{"guid": "cf781136-82b6-4b06-9043-05b593eb1e8e:5dac2627-6052-427c-9487-26ff363446d8", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6", "spisova_znacka": "PO-3S/23/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-3S/23/2020 z 31. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 31. júla 2025, sp. zn. PO-3S/23/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6", "identifikacne_cislo": "8020200816", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2025-07-31", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "nazov": "§ 34 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-34", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-34"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-8", "nazov": "§ 140c ods. 8 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-9", "nazov": "§ 140c ods. 9 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-9", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140c"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-10", "nazov": "§ 140c ods. 10 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-140c.odsek-10", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-140c"}, {"iri": "/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "nazov": "§ 24 ods. 2 zákona č. 24/2006 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2006/24/#paragraf-24.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/24-2006/paragraf-24"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-34", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-140c", "/SK/ZZ/2006/24#paragraf-24"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/5dac2627-6052-427c-9487-26ff363446d8", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nPO-3S/23/2020\n8020200816\n31. 07. 2025\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2025:8020200816.6\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka\na členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského, v právnej veci žalobcu:\nZdruženie domových samospráv, o.z., Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174,\nprávne zastúpený: Tkáč & Partners, s.r.o., Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti\nžalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A,\n831 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia právneho predchodcu žalovaného Okresného\núradu Prešov č. OU-PO-OVBP2-2020/049036-002 zo dňa 20.10.2020, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Žiaden z úeastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Mesto Poprad ako stavebný úrad konajúc v územnom konaní o umiestnení stavby „Objekt pre služby\na krátkodobé ubytovanie“ na Oravskej ulici v Poprade, prijalo dňa 3.8.2008 vyjadrenie žalobcu v ktorom\nuvádza, že si ako dotknutá verejnosť uplatňujú svoje práva za účelom kontroly splnenia verejných\nzáujmov životného prostredia. Mesto Poprad ako prvostupňový správny orgán následne rozhodnutím\nč. 73329/4368/2020-OSP-To zo dňa 2.10.2020 nepriznalo žalobcovi v predmetnom územnom konaní o\numiestnení stavby postavenie účastníka konania. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie.\n2. Právny predchodca žalovaného - Okresný úrad Prešov (ďalej aj ako „žalovaný“) napadnutým\nrozhodnutím č. OU-PO-OVBP2-2020/049036-002 zo dňa 20.10.2020 rozhodnutie mesta Poprad\npotvrdilo. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca správnu žalobu doručenú Krajskému súdu v Prešove\ndňa 22.12.2020.\nStručné zhrnutie napadnutých rozhodnutí\n3. Prvostupňový správny orgán svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že predmetná stavba nepodlieha\nzisťovaciemu konaniu podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie\na o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „EIA“). K predmetu územného konania nebolo\nuskutočnené žiadne zisťovacie konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa EIA. Tvrdenie\nžalobcu, že k stavbe zisťovacie konanie vykonané bolo je nepravdivé a zavádzajúce.\n\n4. Žalovaný vo svojom rozhodnutí po zhrnutí doterajšieho priebehu konania a reagujúc na námietky\nodvolateľa uviedol:\n- zákon č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) (ďalej aj ako „SZ“)\nako lex specialis obsahuje osobitnú úpravu účastníkov konania, preto je použitie § 14 ods. 1 veta pred\nbodkočiarkou správneho poriadku vylúčené;\n- osobitným predpisom v zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona je EIA, zo spisového materiálu však\nvyplýva, že predmetná stavba nepodlieha zisťovaciemu konaniu podľa EIA a vo vzťahu k predmetu\núzemného konania nebolo uskutočnené žiadne zisťovacie konanie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie\npodľa tohto zákona;\n- odvolateľ svoje právo byť účastníkom predmetného územného konania odôvodňuje účelom kontroly\nplnenia verejných záujmov, čo nie je zákonným dôvodom v zmysle stavebného zákona na priznanie\npráva byť účastníkom konania;\n- zo správneho poriadku nevyplýva zákonná povinnosť správneho orgánu, aby sám na základe žiadosti\na bezodplatne robil výpisy alebo odpisy zo spisov, žalobca mal právo do doby jeho vylúčenia kedykoľvek\nnahliadnuť do spisu;\n- odvolací orgán nevykonával dokazovanie a neboli doložené nové dôkazy, aplikácia § 33 ods. 2\nsprávneho poriadku nemá svoje opodstatnenie;\n- odvolateľ nie je v predmetnom konaní navrhovateľom ani stavebníkom, nemá vlastnícke ani iné práva k\npozemkom, ani k susediacim pozemkom a postavenie účastníka konania mu nevyplýva ani z osobitného\npredpisu.\nSprávna žaloba a vyjadrenie k nej\n9. Správnou žalobou zo dňa 21.12.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako pôvodnému\nsprávnemu súdu dňa 22.12.2020 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.\n10. Podľa žalobcu rozhodnutie žalovaného vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci,\nje nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, skutkový stav je v rozpore s\nadministratívnym spisom, v konaní došlo aj k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom\nverejnej správy, teda dôvody v zmysle § 191 ods. 1 písm. c), d), f) a g) Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“). Žalobca konkrétne v žalobe namietal:\n- žalobcovi vždy šlo o úplné, presné a správne informácie o životnom prostredí, žalovanému o legitimáciu\nnavrhovateľa v rozpore s právnymi predpismi;\n- žalovaný mal vychádzať z § 140c ods. 8 až 10 stavebného zákona, ktorá je zároveň osobitnou úpravou\naj k ustanoveniu § 59 stavebného zákona; (v závere žaloby aj v spojení aj s § 14 ods. 2 Správneho\nporiadku);\n- správne orgány sa nevysporiadali s námietkou, že k predmetnej stavbe neprebehlo zisťovacie konanie,\navšak toto tvrdenie nepodložili žiadnymi dôkazmi;\n- pri zisťovaní okruhu účastníkov konania je potrebné prihliadať aj na osoby, ktorých práva, právom\nchránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté;\n- pri výklade § 14 ods. 2 správneho poriadku netreba opomínať časticu „aj“ ktorá z hľadiska gramatického\nvýkladu indikuje ďalšie rozšírenie okruhu účastníkov popri subjektoch uvedených v § 14 ods. 1, k\nuvedenému žalobca cituje nálezy Ústavného súdu SR II. ÚS 197/2010-52 zo dňa 13.1.2011 a I. ÚS\n223/09-131 z 27.5.2010;\n- poukazuje na vymedzenie pojmu účastník konania v nezáväzných aktoch a to Odporúčania Výboru\nministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume správnych úkonov a (87) 16 o administratívnych\nkonaniach;\n- poukazuje na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu sp.zn. 5Sžz/1/2010 z 28.4.2011 a 8Sžz/1/2010\nz 27.1.2011 v zmysle ktorých je potrebné žalobcu považovať za účastníka konania;\n- žalobca mal povinnosť podať námietky a správnu žalobu podľa § 19 zákona o životnom prostredí, k\ntomu dáva do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Sžp/41/2009, a poukazuje na svoje\nstanovy a bežnú činnosť;\n- opakovane poukazuje na Aarhuský dohovor vyhlásený v pod č. 43/2006 Z.z., ktorý má aplikačnú\nprednosť pred vnútroštátnou úpravou, a to konkrétne čl. 3;\n- opakovane poukazuje na kontrolnú činnosť, ktorú majú vykonávať ekologické občianske združenia.\n\n11. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 3.6.2021, doručenom pôvodnému správnemu súdu toho istého\ndňa navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Konkrétne vo vyjadrení uviedol:\n- z § 140 stavebného zákona jednoznačne vyplýva, že ustanovenia správneho poriadku platia výlučne\nsubsidiárne, pričom stavebný zákon v § 34 vymedzuje účastníkov konania;\n- v rámci územného konania nebolo uskutočnené žiadne zisťovacie konanie o posudzovaní vplyvom na\nživotné prostredie a nebolo vydané žiadne rozhodnutie podľa EIA, preto § 24 nie je možné aplikovať a\nsprávny orgán pri vymedzení účastníkov konania správne vychádzal len z 34 stavebného zákona;\n- žalovaný preskúmal v odvolacom konaní skutočnosť, či mohol byť žalobca ukrátený na svojich právach\npričom nezistil nič, prečo by mal byť účastníkom predmetného územného konania;\n- ochrana životného prostredia bola zabezpečená na základe vyjadrenia stavebného úradu - odboru\nstarostlivosti o životné prostredie;\n- rozhodnutie o umiestnení stavby nezakladá právo navrhovateľa stavbu realizovať ani prevádzkovať,\npreto ani nemôže dôjsť k ujme na životnom prostredí;\n- žaloba nesmeruje proti rozhodnutiu vo veci samej, ktoré je výsledkom konania o návrhu na vydanie\núzemného rozhodnutia o umiestnení stavby, čo vylučuje aplikáciu § 140c ods. 8 a nasl. stavebného\nzákona v danom prípade pričom meritórne rozhodnutie bolo vydané 25.11.2020, doručované verejnou\nvyhláškou, pričom nik voči nemu nepodal odvolanie a tak 30.12.2020 nadobudlo právoplatnosť.\n12. Žalobca v replike v zásade nič nové neuviedol, zopakoval niektoré tézy zo žaloby (najmä formalistický\nprístup správnych orgánov) a sústredil sa najmä na zdôvodnenie nariadenia ústneho pojednávania\npred správnym súdom. K vyjadreniu „na podporu svojej argumentácie“ priložil 300 stranovú „Analýzu\nvybraných aspektov fungovania výkonu štátnej správy starostlivosti o životné prostredie“.\nKonanie na správnom súde\n13. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach (ďalej len súd). V súlade s\n§ 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z\nKrajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023\ndaná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny\nsúd v Košiciach.\n14. Na prejednanie veci Správny súd v Košiciach nariadil pojednávanie na deň 24.07.2025 o 10:30\nhod. Žalobca sa z pojednávania ospravedlnil a prítomný zástupca žalobca, poukázal na svoje doterajšie\nvyjadrenia pričom vo svojom prednese poukázal predovšetkým na § 178 ods. 3 SSP, t.j. možnosť žalobcu\nako zainteresovanej verejnosti podávať žalobu v oblasti životného prostredia. Rozsudok, ktorým správny\nsúd žalobu zamietol a žiadnemu účastníkovi náhradu trov konania nepriznal bol verejne vyhlásený dňa\n31.7.2025.\nRelevantná právna úprava\n15. Podľa § 140 SZ ak nie je výslovne ustanovené inak, vzťahujú sa na konanie podľa tohto zákona\nvšeobecné predpisy o správnom konaní.\n16. Podľa § 34 ods. 1 SZ účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným\núradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu.1g)\n17. Podľa § 34 ods. 2 SZ v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej\nuzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých\nvlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám\nvrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n18. Podľa § 140c ods. 8 až 10 SZ proti územnému rozhodnutiu o umiestnení stavby, územnému\nrozhodnutiu o využití územia, stavebnému povoleniu a kolaudačnému rozhodnutiu, ktorému\npredchádzalo konanie podľa osobitného predpisu,15b) má právo podať odvolanie aj ten, kto nebol\núčastníkom konania, ale len v rozsahu, v akom sa namieta nesúlad povolenia s obsahom rozhodnutia\n\npodľa osobitného predpisu.15d) Lehota na podanie odvolania podľa odseku 8 je 15 pracovných dní a\nzačne plynúť odo dňa zverejnenia povolení uvedených v odseku 8.Podaním odvolania podľa odseku 8\nsa ten, kto ho podal, stáva účastníkom konania.\n19. Podľa § 24 ods. 2 EIA dotknutá verejnosť má postavenie účastníka v konaniach uvedených v tretej\nčasti a následne postavenie účastníka v povoľovacom konaní k navrhovanej činnosti alebo jej zmene,\nak uplatní postup podľa odseku 3 alebo odseku 4, ak jej účasť v konaní už nevyplýva z osobitného\npredpisu.24) Právo dotknutej verejnosti na priaznivé životné prostredie, ktorá prejavila záujem na\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmene postupom podľa odseku 3 alebo odseku 4, môže byť povolením\nnavrhovanej činnosti alebo jej zmeny alebo následnou realizáciou navrhovanej činnosti alebo jej zmeny\npriamo dotknuté.\n20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n21. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil\nsa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna\nžaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť.\n22. Predmetom konania, pre kontext a zopakovanie, bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o\npodanom odvolaní žalobcu tak, že toto zamietol, a napadnuté rozhodnutie, ktorým správny orgán prvého\nstupňa nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania v územnom konaní o umiestnení stavby\n„Objekt pre služby a krátkodobé ubytovanie“ na Oravskej ulici v Poprade, v celom rozsahu potvrdil.\n23. Žaloba obsahovala niekoľko desiatok bodov, ktoré žalobca označil ako žalobné („3. Žalobné body“\na nasl.), pričom väčšina z nich mala so žalobnými bodmi len pramálo spoločné, jednalo sa poväčšine\no citáciu právnych predpisov či častokrát s vecou nesúvisiace všeobecné konštatovania. Žalobné body\nsú konkrétne výhrady alebo dôvody, na základe ktorých sa žalobca domáha zrušenia alebo zmeny\nrozhodnutia správneho orgánu. Inými slovami, sú to argumenty, prečo je rozhodnutie nezákonné alebo\nnesprávne.\n24. Žalobné body, teda súd musel prácne dolovať zo žaloby, pričom gro žalobcovej argumentácie\nuplatnenej v žalobe predovšetkým spočívalo v poukazovaní na aplikáciu § 14 správneho poriadku, §\n140c stavebného zákona či medzinárodných dohovorov, najmä Aarhuského dohovoru. Na pojednávaní\nzas právny zástupca akcentoval na (aj v žalobe uvedený) § 178 SSP .\n25. K § 14 SP s ohľadom na osobitnú komplexnú úpravu účastníctva v územnom konaní § 34 Stavebného\nzákona, na postavenie účastníka v územnom konaní sa bez ďalšieho neaplikujú tieto ustanovenia\nSprávneho poriadku. V tejto súvislosti súd upriamuje pozornosť žalobcu na § 140 Stavebného\nzákona, upravujúci konkurenciu Správneho poriadku a Stavebného zákona, a to v zhode s prastarým\nstarorímskym a dodnes živým právnym princípom lex specialis derogat legi generali. Ustanovenia\nSprávneho poriadku možno v územnom konaní aplikovať len subsidiárne, účastníctvo stavebný úrad\nprizná každému, kto sa ho domáha a patrí mu až do momentu, kým nebude z konania vylúčený, čo sa\nstalo aj v prejednávanej veci.\n26. K § 140c ods. 8 až 10 SZ - ten oprávňuje podať odvolanie aj subjekt, ktorý nebol účastníkom konania,\navšak len voči „kvázi“ meritórnemu rozhodnutiu ako napríklad územnému povoleniu, v danej veci sa\nvšak jednalo o rozhodnutie, ktorým žalobcovi nebolo priznané postavenie účastníka konania, čo nie je\nprípad rozhodnutia s ktorým uvedené ustanovenie počíta.\n27. K § 24 ods. 2 EIA - priznáva účastníctvo dotknutej verejnosti v konaniach uvedených v tretej\nčasti tohto zákona, avšak v predmetnom konaní žiadne takéto konanie neprebehlo, súd mal z\nadministratívneho spisu preukázané, že sa neuskutočnilo žiadne zaisťovacie konania a nebolo vydané\nžiadne rozhodnutie podľa zákona EIA, čím teda žalobcovi jeho účastníctvo v predmetnom konaní\nnevyplýva ani podľa tohto zákona. Z vyššie citovaných ustanovení zákona EIA vyplýva, že žaloba by\n\nmohol byť účastníkom v územnom konaní ako dotknutá verejnosť, ak by prejavil záujem na navrhovanej\nčinnosti alebo jej zmene a na konaní o jej povolení, avšak musel by postupovať v zmysle písmena a/\naž d/ ust. § 24 ods. 3 zákona EIA, teda podať odôvodnené písomného stanoviska k zámeru podľa § 23\nods. 4, odôvodnené pripomienky k rozsahu hodnotenia navrhovanej činnosti alebo jej zmeny podľa § 30\nods. 8, odôvodnené písomné stanovisko k správe o hodnotení činnosti podľa § 35 ods. 2, odôvodnené\npísomné stanovisko k oznámeniu o zmene podľa § 29 ods. 9.\n28. K Aarhuskému dohovoru – ten je zameraný na definíciu princípu práva na prístup k spravodlivosti\nzainteresovanej verejnosti, avšak bez dostatočnej konkretizácie obsahu práva, ktoré sa majú vo\nvnútroštátnom práve uplatňovať; a preto nie je priamo vykonateľný, avšak umožňuje viazanie prístupu\nk správnemu alebo súdnemu konaniu na splnenie podmienok, pričom zákonodarca ustanovil ako\npodmienku práve uplatnenie postupu podľa § 24 ods. 3 alebo ods. 4 zákona o EIA. Pri nesplnení týchto\npodmienok sa nemôže žalobca domáhať účasti v územnom konaní. Navyše správy súd dodáva, že\npodľa § 178 ods. 3 SSP je zabezpečený cieľ účinnej súdnej ochrany.\n29. K § 178 SSP pokiaľ teda žalobca na pojednávaní rozvil žalobnú argumentáciu v žalobe, a to tým\nsmerom, že žalobca má vyvíjať aktivitu ako zainteresovaná verejnosť aby mohol podať správnu žalobu\nsúd dodáva, že žalobca takúto aktivitu vyvinul a správnu žalobu aj podal, inak by súd o jeho žalobe\nnekonal a nevydal toto rozhodnutie, rovnako tak mal možnosť podať správnu žalobu voči meritórnemu\nrozhodnutiu v danej veci, a teda argumentácia ust. § 178 SSP nedáva v tomto ohľade žiaden zmysel\na tým nie je dôvodná.\n30. Žalobca uviedol, že jediným hlavným záujmom konajúceho úradu bolo legitimovať v rozpore\ns viacerými právnymi predpismi realizáciu stavby v prospech navrhovateľa, a to aj napriek tomu,\nže neboli overené vplyvy na životné prostredie. Zákon EIA vymedzuje, ktoré navrhované činnosti\nalebo jej zmeny, podliehajú posudzovaniu vplyvov. Žalobca neuviedol, konkrétne ustanovenie právneho\npredpisu, v rozpore s ktorým mal byť postup stavebného úradu, keď realizácia navrhovanej činnosti\nnebola predmetom posudzovania vplyvov podľa zákona EIA. Správny súd preskúmava žalobu v zmysle\nust. § 134 ods. 1 SSP v rozsahu a dôvodov žaloby, teda dôvodmi žaloby je viazaný. Z dôvodov žaloby\npodľa § 182 ods. 1 písm. e) SSP musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov\nžalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia lebo opatrenia za nezákonné (žalobné body). Žalobca\nneuviedol žiadne konkrétne ustanovenie právneho predpisu, ktoré mal podľa názoru žalobcu stavebný\núrad porušiť tým, že neboli overené vplyvy na životné prostredie, v rozpore s ktorým konkrétnym\nustanovením akého právneho predpisu mal stavebný úrad konať. Iba všeobecne žalobca poukázal na\nust. § 3 ods. 4 a § 3 ods. 2 Správneho poriadku, v rozpore s ktorými mal úrad konať, ktoré vymenúvajú\nviacero povinnosti správnych orgánov, avšak neuviedol ktorú konkrétnu povinnosť z týchto ustanovení\nstavebný úrad mal porušiť, a tiež iba všeobecne konštatoval žalobca porušenie jeho hmotných práv,\nktorých konkrétnych tiež nijako nešpecifikoval.\n31. Ak žalobca uvádzal, že predmetná stavba podliehala posudzovaniu vplyvov na životné prostredie.\nNeuvádza už však z akého konkrétneho ustanovenia právneho predpisu túto skutočnosť vyvodzuje.\n32. Žalobca v žalobe citoval z rozhodnutí Ústavného súdu SR. Z rozhodnutia Ústavného súdu SR\nč.k. II. ÚS 197/2010-52 citoval časť jednej vety. Ďalej citoval časť z odôvodnenia rozhodnutia I. ÚS\n223/09-131 a uviedol, že v zmysle tohto záveru ústavného súdu bolo potrebné posudzovať aj danú vec.\nSo závermi ústavného súdu v citovaných rozhodnutiach sa samozrejme správny súd stotožňuje, avšak\nčasti odôvodnení rozhodnutí ústavného súdu, na ktoré poukazoval žalobca, sú všeobecné, nie je zrejmé,\nani žalobca neuviedol, ako sa prípady posudzované ústavným súdom skutkovo zhodujú s prejednávanou\nvecou, aby mohol správny súd závery ústavného súdu aplikovať na daný prípad, ale najmä ani žiadny\nkonkrétny právny záver žalobca neuviedol, aký konkrétny právny záver (nie iba všeobecné poznatky)\nby mal správny súd aplikovať na danú vec.\n33. Čl. 2 písm. a/ Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (2004) 20 o súdnom prieskume\nsprávnych aktov, na ktoré poukazuje a cituje žalobca, zaručuje prístup k súdnemu prieskumu správnych\naktov združeniam. V tomto prípade nie je spornou otázkou prístup združenia - žalobcu k súdu, ale\núčastníctvo v správnom (územnom) konaní. Ani z Odporúčania Výboru ministrov Rady Európy (87) 16\nnevyplýva žalobcovi postavenie účastníka konania v preskúmavanom územnom konaní. Žalobca ani\ntúto skutočnosť netvrdí, uvádza iba, že odporúčanie kladie jasný dôraz na úlohu združení (asociácií)\n\nzastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov chránených právom vrátane súdneho prieskumu\ntakýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu a poukazuje na čl. I. zásada II.b/ a zásada VII.\nodporúčania.\n34. Žalobca poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžz/1/2010 a 8Sžz/1/2010. Z týchto\nrozhodnutí necitoval žiadne časti odôvodnenia ani právne závery konštatované najvyšším súdom. Nie\nje tak zrejmé, ako by sa mali uvedené rozhodnutia najvyššieho súdu vzťahovať na prejednávanú vec,\nako skutkovo a právne súvisia.\n35. Ani zo žalobcom citovaného ustanovenia § 19 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí nevyplýva,\naby žalobcovi vzniklo účastníctvo v územnom konaní, ani to, aby citované ustanovenie priznávalo\núčastníctvo v akomkoľvek správnom konaní.\n36.Žalobca z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžp/41/2009 iba cituje časť odôvodnenia, bez\ntoho, aby uviedol skutkovú zhodnosť prípadov. Správny súd poukazuje, že najvyšší súd v uvedenom\nrozsudku konštatoval, že :,,Bez ohľadu na to, že žalobca bol až do 30. novembra 2007 v zmysle § 82 ods.\n3 zák. č. 543/2002 Z.z. týmto osobitným zákonom uznaný v zmysle 4. definície za účastníka správneho\nkonania a že toto postavenie stratil od 01.12.2007 na základe zákona č. 454/2007 Z.z.....“. Skutkový\nstav v rozsudku najvyššieho súdu sa líši od prejednávanej veci tým, že vo veci najvyššieho súdu právna\núprava odňala združeniu možnosť byť účastníkom správneho konania podľa 4.definície správneho\nporiadku, avšak žalobca v tomto konaní mal možnosť byť účastníkom správneho konania za splnenia\nzákonných podmienok, ktoré však nevyužil. Žalobca opätovne ani pri tomto rozsudku najvyššieho súdu\nneuvádza ako je aplikovateľný na daný prípad, iba z neho cituje časť odôvodnenia. Vzhľadom na\nodlišnosť skutkových okolnosti, podľa správneho súdu nie sú závery z neho aplikovateľné na danú vec.\n37. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.\n38. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a\nžalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\n39. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno\npodať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}