{"guid": "cc577fa3-039f-464b-be34-54e9be093501:a092dd1d-ccdd-4f8e-ac6a-9c05762be6f4", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2", "spisova_znacka": "PO-2Sa/1/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-2Sa/1/2023 z 28. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. februára 2025, sp. zn. PO-2Sa/1/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2", "identifikacne_cislo": "8023200025", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "datum_vydania": "2025-02-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "nazov": "§ 493e SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-493e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-493e"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "nazov": "§ 135 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 199 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-199.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-199"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-1", "nazov": "§ 48 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-4", "nazov": "§ 48 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 49 ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-49.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3", "nazov": "§ 3 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51.odsek-2", "nazov": "§ 51 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-51.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-51"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-2", "nazov": "§ 112 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-112.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-112"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-4", "nazov": "§ 15 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-15.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-15"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-1", "nazov": "§ 1 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-2", "nazov": "§ 1 ods. 2 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-1.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-1"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-1", "nazov": "§ 3 ods. 1 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-3", "nazov": "§ 3 ods. 3 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}, {"iri": "/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-4", "nazov": "§ 3 ods. 4 zákona č. 571/2009 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2009/571/#paragraf-3.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/571-2009/paragraf-3"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-493e", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-199", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-48", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-49", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-3", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-51", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-112", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-15", "/SK/ZZ/2009/571#paragraf-1", "/SK/ZZ/2009/571#paragraf-2", "/SK/ZZ/2009/571#paragraf-3"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a092dd1d-ccdd-4f8e-ac6a-9c05762be6f4", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-2Sa/1/2023\n8023200025\n28. 02. 2025\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2025:8023200025.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v konaní pred sudkyňou JUDr. Andreou Darákovou, v právnej veci žalobcu: A. B.\nC., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, XXX XX C. E. F., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa - ústredie,\nso sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej\nč. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, vo veci nároku na materské otca a jemu predchádzajúceho\nadministratívneho konania, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanej n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou doručenou 16.01.2023 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“)\nsa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022,\nktorým bolo potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočka Prievidza (ďalej aj len „SP“) č. XXXXXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 o zániku nároku žalobcovi na dávku materského, aby z dôvodu ich\nnezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené, vec im vrátená na nové konanie a rozhodnutie, a žalobcovi,\naby bol priznaný nárok na náhradu trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva\nv správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove a z Krajského súdu v Košiciach na\nSprávny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe\nžalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od\n01.06.2023, pridelené zákonnej sudkyni správneho súdu.\nAdministratívne konanie\n3. Zo žalovanou predloženého dávkového spisu vyplýva, že žalobca si Žiadosťou o materské č.\nB 1564902 z 02.05.2022, ako iný poistenec z ochrannej lehoty plynúcej po zániku nemocenského\npoistenia zamestnanca zamestnávateľa Slovak Training Academy, s.r.o. so sídlom v Dubnici nad Váhom,\nu ktorého bol evidovaný od 01.01.2019 do 30.04.2022, uplatnil nárok na vyplácanie materského z dôvodu\nstarostlivosti o maloletú G. C., nar. XX.XX.XXXX (ďalej len „dieťa“).\nSP-ňa rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo 06.06.2022, za obdobie od 02.05.2022 najdlhšie\ndo uplynutia zákonom stanoveného obdobia nároku na materské, žalobcovi priznala materské v sume\n55,87 Eur / za deň, a táto dávka bola žalobcovi za mesiac 05/2022 aj vyplatená.\nKeďže pri zadávaní výplaty tejto dávky materského za mesiac 06/2022, SP-ňa zo svojho systému\nzistila, že žalobca zmenil zamestnávateľa a od 01.06.2022 mu vzniklo nové nemocenské poistenie\n\nu zamestnávateľa Regionálny úrad verejného zdravotníctva so sídlom vo Vranove nad Topľou (ďalej\nlen „nový zamestnávateľ“), SP-ňa vydala cit. „Oznámenie o začatí konania vo veci zániku nároku na\nmaterské“ (ďalej len „Oznámenie“) č. 8-133/2022-PD z 26.06.2022 (žalobcovi doručené 01.08.2022),\nktorým SP-ňa začala konanie vo veci zániku nároku žalobcu na materské od 01.06.2022, v ktorej\nsúvislosti SP žalobcu týmto Oznámením vyzvala, aby sa v lehote 5 dní vyjadril a predložil dôkazy o tom,\nako zabezpečuje starostlivosť o dieťa, keď súčasne vykonáva zárobkovú činnosť s poučením, že ak sa\nžalobca nevyjadrí, SP na základe podkladov, ktoré má k dispozícii rozhodne vo veci zániku nároku na\nmaterské.\nKeďže sa žalobca k Oznámeniu nevyjadroval (doručené mu bolo až 01.08.2022), SP-ňa rozhodnutím\no predbežnom opatrení č. 200-013507/CA07/2022 z 29.07.2022 žalobcovi predbežne pozastavila od\n01.06.2022 do 30.06.2022 výplatu materského na dieťa.\nŽalobca sa k Oznámeniu vyjadril 02.08.2022 (SP doručené 03.08.2022) tak, že v zmysle zákona\nč. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon o rodičovskom príspevku“) sa riadnou\nstarostlivosťou o dieťa rozumie starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme jeho všestranného fyzického\ni psychického vývinu, najmä jeho primeraná výživa, hygiena, výchova a dodržiavanie preventívnych\nprehliadok s tým, že cit. „Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú ak oprávnená\nosoba zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo\nprávnickou osobou.“; dodal, že poskytuje dieťaťu riadnu a nadštandardnú starostlivosť v plnom rozsahu\nz dôvodu vytvorenia pracovných podmienok ako právnikovi pri práci z domu, ktorú vykonáva počas\nspánku dieťaťa v jednotlivých fázach dňa, pričom tiež poukázal, že jeho príjem u nového zamestnávateľa\nje o 2/3 nižší ako v predchádzajúcom zamestnaní a tiež podotkol, že v obdobnej situácii poberal materské\naj na svoje staršie dieťa s tým, že cit. „... iná pobočka Sociálnej poisťovne s tým nemala najmenší\nproblém.“ so súčasným počudovaním o negatívnej nadpráci vykonávanej SP-ňou v jeho prípade pri\nsplnení všetkých zákonných podmienok nároku na materské, a so súčasným apelom a poukazom\nna potrebu rozhodovať v súlade s právnym poriadkom, bez zneužívania voľnej úvahy a identicky\nv obdobných veciach.\n4. Emailom zo 04.08.2022 SP-ňa požiadala žalovanú o usmernenie vo veci žalobcu, s tým,\nže SP-ňa z podkladov vyžiadaných od nového zamestnávateľa žalobcu zistila, že žalobcovi\nu tohto nového zamestnávateľa na základe služobnej zmluvy vznikol od 01.06.2022 do 30.11.2022\nštátnozamestnanecký pomer s dĺžkou služobného týždenného času 37,5 hodín; pri vymeriavacom\nzáklade za 06/2022 v sume 794,50 Eur a s miestom výkonu práce buď v sídle nového zamestnávateľa vo\nVranove nad Topľou alebo v prípade potreby aj v domácom prostredí, pričom z prehľadu dochádzky za\nmesiac 06/2022 vyplynulo, že žalobca vykonával prácu v rozsahu 7,5 – 8 hodín denne, v pracovnom čase\nod cca 7.15 hod. do 15.30 hod, pričom z dochádzky nebolo zrejmým, či žalobca vykonával prácu z domu\nalebo v sídle nového zamestnávateľa. SP-ňa tiež zistila, že matka dieťaťa čerpá rodičovskú dovolenku,\nteda má prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, t.j. do pracovného procesu sa nezapojila.\nPožadované usmernenie poskytla žalovaná SP-ni listom č. XXXXX-X/XXXX-XX z 12.08.2022 s tým, že\nmedzi zákonom o sociálnom poistení a zákonom o rodičovskom príspevku neexistuje vzťah umožňujúci\nprelínanie sa týchto právnych úprav cit. „...nie je právny základ na aplikáciu ustanovení zákona\no rodičovskom príspevku na materské.“ Taktiež je irelevantným zníženie príjmu žalobcu, pretože žalobca\nukončil skorší pracovný pomer z ktorého si v rámci ochrannej lehoty uplatnil nárok na materské\na zamestnal sa u nového zamestnávateľa. Vo vzťahu k pripomienke žalobcu, že aj v minulosti poberal na\nsvoje staršie dieťa materské a nebol s tým problém, žalovaná uviedla, že v minulosti bol nárok žalobcu\nposudzovaný podľa metodiky, podľa ktorej ak zamestnanec vykonával prácu formou „homeoffice“ bolo\nmožné objektívne predpokladať, že popri takejto práci môže poskytovať aj starostlivosť o dieťa, avšak\nvzhľadom k aktuálnej judikatúre Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020\nz 30.06.2021, je práca formou „homeoffice“ s pružným pracovným časom irelevantnou, ak je rozsah\npracovného času 8 hodín denne. Z uvedeného tak podľa usmernenia žalovanej vyplynulo, že ak žalobca\nzmenil zamestnávateľa tak je nevyhnutným posúdiť, či čas výkonu práce hoci aj v domácom prostredí mu\nreálne umožňuje starať sa o dieťa, t.j. cit. „...či je reálne, aby sa poistenec plnohodnotne venoval výkonu\nsvojej práce a rovnako plnohodnotne sa aj staral o dieťa. Argument menovaného, že pracuje v čase\nspánku dieťaťa, je pri rozvrhnutom pracovnom čase v uvedenom rozsahu, irelevantný.“ s dodatkom,\nže taktiež je potrebné posúdiť, či si otec upravil pracovné podmienky ku dňu v ktorom poskytuje\ndieťaťu starostlivosť tak, aby ju mohol poskytovať na dennej báze, a tiež aj to, či sa matka zapojila do\npracovného procesu a ak nie, kto sa o dieťa stará v čase keď otec pracuje. So záverom o správnosti\npostupu SP-ne, keď začala konanie vo veci zániku nároku na materské, keďže žalobca v mesiaci jún\n\n2022 vykonával zárobkovú činnosť na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, ktorý mu\nneumožňuje poskytovať plnohodnotnú starostlivosť o dieťa v rozsahu na účely nároku na materské.\n5. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 SP-ňa rozhodla, že\nv súlade s § 51 ods. 2 zákon č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“), žalobcovi od 01.06.2022 zaniká nárok na materské.\nSP-ňa dôvodila, že materské sa v zmysle zákona o sociálnom poistení poskytuje inému poistencovi\nz dôvodu, že prevzal starostlivosť o dieťa do troch rokov jeho veku, teda účelom materského je\nkompenzovať poistencovi stratu finančného príjmu v dôsledku starostlivosti o dieťa. SP zdôraznila,\nže zákon vyžaduje, aby sa poistenec o dieťa staral, takže nepočíta s tým, aby poistenec popri tejto\nstarostlivosti aj pracoval, preto zákon neurčuje koľko hodín a na aký pracovný úväzok môže poistenec\npracovať, a v tomto smere nepostačuje iba pokles príjmu, ale relevantnou je skutočná starostlivosť\no dieťa na dennej báze, osobná a nezastupiteľná inou osobou. Preto otec dieťaťa, ako iný poistenec,\nnemá nárok na materské v období, v ktorom nemá pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti\no dieťa.\nVzhľadom na vyššie už opísaný skutkový stav, SP uzavrela, že žalobca v mesiaci 06/2022 vykonával\nprácu na dennej báze v hlavnom pracovnom čase v rozsahu, kedy nemôže reálne poskytovať\nstarostlivosť svojmu dieťaťu v rozsahu starostlivosti potrebnej na účely nároku na materské, preto mu\ntento nárok od 01.06.2022 zaniká s tým, že tento môže byť opätovne obnovený za predpokladu, že bude\ndieťaťu poskytovať starostlivosť v rozsahu tohto nároku.\nRozhodnutie SP bolo žalobcovi doručené 25.08.2022.\n6. Žalobca svoje odvolanie proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022\nodôvodnil svojim presvedčením o jeho nezákonnosti, založeným na v zásade identických svojich\nargumentoch, aké žalobca uviedol už aj vo svojom vyjadrení z 02.08.2022, t.j. poukázal, že v minulosti\nvykonával prácu v rámci európsky významného projektu kde zarábal omnoho viac, ako u nového\nzamestnávateľa, kde je jeho príjem v porovnaní s minulosťou o viac ako 2/3 nižší; že kvôli nadštandardnej\nstarostlivosti o svoje dieťa zmenil celý svoj pracovný aj iný život; že ako právnik má vytvorené v domácom\nprostredí podmienky na prácu, ktorej charakter (posudzovanie konceptov právnych dokumentov) mu\numožňuje zabezpečovať osobnú starostlivosť o dieťa, keďže prácu vykonáva v čase spánku dieťaťa\nv jednotlivých fázach dňa a že pri definovaní pojmu „starostlivosti o dieťa“ je potrebné vychádzať\nzo znenia zákona o rodičovskom príspevku s tým, že žalobca všetky tieto podmienky bez výnimky\nspĺňa a cit. „V súlade s vašou terminológiou mám pracovné podmienky prispôsobené starostlivosti\no dieťa, ktorú mu poskytujem na dennej báze, osobne a nezastupiteľne. Napriek tomu ste si vo svojom\nrozhodnutí dovolili tvrdiť, že vzhľadom na môj nový pracovný pomer (...) nemôžem svojmu dieťaťu\nreálne poskytovať starostlivosť, a z toho dôvodu mi zanikol nárok na materské. Týmto a ďalšími\nnelogickými a nezmyselnými vyjadreniami v rámci odôvodnenia Vášho rozhodnutia nielenže ľudsky\nspochybňujete moju starostlivosť, ale pri tejto svojej argumentácii úplne strácate kontakt so znením\nprávnej úpravy a vôľou zákonodarcu v oblasti podpory rodín.“ Žalobca opakovane apeloval na potrebu\nrozhodovať v súlade s právnym poriadkom, rovnako v rovnakých prípadoch s poukazom, že v minulosti\nza identických okolností a pri identickej právnej úprave mu SP-ňou bol nárok na materské priznaný\na s dodatkom, že pri rozhodovaní je potrebné cit. „... hľadať spravodlivú rovnováhu medzi cieľom\nprávnej úpravy a použitými prostriedkami.“ Napokon žalobca vyjadril hlboké pohoršenie, frustráciu\na rozčarovanie nad neprofesionálnou a nezákonnou prácou SP.\n7. Žalovaná, žalobou napadnutým rozhodnutím č. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022 odvolanie žalobcu\nzamietla a rozhodnutie SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z 18.08.2022 vo veci zániku nároku na\nmaterské v období od 01.06.2022 potvrdila.\nPo sumarizácii, už vyššie opísaného skutkového stavu, žalovaná v prvom rade poukázala na účel\nnemocenského poistenia z ktorého je ako nemocenská dávka vyplácané aj materské a ktorého\núčelom podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, je finančné zabezpečenie pre prípad straty\nalebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti poistenca z dôvodu, dočasnej pracovnej neschopnosti,\ntehotenstva a materstva, t.j. kompenzácia straty príjmu poistenca. Podotkla, že aj pre priznanie\nnemocenskej dávky materského, identicky ako aj pri iných nemocenských dávkach, zákon o sociálnom\npoistení určuje všeobecné a osobitné podmienky, splnenie ktorých je potrebné posudzovať vzhľadom\nna všetky okolnosti ad hoc tohto, ktorého prípadu so zdôraznením, že žalovaná a aj SP rešpektujúc\nrozhodnutia Ústavného súdu SR (napr. IV. ÚS 71/2013, I. ÚS 351/2010 a pod.) majú na zreteli, že pri\n\naplikácii právnej normy nie je možné vychádzať iba z jej viac či menej určitého textu, ale je treba brať\nv zreteľ aj zmysel a účel zákona.\nV ďalšom žalovaná sumarizovala všeobecné a osobitné zákonné podmienky, ktoré sa posudzujú pre\nvznik nároku na nemocenskú dávku materského s tým, že jednou z týchto osobitných podmienok,\npre účel tejto dávky tzv. iného poistenca (rozumej iného ako matka, t.j. otca, pozn. súdu) je skutočná\na osobná starostlivosť poberateľa tejto dávky o dieťa v príčinnej súvislosti s ktorou (rozumej s touto\nstarostlivosťou, pozn. súdu) došlo k strate alebo k poklesu príjmu s dodatkom, že ak by postačovala\niba formálna starostlivosť o dieťa alebo starostlivosť zabezpečená inou osobou, potom by zákonodarca\nv § 51 ods. 2 s spojení s § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení neupravil zánik nároku na\nmaterské v prípade prerušenia osobnej starostlivosti o dieťa. V konkrétnych okolnostiach veci žalovaná\nsumarizovala, že SP 06.06.2022 rozhodla o priznaní žalobcovi nemocenskej dávky materského počnúc\nod uplatnenia si tohto nároku žalobcom, t.j. od 02.05.2022, pretože v tom čase žalobca spĺňal podmienky\nna jej priznanie a žalobcovi za mesiac 05/2022 bola táto dávka aj vyplatená v sume 1 676,30 Eur,\navšak po zistení, že žalobca počnúc od 01.06.2022 zmenil zamestnanie, SP bola povinnou skúmať,\nči aj po tejto zmene žalobca spĺňa podmienky na priznanie mu materského, mimo iné aj tú, či\npopri výkone zárobkovej činnosti môže súčasne dieťaťu poskytovať starostlivosť, pričom z podkladov\nposkytnutých na vyžiadanie SP-ni novým zamestnávateľom žalobcu vyplynulo, že v zmysle služobnej\nzmluvy z 31.05.2022 vznikol žalobcovi od 01.06.2022 služobný pomer na pozícii „samostatný radca“\ns miestom výkonu práce v sídle nového zamestnávateľa alebo v prípade potreby mu bude umožnená\npráca z domu, s rozsahom týždenného pracovného času 37,5 hodiny a podľa cit. „... predloženej\ndochádzky navrhovateľ v júni 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 6:32 hod do\n8:12 hod. + 9 min nadčas a v júly 2022 pracoval od pondelka do piatka denne v rozmedzí od 7:18 hod do\n8:31 hod. Navrhovateľ pracoval v časoch od 7:24 hod. do 16:44 hod.“, pričom v mesiaci jún 2022 dosiahol\nžalobca u nového zamestnávateľa vymeriavací základ 794,50 Eur v mesiaci júl 2022 v sume 968,49 Eur.\nŽalovaná konštatovala, že na základe uvedených skutočností, SP dospela k záveru o podstatnej zmene\nokolností za ktorých bola žalobcovi dávka materského priznaná, keďže už nebola splnená podmienka\nposkytovania starostlivosti o dieťa v zmysle požiadavky § 49 zákona o sociálnom poistení.\nŽalovaná dodala, že keďže žalobca u nového zamestnávateľa pracoval denne od pondelka do piatka\nv čase od 7:24 hod. do 16:44 hod. tak v tomto časovom intervale rozhodne nemohol poskytovať\ndieťaťu starostlivosť, takže cit. „... za súčasného výkonu zárobkovej činnosti na plný pracovný úväzok\nku skutočnému poskytovaniu starostlivosti o dieťa zo strany otca od 1. júna 2022 nedošlo. (...) ...\nu navrhovateľa nedošlo k úprave pracovného času v takom rozsahu, aby mohol dieťaťu poskytovať\npožadovanú každodennú starostlivosť.“, preto podľa žalovanej žalobcovi správne patril nárok na\nmaterské iba za obdobie od 02.05.2022 do 31.05.2022, v ktorom období nevykonával pracovnú činnosť,\nkeďže jeho skorší pracovný pomer trval do 30.04.2022 a u nového zamestnávateľa mu vznikol služobný\npomer počnúc od 01.06.2022. Súčasne žalovaná doplnila, že matka dieťaťa je od 04.01.2022 evidovaná\nako občan starajúci sa o dieťa do 6 rokov veku; po skončení poskytovania jej materského (od 11.05.2021\ndo 03.01.2022) sa do pracovného procesu nezapojila. Na margo odvolacej námietky žalobcu týkajúcej\nsa judikatúry súdov, žalovaná poukázala na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (ďalej len „najvyšší\nsúd“), v ktorých najvyšší súd prezentoval s jej názorom identický názor, napr. sp. zn. 9 Sžsk/74/2020\nz 30.06.2021, kde najvyšší súd zdôraznil, že zmyslom materskej dávky je kompenzácia straty príjmu\npočas doby starostlivosti o dieťa, t.j. predpokladom vzniku nároku na dávku materského je skutočná\nstarostlivosť o dieťa a zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, s dodatkom, že ak bol týždenný\npracovný úväzok v rovnakom rozsahu (40 alebo 37,5 hod.), ako bol v čase kým žiadateľ o materské\nprevzal starostlivosť o dieťa, cit. „ ... potom je pre posúdenie osobnej starostlivosti o dieťa právne\nirelevantné či prácu vykonával v domácom prostredí alebo priamo u zamestnávateľa v jeho sídle. Výkonu\npráce musel sústredene venovať určitý čas, či už to bolo priamo na pracovisku alebo v domácom\nprostredí, pričom pri dohodnutom pracovnom úväzku to bolo 8 hodín denne. Nie je reálne uvažovať\no tom, že by sa v pracovnom čase, kedy sa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce,\nžalobca mohol plnohodnotne starať o dieťa, ktoré v tom čase malo necelý rok.“ Obdobne tak najvyšší\nsúd v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/117/2020 z 28.04.2021 konštatoval, že účelom materského nie je\npodpora otcov v poberaní tejto peňažnej dávky, ale v tom, aby sa vo vyváženej miere osobne podieľali\nna rodinných povinnostiach, a teda aj na starostlivosti o dieťa. Alebo v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/105/2020\nz 28.04.2021 najvyšší súd tiež zdôraznil, že predpokladom osobnej starostlivosti o dieťa, je zmena\ntýkajúca sa pracovnej aktivity osoby, ktorá sa o dieťa osobne stará.\nV súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu vo veci vymedzenia pojmu „starostlivosť o dieťa“, ktorý by sa\npodľa žalobcu mal vykladať podľa zákona o rodičovskom príspevku, žalovaná upriamila pozornosť, na\nrozdielny charakter, rozdielny účel, rozdielne podmienky poskytovania a napokon aj na rozdielnu právnu\n\núpravu dávky „materského“ a „rodičovského príspevku.“ Kým materské upravené zákonom o sociálnom\npoistení je sociálnou dávkou poskytovanou sa SP-ňou z nemocenského poistenia a jej účelom je\nkompenzácia straty príjmu, ktorá vznikla bezprostredne priamo poistencovi, ktorý sa uplatňuje nárok\nna túto dávku a to v dôsledku tehotenstva, materstva, resp. osobnej starostlivosti o dieťa; tak na druhej\nstrane rodičovský príspevok je štátnou dávkou upravenou zákonom o rodičovskom príspevku a touto\ndávkou štát prispieva oprávnenej osobe na zabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa a rozhodovanie\no nej spadá do kompetencie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Z uvedených dôvodov, podľa\nžalovanej, nie je možné tieto dávky zamieňať a vzťahovať splnenie podmienok jednej dávky na druhú,\nkeďže aj právna úprava týchto dávok je upravená lex specialis osobitnými zákonmi, medzi ktorými\nneexistuje vzťah generálneho predpisu voči špeciálnemu predpisu, ktorý by umožňoval ich vzájomné\nprelínanie sa. Preto žalovaná považovala uvedenú odvolaciu námietku žalobcu za nedôvodnú s tým\nzáverom, že nie je daný právny základ pre analogickú aplikáciu definície „starostlivosť o dieťa“ upravenú\nzákonom o rodičovskom príspevku aj na prípad materského. Pojem riadna starostlivosť upravený\nzákonom o rodičovskom príspevku umožňuje starostlivosť o dieťa aj prostredníctvom inej fyzickej\nči právnickej osoby, čo korešponduje s účelom rodičovského príspevku, ktorým je zabezpečenie riadnej\nstarostlivosti o dieťa, ktorú povinnosť majú v zmysle zákona o rodine obidvaja rodičia dieťaťa, tak matka\nako aj otec dieťaťa, takže skutočnosť, že žalobca si plní vo vzťahu k svojmu dieťaťu rodičovské povinnosti\nsamo o sebe ešte nezakladá jeho nárok na materské.\nRozhodnutie žalovanej bolo žalobcovi doručené 16.11.2022.\nKonanie pred správnym súdom\n8. Žalobca svoju včas (v posledný deň lehoty) podanú správnu žalobu proti rozhodnutiu žalovanej\nč. XXXXX-X/XXXX-XX z 09.11.2022, ako aj proti rozhodnutiu SP-ne č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX z\n18.08.2022, argumentačne odôvodnil tvrdením o ich nezákonnosti z dôvodu nesprávneho právneho\nposúdenia veci existujúceho skutkového stavu. Podľa žalobcu, žalovaná ako aj SP rozhodli, že od\n01.06.2022 mu zaniká nárok na dávku materského z dôvodu, že žalobca cit. „... sa prestal starať\no dieťa, keďže mu od tohto dátumu vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, v uvedenej\nsúvislosti žalobca uviedol, že ani jedna z podmienok pre priznanie nároku na materské, upravených\nv § 49 zákona o sociálnom poistení, nepožaduje cit. „... aby otec dieťaťa nevykonával pracovnú\nčinnosť, a to ani explicitne, ani na základe výkladu neurčitého pojmu starostlivosť o dieťa.“ V ďalšom\nžalobca opätovne s poukazom na absenciu definície pojmu „starostlivosť o dieťa“ v zákone o sociálnom\npoistení poukazuje na definíciu tohto pojmu v § 3 zákona o rodičovskom príspevku, ktorú definíciu je\npodľa jeho názoru potrebné vykladať aj pre účely zákona o sociálnom poistení a to cit. „... v zmysle\nprincípu terminologickej jednoty... a v súlade s judikatúrou slovenských súdov.“ s dodatkom žalobcu,\nže dokonca od 01.01.2011 bola zo zákona o rodičovskom príspevku vypustená povinnosť „osobnej\nstarostlivosti“. Žalobca má za to, že postup žalovanej je diskriminačný, pretože cit. „Je všeobecne\nznáme, že v prípade rozhodovania o priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne\nrozhoduje o poskytnutí príspevku, aj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa\nlipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“\nVýklad zmyslu materského ako dávky, ktorej podstatou je kompenzácia straty príjmu počas starostlivosti\no dieťa, pre priznanie dávky, ktorej je potrebné splniť podmienku skutočnej starostlivosti o dieťa\na zníženie príjmu ako dôsledok tejto starostlivosti, je podľa žalobcu tendenčný a tento výklad, podľa\nžalobcu, neobstojí ani pri použití najextenzívnejšej interpretácie § 2 písm. a) zákona o sociálnom\npoistení a rovnako špekulatívny, podľa žalobcu, je aj výklad žalovanou aplikovaného § 51 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení, ako aj žalovanou v jej rozhodnutí zmienených judikátov najvyššieho súdu,\npretože cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa nikdy starať neprestal.“\nŽalobca sumarizoval, že je presvedčený o svojom nároku na dávku materského, pretože spĺňa\nvšeobecné i osobitné podmienky na jeho priznanie, keďže o svoje dieťa sa neprestal starať a spôsob\nvýkonu jeho práce právnika z domu, mu umožňuje túto starostlivosť o dieťa zabezpečovať cit. „...\nv čase spánku jeho maloletej dcéry v jednotlivých fázach dňa...“, v ktorej súvislosti žalobca poukázal\nna čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky. Žalobca dodal, že SP ani žalovaná sa vo svojich rozhodnutiach\nnevysporiadali s jeho námietkami.\nŽalobca nežiadal o nariadenie pojednávania vo veci.\n9. Žalovaná vo svojom vyjadrení k žalobe v prvom rade poukázala na účel dávok nemocenského\npoistenia, ktorých cieľom je podľa § 2 písm. a) zákona o sociálnom poistení, zabezpečiť v tomto systéme\nzúčastneným osobám ochranu v období straty príjmu z ekonomickej činnosti v dôsledku vzniku rôznych\n\nzákonom predvídaných sociálnych udalostí, kvôli ktorým nemôžu prácu vykonávať alebo majú pokles\npracovnej schopnosti, resp. zníženie alebo stratu príjmu z pracovnej činnosti, súčasne s poukazom\nna princípy (obligatórnosť a solidárnosť), na ktorých je tento systém sociálneho poistenia založený.\nSúčasne žalovaná dodala, že jednou z dávok nemocenského poistenia je i dávka materského, ktorá\nnahrádza mzdu alebo plat počas materskej dovolenky alebo rodičovskej dovolenky v prípade otca\ndieťaťa, a jej účelom je hmotne zabezpečiť ženu, prípadne z určitých prípadoch aj mužov v čase,\nkeď nemôžu pracovať v súvislosti so starostlivosťou o dieťa a preto majú pokles príjmu s dodatkom,\nže všeobecné zákonné podmienky poskytnutia tejto dávky upravuje § 30 zákona o sociálnom poistení\na osobitné podmienky upravuje § 49 zákona o sociálnom poistení.\nPo sumarizácii skutkového stavu v prípade žalobcu, žalovaná zdôraznila, že pre vznik nároku na\nposkytnutie materského, musí poistenec spĺňať zákonné podmienky na jeho priznanie nielen pri vzniku\ntohto nároku, ale aj počas celého obdobia jeho trvania, pričom tak vznik nemocenského poistenia u iného\nzamestnávateľa, ako aj síce u toho istého zamestnávateľa, avšak na základe novej pracovnej zmluvy, má\nvždy podstatný vplyv na posúdenie splnenia osobitnej podmienky spočívajúcej v posúdení starostlivosti\no dieťa v zmysle § 49 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Žalovaná spresnila, že zákon o sociálnom\npoistení nepočíta s tým, že popri starostlivosti o dieťa môže rodič pracovať, preto neurčuje koľko hodín\na na aký pracovný úväzok pracovať môže, avšak súčasne na druhej strane, zákon o sociálnom poistení\nani nevylučuje, aby rodič popri starostlivosti o dieťa vykonával prácu, avšak je dôležité, aby podmienky\nvýkonu tejto zárobkovej činnosti boli upravené tak, aby počas jej plnenia bolo možné poskytnúť dieťaťu\nstarostlivosť.\nV ďalšom žalovaná identicky, ako vo svojom žalobou napadnutom rozhodnutí vysvetľuje rozdiel\nmedzi dávkami „materské“ a „rodičovský príspevok“ s dodatkom, že ak by bol zákonodarca mienil, aby sa\ndefinícia starostlivosti o dieťa uvedená v zákone o rodičovskom príspevku aplikovala aj na prípad zákona\no sociálnom poistení, bol by to v zákone o sociálnom poistení osobitne uviedol tak, ako je to obdobne\nuvedené pri osobnom rozsahu dôchodkového poistenia. V uvedenej súvislosti žalovaná poukázala na\nrozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/98/2020 z 27.10.2021, podľa ktorého pojem „zabezpečiť“\nstarostlivosť o dieťa v zmysle zákona o rodičovskom príspevku je pojmom obsahovo širším, ktorú možno\nzabezpečiť aj prostredníctvom iných osôb ako sú rodičia dieťaťa. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie\nnajvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021, v ktorom najvyšší súd konštatoval cit. „... iba\nformálne prevzatie dieťaťa otcom v zmysle uzavretej dohody rodičov, bez reálneho naplnenia jej obsahu,\nnezodpovedá účelu materskej dávky. Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom\npoistení definovaná, nemožno vychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom\npríspevku, a to z dôvodu, že rodičovský príspevok je dávka iného charakteru. Rodičovský príspevok\nje štátnou sociálnou dávkou upravenou v osobitnom zákone, ktorou štát prispieva všetkým rodičom\nv rovnakej sume bez ohľadu na výšku dosiahnutého príjmu. Naproti tomu účelom materského nie je\nzvýšiť príjem rodiny, ale kompenzovať výpadok príjmu jedného z rodičov v dôsledku starostlivosti o\ndieťa.“ Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/53/2020 z 30.06.2021.\nV ďalšom žalovaná vzhľadom na uvedené konkretizuje, že podmienka poskytovania starostlivosti\ndieťaťu je splnená buď vtedy, keď otec dieťaťa prerušuje svoju pracovnú činnosť, aby sa mohol o dieťa\nstarať a aby sa matka dieťaťa mohla vrátiť do pracovného procesu t.j. otec preberá na seba tú časť\nstarostlivosti o dieťa, ktorú do okamihu jej prevzatia poskytovala dieťaťu matka alebo môže ísť aj o\nsituáciu, keď otec dieťaťa síce aj naďalej po uplatnení nároku na materské pracuje, avšak vo výrazne\nmenšom rozsahu z hľadiska pracovného času, než ako tomu bolo pred prevzatím tejto starostlivosti.\nV konkrétnostiach veci žalovaná sumarizovala, že žalobca vykonával od 01.06.2022 dočasnú štátnu\nslužbu v rozsahu 37,5 hodín týždenne, pričom uviedol, že pracuje z domu s tým, že do 30.04.2022\nžalobca vykonával prácu u iného zamestnávateľa v rozsahu 40 hodín týždenne, z čoho vyplýva,\nže žalobca po 01.06.2022 neupravil svoje pracovné podmienky v dostatočnom rozsahu tak, aby bolo\nmožné považovať podmienku poskytovania starostlivosti o dieťa za splnenú, keďže aj keď žalobca\npracoval z domu, tak výkonu práce musel žalobca sústredene venovať čas denne 6 až 8 hodín, kedy sa\nnemohol starať aj o dieťa a súčasne matka dieťaťa mala z dôvodu starostlivosti o identické dieťa\nod 04.01.2022 do 30.11.2022 prerušené nemocenské poistenie zamestnanca, avšak do pracovného\nprocesu sa zaradila až od 01.12.2022. Nadväzne na uvedené žalovaná poukázala, identicky, ako vo\nsvojom rozhodnutí, na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 9Sžsk/74/2020 z 30.06.2021 podľa ktorého\nje nereálnym, aby v čase, keď sa otec dieťaťa musel plnohodnotne venovať výkonu svojej práce\ns nezníženým a neupraveným pracovným úväzkom, mohol súčasne plnohodnotne starať aj o dieťa.\nV súvislosti so žalobnou námietkou o diskriminačnom postupe žalovanej, ktorú námietku žalobca\nodôvodnil podmienkami na priznanie rodičovského príspevku, žalovaná opätovne poukázala\nna odlišnosť dávky rodičovského príspevku a dávky materského.\n\nZáverom žalovaná podotkla, že ňou v žalobou napadnutom rozhodnutí vyslovené závery sú v súlade\nso zákonom o sociálnom poistení a s rozhodovacou činnosťou Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS\n71/2013, sp. zn. IV. ÚS 92/2012, sp. zn. I. Ús 351/2010 so záverom, že je pravdou, že výkon\nzárobkovej činnosti nie je prekážkou vzniku nároku na materské inému poistencovi ako matke\ndieťaťa, avšak za predpokladu, že dôjde k takej úprave pracovných podmienok, aby bolo možné\nsúčasne dieťaťu poskytnúť adekvátnu starostlivosť s tým, že uvedené nie je splnené pri pracovnej\nzaťaženosti v služobnom pomere na plný úväzok v rozsahu 37,5 hodiny týždenne, čo objektívne vylučuje\nposkytovanie starostlivosti dieťaťu priamo žalobcom v zmysle požiadaviek zákona o sociálnom poistení.\nNapokon v súvislosti so žalobnou námietkou o rozdielnej rozhodovacej činnosti žalovanej\npri rozhodovaní o nároku na materské, žalovaná poukázala na stanoviská Generálnej prokuratúry\nSR z 21.03.2019 a 01.04.2019, podľa ktorých súčasné poberanie materského a príjmu vyplácaného\nzamestnávateľom v nezmenenej výške za nezmenený pracovný čas, je v zásadnom rozpore s účelom\nnemocenského poistenia s tým, že v takýchto prípadoch ide o snahu žiadateľov o materské,\ndosiahnuť neoprávnený finančný prospech uplatnením nároku na nemocenskú dávku, z ktorých dôvodov\nodklon žalovanej pri jej rozhodovacej činnosti je dôvodný a zákonný, a to so súčasným poukazom\nna rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „... odklon\nod predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie je\nv rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi\nnázormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“\nVzhľadom na uvedené, žalovaná navrhla, aby správny súd žalobu žalobcu zamietol.\nŽalovaná žiadala o nariadenie pojednávania vo veci.\n10. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovanej iba uviedol, že na žalobe trvá,\ntúto považuje za dôvodnú, rozhodnutie žalovanej považuje za nezákonné, nespravodlivé a v rozpore\ns dobrými mravmi a žalobcu ukracuje na jeho právach. Vyjadrenie žalovanej považuje iba za recykláciu\njej skorších argumentov, ktorá zákonné ustanovenia a judikatúru vykladá tendenčne a manipulatívne,\na tieto žiadnym spôsobom nespochybňujú zákonný nárok žalobcu na materské. V závere sa podľa\nžalobcu, dokonca žalovaná mala priznať k tomu, že sa odklonila od svojej predchádzajúcej rozhodovacej\npraxe.\nNapokon žalobca vyjadril rozhorčenie nad tým, že žalovaná do svojho vyjadrenia zahrnula aj jeho\nmanželku s dodatkom, že ide o mylné závery žalovanej, pretože manželka žalobcu bola v žalovanou\noznačenom období práceneschopná z dôvodu choroby. Podľa žalobcu cit. „Trestanie pracovitých\nľudí platiacich odvody, ktorí vedia skĺbiť starostlivosť o dieťa s prácou, je podľa názoru žalobcu\nzavrhnutiahodným príklad výkonu moci šikanóznym spôsobom.“\n11. K vyjadreniu (replika) žalobcu, ktoré bolo doručené na vyjadrenie žalovanej 22.03.2023, žalovaná\nuž svoje stanovisko (duplika) nezaujala.\n12. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“;\nviď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 správny súd.\n13. Správny súd v danej veci nariadil pojednávanie na 28.02.2025, na ktoré boli riadne predvolaní\nobidvaja účastníci konania.\nŽalobca na pojednávaní zotrval na svojich už v konaní uvedených vyjadreniach; zdôraznil, že\ndochádzka, ktorú SP-ni poskytol jeho zamestnávateľ je iba formálnym výstupom s dodatkom, že väčšinu\nčasu vykonal v rozhodnom období prácu na home office; podmienky na priznanie materského uvedené\nv protistranou uvádzaných judikátoch najvyšších súdnych autorít, on spĺňa; u nového zamestnávateľa\npracoval na kratší pracovný čas a jeho príjem poklesol oproti skoršiemu príjmu o 2/3; opakovane\npoukázal na potrebu nezneužívania voľnej úvahy správnym orgánom a potrebu v obdobných prípadoch\nrozhodnúť identicky; z jeho strany v žiadnom prípade nedošlo k pokusu o zneužívanie systému\nsociálneho zabezpečenia, práve naopak tým, že popri starostlivosti o dieťa aj pracoval cit. „...platil som\nďalšie odvody sociálnej poisťovni ... je to duplicitne plnenie rozpočtu sociálnej poisťovne...“\nZástupkyňa žalovaného zotrvala na svojich vyjadreniach; zdôraznila, že dávka materského nie je\nfinančným benefitom, ale je akousi sociálnou sanáciou za to, že osoba stratila alebo sa jej znížil príjem\nv dôsledku starostlivosti o maloleté dieťa, v ktorej súvislosti poukázala na rozhodnutie najvyššieho\nsprávneho súdu sp. zn. 6Ssk/41/2023 z 30.08.2023; zdôraznila, že zákon o sociálnom poistení má na\nmysli osobnú a nezastupiteľnú starostlivosť o dieťa oprávnenou osobou poberajúcou materské, ktorú\nnie je možné zabezpečiť aj prostredníctvom inej osoby; poukázala na autonómiu pojmov rodičovský\n\npríspevok a materské, ktoré pojmy nie je možné na základe analógie zamieňať, čo bolo už ustálené\naj súdnou praxou; v interakcii na vyjadrenie žalobcu uviedla, že ani práca na home office neznamená\nautomaticky, že čas, ktorý mala táto osoba, ktorá takto z domu pracuje venovať plnohodnotne práci\nmohla venovať aj starostlivosti o dieťa s tým, že cit. „...účelom materskej dávky je naozaj venovať sa\ntomu dieťaťu, poskytovať osobnú starostlivosť a nie ho odložiť nech spí a poberať pritom aj materské\naj pracovať“; ma za to, že k splneniu podmienok na dávku materského žalobca pristupuje prísne\nformalisticky a pokiaľ ide o žalobcom tvrdené zníženie pracovného času podotkla, že u pôvodného\nzamestnávateľa žalobca pracoval 40 hodín týždenne a v aktuálnom zamestnaní od 01.06.2022 pracoval\nv rozpätí 37,5 hodiny týždenne, čo je minimálne zníženie pracovného času.\nPrávne východiská pre súdne rozhodnutie\n14. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté\na neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023;\nustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“\n15. Podľa § 6 ods. 2 psím. c) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v\nkonaniach o (c) správnych žalobách v sociálnych veciach.“\n16. Podľa § 135 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Na rozhodnutie správneho súdu\nje rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania\nopatrenia orgánu verejnej správy.“\n17. Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Sociálnymi vecami sa na\núčely tohto zákona rozumie rozhodovanie (a) Sociálnej poisťovne.“\n18. Podľa § 2 psím. a) zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom\npoistení“) v znení účinnom ku dňu (01.06.2022) zániku žalobcovi nároku na materské (ďalej len „v znení\núčinnom v rozhodnom čase“) „Sociálne poistenie podľa tohto zákona je (a) nemocenské poistenie ako\npoistenie pre prípad straty alebo zníženia príjmu zo zárobkovej činnosti a na zabezpečenie príjmu v\ndôsledku dočasnej pracovnej neschopnosti, tehotenstva a materstva.“\n19. Podľa § 48 ods. 1 a 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)\nPoistenkyňa, ktorá je tehotná alebo ktorá sa stará o narodené dieťa, má nárok na materské, ak v\nposledných dvoch rokoch pred pôrodom bola nemocensky poistená najmenej 270 dní.\n(4) Podmienka starostlivosti o narodené dieťa sa považuje za splnenú v období, v ktorom je dieťa prijaté\ndo ústavnej starostlivosti zdravotníckeho zariadenia.“\n20. Podľa § 49 ods. 1 písm. a), ods. 3 písm. c) a d) zákona o sociálnom poistení v znení účinnom\nv rozhodnom čase „(1) Iný poistenec, ktorý sa stará o dieťa a ktorý bol v posledných dvoch rokoch pred\ndňom, od ktorého žiada o priznanie materského, nemocensky poistený najmenej 270 dní, má nárok na\nmaterské v období (a) 28 týždňov od priznania materského.\n(3) Iný poistenec je (c) manžel matky dieťaťa, ak sa matka podľa lekárskeho posudku o dieťa nemôže\nstarať alebo nesmie starať pre svoj nepriaznivý zdravotný stav, ktorý trvá najmenej jeden mesiac, a\nmatka nepoberá materské alebo rodičovský príspevok, (d) otec dieťaťa, najskôr po uplynutí šiestich\ntýždňov odo dňa pôrodu, a matka nepoberá materské na to isté dieťa alebo rodičovský príspevok.“\n21. Podľa § 51 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Ak sa poistenec\nprestal starať o dieťa z iného dôvodu, ako je jeho nepriaznivý zdravotný stav, nárok na materské zaniká\ndňom skončenia jeho starostlivosti o dieťa a opätovne vzniká odo dňa pokračovania v starostlivosti o\ntoto dieťa. Obdobie, počas ktorého sa poistenec prestal starať o dieťa z iných dôvodov, sa započítava\ndo celkového obdobia trvania nároku na materské.“\n22. Podľa § 112 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase „Dávka sa\nodníme, ak zanikol nárok na dávku alebo ak sa zistí, že sa dávka priznala neprávom.“\n\n23. Podľa § 15 ods. 4 zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, upravujúceho\nrozsah dôchodkového poistenia „Riadna starostlivosť podľa odseku 1 písm. c) a d) je riadna starostlivosť\npodľa osobitného predpisu. 36)- dokaz na zákon č. 571/2009 Z. z. o rodičovskom príspevku“\n24. Podľa § 1 ods. 1 a 2 zákona č. 571/2009 Z.z. o rodičovskom príspevku (ďalej len „zákon\no rodičovskom príspevku“) v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Tento zákon upravuje poskytovanie\nrodičovského príspevku.\n(2) Rodičovský príspevok je štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe na\nzabezpečenie riadnej starostlivosti o dieťa.“\n25. Podľa § 2 písm. a) zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „Oprávnená\nosoba podľa tohto zákona je (a) rodič dieťaťa.“\n26. Podľa § 3 ods. 1, 3 a 4 zákona o rodičovskom príspevku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1)\nOprávnená osoba má nárok na rodičovský príspevok, ak (a) zabezpečuje riadnu starostlivosť o dieťa\na (b) má trvalý pobyt alebo prechodný pobyt na území Slovenskej republiky (ďalej len „pobyt“) alebo je\nosobou podľa osobitného predpisu.\n(3) Riadna starostlivosť o dieťa podľa tohto zákona je starostlivosť poskytovaná dieťaťu v záujme\nvšestranného fyzického vývinu a psychického vývinu dieťaťa, najmä primeraná výživa dieťaťa, hygiena\ndieťaťa, výchova dieťaťa a dodržiavanie preventívnych prehliadok dieťaťa podľa osobitného predpisu.\n(4) Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje\nriadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n27. V danom prípade žalobca namieta nezákonnosť rozhodnutia žalovanej, ako aj jemu\npredchádzajúceho rozhodnutia SP-ne o zániku mu nároku na dávku materského, súc presvedčený o\nsprávnymi orgánmi nesprávne zistenom a nesprávne právne posúdenom skutkovom stave a svojvoľne\nnimi prijatom závere, že žalobca nespĺňa zákonnú podmienku osobnej starostlivosti o svoje dieťa.\nV uvedenej súvislosti žalobca zdôraznil, že o svoje dieťa sa osobne nadštandardne stará, čomu\nprispôsobil aj svoj súkromný, ale aj pracovný život, keďže v zmysle služobnej zmluvy so svojim\nzamestnávateľom, žalobcovi umožňuje ním vykonávaný charakter práce (právnik posudzujúci návrhy\ndokumentov), túto prácu vykonávať v domácom prostredí (home office) za súčasného skĺbenia\nstarostlivosti o svoje dieťa tak, ako to predpokladá zákon o rodičovskom príspevku.\nŽalobca v podstate vytýka rozhodnutiu žalovanej, ako aj rozhodnutiu SP-ne, že pochybili v dvoch svojich\nzáveroch a to, že (i) žalobca cit. „... sa prestal starať o dieťa, keďže mu od tohto dátumu (rozumej od\n01.06.2022, pozn. súdu) vznikol nový pracovný pomer u nového zamestnávateľa.“, z ktorého tvrdenia\nžalobca vyvodil, že žalovaná, ako aj SP cit. „... lipne na zanechaní pracovnej činnosti na strane otcov...“,\nv ktorom dôsledku vo vzťahu k otcom v porovnaní sa matkami cit. „... ide o diskrimináciu na základe\npohlavia...“, ako aj to, že (ii) žalobca nemá mať vytvorené také pracovné podmienky, aby sa mohol starať\no dieťa a tak skĺbiť prácu aj túto starostlivosť o dieťa. Týmito závermi podľa žalobcu žalovaná a SP\nľudsky spochybňujú jeho starostlivosť ako otca o svoje dieťa, avšak cit. „Žalobca sa totiž o svoje dieťa\nnikdy starať neprestal.“\n28. V súvislosti so žalobou napadnutými rozhodnutiami žalovanej a SP-ne, sa správnemu súdu žiada\nv prvom rade uviesť, že rozhodnutie žalovanej je komplexné, riadne, vyčerpávajúco a v logických\nsúvislostiach daného skutkového stavu odôvodnené a to aj s podporením rozsiahlej judikatúrne\nustálenej praxe vyšších súdnych autorít (najvyššieho súdu a najvyššieho správneho súdu) v oblasti\nustálenia podmienok na priznanie a trvanie nároku na materské. Žalovaná vo svojom rozhodnutí\njednako teoreticky vysvetlila rozdiel medzi dávkou „rodičovského príspevku“ na jednej strane a dávkou\n„materského“ na strane druhej, ktoré z hľadiska ich rozdielneho účelu a rozdielnej osobitnej právnej\núpravy, nie je možné v žiadnom z ich aspektov stotožňovať a jednako odôvodnila aj záver, z akého\ndôvodu je nezlučiteľný žalobcom hoc aj z domu na plný úväzok vykonávaný pracovný pomer\ns požiadavkou osobnej celodennej a každodennej starostlivosti o dieťa, v porovnaní so statusom žalobcu\nv období kedy zákonnú požiadavku na materské spĺňal.\nNa strane druhej má správny súd za to, že žalobné námietky žalobcu sú nedôvodne duplicitné s jeho\nodvolacími námietkami a to nie vo formálnom slova zmysle [čo by a priori nebolo neprípustným,\nnapr. v prípadoch keby sa odvolací orgán s nimi vôbec nevysporiadal, takže by bolo na mieste ich\n\nzopakovať, čo ale nie je daný prípad, pozn. súdu], ale predovšetkým z vecného hľadiska, pretože aj\nnapriek tmu, že žalovaná sa s týmito námietkami vo svojom rozhodnutí o odvolaní žalobcu vysporiadala\na tieto aj odôvodnila, žalobca však toto odôvodnenie žalovanej bez akýchkoľvek rozumných a právne\nrelevantných dôvodov spochybňujúcich tieto závery žalovanej, neakceptuje, ale bez odôvodnenia\nz akého dôvodu sa s vecnými argumentami žalovanej nestotožňuje tieto svoje námietky opakuje a trvá na\nnich, napr. žalobca tvrdí, že žalovanou uvádzané judikáty vyšších súdnych autorít sú vytrhnuté z kontextu\na na daný jeho prípad sú neaplikovateľnými, avšak už bez uvedenia relevantného zdôvodnenia, v čom\nkonkrétne žalobca vidí odlišnosť medzi týmto na jednej strane judikátmi prezentovaným právnym\nnázorom na nimi posudzovaný prípad a na strane druhej na jeho prípad.\n29. Vzhľadom na už konštatované vyčerpávajúce odvodnenie žalovanej v žalobou napadnutom\nrozhodnutí, podporené (rozumej odôvodnenie, pozn.) aj príslušnou s prípadom korešpondujúcou\njudikatúrou vyšších súdnych autorít, správnemu súdu prichodí závery žalovanej už iba parafrázovať (t.j.\nsvojimi slovami vysvetľovať už žalovanou konštatované).\n30. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu je nutným najsamprv vo všeobecnej rovine\nidenticky, ako to už uviedla a vysvetlila aj žalovaná konštatovať rozdielnu podstatu a účel (poslanie)\ninštitútov „rodičovského príspevku“ na jednej strane a „materského“ na strane druhej a tomu\nkorešpondujúcu rozdielnu osobitnú právnu úpravu týchto inštitútov, ktorej aplikáciu je nevyhnutné\nvnímať, vykladať a aplikovať v úzkej súčinnosti s účelom toho, ktorého z týchto inštitútov.\n„Rodičovský príspevok“ v zásade nie je „nemocenskou“ dávkou, t.j. nejedná sa o dávku poskytovanú na\nvykrytie (kompenzáciu) straty alebo zníženia príjmu z dôvodu „nemoci“ alebo materstva či tehotenstva\nalebo starostlivosti o dieťa oprávnenou osobou, ale podľa cit. § 1 ods. 2 zákona o rodičovskom\npríspevku je to štátna sociálna dávka, ktorou štát prispieva oprávnenej osobe, ktorá „zabezpečuje“\nstarostlivosť o dieťa, t.j. oprávnená osoba sa nemusí osobne starať o dieťa, ale stačí ak táto\noprávnená osoba podľa cit. § 3 ods. 4 zákona o rodičovskom príspevku túto starostlivosť o dieťa\n„zabezpečuje“ (obstará) prostredníctvom inej plnoletej fyzickej osoby (napr. starý rodič, opatrovateľka\na pod.) alebo prostredníctvom inej právnickej osoby (napr. škôlka). Vzhľadom k uvedenému je tak\nzmyslom (účelom) tejto štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ prispieť plošne k prilepšeniu\n(zvýšeniu) rozpočtu všetkých tých oprávnených osôb, ktoré buď osobne alebo aj pomocou inej fyzickej\nči právnickej osoby „zabezpečujú“ riadnu starostlivosť o dieťa. Teda zmyslom „rodičovského príspevku“\nje každú oprávnenú osobu „zabezpečujúcu“ starostlivosť o dieťa, v istom slova zmysle „odmeniť“ za\n„zabezpečenie“ tejto starostlivosti o dieťa a súčasne ju aj „motivovať“, aby túto starostlivosť o dieťa\n„zabezpečovala“ riadne aj naďalej, t.j. jej zmyslom je finančne kompenzovať výdavky rodiča vynakladané\nna „zabezpečenie“ riadnej starostlivosti o dieťa, ktorá môže byť „zabezpečená“ aj inou osobou.\n„Materské“ je však „nemocenskou“ dávkou, ktorá sa teda neposkytuje plošne všetkým osobám,\nktoré sa riadne starajú alebo zabezpečujú riadnu starostlivosť o dieťa tak, ako je to v prípade\nrodičovského príspevku, ale podľa cit. § 2 psím. a) zákona o sociálnom poistení je poslaním (účelom)\ntejto dávky kompenzovať príjem iba tej osobe, ktorá z dôvodu starostlivosti o dieťa stratila svoj\npríjem (mzdu, plat) alebo jej tento príjem bol znížený. Inými slovami, na rozdiel od rodičovského\npríspevku, ktorého cieľom je navýšiť (prilepšiť) príjem oprávnenej osoby, tak pri materskom je jeho\núčelom vykryť (kompenzovať, dorovnať) stratu príjmu, k strate ktorej došlo v príčinnej súvislosti\ns dennou a každodennou starostlivosťou o dieťa. Teda nárok na materské má adresne iba tá\nkonkrétna osoba, ktorá starostlivosť o dieťa vykonáva sama bezprostredne na dennej opakujúcej\nsa báze a ktorá v príčinnej súvislosti s touto starostlivosťou má z tohto dôvodu stratený alebo\nznížený príjem zo zárobkovej činnosti, pričom materské tento stratený alebo znížený príjem nahrádza.\nZ dôvodu uvedeného adresného charakteru tejto nemocenskej dávky materského, je nevyhnutné\nbezpodmienečne trvať na tom, aby starostlivosť o dieťa podľa zákona o sociálnom poistení vykonávala\nvýlučne iba tá konkrétna osoba, ktorej sa táto dávka materskej vypláca.\nVzhľadom na uvedený odlišný účel (poslanie) tej ktorej z uvedených dávok, podlieha každá z nich\nsamostatnej právnej regulácii osobitného zákona a taktiež rozhodovanie o nich je zákonom zverené\niným správnym orgánom. Právny režim štátnej sociálnej dávky „rodičovského príspevku“ sa spravuje\nzákonom o rodičovskom príspevku, o ktorom rozhoduje Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny, a právny\nrežim nemocenskej dávky „materského“ sa spravuje zákonom o sociálnom poistení a rozhoduje o nej\nSP-ňa, tak ako žalobcu správne poučila aj žalovaná.\n31. Z uvedených dôvodov žalovaná správne a v súlade so zákonom uzavrela, že nie je možné\nprisvedčiť argumentácii žalobcu, podľa ktorej absenciu zákonnej definície starostlivosti o dieťa v zákone\n\no sociálnom poistení by malo byť možné nahradiť definíciou zabezpečenia riadnej starostlivosti\no dieťa podľa zákona o rodičovskom príspevku, pretože tento postup by popieral samotný vyššie už\nzadefinovaný účel nemocenskej dávky materského. Žalobca účel uvedených dávok očividne nerozlišuje,\nčo je badateľné, keď napr. vo svojom vyjadrení z 02.08.2022 k Oznámeniu SP o začatí konania vo veci\nzániku nároku na materské, žalobca s poukazom na zákon o rodičovskom príspevku uviedol, že cit.\n„Podmienka riadnej starostlivosti o dieťa sa považuje za splnenú, ak oprávnená osoba zabezpečuje\nriadnu starostlivosť o dieťa osobne alebo inou plnoletou fyzickou osobou alebo právnickou osobou.“,\na opakovane v žalobe žalobca zas uviedol cit. „Je všeobecne známe, že v prípade rozhodovania\no priznaní rodičovského príspevku matkám Sociálna poisťovňa bežne rozhoduje o poskytnutí príspevku,\naj keď vykonávajú pracovnú činnosť. Pokiaľ teda Sociálna poisťovňa lipne na zanechaní pracovnej\nčinnosti na strane otcov, ide o diskrimináciu na základe pohlavia...“, t.j. žalobca dôvodí diskriminačným\npostupom SP-ne pri posudzovaní podmienok na „materské“ u jeho osoby avšak mylne pritom poukazuje\nna prax priznávania „rodičovského príspevku“, o ktorom, ako už bolo uvedené, nerozhoduje SP, ale Úrad\npráce, sociálnych vecí a rodiny.\nPre možno lepšie zdôraznenie odlišnosti týchto dvoch inštitútov z hľadiska požiadaviek na „starostlivosť\no dieťa“, je vhodným zdôrazniť, že pre účely zákona o sociálnom poistení sa vyžaduje existencia príčinnej\nsúvislosti, a to medzi príčinou vzniku nároku na materské a následkom jeho priznania, t.j. vyžaduje\nsa príčinná súvislosť medzi starostlivosťou o dieťa ako príčinou a následnou stratou alebo znížením\npríjmu ako následku tejto príčiny, ktorý vzorec príčinnej súvislosti je však absolútne neaplikovateľným\npre priznanie rodičovského príspevku, pretože predpokladom na priznanie rodičovského príspevku, na\nrozdiel od materského, nie je taký charakter starostlivosti o dieťa, ktorý by musel zákonite vyústiť až\nk strate alebo k zníženiu príjmu. Inými slovami rodič, ktorý sa riadne stará o dieťa (t.j. zabezpečuje\njeho stravu, bývanie, hygienu, opatrovanie, lekárske prehliadky a pod.), ako je to v prípade žalobcu,\nešte bez ďalšieho nemá automaticky nárok z hľadiska zabezpečenia tejto starostlivosti na materské,\nak táto starostlivosť o dieťa nebola príčinou straty alebo zníženia jeho príjmu, ktorú stratu by bolo\npotrebné dávkou materského nahradiť (samozrejme za predpokladu splnenia aj ďalších zákonných\npodmienok na materské, ako je vek dieťaťa a pod.) Kvalitatívne i kvantitatívne (t.j. z hľadiska časového\nrozpätia), teda musí ísť o takú osobnú a nenahraditeľnú bezprostrednú starostlivosť o dieťa oprávnenou\nosobou, ktorá u tejto oprávnenej osoby vyústi do straty alebo do zníženia príjmu z pracovnej činnosti,\nčo je logickým záverom, keďže čas ktorý musí táto osoba plnohodnotne a bezpodmienečne venovať\ndieťaťu nemôže logicky venovať tiež plnohodnotne aj práci v prospech svojho zamestnávateľa, takže\nzamestnávateľ pocíti zníženie výkonnosti tohto zamestnanca, čo sa zas logicky následne u tohto\nzamestnanca starajúceho sa o dieťa prejaví v strate alebo v znížení príjmu.\nVzhľadom na uvedený rozdielny účel dávky „rodičovského príspevku“ a dávky „materského“, v súlade\ns účelom ktorým je nevyhnutné rozdielne vykladať aj podstatu a význam skutkového deja starostlivosti\no dieťa, ako predpokladu na ich priznanie, nemá význam tejto starostlivosti o dieťa identické kvalitatívne\nparametre pri oboch zmienených dávkach, a teda aj žalovaná v žalobou napadnutom rozhodnutí správne\nuzavrela, že význam pojmu „vykonávať starostlivosť o dieťa“ a „zabezpečovať starostlivosť o dieťa“\nsú dva obsahovo odlišné predpoklady, ktoré sú upravené v odlišných zákonoch nemajúcich vo vzťahu\nk sebe navzájom vzťah subsidiarity a ktoré nie je možné v žiadnom prípade, ani na základe analógie legis\nzamieňať. V uvedenej súvislosti žalovaná správne poukázala v tomto smere aj na názor vyššej súdnej\nautority, t.j. najvyššieho súdu, ktorý v rozhodnutí sp. zn. 9Sžsk/42/2020 z 26.05.2021 tiež konštatoval\ncit. „Napriek tomu, že pojem starostlivosť nie je v zákone o sociálnom poistení definovaná, nemožno\nvychádzať z pojmu riadna starostlivosť v zmysle zákona o rodičovskom príspevku, a to z dôvodu,\nže rodičovský príspevok je dávka iného charakteru“\nNapokon sa správny súd v uvedenom smere stotožňuje s názorom žalovanej, že ak by zákonodarca\nchcel, aby sa v zákone o sociálnom poistení absentujúca definícia pojmu „osobná starostlivosť o dieťa“\nv súvislosti s dávkou materského, mala nahradzovať definíciou „zabezpečenia riadnej starostlivosti\no dieťa“ tak, ako je táto vymedzená v zákone o rodičovskom príspevku, tak zákonodarca by túto svoju\nvôľu nepochybne pretavil do znenia zákona o sociálnom poistení tak, ako to napokon urobil v cit. § 15\nods. 4 zákona o sociálnom poistení, v ktorom je upravený rozsah dôchodkového poistenia, v ktorom\nustanovení zákonodarca ohľadne výkladu pojmu „riadna starostlivosť“ pre účely zákona o sociálnom\npoistení vyslovene odkazuje na význam tohto pojmu aj pre účely dôchodkového poistenia tak, ako\nje tento zadefinovaný v zákone o rodičovskom príspevku, v právnej úprave materského však takýto\nzákonný odkaz nenachádzame.\n32. V ďalšom správny súd podotýka, že nie je na mieste rozhorčenie žalobcu nad tým, žeby SP-ňa\na žalovaná akokoľvek spochybňovali schopnosť žalobcu postarať sa o svoje dieťa. V skutočnosti cieľom\n\ntýchto správnych orgánov nebolo a ani správneho súdu vonkoncom nie je bagatelizovať starostlivosť\nžalobcu o jeho dieťa, ale iba poukázať, že vzhľadom na denný časový rozsah pracovného nasadenia\nžalobcu s ohľadom na náročnosť ním vykonávanej vysoko odbornej právnickej práce, je pre kohokoľvek\nna veci nezainteresovaného len ťažko objektívne uveriteľným, aby súbežne popri tejto pracovnej aktivite\nna plný úväzok sa žalobca mohol naplno venovať aj starostlivosti o dieťa tak, aby na jednej strane\ncelkom od tejto starostlivosti odbremenil matku dieťaťa a teda žalobca by bol nie len formálne fyzicky\nprítomný v priestore identickej domácnosti ako aj dieťa na ktoré by občas „zazrel“, ale by prebral všetku\nstarostlivosť o dieťa aj fakticky, a na strane druhej, aby žalobca súbežne vykonával pre zamestnávateľa\nprácu na plný úväzok tak, aby zamestnávateľ nemal dôvod ani len znížiť žalobcovi odmenu (plácu)\nza ním vykonanú prácu v menšom rozsahu, zníženie príjmu ktorého by bolo potrebným kompenzovať\nmaterským. Objektívne, takýto model plnohodnotného fungovania žalobcu na „oboch frontoch súčasne“,\nteda aj pri kompletnej starostlivosti o dieťa a aj pri v nezmenenom rozsahu plnenia si pracovných\npovinností tak, ako tomu bolo pred prevzatím starostlivosti o dieťa, ktorý model sa žalobca snažil\nprezentovať, je jednoducho nemožným, čo však v konečnom dôsledku vôbec neznamená, žeby sa\nžalobca o svoje dieťa nestaral, ale znamená to iba to, že jeho podiel na starostlivosti o dieťa nie je takého\ncharakteru, aby to žalobcu prinútilo upraviť a skorigovať si svoj pracovný režim, čo by zákonite muselo\nviesť minimálne, ak nie k úplnej strate príjmu z práce, tak aspoň k jeho zníženiu, keďže logicky žiadny\nzamestnávateľ zrejme nebude mať záujem platiť zamestnanca za ním nevykonanú prácu, resp. rovnako\nza v menšom rozsahu vykonanú prácu, ako tomu bolo pri jeho plnom pracovnom nasadení.\nŽalobcovi teda nebola žalobou napadnutými rozhodnutiami odňatá nemocenská dávka materského\nz dôvodu, že vykonával pracovnú činnosť, ako sa žalobca mylne domnieva, ale preto, že z hľadiska\norganizácie tejto pracovnej činnosti a to najmä z hľadiska rozsahu pracovného úväzku, ktorý venoval\nv rozhodnom období svojej práci, nemohol objektívne venovať tento čas paralelne (súbežne) aj\nstarostlivosti o dieťa, navyše za situácie, kedy bola doma aj matka dieťaťa (na strane ktorej nebolo\nv zmysle § 49 ods. 3 písm. c) zákona o sociálnom poistení lekárskym posudkom preukázané, žeby sa\npre svoj zdravotný stav nemohla alebo nesmela starať o dieťa), t.j. žalobca nemohol spĺňať podmienku\nvýhradnej, osobnej nepretržitej starostlivosti o dieťa.\n33. Žiadateľ o materské je povinný totižto preukázať, že nevykonáva pracovnú činnosť za rovnakých\npodmienok, ako tomu bolo pred jeho nástupom na rodičovskú dovolenku a to ako dôsledok toho,\nresp. v príčinnej súvislosti bezprostredne s tým, že sa začal fakticky starať o dieťa. Takže podmienka\nstarostlivosti o dieťa musí byť prvotná a teda musí byť príčinou zmeny, nie naopak, a nesmie byť splnená\niba formálne. Samozrejme ruka v ruke s úpravou pracovného úväzku (pracovného času) ako dôsledku\npotreby uvedenej osobnej starostlivosti o dieťa, ide s týmto zníženým úväzkom logicky aj zníženie platu,\nba dokonca v prípadoch keď starostlivosť o dieťa znemožňuje oprávnenej osobe pracovať, dochádza aj\nk strate zárobku, ktoré straty alebo zníženia platu, tak má kompenzovať materské.\nPri skúmaní splnenia týchto predpokladov na priznanie materského, je teda nevyhnutným zohľadniť\ntieto predpoklady v interakcii s okolnosťami, za ktorých k zníženiu platu a k zmene rozsahu pracovného\nčasu došlo. Predpoklady na priznanie materského budú jednoznačne dané napr. ak u zamestnanca,\npracujúceho u identického zamestnávateľa pred aj po nástupe na materskú dovolenku, dôjde po tom,\nako preberie starostlivosť o dieťa k viditeľnej zmene pracovného času a k tomu zodpovedajúcej zmene\nplatu za túto prácu.\nU žalobcu však nastala odlišná situácia, keďže materské mu bolo priznané v čase od 01.05.2022,\nkedy vôbec nebol zamestnaný (predchádzajúci pracovný pomer mu skončil k 30.04.2022), takže bolo\nobjektívne uveriteľným, že čas ktorý nepracoval môže plnohodnotne venovať starostlivosti o dieťa,\nnásledne sa od 01.06.2022 zamestnal u nového zamestnávateľa, s v podstate nezmeneným pracovným\núväzkom oproti tomu, aký mal u skoršieho zamestnávateľa, avšak prijal podmienku nižšieho platu.\nV uvedených okolnostiach neobstojí argument žalobcu o znížení platu, ktorý by mal byť dôkazom toho,\nže sa osobne staral o dieťa, pretože žalobcovi v skutočnosti nebol znížený plat v dôsledku menšieho\nmnožstva ním vykonanej práce kvôli starostlivosti o dieťa, ale z dôvodu, že si našiel jednoducho menej\nplatenú prácu než akú mal predtým, avšak pri nezmenenom pracovnom úväzku.\n34. V okolnostiach veci je nedôvodnou aj námietka žalobcu o „nadpráci“, ktorú by mala podľa neho\nvykonávať SP v jeho prípade, keďže materské poberal aj na svoje staršie dieťa a „SP s tým nemala\nproblém“, pretože jednako SP a aj žalovaná sú povinné skúmať každý jeden prípad ad hoc v interakcii\nso špecifickými a jedinečnými skutkovými okolnosťami tohto ktorého prípadu (ktoré u žalobcu neboli\npri staršom dieťati určite skutkovo identickými s týmto prípadom), a jednako, ako to už žalobcovi\ns poukazom na rozhodnutie najvyššieho súdu sp. zn. 6Ssk/23/2021 z 30.11.2021 podľa ktorého cit. „...\n\nodklon od predchádzajúcej rozhodovacej praxe správnych orgánov nenapĺňa znaky diskriminácie a nie\nje v rozpore so zásadou rovnakého zaobchádzania. (...) Tento odklon súvisí s vyvíjajúcimi sa právnymi\nnázormi aj na strane správnych orgánov, ktoré nie sú strnulé.“, bolo vysvetlené aj žalovanou, odklon\ndo skoršej rozhodovacej praxe v spojitosti s odôvodnenou (nie svojvoľnou) zmenou právneho názoru,\nreagujúceho napr. aj na prípady eliminácie zneužívania práva alebo medzery v právnej úprave a pod.,\nnie sú a priori bez ďalšieho nezákonnými. V danom prípade rozhodne názory SP a žalovanej s ohľadom\nna skutkové špecifiká danej veci (viď vyššie), nie sú svojvoľnými.\nSP-ňa, ako orgán prvého stupňa, a následne aj žalovaná sú povinné skúmať, či pracovný čas reálne\numožňuje žiadateľovi o materské osobne uskutočňovať reálnu starostlivosť o maloleté dieťa. Žalobca\npred nástupom na rodičovskú dovolenku u skoršieho zamestnávateľa odpracoval denne v priemere 7,5\n– 8 hodín a identicky aj u nového zamestnávateľa, u ktorého mu vznikol služobný pomer od 01.06.2022,\nt.j. odo dňa ktorého, na základe žalobou napadnutých rozhodnutí, žalobcovi zanikol nárok na materské.\n35. Napokon je nutné podotknúť, že zákon o sociálnom poistení nezakázal, t.j. nevylučuje, aby poberateľ\nmaterskej dávky mohol aj pracovať, a nevylučuje ani to, aby poberateľ materskej dávky vykonával\nprácu aj počas poberania materského u iného zamestnávateľa, ako toho, z poistenia u ktorého bol\nnárok na materské uplatnený, za predpokladu, že je splnená podmienka prevzatia dieťaťa do skutočnej\nstarostlivosť tou osobou, ktorá poberá materské. Táto podmienka môže byť naplnená len v prípade,\nak má otec dieťaťa objektívne dostatok času na túto starostlivosť, čo mu v danom prípade pracovný\npomer na neskrátený pracovný čas nemohol umožňovať a v tomto smere nepostačuje argument, že\notec dieťaťa bol počas dňa doma, keďže pracoval na home office, pretože čas kedy sa zdržiaval hoc aj\ndoma musel v zmysle služobnej zmluvy so zamestnávateľom venovať práci a nie starostlivosti o dieťa.\nVýkon pracovnej činnosti v pracovnom pomere na plný úväzok je priamo v rozpore s uvedeným a z\ntohto dôvodu aj SP a žalovaná správne dospeli k záveru, že v danom prípade nebola splnená osobitná\npodmienka pre priznanie materského, a to prevzatie dieťaťa do starostlivosti zo strany otca dieťaťa\n(žalobcu). Ak otec dieťaťa v konkrétnom prípade v priebehu rodičovskej dovolenky riadne pracoval v\nhlavnom pracovnom pomere na neskrátený týždenný pracovný čas, potom nie je možné konštatovať,\nže by sa staral o dieťa s takým dôsledkom, ako to predpokladá zákon o sociálnom poistení, teda že mal\nz tohto dôvodu stratu alebo zníženie jeho príjmu, ktoré by mala kompenzovať dávka materského.\n36. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou\nnapadnuté rozhodnutie žalovanej, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie SP-ne, vychádzajú z\ndostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto\nsprávny súd postupom podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako\nnedôvodnú zamietol.\n37. Podľa § 163 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené\na účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom\nsúde.“\n38. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru\njeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to\nmožno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno\npriznať len výnimočne.“\n39. Podľa § 175 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne\naj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“\n40. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP a keďže žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak v konaní úspešnej žalovanej nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu\nktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanej právo na ich náhradu\nvoči žalobcovi nepriznal.\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\n(§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP)\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}