Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/28/2021 8020200711 11. 02. 2025 Mgr. LL.M. Jana Fandáková ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200711.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v senáte zloženom z predsedníčky Mgr. Jany Fandákovej, LL.M. (sudkyne spravodajkyne) a členov JUDr. Radovana Turčíka, a JUDr. Renáty Smajdovej, v právnej veci žalobcu: AAAautoAAA, s.r.o., so sídlom Okružná 787/18, Poprad, IČO: 45 863 784, právne zastúpeného JUDr. Ing. Marcelou Martinkovičovou, advokátkou, so sídlom Nám. Sv. Egídia 95, Poprad, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov Komenského 52, Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1/ Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., so sídlom Fejova 2, Košice, IČO: 36 604 283, 2/ A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D., v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP5-2020/041946-002 zo 14.09.2020, takto rozhodol: I. Konanie vo vzťahu k ďalšiemu účastníkovi konania - Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., so sídlom Fejova 2, Košice, IČO: 36 604 283, z a s t a v u j e . II. Žalobu z a m i e t a . III. Účastníkom konania nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Na Okresný úrad Košice - okolie, katastrálny odbor (ďalej len „prvostupňový orgán“) bol dňa 29. marca 2019 podaný návrh na vklad vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy uzavretej 28. marca 2019 medzi obchodnou spoločnosťou Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., so sídlom Fejova 2, Košice, IČO: 36 604 283 (ďalej aj „predávajúci“ alebo „záložca“), v zastúpení záložným veriteľom žalobcom, ako predávajúcim a A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, D. (ďalej aj „kupujúci“), ako kupujúcim, predmetom, ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území E. F. zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX ako pozemky, parcela registra C-KN č.XXXX/XX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 8895 m2, č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 697 m2, č. XXXX, zastavané plochy a nádvoria o výmere 111 m2, č. XXXX/X, zastavané plochy a nádvoria o výmere 797 m2, stavba so súpisným č. XXX, kravín č. 6 postavená na pozemkoch parcelné č. XXXX/X G. H. XXXX/X a stavba bez súpisného čísla, ošipáreň postavená na pozemku parcelné č. XXXX, do výlučného vlastníctva kupujúceho. 2. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 1192/2019 zo dňa 4. apríla 2019 konanie o návrhu na vklad prerušil do právoplatného skončenia konania P 76/2017. V odôvodnení tohto rozhodnutia prvostupňový orgán uviedol, že na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. F. je pod P 76/2017 zapísaná
obmedzujúca poznámka so zákazom nakladania s predmetom záložného práva bez súhlasu správcu dane. 3. Dňa 10. apríla 2019 sa na prvostupňový správny orgán dostavil konateľ vlastníka nehnuteľností zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX v katastrálnom území E. F. pán I. J. (konateľ spoločnosti Machine Central Tobacco Distribution s.r.o., pozn.) za účelom nahliadnutia do spisov a oboznámenia sa s plombami evidovanými na predmetnom liste vlastníctva. Po predložení listiny Z 4807/2017 - oznámenie o začatí výkonu záložného práva vyhlásil, že žalobca ako záložný veriteľ mu nikdy neoznámil začatie výkonu záložného práva, podpis na listine nie je jeho a zároveň do úradného záznamu vyhotoveného dňa 10. apríla 2019 vyhlásil, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. F. je zapísané nezákonne a záložný veriteľ nie je oprávnený predávať majetok spoločnosti. 4. Prvostupňový orgán mal zo svojej činnosti vedomosť o existencii vkladového konania č. V 3961/2018, v ktorom žalobca ako záložný veriteľ predával nehnuteľnosti evidované na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie E. F. iným kupujúcim. Už v tomto konaní mal správny orgán pochybnosť o oprávnení žalobcu ako záložného veriteľa uskutočniť výkon záložného práva a preto rozhodnutím č. V 3961/2018 zo dňa 22. januára 2019 konanie prerušil a vyzval účastníkov konania okrem iného na predloženie hodnoverných dokladov o zaslanie a doručenie oznámenia o začatí výkonu záložného práva záložnému dlžníkovi. Dňa 7. marca 2019 bolo prvostupňovému orgánu v tomto konaní doručené späťvzatie návrhu na vklad a toto konanie bolo 7. marca 2019 zastavené. 5. Prvostupňový orgán s poukázaním na protichodné tvrdenia žalobcu ako záložného veriteľa a obchodnej spoločnosti Machine Central Tobacco Distribution s.r.o. ako záložného dlžníka preskúmal listiny vzťahujúce sa na vec a zistil, že je tu daná pochybnosť o oprávnení žalobcu uskutočniť výkon záložného práva, nakoľko podpisy konateľa I. J. na zmluve o úvere, zmluve o zriadení záložného práva a na oznámení o začatí výkonu záložného práva sa javili ako diametrálne odlišné, zvlášť, keď konateľ I. J. do úradného záznamu dňa 10. apríla 2019 výslovne namietol a poprel svoj podpis na oznámení o začatí výkonu záložného práva. Zároveň u správneho orgánu vznikla pochybnosť, či žalobca ako záložný veriteľ dodržal zákonný postup podľa § 151j ods. 1 Občianskeho zákonníka. 6. Prvostupňový orgán rozhodnutím č. V 1192/2019 zo dňa 2. júla 2019 prerušil konanie o návrhu na vklad do predloženia požadovaných listín. Žalobca dňa 25. júla 2011 doručil prvostupňovému orgánu overené kópie oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20. novembra 2017 a poslednej výzvy na zaplatenie pohľadávky pred uplatnením si záložného práva zo dňa 6. novembra 2017, pričom uviedol, že predložené listiny spĺňajú zákonné predpoklady na výkon záložného práva. Následne prvostupňový orgán výzvou zo dňa 10. januára 2020 opätovne vyzval žalobcu na predloženie originálu požadovaných listín, nakoľko z úradne overených kópii nebolo možné ustáliť pravosť podpisov na nich sa nachádzajúcich. Dňa 27. januára 2020 bolo správnemu orgánu doručené vyjadrenie žalobcu, v ktorom poukázal na to, že úradne overené kópie listín majú rovnakú právnu silu ako originály listín a žiadal, aby bol vklad vlastníckeho práva povolený. 7. Prvostupňový orgán rozhodnutím číslo V-1192/2019 zo dňa 9. júna 2020 (ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“) konanie o návrhu na vklad zastavil z dôvodu, že žalobca ani v náhradnej lehote žiadané originály listín správnemu orgánu nepredložil. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný rozhodnutím č. OU-KE-OOP5-2020/041946-002 zo 14.09.2020 (ďalej len „napadnuté rozhodnutie“) a to tak, že odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové podľa § 59 ods. 2 Správneho poriadku potvrdil. 8. Dôvody pre zastavenie konania o návrhu na vklad sú v napadnutom rozhodnutí žalovaného v spojení s prvostupňovým rozhodnutím v podstatnej časti vymedzené takto: - žalobca napriek výslovnému upozorneniu, že pokiaľ nepredloží požadované listiny v určenej lehote bude konanie zastavené, originály listín nedoložil, - pokiaľ správny orgán pri posudzovaní podkladov tvoriacich obsah spisu č. V 1192/2019 zistil, že je tu daná pochybnosť o oprávnení žalobcu ako záložného veriteľa uskutočniť výkon záložného práva mal povinnosť zistiť, či si žalobca dohodnutú povinnosť predchádzajúcej výzvy doručenej žalobcovi skutočne splnil,
- v záujme zistenia materiálnej pravdy bol správny orgán s prihliadnutím na okolnosti prípadu povinný zvoliť vhodný spôsob, akým dospeje k podkladom a dôkazom potrebným pre rozhodnutie veci. Správny orgán sám o sebe nie je spôsobilý rozhodnúť o pravosti podpisu na listine, avšak v prípade, keď o tejto otázky závisí rozhodnutie vo veci je povinný iniciovať znalecké dokazovanie ako právnym poriadkom uznaný dôkazný prostriedok, - nie je pravdivé tvrdenie žalobcu, že správny orgán nie je oprávnený skúmať platnosť podpisu na listinách a nie je oprávnený skúmať zákonnosť postupu žalobcu pri výkone záložného práva. Správny orgán je povinný postupovať tak, aby preskúmal podstatné obsahové a formálne náležitosti zmluvy a zistil presne a úplne skutočný stav veci, vrátane zákonnosti postupu predchádzajúcemu uzavretiu kúpnej zmluvy pri výkone záložného práva priamym predajom, - až na základe predložených originálov listín a znaleckého dokazovania by bolo možné potvrdiť alebo vyvrátiť tvrdenie konateľa záložcu o tom, že jeho podpis na predmetných listinách nie je pravý. Od posúdenia tejto otázky záviselo rozhodovanie správneho orgánu vo veci. Až zodpovedanie tejto otázky by viedlo k rozhodnutiu o tom, či boli splnené taxatívne zákonné podmienky pre začatie výkonu záložného práva priamym predajom, - katastrálny zákon v § 31 ods. 1 zakotvuje dôvody, pri naplnení ktorých je správny orgán ex lege povinný zastaviť konanie o návrhu na vklad. Jedným z taxatívnych dôvodov zastavenia konania je neodstránenie nedostatkov návrhu na vklad, prípadne jeho príloh účastníkmi konania v stanovenej lehote. Vzhľadom na to, že žalobca neodstránil vytýkané nedostatky návrhu na vklad, resp. jeho príloh predpísaným právne relevantným spôsobom, správny orgán bol povinný konanie podľa § 31 ods. 1 písmena f) katastrálneho zákona, zastaviť. II. Súdne konanie 9. Správnou žalobou elektronicky doručenou dňa 19.11.2020 sa žalobca domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia ako aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. c), d) a e) SSP, vrátenia veci na ďalšie konanie a priznania nároku na náhradu trov konania. 10. Konanie o správnej žalobe bolo po postúpení veci Krajským súdom v Košiciach vedené pôvodne pod sp. zn. 7S/28/2021. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“), ktorým bolo konanie v ďalšom vedené pod sp. zn. KE-7S/28/2021. 11. V žalobe sú vymedzené nasledovné žalobné body (námietky) žalobcu: - v zmysle § 81 ods. 7 a 8 Daňového poriadku má prednostný záložný veriteľ právo v mene záložného dlžníka uskutočniť výkon záložného práva a to bez súhlasu správcu dane. Z uvedeného dôvodu konal žalobca ako prednostný záložný veriteľ, nakoľko jeho záložné právo bolo evidované ako prvé záložné právo, čo vyplýva priamo z listu vlastníctva. Vzhľadom na uvedené správny orgán nekonal v súlade so zákonom, nakoľko nebol žiaden zákonný dôvod na prerušenie konania až do skončenia tohto daňového záložného práva, - ustanovenie § 31a písmena e) katastrálneho zákona umožňuje prerušiť katastrálne konanie, ak nakladá s predmetnou nehnuteľnosťou účastník konania v rozpore s vydaným rozhodnutím. V tomto prípade však nenakladal s nehnuteľnosťou účastník konania, alebo v jeho mene žalobca, ktorého na to oprávňuje záložná zmluva, čo však správny orgán nezobral do úvahy pri vydávaní rozhodnutia o prerušení konania. Z uvedeného dôvodu preto nebolo možné na tento prípad použiť uvedené ustanovenie katastrálneho zákona a katastrálne konanie prerušiť, - ustanovenie § 24 ods. 4 katastrálneho zákona umožňuje predložiť listiny tak v origináli, ako aj v úradne osvedčenej kópii. Obidve takéto listiny kladie zákon na jednu úroveň a správny orgán nie je oprávnený vyžiadať od účastníka katastrálneho konania predložiť originál listiny, ak účastník katastrálneho zákona predložil listinu v úradne osvedčenej kópii,
- za originál listiny sa považuje aj osvedčená kópia listiny, nakoľko notár zmysle § 57 Notárskeho poriadku osvedčil správnosť odpisu listiny, čo potvrdil aj priamo na osvedčenej kópii listiny. Z uvedeného dôvodu originál listiny má rovnakú právnu silu ako osvedčená kópia tejto listiny, - listiny, ktoré správny orgán žiadal od žalobcu predložiť v origináli, správny orgán mal v origináli k dispozícii a to pri zápise záznamovej listiny Z 4807/17. Opätovné žiadanie originálu listiny bolo zo strany správneho orgánu nezákonné, - k zápisu poznámky o začatí výkonu záložného práva postačuje v súlade s § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. len oznámenie veriteľa o začatí výkonu záložného práva, čo žalobca predložil a na základe, ktorého bola táto poznámka na liste vlastníctva č. XXXX zapísaná. Rovnako aj táto listina sa už v origináli nachádza v zbierke listín. Vzhľadom na uvedené bola výzva správneho orgánu predložiť originál listiny - posledná výzva na zaplatenie pohľadávky pred uplatnením záložného práva zo dňa 6. novembra 2017 protizákonná, - v právomoci správneho orgánu nie je posudzovanie pravosti podpisu na akejkoľvek listine predloženej na zápis do katastra nehnuteľností. Povinnosťou správneho orgánu v predmetnej veci bolo skúmať, či po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré by bránili vkladu do katastra. Vyhlásenie vlastníka nehnuteľnosti o tom, že podpis na oznámení o začatí realizácie záložného práva nie je jeho, nie je takou skutkovou a právnou zmenou, na ktorú správny orgán mal povinnosť prihliadať vo vkladovom konaní v čase vydania rozhodnutia, - rovnako nie je oprávnený správny orgán vyhotoviť za týmto účelom znalecké dokazovanie, tak ako je uvedené v odôvodnení rozhodnutia. Ak v katastrálnom konaní bola správnemu orgánu zo strany vlastníka nehnuteľnosti napádaná platnosť či už výkonu záložného práva alebo podpisu na listine, správny orgán môže vlastníka nehnuteľnosti odkázať na iný príslušný orgán alebo súd, avšak táto skutočnosť nemôže ovplyvniť rozhodovanie správneho orgánu v príslušných katastrálnych konaniach. Ak by išlo o predbežnú otázku správny orgán má možnosť podať podnet na príslušný orgán, čo však neurobil a rozhodol o vklade až po pätnástich mesiacoch po podaní návrhu na vklad a to až na základe konania záložného veriteľa, - žalovaný sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal s odvolacími dôvodmi žalobcu a zároveň nedostatočne odôvodnil svoje rozhodnutie, čo spôsobuje nepreskúmateľnosť rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť a pre nedostatok dôvodov, - správne orgány nedostatočne zistili skutkový stav, pretože neprešetrili tvrdenia žalobcu uvedené v odvolaní voči rozhodnutiu. 12. Dňa 23. apríla 2021 bolo správnemu súdu doručené podanie žalobcu, prostredníctvom ktorého predložil do konania ako dôkaz znalecký posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru ČES: PPZ-KEU-BA-EXP-2020/13700 z 25. januára 2021 (ďalej len „znalecký posudok“), v zmysle záverov ktorého, podľa jeho tvrdenia, znalec potvrdil sporný podpis I. J. zo dňa 29.01.2018 na Oznámení o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.11.2017. Tento dôkaz, podľa názoru žalobcu, vyvracia tvrdenie pôvodného vlastníka p. J. o tom, že na tejto listine bol jeho podpis sfalšovaný, ako tvrdil správnemu orgánu. 13. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe z 15. júna 2021 zotrval na správnosti napadnutého rozhodnutia a zdôraznil, že zápis daňového záložného práva, resp. nedoloženie súhlasu správcu dane nebolo ani čiastočným dôvodom zastavenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva č. V 1192/2019 a vydanie tohto rozhodnutia nemalo vplyv na konečné preskúmavané rozhodnutie. Tento vytýkaný postup prvostupňového správneho orgánu nebol dôvodom rozhodnutia prvostupňového orgánu o zastavení konania a žalovaný v napadnutom rozhodnutí daňové záložné právo, resp. okolnosti jeho zápisu a jeho vplyv na rozhodnutie o povolení vkladu vlastníckeho práva nepovažoval vôbec za skutočnosť, ktorá by aspoň okrajovo odôvodňovala zastavenie konania prvostupňovým orgánom. V ďalšom poukázal na to, že dôvodom a príčinou vydania napadnutého rozhodnutia o zastavení konania bolo, že žalobca na výzvu správneho orgánu obsiahnutú v rozhodnutí o prerušení konania o návrhu na vklad zo dňa 2. júla 2019 a vo výzve na predloženie originálov listín zo dňa 10. januára 2020 nepredložil originál listín, preukazujúci splnenie podmienky podľa článku III. bod 1 záložnej zmluvy číslo 201101, t.j. poslednej výzvy na zaplatenie pohľadávky pred uplatnením si záložného práva zo dňa 06.11.2017 a oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.11.2017. 14. Žalovaný sa stotožnil s tvrdením žalobcu o tom, že katastrálny zákon umožňuje predložiť listiny tak v originálnom vyhotovení alebo úradne osvedčenej kópii, pričom originál listiny má rovnakú právnu silu ako osvedčená kópia tejto listiny, avšak vzhľadom na dôvod požiadavky predloženia listiny, ktorou
bolo overenie pravosti podpisu konateľa záložcu na listinách sa javí požiadavka správneho orgánu ako logická a odôvodnená. Táto požiadavka vyplynula z na prvý pohľad rôznych podpisov záložcu na listinách predložených vo vkladovom konaní, čo malo za následok pochybnosť o pravosti podpisov. Za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci požiadal správny orgán v súlade s požiadavkou vyjadrenou v § 32 ods. 1 Správneho poriadku o predloženie požadovaných listín. 15. V reakcii na predloženie znaleckého posudku žalobcom do správneho súdneho konania, žalovaný uviedol, že z dôvodov, ktoré spochybnili zákonom predpísaný postup pri realizácii záložného práva bol povinný zistiť skutočný stav veci a za tým účelom vyžiadal predloženie požadovaných listín. Žalobca v zákonom stanovenej lehote túto povinnosť nesplnil, čo malo za následok zastavenie konania o návrhu na vklad. Znalecký posudok, ktorý bol vyhotovený až po vydaní napadnutého rozhodnutia nebol použitý v konaní, nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Žalovaný v závere vyjadrenia navrhol žalobu zamietnuť. 16. Žalobca v replike z 1. júla 2021 zdôraznil, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný mal k dispozícii originál Oznámenia o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.11.2017, nakoľko táto listina bola zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX pod Z 4807/2017 a bola predložená na zápis zo strany žalobcu ako záložného veriteľa, ktorý začal výkon záložného práva. Rovnako bol zo strany žalobcu zaslaný žalovanému aj originál poslednej výzvy na zaplatenie pohľadávky pred uplatnením si záložného práva zo dňa 6. novembra 2017. Z uvedeného dôvodu má žalobca za to, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, nakoľko napriek tomu, že listiny preukazujúce splnenie podmienok podľa článku III bod 1 záložnej zmluvy č. 201101 mal k dispozícii, vklad nepovolil. Nad rámec uvedeného má žalobca za to, že žalovaný konal v rozpore so zákonom, nakoľko bez právneho dôvodu vyžadoval od žalobcu predloženie listín preukazujúcich splnenie podmienky, pričom mal povinnosť skúmať len splnenie zákonnej podmienky uvedenej v § 151m ods. 1 Občianskeho zákonníka, čo žalobca žalovanému preukázal predložením originálu listiny, ktorá bola následne zapísaná na príslušný list vlastníctva. Žalobca má to, že žalovaný nekonal v súlade so zákonom a aj keď mal predložené všetky listiny neinicioval znalecké dokazovanie. Poukázal na to, že ak by bolo iniciované znalecké dokazovania a znalec by vyžadoval predloženie originálov listín tak, ako to bolo pri vyhotovení znaleckého posudku v trestnom konaní, tieto listiny by znalcovi zo strany žalobcu boli predložené. Zároveň žalobca poukázal na to, že nie je povinný mať niekoľko originálov listín týkajúcich sa výkonu záložného práva. 17. Žalovaný v duplike z 09.08.2021 poukázal na skutočnosť, že vkladové spisy si v priebehu konania vyžiadali na kontrolu orgány prokuratúry na základe podnetu žalobcu, ktoré sú obsahovo prakticky totožné so žalobcom podanou žalobou. Orgány prokuratúry, nezávisle na sebe po preskúmaní predloženého spisového materiálu nezistili na strane prvostupňového orgánu žiadne vecné a skutkové pochybenia, v tomto smere vyhodnotili postup ako správny a zákonný, pričom jediné vytknuté procesné pochybenie prvostupňový orgán odstránil, keď konanie V 1192/2019 v intenciách upozornenia prokurátora zastavil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v osobe konateľa K. J. sa už konaní V 3961/2018 pokúsil predať nehnuteľnosti záložcu svojej manželke a svojmu synovi. Správny orgán aj toto konanie prerušil a vyzval účastníkov na predloženie potrebných listín. Žalobca, kupujúca manželka a syn reagovali späťvzatím návrhu na vklad, na základe čoho správny orgán toto konanie zastavil. Pokiaľ by žalobca nielen v konaní V 3961/2018, ale aj v konaniach V 874/2019 a V 1192/2019 predložil správnemu orgánu žiadaný originál listiny - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.11.2017, podpísaný dňa 29.01.2018 I. J., správny orgán by s určitosťou návrh na vklad nepovolil, ale podnikol by v konaní príslušné právne kroky. Je totiž objektívne nemožné, aby sa jedna osoba v ten istý deň na dvoch obsahovo identických listinách podpísala tak rozdielnymi podpismi. Žalobca prvostupňovému orgánu predložil len jeden originál listiny - Oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20.11.2017, so sporným podpisom I. J. a to v záznamom konaní Z 4807/17. Skutočnosť, ako sa žalobca dostal k tejto listine vysvetľuje úradný záznam zo dňa 21. mája 2021 vyhotovený na prvostupňovom orgáne. Pokiaľ žalobca uvádza, že žalovaný, mal v prípade pochybnosti o pravosti podpisu iniciovať znalecké dokazovanie, čo nevykonal, je k uvedenému potrebné uviesť, že práve zmyslom požiadavky prvostupňového orgánu na predloženie originálov listín, ktoré žalobca nepredložil, bolo ich získanie za účelom iniciovania znaleckého dokazovania. Žalobca nepredložením požadovaných listín túto snahu správneho orgánu zmaril. 18. Podaním z 05.01.2024 sa vyjadril ďalší účastník konania - A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/ X, D., ktorý uviedol, že sa stotožňuje so všetkými skutočnosťami uvedenými v žalobe a zároveň súhlasí
s tvrdeniami žalobcu, ktoré sa týkajú danej veci. Poukázal na to, že aj po podaní tejto žaloby bol so žalobcom v kontakte a informoval sa o danej veci. Žalobca ho informoval, že kataster zmenil vlastníka na nehnuteľnosti neoprávnene, pretože dlh záložcu voči žalobcovi naďalej trvá. Rovnako mu oznámil, že nový vlastník kúpil nehnuteľnosti za sumu 400.000 eur, čo je podľa jeho názoru nereálna suma. Poukázal na to, že sa so žalobcom dohodol, že ak by sa trhová hodnota nehnuteľnosti do povolenia vkladu zmenila je ochotný pristúpiť aj na navýšenie kúpnej ceny. 19. Správny súd vo veci vzhľadom na vyjadrenia účastníkov konania nenariadil pojednávanie. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 11. februára 2025 po tom, čo deň vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli správneho súdu a na jeho internetovej stránke najmenej päť dní vopred (§ 107 ods. 1 a 2 a § 137 ods. 4 SSP). III. Posúdenie veci správnym súdom 20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. Podľa § 99 písm. b) SSP správny súd konanie uznesením zastaví, ak zistil taký nedostatok procesnej podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, a nebol dôvod na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1. 22. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. 23. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 24. Podľa § 81 ods. 7 a 8 Daňového poriadku právne úkony týkajúce sa predmetu záložného práva po vydaní rozhodnutia o zriadení záložného práva môže daňový dlžník vykonať len po predchádzajúcom súhlase správcu dane. To neplatí, ak ide o výkon záložného práva prednostným záložným veriteľom podľa osobitného predpisu v mene a na účet záložného dlžníka alebo v mene záložného veriteľa a na účet daňového dlžníka; túto skutočnosť je prednostný záložný veriteľ povinný vopred oznámiť správcovi dane. Ak vzniklo na predmete záložného práva viac záložných práv, uspokojí sa záložné právo na zabezpečenie daňovej pohľadávky alebo záložné právo na zabezpečenie daňového nedoplatku podľa poradia zápisu alebo registrácie záložného práva v registri podľa osobitného predpisu. Ak sú pohľadávky zabezpečené záložným právom uspokojované v konkurznom konaní alebo v reštrukturalizačnom konaní, na toto uspokojenie sa vzťahuje osobitný predpis. 25. Podľa § 22 ods. 5 zákona č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov [ďalej len „katastrálny zákon“] v katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak. 26. Podľa § 24 ods. 4 katastrálneho zákona, ak je návrh na začatie katastrálneho konania podaný v listinnej podobe, musí navrhovateľ predložiť prílohy v listinnej podobe v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. 27. Podľa § 31 katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.
28. Podľa § 31a písm. c) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa preruší, ak bol účastník konania vyzvaný, aby v určenej lehote predložil verejnú listinu alebo inú listinu, ktorá potvrdzuje právo k nehnuteľnosti, alebo aby odstránil nedostatky návrhu, prípadne jeho príloh. 29. Podľa § 31b písm. f) katastrálneho zákona konanie o návrhu na vklad sa zastaví, ak účastník konania v určenej lehote neodstránil nedostatky návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. 30. Podľa § 34 ods. 1 a 2 zákona 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov [ďalej len „Správny poriadok“] na dokazovanie možno použiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazmi sú najmä výsluch svedkov, znalecké posudky, listiny a ohliadka. 31. Podľa § 40 ods. 1 Správneho poriadku, ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takým rozhodnutím viazaný; inak si správny orgán môže o takejto otázke urobiť úsudok alebo dá príslušnému orgánu podnet na začatie konania. 32. Podľa § 40 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán si nemôže ako o predbežnej otázke urobiť úsudok o tom, či a kto spáchal trestný čin, priestupok alebo iný správny delikt, alebo o osobnom stave fyzickej osoby, alebo o existencii právnickej osoby, ak patrí o tom rozhodovať súdu. 33. Správny súd v konaní o všeobecnej správnej žalobe (§ 177 a nasl. SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, všetko v medziach žalobných bodov (§ 134 ods. 1 a § 183 SSP) a dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná a preto ju bolo potrebné zamietnuť. 34. V úvode posúdenia správny súd uvádza, že lustráciou v Obchodnom registri Mestského súdu Košice zistil, že ďalší účastník konania - obchodná spoločnosť Machine Central [Tobacco Distribution s.r.o., so sídlom Fejova 2, Košice, IČO: 36 604 283, zanikol dňa 10.09.2024 a to bez právneho nástupcu. Vzhľadom na uvedené tak správny súd konštatuje, že nedostatok procesnej subjektivity, keď žalobca zanikol bez právneho nástupcu, je neodstrániteľným nedostatkom procesnej podmienky konania, ktorého následkom je zastavenie konania, preto súd predmetné konanie vo vzťahu k tomuto účastníkovi konania prvým výrokom podľa § 99 písm. b) SSP v spojení s § 35 ods. 1 SSP, § 25 SSP a § 64 CSP zastavil. 35. Správny súd v reakcii na námietku žalobcu o nezákonnom prerušení konania s poukazom na § 81 ods. 7 a 8 Daňového poriadku uvádza, že z administratívneho spisu mal za preukázané, že prvostupňový orgán rozhodnutím zo dňa 4. apríla 2019 konanie o návrhu na vklad V 1192/2019 prerušil do právoplatného skončenia konania P - 76/2017 s poukazom na § 81 ods.1 ods. 2 Daňového poriadku, keď požadoval od účastníkov konania predloženie listín preukazujúcich zánik obmedzujúcej poznámky P - 76/2017, t.j. písomné potvrdenie správcu dane o zániku daňovej pohľadávky daňového dlžníka, prípadne písomný súhlas správcu dane s predajom nehnuteľnosti vo vlastníctve daňového dlžníka a to záložcu. 36. Z pohľadu správneho súdu je podstatný následný procesný postup prvostupňového orgánu, ktorého dôsledky sa prejavili v prvostupňovom rozhodnutí o zastavení vkladového konania. V dôsledku skutočnosti, že sa na prvostupňový orgán dostavil konateľ záložcu a do úradného záznamu, ktorý je súčasťou administratívneho spisu vyhlásil, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva zo dňa 20. novembra 2017 „vidí po prvýkrát v živote“ a že toto oznámenie mu žalobcom nikdy nebolo predložené ani doručené, rukopis textu údajného prevzatia oznámenia nie je jeho a podpis na tejto listine taktiež nie jeho, došlo zo strany prvostupňového orgánu k opätovnému prerušeniu vkladového konania a to rozhodnutím zo dňa 2. júla 2019. Konanie bolo prerušené s poukazom na § 31 katastrálneho zákona a s poukazom na § 31a písm. a) a c) katastrálneho zákona s tým, že prvostupňový orgán vyzval účastníkov konania, aby predložili originály listín preukazujúce splnenie podmienok podľa článku III bod 1 záložnej zmluvy č. 201101. Žalobca podaním z 24.07.2019 predložil prvostupňovému orgánu úradne overené fotokópie uvedených listín. Vzhľadom na uvedené prvostupňový orgán opätovne vyzval žalobcu dňa 10.01.2020 na predloženie originálov požadovaných listín, keďže z úradne overených fotokópií nebolo možné ustáliť pravosť podpisov na nich sa nachádzajúcich.
37. Správny súd konštatuje, že aj keď prvé prerušenie konania nemalo svoj zákonný podklad, keďže žalovaný správny orgán nemohol vkladové konanie prerušiť s poukazom na citované ustanovenia Daňového poriadku (záložné právo žalobcu bolo nesporne prednostným záložným právom, pozn.) tak, tak ako na to poukázal aj žalovaný na str. 6 napadnutého rozhodnutia zápis daňového záložného práva, resp. nedoloženie súhlasu správcu dane nebolo, ale ani len čiastočným dôvodom zastavenia konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva V 1192/2019 a vydanie tohto procesného rozhodnutia nemalo vplyv na konečné preskúmavané rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené je z pohľadu prieskumu napadnutého rozhodnutia v spojení s prvostupňovým rozhodnutím táto námietka bez akéhokoľvek právneho významu a preto ju správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú. 38. V ďalšej argumentačnej línii žalobca namietal, že správny orgán nie je v katastrálnom konaní oprávnený skúmať platnosť podpisu na listinách a ani nie je oprávnený skúmať zákonnosť postupu žalobcu pri výkone záložného práva. Rovnako nie je podľa jeho názoru oprávnený nariaďovať za týmto účelom znalecké dokazovanie. 39. V tomto kontexte správny súd uvádza, že žalovaný s poukázaním na § 31 ods. 1 uviedol, že pri rozhodovaní o vklade bol prvostupňový orgán povinný prihliadať aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. V tomto kontexte zdôraznil, že predpokladom rozhodnutia o povolení vkladu vlastníckeho práva titulom kúpnej zmluvy uzavretej v rámci výkonu záložného práva je posúdenie, či boli splnené podmienky dohodnuté medzi záložným veriteľom a záložcom v záložnej zmluve, ktorá predchádza a je podkladom pre realizáciu záložného práva priamym predajom. 40. Správny poriadok, ktorého ustanovenia sa aplikujú aj v katastrálnom konaní, v ustanovení § 40 ods. 1 určuje, že ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je správny orgán takýmto rozhodnutím viazaný a zároveň v ods. 2 negatívnym spôsobom vymedzuje o akej predbežnej otázke si nemôže správny orgán urobiť vlastný úsudok. V tomto konkrétnom prípade je z pohľadu správneho súdu podstatné to, že v kontexte okolností, ktoré prvostupňový správny orgán počas vkladového konania zistil si mohol a musel ako predbežnú otázku vyhodnotiť skutočnosť, či si záložný veriteľ splnil svoju dohodnutú povinnosť predchádzajúcej výzvy záložcovi a taktiež si mohol a musel overiť pravosť podpisu na sporných listinách. Správny súd v tejto súvislosti poukazuje na znenie § 31 katastrálneho zákona, kde zákonodarca správnemu orgánu vo vkladovom konaní uložil skúmať okrem iného aj skutočnosť, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené. Naplneniu tejto povinnosti prvostupňovým orgánom preto zodpovedá postup, keď si správny orgán tieto skutočnosti preskúma v rámci svojej zákonnom zverenej právomoci tak, ako tomu bolo aj v preskúmavanom prípade, pričom nešlo o otázku právoplatne rozhodnutú príslušným orgánom (§ 40 ods. 1 katastrálneho zákona) ani o otázku vymedzenú v § 40 ods. 2 katastrálneho zákona, o ktorej by si prvostupňový orgán nemohol urobiť vlastný úsudok. Vzhľadom na uvedené bolo v právomoci správneho orgánu v súlade s § 34 ods. 1 a 2 Správneho poriadku si zvoliť aj vhodný dôkazný prostriedok za účelom zistenia a objasnenia skutočného stavu veci. 41. S touto námietkou bezprostredne súvisí aj námietka žalobcu o nezákonnom postupe prvostupňového orgánu, keď tento napriek zneniu § 24 ods. 4 katastrálneho zákona opakovane požadoval od žalobcu predloženie originálu listín, ktorých nepredloženie vyústilo do zastavenia vkladového konania. Z predmetného zákonného ustanovenia je zrejmé, že v štádiu začatia vkladového konania a podania návrhu na vklad zákonodarca vymedzil, že navrhovateľ môže prílohy návrhu na vklad predložiť či už v origináli alebo v úradne osvedčenej kópii. V predmetnej veci však následne po podaní návrhu na vklad, v priebehu preskúmavania splnenia zákonných podmienok došlo k relevantným pochybnostiam súvisiacimi s požadovanými listinami, keď prvostupňový orgán práve za účelom riadneho zistenia skutočného stavu veci žiadal od žalobcu predloženie originálov požadovaných listín za účelom ich predloženia v rámci znaleckého dokazovania. Vzhľadom na uvedené bola z pohľadu správneho súdu legitímna žiadosť správneho orgánu na predloženie ich originálov, pričom podstatné pre vec nebolo posudzovanie toho, či originál listiny má rovnakú právnu silu ako osvedčená kópia tejto listiny tak, ako na to poukazoval žalobca v žalobe. 42. V tejto súvislosti sa žiada uviesť, že ak žalobca na jednej strane namieta, že nie je jeho povinnosťou mať niekoľko originálov listín a na druhej strane uvádza, že ak by bolo iniciované znalecké dokazovania na výzvu znalca by tieto listiny predložil, tak ako to urobil v trestnom konaní (a teda nimi disponoval, pozn.), nie je zrejmé, prečo tieto nepredložil do vkladového konania na opakovanú výzvu a tak vlastným
konaním predišiel zastaveniu vkladového konania, bez nutnosti žiadať o následnú ochranu v správnom súdnom konaní. Vzhľadom na uvedené aj tieto námietky vyhodnotil správny súd ako nedôvodné. 43. Žalobca taktiež namietal, že k zápisu poznámky o začatí výkonu záložného práva postačuje v súlade s § 29 ods. 2 vyhlášky č. 461/2009 Z.z. len oznámenie veriteľa o začatí výkonu záložného práva, ktoré sa už v origináli nachádza v zbierke listín. Vzhľadom na uvedené bola podľa jeho názoru výzva správneho orgánu predložiť originál listiny - posledná výzva na zaplatenie pohľadávky pred uplatnením záložného práva zo dňa 6. novembra 2017 protizákonná. V reakcii na túto námietku správny súd uvádza, že bez ohľadu na znenie § 29 ods. 2 vyhlášky 461/2009 Z.z. prvostupňový orgán tak, ako už bolo uvedené mal v zmysle § 31 katastrálneho zákona povinnosť skúmať aj skutočnosť, či právo nakladať s nehnuteľnosťou nie je obmedzené, čomu zodpovedá v danom konkrétnom prípade postup správneho orgánu, ktorý skúmal, či si žalobca ako záložný veriteľ splnil svoju zmluvnú povinnosť v zmysle čl. III bod 1 zmluvy o zriadení záložného práva, pričom originál tejto listiny žalobca nepredložil. Vzhľadom na uvedené správny súd nevzhliadol v tomto postupe správneho orgánu žalobcom namietanú nezákonnosť. 44. Správny súd v závere uvádza, že nevykonal dokazovanie predloženým znaleckým posudkom, keďže tento bol vyhotovený po právoplatnosti napadnutého rozhodnutia a tak na neho nebolo možné prihliadať s poukazom na § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy a zároveň jeho závery by nijako neovplyvnili právne závery vkladového konania, ktoré bolo zastavené nie preto, či podpisy na sporných listinách patrili alebo nepatrili p. I. J., ale z dôvodu nepredloženia požadovaných listín v originálnom vyhotovení. 45. Námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu veci je v žalobe formulovaná všeobecne bez uvedenia konkrétne v akých okolnostiach by mala byť naplnená a preto ide z pohľadu správneho súdu o námietku nepreskúmateľnú, ktorou sa správny súd z tohto dôvodu nezaoberal. 46. Správny súd po preskúmaní rozhodnutia žalovaného a konania, ktoré mu predchádzalo na základe vyššie uvedených skutočností, dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju podľa § 190 SSP zamietol. 47. Vzhľadom k tomu, že v konaní žalobca nemal úspech správny súd v súlade s ustanovením § 167 SSP náhradu trov konania žalobcovi nepriznal, pričom nevzhliadol ani výnimočné dôvody na vynaložené trovy konania v zmysle § 168 SSP na strane žalovaného a zároveň ďalšiemu účastníkovi konania nevznikli žiadne trovy konania, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil (§ 169 SSP) a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal 48. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu v pomere hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na
dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že krajský súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).