Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1Sf/48/2024 8020200325 29. 04. 2025 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca spravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci žalobcu: VANAPO, s.r.o., so sídlom: Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, právne zastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom: Aurela Stodolu 12, 080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Colný úrad Prešov (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „colný úrad“) vydal dňa 10.10.2014 rozhodnutie č. 1096231/1/450761/2014 (ďalej aj ako „v poradí prvé rozhodnutie colného úradu“), ktorým bol žalobca v postavení daňového subjektu uznaný za zodpovedného z dopustenia sa správneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene a doplnení zákona č.467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003 Z. z. v znení účinnom v čase porušenia predpisov (ďalej aj ako „ZSD“) tým, že nepreukázal použitie a zúčtovanie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu (ďalej aj ako „SBL“) s identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov v súlade s príslušnými ust. § 10 ZSD. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 12.156.480 Eur. 2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa 21.01.2015 v spojení s opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/CI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj ako „v poradí prvé rozhodnutie žalovaného“) v poradí prvé rozhodnutie colného úradu podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „DP“), potvrdil. 3. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Prešove ako pôvodný správny súd rozsudkom č.k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj ako „v poradí prvý rozsudok krajského súdu“) žalobu žalobcu zamietol. 4. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/20191 zo dňa 28.06.2018 podľa § 250ja ods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ako „OSP“) tak, že v poradí prvý
rozsudok krajského súdu zmenil tak, že v poradí prvé rozhodnutie žalovaného, ako aj v poradí prvé rozhodnutie colného úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K uvedenému tento pristúpil z dôvodu, že výrok rozhodnutia v poradí prvého rozhodnutia colného úradu nebol dostatočne určitý a jednoznačne špecifikovaný, nakoľko neobsahoval čas a spôsob spáchania správneho deliktu (konania/ nekonania), ktorým žalobca porušil ustanovenie toho ktorého zákona. 5. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad opätovne rozhodol novým rozhodnutím č. 680035395/2019 zo dňa 01.08.2019 (ďalej aj ako „v poradí druhé rozhodnutie colného úradu“), ktoré na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj ako „v poradí druhé rozhodnutie žalovaného“) zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie a rozhodnutie. 6. Colný úrad Prešov ako správny orgán prvého stupňa dňa 27.01.2020 vydal v tom súdnom konaní napadnuté rozhodnutie č. 680003731/2020, ktorým uznal žalobcu zodpovedným z dopustenia sa správneho deliktu v zmysle § 70 ods.1 písm. r) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických nápojov (ďalej aj ako „ZSDAN“), nakoľko v lehote určenej colným úradom do dňa 09.08.2013 nepreukázal použitie kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov podľa uvedeného zákona (§ 53) konkrétne v súlade s ustanovením § 53 ods. 13 tohto zákona, okrem kontrolných známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d) ZSDAN. 7. Uvedeného správneho deliktu sa daňový subjekt dopustil tým, že ku dňu 09.08.2013 nepreukázal colnému úradu použitie kontrolných známok na označovanie SBL s identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov, v súlade so ZSDAN. Bývalý konateľ daňového subjektu o predmetných kontrolných známkach tvrdil, že ich dňa 13.07.20136 odovzdal spoločnosti RASKO Ltd. Co., so sídlom: Baženova 130, Kaliningrad, Ruská federácia (ďalej aj ako „RASKO Ltd.“), za účelom výroby a označovania spotrebiteľských balení alkoholických nápojov pre daňový subjekt na základe obchodnej zmluvy Contract No. 02/13/SK uzatvorenej medzi nimi dňa 01.07.2013, čo však daňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal. Tým daňový subjekt nepreukázal použitie uvedených kontrolných známok podľa ZSDAN. Uvedené porušenie daňových predpisov bolo zistené colníkmi Colného úradu Prešov počas vykonávania miestneho zisťovania dňa 30.07.2013 v čase od 09:15 do 11:30 hod. v priestoroch daňového skladu daňového subjektu nachádzajúcich sa na adrese: A. XXX/ X, XXX XX B., a bolo zachytené v Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 9006265/1/362925/2013 zo dňa 30.07.2013. 8. Správny orgán prvého stupňa za vyššie uvedený správny delikt žalobcovi uložil podľa § 70 ods. 2 písm. p) ZSDAN pokutu vo výške 100.000 Eur. 9. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal v prvom rade to, že podľa § 70 ods. 6 ZSDAN platí, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona, a teda keďže k údajnému porušeniu zákona malo dôjsť v roku 2013, prekluzívna lehota 5 rokov uplynula dňa 31.12.2018, pričom správny orgán prvého stupňa prvýkrát uložil pokutu vo výške 100 000 Eur rozhodnutím zo dňa 01.08.2019. Mal teda za to, že v danom prípade colnému úradu zaniklo právo uložiť pokutu a preto mal tento rozhodnúť o zastavení konania a pokutu neukladať. Ďalej žalobca namietal zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom, ktorý bol povinný vydať rozhodnutie do 10.12.2018 čo neurobil, a až dňa 12.12.2018 požiadal Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj ako „FR SR“) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia. Žalobca namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorá predstavuje jej maximálnu možnú zákonnú výšku. Mal za to, že pokuta uložená colným úradom nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu. Rovnako namietal aj samotné vedenie daňového konania, a to z dôvodu odmietnutia jeho návrhov na vykonanie dokazovania, namietal aj tvrdenie správneho orgánu o tom, že to bol práve žalobca, kto v danej veci zapríčinil predĺženie konania a vydanie rozhodnutia, ako aj nedostatočne zistený skutkový stav veci správny orgánom prvého stupňa. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a neporovnal tvrdenie žalobcu so skutočnými zisteniami. Na základe vyššie uvedeného žalobca žiadal, aby správny orgán prvého stupňa predmetné rozhodnutie v rámci autoremedúry zrušil, alebo aby FR SR, ako odvolací orgán, zrušil napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty žalobcovi v celom rozsahu.
10. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol svojim rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020 podľa § 74 ods. 4 DP tak, že odvolanie žalobcu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06.05.2020. Správna žaloba a vyjadrenie k žalobe 11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.06.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako pôvodnému správnemu súdu v ten istý deň domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 680003731/2020 zo dňa 27.01.2020 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 100.000 Eur. Eventuálne súdu navrhol aplikáciu peňažnej moderácie podľa § 192 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) alebo sankčnej moderácie podľa § 198 SSP. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania. 12. V správnej žalobe žalobca namietal: - prvostupňový správny orgán odstránil na základe súdneho rozhodnutia nedostatočnú určitosť výroku rozhodnutia, avšak žalovaný na tieto nedostatky nereflektuje a vo výroku rozhodnutia dostatočne nešpecifikuje, ktoré rozhodnutie potvrdzuje, pričom ani z odôvodnenia nie je zrejmé, čo je predmetom rozhodnutia; - nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty z dôvodu, že podľa jeho názoru mal colný úrad v žalovanom prípade zastaviť daňové konanie podľa § 62 DP z dôvodu preklúzie, keďže podľa § 70 ods. 6 ZSDAN platí, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu tohto zákona, a k údajnému porušeniu malo dôjsť v roku 2013, pričom colný úrad žalobcovi prvýkrát uložil pokutu rozhodnutím zo dňa 01.08.2019; - zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom, keďže colný úrad žiadal FR SR o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia až po uplynutí základnej 60-dňovej lehoty, a teda táto nezákonnosť spôsobená nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom má podľa neho dopad aj na napadnuté rozhodnutie o uložení pokuty, pretože odvíja svoju právnu silu z konania, ktoré nebolo vykonané zákonným spôsobom; - výšku uloženej pokuty, keďže táto bola uložená v jej maximálnej možnej zákonnej výške, prípustnej za daný správny delikt podľa § 70 ods. 2 písm. p) ZSDAN, a táto nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu, navyše ju colný úrad ani dostatočne neodôvodnil v kontexte závažnosti, rozsahu, dĺžky, a následkov zistených nedostatkov na strane žalobcu; - procesné pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že tento pri svojom konaní a rozhodovaní procesne pochybil tak, že jeho rozhodnutie neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami, žalovaný sa podľa jeho názoru dostatočne nevysporiadal so žalobcom predloženými dôkazmi, a na niektoré jeho námietky a dôkazy vôbec neprihliadol; - zamietnutie návrhu žalobcu na vypočutie svedka C. B. a zamestnancov colného úradu špecifikovaných žalobcom, žalobca považoval výsluch zamestnancov colného úradu za dôležitý na vydanie jeho rozhodnutia, pretože colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu mali povinnosť informovať nadriadený orgán o existencii, resp. neexistencii kontrolných známok v daňovom sklade a o každej manipulácií s kontrolnými známkami; - že colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu mali colný úrad informovať o existencii, resp. neexistencii kontrolných známok a o každej manipulácii s nimi, ako aj vedenie operačného denníka zamestnancami colného úradu, pretože v celom tomto denníku nie je ani zmienka o tom, že sa niečo vyváža, alebo že niečo do daňového skladu vstupuje, alebo že bol zaznamenaný pohyb vozidiel a podobne, pričom je povinnosťou zamestnancov colného úradu viesť a zaznamenávať v tomto všetky skutočnosti, ktoré sa realizujú v daňovom sklade, čo v žalovanom prípade zamestnanci colného úradu porušili, taktiež namietal vedenie operačného denníka.
Vyjadrenie žalovaného 13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2020, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň k námietkam žalobcu uviedol, že: - žalobca v rámci tvrdenia o tom, že colný úrad porušil § 70 ods. 6 ZSDAN, keď žalobcovi uložil pokutu aj po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona nevzal do úvahy, že čo do merita veci (nie výšky pokuty) uvedené rozhodnutia neboli „prvé, resp. druhé“, ale boli vydané v konaní začatom colným úradom na podklade Oznámenia o začatí daňového konania vo veci podozrenia z porušenia daňových predpisov a výzvy na podanie písomného vyjadrenia č. 1096231/1/50126/2014 zo dňa 27.01.2014, v ktorom colný úrad „prvé“ meritórne rozhodnutie zn. 1096231/1/4850761/2014 vydal dňa 10.10.2014, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 28.06.2018 zrušil a vrátil na ďalšie (teda pokračujúce) konanie; - bez ohľadu na skutočnosť, či a v akom rozsahu sa colný úrad z pozície § 65 ods. 2 DP dostal do omeškania s vydaním rozhodnutia zn. 680035395/2019 zo dňa 01.08.2019, uvedená skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zákonom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia je poriadkového charakteru; - čo sa týka výšky pokuty mal za to, že colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uloženie tejto v intenciách § 70 ods. 5 ZSDAN zdôvodnil dostatočne, keď sa charakterom konania žalobcu, výškou uloženej pokuty a jej adekvátnosťou vo vzťahu k protiprávnemu stavu podrobne zaoberal na 34. a 35. strane jeho rozhodnutia; - k označeniu rozhodnutia žalovaného takým, ktoré neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, ktoré by disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami, nespochybňuje uvedenú všeobecnú prezentáciu názorov žalobcu na to, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia, avšak k uvedenému iba konštatuje, že žalobca v ničom nekonkretizoval, na ktoré námietky, a ktoré dôkazy žalovaný údajne vo svojom rozhodnutí neprihliadal, ani neuvádza, v ktorej časti rozhodnutia má údajne absentovať zrejmý vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením prípadu; - čo sa týka neakceptovania návrhu žalobcu na výsluch svedka C. B. v konaní, colný úrad napriek nepochybným krokom za účelom identifikácie tejto osoby nezistil jeho adresu a je pochybné, kto bola osoba, ktorá ako tento vystupovala, pričom na tom nič nemení tvrdenie žalobcu o tom, že na sociálnej sieti „Facebook“ sa nachádza minimálne 46 používateľov s týmto menom; - žalobca v konaní navrhol vypočuť svedkov, ktorých aj menuje, a ktorí pracovali dňa 13.07.2013 v jeho daňovom sklade, ale už neuvádza, čo v daňovom konaní ešte neobjasnené alebo nepreukázané by malo byť ich výpoveďami preukázané vo vzťahu k predmetu daňového konania, z obsahu spisového materiálu pritom vyplýva, že colný úrad vykonal značné množstvo dostupných dôkazov, z ktorých skutkové zistenia prezentoval na 35-ich stranách svojho rozhodnutia, a z ktorých vyplynuli pre konanie zásadné skutočnosti, a teda že tvrdenia žalobcu, ako aj ním predkladané dôkazy o údajnom odovzdaní kontrolných známok spoločnosti RASKO Ltd. sa nepreukázali, resp. a vyvrátili, a že žalobca nepreukázal použitie kontrolných známok v súlade so ZSDAN; - k námietke vedenia operačného denníka žalovaný uviedol, že tzv. stály daňový dozor podľa § 42 ods. 2 ZSDAN vykonáva dohľad nad nakladaním s liehom, čomu zodpovedajú aj poznámky v operačnom denníku o neporušenosti colných uzáver, ktoré sa prikladajú, či už na nádrže s liehom alebo na výrobné zariadenie, ak je daňový subjekt aj podnikom na výrobu liehu a nevykonáva permanentný dohľad nad nakladaním s kontrolnými známkami, pričom objektívne to nie je ani možné, keďže neexistuje zákonná povinnosť mať kontrolné známky umiestnené len v daňovom sklade - žalobcovou povinnosťou bolo preukázať správcovi dane zákonné nakladanie s kontrolnými známkami, a to objektívne, nepopierateľne a bez pochybností, pričom naopak, colný úrad zistil skutočnosti, ktoré jeho tvrdenia vyvracajú, a teda že:
· identifikačné čísla predmetnej ruskej spoločnosti sa v databáze Federálnej daňovej služby Ruskej federácie nenachádzajú; · spoločnosť RASKO Ltd., nie je registrovaná ako subjekt vykonávajúci zahraničnú podnikateľskú činnosť, a právnická osoba s uvedenými údajmi neexistuje; · nie sú k dispozícii údaje o registrácií uvedenej spoločnosti daňovými orgánmi Ruskej federácie; · žalobca za obdobie roka 2013 nerealizoval žiaden dovoz tovaru do Ruskej federácie pre spoločnosť RASKO Ltd., a ani pre akýkoľvek iný ruský podnikateľský subjekt so zahraničnou pôsobnosťou, rovnako ani dovozy na základe kontraktu č. 02/13/SL zo dňa 01.07.2013 neboli realizované; · výzva č. 1096231/1/484802/2013, v ktorej colný úrad vyzval uvedenú spoločnosť na zaslanie druhopisu vývozného colného vyhlásenia preukazujúceho vývoz kontrolných známok zo Slovenskej republiky tento prijal späť vrátenú s poznámkou „Nevyzdvihnuté“ a „Uplynula lehota uloženia“; · C. B. nebol nikdy vydaný cestovný pas s číslom 2710N.659247, ktorý je uvedený vo všetkých dokumentoch týkajúcich sa výroby vodky spoločnosťou RASKO Ltd., Baženova 130, Kaliningrad na základe údajne uzatvorenej obchodnej zmluvy ( Contract No. 02/13/SL); · na adrese, na ktorej oficiálne sídli spoločnosť RASKO Ltd. sa sídlo tejto nenachádza, neexistuje záznam potvrdzujúci existenciu predmetnej spoločnosti; · kaliningradská pobočka JSC VTB Bank nevedie účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý je uvedený na obchodnej zmluve predloženej žalobcom; · v príslušných databázach Federálnej colnej služby Ruskej republiky neexistuje záznam, ktorý by potvrdzoval v období od 01.07.2013 do 01.08.2014 dovoz slovenských kontrolných známok s identifikačným číslom 104044010004000 na územie Ruskej federácie v množstve 2 814 000 kusov; · žalobca nerealizoval v roku 2013 žiaden vývoz kontrolných známok do tretích krajín a poľská colná správa neeviduje v predmetnom období žiadny vývoz slovenských kontrolných známok na označovanie SBL do tretích krajín cez hraničný priechod Bezledy – Bagrationovsk; · do zápisnice o miestnom zisťovaní konateľ žalobcu uvádza, že Kontrakt zo dňa 01.07.2013 uzatvoril žalobca s ruskou stranou prostredníctvom obchodného zástupcu p. D. D., na kontrakte však figuruje podpis konateľa žalobcu – p. E., ako aj na všetkých ostatných predložených listinách, a aj svedok p. D. D. uviedol, že údajne iba poskytol p. E. kontakty na osobu p. C. B.. 14. Na základe vyššie uvedeného žalovaný súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že trovy konania znáša žalobca. Žalobcovi bola dňa 11.09.2020 doručená výzva súdu na podanie repliky, na túto už nereagoval. Súdne konanie 15. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok. Krajský súd v Prešove ako pôvodný správny súd uznesením č. k. PO-5S/35/2020-63 zo dňa 17.09.2020 tento návrh žalobcu zamietol, a odkladný účinok správnej žalobe nepriznal. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2020. 16. Rozsudkom č.k. 5S/35/2020-75 zo dňa 10.12.2022 Krajský súd v Prešove, ako súd správny zrušil rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný účinnú kasačnú sťažnosť, na základe ktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.6.2024 napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie. 17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov
v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach. 18. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 10.04.2025 o 10:00 hod., na ktorom bol prítomný právny zástupca žalobcu a verejnosť. Právny zástupca žalobcu poukázal na žalobné body podanej správnej žaloby, najmä na výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neúmerne vysokú a likvidačnú, nedostatočne špecifikovanú. Toto pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia rozsudku na deň 29.04.2025 o 11:00 hod. Dňa 29.04.2025 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu zamietol, a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.
Relevantná právna úprava účinná v čase vydania rozhodnutia 19. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) ZSD, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona. (cit. pre historický výklad) 20. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) ZSD, colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo liehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura, za správny delikt podľa odseku 1 písm. e). (cit. pre historický výklad) 21. Podľa § 70 ods. 1 písm. r) ZSDAN, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba – podnikateľ, ak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d). 22. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) ZSDAN, colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100 000 eur za správny delikt podľa odseku 1 písm. r). 23. Podľa § 53 ods. 13 ZSDAN kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a nesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe, okrem odovzdania kontrolných známok priamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom prepravcu zahraničnému výrobcovi liehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte alebo dodávateľovi spotrebiteľského balenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie spotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené do daňového voľného obehu na daňovom území alebo prepravené mimo pozastavenia dane. 24. Podľa § 53 ods. 19 písm. d) ZSDAN odberateľ kontrolných známok preukáže použitie kontrolných známok v súlade s týmto zákonom, ak kontrolné známky boli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie najviac v množstve 0,02 % vrátane, ak je rozmer kontrolných známok 16 x 150 milimetrov alebo 16 x 210 milimetrov, a najviac v množstve 0,1 % vrátane, ak je rozmer kontrolných známok 16 x 55 milimetrov alebo 16 x 90 milimetrov; počet nenávratne zničených kontrolných známok v technologickom zariadení sa vypočíta ako rozdiel celkového množstva kontrolných známok použitých na označenie spotrebiteľských balení v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok, skutočne nalepených kontrolných známok na spotrebiteľské balenia a poškodených kontrolných známok vybratých z technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie kontrolných známok na spotrebiteľské balenie a predložených colnému úradu na zničenie za kalendárny mesiac. 25. Podľa § 73 ods. 22 ZSDAN, konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a ZSD účinného do 31. decembra 2014 právoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa § 70 a 71 predpisu účinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu priaznivejšie. 26. Podľa čl. 50 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), trestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný. Neskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.
27. Podľa § 246d OSP, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. 28. Podľa § 71 ods. 1 ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty (ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov. 29. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 30. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť. 31. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že podľa § 74 ods. 4 DP rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi vo výške 100.000 Eur, potvrdil. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil, a rovnako tak zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. 32. V prvom rade správny súd uvádza, že prejednávaná vec už bola predmetom právneho posúdenia Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.6.2024), pričom Správny súd v Košiciach je takýmto právnym posúdením viazaný. Odkloniť by sa od nemo mohol iba v prípade judikatórneho posunu, zmeny právnej úpravy, alebo zmeny skutkových okolností, pričom tieto okolnosti v súdenej veci nenastali. 33. Neskoršia právna úprava (ZSDAN), platná a účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia colného úradu a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného prevzala obsah, ako aj trestnosť skoršej skutkovej podstaty (ZSD) predmetného správneho deliktu. Vo všeobecnosti je možné vychádzať z premisy, že daňové predpisy upravujúce spotrebnú daň z liehu ( ZSD, ZSDAN), z dôvodu predpokladaných možných daňových únikov pri tomto vysoko citlivom a rizikovom predmete spotrebnej dane, pomerne striktne a podrobne upravujú mechanizmy kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu liehu. Uvedenému účelu, okrem zákonom požadovanej transparentnosti dodávateľsko – odberateľského reťazca pri obchodovaní s touto komoditou, zodpovedá i rigorózna úprava označovania SBL kontrolnými známkami podľa § 10 ZSD, ako i úprava podrobnej a dôkladnej evidencie a následnej kontroly daňovými orgánmi vývozu a dovozu kontrolných známok do tretích krajín, rovnako zúčtovania počtu kontrolných známok podľa identifikačného čísla. 34. V danej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť daňového subjektu, zodpovednosť za následok, kedy subjekt nesie právnu a finančnú zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Zavinenie sa pri tomto type zodpovednosti nepreukazuje správnym orgánom, ale preukázanie použitia kontrolných známok na označovanie SBL colnému úradu tak, ako ho deklarujú daňové doklady, a to vrátane osoby dodávateľa, spočíva predovšetkým na daňovom subjekte. 35. Nebolo teda úlohou správnych orgánov preukazovať spôsob použitia kontrolných známok, naopak, preukázať zákonnosť nakladania s kontrolnými známkami bolo úlohou žalobcu, ktorému sa to po vykonaní rozsiahleho dokazovania nepodarilo. Colný úrad preukázateľne vykonal v predmetnej veci celý rad úkonov smerujúcich k prevereniu existencie spoločnosti RASKO Ltd. a osoby jej konateľa C. B., pričom tento preukázateľne vyvrátil žalobcove tvrdenia, a to najmä vo vzťahu k uvedenej spoločnosti, ktorá je subjektom neregistrovaným ako subjekt vykonávajúci zahraničnú podnikateľskú činnosť, a je
neexistujúcou právnickou osobou. Použitie kontrolných známok bolo teda len formálne deklarované. Dôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, tento v prejednávanej veci neuniesol. 36. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom nedostatočnej určitosti výroku, keďže colný úrad jasne a zrozumiteľne vymedzil spôsob spáchania správneho deliktu, čas ako aj miesto jeho spáchania, taktiež konkretizoval aj ustanovenia, k porušeniu ktorých došlo. Žalovaný nie je povinný kopírovať celé znenie rozhodnutia (či jeho odôvodnenia) ktoré potvrdzuje, keď je z jeho rozhodnutia zrejmé čo potvrdzuje. A to zrejmé jednoznačne bolo, keď žalovaný uviedol číslo aj dátum vydania rozhodnutia, ktoré potvrdil. 37. Rovnako nedôvodnou je aj námietka ohľadom nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, keď tento rozhodol až po uplynutí základnej 60-dňovej lehoty, ktorú mu stanovuje DP. K porušeniu zákona ohľadom vydania predmetného rozhodnutia v rámci lehoty určenej DP skutočne došlo, avšak uvedená lehota má len poriadkový charakter. Lehota, ktorá má poriadkový charakter je právnym pojmom označujúcim lehotu stanovenú najmä na účely organizácie správneho konania, pričom jej nedodržanie nespôsobuje automaticky právne následky, akými sú zánik práva či prepadnutie oprávnenia, jej nedodržanie teda zákon nespája s následnou nemožnosťou vydania správneho rozhodnutia. 38. K otázke uplynutia prekluzívnej lehoty, začiatok – k porušeniu práva došlo 30.07.2013, čiže v zmysle zákona päťročná prekluzívna lehota uplynula 31.12.2018. Rozhodnutie správneho orgánu bolo teda vydané až po ôsmich mesiacoch po uplynutí tejto lehoty, ale počas plynutia tejto lehoty prebiehalo správne súdne konanie, kedy správna žaloba bola podaná Krajskému súdu v Prešove v roku 02.03.2015, súdne konanie bolo právoplatne skončené vydaním a doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 26.08.2018. Koniec plynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej mohol colný úrad sankcionovať odvolateľa/žalobcu, sa potom v konkrétnom konaní predĺžil o čas vedenia súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán ešte disponoval lehotou na vydanie rozhodnutia v trvaní dva roky a sedem mesiacov. Uvedený záver plne korešponduje s rozhodnutím Najvyššieho správneho súdu odsek. 73. posledná veta. 39. V správnej žalobe žalobca namietal aj to, že colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu mali colný úrad informovať o existencii, resp. neexistencii kontrolných známok a o každej manipulácii s nimi, zároveň namietal aj vedenie operačného denníka zamestnancami colného úradu, a to v zmysle toho, čo v ňom zaznamenané bolo, a čo nie. Podľa § 10 ods. 25 písm. a) ZSD bol žalobca povinný dať si colným úradom potvrdiť počet kontrolovaných známok vyvezených na územie tretieho štátu podľa identifikačného čísla spotrebiteľského balenia, pričom túto povinnosť si žalobca nesplnil, a až dňa 30.07.2013 kedy sa v daňovom sklade žalobcu vykonával daňový dozor zameraný na preverenie množstva a pravosti kontrolných známok s prideleným identifikačným číslom 10404401000400 na označovanie SBL s objemom 1,0 litra a objemovou koncentráciou 40 % bolo colnému úradu doručené Oznámenie o vývoze kontrolných známok do Ruskej federácie ( podané na poštovú prepravu dňa 27.07.2013). Kontrolné známky vždy spravuje ich odoberateľ, ktorým je v tomto prípade žalobca ako prevádzkovateľ daňového skladu. Kontrolné známky mu teda nevydával colný úrad alebo colníci daňového dozoru a odoberateľ kontrolných známok je povinný plniť si zákonné povinnosti, spojené s nakladaním s kontrolnými známkami, pričom tieto sú uvedené v § 10 ZSD. 40. Správny súd ďalej konštatuje, aj v kontexte námietky žalobcu ohľadom nevypočutia svedka p. C. B. (nebolo preukázané, že takáto osoba vôbec existuje, pričom k uvedenej otázke bolo vykonané rozsiahle dokazovanie), ako aj nevypočutia ďalších zamestnancov colného úradu špecifikovaných žalobcom, keďže ich výsluch považoval za dôležitý na vydanie rozhodnutia, a ich nevypočutie označil nedostatočne zisteným skutkovým stavom, že z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa aplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov vykonal rozsiahle dokazovanie tak, aby rozhodujúce skutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zistené dôkazy, ktoré boli v konaní použité, boli riadne a logicky vyhodnotené aj v nadväznosti na právnu úpravu. Záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil colný úrad a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, pričom vyhodnotenie skutkového stavu možno kvalifikovať ako konanie žalobcu napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r) ZSDAN.
41. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu tvrdeného žalobcom, k nevykonaniu všetkých dôkazov súd ďalej dodáva, že nevidel potrebu vykonávať v predmetnej veci ďalšie dokazovanie, keďže skutkový stav bol zistený na základe rozsiahleho dokazovania a bol bezrozporný, pričom ďalšie dokazovanie by bolo nadbytočné, nehospodárne a najmä nespôsobilé zmeniť dôvodné závery správnych orgánov. 42. Dôsledne sa súd zaoberal námietkou neprimeranosti pokuty, jej odôvodnením dostatočným spôsobom, ako aj možnosťou prípadnej sankčnej moderácie. Konštatuje, že colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uloženie pokuty v predmetnej výške v intenciách § 70 ods. 5 ZSDAN zdôvodnil dostatočne, zaoberal sa charakterom konania žalobcu, výškou uloženej pokuty, ako aj jej adekvátnosťou vo vzťahu k protiprávnemu konaniu. 43. Súdu je zrejmé, že táto pokuta bola uložená v maximálnej zákonom určenej hornej hranici, avšak prípadný daňový únik predstavuje sumu presahujúcu 12. 000.000 Eur. Jedná sa o bezprecedentné porušenie zákona, ktoré musí byť patrične sankcionované. V prípade závažného porušenia zákona, ako je daňový únik takto gigantických rozmerov, je naopak plne oprávneným uloženie maximálnej možnej pokuty, ktorá odráža závažnosť konania ktorého sa žalobca dopustil. Pri porovnaní prípadného daňového úniku s výškou uloženej pokuty tu nemôže existovať čo i len úvaha o prípadnej moderácii. Naopak, pri teoretických úvahách si súd kladie otázku, či je v danom prípade vôbec zachovaná retributívna a odstrašujúca funkcia trestu, ktorou otázkou sa však nebude zaoberať, keďže je akademická, nakoľko v danom prípade správnym orgánom a sudcovi zviazal ruky zákonodarca, keď prijal právnu úpravu, výsledkom ktorej bolo aj určenie maximálnej pokuty vo výške 100.000 Eur. Aby trest plnil svoj spoločenský účel, v prvom rade musí byť spravodlivý. Prípadnou moderáciou pokuty, čo i len o jedno euro, by správny súd spravodlivosti zadosť nedal. 44. Jediným možným dôvodom prípadnej sankčnej moderácie súd považoval dĺžku celého procesu, ktorý už trvá necelých 12 rokov, k tomu však uvádza opäť len to, že keďže sa v prejednávanej veci jedná o bezprecedentné porušenie práva, ani v tomto prípade nevzhliadol dôvodnosť na to, aby túto sankciu moderoval. Navyše, samotný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodoval v tejto veci pred desiatimi mesiacmi, a vo svojom rozhodnutí ani len nezmienil žiadne prípadné úvahy o moderácii sankcie z uvedeného dôvodu. 45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol. 46. Pokiaľ by sa účastníkom konania javilo, že tento rozsudok je v zásade len opisom dôvodov rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, správny súd dodáva, že áno, v zásade je. Práve uvedený postup je prejavom právneho štátu, keď súdy nižšieho stupňa, doslova a do písmena reflektujú závery súdu vyššieho stupňa, a to aj v prípade, ak by mali na vec iný právny názor, čo však nebol tento prípad. Opačný prístup by vyústil do právneho chaosu. 47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. 48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:
a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.