Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-8S/7/2022 z 26. 11. 2025

Text rozhodnutia

Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:

Správny súd v Košiciach PO-8S/7/2022 8022200593 26. 11. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200593.2

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková (sudkyňa spravodajkyňa) a členov senátu: JUDr. Pavol Tkáč a Mgr. Roman Die, v právnej veci žalobcu: Urbárska spoločnosť - pozemkové spoločenstvo Gaboltov, so sídlom Gaboltov 87, IČO : 37 786 598, kvalifikovane právne zastúpený advokátom: JUDr. Mgr. Drahoslav Magdziak, so sídlom Dlhý rad 16, 085 01 Bardejov, IČO: 42 342 546, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUPO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022 vo veci trestania za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva, a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Správnu žalobu zamieta. II. Žalovanému nepriznáva voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Žalobou doručenou 24.11.2022 pôvodne Krajskému súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“), sa žalobca domáhal, aby po preskúmaní rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia Okresného úradu Bardejov, pozemkového a lesného odboru (ďalej len „okresný úrad“) č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, vo veci uloženia žalobcovi sankcie za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva, aby z dôvodu ich nezákonnosti boli tieto rozhodnutia zrušené a žalobcovi aby bol priznaný nárok na náhradu trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Administratívne konanie 3. Na základe poverenia č. 12/2019-LH z 11.11.2019 vykonali zamestnanci okresného úradu 27.11.2019 štátny dozor dodržiavania právnych predpisov (zákona o lesoch) na úseku lesného hospodárstva v poraste č. 279 A40, ktorý je v obhospodarovaní žalobcu. Oznámením č. OU-BJ-PLO-2020/011586-001 z 02.10.2020 okresný úrad oznámil že dňom doručenia tohto oznámenia začína konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 64 písm. g) zákona o lesoch a to za nesplnenie povinností podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, t.j. za neobnovenie lesa na holine vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu roka 2015 na parcele CKN 357/1 v obhospodarovaní Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Gaboltov (žalobca), do dvoch rokov od skončenia

kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017. Súčasne okresný úrad vyzval na predloženie zmluvy uzavretej medzi žalobcom a občianskym združením POHODA – FLY (ďalej len „OZ“), na základe, ktorej členovia OZ mohli vykonávať bezmotorové paraglidingové lietanie z kopca Busov, v období rokov 2015 až 2019 a súčasne na predloženie príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom pre OZ; ako aj peňažného denníka žalobcu za roky 2015 až 2019. Predmetné oznámenie bolo zaslané konateľovi žalobcu A. B., ktorý si zásielku neprevzal v odbernej lehote a tiež konateľovi žalobcu C. D., ktorému si ju prevzal 22.10.2020. 4. Zo žalovaným predloženého administratívneho spisu vyplýva, že okresný úrad rozhodnutím č. OUBJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021 uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu na úseku lesného hospodárstva, ktorého sa mal žalobca (právnická osoba) dopustiť ako obhospodarovateľ lesa na parcele C KN 357/1 - lesný pozemok, nachádzajúci sa v katastrálnom území E., začlenenej v lesnom celku Neštátne lesy na LHC Bardejov (ďalej len „dotknutá lesná parcela“), tým že od vzniku holiny v poraste č. 279 A40, ktorá o ploche 0,20 ha vznikla v presne nezistenom čase v priebehu roka 2015 na dotknutej lesnej parcele (ďalej len „holina“), na tejto holine neobnovil les do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla cit. „t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017“, čím sa žalobca dopustil iného správneho deliktu podľa § 64 písm. g) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch, za spáchanie, ktorého mu okresný úrad uložil pokutu v sume 5 000,- Eur. Okresný úrad rozhodnutie odôvodnil poukazom, že 27.11.2019 vykonali jeho zamestnanci štátny dozor dodržiavania právnych predpisov na úseku lesného hospodárstva v poraste č. 279 A40, ktorý je v obhospodarovaní žalobcu, po predchádzajúcom predložení žalobcom dňa 25.11.2019 ním vedenej lesnej hospodárskej evidencie (ďalej len „LHE“) za obdobie od začiatku platnosti programu starostlivosti o lesy (ďalej len „PSoL“) pre lesný celok Neštátne lesy na LHC Bardejov, t.j. od 01.01.2013, ktorú evidenciu žalobca predložil a ktorá pozostávala z číselnej, slovnej a grafickej evidencie, pričom štátneho dozoru sa zúčastnil jeden štatutárny zástupca žalobcu A. B. a druhý štatutárny zástupca F. C. D. sa ospravedlnil z neúčasti z dôvodu neodkladných pracovných povinností. Podľa zistení orgánu dozoru bola na dotknutej lesnej parcele zistená holina ktorá bola v PSoL vedená ako cit. „staré úlohy - prvé zalesnenie o výmere 0,30 ha“ s tým, že celá táto plocha bola v LHE v roku 2013 odevidovaná ako zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, pričom podľa orgánu dozoru sa v skutočnosti jednalo o nepravdivý údaj, pretože celá plocha nebola zmladená prirodzeným zmladením, ale plocha cca 0,20 ha bola ponechaná ako holina až do roku 2019, kedy odborný lesný hospodár (OLH) G. D. v 10/2019 prijal v LHE túto holinu o ploche 0,20 ha na základe mimoriadnej udalosti. V teréne však nebol zistený vplyv mimoriadnej udalosti a navyše túto novú prijatú holinu, členovia pozemkového spoločenstva dňa 23.11.2019, t.j. 4 dni pred dozorom, zalesnili drevinou smrek, ktorá však pre daný dielec nie je v obnovenom zastúpení ani v cieľovej štruktúre porastu. Okrem toho meraním v teréne pásmom bola zistená nová holina o výmere 0,06 ha, ktorá nadväzuje na starú holinu a ktorá vznikla vyrezaním 4-tej porastovej skupiny zabezpečeného mladého lesného porastu, zvyšky ktorého boli pokrátené na kratšie časti a ponechané na ploche. Odborný lesný hospodár (OLH) k zisteniam štátneho dozoru uviedol, že v predchádzajúcom programe starostlivosti o les (PSoL) platnom na roky 2003-2012 bola v poraste 279 A11 spracovaná kalamita a v nasledujúcom PSoL na roky 2013 až 2022 bola táto plocha už popísaná ako porast 279 A40 a mala v predpise úloh staré prvé zalesnenie na ploche 0,30 ha, vzhľadom k tomu, že táto plocha vykazovala prirodzené zmladenie buk, bola odevidovaná ako plocha zalesnená prirodzeným zmladením drevinou buk. OLH na tejto ploche 18.11.2019 zistil výskyt holiny o výmere 0,20 ha, ktorú zaevidoval do LHE za mesiac október 2019 a na ktorej sa nachádza intenzívne rujovisko jelenej zveri a zamokrenie spodnou vodou s tým, že následne OLH objednal 300 ks sadeníc dreviny smrek a 200 ks sadeníc dreviny buk, pričom sadenicami dreviny smrek bola 23.11.2019 zalesnená plocha o výmere 0,09 ha (sprievodný list o dodaní sadeníc bol doložený orgánu dozoru 09.12.2019) a sadenicami buk sa plánuje zalesňovať na jar 2020 s tým, že ak sa nepodarí zabrániť devastovaniu predmetnej plochy jeleňou zverou, tak bude trvať na prehlásení tejto plochy za funkčnú plochu. Štatutár žalobcu A. B. k zisteniam dozoru uviedol, že porast dreviny buk z dotknutej plochy nevyrezal ani nevie kto ho mohol vyrezať. Keďže v deň vykonávania štátneho dozoru t.j. 27.11.2019 bol orgán dozoru telefonicky kontaktovaný podpredsedom žalobcu F. C. D., ktorý uviedol, že žalobca si je vedomý chyby, ktorú urobil keď udelil súhlas osobám vykonávajúcim vzlety z kopca Busov na klzákoch (rogalo), aby urobili na lesnom poraste určité úpravy pre bezpečný vzlet, avšak žalobca hneď po obdržaní pozvánky na vykonanie štátneho dozoru ukončil s týmito osobami spoluprácu, pričom na dopyt zamestnanca štátneho dozoru, kedy mal byť lesný porast upravený, Ing. Kašper presný dátum nevedel uviesť s tým, že toto zistí a dodatočne zavolá, no už nevolal, preto orgán dozoru potom ako zistil, že v okrese Bardejov vykonáva činnosť paraglaidingového lietania občianske

združenie (OZ) POHODA – FLY, ktorého štatutárom je H. A. B., orgán dozoru ho navštívil v kancelárii, pričom H. B. nepoprel vykonávanie letov z kopca Busov s dodatkom, že OZ predmetnú činnosť vykonáva na základe zmluvy uzavretej so žalobcom platnou od roku 2015 a uzavretou na 5 rokov, na základe ktorej OZ platilo ročne žalobcovi za povolenie vykonávať túto činnosť sumu 300,- Eur a neskôr z dôvodu nízkeho počtu letov sa táto suma znížila na 200,- Eur/rok. Na žiadosť orgánu dozoru, aby H. B. predložil predmetnú zmluvu so žalobcom, ten uviedol, že ju má doma nie v kancelárii a opýta sa žalobcu, či ju môže poskytnúť pre potreby správneho orgánu, no neskôr H. B. okresný úrad už nekontaktoval a iba pri náhodnom jeho stretnutí so zamestnancom okresného úradu mu H. B. na dopyt oznámil, že túto zmluvu stratil. Orgán dozoru nariadil dňa 22.10.2020 ústne pojednávanie, ktoré sa však nekonalo z dôvodu neúčasti štatutárov žalobcu, keďže A. B. si do konania ústneho pojednávania predvolanie neprevzal a F. C. D. sa ospravedlnil z dôvodu nariadenej karantény po prekonaní COVID 19. Na základe usmernenia generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy Ministerstva vnútra SR č. VI/8/2020 z 27.10.2020, bolo konanie z dôvodu preventívnych opatrení pred COVID 19 prerušené a na žiadosť okresného úradu žalovaný predlžil lehotu na rozhodnutie. Ústne pojednávanie vo veci sa konalo 26.05.2021 za účasti štatutárov žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Štatutár žalobcu A. B. – uviedol, že nemá vedomosť, o zmluve s OZ POHODA – FLY; že nevie či žalobca má vo svojom účtovníctve alebo v pokladníci evidované finančné prostriedky od OZ a za akú činnosť; že nemá vedomosť kto, kedy, za akým účelom a na základe akého súhlasu vyrezal mladý lesný porast v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha; že si nepamätá, žeby hlásil na polícii vyrezanie porastu a osobu, ktorá má vedomosť o tom kto mladý lesný porast vyrezal po tom, ako mu mal zamestnanec správneho orgánu dňa 03.06.2020 oznámiť, že mladý lesný porast v dielci 279 A40 pravdepodobne vyrúbali členovia OZ (v súvislosti s touto otázkou právny zástupca žalobcu namietal, že ak má správny orgán informácie za účelom ich vyžiadania ma kontaktovať príslušné orgány); odmietol sa vyjadriť, či vie uviesť kedy, akým spôsobom a za akým účelom dotknutá holina vznikla, v ktorej súvislosti právny zástupca žalobcu požiadal o predloženie oficiálnych ortofotomáp s dátumom, miestom a časom ich vzniku z ktorej by bolo zrejmé, že boli vyhotovené v období, na ktoré správny orgán žiada od štatutára žalobcu odpoveď, keďže v spise sa nachádzali iba fotografie na ktorých je iba rukou správneho orgánu dopísané obdobie z ktorého by mali pochádzať. Svedok F. H. I. uviedol, že ako člen OZ POHODA – FLY, ktoré sa zaoberá lietaním sa zaujímal o vhodný terén na vykonávanie tejto činnosti, pričom ako vhodný sa mu zdal kopec Busov, pretože už z diaľky videl, že sa tam nachádza holina a teda vhodný terén na lietanie, preto sa tam vybral v roku 2015, nepamätal sa v ktorom mesiaci to bolo, pričom zistil, že na vrchu kopca Busov je holina po vykonanej ťažbe, ale je zarastená malinčím, boli tam aj pne a preto v tomto stave by terén nebol spôsobilý na bezpečný štart a bolo by potrebné urobiť na ňom úpravu avšak, keďže pozemok mal vlastníka o tomto svedok informoval štatutára OZ a následne bol svedok prítomný aj pri rokovaní štatutára OZ H. B. so štatutárom žalobcu pánom B. a keďže pán B. bol naklonený myšlienke jednalo sa o podmienkach zmluvy, keďže činnosť OZ by nebola voči žalobcovi zadarmo. Svedok si bol vedomý, že ide o lesný pozemok, takže na jeho úpravu sú potrebné určité povolenia čo osobitne oznámil pánovi B., ktorý povedal, aby si svedok nerobil problémy, že je si vedomý príslušných povolení s tým, že následne štatutár OZ vypracoval návrh zmluvy, ktorá bola predložená každej strane na pripomienkovanie a videl ju aj sám svedok, bol to nepodpísaný návrh a neskôr bol asi podpísaný, s podpisom zmluvu svedok už nevidel, avšak od štatutára OZ H. B. dostal informáciu, že zmluva bola podpísaná a strany sa dohodli, a teda aj členovia OZ môžu ísť vykonávať terénne úpravy. V teréne členovia vykonávali úpravy tak, že vysekali malinčie, vykonávali úpravy hrabľami, krovinorezom (haluzie položili na kraj) a jeden známy s motorovou pílou zrezával pne čo najviac k zemi, aby nezavadzali s tým, že na ploche, na ktorej vykonávali čistenie bolo aj prirodzené zmladenie náletovými drevinami buk. Po vyčistení na upravenú plochu rozprestreli geotextíliu, aby zabránili zaburineniu a aby sa nepoškodil pri štarte padák a následne svedok bol s kolegom v jeseni roku 2015 na ploche zasiať trávu, pričom pred siatím geotextíliu odstránili, aby vznikol trávny porast vhodný na vykonávanie ich činnosti. Týmto bol zámer OZ ukončený a predmetná plocha bola podľa zmluvy so žalobcom udržiavaná a to raz ročne sa konali brigády, aj svedok sa sám zúčastnil troch brigád naposledy v roku 2018, pričom brigáda spočívala vo vyhrabaní lístia, pokosení trávy a buriny a všetkého, čo by prekážalo ich zámeru prevádzkovať paraglaiding; nájom podľa zmluvy mal byť na 5 rokov. Na dopyt právneho zástupcu žalobcu svedok pri ústnom pojednávaní identifikoval (stotožnil) pána B. ako osobu s ktorou bolo jednané o zmluve; na otázku právneho zástupcu žalobcu či vie svedok uviesť podrobnosti zo stretnutia s pánom B., svedok si nepamätal presný dátum stretnutia s tým, že to mohlo byť v máji alebo júni roku 2015, rok 2015 si pamätá, bolo to v budove družstva, ktorá je pred obcou Gaboltov pri ceste po ľavej strane smerom na obec Gaboltov, v kancelárii bol svedok osobne, ako aj štatutár OZ H. A. B., ako aj v tom čase predseda OZ J. J. a na druhej strane za žalobcu bol pán B..

Na otázky právneho zástupcu žalobcu svedok uviedol: - že štatutár A. B. bol na prvej brigáde, keď dávali geotextíliu ohľadne ostatných brigád sa nepamätá či bol A. B. prítomný, keďže účasť na týchto brigádach bola dobrovoľná; - že na prvej brigáde svedok osobne vykonával práce s krovinorezom, kosil trávu, ručne ukladal haluzinu a pomáhal natiahnuť geotextíliu, následne v jeseni 2015 bol spolu s A. B. odstrániť geotextíliu aby zasiali trávu, na ďalší rok kosil trávu, hrabal lístie a čistil zvážnicu smerom na kopec Busov, odstraňovali popadané konáre, resp. vyvrátené stromy, ktoré padli na cestu, v roku 2017 alebo v roku 2018 bola posledná brigáda, na ktorej bol prítomný, pričom práce boli podobné a to údržba plochy; - že svedok osobne sám nikoho neupovedomoval o tom, že ide robiť udržiavacie práce na plochu, ktorá je predmetom konania bol mu len povedané, že sa ide brigádovať niektorým z členov OZ a to buď A. B. alebo J. J.; - že pri úpravách na uvedenej ploche aj sám svedok mohol zrezať nejaké zmladenie (mladý stromček) ak sa tam nachádzal a opakovalo sa to počas brigád každý rok; - že pred pojednávaním nebol s nikým a nikto ho neinštruoval ako má vypovedať a hovorí pravdu; - že pri osobnom stretnutí svedok osobne panna B. upozornil, že zásah by bol vykonávaný na lesných pozemkoch, keďže sám svedok ako vyštudovaný lesník vedel, že činnosť, ktorá sa mala vykonať by bola v rozpore so zákonom o lesoch. Svedok G. D. na otázku správneho orgánu potvrdil, že vykonáva činnosť OLH (odborného lesného hospodára) pre žalobcu pravdepodobne od 01.07.2001 s tým, že presne si dátum nepamätá, pretože všetky dátumy nenosí v hlave; na otázku správneho orgánu podľa čoho zistil, že holina v tvare obdĺžnika vznikla z dôvodu záplav a podmáčania na mieste, kde v roku 2012 bol lesný porast uviedol, že odborným posúdením holiny 18.11.2019 pričom na konkrétne faktory sa už nepamätal s tým, že naďalej trvá na svojom zápise v ročnej LHE (lesná hospodárska evidencia) v roku 2019, že holina o výmere 0,20 ho v poraste 279 A40 vznikla z dôvodu záplav a podmáčania s tým, že si nepamätal či počas výkonu činnosti OLH pre žalobcu v lesnej hospodárskej evidencii v niektorom z rokov poznamenal vznik holiny z dôvodu záplav a podmáčania; právny zástupca žalobcu nemal otázky na OLH. Keďže v dôsledku záveru z ústneho pojednávania vznikla u okresného úradu potreba doplniť dokazovanie aj listinnými dôkazmi ohľadne skutočností, na ktoré si štatutár žalobcu a OLH žalobcu nepamätali, listom z 29.06.2021 okresný úrad požiadal Národné lesnícke centrum vo Zvolene o uvedie dátumu na vyhotovených ortofotomapách pre porast 279 A40 ktoré sú použité v aplikácii Lesnícky GIS pod rokmi 2012 a 2019, pričom podľa odpovede použité ortofotomozaiky v aplikácii Lesnícky GIS boli vyhotovené z leteckých meračských snímok nasnímaných 30.08.2012 a 12.08.2019; súčasne okresný úrad listom z 29.06.2021 požiadal aj Okresné riaditeľstvo PZ v Bardejove o stanovisko, či zo strany žalobcu bol podaný podnet polícii na vypátranie osoby, ktorá mala vyrezať časť mladého lesného porastu o výmere 0,20 ha v dielci 279 A40, resp. či bola žalobcom nahlásená osoba, ktorá mala vedomosť o tom, že časť mladého lesného porastu v uvedenom dielci bola vyrezaná, pričom podľa odpovede nebolo podané žiadne trestné oznámenie týkajúce sa vyrezania mladého lesného porastu o výmere 0,20 ha v dielci 279 A40. Z lesnej hospodárskej evidencie, ktorú je povinný viesť OLH žalobcu a ktorú je povinný do 60 dní po skončení kalendárneho roka predložiť právnickej osobe zriadenej ministerstvom, okresný úrad zistil, že do LHE OLH zaznamenal, že v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha vznikla v roku 2019 holina z dôvodu záplav a podmáčania, pričom okresný úrad preskúmal LHE žalobcu aj za roky 2001 až 2020 a zistil, že všetky holiny na lesných pozemkoch obhospodarovaných žalobcom vznikli z príčiny u dorubov v rámci úmyselných ťažieb alebo náhodných ťažieb - kalamít spôsobených vetrom, snehom, námrazou a pod. okrem jedného porastu 279 A40 v roku 2019. Po oboznámení s uvedenými zisteniami okresného úradu právneho zástupcu žalobcu a poskytnutím mu možnosti vyjadriť sa k podkladom pre vydanie rozhodnutia, tento svoju možnosť nevyužil a k zisteniam sa nevyjadril, ani nenavrhol ich doplnenie. Vzhľadom na uvedené zistenia okresný úrad svoje rozhodnutie o preukázaní viny žalobcu založil na výpovedi svedka F. H. I. a to na ním podanej informácii, že OZ, ktorého je členom, vykonávalo so súhlasom žalobcu od roku 2015, ktorý rok si pamätal, činnosť na vrchu Busov, kde OZ prevádzkovalo vzlety rogalom, s poukazom na rozhovor zamestnanca okresného úradu so štatutárom žalobcu F. C. D., pri ktorom uznal, že žalobca sa dopustil chyby, keď povolil OZ vykonávať činnosť (vzlety rogalom) z kopca Busov s tým, že žalobca okamžite, po doručení mu pozvánky na vykonanie štátneho dozoru, ukončil s OZ spoluprácu. Okresný úrad skonštatoval, že uvedené výpovede právny zástupca žalobcu ani jeho štatutári nespochybnili s tým, že štatutári žalobcu mali vedomosť, kto mladý lesný porast vyrezal, v akom časovom období to urobil, ako aj za akým účelom, keďže na činnosť OZ POHODA – FLY dali súhlas, v okolnostiach ktorých, vyjadrenie štatutára žalobcu A. B. o tom, že nevedel kto, kedy mohol mladý porast vyrezať, vyhodnotil okresný úrad ako hlboko charakterovo nečestný a nepravdivý. V ďalšom okresný úrad konštatoval, že pre rozhodnutie bola zásadná aj výpoveď svedka K. D. ktorý do zápisnice v konaní vedenom pod č. OU-BJ-PLO-2020/002007 –PJ, ktorá bola pred začatím konania vložená do administratívneho spisu v danej veci a s ktorou boli štatutárni zástupcovia žalobcu, ako aj právny zástupca žalobcu oboznámení, a v ktorej uviedol, že v roku 2015 videl, že na vrchole Busov

sa nachádza niečo biele ako fólia, bolo to niekedy v mesiaci júl z ktorého dôvodu sa po nejakom čase vybral spoločne s dvoma kamarátmi a prešli celý vrchol Busov a zistili, že na vrchole je čerstvo vyrezaná mladina. Okresný úrad uzavrel, že tak svedok D. ako aj svedok F. I. nezávisle od seba určili rok vzniku holiny ako rok 2015 s tým, že nebolo potrebné určiť presný deň a mesiac vzniku holiny, keďže podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, má obhospodarovateľ lesa povinnosť vykonať na holine obnovu lesa najneskôr do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, preto bol obhospodarovateľ lesa, t.j. žalobca povinný holinu vo výmere 0,20 ha v dielci 279 A40 zalesniť v období od 01.01.2016 do 31.12.2017. Okresný úrad konštatoval, že upustil od zabezpečenia zmluvy uzavretej medzi žalobcom a OZ, týkajúcej sa podmienok vykonávania úprav v poraste 279 A40, pretože hodnoverne preukázal rok vzniku holiny v tomto poraste a skutočnosti uvedené v zmluve pre uloženie pokuty sú irelevantné. Z uvedených dôvodov okresný úrad uznal žalobcu vinným zo spáchania iného správneho deliktu podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, čím bol preukázaný aj dôvod na uloženie pokuty podľa § 64 písm. g) zákona o lesoch, ktorú okresný úrad žalobcovi uložil v sume 5 000- Eur, dôvodiac, že zohľadňoval závažnosť, spôsob a čas trvania protiprávneho konania žalobcu, ako aj jeho následky a nespoluprácu žalobcu s tým, - že žalobca mal vedomosť o zákonnej povinnosti zalesniť holinu a to s poukazom, že podľa predloženej LHE za roky 2001 až 2020 žalobca každú holinu zalesnil v zákonom stanovej lehote, okrem holiny o výmere 0,20 ha v dielci 279 A40; - že žalobca udelil súhlas na vykonávanie úprav v mladom lesnom poraste svojvoľne bez súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva a odborného lesného hospodárstva a bez vedomia členov spoločenstva; - že vznikom holiny o výmere 0,20 ha žalobca ohrozil ekologickú stabilitu lesa, t.j. schopnosť lesa odolávať alebo vyrovnať sa s vonkajšími a vnútornými vplyvmi bez trvalého narušenia funkčnej štruktúry lesa, pretože les na tejto ploche zanikol; - že vznikom uvedenej holiny boli narušené mimoprodukčné funkcie lesov, ktorými sú pôdoochranná a vodohospodárska funkcia, spoločenské funkcie, ktorými sú zdravotná, kultúrna, výchovná, rekreačná, prírodno-ochranná a vodo-ochranná funkcia; - že žalobca odignoroval a poprel význam programu starostlivosti o lesy ako nástroja štátu na trvalo udržateľné obhospodarovanie lesa; - že žalobca nespolupracoval s okresným úradom pri objasňovaní skutku, resp. výpovede zúžil na odpovede neviem, nepamätám sa, nebudem sa k veci vyjadrovať; - že od vzniku holiny v roku 2015 žalobca vedel o porušení zákona o lesoch, pretože bol na to upozornený svedkom F. I., každoročne akceptoval úpravy v predmetnej ploche, ktoré spočívali okrem iného aj v odstraňovaní pňovej a koreňovej vymladnosti dreviny buk a až po doručení mu oznámenia o vykonaní štátneho dozoru začal dňa 23.11.2019 so zalesnením danej holiny; - že žalobca akceptoval zničenie mladého lesného porastu o výmere 0,20 ha dreviny buk, vzniknutého prirodzeným zmladením a následne v roku 2019 ju nahradil sadenicami dreviny smrek, ktoré podľa cieľového drevinového zloženia uvedeného v platnom programe starostlivosti o les nie sú vhodné pre dané stanovište; - že žalobca bol úmyselne nečinný pri podaní oznámenia OČTK pri oznámení neznámeho páchateľa po zistení, že niekto vyrezal mladý lesný porast v ploche 0,20 ha v dielci 279 A40 a v tejto veci nekonal ani vtedy, keď zamestnanec okresného úradu písomne v zápisnici uviedol, kto je osoba podozrivá z vyrezania predmetnej plochy. Uvedené okresný úrad vyhodnotil ako závažné pochybenie žalobcu, čo by zakladalo oprávnenie na uloženie mu exemplárnej pokuty, ktorú podľa zákona bolo možné uložiť až do výšky 99 580,- Eur, avšak, keďže zámerom okresného úradu nebolo trestať všetkých členov spoločenstva žalobcu, ktorí nemali vedomosť o činnosti štatutárnych zástupcov, ale zámerom bolo odstrániť nezákonný stav a uložiť pokutu vo výške, ktorá by v rámci represívnej, preventívnej ako aj výchovnej funkcie prispela k zabráneniu opakovania daného konania v budúcnosti, preto okresný úrad uložil pokutu vo výške 5 000,- Eur. Súčasne okresný úrad poznamenal, že svojím rozhodnutím nerozhodoval o výške spôsobenej škody konaním štatutárneho orgánu žalobcu, pretože v konaní o inom správnom delikte okresný úrad nemá túto kompetenciu tak, ako je tomu v priestupkovom konaní. 5. Proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021 podal žalobca odvolanie, ktoré odôvodnil konštatovaním, že okresný úrad založil svoje rozhodnutie na nezákonne a neprípustne vykonanom dôkaze a to na úradnom zázname vyhotovenom zamestnancom okresného úradu F. K. o zázname obsahu jeho telefonického rozhovoru s konateľom žalobcu F. C. D. v ktorom telefonickom rozhovore mal konateľ žalobcu priznať pochybenie žalobcu, keď umožnil OZ využívať dotknutú lesnú plochu (holinu) na zoskoky rogalom, pričom žalobca v tomto prípade poukázal na čl. 13 Listiny základných práv a slobôd v zmysle, ktorého sa zaručuje tajomstvo správ podávaných aj telefónom s dodatkom že teda vyššie uvedený dôkaz bol vykonaný pred začatím administratívneho konania a bez vedomia a súhlasu osoby, ktorej prejav bol takto zaznamenaný. Okrem toho žalobca dôvodil aj nepoužiteľnosťou svedeckej výpovede F. I., ktorý ako vyštudovaný lesník poznajúc zákon o lesoch priznal, že s vedomím, o porušovaní zákona o lesoch chodil na kopec Busov likvidovať dreviny

buk o ktorej aktivite vopred neinformoval žalobcu, takže na toto protiprávne konanie nemal súhlas a preto ani štatutárni zástupcovia žalobcu nemohli mať vedomosť o skutočne vykonávaných úpravách terénu v dielci 279 A40 podľa žalobcu cit. „Správny orgán preto nemohol v súlade s ust. § 32 ods. 1 Správneho poriadku presne a úplne zistiť skutočný stav veci, t.j. vznik holiny v roku 2015, keďže táto holina, ktorú mal vidieť a posúdiť menovaný svedok evidentne mohla vzniknúť skôr.“ Žalobca poukázal aj na nepoužiteľnosť výpovede svedka K. D. niekdajšieho predsedu žalobcu, ktorý mal byť právoplatne odsúdený za prečin skresľovania údajov hospodárskej evidencie ako predseda žalobcu období rokov 2012 a 2013 rozsudkom Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/12/2018, ktorým konaním tento svedok spôsobil žalobcovi škodu vo výške 7 700,- Eur a preto jeho výpoveď možno považovať za konflikt záujmov so záujmami žalobcu a ani na základe tejto výpovede, nie je preto možné ustáliť ani vznik holiny v roku 2015, pretože je to nedôveryhodný svedok, ktorého výpoveď je účelová a motivovaná práve označeným právoplatným odsudzujúcim rozsudkom. Okrem toho žalobca v odvolaní poukázal, že okresný úrad od roku 2015 holinu v dielci 279 A40 nezistil, keďže minimálne do roku 2019 bola táto plocha odevidovaná ako plocha zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, takže práve bol preukázaný opak a to, že holina vznikla v dielci 279 A40 o výmere 0,20 ha až v roku 2019 v dôsledku mimoriadnych udalostí, čo vyplýva aj z evidencie LHE a navyše okresný úrad ani pri vykonaní štátneho dozoru 27.11.2019 nezistil holinu o výmere 0,20 ha, pretože táto plocha bola zalesnená drevinou smrek a okresný úrad zistil iba hodinu o výmere 0,06 ha. 6. Odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021 žalovaný zrušil rozhodnutím sp. zn. OU-PO-OOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.12.2021 a vec vrátil okresnému úradu na nové prejednanie a rozhodnutie. Žalovaný vo svojom rozhodnutí poukázal na iba demonštratívny (príkladmý) výpočet dôkazných prostriedkov v zmysle § 34 ods. 2 správneho poriadku s tým, že aj iné, ako iba tam uvedené dôkazy sú prípustné, avšak iba ak boli zadovážené v súlade s právnymi predpismi s dodatkom, že podľa žalovaného spracovanie úradného záznamu nie je porušením čl. 13 Listiny základných práv a práv a slobôd ani porušením zákona č. 166/2003 Z.z. o ochrane súkromia pred neoprávneným použitím informačno - technických prostriedkov. S poukazom na definíciu a účel svedeckej výpovede a so zdôraznením, že každý svedok vypovedá o tom čo vnímal vlastnými zmyslami s tým, že je povinný vypovedať pravdu a nič nezamlčovať, žalovaný ohľadne svedka F. H. I. uviedol, že by bolo pre tohto svedka kontraproduktívne, ak by svojou svedeckou výpoveďou, ktorú mohol aj odmietnuť, sám ohrozil svoje právne postavenie vypovedaním o činnostiach, ktoré sa podľa žalovaného javia ako nezákonné, ak by tieto činnosti neboli odsúhlasené kompetentnými osobami tak, ako to svedok uvádza. Ohľadne svedeckej výpovede svedka K. D. žalovaný uviedol, že dôkazom môžu byť aj skutočnosti, ktoré sú správnemu orgánu (okresnému úradu) známe z jeho úradnej činnosti s tým, že výpoveď učinená týmto svedkom v inom správnom konaní ktorá bola známa okresnému úradu z jeho úradnej činnosti bola použiteľnou aj v dotknutom konaní o správnom delikte. Žalovaný sa vyjadril aj k odvolacej námietke žalobcu ohľadne spôsobu akým okresný úrad zabezpečoval dôkazy a to v intenciách tejto námietky, podľa ktorej okresný úrad založil svoje rozhodnutie aj na zisteniach pri súkromnej návšteve pracovníka okresného úradu u notára a zároveň predsedu OZ Mgr. Juraja Hamaru, v ktorej súvislosti žalovaný uviedol, že v zmysle § 32 ods. 2 správneho poriadku spôsob a rozsah zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán s tým, že zo stretnutia zamestnanca okresného úradu s H. B., okresný úrad vyhotovil riadny úradný záznam, ktorý je súčasťou spisového materiálu, takže v danom prípade sa nejednalo o súkromnú návštevu, ako to uvádza žalobca s dodatkom, že je v kompetencii správneho orgánu, ako si zadováži a získava dôkazné prostriedky na zistenie skutkového stavu veci. Žalovaný sa plne stotožnil so správnou úvahou a s vyhodnotením svedeckých výpovedí tak, ako ju učinil okresný úrad. Ohľadne skutočnosti, pre ktoré bolo potrebné rozhodnutie okresného zrušiť, žalovaný dal okresnému úradu do pozornosti, - že v odôvodnení rozhodnutia nemusí uvádzať celé svedecké výpovede, ale iba ich vyhodnotenie s vyvodením jednoznačných záverov; - že aj keď okresný úrad vo svojom rozhodnutí uviedol viacero faktorov, ktorými odôvodnil uloženie sankcie žalobcovi, tak podľa žalovaného, vzhľadom k veľkosti nezalesnenej holiny o výmere 0,20 ha sa žalovanému javí postih uložený žalobcovi za neprimerane vysoký s dodatkom, že udelenia sankcie za nezalesnenie uvedenej plochy sa netýka konštatovanie okresného úradu o zalesnení tejto plochy nevhodnými drevinami v roku 2019, pretože pokuta za nezalesnenie sa netýkala tohto obdobia; - že okresný úrad procesne pochybil, keď písomnosti týkajúce sa konania posielal rôzne raz priamo žalobcovi a inokedy jeho štatutárom, konkrétne oznámenie o začatí konania doručoval predsedovi a podpredsedovi žalobcu s tým, že konanie malo byť začaté voči žalobcovi ako právnickej osobe, nie voči štatutárom; oznámenie o predĺžení

lehôt na rozhodnutie a predvolanie na prejednanie správneho deliktu 29.04.2021 doručoval okresný úrad žalobcovi a podpredsedovi žalobcu; inokedy zasa predvolanie na prejednanie správneho deliktu z 26.05.2021 okresný úrad doručoval právnemu zástupcovi žalobcu a žalobcovi, avšak v tomto prípade už podpredsedovi žalobcu toto predvolanie nedoručoval s tým, že okresný úrad sa s týmito skutočnosťami musí náležite vysporiadať. V tejto súvislosti žalovaný poukázal, že žalobca bol zastúpený od 07.05.2021 advokátom, ktorému boli doručované predvolanie na prejednanie správneho deliktu, ako aj oznámenie o predĺžení lehoty na vydanie rozhodnutia, ale aj samotné rozhodnutie, ktoré však okrem právneho zástupcu bolo doručené aj štatutárom žalobcu, čo už v danej situácii podľa žalovaného nebolo potrebné, pričom žalovaný uviedol cit. „Prípadne ak boli na to iné dôvody ako napr. správny orgán doručoval písomnosti aj im z opatrnosti, z dôvodu, že si to takto vyžadoval navrhovateľ a pod., je potrebné uviesť, že správny orgán vyvodzoval právne účinky len z doručenia právnemu zástupcovi navrhovateľa.“ Okrem toho podľa žalovaného je okresný úrad povinný zosúladiť aj spôsob doručovania písomností účastníkom konania, prípadne ich právnym zástupcom či už elektronicky alebo listinou formou, pretože okresným úradom zvolený kombinovaný spôsob doručovania je nejasný, neustálený a pôsobí značne chaoticky. V závere žalovaný vrátil vec okresnému úradu za účelom vysporiadania sa okresným úradom s pochybeniami predovšetkým v otázke spôsobu a formy doručovania písomností, ako aj v otázke výšky sankčného postihu. Rozhodnutie žalovaného nadobudlo právoplatnosť 22.12.2021. 7. Po vrátení veci na nové konanie, okresný úrad vo veci opätovne rozhodol žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, ktorým žalobcovi opätovne uložil pokutu vo výške 5 000,- Eur za nesplnenie povinnosti podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, t.j. za nezalesnenie, resp. za neobnovenie lesa na holine o výmere 0,20 ha, vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu roka 2015 na parcele CKN 357/1 - lesný pozemok, nachádzajúcom sa v katastrálnom území E., v poraste č. 279 L., ktorý je v obhospodarovaní žalobcu a to do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017. Okresný úrad po zopakovaní priebehu skutkového deja až do okamihu vrátenia mu veci na opätovné rozhodnutie podotkol, že právneho zástupcu žalobcu oboznámil s možnosťou vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie, prípadne s možnosťou navrhnúť doplnenie dôkazov, avšak právny zástupca žalobcu túto možnosť nevyužil. Ohľadne výčitky žalovaného vo veci doručovania, okresný úrad uviedol, - že oznámenie o začatí konania doručil obidvom štatutárnym zástupcom žalobcu a to z opatrnosti, aby boli informovaní, pretože zo svojej činnosti má okresný úrad vedomosť, že aj keď pozemkové spoločenstvo má aktívnu elektronickú schránku, tak štatutárni zástupcovia, ktorí sú v dôchodkovom veku nevedia so schránkou pracovať a o došlej pošte nemajú vedomosť a navyše aj jeden zo štatutárov žalobcu A. B. pred okresným úradom, ale v inom konaní uviedol, že doručenú poštu zo schránky mu vyberá vnúčik a on sa o niektorej pošte nedozvie; - že oznámenia o predĺžení lehôt na rozhodnutie z 30.11.2022 a z 01.04.2021 ako aj predvolanie z 29.04.2021 okresný úrad doručoval na adresu žalobcu a z opatrnosti aj druhému štatutárnemu zástupcovi žalobcu s tým, že právne účinky vyvodzoval len z doručovania žalobcovi; - že v oznámení o začatí konania došlo k chybe v písaní, keďže nedopatrením v ňom chýbal plný názov žalobcu s tým, že celé konanie bolo vedené voči žalobcovi ako právnickej osobe o čom štatutárni zástupcovia žalobcu mali vedomosť, pretože aj plnomocenstvo na svoje zastupovanie zo 07.05.2021 bolo udelené žalobcom ako právnickou osobou a právnym zástupcom bolo akceptované a napokon, - že pri doručovaní písomností duplicitne právnemu zástupcovi žalobcu a aj jednému zo štatutárov žalobcu, okresný úrad vyvodzoval účinky len z doručovania právnemu zástupcovi s dodatkom, že cit. „Vykonaním nadpráce a zasielaním písomností aj obom štatutárom, neboli porušené práva účastníka konania. Písomnosti, ktoré ukladali povinnosť účastníkovi konania (štatutárom) niečo osobne vykonať, správny orgán vyvodzoval právne účinky z doručovania účastníkovi konania a právnemu zástupcovi.“ Vo vzťahu k žalovaným vytýkanej forme doručovania (elektronicky alebo poštou), okresný úrad uviedol, že upovedomenie o doplnení administratívneho spisu s možnosťou vyjadriť sa, doručoval právnemu zástupcovi žalobcu listine iba preto, že prílohou tohto upovedomenia bol aj rozsiahly materiál v listinnej podobe vo forme A3 a to konkrétne bilančný výkaz lesnej hospodárskej evidencie žalobcu od roku 2001 do roku 2004 a keďže právny zástupca žalobcu sídli v budove, kde je aj okresný úrad, preto sa okresný úrad rozhodol doručiť mu toto objemné upovedomenie osobne k jeho rukám, ktorý zásielku prevzal, t.j. uvedeným postupom sa okresný úrad snažil predísť komplikáciám na ktoré by eventuálne mohol žalobca poukázať. Zdôraznil, že upovedomenie bolo doručené osobne k rukám právneho zástupcu žalobcu, ktorým postupom žalobca neutrpel na svojich právach. Doručenka o zaslaní upovedomenia právnemu zástupcovi žalobcu o postúpení spisového materiálu žalovanému v spise chýbala iba z dôvodu, že tento

si zásielku prevzal až po postúpení spisu žalovanému s tým, že po vrátení spisu okresnému úradu bola táto doručenka do spisu vložená. Vo vzťahu k, v spise sa nachádzajúcim úradným záznamom z rozhovorov medzi zamestnancom okresného úradu a štatutárom žalobcu, ako aj medzi zamestnancom okresného úradu a konateľom OZ, okresný úrad uviedol, že tieto nepoužil ako podklad pre svoje rozhodnutie, pretože nedokáže preukázať pravdivosť obsahu týchto rozhovorov a nedisponuje technickými prostriedkami, pomocou ktorých by dokázal legálne zachytiť obsah rozhovorov, preto tvrdenie právneho zástupcu žalobcu o nelegálnom spôsobe zabezpečenia dôkazov zamestnancom okresného úradu považuje za nepodstatné. K výpovedi svedka F. I. okresný úrad uviedol, že tvrdenia žalobcu v odvolaní sú nepravdivé a zavádzajúce, pretože označený svedok 10.06.2021 pred okresným úradom uviedol, že bol prítomný pri rokovaniach štatutárneho zástupcu OZ, ktorého je aj členom so štatutárnym zástupcom žalobcu A. B. vo veci úpravy terénu na lesnom pozemku na kopci Busov v poraste 279 A40 za účelom zabezpečenia štartovacej plochy pre bezmotorové paraglaidingové lietanie s tým, že štatutár žalobcu bol naklonený tomuto návrhu a jednal o podmienkach zmluvy, ktorá napokon bola aj vypracovaná štatutárom OZ a ktorú svedok v tejto nepodpísanej forme osobne videl s tým, že o následnom podpísaní tejto zmluvy bol svedok informovaný štatutárom OZ a z toho dôvodu členovia OZ išli vykonať potrebné úpravy do terénu, pričom pri úpravách bol prítomný aj štatutár OZ H. A. B.. Podľa okresného úradu touto výpoveďou bolo preukázané, že štatutár žalobcu A. B. súhlasil s vykonávaním úprav na predmetnej ploche, takže svedok nevykonával tieto úpravy sám poza chrbát žalobcu, ale tie boli vykonávané formou brigád na ktorých sa zúčastnilo viacero osôb s rôznym náradím, vrátanie štatutára OZ. V reakcii na tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že svedok F. I. mal uviesť, že ešte pred vstupom na kopec Busov a pred úpravami terénu, ktoré mal vykonávať v roku 2015 z diaľky videl, že sa tam nachádza holina, a teda vhodný terén na lietanie, okresný úrad poznamenal, že právny zástupca žalobcu správne uviedol, že sa tam nachádzala holina ešte pred rokom 2015 po vykonanej ťažbe, čo vyplýva zo spisovej dokumentácie LHE, t.j. ešte pred rokom 2015 svedok z diaľky videl, že sa tam holina nachádza s tým, že holinou je pozemok alebo jeho časť, na ktorom, zanikol lesný porast vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo v dôsledku úmyselnej ťažby (mimoriadnej alebo náhodnej). Okresný úrad dodal, že svedok z diaľky nemohol vidieť ani vedieť, že ním videná holina bola už v roku 2013 odborným lesným hospodárom, ako odborne spôsobilou osobou odevidovaná ako zalesnená prirodzeným zmladením drevinou buk a uvedenú skutočnosť, t.j. o raste mladiny dreviny buk na tejto holine svedok potvrdil pri svojej výpovedi, keď uviedol, že pri vykonávaní úprav bolo na ploche aj prirodzené zmladenie náletom dreviny buk. Vo vzťahu k právnym zástupcom žalobcu spochybňovanej výpovedi svedka K. D. ako nedôveryhodného svedka, okresný úrad dodal, že uvedené spochybnenie považuje za účelové s cieľom vylúčiť túto svedeckú výpoveď s tým, že právny zástupca žalobcu nepoukázal na konkrétne časti výpovede tohto svedka, ktoré by považoval za účelové s tým, že okresný úrad si vyhľadal na stránke „otvorené súdy“ rozsudok Okresného súdu Bardejov sp. zn. 1T/12/2018 a zistil že tento bol vyhlásený 16.06.2020, pričom svedok vypovedal pred okresným úradom už 11.03.2020 a to navyše vo veci správneho konania voči odbornému lesnému hospodárovi M. D. za porušenie povinnosti odborného lesného hospodára, t.j. v čase výpovede svedka v mesiaci marec 2020 tento svedok nemohol vedieť že v mesiaci október 2020 okresný úrad začne aj konanie voči žalobcovi a navyše svedok nebol v čase tejto výpovede právoplatne uznaný vinným a preto jeho výpoveď nemohla byť účelovo motivovaná v neprospech žalobcu s tým, že svedok bol riadne poučený o tom, že má povinnosť vypovedať pravdu a s dodatkom, že ak právny zástupca žalobcu má vedomosť o nepravdivosti jeho výpovede, tak jeho povinnosťou bolo oznámiť túto skutočnosť polícii ako podozrenie zo spáchania priestupku krivej výpovede svedka v priestupkovom konaní. Okresný úrad označil za špekulatívne a účelové aj vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu, že svedok K. D., nie je kompetentnou osobou v zmysle zákona o lesoch, ktorý by bol kvalifikovaný natoľko, aby vedel vyhodnotiť stav na lesnom pozemku a konštatovať, že ide o miesto kde vznikla holina tak, ako to ustanovuje zákon o lesoch, pretože, podľa okresného úradu zákon o lesoch presne vymedzuje, že holinou je pozemok, na ktorom zanikol lesný porast s tým, že na určenie či sa jedná o takýto pozemok resp. plochu zákon o lesoch nevyžaduje kvalifikáciu so zdôraznením, že svedok K. D. uviedol, že v roku 2015 bol na kopci Busov, kde videl vyrezanú mladinu dreviny buk o výmere cca 30-40 m x 70 m, ktorá bola zrezaná čo najnižšie pri zemi a na ploche bola rozprestretá fólia na ktorej teda mladé stromčeky nerástli, teda okresný úrad má za to, že svedok v roku 2015 videl na vrchu kopca Busov holinu teda plochu, na ktorej nebolo zalesnenie, ktorú plochu nie je možné nazvať inak ako holinou. K tvrdeniu právneho zástupcu žalobcu, že nebolo v konaní preukázané, žeby v zmysle zákona o lesoch vznikla holina v roku 2015 a navyše od roku 2019 bola táto plocha odevidovaná ako plocha zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, ako aj k vyjadreniu, že štátnym dozorom nebola

zistená nezalesnená plocha o výmere 0,20 ha, pretože táto plocha bola 23.11.2019 zalesnená drevinou smrek, okresný úrad uviedol, že toto tvrdenie považuje za pozmeňovanie faktov za účelom zastrieť skutočnú činnosť na uvedenej ploche s tým, že na ortofotomozaike pre porast 279 A40 z 30.08.2012 je holina v západnej časti porastu, ktorú v roku 2013 odborný lesný hospodár odevidoval ako zalesnenú prirodzeným zmladením a ostatná plocha bola porastená mladým lesným porastom, zatiaľ čo na ortofotomozaike z 12.08.2019 je vyrezaná plocha 0,20 ha vo východnej časti porastu v mieste, kde v roku 2012 bol ešte mladý lesný porast, ktorý vznikol prirodzeným zmladením z čoho vyplýva, že plocha 0,20 ha nevznikla ako následok náhodnej ťažby, ale vznikla protiprávnym konaním vyrezaním mladého lesného porastu. Vznik holiny v roku 2015 bol preukázaný svedeckými výpoveďami K. D. a F. H. I., ktorí uvedené nezávisle od seba potvrdili, navyše svedok D. potvrdil, že v tom čase bol predsedom žalobcu s tým, že niekedy v jarných mesiacov roku 2015 bol za ním štatutár OZ A. B. za účelom získania súhlasu na výkon letov z kopca Busov za finančnú odmenu, avšak svedok na uvedenú činnosť súhlas nedal. Okresný úrad tiež uviedol, že z jeho bežnej úradnej činnosti bez vykonania záznamu je mu známe, že v jarných mesiacoch apríl, máj 2015 boli na okresnom úrade vtedajší predseda dozornej rady žalobcu F. J. D. s podpredsedom výboru a súčasným štatutárom F. C. D. za účelom získania informácie o možnosti trvalého vyňatia z plnenia funkcií lesov plochy na vrchu kopca Busov s odôvodnením vyňatia, že sú tam v okrese Bardejov najlepšie podmienky ohľadne stúpajúcich veterných prúdov pre vzlet bezmotorového paraglaiding lietania s tým, že po vysvetlení, že uvedený dôvod nie je dostatočný na vyňatie, viac na okresný úrad neprišli. Záverom okresný úrad podotkol, že v danom konaní koná vo veci nesplnenia si povinnosti žalobcom zalesniť holinu najneskôr do dvoch rokov od uplynutia roka, v ktorom táto vznikla, v ktorej spojitosti je tvrdenie právneho zástupcu žalobcu, že táto plocha bola v roku 2019 zalesnená drevinou smrek bezvýznamným. Na margo tvrdenia právneho zástupcu žalobcu, že odborný lesný hospodár G. D. zistil holinu o výmere 0,20 ha až v roku 2019 a túto pojal LHE v mesiaci október 2019, okresný úrad podotkol, že činnosť odborného lesného hospodára ohľadne vedenia evidencie zistenej holiny vníma ako snahu zakryť dôvody a rok jej vzniku s tým, že G. D. vo svojom vyjadrení k vykonanému štátnemu dozoru uviedol, že na tejto ploche bol 18.11.2019 a zistil holinu o výmere 0,20 ha avšak nevysvetlil z akého dôvodu ju v LHE zaznamenal ako zistenú v októbri 2019 s tým, že okresný úrad považuje vyjadrenie OLH o čase vzniku holiny za zavádzajúce a záznam v lesnej hospodárskej evidencii za nerelevantný, pretože Národné lesnícke centrum Zvolen potvrdilo, že ortofotomozaika pre porast 279 A40 použitá v aplikácii L-GIS vznikla 12.08.2019 na ktorej je evidentné, že vo východnej časti porastu je vyrezaná a vyčistená od stromových časti plocha 0,20 ha. Podľa okresného úradu teda bolo jednoznačne preukázané, že holina v poraste 279 A40 o výmere 0,20 ha nevznikla v októbri 2019, ako to zaevidoval OLH G. D., pretože táto je zachytená na ortofotomozaike už v auguste 2019. Napokon v súvislosti s vyjadrením právneho zástupcu žalobcu o nepreskúmateľnosti zistení okresného úradu pri štátnom dozore 27.11.2019, že plocha o výmere 0,20 ha bola v LHE v roku 2013 evidovaná ako zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk a že táto nebola prirodzeným zmladením, ale že bola ponechaná ako holina do roku 2019, okresný úrad uviedol, že v čase konania dozoru a zistenia holiny sa okresný úrad domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha z roku 2013 a že OLH chybne zaznamenal v LHE jej zalesnenie prirodzeným zmladením, pretože okresný úrad v tom čase nemal k dispozícii ortofotomapu z daného porastu a OLH a ani štatutár žalobcu neposkytli potrebnú súčinnosť pri objasňovaní dôvodov vzniku holiny, preto tento zápis okresného úradu nebol z dôvodu jeho zaujatosti voči žalobcovi, ale z dôvodu že sa uvedené v tomto čase takto javilo, pričom okresný úrad uviedol cit. „Zamestnanec orgánu dozoru sa počas svojej dlhoročnej praxe nestretol s konaním obhospodarovateľa lesa, ktorý súhlasí s vyrezaním obhospodarovaného mladého lesného porastu na lesnom pozemku, za účelom zriadenia rozbehovej plochy pre osoby vykonávajúce bezmotorové paragliding lietanie.“ s tým, že až následne okresný úrad rozkryl a preukázal osoby zodpovedné za vznik holiny, t.j. kto dal súhlas na vyrezanie porastu, kto porast vyrezal a za akým účelom. Záverom okresný úrad podotkol, že upustil od zabezpečenia zmluvy medzi žalobcom a OZ, pretože hodnoverne preukázal rok vzniku holiny v poraste 279 A40 a ostatné náležitosti zmluvy sú z tohto hľadiska irelevantnými. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, bol podľa okresu úradu preukázaný dôvod pre uloženie pokuty za porušenie povinností podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, pri uložení ktorej okresný úrad zohľadnil závažnosť a spôsob zásahu do lesného porastu, ktorý bol svojvoľný bez vedomia OLH a bez súhlasu členov žalobcu; ekologickú stabilitu lesa t.j. schopnosť odolávať narušeniu, pretože les zanikol; popretie významu programu starostlivosti o les ako nástroja štátu; dobu vzniku holiny v roku 2015 čo žalobca vedel, keďže ho na to svedok F. I. upozornil s tým, že žalobca každoročne akceptoval úpravy na predmetnej ploche ktoré spočívali aj v odstraňovaní drňovej a koreňovej vymladiny dreviny buk;

odignorovanie potreby súhlasu orgánu štátnej správy lesného hospodárstva; na nespoluprácu žalobcu s okresným úradom pri objasňovaní skutku. Z uvedených dôvodov okresný úrad uložil žalobcovi pokutu v sume 5 000,- Eur s dodatkom, že žalobca nepredložil žiadne dôkazy, ktorými by vyvrátil svedecké výpovede, resp. ich pravdivosť a nepredložil ani listinné dôkazy, naopak spochybňoval postup okresného úradu a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie účelovo a tento účelovo sťažoval. 8. Žalobca svoje odvolanie proti žalobou napadnutému rozhodnutiu okresného úradu č. OUBJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022 odôvodnil procesným pochybením okresného úradu, ktorý formálne oznámenie z 02.10.2020 o začatí konania nedoručil žalobcovi ako právnickej osobe, ale ho doručil jeho štatutárom, čím toto konanie začal voči fyzickým osobám a to A. B. a C. D., t.j. štatutárom žalobcu, avšak žalobou napadnutým rozhodnutím okresný úrad uložil pokutu žalobcovi ako právnickej osobe. Preto má žalobca za to, že konanie voči nemu ako právnickej osobe ani nezačalo a preto nemohli nastať ani účinky odvolaním napadnutého rozhodnutia okresného súdu, ktoré je nezákonné a uvedeného pochybenia sa okresný úrad nemôže zbaviť tým, že poukáže, že o začatí konania vedeli obaja štatutári žalobcu, pretože zákon takúto fikciu doručenia neumožňuje. V tejto súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, zverejnené v zbierke stanovísk č. 2/2013 podľa ktorého, nepreukázaním doručenia oznámenia o začatí správneho konania za správny delikt, trpí prípadné rozhodnutie vydané v tomto konaní o uložení sankcie takou vadou, ktorá je dôvodom pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Žalobca tiež uplatnil odvolaciu námietku podľa ktorej, okresný úrad zistil skutkový stav pochybným a nezákonným spôsobom, v ktorej súvislosti poukázal na nepravdivosť zistenia okresného úradu, že konateľ žalobcu A. B. súhlasil s vykonaním úprav na dotknutej parcele, ktorá skutočnosť má byť preukázaná výpoveďou svedka F. I., avšak podľa žalobcu sa jedná iba o tvrdenie proti tvrdeniu, keďže A. B. túto vedomosť poprel s dodatkom žalobcu, že sa jedná o účelové tvrdenie svedka, ktoré je v rozpore s jeho výpoveďou 10.06.2021, kde svedok uviedol cit. „Bol som sa tam pozrieť, neviem presne uviesť, asi r. 2015, zistil som na mieste, že tam je holina vykonaná ťažbou, ale zarastená malinčím, boli tam pne a preto terén nebolo spôsobilý na bezpečný štart.“, ktorým tvrdením podľa žalobcu svedok priznal pred okresným úradom, že sám bez súhlasu a vedomia žalobcu dobrovoľne súc si vedomý, že porušuje zákon o lesoch chodil na vrchol kopec Busov a likvidoval aj dreviny buk s tým, že ani nie je zrejmé, či tieto úpravy vykonával svedok na ploche 0,06 ha alebo na ploche 0,20 ha, ktoré spolu susedia. Na tomto mieste sa žalobca zmienil aj o tom, že 17.09.2021 bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu porušovania ochrany stromov a krov (bez uvedenia ďalších podrobností, pozn. súdu). Vo vzťahu k výpovedi svedka K. D. žalobca namietal, že nie je podstatné vydanie právoplatného odsudzujúceho rozsudku voči nemu, pretože v čase, kedy tento svedok vypovedal, bolo voči nemu už vedené trestné stíhanie pre skutok, ktorý bol namierený proti žalobcovi, preto nie je jeho výpoveď nestrannou, keďže má záujem na nepriaznivom výsledku správneho konania vedeného voči žalobcovi, preto je daná pochybnosť o pravdivosti a úplnosti jeho výpovede s opätovným dodatkom, že tento svedok nie je kompetentnou a odborne spôsobilou osobou pre posúdenie, že určité miesto je holinou v zmysle zákona o lesoch. Tvrdenie svedka K. D. sú len jeho subjektívnym vyhodnotením vnímaného okolia a konania svedka F. I., a v dôsledku voči nemu začatého trestného stíhania pričom svedok D. nepotvrdil, na akej konkrétnej ploche, aké konkrétne porasty a akou svojou činnosťou mal žalobca narúšať, aby bolo voči nemu možné vyvodiť dôsledok porušenia zákona o lesoch. Žalobca vyjadril počudovanie nad tým, že sám správny orgán (okresný úrad) od roku 2015 holinu nezistil, podľa žalobcu nie je možné preukázateľne konštatovať vznik holiny v roku 2015 a preto nemožno vyvodiť voči žalobcovi zodpovednosť za porušenie § 20 ods. 4 zákona o lesoch. Vo vzťahu k aplikácii ortofotomozaiky pre porast 279 A40 žalobca dôvodil, že v tejto časti je rozhodnutie okresného úradu, ktorý porovnával tieto snímky z 30.08.2012 a z 12.08.2019 nepreskúmateľné, pretože zo snímky vyhotovenej niekoľko kilometrov nad zemským povrchom, nie je možné zistiť, či sa na ploche nachádza alebo nenachádza lesný porast alebo zalesnenie zmladením, ktorého výška môže dosahovať len niekoľko centimetrov a taktiež vyhotovenie takýchto snímkov s odstupom času niekoľkých rokov, nemôže spoľahlivo preukázať príčinu v dôsledku, ktorej došlo k zničeniu mladého lesného porastu, keďže nie je nasnímaná konkrétna činnosť, resp. udalosť v dôsledku ktorej k zničeniu lesného porastu došlo. Podľa žalobcu teda nie je možné konštatovať, že ortofotosnímky preukazujú, že plocha o výmere 0,20 ha vznikla ako následok náhodnej ťažby alebo protiprávnym konaním vyrezaním mladého porastu s dodatkom, že vznik holiny snímok z 12.08.2019 spoľahlivo nepreukazuje, pretože táto mohla vzniknúť aj v júli 2019, pričom odborný lesný hospodár ju zaznamenal bezodkladne po tom ako ju zistil. Záverom žalobca namietal zaujatosť a účelové konanie okresného úradu voči nemu, keďže okresný úrad skôr ako zistil vykonaním dôkazov skutkový stav, voči žalobcovi konštatoval, že evidoval v LHE nepravdivé údaje.

9. Pred predložením veci žalovanému ako odvolaciemu orgánu, okresný úrad rozhodnutím č. OU-BJ-PLO-2022/006110-005 z 30.06.2022 rozhodol, že žalobcom vznesenej námietke zaujatosti voči zamestnancovi okresného úradu F. K. nevyhovuje a menovaný nie je vylúčený z prejednania a rozhodovania danej veci. 10. Žalobou napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022 žalovaný zmenil odvolaním žalobcu napadnuté rozhodnutie okresného úradu z 23.02.2022 v časti o uložení pokuty a to tak, že zrušil výrokovú časť rozhodnutia okresného úradu, ktorou bola žalobcovi uložená pokuta v sume 5 000,- Eur a rozhodnutie v tejto časti nahradil rozhodnutím, ktorým žalobcovi uložil pokutu 500,- Eur s tým, že vo zvyšnej časti žalovaný rozhodnutie okresného úradu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. S odvolacími námietkami žalobcu sa žalovaný vysporiadal takto: - v súvislosti so žalobcom namietanými procesnými pochybeniami okresného úradu, žalovaný poznamenal, že na tieto upozornil okresný úrad sám žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci s tým, že má za to, že okresný úrad sa s nimi, v zmysle skoršej inštrukcie žalovaného, náležite a s riadnym odôvodnením vysporiadal, pričom okresný úrad riadne a dostatočne vysvetlil, prečo oznámenie o začatí konania doručil konateľom žalobcu, ktorý žalobca mal od počiatku vedomosť o priebehu správneho konania voči nemu o čom svedčí aj plnomocenstvo, ktoré dňa 07.05.2021 priamo žalobca ako právnická osoba a nie jeho štatutári (A. B. a F. C. D.) udelil svojmu právnemu zástupcovi, takže žalobca mal vedomosť o správnom konaní vedenom voči nemu ako právnickej osobe. Žalovaný tiež poukázal, že v zmysle § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku v prípade, že správne koniec začína z podnetu správneho orgánu je toto začaté akonáhle správny orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon, z ktorého dôvodu tvrdenie žalobcu, že správne konanie voči nemu ani nezačalo, žalovaný vyhodnotil ako špekulatívne a s touto jeho námietkou sa nestotožnil. V tejto súvislosti žalovaný na okraj poznamenal, že sa nestotožňuje s názorom okresného úradu uvedeným v predkladacej správe o predložení mu spisu na odvolacie konanie, podľa ktorého plnomocenstvo udelené žalobcom jeho právnemu zástupcovi nie je účinné, pretože je v ňom uvedené nesprávne IČO žalobcu, ktorú skutočnosť žalovaný vyhodnotil iba ako chybu v písaní bez akýchkoľvek ďalších dôsledkov, keďže okresný úrad prijatím a akceptovaním tohto plnomocenstva následne konal s právnym zástupcom žalobcu v celom správnom konaní; - na margo žalobcom spochybnenej výpovede svedka F. I., žalovaný konštatoval, že tvrdenia žalobcu sú vytrhnuté z kontextu tejto svedeckej výpovede, keďže zo zápisnice z ústneho pojednávania z 10.06.2020 vyplýva, že tento svedok najprv vytypoval priaznivú lokalitu na vykonávanie bezmotorových vzletov a až následne s týmto zámerom išiel za štatutárom OZ, ktorý následne oslovil štatutára žalobcu A. B. a až po jeho súhlase a následnom pokyne štatutára OZ svedok spolu s ostatnými členmi OZ vykonával potrebné úpravy v danej lokalite, takže tvrdenie žalobcu, že svedok F. I. mal priznať pred okresným úradom, že sám dobrovoľne a s vedomím, že porušuje zákon, ničil porast v lese a likvidoval drevinu buk, je nepravdivé. Okrem toho žalovaný poznamenal, že počas celého ústneho pojednávania štatutár žalobcu A. B. ani raz nepoprel výpoveď tohto svedka. Následne žalovaný identicky ako vo svojom skoršom rozhodnutí v danej veci zopakoval, že svedok F. I. by konal kontraproduktívne keby svojou výpoveďou, ktorú mohol aj odmietnuť, sám ohrozil svoje právne postavenie ak by vypovedal o skutočnostiach, ktoré sa javia byť nezákonnými, ak by tieto neboli odsúhlasené kompetentnými osobami. Preto žalovaný uzavrel, že tvrdenia žalobcu nie sú spôsobilé žiadnym spôsobom spochybniť svedeckú výpoveď F. I., ktorá sa v podstatných bodoch zhoduje s výpoveďou druhého svedka K. D.. V súvislosti s pochybnosťou žalobcu či svedok F. I. vykonával povrchové úpravy na ploche 0,20 ha alebo na ploche 0,06 ha, sa žalovaný stotožnil s odôvodnením okresného úradu, že tieto úpravy boli vykonané na ploche 0,20 ha v roku 2015, pretože ako vyplynulo zo štátneho dozoru 27.11.2019 na ploche 0,06 ha boli zistené pokrátené časti mladých stromčekov na vetvách ktorých bolo zvädnuté lístie, čo je evidentné z priloženej fotodokumentácie vyhotovenej počas štátneho dozoru, čím bolo preukázané, že plocha 0,20 ha vzniknutá v roku 2015 a v roku 2019 bola rozšírená o plochu 0,06 ha; - k žalobcom spochybnenej výpovedi svedka K. D. žalovaný konštatoval, že tento svedok vypovedal o tom, čo vnímal vlastnými zmyslami, teda nevypovedal v pozícii znalca a preto na jeho výpoveď nebola nutná žiadna kvalifikácia, pričom vypovedal o tom, že na dotknutom mieste videl niečo biele ako fóliu a následne na vrchole kopca zistil čerstvo vyrezanú mladinu, ktoré konštatovanie nevyžaduje vyšší stupeň kvalifikovanosti. Ohľadne zainteresovanosti tohto svedka voči žalobcovi, žalovaný poznamenal, že tento svedok vypovedal 11.03.2020 v inom správnom konaní vedenom voči odbornému lesnému hospodárovi pričom vypovedal čo videl na kopci Busov počas pešej túry v roku 2015, avšak dotknuté správne konanie voči žalobcovi bolo začaté až 02.10.2020 o čom tento svedok nemohol mať vedomosť.

Navyše žalovaný poznamenal, že právny zástupca žalobcu ohľadne možnosti vyjadriť sa k úvodným podkladom pre rozhodnutie okresného úradu, voči výpovedi tohto svedka nič nenamietal, preto sa žalovaný stotožnil s okresným úradom, ktorý výpoveď tohto svedka považuje za pravdivú a objektívnu s tým, že táto bola okresnému úradu známa z jeho úradnej činnosti a preto bolo možné zaradiť ju medzi svedecké výpovede dosvedčujúce spáchanie správneho deliktu žalobcom. Svedok D. vypovedal o tom čo vnímal svojimi zmyslami a jeho výpoveď nie je založená na kvalifikovanom alebo odbornom posúdení skutočností, o ktorých svedčil, jeho výpoveď je jednotná a nezávislá od výpovede svedka F. H. I., pričom obidve svedecké výpovede sa zhodujú v podstatných bodoch čo svedčí o ich dôveryhodnosti. Okrem toho žalovaný poukázal, že pokiaľ ide o konflikt záujmov pre účely správneho konania správny poriadok o tejto téme pojednáva len vo vzťahu, keď je zamestnanec správneho orgánu vylúčený z dôvodu jeho pomeru k veci, účastníkom konania a zástupcom; - k odvolacej námietke ohľadne nepoužiteľnosti ortofotomozaiky z leteckých snímok žalovaný uviedol, že týmito snímkami okresný úrad nepotreboval preukazovať a ani nepreukázal presný čas vzniku holiny, ani príčinu vzniku holiny či konkrétnu činnosť, resp. udalosť v dôsledku ktorej k vzniku holiny došlo, ale týmito snímkami okresný úrad preukázal vznik plochy v mieste, kde v roku 2012 bol mladý lesný porast a teda táto plocha vznikla protiprávnou činnosťou s tým, že tento dôkazný prostriedok použil okresný úrad ako podporný v spojitosti s tvrdeniami svedkov F. H. I. a K. D., že táto hodina vznikla v roku 2015 a následne bola do roku 2019 udržiavaná členmi OZ ako holina za účelom rozbehovej plochy pre paraglidingové lietanie. Žalovaný tiež poznamenal, že týmito snímkami okresný úrad spochybnil aj dôveryhodnosť zápisu odborného lesného hospodára v LHE, ktorý predmetnú holinu uznal v roku 2019, ako holinu s potrebou zalesnenia, takže ak by sa na predmetnej ploche nachádzalo prirodzené zmladenie, tak odborný lesný hospodár by zaevidoval v lesnej evidencii holinu s prirodzeným zmladením bez potreby jej zalesnenia, avšak on ju zalesnil 23.11.2019 drevinou smrek a následne v roku 2020 bol zalesnený aj jej zvyšok; - ohľadne odvolacích námietok žalobcu týkajúcich sa spôsobu akým si okresný úrad zabezpečoval podklady pre rozhodnutie, žalovaný zotrval na svojom názore vyjadrenom vo svojom prvom rozhodnutí v danej veci ohľadne úradného záznamu týkajúceho sa rozhovoru medzi zamestnancom okresného úradu a štatutárom OZ Mgr. Jurajom Hamarom so zdôraznením, že tento nebol použitý ako podklad na vydanie rozhodnutia okresného úradu rovnako, ako ani úradný záznam o zázname telefonického rozhovoru medzi zamestnancom okresného úradu a konateľom žalobcu F. C. D. ktorý sa mal týkať uzavretia zmluvy medzi žalobcom a OZ vo veci úpravy lesného porastu pre bezpečný vzlet, ktorú zmluvu však obidva subjekty neskôr odmietli dokladovať a preto okresný úrad upustil od zabezpečenia tejto zmluvy a na zistenie skutkového stavu veci použil iné dôkazné prostriedky. Napokon žalovaný nepresvedčil odvolacej námietke žalobcu o nepreukázaní roku vzniku holiny s tým, že sa žalovaný stotožňuje so záverom okresného úradu o jej vzniku v roku 2015 a to vyhodnotením svedeckých výpovedí a procesom dokazovania. K dôvodom, kvôli ktorým žalovaný zmenil výšku žalobcovi uloženej pokuty, žalovaný uviedol, že síce považuje okresným úradom uvedené dôvody pre uloženie pokuty za závažné pochybenie v činnosti žalobcu ako obhospodarovateľa lesa a aj napriek tomu, že okresný úrad pomerne rozsiahlo odôvodnil výšku uloženej pokuty a zrozumiteľne uviedol viacero faktorov a skutočností, na ktoré pri jej uložení prihliadal, avšak žalovaný s poukazom na oficiálne údaje Štatistického úradu SR, podľa ktorých priemerné náklady na umelú obnovu lesa na 1 ha v roku 2016 boli 1 615,02 Eur a v roku 2017 boli 1 641,72 Eur, čo pri veľkosti plochy 0,20 ha predstavuje sumu 328,- Eur, žalovaný znížil žalobcovi uloženú pokutu so zohľadnením, že táto má odzrkadľovať nielen sankciu za porušenie zákona o lesoch, ale má byť aj odradzujúcou pre žalobcu od protiprávneho konania v budúcnosti a s dodatkom, že prvoradým záujmom štátu je, aby lesné pozemky boli trvalo udržateľne obhospodarované v súlade so zákonom o lesoch, takže výška sankčného postihu by mala byť kompromisom aby bola zamedzujúcou v protiprávnom konaní, ale súčasne aby nebola privysoká s ohľadom na všetky skutočnosti ktorou je v danom prípade veľkosť plochy, ako aj vzhľadom na finančné možnosti žalobcu s tým, že v tomto prípade výmera dotknutej plochy a primerané náklady na obnovu lesa predstavujú poľahčujúce okolnosti. Rozhodnutie žalovaného bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 29.09.2022. Konanie pred správnym súdom 11. Žalobca svoju včas podanú všeobecnú správnu žalobu odôvodnil v prvom rade poukazom na nezákonný procesný postup okresného úradu, ktorý oznámenie o začatí správneho konania nedoručil žalobcovi ako právnickej osobe, ale jeho štatutárom, preto podľa žalobcu sa správne konanie vo veci

uloženia pokuty za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva voči nemu ani nezačalo, v ktorej súvislosti žalobca poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžo/1/2012 z 20.03.2012, podľa ktorého doručenie rozhodnutia o začatí správneho konania je podstatnou náležitosťou zistenia skutkového stavu veci v správnom konaní a v prípade nepreukázania jeho doručenia sa jedná o dôvod pre zrušenie rozhodnutia pre jeho nezákonnosť. Zdôraznil, že účastníkom konania mal byť žalobca ako právnická osoba a nie jeho štatutárni zástupcovia ako fyzické osoby, pretože sankciu za iný správny delikt bolo možné uložiť iba žalobcovi ako právnickej osobe a teda o jeho právach a povinnostiach v správnom konaní išlo a štatutárne orgány na svojich právach týmto rozhodnutím nemôžu byť priamo dotknuté. Z uvedeného dôvodu sú podľa žalobcu, žalobou napadnuté rozhodnutia nezákonné, pretože samotná vedomosť žalobcu ako taká, nepostačuje na záver, že úkony okresného úradu sú zákonné. Dôkazom toho, že okresný úrad nepostupoval v súlade s § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku, je aj zápisnica z ústneho pojednávania konaného 10.06.2021 a predvolanie na toto pojednávanie, ktoré nebolo doručované na adresu žalobcu, ale na adresu k jeho konateľov a právneho zástupcu žalobcu, v ktorom dôsledku malo dôjsť k porušeniu práva žalobcu na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a na uplatnenie jeho vlastných návrhov. V ďalšom žalobca vyjadril nesúhlas a popretie výpovede svedka F. I. a to interpretáciou jeho svedeckej výpovede z ktorej podľa žalobcu vyplýva, že tento svedok ešte pred tým ako mal byť v roku 2015 údajne účastníkom rozhovoru so štatutárnym zástupcom žalobcu už z diaľky videl, že sa na kopci Busov nachádza holina po vykonanej ťažbe, ale zarastená malinčím o čom sa presvedčil na mieste samom, v ktorom dôsledku žalobca popiera existenciu údajnej zmluvy a jej prostredníctvom udeleného súhlasu na úpravu terénu. V tejto súvislosti žalobca poukázal na zápis orgánu dozoru v zázname č. 12/2019-LH z 05.12.2019 podľa ktorého cit. „v predmetnej porastovej skupine bola celá plocha ponechaná ako holina až do roku 2019“, čo podľa žalobcu korešponduje s LHE za obdobie rokov 2003- 2012, podľa ktorej holina v dotknutom lesnom poraste vznikla v dôsledku vetrovej kalamity a teda na tomto mieste bola vykonaná ťažba dreva, t.j. cit. „Napokon, samotný správny orgán na strane 11/13 prvostupňového rozhodnutia zo dňa 23.02.2022 uvádza, že v čase konania dozoru dňa 27.11.2019 a zistenia holiny o výmere 0,20 ha, sa orgán dozoru domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha z roku 2013!“ Žalobca poznamenal, že štátny dozor bol v dotknutých lestných porastoch vykonaný iba raz a to 27.11.2019. (bez ozrejmenia ďalších súvislostí, pozn. súdu). Vzhľadom k uvedenému, podľa žalobcu, nemožno uzavrieť, že holina vznikla v priebehu roku 2015, keďže aj odborný lesný hospodár zaznamenal holinu vo výmere 0,20 ha do LHE až 18.11.2019, čo má vyplývať aj z ortofotomapy z roku 2019 s tým, že pre záver okresného úradu o vzniku holiny v roku 2015 nepostačujú výpovede svedkov, pretože svedkovia o týchto okolnostiach, ktoré sa mali udiať v roku 2015 vypovedali až 20.06.2021 a uložiť pokutu za iný správny delikt nie je možné na základe zistení o ktorých vypovedali svedkovia, ale na základe zistení vykonaných samotným okresným úradom v období, za ktoré je žalobcovi pokuta uložená. Podľa žalobcu, ak orgán dozoru 27.11.2019 zistil výrub drevín v lesnom poraste bolo potrebné, aby zabezpečil za tým účelom odborné stanovisko príslušného znalca alebo znaleckej organizácie, ktorá by stanovila obdobie výrubu drevín a súčasne by definovala predmetné územie v lesnom poraste za holinu podľa § 20 ods. 3 zákona o lesoch, ale cit. „Stanovenie obdobia vzniku holiny tak, ako to urobil správny orgán, t.j. že sa mu to v tom čase takto javilo, rest. na základe zvädnutého lístia na pokrátených vetvách mladých stromčekov, nepostačuje pre rozhodnutie v zmysle § 32 ods. 1 Správneho poriadku.“ Podľa žalobcu teda na základe výpovedí svedkov nemožno spoľahlivo ustáliť ani výmeru holiny o veľkosti 0,20 ha a ani dobu jej vzniku. Žalobca napokon tlmočil svoje presvedčenie o tom, že neporušil žiadne ustanovenie zákona o lesoch s tým, že k porušeniu zákona došlo zo strany správneho orgánu tým, že uznal žalobcu za vinného zo spáchania iného správneho deliktu a uložil mu z nezákonne pokutu. Žalobca žiadal o nariadenie pojednávania. 12. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe, vo vzťahu k žalobnému bodu ohľadne nesprávneho procesného postupu okresného úradu pri začatí správneho konania uviedol, že tieto pochybenia okresnému úradu vytkol sám žalovaný vo svojom prvom rozhodnutí v tejto veci sp. zn. OU-POOOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.1.2021 s tým, že okresnému úradu uložil, aby sa s týmito pochybeniami náležite v ďalšom rozhodnutí vysporiadal, pričom žalovaný má za to, že okresný úrad tak aj učinil a zrozumiteľne vysvetlil, prečo oznámenie o začatí konania doručil štatutárom žalobcu so zdôraznením, že žalobca od začiatku správneho konania mal nepochybne vedomosť o voči nemu vedenom správnom konaní o čom svedčí aj to, že splnomocnenie právnemu zástupcovi dňa 07.05.2021 neudelili štatutári žalobcu, ale priamo žalobca ako právnická osoba, preto rozhodnutie okresného úradu podľa žalovaného nie je možné považovať za nezákonné tak, ako to uvádza žalobca, ktorého námietku

v tomto smere žalovaný považuje za špekulatívnu a použitú tak, aby žalobcovi v konkrétnom prípade a čase vyhovovala. Ohľadne žalobcom namietaných nedostatočných dôkazov na preukázanie skutkového stavu, ktorý bol podkladom pre vydanie rozhodnutia, žalovaný uviedol, že odôvodnenie tohto žalobného bodu smeruje skôr proti rozhodnutiu okresného úradu a nie proti rozhodnutiu žalovaného. Uviedol, že rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie je výhradne vecou správneho orgánu s tým, že tvrdenia žalobcu o vzťahu k výpovedi svedka F. I. sú vytrhnuté z kontextu jeho svedeckej výpovede, ktorý svedok počas výpovede uviedol že najprv vytipoval priaznivú lokalitu na vykonávanie bezmotorových paraglidingových letov a až následne s týmto zámerom spolu so štatutárom OZ oslovili štatutára žalobcu A. B., až po súhlase ktorého a následnom pokyne zo strany štatutára OZ svedok išiel spolu s ostatnými členmi OZ vykonávať úpravy na danej ploche s dodatkom žalovaného, že pri výpovedi tohto svedka prítomný štatutár žalobcu túto výpoveď svedka žiadnym spôsobom nespochybnil ani nepoprel a žalobca nevyužil ani okresným úradom danú mu možnosť vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie a žalobca nereagoval ani na svedeckú výpoveď ďalšieho svedka K. D., voči ktorej nemal žiadne výhrady. Vo vzťahu k výpovedi svedka F. I. žalovaný uviedol, že pre tohto svedka, ktorý mohol aj odoprieť vypovedať, by bolo kontraproduktívne, ak by svojou svedeckou výpoveďou o skutočnostiach, ktoré sa javia byť protiprávnymi sám ohrozil svoje právne postavenie v prípade, ak by nemal za to, že tieto činnosti boli odsúhlasené kompetentnými osobami, tak ako to svedok uviedol. Žalovaný poukázal na jednotnosť a zhodu svedeckých výpovedí F. I. a K. D., ktoré boli od seba podávané nezávisle a ktoré sa v podstatných bodoch zhodujú, čo vyvracia tvrdenie o ich nedôveryhodnosti. Žalovaný má vo vzťahu k predmetu žalobou napadnutého rozhodnutia za nepodstatnú argumentáciu žalobcu o tom, koľkokrát okresný úrad vykonal štátny dozor za obdobie rokov 2012 až 2022, ako aj prvotnú domnienku orgánu štátneho dozoru pri vykonávaní štátneho dozoru, podľa ktorej sa domnieval, že zistená holina je nezalesnená plocha ešte z roku 2013. Zdôraznil, že štátny dozor a ako taký nebol predmetom správneho konania, aj keď zistenia z neho plynúce viedli k jeho začatiu, takže argumentácia žalobcu o počte štátnych dozorov, ako aj o prvotných domnienkach orgánu štátneho dozoru, sa po ich následnom preskúmaní a vyhodnotení podkladov a výsluchom svedkov, ktoré boli napokon podkladom pre rozhodnutie, javí byť nepodstatnou. V súvislosti s argumentom žalobcu, podľa ktorého mal okresný úrad zabezpečiť znalecké dokazovanie, žalovaný zdôraznil, že už samotný zamestnanci orgánu štátnej správy lesného hospodárstva sú dostatočne kompetentnými a odborne spôsobilými osobami, ktoré na výkon svojej funkcie musia splniť okrem lesníckeho vzdelania aj ďalšie náležité odborné vedomosti, tj. musia mať osobitný kvalifikačný predpoklad, takže aj zamestnanci orgánu dozoru sú dostatočne oprávnení podľa § 62 zákona o lesoch vykonávať štátny dozor v lesoch a v rámci svojej územnej pôsobnosti sledovať, zisťovať a kontrolovať dodržiavanie zákona o lesoch a sú schopní náležite odborne vyhodnotiť stav lesného porastu. Žalovaný sumarizoval, že žalobná argumentácia žalobcu nie je spôsobilá žiadnym spôsobom spochybniť svedecké výpovede obidvoch svedkov alebo vyhodnotenie dôkazov učinené správnymi orgánmi s tým, že argumentácia žalobcu pôsobí ako hľadanie stále nových dôvodov, či skôr ako prekrúcanie faktov, ktoré už boli v priebehu správneho konania preukázané. Žalovaný má za to, že okresný úrad sa dostatočne vysporiadal s každým dôkazným prostriedkom, ako aj s námietkami žalobcu uplatnenými počas celého správneho konania. Dôvody a argumenty žalobcu sa v danej situácii javia ako za každú cenu sa vyviniť a to neberúc do úvahy dôkazy a fakty, ktoré boli v priebehu správneho konania preukázané s tým, že cit. „Žalovaný správny orgán sa domnieva, že akceptáciou takejto argumentácie by v praxi mohlo dochádzať k precedensu, kedy by za nedodržiavanie a porušenie zákona o lesoch nebolo možné postihnúť žiadneho obhospodarovateľa lesa.“ Žalovaný súhlasil s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania. 13. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného poukázal na charakter žalobcu ako pozemkového spoločenstva v zmysle zákona č. 97/2013 Z. z. s tým, že za členov spoločenstva pred súdmi a orgánmi verejnej správy koná výbor, z ktorého dôvodu žalobca zotrval na svojom stanovisku, že okresný úrad nedoručil žalobcovi oznámenie o začatí správneho konania a informoval o ňom iba pána B. a pána D. ako súkromné osoby, ktorým toto oznámenie doručil na adresu ich trvalého bydliska. Podľa žalobcu žalovaný vecne nereagoval na tvrdenia žalobcu ohľadom vzniku holiny, pričom cit. „V priebehu konania bolo jednoznačne preukázané, že holina na danom mieste existovala už v roku 2012/2013 v dôsledku vetrovej kalamity.“ a teda je prirodzené, že v danej lokalite, čo potvrdil aj svedok F. I., o výmere 0,80 ha bola vykonaná ťažba a že toto miesto ešte v roku 2015 v určitej výmere vykazovalo znaky holiny a aj preto si toto miesto aj svedok F. I. v danom čase všimol. Podľa žalobcu teda nemožno uzavrieť, že predmetná holina vznikla v priebehu roku 2015, keďže bezprostredne

predtým na kritickom mieste bola kalamitná udalosť a vykonávala sa ťažba, pričom holina bola zistená odborným lesným hospodárom 18.11.2019, ktorú zaevidoval v mesiaci 10/2019 a ktorá bola následne zalesnená. Podľa žalobcu na základe zisteného priebehu skutkového deja, kedy nebola vyvrátená príčinná súvislosť medzi kalamitnou udalosťou a ťažbou v období 2012/2013 a existenciu holiny ešte aj v roku 2015, nemožno spoľahlivo uzavrieť nielen rozlohu holiny, ale ani dobu jej vzniku a vyvodiť z toho zodpovednosť voči žalobcovi. Z uvedených dôvodov žalobca zotrval na žalobe a rozhodnutie správneho orgánu považuje za nezákonné, nepreskúmateľné a neodôvodnené. Žalobca zdôraznil, že nesúhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania, keďže navrhol vypočuť ako svedka odborného lesného hospodára pána Kotoru, ktorý sa vie vyjadriť ohľadne okolností vzniku holiny. 14. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach (ďalej len „správny súd“; viď vyššie) následne už konal vo veci od 01.06.2023 senát správneho súdu v konaní vedenom pod sp. zn. PO-8S/7/2022. 15. Žalovaný vo svojom vyjadrení (duplika) k stanovisku žalobcu (replika), zotrval na svojom vyjadrení k žalobe, ktoré nepovažuje za potrebné opakovať z dôvodu, že žalobca vo svojej replike neuviedol žiadne nové skutočnosti s dodatkom, že žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 16. Na prejednanie veci správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 26.11.2025, na ktoré boli riadne a včas predvolaní obaja účastníci konania, avšak keďže žalovaný sa na pojednávaní nezúčastnil (osoba, ktorá mal byť ním na pojednávanie vyslaná sa nepreukázala poverením oprávňujúcim ju konať v mene žalovaného, pozn. súdu), správny súd postupom podľa § 114 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok, vec prejednal a vo veci rozhodol v neprítomnosti žalovaného. Na pojednávaní prítomný právny zástupca žalobcu v celom rozsahu zotrval na podanej žalobe, ako aj na svojich písomných vyjadreniach a súčasne podotkol, že odborným lesným hospodárom mu bolo oznámené, že dotknutá holina sa nedá zalesniť kvôli je podmáčaniu a aj sadenice tam vysadené sa preto neujali; tiež poukázal, že konanie vedené okresným úradom proti OLH v súvislosti s vedením LHE, ktoré potom, ako Krajský súd v Prešove zrušil prvé rozhodnutie okresného úradu o uložení mu pokuty, bolo napokon zastavené; napokon opätovne poukázal na účelovosť svedeckej výpovede F. I. s tým, že samozrejme nemohol vypovedať sám proti sebe a obviniť sa z nedovolanej činnosti, preto je jeho výpoveď účelová, pretože musel povedať, že mal kvázi nejaké povolenie. Právne východiská pre rozhodnutie správneho súdu 17. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) „Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 18. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správne súdy rozhodujú v konaniach o (b) správnych žalobách vo veciach správneho trestania.“ 19. Podľa § 194 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ 20. Podľa § 197 SSP v znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, môže doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy, a to aj na návrh účastníka konania, ktorým však nie je viazaný.“ 21. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) b) a h) zákona č. 326/2005 Z.z. o lesoch (ďalej len „zákon o lesoch“) v znení účinnom ku dňu (31.12.2015) spáchania iného správneho deliktu (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „Na účely tohto zákona sa rozumie a) lesom ekosystém, ktorý tvorí lesný pozemok s lesným porastom a faktormi jeho vzdušného prostredia, rastlinné druhy, živočíšne druhy a pôda s jej hydrologickým a vzdušným režimom, b) lesným porastom súbor rastúcich stromovitých drevín, krovitých drevín alebo ich zmesí na lesných pozemkoch, h) hospodárením v lesoch odborná činnosť zameraná na pestovanie lesa, ochranu lesa a ostatné činnosti potrebné na zabezpečenie funkcií lesov.“

22. Podľa § 20 ods. 1 až 4 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Obnova lesa sa vykonáva ako a) prirodzená obnova, pri ktorej vzniká lesný porast zo semena alebo výmladkov stromov, b) umelá obnova, pri ktorej vzniká lesný porast sadbou semenáčikov a sadeníc alebo sejbou semien, c) kombinovaná obnova, pri ktorej vzniká lesný porast kombináciou prirodzenej obnovy a umelej obnovy. (2) Obhospodarovateľ lesa obnovuje lesné porasty stanovištne vhodnými lesnými drevinami s uprednostňovaním prirodzenej obnovy tak, aby následný lesný porast splnil kritériá zabezpečeného lesného porastu. Na umelú obnovu možno použiť reprodukčný materiál podľa osobitného predpisu. (3) Holina na účely tohto zákona je lesný pozemok alebo jeho časť, na ktorom lesný porast zanikol vplyvom pôsobenia škodlivých činiteľov alebo bol odstránený úmyselnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. a)], náhodnou ťažbou [§ 22 ods. 2 písm. c)] alebo lesný pozemok určený na zalesnenie. (4) Obnovu lesa na holine je obhospodarovateľ lesa povinný vykonať najneskôr do dvoch rokov a v ochranných lesoch do troch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, okrem chránených území s piatym stupňom ochrany; ak ide o holiny s ponechaným odumretým lesným porastom, kde je nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia pri obnove lesa, lehota neplynie. Orgán štátnej správy lesného hospodárstva môže túto lehotu, na základe žiadosti obhospodarovateľa lesa, predĺžiť najviac o dva roky. Pri vzniku holín po náhodnej ťažbe v rozsahu, ktorý presahuje 1/10 plánu zalesňovacích úloh pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedených v programe starostlivosti o lesy, alebo ak je to potrebné z dôvodu vytvorenia vekovo a priestorovo diferencovanej štruktúry porastov, alebo pri vzniku holín podľa § 37 ods. 3 môže orgán štátnej správy lesného hospodárstva na žiadosť obhospodarovateľa lesa určiť osobitný harmonogram obnovy lesa na holine; lehota na obnovu lesa na holine nesmie presiahnuť 20 rokov a nemožno ju predlžovať. Rozsah obnovy lesa na holine na rok nesmie byť v schválenom harmonograme nižší ako 1/10 plánovanej umelej obnovy lesa pre lesný celok alebo vlastnícky celok uvedenej v programe starostlivosti o lesy okrem posledného roka platnosti harmonogramu.“ 23. Podľa § 36 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase (1) Na účely tohto zákona sa odborným hospodárením v lesoch rozumie povinnosť obhospodarovateľa lesa zabezpečiť hospodárenie podľa programu starostlivosti o lesy alebo výpisu z neho prostredníctvom hospodára (§ 47).“ 24. Podľa § 64 písm. g) zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „Orgán štátnej správy lesného hospodárstva uloží pokutu od 165 eur do 99 580 eur právnickej osobe alebo fyzickej osobepodnikateľovi, ktorá (g) neplní iné povinnosti ustanovené týmto zákonom alebo uložené na jeho základe, alebo opatrenia orgánov štátnej správy lesného hospodárstva a lesníckej ochranárskej služby.“ 25. Podľa § 67 ods. 1 zákona o lesoch v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na konanie podľa tohto zákona sa vzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak.“ 26. Podľa § 3 ods. 5 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu (22.10.2020) začatia správneho konania (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“) „(5) Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.“ 27. Podľa § 18 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Konanie sa začína na návrh účastníka konania alebo na podnet správneho orgánu. (2) Konanie je začaté dňom, keď podanie účastníka konania došlo správnemu orgánu príslušnému vo veci rozhodnúť. Pokiaľ sa konanie začína na podnet správneho orgánu, je konanie začaté dňom, keď tento orgán urobil voči účastníkovi konania prvý úkon.“ 28. Podľa § 32 ods. 1 a 2 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. (2) Podkladom pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Údaje z informačných systémov verejnej správy a výpisy z nich, okrem údajov a výpisov z registra trestov, sa

považujú za všeobecne známe skutočnosti a sú použiteľné na právne účely. Tieto údaje nemusí účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu preukazovať dokladmi. Doklady vydané správnym orgánom a obsah vlastných evidencií správneho orgánu sa považujú za skutočnosti známe správnemu orgánu z úradnej činnosti, ktoré nemusia účastník konania a zúčastnená osoba správnemu orgánu dokladovať.“ 29. Podľa § 34 ods. 1 až 6 správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase „(1) Na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. (2) Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. (3) Účastník konania je povinný navrhnúť na podporu svojich tvrdení dôkazy, ktoré sú mu známe. (4) Vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. (5) Správny orgán hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. (6) Skutočnosti všeobecne známe alebo známe správnemu orgánu z úradnej činnosti netreba dokazovať.“ Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 30. V danom prípade žalobca svoje presvedčenie o ním tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP4-2022/024228-004 z 23.09.2022, ako aj jemu predchádzajúceho rozhodnutia okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2022/000163-040 z 23.02.2022, vo veci uloženia žalobcovi sankcie za iný správny delikt na úseku lesného hospodárstva, založil na dvoch nosných argumentoch a to na (i) namietanom procesnom pochybení okresného úradu spočívajúcom v nedoručení žalobcovi ako právnickej osobe oznámenia o začatí správneho konania, čo malo vyústiť do porušenia práva žalobcu mať vedomosť o tomto správnom konaní vedenom voči nemu a nadväzne v tej spojitosti aj práva k veci sa vyjadriť, v ktorom dôsledku toto správne konanie voči žalobcovi ani nezačalo a teda ani mu v ňom nemohla byť uložená sankcia, ako aj na (ii) namietanom nedostatočne a nesprávne ustálenom skutkovom stave, ktorý bol podkladom pre rozhodnutie okresného úradu i žalovaného. Nedostatočnosť v zistení skutkového stavu pritom žalobca vzhliadol v okresným úradom nenariadení znaleckého dokazovania, ktorým by sa mal preukázať jednako rozsah (veľkosť) vzniknutej holiny (t.j. plocha lesného pozemku bez zalesnenia) v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu, v súvislosti s nezalesnením ktorej bola žalobcovi uložená sankcia (pokuta) a jednako aj doba jej vzniku. Nesprávnosť okresným úradom pre účely rozhodnutia ustáleného skutkového stavu, podľa žalobcu spočíva v nepoužiteľnosti pre vec účelovej výpovede svedka F. I., ktorý podľa žalobcu v snahe uchrániť seba samého pred zodpovednosťou za svojvoľné ničenie lesného zmladeného porastu dreviny buk na dotknutej holine, mal tak účelovo vypovedať, že tak činil v dôsledku súhlasu samotného žalobcu, resp. jeho konateľov, ktorí mali uzavrieť s občianskym združením (OZ), ktorého je svedok členom zmluvy o využívaní holiny na bezmotorové lietanie, v ktorom dôsledku sa tak holina upravila odstránením lesného porastu, aby mohla slúžiť na uvedený zmluvne dohodnutý účel, existencia ktorého (rozumej zmluvného dojednania) však nebola v správnom konaní preukázaná. 31. V súvislosti s odôvodnením žalobnej námietky argumentom o zmienenom procesnom postupe okresného úradu, sa správnemu súdu žiada v prvom rade poznamenať, že na skutočnosť o doručovaní oznámenia o začatí správneho konania na adresu konateľov žalobcu a nie na adresu žalobcu ako právnickej osoby, poukázal v skutočnosti ako prvý nie žalobca, ale tak ex offo (bez odvolacej námietky žalobcu) učinil sám žalovaný a to v poradí v prvom rozhodnutí vydanom v tejto veci č. OU-POOOP4-2021/040779 - 003/BUJ z 08.12.2021 a ktorý dôvod bol jedným z dôvodov, pre ktoré žalovaný zrušil, v poradí v tejto veci, prvé vydané rozhodnutie okresného úradu č. OU-BJ-PLO-2021/000848-034 z 26.08.2021, a okresnému úradu uložil, aby dopad tohto svojho procesného postupu v novom rozhodnutí po vrátení mu veci na nové rozhodnutie, okresný úrad odôvodnil. Inými slovami, do doby, kedy na uvedený procesný postup okresného úradu neupozornil sám žalovaný, tak žalobca, hoc už v čase pred prvým rozhodnutím okresného úradu v tejto veci, kvalifikovane právne zastúpený advokátom (od 07.05.2021), nezaregistroval a prakticky nepociťoval žiadny negatívny dopad tohto procesného postupu v podobe ukrátenia na svojich právach k veci sa vyjadriť alebo inak aktívne sa zúčastňovať a participovať na správnom konaní (napr. navrhovaním alebo predkladaním dôkazov), práve naopak, žalobca napriek uvedenému procesnému postupu okresného úradu v konaní vystupoval ako účastník konania súc si plne vedomý jednako jeho predmetu a jednako aj možných dôsledkov tohto správneho konania vedeného

voči nemu ako právnickej osobe, čo je evidentným nie len, ako to uviedli už aj v žalobou napadnutých rozhodnutiach okresný úrad a žalovaný, zo žalobcom ako právnickou osobou dňa 07.05.2021 udeleného splnomocnenia na jeho zastupovanie v tomto správnom konaní advokátovi (t.j. splnomocnenie neudelili advokátovi konatelia žalobcu, ale žalobca ako právnická osoba), ale aj z vecnej stránky vyjadrení žalobcu produkovaných do správneho konania do doby, kedy sa žalobca zo zmieneného rozhodnutia žalovaného z 08.12.2021 dozvedel o uvedenom procesnom pochybení okresného úradu. Tak či onak, okresný úrad tento svoj procesný postup, kedy oznámenie o začatí správneho konania nedoručoval na adresu žalobcu ako právnickej osoby, ale na súkromné adresy jeho konateľov, odôvodnil tým, že tak postupoval z opatrnosti majúc vedomosť z iných pred ním vedených konaní so žalobcom, z ktorých sa dozvedel, že žalobca má síce aktivovanú elektronickú schránku, ale keďže konatelia žalobcu pre dôchodkový vek s ňou nevedia manipulovať, tak o žalobcovi do nej doručenej pošte sa nedozvedia, preto okresný úrad zvolil doručovanie oznámenia o začatí správneho konania priamo k rukám konateľov žalobcu, aj keď subjektom voči ktorému bola v tomto správnom konaní vyvodená zodpovednosť za iný správny delikt neboli konatelia žalobcu ako fyzické osoby, ale žalobca ako právnická osoba majúca povinnosti na úseku lesného hospodárstva. V uvedenej súvislosti bolo teda správne konanie začaté z iniciatívy, resp. z podnetu okresného úradu ako správneho orgánu oprávneného v danej veci konať, takže s ohľadom na cit. § 18 ods. 2 správneho poriadku bolo toto konanie začaté dňom, kedy okresný úrad urobil voči žalobcovi, ako účastníkovi konania prvý úkon, ktorý úkon zákonodarca presne nedefinuje, že sa musí nevyhnutne jednať iba o oznámenie o začatí konania, takže sa prakticky môže jednať o akýkoľvek prvý úkon správneho orgánu adresne určený účastníkovi konania, z ktorého sa účastník konania môže dozvedieť, že sa voči nemu vedie správne konanie. Aj § 18 ods. 3 správneho poriadku pojednáva o upovedomení účastníka konania o začatí konania, formu upovedomenia ktorého však zákonodarca striktne neviaže iba na formalizované oznámenie o začatí konania. V okolnostiach veci je nesporným, že účastníkom preskúmavaného správneho konania bol a aj mal byť žalobca ako právnická osoba. Z oznámenia o začatí konania č. OU-BJ-PLO-2020/011586-001 z 02.10.2020, ktoré okresný úrad zasielal na adresy konateľov žalobcu [zásielku si prevzal iba jeden z konateľov a to C. D., ktorému bola doručená 22.10.2020; druhý konateľ A. B. si zásielku neprebral v odbernej lehote, pozn.] vyplýva, že z jeho obsahu sa čitateľ mohol jasne dozvedieť, že sa začína správne konanie vo veci uloženia pokuty za porušenie § 64 písm. g) zákona o lesoch a to za nesplnenie povinností podľa § 20 ods. 4 zákona o lesoch, t.j. za neobnovenie lesa na holine vzniknutej v presne nezistenom čase v priebehu roka 2015 na parcele CKN 357/1 v obhospodarovaní Urbárskej spoločnosti - pozemkové spoločenstvo Gaboltov (t.j. žalobcu, pozn.), do dvoch rokov od skončenia kalendárneho roka, v ktorom holina vznikla, t.j. od 01.01.2016 do 31.12.2017. Súčasne okresný úrad vyzýval na predloženie zmluvy uzavretej medzi žalobcom a občianskym združením POHODA – FLY (ďalej len „OZ“), na základe, ktorej členovia OZ mohli vykonávať bezmotorové paraglidingové lietanie z kopca Busov, v období rokov 2015 až 2019, ako aj na predloženie príjmového pokladničného dokladu vystaveného žalobcom pre OZ a peňažného denníka žalobcu za roky 2015 až 2019. Z predmetného oznámenia teda bolo zreteľne identifikovateľným, voči komu a z akého dôvodu je správne konanie vedené teda, že nie je vedené voči konateľom žalobcu ako fyzickým osobám, ale voči žalobcovi ako právnickej osobe a obhospodarovateľovi lesa na parcele CKN 357/1, ktorú správu takto vyhodnotili nepochybne aj samotní konatelia žalobcu, resp. minimálne jeden z nich, ktorému bolo toto oznámenie doručené, keďže sa v zmysle tejto správy aj zachovali a udelili v mene žalobcu ako právnickej osoby splnomocnenie advokátovi na zastupovanie opäť žalobcu ako právnickej osoby v správnom konaní s týmto v oznámení jasne pomenovaným predmetom konania. Podľa správneho súdu, tak v okolnostiach veci pomenovaných okresným úradom, ktoré okolnosti žalobca nevyvrátil (napr. žalobca ani len netvrdil, žeby jeho konatelia používali elektronickú schránku žalobcu na úradnú komunikáciu), je odôvodnenie okresného úradu jeho procesného postupu akceptovateľným, pretože bol realizovaný jednako v záujme samotného žalobcu, ktorý sa tak skrz svojich konateľov včas dozvedel o voči nemu vedenom správnom konaní, čomu zodpovedá aj následná procesná aktivita žalobcu (viď ďalej, pozn.) v tomto správnom konaní a jednako sa v okolnostiach veci nejednalo o takú nezákonnosť, ktorá by mala vplyv na vecnú správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí (viď ďalej, pozn.). Z uvedeného správny súd vyvodzuje záver, že aj keď okresný úrad pochybil v tom, že oznámenie o začatí konania, ktorý úkon okresný úrad mienil ako prvý úkon voči účastníkovi konania (t.j. voči žalobcovi), doručením ktorého sledoval vyvolanie právnych účinkov začatia správneho konania, nezasielal na adresu žalobcu ako právnickej osoby, ktorý bol nepochybne účastníkom správneho konania, avšak keďže v príčinnej súvislosti s týmto procesným pochybením okresného úradu nedošlo k žiadnemu

porušeniu ani ohrozeniu práv žalobcu vo veci aktívne konať, čo napokon potvrdzuje aj samotná procesná aktivita žalobcu v konaní, v ktorom aktívne žalobca participoval na ochrane svojich práv prostredníctvom svojho právneho zástupcu, čo je dôkazom toho, že žalobca fakticky od svojich konateľov mal vedomosť o voči nemu vedenom správnom konaní, ako aj o jeho dôvode, tak z uvedeného dôvodu, ako aj s ohľadom k tomu, že nie každá nezákonnosť ja en bloc automaticky dôvodom na zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia, správny súd túto žalobnú námietku nevzhliadol ako tak závažnú, ktorá by mala potenciál mať vplyv na vecnú správnosť žalobou napadnutých rozhodnutí, resp. ktorá by mohla po, v jej dôsledku, zrušení žalobou napadnutých rozhodnutí privodiť pre žalobcu vo veci priaznivejšie rozhodnutie. V uvedenej súvislosti správny súd argumentačne podporne poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 4Sfk/11/2022 z 25.04.2024, podľa ktorého cit. „V tejto súvislosti dáva kasačný súd do pozornosti, že účelom správneho súdnictva je poskytovať ochranu právam a právom chráneným záujmom fyzických a právnických osôb (§ 2 ods. 1 SSP), ak tieto môžu byť porušené nezákonným rozhodnutím/postupom/(ne)činnosťou orgánov verejnej správy (§ 6 ods. 1 SSP). Pre potreby plnenia predmetných účelov zákonodarca poskytuje správnym súdom penzum prostriedkov, ktoré sú oprávnené využiť - medzi inými aj právomoc zrušiť právoplatné rozhodnutie orgánu verejnej správy (§ 191 ods. 1 SSP). V tejto súvislosti však sám zákonodarca v ustanovení § 191 ods. 1 SSP vykonal váženie a vymedzil povahu nedostatkov (nezákonností), ktoré môžu viesť správny súd ku zrušeniu žalovaného rozhodnutia ako aj podmienky, za ktorých tak správny súd môže urobiť. Kasačný súd sa nezhoduje so sťažovateľom v tom, že akákoľvek nezákonnosť má byť správnym súdom bez ďalšieho sankcionovaná zrušením žalovaného rozhodnutia. V prípade namietaného porušenia lehoty a postupu jej predĺženia podľa § 65 Daňového poriadku kasačný súd konštatuje, že ide o procesnú lehotu a procesné ustanovenie (ustanovenie o konaní pred správcom dane), keďže limituje časový aspekt procesu vedenia vyrubovacieho konania. V súlade s ustanovením § 191 ods. 1 písm. g) SSP môže porušenie procesného pravidla (ustanovenia o konaní pred orgánom verejnej správy) viesť k zrušeniu právoplatného rozhodnutia orgánu verejnej správy len v prípade, ak je (i) podstatné a (ii) ak mohlo mať vplyv na správnosť výroku vo veci samej (mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej). Ustanovenie § 191 ods. 1 písm. g) SSP vymedzuje zásady posudzovania procesných nedostatkov v postupoch/konaniach orgánov verejnej správy a vychádza pritom z toho, že „procesné nedostatky v postupoch správneho orgánu môžu byť dôvodom na zrušenie rozhodnutia len v prípade, ak mohli mať vplyv na jeho správnosť a zákonnosť. Rozhodnutie nemožno zrušiť len preto, aby sa zopakoval proces v záujme odstránenia jeho formálnych nedostatkov, pokiaľ by takýto postup nemohol privodiť vecne iné či výhodnejšie rozhodnutie pre účastníka konania (rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4 Sž 98-102/02 zo dňa 17. decembra 2002, publikované ako R 122/2003; sp. zn. 8 Sžh 1/2010 zo dňa 20. mája 2010, publikované ako R 103/2011 a iné) (rozhodnutie Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžk 27/2020 zo dňa 16. decembra 2021, bod 38). Zohľadňujúc vyššie uvedené sa kasačný súd stotožňuje s názorom správneho súdu, že porušenie poriadkovej (procesnej) lehoty na vydanie rozhodnutia či procesného postupu pri jej predĺžení v zásade nemá povahu takej nezákonnosti, ktorá by mala vplyv na zákonnosť rozhodnutia vo veci samej. Nejde teda o takú procesnú nezákonnosť, ktorá by ovplyvňovala alebo aspoň mohla ovplyvniť správnosť meritórnych záverov príslušného orgánu - v tomto prípade správcu dane. Sťažovateľom namietaná procesná vada (porušenie poriadkovej lehoty na vydanie rozhodnutia) preto nemohla podľa § 191 ods. 1 písm. g) SSP viesť k zrušeniu rozhodnutia žalovaného.“ Okrem uvedeného, ak by aj správny súd celkom teoreticky priznal tejto žalobnej námietke žalobcu úspech, nič by to nemenilo na závere o neudržateľnosti tvrdenia žalobcu, podľa ktorého správne konanie voči nemu ani nebolo začaté a teda v ňom ani nemohol byť sankcionovaný, pretože toto správne konanie sa voči žalobcovi nepochybne začalo minimálne dňom 16.12.2020 (čl. 31a admin. spisu ), kedy už priamo žalobcovi ako právnickej osobe (na jeho IČO) bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty okresnému úradu na rozhodnutie z 20.11.2020 a už z tohto oznámenia bolo zrejmým akej veci sa konanie týka alebo dňom 02.04.2021 (čl. 34a admin. spisu), kedy opäť priamo žalobcovi ako právnickej osobe (na jeho IČO) bolo doručené oznámenie o predĺžení lehoty okresnému úradu na rozhodnutie z 25.03.2021 a identicky tak žalobcovi ako právnickej osobe (na jeho IČO) bolo 30.04.2021 doručené oznámenie o predĺžení lehoty okresnému úradu na rozhodnutie z 01.04.2021, no a v neposlednom rade po predložení žalobcom splnomocnenia zo 07.05.2021 pre advokáta, bolo tomuto právnemu zástupcovi žalobcu umožnené nahliadnuť do administratívneho spisu 17.05.2021 a taktiež predvolanie na ústne pojednávanie, ktoré bolo nariadené na 10.06.2021 vo veci v tomto predvolaní taktiež identifikovanej bolo právnemu zástupcovi žalobcu doručené 03.06.2021. Všetky vyššie uvedené úkony okresného úradu

realizované priamo voči žalobcovi ako právnickej osobe alebo voči jeho právnemu zástupcovi by v tomto teoretickom prípade bolo možné považovať za prvý úkon realizovaný okresným úradom voči žalobcovi ako účastníkovi konania. 32. Ohľadne druhej žalobnej námietky žalobcu v časti jej odôvodnenia, podľa ktorej okresný úrad a žalovaný nedostatočne zistili skutkový stav keď nenariadili vo veci znalecké dokazovanie na určenie rozsahu (veľkosti) vzniknutej holiny v dotknutom lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu a na určenie doby jej vzniku, správny súd uvádza, že uvedená námietka nebola v konaní pred žalovaným aj odvolacou námietkou, takže žalovaný nemal možnosť sa k nej vyjadriť a ktorého vyjadrenie by tak mohlo byť predmetom prieskumu jeho zákonnosti v konaní pred správnym súdom, ale žalobca po prvý krát na nenariadenie znaleckého dokazovania poukázal až v žalobe. Z uvedeného dôvodu by tak s poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. 1Sžr/126/2014 z 11.10.2016, podľa ktorého cit. „Ďalej zdôrazňuje, že podľa ustálenej súdnej judikatúry (najmä nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. II ÚS 127/07-21, alebo rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 6 Sžo 84/2007, sp. zn. 6 Sžo 98/2008, sp. zn. 1 Sžo 33/2008, sp. zn. 2 Sžo 5/2009 či sp. zn. 8 Sžo 547/2009) nie je úlohou súdu pri výkone správneho súdnictva nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, teda to, či oprávnené a príslušné správne orgány pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.“, mohol mať správny súd túto námietku žalobcu, po prvý krát uplatnenú až v konaní pred správnym súdom vo vzťahu k žalobou napadnutému rozhodnutiu žalovaného za nepreskúmateľnú a teda by na ňu nemusel prihliadať, avšak súčasne s ohľadom na Najvyšším správnym súdom SR (ďalej len „najvyšší správny súd“) napr. v rozhodnutí sp. zn. 3Svk/10/2021 z 22.08.2024 vyslovený právny názor, podľa ktorého, ak bol účastník správneho konania poučený iba o lehote na podanie odvolacích námietok (ako to vyžaduje § 47 ods. 4 správneho poriadku) bez súčasného poučenia, že na neskôr podané námietky nebude prihliadané, tak v tom prípade účastník konania môže námietky uplatniť prvý krát až pred správnym súdom a správny súd je povinný sa nimi vecne zaoberať, preto správny súd keďže sa jedná aj o daný prípad (viď poučenie o opravnom prostriedku v žalobou napadnutom rozhodnutí okresného úradu, pozn.), sa vecne vysporiadal aj s touto žalobnou námietkou. Skôr však než by sa správny súd venoval vecnému prieskumu predmetnej žalobnej námietky žalobcu po prvý krát ním uplatnenej až v súdnom konaní, správny súd si dovoľuje podotknúť, že v dôsledku vyššie uvedeného, môže byť narušená rovnováha práv účastníkov správneho konania, pri pomerovaní ktorých (test proporcionality) je, podľa vyššie uvedeného názoru, síce na jednej strane právo účastníka konania podľa správneho poriadku byť poučený nie len o lehote na podanie odvolacích námietok, ale aj o dôsledkoch jej márneho uplynutia (že na oneskorene podané námietky sa nebude prihliadať, aj keď § 47 ods. 4 správneho poriadku to explicitne nevyžaduje), naviac bez ohľadu na to, či takto poučený účastník konania je alebo nie je v správnom konaní kvalifikovane právne zastúpený advokátom, avšak na strane druhej je aj právo iného účastníka toho istého správneho konania na právnu istotu, že o jeho právach bude na úrovni správnych orgánov definitívne rozhodnuté z jemu známych možných už v správnom konaní spochybniteľných dôvodov, doručením rozhodnutia správneho orgánu o odvolaní či o rozklade. V prípade, ak by sa mal správny súd až ako prvý zaoberať nejakou námietkou, ktorá predtým nebola uplatnená už aj pred druhostupňovým správnym orgánom, ktorý by sa po vyjadrení účastníkov správneho konania, mal možnosť s ňou aj sám vysporiadať tak, podľa správneho súdu, by sa tak mohlo udiať iba ak v rovine všeobecného vyjadrenia sa správneho súdu k namietanej problematike s následným daním zakaždým možnosti správnemu orgánu, v zmysle všeobecne formulovaného právneho názoru správneho súdu, sa k nej vyjadriť v konkrétnostiach tej ktorej danej veci. Iba tak by sa účastníkom konania stále zachovala trojstupňová (odvolanie v administratívnom konaní, správna žaloba, kasačná sťažnosť) možnosť k tomuto rozhodnutiu sa vyjadriť a toto rozhodnutie konfrontovať na troch stupňoch jeho možnej revízie (pred odvolacím správnym orgánom; pred správnym súdom a pred najvyšším správnym súdom). Odhliadnuc od uvedeného, súčasne však správny súd uvádza, že vzhľadom na špecifický charakter predmetného správneho konania, ktoré bolo konaním vo veci správneho trestania, v rámci prieskumu záverov ktorého sa uplatňuje plná jurisdikcia správneho súdu, bolo tak či onak povinnosťou správneho súdu vysporiadať sa vecne aj s touto žalobnou námietkou žalobcu. 33. Vo vzťahu k znaleckému dokazovaniu ako dôkaznému prostriedku použiteľnému v správnom konaní, správny súd podotýka, že v zmysle cit. § 34 ods. 2 správneho poriadku dôkazmi, ktorými správny orgán môže ustáliť skutkový stav a teda ktoré dôkazy sú tak podľa cit. § 32 ods. 2 správneho poriadku podkladom pre rozhodnutie, sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka, pričom

slovo „najmä“ dáva tušiť, že v danom prípade sa nejedná o konečný a definitívny výpočet v správnom konaní aplikovateľných dôkazov, ale sa jedná o výpočet príkladmý (demonštratívny) a teda neuzavretý, keďže podľa cit. § 34 ods. 1 správneho poriadku je dôkazom všetko, čím možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a čo je v súlade s právnymi predpismi. Súčasne správny súd, pre ďalšiu svoju argumentáciu dodáva, že v zmysle citovaných ustanovení Správneho poriadku, zákonodarca nepripisuje žiadnemu z dôkazov dominantné postavenie v porovnaní s ostatnými, resp. väčšiu či menšiu výpovednú váhu (dôležitosť), ale všetky dôkazy sú z hľadiska ich výpovednej hodnoty (váhy) rovnocennými, pričom správny orgán je ten, kto určuje ktoré dôkazy vykoná, ktoré nevykoná a z akého dôvodu a ako ich jednotlivo a súčasne vo vzájomných súvislostiach vyhodnotí (§ 34 ods. 4 a 5 správneho poriadku). 34. V danom konkrétnom prípade, ako už bolo uvedené, na jednej strane žalobca v konaní pred okresným úradom nenavrhol vykonanie znaleckého dokazovania ohľadne ustálenia rozlohy a doby vzniku holiny v dotknutom lesnom poraste a teda okresný úrad ani nemal povinnosť sa vo svojom rozhodnutí vysporiadavať s týmto návrhom žalobcu (t.j. nemusel vysvetľovať prečo tento dôkaz nevykonal) a na strane druhej, správny orgán majúc panstvo nad dokazovaním, vykonanie tohto dôkazu nepovažoval za potrebné a preto ho nevykonal. Pokiaľ ide o opodstatnenosť tohto dôkazu (rozumej znaleckého dokazovania) v interakcii so žalobcom uvádzanými dôvodmi, správny súd podotýka, že vykonanie znaleckého dokazovania na určenie rozlohy holiny v dotknutom lesnom poraste by bolo v okolnostiach tejto veci irelevantným a neopodstatneným, pretože predikcia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, za spáchanie ktorého bol žalobca žalobou napadnutými rozhodnutiami sankcionovaný, nepredpokladá rozlohu holiny ako jeden zo znakov, ktorý musí byť na jeho spáchanie naplnený, t.j. ani deklarovanie spáchania tohto správneho deliktu a ani sankcia zaň ukladaná nie sú závislé od toho, akú rozlohu holina má. Z hľadiska naplnenia skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch je dôležité iba indikovanie existencie holiny v lesnom poraste ako takej (t.j. bez ohľadu na jej výmeru), indikovanie za zalesnenie holiny zodpovedného subjektu majúceho v obhospodarovaní lesný porast v ktorom holina vznikla a ustálenie, jednako času kedy holina v lesnom poraste vznikla a jednako času, ktorý od jej vzniku uplynul, t.j. v danom prípade či od vzniku holiny uplynuli dva roky, keďže v konaní bolo nesporným, že v danom prípade dotknutý lesný porast v obhospodarovaní žalobcu nemá status ochranných lesoch, ani nie je chráneným územím s piatym stupňom ochrany a ani sa nejedná o odumretý lesný porast, kde by bolo nebezpečenstvo ohrozenia života alebo zdravia pri obnove lesa. Z uvedeného je teda zrejmým, že pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch nie je podstatným ani zavinenie obhospodarovateľa lesného porastu za vznik holiny ako takej, ako sa to mylne domnieva žalobca, ktorý sa vo svojej argumentácii či už pred správnym orgánom alebo pred súdom snaží vyviniť tvrdením, že žalobca resp. jeho konateľ A. B., ktorý podľa svedeckej výpovede mal dať zmluvný súhlas OZ-niu na užívanie dotknutého lesného porastu na kopci Busov, o uvedenom súhlase nevedel, ani ho nedal a tento súhlas v podobe zmluvy medzi žalobcom a OZ ani nebol preukázaný. Vo vzťahu k formulácii skutkovej podstaty dotknutého iného správneho deliktu, ktorá (rozumej skutková podstata) pre svoju aplikáciu vyžaduje vznik holiny ako takej, t.j. bez ohľadu na dôvod či vinníka jej vzniku (vina za vznik holiny napr. v dôsledku nepovoleného výrubu, je predmetom iného napr. trestného konania, pozn.), je teda irelevantnou otázka zavinenia za vznik holiny, či jej rozloha alebo dôvod jej vzniku. Otázka miery a charakteru (úmysel či nedbanlivosť) zavinenia je irelevantnou aj vo vzťahu k založeniu zodpovednosti za iný správny delikt podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, pretože táto skutková podstata je založená na objektívnej zodpovednosti obhospodarovateľa lesného porastu za nezalesnenie holiny v zákonom určenom čase, t.j. bez ohľadu na to, či obhospodarovateľ tentokrát o nezalesnení holiny (tentokrát nie o jej vzniku) vedel alebo vedieť mohol a mal, je objektívne zodpovedným ak ju nezalesnil v zákonom stanovenom čase, v danom prípade v čase dvoch rokov od konca roka v ktorom roku dotknutá holina v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu vznikla. Z uvedených dôvodov by bolo znalecké dokazovanie irelevantným aj vo vzťahu k preukazovaniu dôvodu vzniku dotknutej holiny. Z uvedeného sa však javí, že žalobcom požadované znalecké dokazovanie by mohlo byť v okolnostiach veci dôvodným pokiaľ ide o ustálenie doby vzniku holiny, pretože ustálenie doby vzniku holiny je z hľadiska skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa prvej vety cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch podstatným, kvôli určeniu počiatku počítania zákonnej dvojročnej lehoty, s márnym uplynutím ktorej

vo vzťahu k nezalesneniu holiny, zákonodarca spája vznik objektívnej zodpovednosti za tento správny delikt. Ako však bolo uvedené vyššie, pánom dokazovania v správnom konaní je správny orgán (v danom prípade okresný úrad), ktorý v danom konkrétnom prípade na preukázanie doby vzniku holiny využil iné dôkazy ako znalecký posudok a to výpovede svedkov (viď ďalší bod, pozn.) na základe výpovedí ktorých ustálil v logických a na seba nadväzujúcich súvislostiach priebeh skutkového deja o dobe vzniku holiny. Keďže, ako už bolo vyššie uvedené, všetky dôkazy majú rovnakú váhu a výpovednú hodnotu, t.j. tak výpoveď svedka, ako aj znalecký posudok, správny súd nemohol bez ďalšieho klásť okresnému úradu a žalovanému na ťarchu, že ohľadne doby vzniku holiny nenariadili znalecké dokazovanie, ale si vybrali iný dôkaz, keďže okresný úrad túto dobu ustálil na základe dvoch na sebe nezáväzných svedeckých výpovediach, ktoré sa v podstatných bodoch zhodovali a ktoré žalobcom neboli vecne spochybnené (viď ďalej, pozn.). Z uvedených dôvodov považoval správny súd aj túto žalobnú námietku žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu pre rozhodnutie, kvôli nenariadeniu znaleckého dokazovania, za neopodstatnenú. V súvislosti so znaleckým dokazovaním v danej veci správny súd iba na margo už uvedeného, nad rámec podotýka, že znalecký posudok by v okolnostiach veci, v porovnaní so svedeckou výpoveďou bol síce možno ťažšie spochybniteľným dôkazom, avšak jeho nariadenie by v okolnostiach danej veci bolo s najväčšou pravdepodobnosťou kontraproduktívnym, keďže pre účely znaleckého dokazovania by boli potrebné aspoň pozostatky kmeňov vyrúbaného lesného porastu na holine z ktorých by sa dal určiť čas výrubu, ktoré kmeňové pozostatky však tak podľa výpovedí svedkov, ako aj podľa miestneho zisťovania boli z plochy holiny odstránené, práve pre účely úpravy tejto plochy pre bezpečné bezmotorové vzlety. 35. Napokon správny súd vzhliadol nedôvodnou aj žalobnú námietku žalobcu ohľadne ním tvrdeného nesprávne okresným úradom pre účely rozhodnutia ustálenia skutkového stavu, z dôvodu zohľadnenia výpovede svedka F. H. I., aj napriek, podľa žalobcu, jej účelovosti v snahe svedka ochrániť seba samého pred dôsledkami vlastného protiprávneho konania, keďže podľa žalobcu mal svedok F. I. priznať, že sám bez akéhokoľvek súhlasu žalobcu, resp. jeho konateľa (keďže existencia zmluvy medzi žalobcom a OZ nebola preukázaná) mal svojvoľne ničiť lesný zmladený porast dreviny buk na dotknutej holine o čom teda žalobca nemal vedomosť. V uvedenej súvislosti je na mieste zopakovať, ako už bolo vyššie uvedené, že otázka zavinenia alebo príčiny vzniku holiny je pre naplnenie skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch (nezalesnenie holiny v zákonnej lehote) irelevantnou a v žalobcom naznačenom smere, ak má žalobca naozaj preukazné vedomosti o nezákonnej činnosti svedka, táto jeho vedomosť by mala svoje opodstatnenie skôr v rovine trestnoprávnej, nie však pre účely tu preskúmavaného správneho konania pre iný správny delikt podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, preto je uvedený argument žalobcu pre toto konanie neopodstatneným. V súvislosti s výpoveďou svedka F. I. by pre účel tu preskúmavaného správneho konania mohlo byť relevantným iba ak spochybnenie alebo vyvrátenie tejto svedeckej výpovede žalobcom v časti o dobe vzniku holiny (pretože ustálenie tejto doby je pre tu posudzovaný iný správny delikt podstatným) a to napr. s poukazom na okolnosti, ktoré jej vznik v rozhodnej dobe v roku 2015 mali podľa výpovede svedka sprevádzať (napr. rokovanie medzi konateľom žalobcu A. B. a konateľom OZ Mgr. Hamarom a pod.), t.j. ak by žalobca preukázal, že svedkom popisované skutočnosti, ktoré sa podľa jeho výpovede mali stať v roku 2015, v skutočnosti nenastali ani nastať nemohli alebo prebehli inokedy ako svedkom popisovaným spôsobom (napr. ak by žalobca navrhol konfrontačné vypočutie svedka, ktorý by svedkom Zelemom opisované skutočnosti opísal odlišne s ohľadom na dobu ich uskutočnenia a pod.), čo sa však v danom prípade nestalo a žalobcovi sa nepodarilo relevantne svedeckú výpoveď svedka F. I. vecne spochybniť. Žalobca sa snažil spochybniť výpoveď svedka F. I. iba svojimi domnienkami o jej údajnej účelovosti (viď vyššie) dôvodiac pre toto konanie irelevantnými skutočnosťami, ktoré boli navyše, tak ako podľa vyjadrenia žalovaného, tak aj podľa správneho súdu, vytrhnuté z kontextu svedeckej výpovede svedka F. I., ktorý v skutočnosti vypovedal, že na úprave dotknutej holiny sa síce podieľal (ako uvádza aj žalobca), ale až po tom, ako mu v roku 2015 konateľom OZ Mgr. Hamarom bolo oznámené, že tak môže urobiť, keďže OZ uzavrelo v roku 2015 so žalobcom zmluvné dojednanie, ktorým bol tento postup žalobcom odobrený, t.j. žalobca s ním súhlasil a teda z výpovede tohto svedka vyplynulo, že svedok tak nečinil v roku 2015 svojvoľne a bez vedomia žalobcu, ako sa to žalobca snažil prezentovať. Za tejto svedkom nastolenej situácie by bolo napríklad podľa správneho súdu logickým, ak by žalobca stojac si za svojim tvrdením, že svedkom popisované skutočnosti v roku 2015 nenastali alebo sa stali inokedy a teda svedecká výpoveď je v tomto bode nepravdivou, navrhol konfrontačné vypočutie H. B., na ktorého svedok F. I. vo svojej výpovedi poukázal a ktorý mohol tvrdenia svedka F. I. v naznačenom smere vecne

spochybniť či úplne vyvrátiť (samozrejme ich mohol aj potvrdiť, pozn. súdu), či už v tom smere, že sa vôbec nestali alebo, že sa nestali v roku 2015, čo však žalobca neučinil. Dokonca ani pri výpovedi svedka F. I., prítomný konateľ žalobcu A. B. nemal voči tejto svedeckej výpovedi žiadne výhrady a tieto žalobca neprezentoval ani pri možnosti danej mu okresným úradom vyjadriť sa k podkladom pre rozhodnutie. V, pre účely tohto konania, relevantnom bode, a to k ustáleniu roku 2015, ako obdobia vzniku holiny, existencia holiny ktorej bola inak v konaní nespornou a nepopierateľnou, by sa mohla javiť byť jediným relevantným vecným spochybnením svedeckej výpovede F. I. kontra výpoveď konateľa žalobcu A. B.. Konateľ žalobcu A. B. však iba všeobecne, poprel existenciu akéhokoľvek zmluvného dojednania medzi žalobcom a OZ ohľadne využívania holiny zo strany OZ, v ktorom bode tak síce skutočne nastala situácia iba slova proti slovu na jednej starne svedka F. I. a na strane druhej konateľa žalobcu A. B., avšak konateľ žalobcu toto svoje tvrdenie nešpecifikoval vo vzťahu ku konkrétnemu časovému obdobiu, napr. k roku 2015. Inými slovami, konateľ žalobcu neuviedol, že medzi žalobcom a OZ nebola v roku 2015 uzavretá zmluva o možnosti využívania plochy lesného porastu v roku 2015 zo strany OZ, po úprave plochy ktorej z tejto vznikla holina, ale iba všeobecne uviedol, že medzi žalobcom a OZ neexistovalo žiadne zmluvné dojednanie o užívaní holiny, čo je z hľadiska významu pre tu preskúmavané správne konanie nepochybne rozdiel. Ak by totižto napr. (správny súd fabuluje), predmetná zmluva medzi žalobcom a OZ o užívaní plochy v dotknutom lesnom poraste po jej úprave (t.j. po výrube zalesnenia na nej) bola uzavretá v roku 2018 a hneď v tom roku by v tom dôsledku došlo k vzniku holiny, tak z hľadiska zistení štátneho dozoru konaného 27.11.2019 o nezalesnení v tom dôsledku vzniknutej holiny, by aj napriek existencii zmienenej zmluvy neboli splnené podmienky na správne trestanie žalobcu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, pretože od roku 2018 kedy by na podklade tejto zmluvy v dôsledku úprav lesného porastu vznikla predmetná holina, by neuplynula lehota dvoch rokov, najneskôr do uplynutia ktorej bol žalobca povinný holinu zalesniť, ktorá namodelovaná situácia však samozrejme nevylučuje, žeby boli splnené podmienky pre postup okresného úradu podľa iných zákonných ustanovení (čo nie je predmetom tohto konania), nie však podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch. Aj v prípade, žeby sa zo všeobecného vyjadrenia konateľa žalobcu A. B. o tom, že medzi žalobcom a OZ nebola nikdy uzavretá zmluva o možnosti pre OZ využívať plochu lesného porastu v mieste aktuálne zistenej holiny, vyabstrahovalo, že keďže táto zmluva nebola „nikdy“ uzavretá tak to v podstate znamená, že nebola uzavretá ani v roku 2015 a ani nikdy pred týmto rokom a ani neskôr, tak ani v tomto prípade by táto výpoveď konateľa žalobcu nestačila na vecné spochybnenie svedeckej výpovede svedka F. I. v jej, pre toto konanie, podstatnom bode a to, že k úpravám v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu došlo v roku 2015, v dôsledku úprav ktorých holina vznikla. Uvedená výpoveď konateľa žalobcu by mohla vyvolať iba ten dôsledok, že členovia OZ konali na vlastnú päsť a bez vedomia žalobcu, čo ale, ako už bolo uvedené vyššie, by aj tak z hľadiska skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch bolo nepodstatným, pre ktorú nie je dôležitý dôvod (resp. príčina) vzniku holiny, ani vedomosť alebo nevedomosť žalobcu o jej vzniku, pretože žalobca je obhospodarovateľom dotknutého lesného porastu a bol a je povinný tento spravovať a oň sa starať, aj prostredníctvom odborného lesného hospodára. Napokon, teoreticky, aj keby sa v krajnom prípade pripustilo, že konateľ žalobcu A. B. svojim popretím existencie akejkoľvek zmluvy medzi žalobcom a OZ by mohol spochybniť svedeckú výpoveď svedka F. I. v jej podstatnom bode, t.j. v bode o dobe vzniku holiny v roku 2015, tak v tom prípade je nevyhnutným dodať, že v tomto bode bola svedecká výpoveď svedka F. I. zhodnou s výpoveďou ďalšieho svedka K. D., ktorý taktiež vypovedal, že dotknutú holinu zistil pri pešej potulke lesom v roku 2015, ktorého výpoveď žalobca v žalobe nenamietal ani nespochybnil (rozumej výpoveď svedka D.). A keďže zo žiadneho zákonného ustanovenia nevyplýva, koľko svedeckých výpovedí je potrebných, resp. dostačujúcich na preukázanie určitej skutočnosti, a s ohľadom na už vyššie zmenenú rovnakú váhu (dôležitosť) všetkých dôkazov, je aj podľa správneho súdu možné legitímne uzavrieť, že týmito dvomi svedeckými výpoveďami bolo ustálené, že sporná holina v lesnom poraste v obhospodarovaní žalobcu skutočne vznikla v roku 2015, tak ako to ustálili aj správne orgány v žalobou napadnutých rozhodnutiach, od roku ktorého do doby zistení štátneho dozoru nepochybne uplynula doba viac ako dvoch rokov, do najneskoršieho uplynutia lehoty ktorej od vzniku holiny, si žalobca nesplnil svoju zákonnú povinnosť a túto holinu nezalesnil, za čo mu okresný úrad s odobrením žalovaného uložili zákonnú sankciu. 36. Napokon pre kompletnosť veci správny súd podotýka, že v súvislosti so žalobcom spochybnenou výpoveďou svedka F. I. a napokon aj v súvislosti s výpoveďou svedka D. (aj napriek tomu, že voči tejto svedeckej výpovedi žalobca v žalobe nenamietal), by neobstála v správnom konaní žalobcom uplatnená argumentácia o nepoužiteľnosti týchto svedeckých výpovedí z dôvodu, že o týchto skutočnostiach, ktoré sa podľa oboch svedkov udiali v roku 2015, svedkovia vypovedali až v roku 2021. Totižto pre uznanie,

resp. pre uveriteľnosť svedeckej výpovede nie je relevantná bez ďalšieho iba dĺžka časového úseku, ktorý uplynul medzi svedkom navnímanou skutočnosťou o ktorej vypovedá a samotnou jeho výpoveďou, aj keď plynutím času pamäťová stopa o vnímanom oslabuje, avšak dôležitým je, či sa svedecká výpoveď svedka, v pre prípad podstatných bodoch zhoduje s inými dôkazmi. V danom prípade sa dve svedecké výpovede podané nezávisle od seba dvomi navzájom medzi sebou neprepojenými (záujmami ani vzťahmi) svedkami, podané v rôznych časových úsekoch a v iných konaniach [svedok D. vypovedal ako prvý 11.03.2020 v správnom konaní vedenom proti odbornému lesnému hospodárovi M. D. vo veci porušenia povinnosti pri vedení lesnej evidencie a svedok F. I. vypovedal 10.06.2021 v dotknutom správnom konaní vedenom proti žalobcovi] sa zhodovali v pre vec podstatných bodoch a to, že v roku 2015 bola na kopci Busov umiestnená na dotknutej holine biela geotextília, ktorú umiestnili na dotknutej holine členovia OZ po vyčistení prirodzene zalesnenej lesnej plochy zmladenia náletovou drevinou buk, aby zabránili jej ďalšiemu zarastaniu a o ktorej skutočnosti svedok D., ako nečlen OZ nemal odkiaľ vedieť, okrem, že túto okolnosť skutočne vnímal a o nej vypovedal, s tým, že svedok F. I. uviedol, že predmetná geotextília bol v roku 2015 na uvedenej holine umiestnená a pred koncom roku 2015 bola aj odstránená kvôli výsevu trávy na mieste holiny, takže svedok D. mohol pozorovať predmetnú geotextíliu iba v roku 2015 nie skôr ani nie neskôr. Okrem toho výpovede týchto svedkov sa popisom priebehu skutkového deja vzniku holiny zhodovali aj s inými zisteniami, napr. s vyjadreniami odborného lesného hospodára, podľa ktorého v dotknutom lesnom poraste 279 A11 bola v predchádzajúcom programe starostlivosti o les (PSoL) platnom na roky 2003-2012 spracovaná kalamita a v nasledujúcom PSoL na roky 2013 až 2022 bola táto plocha v roku 2013 už popísaná ako porast 279 A40 a bola odpísaná ako zalesnená prirodzeným zmladením dreviny buk, na ktorej ploche odborný lesný hospodár 18.11.2019 zistil výskyt holiny o výmere 0,20 ha a ktorú zaevidoval do LHE avšak za mesiac október 2019 (prečo, nevysvetlil) a ktorú zameraním v teréne pásmom zistili aj štátny dozor 27.11.2019. S ohľadom k uvedenému sa javí byť logickým tvrdenie svedka F. I., že v roku 2015 už z diaľky evidoval na kopci Busov holinu, čo však neznamená, že ešte pred rokom 2015 tam už holina bola, ako sa na to v snahe vyviniť sa z udelenia súhlasu OZ-niu snaží poukázať žalobca (čo je aj tak irelevantným, viď vyššie objektívna zodpovednosť nie za vznik holiny, ale za jej nezalesnenie, pozn.), ale to znamená, že uvedená plocha sa svedkovi mohla z diaľky javiť ako už v tom čase holina, keďže táto plocha bola podľa OLH zarastená od roku 2013 iba zmladením náletovou drevinou buk a nie (za dva roky od roku 2013) dospelými, z diaľky viditeľnými stromami. A až po príchode na miesto samé svedok videl, že plocha je prirodzene zarastená zmladeným lesným porastom dreviny buk, ktoré mladé dreviny spolu s inými členmi OZ pri úprave terénu v rok 2015 zrezali čo najnižšie k zemi, aby vytvorili plochu vhodnú pre bezpečný vzlet. 37. Každopádne, správny súd sumarizuje, že bolo v danej veci nesporne preukázané splnenie všetkých podstatných znakov skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa cit. § 20 ods. 4 zákona o lesoch, a to existencia holiny ako takej od roku 2015 (bez významu kto, kedy, ako a za akým účelom túto vytvoril alebo z akého dôvodu vznikla), ktorá bola v obhospodarovaní žalobcu a ktorú žalobca od roku 2015 najneskôr do 31.12.2017 nezalesnil (bez významu či o tom vedel alebo vedieť mohol a mal, a bez významu, že túto plochu zalesnil v roku 2019 drevinou smrek). Správny súd záverom poukazuje na, v dôsledku plynutia času a vykonávania dokazovania, meniacu sa argumentáciu žalobcu, ktorý najprv tvrdil, že dotknutá holina nemohla vzniknúť v roku 2015, ale až v roku 2019, kedy ju zaevidoval OLH, avšak neskôr žalobca v snahe spochybniť výpoveď svedka F. I., dokonca pripustil, že dotknutá holina mohla vzniknúť aj skôr ako v roku 2015, čo nič nemení na veci, že žalobca v rozpore so zákonom túto holinu z roku 2015 nezalesnil do najviac dvoch rokov od jej vzniku, ktorý záver by obstál o to viac, ak by holina vznikla aj skôr. 38. Keďže žalobcovi uložená sankcia a ani jej výška nebola predmetom spochybnenia žalobcom v správnej žalobe, správny súd sa jej preto bližšie nevenoval. 39. Po zhodnotení všetkých relevantných skutočností, dospel správny súd k záveru, že žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutie okresného úradu, vychádzajú z dostatočne zisteného, logicky vyhodnoteného a riadne právne posúdeného skutkového stavu, preto správny súd postupom podľa § 190 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023, správnu žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol tak, ako to je uvedené vo výroku I. tohto rozhodnutia.

40. Podľa § 163 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.“ 41. Podľa § 168 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.“ 42. Podľa § 175 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „O nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.“ 43. O náhrade trov konania medzi žalobcom a žalovaným rozhodol správny súd podľa cit. § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať (žalovaný vyjadrovaním sa v konaní vykonával iba činnosť na úseku jemu zverenej správy vecí verejných), správny súd mu nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1 a 5 SSP) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,

g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej .pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).