Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach PO-3S/23/2020 8020200816 31. 07. 2025 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Okresného úradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2020/049036-002 zo dňa 20.10.2020, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žiaden z úeastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Mesto Poprad ako stavebný úrad konajúc v územnom konaní o umiestnení stavby „Objekt pre služby a krátkodobé ubytovanie“ na Oravskej ulici v Poprade, prijalo dňa 3.8.2008 vyjadrenie žalobcu v ktorom uvádza, že si ako dotknutá verejnosť uplatňujú svoje práva za účelom kontroly splnenia verejných záujmov životného prostredia. Mesto Poprad ako prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím č. 73329/4368/2020-OSP-To zo dňa 2.10.2020 nepriznalo žalobcovi v predmetnom územnom konaní o umiestnení stavby postavenie účastníka konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie. 2. Právny predchodca žalovaného - Okresný úrad Prešov (ďalej aj ako „žalovaný“) napadnutým rozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/049036-002 zo dňa 20.10.2020 rozhodnutie mesta Poprad potvrdilo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Prešove dňa 22.12.2020. Stručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí 3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že predmetná stavba nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „EIA“). K predmetu územného konania nebolo uskutočnené žiadne zisťovacie konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa EIA. Tvrdenie žalobcu, že k stavbe zisťovacie konanie vykonané bolo je nepravdivé a zavádzajúce.
4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí po zhrnutí doterajšieho priebehu konania a reagujúc na námietky odvolateľa uviedol: - zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „SZ“) ako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov konania, preto je použitie § 14 ods. 1 veta pred bodkočiarkou správneho poriadku vylúčené; - osobitným predpisom v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona je EIA, zo spisového materiálu však vyplýva, že predmetná stavba nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa EIA a vo vzťahu k predmetu územného konania nebolo uskutočnené žiadne zisťovacie konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa tohto zákona; - odvolateľ svoje právo byť účastníkom predmetného územného konania odôvodňuje účelom kontroly plnenia verejných záujmov, čo nie je zákonným dôvodom v zmysle stavebného zákona na priznanie práva byť účastníkom konania; - zo správneho poriadku nevyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu, aby sám na základe žiadosti a bezodplatne robil výpisy alebo odpisy zo spisov, žalobca mal právo do doby jeho vylúčenia kedykoľvek nahliadnuť do spisu; - odvolací orgán nevykonával dokazovanie a neboli doložené nové dôkazy, aplikácia § 33 ods. 2 správneho poriadku nemá svoje opodstatnenie; - odvolateľ nie je v predmetnom konaní navrhovateľom ani stavebníkom, nemá vlastnícke ani iné práva k pozemkom, ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva ani z osobitného predpisu. Správna žaloba a vyjadrenie k nej 9. Správnou žalobou zo dňa 21.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako pôvodnému správnemu súdu dňa 22.12.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie. 10. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav je v rozpore s administratívnym spisom, v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, teda dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“). Žalobca konkrétne v žalobe namietal: - žalobcovi vždy šlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, žalovanému o legitimáciu navrhovateľa v rozpore s právnymi predpismi; - žalovaný mal vychádzať z § 140c ods. 8 až 10 stavebného zákona, ktorá je zároveň osobitnou úpravou aj k ustanoveniu § 59 stavebného zákona; (v závere žaloby aj v spojení aj s § 14 ods. 2 Správneho poriadku); - správne orgány sa nevysporiadali s námietkou, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie, avšak toto tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi; - pri zisťovaní okruhu účastníkov konania je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; - pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku netreba opomínať časticu „aj“ ktorá z hľadiska gramatického výkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1, k uvedenému žalobca cituje nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 197/2010-52 zo dňa 13.1.2011 a I. ÚS 223/09-131 z 27.5.2010; - poukazuje na vymedzenie pojmu účastník konania v nezáväzných aktoch a to Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov a (87) 16 o administratívnych konaniach; - poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 5Sžz/1/2010 z 28.4.2011 a 8Sžz/1/2010 z 27.1.2011 v zmysle ktorých je potrebné žalobcu považovať za účastníka konania; - žalobca mal povinnosť podať námietky a správnu žalobu podľa § 19 zákona o životnom prostredí, k tomu dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/41/2009, a poukazuje na svoje stanovy a bežnú činnosť; - opakovane poukazuje na Aarhuský dohovor vyhlásený v pod č. 43/2006 Z.z., ktorý má aplikačnú prednosť pred vnútroštátnou úpravou, a to konkrétne čl. 3; - opakovane poukazuje na kontrolnú činnosť, ktorú majú vykonávať ekologické občianske združenia.
11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.6.2021, doručenom pôvodnému správnemu súdu toho istého dňa navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konkrétne vo vyjadrení uviedol: - z § 140 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že ustanovenia správneho poriadku platia výlučne subsidiárne, pričom stavebný zákon v § 34 vymedzuje účastníkov konania; - v rámci územného konania nebolo uskutočnené žiadne zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvom na životné prostredie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa EIA, preto § 24 nie je možné aplikovať a správny orgán pri vymedzení účastníkov konania správne vychádzal len z 34 stavebného zákona; - žalovaný preskúmal v odvolacom konaní skutočnosť, či mohol byť žalobca ukrátený na svojich právach pričom nezistil nič, prečo by mal byť účastníkom predmetného územného konania; - ochrana životného prostredia bola zabezpečená na základe vyjadrenia stavebného úradu - odboru starostlivosti o životné prostredie; - rozhodnutie o umiestnení stavby nezakladá právo navrhovateľa stavbu realizovať ani prevádzkovať, preto ani nemôže dôjsť k ujme na životnom prostredí; - žaloba nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré je výsledkom konania o návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby, čo vylučuje aplikáciu § 140c ods. 8 a nasl. stavebného zákona v danom prípade pričom meritórne rozhodnutie bolo vydané 25.11.2020, doručované verejnou vyhláškou, pričom nik voči nemu nepodal odvolanie a tak 30.12.2020 nadobudlo právoplatnosť. 12. Žalobca v replike v zásade nič nové neuviedol, zopakoval niektoré tézy zo žaloby (najmä formalistický prístup správnych orgánov) a sústredil sa najmä na zdôvodnenie nariadenia ústneho pojednávania pred správnym súdom. K vyjadreniu „na podporu svojej argumentácie“ priložil 300 stranovú „Analýzu vybraných aspektov fungovania výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie“. Konanie na správnom súde 13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len súd). V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 14. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deň 24.07.2025 o 10:30 hod. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil a prítomný zástupca žalobca, poukázal na svoje doterajšie vyjadrenia pričom vo svojom prednese poukázal predovšetkým na § 178 ods. 3 SSP, t.j. možnosť žalobcu ako zainteresovanej verejnosti podávať žalobu v oblasti životného prostredia. Rozsudok, ktorým správny súd žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal bol verejne vyhlásený dňa 31.7.2025. Relevantná právna úprava 15. Podľa § 140 SZ ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona všeobecné predpisy o správnom konaní. 16. Podľa § 34 ods. 1 SZ účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.1g) 17. Podľa § 34 ods. 2 SZ v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 18. Podľa § 140c ods. 8 až 10 SZ proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému rozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému predchádzalo konanie podľa osobitného predpisu,15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol účastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia
podľa osobitného predpisu.15d) Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a začne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8.Podaním odvolania podľa odseku 8 sa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania. 19. Podľa § 24 ods. 2 EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej časti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene, ak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného predpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením navrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny priamo dotknuté. 20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 21. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť. 22. Predmetom konania, pre kontext a zopakovanie, bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že toto zamietol, a napadnuté rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého stupňa nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby „Objekt pre služby a krátkodobé ubytovanie“ na Oravskej ulici v Poprade, v celom rozsahu potvrdil. 23. Žaloba obsahovala niekoľko desiatok bodov, ktoré žalobca označil ako žalobné („3. Žalobné body“ a nasl.), pričom väčšina z nich mala so žalobnými bodmi len pramálo spoločné, jednalo sa poväčšine o citáciu právnych predpisov či častokrát s vecou nesúvisiace všeobecné konštatovania. Žalobné body sú konkrétne výhrady alebo dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáha zrušenia alebo zmeny rozhodnutia správneho orgánu. Inými slovami, sú to argumenty, prečo je rozhodnutie nezákonné alebo nesprávne. 24. Žalobné body, teda súd musel prácne dolovať zo žaloby, pričom gro žalobcovej argumentácie uplatnenej v žalobe predovšetkým spočívalo v poukazovaní na aplikáciu § 14 správneho poriadku, § 140c stavebného zákona či medzinárodných dohovorov, najmä Aarhuského dohovoru. Na pojednávaní zas právny zástupca akcentoval na (aj v žalobe uvedený) § 178 SSP . 25. K § 14 SP s ohľadom na osobitnú komplexnú úpravu účastníctva v územnom konaní § 34 Stavebného zákona, na postavenie účastníka v územnom konaní sa bez ďalšieho neaplikujú tieto ustanovenia Správneho poriadku. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť žalobcu na § 140 Stavebného zákona, upravujúci konkurenciu Správneho poriadku a Stavebného zákona, a to v zhode s prastarým starorímskym a dodnes živým právnym princípom lex specialis derogat legi generali. Ustanovenia Správneho poriadku možno v územnom konaní aplikovať len subsidiárne, účastníctvo stavebný úrad prizná každému, kto sa ho domáha a patrí mu až do momentu, kým nebude z konania vylúčený, čo sa stalo aj v prejednávanej veci. 26. K § 140c ods. 8 až 10 SZ - ten oprávňuje podať odvolanie aj subjekt, ktorý nebol účastníkom konania, avšak len voči „kvázi“ meritórnemu rozhodnutiu ako napríklad územnému povoleniu, v danej veci sa však jednalo o rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania, čo nie je prípad rozhodnutia s ktorým uvedené ustanovenie počíta. 27. K § 24 ods. 2 EIA - priznáva účastníctvo dotknutej verejnosti v konaniach uvedených v tretej časti tohto zákona, avšak v predmetnom konaní žiadne takéto konanie neprebehlo, súd mal z administratívneho spisu preukázané, že sa neuskutočnilo žiadne zaisťovacie konania a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa zákona EIA, čím teda žalobcovi jeho účastníctvo v predmetnom konaní nevyplýva ani podľa tohto zákona. Z vyššie citovaných ustanovení zákona EIA vyplýva, že žaloba by
mohol byť účastníkom v územnom konaní ako dotknutá verejnosť, ak by prejavil záujem na navrhovanej činnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, avšak musel by postupovať v zmysle písmena a/ až d/ ust. § 24 ods. 3 zákona EIA, teda podať odôvodnené písomného stanoviska k zámeru podľa § 23 ods. 4, odôvodnené pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30 ods. 8, odôvodnené písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, odôvodnené písomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9. 28. K Aarhuskému dohovoru – ten je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti zainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo vnútroštátnom práve uplatňovať; a preto nie je priamo vykonateľný, avšak umožňuje viazanie prístupu k správnemu alebo súdnemu konaniu na splnenie podmienok, pričom zákonodarca ustanovil ako podmienku práve uplatnenie postupu podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA. Pri nesplnení týchto podmienok sa nemôže žalobca domáhať účasti v územnom konaní. Navyše správy súd dodáva, že podľa § 178 ods. 3 SSP je zabezpečený cieľ účinnej súdnej ochrany. 29. K § 178 SSP pokiaľ teda žalobca na pojednávaní rozvil žalobnú argumentáciu v žalobe, a to tým smerom, že žalobca má vyvíjať aktivitu ako zainteresovaná verejnosť aby mohol podať správnu žalobu súd dodáva, že žalobca takúto aktivitu vyvinul a správnu žalobu aj podal, inak by súd o jeho žalobe nekonal a nevydal toto rozhodnutie, rovnako tak mal možnosť podať správnu žalobu voči meritórnemu rozhodnutiu v danej veci, a teda argumentácia ust. § 178 SSP nedáva v tomto ohľade žiaden zmysel a tým nie je dôvodná. 30. Žalobca uviedol, že jediným hlavným záujmom konajúceho úradu bolo legitimovať v rozpore s viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu, že neboli overené vplyvy na životné prostredie. Zákon EIA vymedzuje, ktoré navrhované činnosti alebo jej zmeny, podliehajú posudzovaniu vplyvov. Žalobca neuviedol, konkrétne ustanovenie právneho predpisu, v rozpore s ktorým mal byť postup stavebného úradu, keď realizácia navrhovanej činnosti nebola predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona EIA. Správny súd preskúmava žalobu v zmysle ust. § 134 ods. 1 SSP v rozsahu a dôvodov žaloby, teda dôvodmi žaloby je viazaný. Z dôvodov žaloby podľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia lebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Žalobca neuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré mal podľa názoru žalobcu stavebný úrad porušiť tým, že neboli overené vplyvy na životné prostredie, v rozpore s ktorým konkrétnym ustanovením akého právneho predpisu mal stavebný úrad konať. Iba všeobecne žalobca poukázal na ust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v rozpore s ktorými mal úrad konať, ktoré vymenúvajú viacero povinnosti správnych orgánov, avšak neuviedol ktorú konkrétnu povinnosť z týchto ustanovení stavebný úrad mal porušiť, a tiež iba všeobecne konštatoval žalobca porušenie jeho hmotných práv, ktorých konkrétnych tiež nijako nešpecifikoval. 31. Ak žalobca uvádzal, že predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie. Neuvádza už však z akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu túto skutočnosť vyvodzuje. 32. Žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR č.k. II. ÚS 197/2010-52 citoval časť jednej vety. Ďalej citoval časť z odôvodnenia rozhodnutia I. ÚS 223/09-131 a uviedol, že v zmysle tohto záveru ústavného súdu bolo potrebné posudzovať aj danú vec. So závermi ústavného súdu v citovaných rozhodnutiach sa samozrejme správny súd stotožňuje, avšak časti odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukazoval žalobca, sú všeobecné, nie je zrejmé, ani žalobca neuviedol, ako sa prípady posudzované ústavným súdom skutkovo zhodujú s prejednávanou vecou, aby mohol správny súd závery ústavného súdu aplikovať na daný prípad, ale najmä ani žiadny konkrétny právny záver žalobca neuviedol, aký konkrétny právny záver (nie iba všeobecné poznatky) by mal správny súd aplikovať na danú vec. 33. Čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych aktov, na ktoré poukazuje a cituje žalobca, zaručuje prístup k súdnemu prieskumu správnych aktov združeniam. V tomto prípade nie je spornou otázkou prístup združenia - žalobcu k súdu, ale účastníctvo v správnom (územnom) konaní. Ani z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 nevyplýva žalobcovi postavenie účastníka konania v preskúmavanom územnom konaní. Žalobca ani túto skutočnosť netvrdí, uvádza iba, že odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií)
zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu a poukazuje na čl. I. zásada II.b/ a zásada VII. odporúčania. 34. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 a 8Sžz/1/2010. Z týchto rozhodnutí necitoval žiadne časti odôvodnenia ani právne závery konštatované najvyšším súdom. Nie je tak zrejmé, ako by sa mali uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu vzťahovať na prejednávanú vec, ako skutkovo a právne súvisia. 35. Ani zo žalobcom citovaného ustanovenia § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nevyplýva, aby žalobcovi vzniklo účastníctvo v územnom konaní, ani to, aby citované ustanovenie priznávalo účastníctvo v akomkoľvek správnom konaní. 36.Žalobca z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 iba cituje časť odôvodnenia, bez toho, aby uviedol skutkovú zhodnosť prípadov. Správny súd poukazuje, že najvyšší súd v uvedenom rozsudku konštatoval, že :,,Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle § 82 ods. 3 zák. č. 543/2002 Z.z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho konania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z.z.....“. Skutkový stav v rozsudku najvyššieho súdu sa líši od prejednávanej veci tým, že vo veci najvyššieho súdu právna úprava odňala združeniu možnosť byť účastníkom správneho konania podľa 4.definície správneho poriadku, avšak žalobca v tomto konaní mal možnosť byť účastníkom správneho konania za splnenia zákonných podmienok, ktoré však nevyužil. Žalobca opätovne ani pri tomto rozsudku najvyššieho súdu neuvádza ako je aplikovateľný na daný prípad, iba z neho cituje časť odôvodnenia. Vzhľadom na odlišnosť skutkových okolnosti, podľa správneho súdu nie sú závery z neho aplikovateľné na danú vec. 37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol. 38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.