Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-1S/30/2022 8022200256 30. 01. 2025 JUDr. Tatiana Sabadošová ECLI:SK:SpSKE:2025:8022200256.3
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: Kvin s.r.o., so sídlom Záporožská 9, 851 01 Bratislava - Petržalka, IČO: 46 933 085, zastúpeného AK Peter Čabák, s.r.o., so sídlom Južná trieda 2/A, 040 01 Košice – mestská časť Juh, IČO: 51 336 448, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 00 166 405, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2685, O-50/2022 zo dňa 09.03.2022 takto rozhodol: I. Žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 20.05.2022 doručenou Krajskému súdu v Prešove ako správnemu súdu (ďalej aj „pôvodný správny súd“) dňa 20.05.2022, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2685, O-50/2022 zo dňa 09.03.2022 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. 2. Dňa 12.07.2022 bola súdu predložená časť administratívnych spisov správnych orgánov v elektronickej podobe a časť spisov bola dňa 14.07.2022 doručená v listinnej podobe. 3. Z predloženého administratívneho spisu súd zistil, že žalobca bol v správnom konaní zastúpený na základe plnomocenstva zo dňa 20.11.2021 A. A., bytom B. XXX/X, C.. Podľa plnomocenstva žalobca ako splnomocniteľ udelil menovanému plnú moc „k zastupovaniu a právnym úkonom súvisiacim so zastupovaním pred správnym orgánom a to pred Inšpektorátom práce Prešov“. 4. Ďalej z administratívneho spisu súd zistil, že Inšpektorát práce Prešov (ďalej len „správny orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. IPPO/IPPO_2.0-PO/ROZ/2022/632, sp. zn. 257/2021 zo dňa 11.01.2022 uložil žalobcovi pokutu vo výške 2 000,- eur za porušenie ust. § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. b) zákona č. 82/2005 Z. z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutie doručil splnomocnencovi A. A. (doručenka). 5. Proti rozhodnutiu č. IPPO/IPPO_2.0-PO/ROZ/2022/632, sp. zn. 257/2021 zo dňa 11.01.2022 podal žalobca zastúpený splnomocnencom A. A. „na základe udelenej plnej moci“ odvolanie. Prílohou odvolania bolo vyššie citované splnomocnenie zo dňa 20.11.2021. 6. Správnou žalobou napadnutým rozhodnutím č. NIP/NIP_PO/BEZ/2022/2685, č. O-50/2022 zo dňa 09.03.2022 žalovaný zamietol odvolanie účastníka konania - žalobcu a rozhodnutie Inšpektorátu práce Prešov č. IPPO/IPPO_2.0-PO/ROZ/2022/632 zo dňa 11.01.2022 potvrdil.
7. Podľa výroku rozhodnutia účastník bol v konaní o odvolaní „zastúpený A. A. na základe plnej moci zo dňa 20.11.2021“. Rozhodnutie žalovaný doručoval spoločnosti Kvin s.r.o. (žalobca) a A. A.; žalobcovi bolo doručené dňa 21.03.2022 (tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, správa z elektronickej schránky – notifikačná doručenka predložená žalobcom v prílohe žaloby) a A. A. dňa 11.03.2022 (doručenka v administratívnom spise). 8. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 9. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú teda tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní. 10. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 11. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len SSP) pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene. 12. Podľa § 31 ods.1 SSP, konanie začína doručením návrhu súdu. 13. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 14. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 15. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 16. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 17. Podľa § 17 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok), účastníci konania, ich zákonní zástupcovia a opatrovníci sa môžu dať zastupovať advokátom alebo iným zástupcom, ktorého si zvolia. 18. Podľa § 17 ods. 2 Správneho poriadku, právnická osoba koná prostredníctvom svojich orgánov alebo prostredníctvom svojho zástupcu. 19. Podľa § 17 ods. 3 Správneho poriadku, splnomocnenie na zastupovanie treba preukázať písomným plnomocenstvom alebo plnomocenstvom vyhláseným do zápisnice. Správny orgán môže v nepochybných prípadoch od preukazu plnomocenstvom upustiť.
20. Podľa § 25 ods. 5 Správneho poriadku, ak má účastník konania zástupcu s plnomocenstvom na celé konanie, písomnosť určená do vlastných rúk sa doručuje iba tomu zástupcovi. Ustanovenia odsekov 1 až 3 sa vzťahujú na toto doručovanie. Ak však účastník konania má osobne v konaní niečo vykonať, doručuje sa písomnosť nielen zástupcovi, ale aj jemu. 21. Základná lehota na podanie správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobou s výnimkou tzv. opomenutého účastníka (§ 179 ods. 1 SSP) je zákonom ustanovená ako dvojmesačná, pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde alebo sa podanie odovzdá na prepravu. Pri určení lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje v súlade s ustanovením § 69 SSP. Koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty (oznámenie rozhodnutia verejnej správy). Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť, nie je možné ju ani predĺžiť a jej márnym uplynutím stráca fyzická alebo právnická osoba právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 22. V predmetnej veci došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia žalovaného dňa 09.03.2022, ktoré bolo splnomocnenému zástupcovi žalobcu doručené dňa 11.03.2022 (doručenka v administratívnom spise). Od tohto dátumu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby. Posledným dňom dvojmesačnej prekluzívnej lehoty, vychádzajúc z uvedených zákonných ustanovení a správnym súdom podaných vysvetlení, bol teda deň 11.05.2022 (streda) do polnoci. Žalobca však doručil správnu žalobu pôvodnému správnemu súdu až dňa 20.05.2022, teda deväť dní po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto okolnosť je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 23. V súvislosti s doručovaním písomností má súd za potrebné uviesť, že účastník konania si môže v zmysle cit. § 25 ods. 5 Správneho poriadku ustanoviť na základe plnomocenstva zástupcu, ktorý ho bude v konaní zastupovať a môže sa dať zastupovať kedykoľvek počas správneho konania (tak v prvostupňovom, ako aj v druhostupňovom konaní). Správny orgán je povinný skúmať počas celého správneho konania, či koná účastník konania sám alebo zaňho koná splnomocnený zástupca. Správny orgán taktiež zisťuje, v akom rozsahu udelil účastník konania plnomocenstvo splnomocnenému zástupcovi, aby bez pochýb ustálil, ktoré úkony budú adresované účastníkovi konania a v ktorých prípadoch bude správny orgán konať so splnomocneným zástupcom, ako aj časovú platnosť udeleného splnomocnenia (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 241–242.). 24. V predmetnom prípade, vychádzajúc z vyššie uvedených skutočností zistených z administratívnych spisov správny orgán prvého stupňa a aj žalovaný preukázateľne akceptovali plnomocenstvo zo dňa 20.11.2021 udelené žalobcom splnomocnencovi A. A.. O uvedenom svedčí skutočnosť, že správny orgán konal a rozhodol o odvolaní podanom v mene žalobcu splnomocnencom na základe plnej moci udelenej len pre konanie pred správnym orgánom prvého stupňa (ods. 3. odôvodnenia tohto uznesenia; výrok preskúmavaného rozhodnutia), ktoré splnomocnencovi aj doručil (str. 6 rozhodnutia; doručenka). Z uvedeného súd vyvodil záver, že žalovaný nemal pochybnosť o tom, že splnomocnenec konal v odvolacom konaní v mene a na účet účastníka konania, a zjavne tak upustil od preukázania plnomocenstva v zmysle cit. § 17 ods. 3 druhej vety Správneho poriadku. Správny orgán preto evidentne s cieľom posilniť právnu istotu a zhojiť tak uvedený nedostatok rozsahu plnomocenstva doručoval písomnosť aj účastníkovi konania a aj jeho zástupcovi. Tento postup nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia. Podstatný a právne relevantný je však jedine okamih doručenia písomnosti zástupcovi účastníka (POTÁSCH, Peter, HAŠANOVÁ, Janka, VALLOVÁ, Jana, MILUČKÝ, Jozef, MEDŽOVÁ, Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 241–242.) 25. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia a žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol ako oneskorene podanú. 26. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá.
27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote 30 dní odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.