Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-7Sa/20/2022 8022200507 15. 04. 2025 Mgr. Slavomír Podhorský ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200507.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom Mgr. Slavomírom Podhorským, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar.: XX.XX.XXXX, bytom XXX XX D. E. XX, okr. F., právne zástúpeného JUDr. Silviou Kollárovou, advokátkou so sídlom Štúrova 29, 054 01 Levoča, proti žalovanému: Okresný úrad Prešov, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Námestie mieru č. 3, 080 01 Prešov, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-PO-OOP1-2022/030153/ZIN zo dňa 04.08.2022 v časti, v ktorej bolo rozhodnuté o trovách štátu súvisiacich s priestupkovým konaním takto rozhodol: I. Žalobu z a m i e t a . II. Účastníkom právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Z priloženého priestupkového spisu správny súd zistil tieto skutočnosti: 2. Žalobca sám inicioval predmetné priestupkové konanie pred správnym orgánom prvého stupňa, nakoľko dňa 20.09.2021 podal návrh (podnet) na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, pričom vo svojom podnete uviedol, že za páchateľa daného priestupku považuje predsedu predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva „Goral“- G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X. Žalobca v podnete konštatoval, že v dôsledku nevybavenia jeho žiadosti v zákonom stanovenej lehote nezaslaním požadovaných dokumentov sa žalobca stal postihnutou osobou (poškodeným). 3. Okresný úrad Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy ako správny orgán prvého stupňa (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. OU-KK-OVVS-2022/002393-03 zo dňa 17.03.2022 (ďalej len „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa) rozhodol tak, že: I. Zastavil konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o priestupkoch“) vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a Priestupkového zákona, ktorého sa mal dopustiť obvinený G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X, a to z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. II. Uložil žalobcovi (v právnom postavení navrhovateľa prejednania predmetného priestupku pred správnym orgánom prvého stupňa) povinnosť podľa § 11 ods. 1 písm. b) a podľa § 79 ods. 1 Priestupkového zákona zaplatiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
4. Správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že získané dôkazy vyhodnotil ako nedostatočné na preukázanie spáchania priestupku na úseku práva k informáciám, nakoľko v predmetnom konaní nedošlo k spáchaniu priestupku povinnou osobou v zmysle ustanovenia § 2 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, a preto nemohlo dôjsť ani k spáchaniu priestupku podľa ustanovenia § 42a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch. Správny orgán prvého stupňa, preto konanie zastavil v zmysle ustanovenia § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je priestupkom. 5. Správny orgán prvého stupňa zároveň uložil žalobcovi ako navrhovateľovi priestupku podľa ustanovenia § 11 ods. 1 písm. b) a podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch uhradiť štátu trovy konania s prejednávaním priestupku vo výške 16,- Eur stanovené vyhláškou Ministerstva vnútra SR č. 531/2008 Z.z., ktorou sa ustanovuje paušálna suma trov konania o priestupku. 6. Proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa, a to v celom rozsahu podal odvolanie žalobca prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Nesúhlasil s tým, že by podal návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý by smeroval proti G. H., alebo bol toho názoru, že podal uvedený návrh, ktorý smeroval proti nečinnosti predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva „Goral“ Veľká Franková, IČO: 00 617 741, pričom za páchateľa skutku považoval predsedu predstavenstva p. G. H.. 7. Žalovaný preskúmavaným rozhodnutím č. OU-PO-OOP1-2022/030153/ZIN zo dňa 04.08.2022 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“) podľa ustanovenia § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len „Správny poriadok“) odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v celom rozsahu (teda v časti o zastavenie priestupkového konania ako aj v časti o uloženie trov konania žalobcovi) potvrdil. 8. Žalovaný v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia citoval ustanovenie 79 ods. 1 zákona o priestupkoch a konštatoval, že nakoľko nezistil žiadne pochybenie u správneho orgánu prvého stupňa v predmetnej veci, ktoré by bolo dôvodom na zrušenie alebo zmenu napadnutého rozhodnutia, odvolanie žalobcu ako neopodstatnené zamietol, a to v oboch častiach (aj vo veci zastavenia priestupkového konania aj pokiaľ ide o uložené trovy konania o priestupku). II. Správna žaloba 9. Krajskému súdu v Prešove bola dňa 05.10.2022 doručená správna žaloba vo veciach správneho trestania podľa ustanovení § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku ( ďalej len „SSP“), ktorou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OUPO-OOP1-2022/030153/ZIN zo dňa 04.08.2022 (ďalej tiež „preskúmavané rozhodnutie žalovaného“), pričom žiadal, aby správny súd v celom rozsahu zrušil preskúmavané rozhodnutie žalovaného, a taktiež rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa - Okresného úradu Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-KK-OVVS-2022/002393-03 zo dňa 17.03.2022 (ďalej tiež „rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa“). Žalobca zároveň žiadal priznať voči žalovanému náhradu trov konania. 10. Žalobca sa správnou žalobou domáhal prieskumu rozhodnutia žalovaného v oboch jeho častiach (aj vo veci zastavenia priestupkového konania aj pokiaľ ide o uložené trovy konania o priestupku). 11. Žalobca mal za to, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, vecne právne a skutkovo sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní a rozhodol bez toho, aby spoľahlivo zistil skutkový stav veci čím podľa žalobcu porušil § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“). 12. Obsahom správnej žaloby podanej žalobcom sú v prevažnej časti námietky smerujúce proti zastaveniu priestupkového konania.
13. Žalobca v správnej žalobe okrem iného konštatoval, že mu nebol známy žiaden ním podaný návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý by smeroval proti G. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. E. X, XXX XX D. E., a preto napadnuté rozhodnutie považoval v celom rozsahu za skutkovo a právne bezdôvodné. III. Vyjadrenie žalovaného k žalobe 14. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe zo dňa 20.03.2020 navrhol žalobu v celom rozsahu zamietnuť a nepriznať žalobcovi právo na náhradu trov konania. 15. Poukázal na to, že Poľnohospodárske družstvo „Goral“, ani obvinený G. H., ako fyzická osoba, ani ako štatutár, teda predseda predstavenstva nie je povinnou osobou poskytovať informácie v zmysle uvedeného zákona, nemohol sa tak dopustiť priestupku podľa ustanovenia § 42a ods. 1 zákona o priestupkoch. Prvostupňový orgán predvolal na prejednanie priestupku ako obvineného G. H. na základe skutočnosti, že práve jeho meno bolo uvedené v návrhu na prejednanie priestupku a sám žalobca ho považoval za páchateľa priestupku. 16. Konštatoval, že postupoval v súlade so zákonom a neporušil žiadne ustanovenie zákona. Má za to, že rozhodnutie riadne odôvodnil a poukázal na skutočnosť, že prvostupňový orgán nemohol dospieť k inému právnemu záveru, ako dospel, a to po vzhliadnutí na všetky odvolacie dôvody. Nesúhlasil s tým, že žalovaný nedostatočne zistil skutkový stav veci, prípadne sa nevysporiadal s argumentáciou uvedenou v odvolaní. 17. Vysporiadal sa s tým, prečo Poľnohospodárske Družstvo „Goral“ nemalo žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo zákona o slobodnom prístupe k informáciám, na základe ktorej by malo reagovať na žiadosť žalobcu. Žalobca podľa žalovaného počas celého konania nepreukázal opak, pričom celý čas poukazoval na iné skutočnosti a samotnému meritu veci sa nevenoval. 18. Mal za to, že vec žalobcu bola posúdená po právnej aj skutkovej stránke správne a vydané rozhodnutie bolo v súlade s príslušnými ustanoveniami Správneho poriadku, zákona o priestupkoch a zákona o slobode informácií. 19. Považoval žalobné námietky za účelové, irelevantné, v snahe vyhnúť sa povinnosti uhradiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur. IV. Replika žalobcu 20. Žalobca v replike k vyjadreniu žalovaného k žalobe zopakoval právnu argumentáciu z podanej správnej žaloby. V. Relevantná právna úprava 21. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 22. Podľa § 6 ods. 2 písm. b) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o správnych žalobách vo veciach správneho trestania. 23. Podľa § 23 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na krajskom súde vo veciach správneho súdnictva konajú a rozhodujú sudcovia správneho kolégia v trojčlenných senátoch zložených z predsedu a dvoch sudcov.
24. Podľa § 23 ods. 2 písm. a) SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 sudca na krajskom súde rozhoduje o správnych žalobách vo veciach správneho trestania podaných proti rozhodnutiu alebo opatreniu o priestupku. 25. Podľa § 194 ods. 1 SSP správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 26. Podľa § 194 ods. 2 SSP ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 27. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 28. Podľa § 178 ods. 1 SSP žalobcom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá o sebe tvrdí, že ako účastník administratívneho konania bola rozhodnutím orgánu verejnej správy alebo opatrením orgánu verejnej správy ukrátená na svojich právach alebo právom chránených záujmoch. 29. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 30. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch (ďalej len „zákon o priestupkoch“) priestupkom je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných právnych predpisov, alebo o trestný čin. 31. Podľa § 67 ods. 1 zákona o priestupkoch, priestupky sa prejednávajú z úradnej povinnosti, ak nejde o priestupky, ktoré sa prejednávajú len na návrh (§ 68 ods. 1). 32. Podľa § 68 ods. 1, veta prvá zákona o priestupkoch, priestupky podľa § 42a a § 49 ods. 1 písm. a) sa prejednávajú len na návrh postihnutej osoby alebo jej zákonného zástupcu alebo opatrovníka (ďalej len „navrhovateľ“). 33. Podľa § 42a ods. 1, 2 zákona o priestupkoch priestupku sa dopustí aj ten, kto vedome vydá a zverejní nepravdivé, neúplné informácie, kto poruší povinnosť určenú osobitným predpisom, alebo ten, kto vydaním rozhodnutia alebo vydaním príkazu, alebo iným opatrením zapríčiní porušenie práva na sprístupnenie informácií. Za priestupok podľa odseku 1 možno uložiť pokutu do 1659 eur a zákaz činnosti až na dva roky. 34. Podľa § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch občanovi, ktorý bol uznaný vinným z priestupku, ako aj navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. 35. Podľa § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť. VI. Konanie pred správnym súdom 36. S účinnosťou ku dňu 1. júna 2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. V predmetnej veci je preto na konanie od 01.06.2023 príslušný Správny súd v Košiciach.
37. Správny súd uznesením č.k. PO-7Sa/20/2022-62 zo dňa 31.01.2025 odmietol správnu žalobu podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP v časti, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-KK-OVVS-2022/002393-03 zo dňa 17.03.2022 vo výroku, ktorým bolo priestupkové konanie voči obvinenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko v tejto časti bola podaná žalobcom ako navrhovateľom priestupkového konania, teda zjavne neoprávnenou osobou. Uznesenie bolo doručené právnemu zástupcovi žalobcu a žalovanému dňa 31.01.2025. Kasačná sťažnosť proti uzneseniu nebola podaná. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť ku dňu 31.01.2025. 38. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu v tomto konaní je tak už len zvyšná časť správnej žaloby žalobcu, ktorou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného v časti trov štátu súvisiacich s priestupkovým konaním, ktorých náhrada bola uložená žalobcovi. 39. Správny súd v Košiciach konajúc podľa zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“) v konaní o správnej žalobe vo veciach správneho trestania (§ 194 – 198 SSP) preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného v časti trov priestupkového konania, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v právnych medziach správnej žaloby v predmetnej časti, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu a dospel k záveru, že správna žaloba žalobcu nie je dôvodná a je ju preto potrebné zamietnuť podľa § 190 SSP. 40. Správny súd v predmetnej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania v súlade s ustanovením § 107 ods. 1, 2 SSP, v zmysle ktorého predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, len vtedy ak a) o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, b) vykonáva dokazovanie, c) to vyžaduje verejný záujem, d) je to na prejednanie veci potrebné alebo e) tak ustanovuje tento zákon. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 41. Právny zástupca žalobcu podaním doručeným správnemu súdu dňa 20.03.2025 oznámil súdu, že súhlasí s rozhodnutím veci bez nariadenia pojednávania, t.j. netrvá na nariadení pojednávania v predmetnej veci. Žalovaný podaním doručeným správnemu súdu dňa 24.03.2025 taktiež vyjadril súhlas s tým, aby bola predmetná vec rozhodnutá bez nariadenia pojednávania. 42. Podľa ustanovenia § 137 ods. 4 SSP vo veciach, v ktorých správny súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke príslušného súdu v lehote najmenej piatich dní pred jeho vyhlásením 43. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 15. apríla 2025. Oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 26. marca 2025. VII. Právny názor správneho súdu 44. Predmetom súdneho prieskumu správneho súdu v predmetnom konaní je rozhodnutie žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o trovách štátu vo výške 16,- Eur súvisiacich s priestupkovým konaním, ktoré boli uložené žalobcovi, ako osobe, ktorá podala na začatie priestupkového konania návrh (podnet), na zaplatenie. 45. Úlohou správneho súdu v rámci preskúmania zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa ustanovení SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie zabezpečil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci riadne skutkový stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými relevantnými právnymi
predpismi, či bolo dostatočne odôvodnené a či rozhodnutie obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, t.j. či napadnuté rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd teda skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a či mohli mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia. 46. Správny súd úvodom poukazuje na uznesenie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu SR č. 1SVs/1/2022, podľa ktorého v prípade, ak je podaná správna žaloba (vo veci správneho trestania) o preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy, ktorým bolo priestupkové konanie zastavené osobou, ktorá je podávateľ podnetu, resp. navrhovateľ (v priestupkovom konaní) tak, ako je tomu v prejednávanej veci, existuje dlhodobá, resp. ustálená rozhodovacia prax najvyšších súdnych autorít, v zmysle ktorej takáto osoba (ten kto podal podnet na priestupkové konanie, resp. navrhovateľ priestupkového konania) nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby na prieskum meritórneho výroku rozhodnutia o priestupku (teda v časti o zastavení priestupkového konania), pričom aktívnu vecnú legitimáciu má len pokiaľ ide o prieskum trov štátu súvisiacich s priestupkovým konaním. Dôvodom je skutočnosť, že rozhodnutie o priestupku sa týka iba osoby obvinenej z priestupku, a teda nezasahuje do právnej sféry žalobcu ako osoby, ktorá podala návrh na prejednanie priestupku (navrhovateľa) a ani nespôsobuje zmenu jeho právneho postavenia. 47. Z uvedeného dôvodu bolo aj v predmetnej veci samostatným uznesením č.k. PO-7Sa/20/2022-62 zo dňa 31.01.2025 odmietnutá správna žaloba žalobcu podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. e) SSP v časti, v ktorej sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Kežmarok, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-KK-OVVS-2022/002393-03 zo dňa 17.03.2022 vo výroku, ktorým bolo priestupkové konanie voči obvinenému G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. E. X zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona SNR č. 372/1990 Zb.o priestupkoch v znení neskorších predpisov, nakoľko v tejto časti bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. Naopak podľa právneho názoru kasačného súdu rozhodnutie o uložení povinnosti zaplatiť trovy štátu súvisiacich s prejednaním priestupku je rozhodnutím, ktoré zasahuje do právnej sféry žalobcu, pričom ide o výrok rozhodnutia, ktorý je samostatný a oddeliteľný. 48. Žalobca v správnej žalobe namietal nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia pre nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d) SSP) a že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP). 49. Správny súd sa najprv zaoberal tými námietkami žalobcu, v prípade ktorých preukázania by bolo žalobou napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Pre efektívny súdny prieskum je totiž nutné preverovanie zákonnosti začať od nepreskúmateľnosti (ktorá je zrušujúcim dôvodom napadnutého rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP), keďže táto je základnou prekážkou každého súdneho prieskumu (obdobne napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1Sžf/68/2016 z 27. júna 2017). Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia v správnom súdnom konaní preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, a tú následne rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. O nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov ide, okrem iného, aj vtedy, ak sa správny orgán riadne nevysporiada so všetkými námietkami účastníkov konania, prípadne svoje rozhodnutie neodôvodní. Z odôvodnenia rozhodnutia musí byť zrejmé, že sa správny orgán posudzovanou vecou náležite zaoberal, neopomenul žiadne účastníkove námietky, na tieto prihliadol a vysporiadal sa s nimi. Argumenty a závery správneho orgánu nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti. Z odôvodnenia musí rovnako plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. O nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť ide vtedy, ak je rozhodnutie nejasné alebo protirečivé. 50. Žalobca v tejto súvislosti predovšetkým namietal nepreskúmateľnosť rozhodnutia žalovaného v tej súvislosti, že žalovaný sa vecne právne a skutkovo sa nevyporiadal s argumentáciou žalobcu uvedenou v odvolaní. Uvedené všeobecné konštatovanie žalobca žiadnym spôsobom nešpecifikoval, avšak
smeruje predovšetkým proti časti preskúmavaného rozhodnutia žalovaného týkajúcu sa zastavenia priestupkového konania, čo už nie je predmetom prieskumu v tomto konaní pred správnym súdom. 51. Správny orgán prvého stupňa zastavil konanie podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch vo veci priestupku na úseku práva na prístup k informáciám podľa § 42a zákona o priestupkoch, a to z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupkom, zároveň uložil žalobcovi povinnosť podľa § 11 ods. 1 písm. b) a podľa § 79 ods. 1 Priestupkového zákona zaplatiť štátu trovy konania spojené s prejednaním priestupku vo výške 16,- Eur, a to do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia. Pokiaľ ide o výrok o trovách priestupkového konania, tento vychádza zo skutočnosti, že samotný žalobca inicioval konanie o priestupku podľa § 42a zákona o priestupkoch. Správne orgány vychádzali pritom z ustanovenia § 79 ods. 1 zákona o priestupkoch, v zmysle ktorého navrhovateľovi, ak bolo konanie začaté na jeho návrh zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a), b), c) alebo j), uloží sa povinnosť uhradiť trovy spojené s prejednaním priestupku. 52. Výška trov priestupkového konania vyplýva z vyhlášky Ministerstva vnútra SR č. 411/2006 Z.z. v znení účinnom ku dňu začatia správneho konania vo veci, a to z ustanovenia § 1 písm.a) vyhlášky, podľa ktorej paušálna suma trov konania o priestupku je 16,- Eur. 53. Správny súd v zmysle vyššie uvedeného dospel k záveru, že boli splnené všetky podmienky stanovené zákonom o priestupkoch pre uloženie trov priestupkového konania žalobcovi vo výške 16,Eur, nakoľko v predmetnej veci bol žalobca navrhovateľom priestupkového konania podľa § 42a zákona o priestupkoch, pričom konanie bolo správnym orgánom prvého stupňa podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch zastavené. 54. V prípade kumulatívneho splnenia uvedených podmienok je povinnosťou správneho orgánu prvého stupňa obligatórne uložiť povinnosť zaplatenia trov priestupkového konania navrhovateľovi predmetného priestupku. Jedinou výnimkou v tomto smere je len ustanovenie § 79 ods. 3 zákona o priestupkoch, kedy z dôvodov hodných osobitného zreteľa možno od uloženia povinnosti uhradiť trovy konania podľa odseku 1 celkom alebo čiastočne upustiť, správne orgány však takéto dôvody, ktoré by boli dôvodmi hodnými osobitného zreteľa u žalobcu nevzhliadli, a takéto dôvody nevzhliadol napokon ani správny súd. Z písomných prednesov žalobcu v správnom konaní ani v konaní pred správnym súdom žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa na strane žalobcu nevyplývali. 55. Naopak za nedôvodnú námietku správny súd považoval procesnú obranu žalobcu, podľa ktorej žalobca nepodal návrh na prejednanie priestupku na úseku práva na prístup k informáciám, ktorý by smeroval proti G. H., ale podal návrh, ktorý smeroval proti nečinnosti predstavenstva Poľnohospodárskeho družstva „Goral“ D. E., IČO: 00 617 741, pričom za páchateľa skutku považoval predsedu predstavenstva p. G. H.. Pre posúdenie otázky zákonnosti uloženia trov priestupkového konania nie je právne relevantné, či návrh žalobcu na začatie priestupkového konania smeroval proti G. H. ako fyzickej osobe alebo proti Poľnohospodárskemu družstvu „Goral“, prípadne orgánu družstva alebo jeho jednotlivému členovi, právne relevantným pre otázku uloženia trov priestupkového konania správnym orgánom je len to, že žalobca bol navrhovateľom priestupkového konania vo veci priestupku podľa § 42a zákona o priestupkoch (a toto priestupkové konanie bolo správnym orgánom na základe návrhu žalobcu aj začaté) a že toto konanie bolo zastavené podľa § 76 ods. 1 písm. a) zákona o priestupkoch. V preskúmavanej veci boli obe zákonné podmienky splnené kumulatívne, a preto došlo k naplneniu zákonných dôvodov pre uloženie trov štátu súvisiacich s priestupkovým konaním iniciovaným žalobcom ako navrhovateľom. Z uvedeného dôvodu mal správny orgán prvého stupňa nie len právo, ale aj povinnosť obligatórne uložiť žalobcovi povinnosť nahradiť trovy, ktoré štátu vznikli s prejednaním uvedeného priestupku. 56. Skutkový stav bol podľa správneho súdu zistený náležite. Z preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, aké skutočnosti boli podkladom rozhodnutia a aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov. Správny súd má za to, že v rozhodnutiach žalovaného, ako aj správneho orgánu prvého stupňa je podrobne popísaný skutkový stav, právne posúdenie a dôvody, ktoré viedli správny orgán prvého stupňa k zastaveniu konania o priestupku, ktorý inicioval žalobca ako navrhovateľ. Správne orgány sa vysporiadali aj s námietkami žalobcu, ktoré sa v zásade zhodujú s odvolacími námietkami, na ktoré už dal odpoveď žalovaný. Správny súd preto pokladal námietky žalobcu smerujúce k nepreskúmateľnosti rozhodnutia žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa za nedôvodné.
57. S poukazom na uvedené považuje súd rozhodnutia žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu za vecne správne, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 190 SSP zamietol. 58. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 a § 168 SSP tak, že účastníkom nepriznal právo na náhradu trov konania. Žalobca nemal vo veci ani sčasti úspech, a preto nemá právo na náhradu trov konania a žalovanému voči žalobcovi nevznikli dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote do 30 dní odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.