvať na tom, aby starostlivosť o dieťa podľa zákona o sociálnom poistení vykonávala výlučne iba tá konkrétna osoba, ktorej sa táto dávka materskej vypláca. Vzhľadom na uvedený odlišný účel (poslanie) tej ktorej z uvedených dávok, podlieha každá z nich samostatnej právnej regulácii osobitného zákona a taktiež rozhodovanie o nich je zákonom zverené iným správnym orgánom. Právny režim štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ sa spravuje zákonom o rodičovskom príspevku, o ktorom rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a právny režim nemocenskej dávky „materského“ sa spravuje zákonom o sociálnom poistení a rozhoduje o nej SP-ňa, tak ako žalobcu správne poučila aj žalovaná. 31. Z uvedených dôvodov žalovaná správne a v súlade so zákonom uzavrela, že nie je možné prisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej absenciu zákonnej definície starostlivosti o dieťa v zákone
o sociálnom poistení by malo byť možné nahradiť definíciou zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa podľa zákona o rodičovskom príspevku, pretože tento postup by popieral samotný vyššie už zadefinovaný účel nemocenskej dávky materského. Žalobca účel uvedených dávok očividne nerozlišuje, čo je badateľné, keď napr. vo svojom vyjadrení z 02.08.2022 k Oznámeniu SP o začatí konania vo veci zániku nároku na materské, žalobca s poukazom na zákon o rodičovskom príspevku uviedol, že cit. „Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“, a opakovane v žalobe žalobca zas uviedol cit. „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“, t.j. žalobca dôvodí diskriminačným postupom SP-ne pri posudzovaní podmienok na „materské“ u jeho osoby avšak mylne pritom poukazuje na prax priznávania „rodičovského príspevku“, o ktorom, ako už bolo uvedené, nerozhoduje SP, ale Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny. Pre možno lepšie zdôraznenie odlišnosti týchto dvoch inštitútov z hľadiska požiadaviek na „starostlivosť o dieťa“, je vhodným zdôrazniť, že pre účely zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje existencia príčinnej súvislosti, a to medzi príčinou vzniku nároku na materské a následkom jeho priznania, t.j. vyžaduje sa príčinná súvislosť medzi starostlivosťou o dieťa ako príčinou a následnou stratou alebo znížením príjmu ako následku tejto príčiny, ktorý vzorec príčinnej súvislosti je však absolútne neaplikovateľným pre priznanie rodičovského príspevku, pretože predpokladom na priznanie rodičovského príspevku, na rozdiel od materského, nie je taký charakter starostlivosti o dieťa, ktorý by musel zákonite vyústiť až k strate alebo k zníženiu príjmu. Inými slovami rodič, ktorý sa riadne stará o dieťa (t.j. zabezpečuje jeho stravu, bývanie, hygienu, opatrovanie, lekárske prehliadky a pod.), ako je to v prípade žalobcu, ešte bez ďalšieho nemá automaticky nárok z hľadiska zabezpečenia tejto starostlivosti na materské, ak táto starostlivosť o dieťa nebola príčinou straty alebo zníženia jeho príjmu, ktorú stratu by bolo potrebné dávkou materského nahradiť (samozrejme za predpokladu splnenia aj ďalších zákonných podmienok na materské, ako je vek dieťaťa a pod.) Kvalitatívne i kvantitatívne (t.j. z hľadiska časového rozpätia), teda musí ísť o takú osobnú a nenahraditeľnú bezprostrednú starostlivosť o dieťa oprávnenou osobou, ktorá u tejto oprávnenej osoby vyústi do straty alebo do zníženia príjmu z pracovnej činnosti, čo je logickým záverom, keďže čas ktorý musí táto osoba plnohodnotne a bezpodmienečne venovať dieťaťu nemôže logicky venovať tiež plnohodnotne aj práci v prospech svojho zamestnávateľa, takže zamestnávateľ pocíti zníženie výkonnosti tohto zamestnanca, čo sa zas logicky následne u tohto zamestnanca starajúceho sa o dieťa prejaví v strate alebo v znížení príjmu. Vzhľadom na uvedený rozdielny účel dávky „rodičovského príspevku“ a dávky „materského“, v súlade s účelom ktorým je nevyhnutné rozdielne vykladať aj podstatu a význam skutkového deja starostlivosti o dieťa, ako predpokladu na ich priznanie, nemá význam tejto starostlivosti o dieťa identické kvalitatívne parametre pri oboch zmienených dávkach, a teda aj žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí správne uzavrela, že význam pojmu „vykonávať starostlivosť o dieťa“ a „zabezpečovať starostlivosť o dieťa“ sú dva obsahovo odlišné predpoklady, ktoré sú upravené v odlišných zákonoch nemajúcich vo vzťahu k sebe navzájom vzťah subsidiarity a ktoré nie je možné v žiadnom prípade, ani na základe analógie legis zamieňať. V uvedenej súvislosti žalovaná správne poukázala v tomto smere aj na názor vyššej súdnej autority, t.j. najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021 tiež konštatoval cit. „Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru“ Napokon sa správny súd v uvedenom smere stotožňuje s názorom žalovanej, že ak by zákonodarca chcel, aby sa v zákone o sociálnom poistení absentujúca definícia pojmu „osobná starostlivosť o dieťa“ v súvislosti s dávkou materského, mala nahradzovať definíciou „zabezpečenia riadnej starostlivosti o dieťa“ tak, ako je táto vymedzená v zákone o rodičovskom príspevku, tak zákonodarca by túto svoju vôľu nepochybne pretavil do znenia zákona o sociálnom poistení tak, ako to napokon urobil v cit. § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravený rozsah dôchodkového poistenia, v ktorom ustanovení zákonodarca ohľadne výkladu pojmu „riadna starostlivosť“ pre účely zákona o sociálnom poistení vyslovene odkazuje na význam tohto pojmu aj pre účely dôchodkového poistenia tak, ako je tento zadefinovaný v zákone o rodičovskom príspevku, v právnej úprave materského však takýto zákonný odkaz nenachádzame. 32. V ďalšom správny súd podotýka, že nie je na mieste rozhorčenie žalobcu nad tým, žeby SP-ňa a žalovaná akokoľvek spochybňovali schopnosť žalobcu postarať sa o svoje dieťa. V skutočnosti cieľom
týchto správnych orgánov nebolo a ani správneho súdu vonkoncom nie je bagatelizovať starostlivosť žalobcu o jeho dieťa, ale iba poukázať, že vzhľadom na denný časový rozsah pracovného nasadenia žalobcu s ohľadom na náročnosť ním vykonávanej vysoko odbornej právnickej práce, je pre kohokoľvek na veci nezainteresovaného len ťažko objektívne uveriteľným, aby súbežne popri tejto pracovnej aktivite na plný úväzok sa žalobca mohol naplno venovať aj starostlivosti o dieťa tak, aby na jednej strane celkom od tejto starostlivosti odbremenil matku dieťaťa a teda žalobca by bol nie len formálne fyzicky prítomný v priestore identickej domácnosti ako aj dieťa na ktoré by občas „zazrel“, ale by prebral všetku starostlivosť o dieťa aj fakticky, a na strane druhej, aby žalobca súbežne vykonával pre zamestnávateľa prácu na plný úväzok tak, aby zamestnávateľ nemal dôvod ani len znížiť žalobcovi odmenu (plácu) za ním vykonanú prácu v menšom rozsahu, zníženie príjmu ktorého by bolo potrebným kompenzovať materským. Objektívne, takýto model plnohodnotného fungovania žalobcu na „oboch frontoch súčasne“, teda aj pri kompletnej starostlivosti o dieťa a aj pri v nezmenenom rozsahu plnenia si pracovných povinností tak, ako tomu bolo pred prevzatím starostlivosti o dieťa, ktorý model sa žalobca snažil prezentovať, je jednoducho nemožným, čo však v konečnom dôsledku vôbec neznamená, žeby sa žalobca o svoje dieťa nestaral, ale znamená to iba to, že jeho podiel na starostlivosti o dieťa nie je takého charakteru, aby to žalobcu prinútilo upraviť a skorigovať si svoj pracovný režim, čo by zákonite muselo viesť minimálne, ak nie k úplnej strate príjmu z práce, tak aspoň k jeho zníženiu, keďže logicky žiadny zamestnávateľ zrejme nebude mať záujem platiť zamestnanca za ním nevykonanú prácu, resp. rovnako za v menšom rozsahu vykonanú prácu, ako tomu bolo pri jeho plnom pracovnom nasadení. Žalobcovi teda nebola žalobou napadnutými rozhodnutiami odňatá nemocenská dávka materského z dôvodu, že vykonával pracovnú činnosť, ako sa žalobca mylne domnieva, ale preto, že z hľadiska organizácie tejto pracovnej činnosti a to najmä z hľadiska rozsahu pracovného úväzku, ktorý venoval v rozhodnom období svojej práci, nemohol objektívne venovať tento čas paralelne (súbežne) aj starostlivosti o dieťa, navyše za situácie, kedy bola doma aj matka dieťaťa (na strane ktorej nebolo v zmysle § 49 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení lekárskym posudkom preukázané, žeby sa pre svoj zdravotný stav nemohla alebo nesmela starať o dieťa), t.j. žalobca nemohol spĺňať podmienku výhradnej, osobnej nepretržitej starostlivosti o dieťa. 33. Žiadateľ o materské je povinný totižto preukázať, že nevykonáva pracovnú činnosť za rovnakých podmienok, ako tomu bolo pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku a to ako dôsledok toho, resp. v príčinnej súvislosti bezprostredne s tým, že sa začal fakticky starať o dieťa. Takže podmienka starostlivosti o dieťa musí byť prvotná a teda musí byť príčinou zmeny, nie naopak, a nesmie byť splnená iba formálne. Samozrejme ruka v ruke s úpravou pracovného úväzku (pracovného času) ako dôsledku potreby uvedenej osobnej starostlivosti o dieťa, ide s týmto zníženým úväzkom logicky aj zníženie platu, ba dokonca v prípadoch keď starostlivosť o dieťa znemožňuje oprávnenej osobe pracovať, dochádza aj k strate zárobku, ktoré straty alebo zníženia platu, tak má kompenzovať materské. Pri skúmaní splnenia týchto predpokladov na priznanie materského, je teda nevyhnutným zohľadniť tieto predpoklady v interakcii s okolnosťami, za ktorých k zníženiu platu a k zmene rozsahu pracovného času došlo. Predpoklady na priznanie materského budú jednoznačne dané napr. ak u zamestnanca, pracujúceho u identického zamestnávateľa pred aj po nástupe na materskú dovolenku, dôjde po tom, ako preberie starostlivosť o dieťa k viditeľnej zmene pracovného času a k tomu zodpovedajúcej zmene platu za túto prácu. U žalobcu však nastala odlišná situácia, keďže materské mu bolo priznané v čase od 01.05.2022, kedy vôbec nebol zamestnaný (predchádzajúci pracovný pomer mu skončil k 30.04.2022), takže bolo objektívne uveriteľným, že čas ktorý nepracoval môže plnohodnotne venovať starostlivosti o dieťa, následne sa od 01.06.2022 zamestnal u nového zamestnávateľa, s v podstate nezmeneným pracovným úväzkom oproti tomu, aký mal u skoršieho zamestnávateľa, avšak prijal podmienku nižšieho platu. V uvedených okolnostiach neobstojí argument žalobcu o znížení platu, ktorý by mal byť dôkazom toho, že sa osobne staral o dieťa, pretože žalobcovi v skutočnosti nebol znížený plat v dôsledku menšieho množstva ním vykonanej práce kvôli starostlivosti o dieťa, ale z dôvodu, že si našiel jednoducho menej platenú prácu než akú mal predtým, avšak pri nezmenenom pracovnom úväzku. 34. V okolnostiach veci je nedôvodnou aj námietka žalobcu o „nadpráci“, ktorú by mala podľa neho vykonávať SP v jeho prípade, keďže materské poberal aj na svoje staršie dieťa a „SP s tým nemala problém“, pretože jednako SP a aj žalovaná sú povinné skúmať každý jeden prípad ad hoc v interakcii so špecifickými a jedinečnými skutkovými okolnosťami tohto ktorého prípadu (ktoré u žalobcu neboli pri staršom dieťati určite skutkovo identickými s týmto prípadom), a jednako, ako to už žalobcovi s poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „...
odklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi názormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“, bolo vysvetlené aj žalovanou, odklon do skoršej rozhodovacej praxe v spojitosti s odôvodnenou (nie svojvoľnou) zmenou právneho názoru, reagujúceho napr. aj na prípady eliminácie zneužívania práva alebo medzery v právnej úprave a pod., nie sú a priori bez ďalšieho nezákonnými. V danom prípade rozhodne názory SP a žalovanej s ohľadom na skutkové špecifiká danej veci (viď vyššie), nie sú svojvoľnými. SP-ňa, ako orgán prvého stupňa, a následne aj žalovaná sú povinné skúmať, či pracovný čas reálne umožňuje žiadateľovi o materské osobne uskutočňovať reálnu starostlivosť o maloleté dieťa. Žalobca pred nástupom na rodičovskú dovolenku u skoršieho zamestnávateľa odpracoval denne v priemere 7,5 – 8 hodín a identicky aj u nového zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol služobný pomer od 01.06.2022, t.j. odo dňa ktorého, na základe žalobou napadnutých rozhodnutí, žalobcovi zanikol nárok na materské. 35. Napokon je nutné podotknúť, že zákon o sociálnom poistení nezakázal, t.j. nevylučuje, aby poberateľ materskej dávky mohol aj pracovať, a nevylučuje ani to, aby poberateľ materskej dávky vykonával prácu aj počas poberania materského u iného zamestnávateľa, ako toho, z poistenia u ktorého bol nárok na materské uplatnený, za predpokladu, že je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do skutočnej starostlivosť tou osobou, ktorá poberá materské. Táto podmienka môže byť naplnená len v prípade, ak má otec dieťaťa objektívne dostatok času na túto starostlivosť, čo mu v danom prípade pracovný pomer na neskrátený pracovný čas nemohol umožňovať a v tomto smere nepostačuje argument, že otec dieťaťa bol počas dňa doma, keďže pracoval na home office, pretože čas kedy sa zdržiaval hoc aj doma musel v zmysle služobnej zmluvy so zamestnávateľom venovať práci a nie starostlivosti o dieťa. Výkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere na plný úväzok je priamo v rozpore s uvedeným a z tohto dôvodu aj SP a žalovaná správne dospeli k záveru, že v danom prípade nebola splnená osobitná podmienka pre priznanie materského, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti zo strany otca dieťaťa (žalobcu). Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v hlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať, že by sa staral o dieťa s takým dôsledkom, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení, teda že mal z tohto dôvodu stratu alebo zníženie jeho príjmu, ktoré by mala kompenzovať dávka materského. 36. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol. 37. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 38. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 39. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP a keďže žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej právo na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).