{"guid": "29cb999b-cf9c-4d3f-85f8-342b3296e1eb:0c57c3c0-bdb9-49db-ac7f-89627a19d9b6", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7", "spisova_znacka": "PO-5S/35/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. PO-5S/35/2020 z 29. 4. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 29. apríla 2025, sp. zn. PO-5S/35/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7", "identifikacne_cislo": "8020200325", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2025-04-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-1", "nazov": "§ 71 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-71.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-71"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/105/#paragraf-47.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/105-2004/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-2.pismeno-p", "nazov": "§ 70 ods. 2 písm. p) zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-2.pismeno-p", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-r", "nazov": "§ 70 ods. 1 písm. r) zákona č. 530/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/530/#paragraf-70.odsek-1.pismeno-r", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/530-2011/paragraf-70"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-71", "/SK/ZZ/2004/105#paragraf-47", "/SK/ZZ/2011/530#paragraf-70"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c57c3c0-bdb9-49db-ac7f-89627a19d9b6", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1Sf/48/2024\n8020200325\n29. 04. 2025\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2025:8020200325.7\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca\nspravodajca) a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a Mgr. Slavomíra Podhorského v právnej veci\nžalobcu: VANAPO, s.r.o., so sídlom: Festivalová 802/9, 089 01 Svidník, IČO: 36 455 164, právne\nzastúpený: BENČÍK & PARTNERS, s.r.o., advokátske spoločenstvo so sídlom: Aurela Stodolu 12,\n080 01 Prešov, IČO: 36 860 441, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so\nsídlom: Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.\n680019250/2020/CI zo dňa 06.05.2020, takto\nrozhodol:\nI. Žaloba sa zamieta.\nII. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nAdministratívne konanie\n1. Colný úrad Prešov (ďalej aj ako „správny orgán prvého stupňa“ alebo „colný úrad“) vydal dňa\n10.10.2014 rozhodnutie č. 1096231/1/450761/2014 (ďalej aj ako „v poradí prvé rozhodnutie colného\núradu“), ktorým bol žalobca v postavení daňového subjektu uznaný za zodpovedného z dopustenia sa\nsprávneho deliktu podľa § 47 ods. 1 písm. e) zákona č. 105/2004 Z. z. o spotrebnej dani z liehu a o zmene\na doplnení zákona č.467/2002 Z. z. o výrobe a uvádzaní liehu na trh v znení zákona č. 211/2003\nZ. z. v znení účinnom v čase porušenia predpisov (ďalej aj ako „ZSD“) tým, že nepreukázal použitie\na zúčtovanie kontrolných známok na označovanie spotrebiteľského balenia liehu (ďalej aj ako „SBL“)\ns identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov v súlade s príslušnými\nust. § 10 ZSD. Žalobcovi bola uložená pokuta vo výške 12.156.480 Eur.\n2. Na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 1100902/538985/2014/CI zo dňa 21.01.2015 v spojení\ns opravou rozhodnutia č. 1100902/114153/2015/CI zo dňa 01.04.2015 (ďalej aj ako „v poradí prvé\nrozhodnutie žalovaného“) v poradí prvé rozhodnutie colného úradu podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009\nZ. z. o správe daní (daňový poriadok) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „DP“),\npotvrdil.\n3. Na základe správnej žaloby podanej žalobcom Krajský súd v Prešove ako pôvodný správny súd\nrozsudkom č.k. 3S/8/2015-100 zo dňa 18.03.2016 (ďalej aj ako „v poradí prvý rozsudok krajského súdu“)\nžalobu žalobcu zamietol.\n4. Proti v poradí prvému rozsudku krajského súdu podal žalobca kasačnú sťažnosť, o ktorej rozhodol\nNajvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom sp. zn. 8Sžf/59/20191 zo dňa 28.06.2018 podľa § 250ja\nods. 3 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj ako „OSP“) tak, že v poradí prvý\n\nrozsudok krajského súdu zmenil tak, že v poradí prvé rozhodnutie žalovaného, ako aj v poradí prvé\nrozhodnutie colného úradu zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. K uvedenému tento pristúpil\nz dôvodu, že výrok rozhodnutia v poradí prvého rozhodnutia colného úradu nebol dostatočne určitý\na jednoznačne špecifikovaný, nakoľko neobsahoval čas a spôsob spáchania správneho deliktu (konania/\nnekonania), ktorým žalobca porušil ustanovenie toho ktorého zákona.\n5. Po vrátení veci na ďalšie konanie colný úrad opätovne rozhodol novým rozhodnutím\nč.\n680035395/2019 zo dňa 01.08.2019 (ďalej aj ako „v poradí druhé rozhodnutie colného úradu“),\nktoré na odvolanie žalobcu žalovaný rozhodnutím č. 680057459/2019/CI zo dňa 27.11.2019 (ďalej aj\nako „v poradí druhé rozhodnutie žalovaného“) zrušil a vec vrátil colnému úradu na ďalšie konanie\na rozhodnutie.\n6. Colný úrad Prešov ako správny orgán prvého stupňa dňa 27.01.2020 vydal v tom súdnom konaní\nnapadnuté rozhodnutie č. 680003731/2020, ktorým uznal žalobcu zodpovedným z dopustenia sa\nsprávneho deliktu v zmysle § 70 ods.1 písm. r) zákona č. 530/2011 Z. z. o spotrebnej dani z alkoholických\nnápojov (ďalej aj ako „ZSDAN“), nakoľko v lehote určenej colným úradom do dňa 09.08.2013\nnepreukázal použitie kontrolných známok s identifikačným číslom 10404401000400 v celkovom\nmnožstve 2 814 000 kusov podľa uvedeného zákona (§ 53) konkrétne v súlade s ustanovením § 53 ods.\n13 tohto zákona, okrem kontrolných známok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d) ZSDAN.\n7. Uvedeného správneho deliktu sa daňový subjekt dopustil tým, že ku dňu 09.08.2013\nnepreukázal colnému úradu použitie kontrolných známok na označovanie SBL s identifikačným číslom\n10404401000400 v celkovom množstve 2 814 000 kusov, v súlade so ZSDAN. Bývalý konateľ daňového\nsubjektu o predmetných kontrolných známkach tvrdil, že ich dňa 13.07.20136 odovzdal spoločnosti\nRASKO Ltd. Co., so sídlom: Baženova 130, Kaliningrad, Ruská federácia (ďalej aj ako „RASKO Ltd.“),\nza účelom výroby a označovania spotrebiteľských balení alkoholických nápojov pre daňový subjekt na\nzáklade obchodnej zmluvy Contract No. 02/13/SK uzatvorenej medzi nimi dňa 01.07.2013, čo však\ndaňový subjekt v daňovom konaní nepreukázal. Tým daňový subjekt nepreukázal použitie uvedených\nkontrolných známok podľa ZSDAN. Uvedené porušenie daňových predpisov bolo zistené colníkmi\nColného úradu Prešov počas vykonávania miestneho zisťovania dňa 30.07.2013 v čase od 09:15 do\n11:30 hod. v priestoroch daňového skladu daňového subjektu nachádzajúcich sa na adrese: A. XXX/\nX, XXX XX B., a bolo zachytené v Zápisnici o miestnom zisťovaní zn. 9006265/1/362925/2013 zo dňa\n30.07.2013.\n8. Správny orgán prvého stupňa za vyššie uvedený správny delikt žalobcovi uložil podľa § 70 ods. 2\npísm. p) ZSDAN pokutu vo výške 100.000 Eur.\n9. Voči predmetnému rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, v ktorom namietal v prvom rade to, že\npodľa § 70 ods. 6 ZSDAN platí, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo 5 rokov od konca roka, v ktorom\ndošlo k porušeniu tohto zákona, a teda keďže k údajnému porušeniu zákona malo dôjsť v roku 2013,\nprekluzívna lehota 5 rokov uplynula dňa 31.12.2018, pričom správny orgán prvého stupňa prvýkrát\nuložil pokutu vo výške 100 000 Eur rozhodnutím zo dňa 01.08.2019. Mal teda za to, že v danom\nprípade colnému úradu zaniklo právo uložiť pokutu a preto mal tento rozhodnúť o zastavení konania\na pokutu neukladať. Ďalej žalobca namietal zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom,\nktorý bol povinný vydať rozhodnutie do 10.12.2018 čo neurobil, a až dňa 12.12.2018 požiadal Finančné\nriaditeľstvo Slovenskej republiky (ďalej aj ako „FR SR“) o predĺženie lehoty na vydanie rozhodnutia.\nŽalobca namietal aj výšku uloženej pokuty, ktorá predstavuje jej maximálnu možnú zákonnú výšku.\nMal za to, že pokuta uložená colným úradom nezodpovedá povahe a závažnosti daného prípadu.\nRovnako namietal aj samotné vedenie daňového konania, a to z dôvodu odmietnutia jeho návrhov na\nvykonanie dokazovania, namietal aj tvrdenie správneho orgánu o tom, že to bol práve žalobca, kto\nv danej veci zapríčinil predĺženie konania a vydanie rozhodnutia, ako aj nedostatočne zistený skutkový\nstav veci správny orgánom prvého stupňa. Mal za to, že správny orgán prvého stupňa nevyhodnotil\ndôkazy v ich vzájomnej súvislosti, a neporovnal tvrdenie žalobcu so skutočnými zisteniami. Na základe\nvyššie uvedeného žalobca žiadal, aby správny orgán prvého stupňa predmetné rozhodnutie v rámci\nautoremedúry zrušil, alebo aby FR SR, ako odvolací orgán, zrušil napadnuté rozhodnutie o uložení\npokuty žalobcovi v celom rozsahu.\n\n10. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol svojim rozhodnutím č. 680019250/2020/CI zo dňa\n06.05.2020 podľa § 74 ods. 4 DP tak, že odvolanie žalobcu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu\nprvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 06.05.2020.\nSprávna žaloba a vyjadrenie k žalobe\n11. Žalobca sa správnou žalobou zo dňa 05.06.2020, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako\npôvodnému správnemu súdu v ten istý deň domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj zrušenia\nrozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 680003731/2020 zo dňa 27.01.2020 o uložení pokuty\nžalobcovi vo výške 100.000 Eur. Eventuálne súdu navrhol aplikáciu peňažnej moderácie podľa § 192\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) alebo sankčnej moderácie podľa\n§ 198 SSP. Zároveň žiadal priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania.\n12. V správnej žalobe žalobca namietal:\n- prvostupňový správny orgán odstránil na základe súdneho rozhodnutia nedostatočnú určitosť výroku\nrozhodnutia, avšak žalovaný na tieto nedostatky nereflektuje a vo výroku rozhodnutia dostatočne\nnešpecifikuje, ktoré rozhodnutie potvrdzuje, pričom ani z odôvodnenia nie je zrejmé, čo je predmetom\nrozhodnutia;\n- nezákonnosť a arbitrárnosť napadnutého rozhodnutia o uložení pokuty z dôvodu, že podľa jeho názoru\nmal colný úrad v žalovanom prípade zastaviť daňové konanie podľa § 62 DP z dôvodu preklúzie, keďže\npodľa § 70 ods. 6 ZSDAN platí, že pokutu nemožno uložiť, ak uplynulo päť rokov od konca roka, v ktorom\ndošlo k porušeniu tohto zákona, a k údajnému porušeniu malo dôjsť v roku 2013, pričom colný úrad\nžalobcovi prvýkrát uložil pokutu rozhodnutím zo dňa 01.08.2019;\n- zmeškanie lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom, keďže colný úrad žiadal FR SR o predĺženie\nlehoty na vydanie rozhodnutia až po uplynutí základnej 60-dňovej lehoty, a teda táto nezákonnosť\nspôsobená nedodržaním lehoty na vydanie rozhodnutia colným úradom má podľa neho dopad aj na\nnapadnuté rozhodnutie o uložení pokuty, pretože odvíja svoju právnu silu z konania, ktoré nebolo\nvykonané zákonným spôsobom;\n- výšku uloženej pokuty, keďže táto bola uložená v jej maximálnej možnej zákonnej výške, prípustnej\nza daný správny delikt podľa § 70 ods. 2 písm. p) ZSDAN, a táto nezodpovedá povahe a závažnosti\ndaného prípadu, navyše ju colný úrad ani dostatočne neodôvodnil v kontexte závažnosti, rozsahu, dĺžky,\na následkov zistených nedostatkov na strane žalobcu;\n- procesné pochybenie žalovaného spočívajúce v tom, že tento pri svojom konaní a rozhodovaní\nprocesne pochybil tak, že jeho rozhodnutie neobsahuje také dostatočné odôvodnenie, ktoré by\ndisponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami, žalovaný sa podľa jeho názoru dostatočne\nnevysporiadal so žalobcom predloženými dôkazmi, a na niektoré jeho námietky a dôkazy vôbec\nneprihliadol;\n- zamietnutie návrhu žalobcu na vypočutie svedka C. B. a zamestnancov colného úradu špecifikovaných\nžalobcom, žalobca považoval výsluch zamestnancov colného úradu za dôležitý na vydanie jeho\nrozhodnutia, pretože colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu mali povinnosť informovať\nnadriadený orgán o existencii, resp. neexistencii kontrolných známok v daňovom sklade a o každej\nmanipulácií s kontrolnými známkami;\n- že colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu mali colný úrad informovať o existencii,\nresp. neexistencii kontrolných známok a o každej manipulácii s nimi, ako aj vedenie operačného\ndenníka zamestnancami colného úradu, pretože v celom tomto denníku nie je ani zmienka o tom, že sa\nniečo vyváža, alebo že niečo do daňového skladu vstupuje, alebo že bol zaznamenaný pohyb vozidiel\na podobne, pričom je povinnosťou zamestnancov colného úradu viesť a zaznamenávať v tomto všetky\nskutočnosti, ktoré sa realizujú v daňovom sklade, čo v žalovanom prípade zamestnanci colného úradu\nporušili, taktiež namietal vedenie operačného denníka.\n\nVyjadrenie žalovaného\n13. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 11.08.2020, ktoré bolo súdu doručené v ten istý deň\nk námietkam žalobcu uviedol, že:\n- žalobca v rámci tvrdenia o tom, že colný úrad porušil § 70 ods. 6 ZSDAN, keď žalobcovi uložil pokutu\naj po uplynutí piatich rokov od konca roka, v ktorom došlo k porušeniu zákona nevzal do úvahy, že čo do\nmerita veci (nie výšky pokuty) uvedené rozhodnutia neboli „prvé, resp. druhé“, ale boli vydané v konaní\nzačatom colným úradom na podklade Oznámenia o začatí daňového konania vo veci podozrenia\nz porušenia daňových predpisov a výzvy na podanie písomného vyjadrenia\nč.\n1096231/1/50126/2014 zo dňa 27.01.2014, v ktorom colný úrad „prvé“ meritórne rozhodnutie zn.\n1096231/1/4850761/2014 vydal dňa 10.10.2014, ktoré Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudkom\nsp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 28.06.2018 zrušil a vrátil na ďalšie (teda pokračujúce) konanie;\n- bez ohľadu na skutočnosť, či a v akom rozsahu sa colný úrad z pozície § 65 ods. 2 DP dostal do\nomeškania s vydaním rozhodnutia zn. 680035395/2019 zo dňa 01.08.2019, uvedená skutočnosť nemá\nvplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia, keďže zákonom stanovená lehota na vydanie rozhodnutia\nje poriadkového charakteru;\n- čo sa týka výšky pokuty mal za to, že colný úrad v odôvodnení napadnutého rozhodnutia uloženie tejto\nv intenciách § 70 ods. 5 ZSDAN zdôvodnil dostatočne, keď sa charakterom konania žalobcu, výškou\nuloženej pokuty a jej adekvátnosťou vo vzťahu k protiprávnemu stavu podrobne zaoberal na 34. a 35.\nstrane jeho rozhodnutia;\n- k označeniu rozhodnutia žalovaného takým, ktoré neobsahuje dostatočné zdôvodnenie, ktoré\nby disponovalo všetkými obsahovými zákonnými náležitosťami, nespochybňuje uvedenú všeobecnú\nprezentáciu názorov žalobcu na to, čo má obsahovať odôvodnenie rozhodnutia, avšak k uvedenému iba\nkonštatuje, že žalobca v ničom nekonkretizoval, na ktoré námietky, a ktoré dôkazy žalovaný údajne vo\nsvojom rozhodnutí neprihliadal, ani neuvádza, v ktorej časti rozhodnutia má údajne absentovať zrejmý\nvzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením prípadu;\n- čo sa týka neakceptovania návrhu žalobcu na výsluch svedka C. B. v konaní, colný úrad napriek\nnepochybným krokom za účelom identifikácie tejto osoby nezistil jeho adresu a je pochybné, kto bola\nosoba, ktorá ako tento vystupovala, pričom na tom nič nemení tvrdenie žalobcu o tom, že na sociálnej\nsieti „Facebook“ sa nachádza minimálne 46 používateľov s týmto menom;\n- žalobca v konaní navrhol vypočuť svedkov, ktorých aj menuje, a ktorí pracovali dňa 13.07.2013 v jeho\ndaňovom sklade, ale už neuvádza, čo v daňovom konaní ešte neobjasnené alebo nepreukázané by\nmalo byť ich výpoveďami preukázané vo vzťahu k predmetu daňového konania, z obsahu spisového\nmateriálu pritom vyplýva, že colný úrad vykonal značné množstvo dostupných dôkazov, z ktorých\nskutkové zistenia prezentoval na 35-ich stranách svojho rozhodnutia, a z ktorých vyplynuli pre konanie\nzásadné skutočnosti, a teda že tvrdenia žalobcu, ako aj ním predkladané dôkazy o údajnom odovzdaní\nkontrolných známok spoločnosti RASKO Ltd. sa nepreukázali, resp. a vyvrátili, a že žalobca nepreukázal\npoužitie kontrolných známok v súlade so ZSDAN;\n- k námietke vedenia operačného denníka žalovaný uviedol, že tzv. stály daňový dozor podľa § 42 ods.\n2 ZSDAN vykonáva dohľad nad nakladaním s liehom, čomu zodpovedajú aj poznámky v operačnom\ndenníku o neporušenosti colných uzáver, ktoré sa prikladajú, či už na nádrže s liehom alebo na výrobné\nzariadenie, ak je daňový subjekt aj podnikom na výrobu liehu a nevykonáva permanentný dohľad nad\nnakladaním s kontrolnými známkami, pričom objektívne to nie je ani možné, keďže neexistuje zákonná\npovinnosť mať kontrolné známky umiestnené len v daňovom sklade\n- žalobcovou povinnosťou bolo preukázať správcovi dane zákonné nakladanie s kontrolnými známkami,\na to objektívne, nepopierateľne a bez pochybností, pričom naopak, colný úrad zistil skutočnosti, ktoré\njeho tvrdenia vyvracajú, a teda že:\n\n· identifikačné čísla predmetnej ruskej spoločnosti sa v databáze Federálnej daňovej služby Ruskej\nfederácie nenachádzajú;\n· spoločnosť RASKO Ltd., nie je registrovaná ako subjekt vykonávajúci zahraničnú podnikateľskú\nčinnosť, a právnická osoba s uvedenými údajmi neexistuje;\n· nie sú k dispozícii údaje o registrácií uvedenej spoločnosti daňovými orgánmi Ruskej federácie;\n· žalobca za obdobie roka 2013 nerealizoval žiaden dovoz tovaru do Ruskej federácie pre spoločnosť\nRASKO Ltd., a ani pre akýkoľvek iný ruský podnikateľský subjekt so zahraničnou pôsobnosťou, rovnako\nani dovozy na základe kontraktu č. 02/13/SL zo dňa 01.07.2013 neboli realizované;\n· výzva č. 1096231/1/484802/2013, v ktorej colný úrad vyzval uvedenú spoločnosť na zaslanie druhopisu\nvývozného colného vyhlásenia preukazujúceho vývoz kontrolných známok zo Slovenskej republiky tento\nprijal späť vrátenú s poznámkou „Nevyzdvihnuté“ a „Uplynula lehota uloženia“;\n· C. B. nebol nikdy vydaný cestovný pas s číslom 2710N.659247, ktorý je uvedený vo všetkých\ndokumentoch týkajúcich sa výroby vodky spoločnosťou RASKO Ltd., Baženova 130, Kaliningrad na\nzáklade údajne uzatvorenej obchodnej zmluvy ( Contract No. 02/13/SL);\n· na adrese, na ktorej oficiálne sídli spoločnosť RASKO Ltd. sa sídlo tejto nenachádza, neexistuje\nzáznam potvrdzujúci existenciu predmetnej spoločnosti;\n· kaliningradská pobočka JSC VTB Bank nevedie účet č. XXXXXXXXXXXXXXXXXXXX, ktorý je uvedený\nna obchodnej zmluve predloženej žalobcom;\n· v príslušných databázach Federálnej colnej služby Ruskej republiky neexistuje záznam, ktorý\nby potvrdzoval v období od 01.07.2013 do 01.08.2014 dovoz slovenských kontrolných známok\ns identifikačným číslom 104044010004000 na územie Ruskej federácie v množstve 2 814 000 kusov;\n· žalobca nerealizoval v roku 2013 žiaden vývoz kontrolných známok do tretích krajín a poľská colná\nspráva neeviduje v predmetnom období žiadny vývoz slovenských kontrolných známok na označovanie\nSBL do tretích krajín cez hraničný priechod Bezledy – Bagrationovsk;\n· do zápisnice o miestnom zisťovaní konateľ žalobcu uvádza, že Kontrakt zo dňa 01.07.2013 uzatvoril\nžalobca s ruskou stranou prostredníctvom obchodného zástupcu p. D. D., na kontrakte však figuruje\npodpis konateľa žalobcu –\np. E., ako aj na všetkých ostatných predložených listinách, a aj\nsvedok\np. D. D. uviedol, že údajne iba poskytol p. E. kontakty na osobu\np. C. B..\n14. Na základe vyššie uvedeného žalovaný súdu navrhol, aby žalobu v celom rozsahu zamietol s tým, že\ntrovy konania znáša žalobca. Žalobcovi bola dňa 11.09.2020 doručená výzva súdu na podanie repliky,\nna túto už nereagoval.\nSúdne konanie\n15. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobca žiadal priznať správnej žalobe odkladný účinok.\nKrajský súd v Prešove ako pôvodný správny súd uznesením č. k. PO-5S/35/2020-63 zo dňa 17.09.2020\ntento návrh žalobcu zamietol, a odkladný účinok správnej žalobe nepriznal. Predmetné rozhodnutie\nnadobudlo právoplatnosť dňa 07.10.2020.\n16. Rozsudkom č.k. 5S/35/2020-75 zo dňa 10.12.2022 Krajský súd v Prešove, ako súd správny zrušil\nrozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec žalovanému\nna ďalšie konanie. Voči uvedenému rozsudku podal žalovaný účinnú kasačnú sťažnosť, na základe\nktorej Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozsudkom sp.zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.6.2024\nnapadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec Správnemu súdu v Košiciach na ďalšie konanie.\n17. S účinnosťou od 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\n\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd\nv Košiciach.\n18. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie na deň 10.04.2025 o 10:00 hod., na ktorom\nbol prítomný právny zástupca žalobcu a verejnosť. Právny zástupca žalobcu poukázal na žalobné\nbody podanej správnej žaloby, najmä na výšku uloženej pokuty, ktorú považoval za neúmerne vysokú\na likvidačnú, nedostatočne špecifikovanú. Toto pojednávanie bolo odročené za účelom vyhlásenia\nrozsudku na deň 29.04.2025 o 11:00 hod. Dňa 29.04.2025 súd verejne vyhlásil rozsudok, ktorým žalobu\nzamietol, a žiadnemu z účastníkov konania právo na náhradu trov konania nepriznal.\n\nRelevantná právna úprava účinná v čase vydania rozhodnutia\n19. Podľa § 47 ods. 1 písm. e) ZSD, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba\n– podnikateľ, ak nepreukáže použitie a zúčtovanie kontrolných známok podľa tohto zákona. (cit. pre\nhistorický výklad)\n20. Podľa § 47 ods. 2 písm. e) ZSD, colný úrad uloží pokutu vo výške dane pripadajúcej na množstvo\nliehu v spotrebiteľskom balení, na ktoré boli kontrolné známky určené, najmenej však 331,93 eura, za\nsprávny delikt podľa odseku 1 písm. e). (cit. pre historický výklad)\n21. Podľa § 70 ods. 1 písm. r) ZSDAN, správneho deliktu sa dopustí právnická osoba alebo fyzická osoba\n– podnikateľ, ak nepreukáže použitie kontrolných známok podľa tohto zákona (§ 53) okrem kontrolných\nznámok zničených podľa § 53 ods. 19 písm. d).\n22. Podľa § 70 ods. 2 písm. p) ZSDAN, colný úrad uloží pokutu od 1000 eur do 100 000 eur za správny\ndelikt podľa odseku 1 písm. r).\n23. Podľa § 53 ods. 13 ZSDAN kontrolné známky môže použiť len odberateľ kontrolných známok a\nnesmie ich predať alebo iným spôsobom odovzdať inej osobe, okrem odovzdania kontrolných známok\npriamo odberateľom kontrolných známok alebo prostredníctvom prepravcu zahraničnému výrobcovi\nliehu, prevádzkovateľovi daňového skladu v inom členskom štáte alebo dodávateľovi spotrebiteľského\nbalenia podľa § 26 ods. 1, ktorý ich použije na označenie spotrebiteľského balenia, ktoré má byť uvedené\ndo daňového voľného obehu na daňovom území alebo prepravené mimo pozastavenia dane.\n24. Podľa § 53 ods. 19 písm. d) ZSDAN odberateľ kontrolných známok preukáže použitie kontrolných\nznámok v súlade s týmto zákonom, ak kontrolné známky\nboli nenávratne zničené v technologickom zariadení slúžiacom na nalepenie kontrolných známok na\nspotrebiteľské balenie najviac v množstve 0,02 % vrátane, ak je rozmer kontrolných známok 16 x 150\nmilimetrov alebo 16 x 210 milimetrov, a najviac v množstve 0,1 % vrátane, ak je rozmer kontrolných\nznámok 16 x 55 milimetrov alebo 16 x 90 milimetrov; počet nenávratne zničených kontrolných\nznámok v technologickom zariadení sa vypočíta ako rozdiel celkového množstva kontrolných\nznámok použitých na označenie spotrebiteľských balení v technologickom zariadení slúžiacom na\nnalepenie kontrolných známok, skutočne nalepených kontrolných známok na spotrebiteľské balenia\na poškodených kontrolných známok vybratých z technologického zariadenia slúžiaceho na nalepenie\nkontrolných známok na spotrebiteľské balenie a predložených colnému úradu na zničenie za kalendárny\nmesiac.\n25. Podľa § 73 ods. 22 ZSDAN, konanie o uložení pokuty podľa § 47 a 47a ZSD účinného do 31.\ndecembra 2014 právoplatne neukončené k 31. decembru 2014 colný úrad ukončí a uloží pokutu podľa\n§ 70 a 71 predpisu účinného od 1. októbra 2014, ak je to pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu\npriaznivejšie.\n26. Podľa čl. 50 ods. 6 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“),\ntrestnosť činu sa posudzuje a trest sa ukladá podľa zákona účinného v čase, keď bol čin spáchaný.\nNeskorší zákon sa použije, ak je to pre páchateľa priaznivejšie.\n\n27. Podľa § 246d OSP, ak osobitný zákon upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne\ndelikty určuje lehoty pre zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto lehoty počas konania\npodľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach daní, cla, poplatkov\na odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných fondov, rozpočtov\nobcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.\n28. Podľa § 71 ods. 1 ak osobitný predpis upravujúci priestupky, kárne, disciplinárne a iné správne delikty\n(ďalej len „správny delikt“) určuje lehoty na zánik zodpovednosti, prípadne na výkon rozhodnutia, tieto\nlehoty počas konania podľa tohto zákona neplynú. Obdobne to platí o lehotách na zánik práva vo veciach\ndaní, cla, poplatkov a odvodov, ktoré sú príjmami štátneho rozpočtu, rozpočtu Európskej únie, verejných\nfondov, rozpočtov obcí, miest, mestských častí a samosprávnych krajov.\n29. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\nPrávny názor správneho súdu\n30. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil\nsa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, preskúmal napadnuté rozhodnutie a obsah\nadministratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna\nžaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť.\n31. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný rozhodol o podanom odvolaní žalobcu tak, že podľa\n§ 74 ods. 4 DP rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o uložení pokuty žalobcovi vo výške\n100.000 Eur, potvrdil. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal toho, aby správny súd napadnuté\nrozhodnutie žalovaného zrušil, a rovnako tak zrušil aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa.\n32. V prvom rade správny súd uvádza, že prejednávaná vec už bola predmetom právneho posúdenia\nNajvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (rozsudok sp.zn. 4Sfk/71/2022 zo dňa 27.6.2024),\npričom Správny súd v Košiciach je takýmto právnym posúdením viazaný. Odkloniť by sa od nemo mohol\niba v prípade judikatórneho posunu, zmeny právnej úpravy, alebo zmeny skutkových okolností, pričom\ntieto okolnosti v súdenej veci nenastali.\n33. Neskoršia právna úprava (ZSDAN), platná a účinná v čase vydania prvostupňového rozhodnutia\ncolného úradu a preskúmavaného rozhodnutia žalovaného prevzala obsah, ako aj trestnosť skoršej\nskutkovej podstaty (ZSD) predmetného správneho deliktu. Vo všeobecnosti je možné vychádzať\nz premisy, že daňové predpisy upravujúce spotrebnú daň z liehu ( ZSD, ZSDAN), z dôvodu\npredpokladaných možných daňových únikov pri tomto vysoko citlivom a rizikovom predmete spotrebnej\ndane, pomerne striktne a podrobne upravujú mechanizmy kontroly výroby, držby, spotreby a pohybu\nliehu. Uvedenému účelu, okrem zákonom požadovanej transparentnosti dodávateľsko – odberateľského\nreťazca pri obchodovaní s touto komoditou, zodpovedá i rigorózna úprava označovania SBL kontrolnými\nznámkami podľa\n§ 10 ZSD, ako i úprava podrobnej a dôkladnej evidencie a následnej kontroly\ndaňovými orgánmi vývozu a dovozu kontrolných známok do tretích krajín, rovnako zúčtovania počtu\nkontrolných známok podľa identifikačného čísla.\n34. V danej veci sa jedná o objektívnu zodpovednosť daňového subjektu, zodpovednosť za následok,\nkedy subjekt nesie právnu a finančnú zodpovednosť za dôsledky svojho konania. Zavinenie sa pri tomto\ntype zodpovednosti nepreukazuje správnym orgánom, ale preukázanie použitia kontrolných známok na\noznačovanie SBL colnému úradu tak, ako ho deklarujú daňové doklady, a to vrátane osoby dodávateľa,\nspočíva predovšetkým na daňovom subjekte.\n35. Nebolo teda úlohou správnych orgánov preukazovať spôsob použitia kontrolných známok, naopak,\npreukázať zákonnosť nakladania s kontrolnými známkami bolo úlohou žalobcu, ktorému sa to po\nvykonaní rozsiahleho dokazovania nepodarilo. Colný úrad preukázateľne vykonal v predmetnej veci\ncelý rad úkonov smerujúcich k prevereniu existencie spoločnosti RASKO Ltd. a osoby jej konateľa C. B.,\npričom tento preukázateľne vyvrátil žalobcove tvrdenia, a to najmä vo vzťahu k uvedenej spoločnosti,\nktorá je subjektom neregistrovaným ako subjekt vykonávajúci zahraničnú podnikateľskú činnosť, a je\n\nneexistujúcou právnickou osobou. Použitie kontrolných známok bolo teda len formálne deklarované.\nDôkazné bremeno, ktoré je na žalobcovi, tento v prejednávanej veci neuniesol.\n36. Súd nepovažuje za dôvodnú námietku žalobcu ohľadom nedostatočnej určitosti výroku, keďže\ncolný úrad jasne a zrozumiteľne vymedzil spôsob spáchania správneho deliktu, čas ako aj miesto jeho\nspáchania, taktiež konkretizoval aj ustanovenia, k porušeniu ktorých došlo. Žalovaný nie je povinný\nkopírovať celé znenie rozhodnutia (či jeho odôvodnenia) ktoré potvrdzuje, keď je z jeho rozhodnutia\nzrejmé čo potvrdzuje. A to zrejmé jednoznačne bolo, keď žalovaný uviedol číslo aj dátum vydania\nrozhodnutia, ktoré potvrdil.\n37. Rovnako nedôvodnou je aj námietka ohľadom nezákonnosti rozhodnutia správneho orgánu prvého\nstupňa, keď tento rozhodol až po uplynutí základnej 60-dňovej lehoty, ktorú mu stanovuje DP.\nK porušeniu zákona ohľadom vydania predmetného rozhodnutia v rámci lehoty určenej DP skutočne\ndošlo, avšak uvedená lehota má len poriadkový charakter. Lehota, ktorá má poriadkový charakter\nje právnym pojmom označujúcim lehotu stanovenú najmä na účely organizácie správneho konania,\npričom jej nedodržanie nespôsobuje automaticky právne následky, akými sú zánik práva či prepadnutie\noprávnenia, jej nedodržanie teda zákon nespája s následnou nemožnosťou vydania správneho\nrozhodnutia.\n38. K otázke uplynutia prekluzívnej lehoty, začiatok – k porušeniu práva došlo 30.07.2013, čiže v zmysle\nzákona päťročná prekluzívna lehota uplynula 31.12.2018. Rozhodnutie správneho orgánu bolo teda\nvydané až po ôsmich mesiacoch po uplynutí tejto lehoty, ale počas plynutia tejto lehoty prebiehalo\nsprávne súdne konanie, kedy správna žaloba bola podaná Krajskému súdu v Prešove v roku 02.03.2015,\nsúdne konanie bolo právoplatne skončené vydaním a doručením rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej\nrepubliky sp. zn. 8Sžf/59/2016 zo dňa 26.08.2018. Koniec plynutia prekluzívnej lehoty, v rámci ktorej\nmohol colný úrad sankcionovať odvolateľa/žalobcu, sa potom v konkrétnom konaní predĺžil o čas\nvedenia súdneho konania. Z uvedeného vyplýva, že správny orgán ešte disponoval lehotou na vydanie\nrozhodnutia v trvaní dva roky a sedem mesiacov. Uvedený záver plne korešponduje s rozhodnutím\nNajvyššieho správneho súdu odsek. 73. posledná veta.\n39. V správnej žalobe žalobca namietal aj to, že colníci vykonávajúci dozor v daňovom sklade žalobcu\nmali colný úrad informovať o existencii, resp. neexistencii kontrolných známok a o každej manipulácii\ns nimi, zároveň namietal aj vedenie operačného denníka zamestnancami colného úradu, a to v zmysle\ntoho, čo v ňom zaznamenané bolo, a čo nie. Podľa § 10 ods. 25 písm. a) ZSD bol žalobca povinný\ndať si colným úradom potvrdiť počet kontrolovaných známok vyvezených na územie tretieho štátu\npodľa identifikačného čísla spotrebiteľského balenia, pričom túto povinnosť si žalobca nesplnil, a až\ndňa 30.07.2013 kedy sa v daňovom sklade žalobcu vykonával daňový dozor zameraný na preverenie\nmnožstva a pravosti kontrolných známok s prideleným identifikačným číslom 10404401000400 na\noznačovanie SBL s objemom 1,0 litra a objemovou koncentráciou 40 % bolo colnému úradu doručené\nOznámenie o vývoze kontrolných známok do Ruskej federácie ( podané na poštovú prepravu dňa\n27.07.2013). Kontrolné známky vždy spravuje ich odoberateľ, ktorým je v tomto prípade žalobca\nako prevádzkovateľ daňového skladu. Kontrolné známky mu teda nevydával colný úrad alebo colníci\ndaňového dozoru a odoberateľ kontrolných známok je povinný plniť si zákonné povinnosti, spojené\ns nakladaním s kontrolnými známkami, pričom tieto sú uvedené v § 10 ZSD.\n40. Správny súd ďalej konštatuje, aj v kontexte námietky žalobcu ohľadom nevypočutia svedka p. C. B.\n(nebolo preukázané, že takáto osoba vôbec existuje, pričom k uvedenej otázke bolo vykonané rozsiahle\ndokazovanie), ako aj nevypočutia ďalších zamestnancov colného úradu špecifikovaných žalobcom,\nkeďže ich výsluch považoval za dôležitý na vydanie rozhodnutia, a ich nevypočutie označil nedostatočne\nzisteným skutkovým stavom, že z administratívneho spisu vyplýva, že správny orgán prvého stupňa\naplikujúc zásadu voľného hodnotenia dôkazov vykonal rozsiahle dokazovanie tak, aby rozhodujúce\nskutočnosti boli zistené čo najúplnejšie. Zistené dôkazy, ktoré boli v konaní použité, boli riadne a logicky\nvyhodnotené aj v nadväznosti na právnu úpravu. Záver, ktorý zo zistených skutkových okolností urobil\ncolný úrad a žalovaný ustálil, zodpovedá zásadám logického myslenia a správneho uváženia, pričom\nvyhodnotenie skutkového stavu možno kvalifikovať ako konanie žalobcu napĺňajúce skutkovú podstatu\nsprávneho deliktu podľa § 70 ods. 1 písm. r) ZSDAN.\n\n41. K nedostatočne zistenému skutkovému stavu tvrdeného žalobcom, k nevykonaniu všetkých dôkazov\nsúd ďalej dodáva, že nevidel potrebu vykonávať v predmetnej veci ďalšie dokazovanie, keďže skutkový\nstav bol zistený na základe rozsiahleho dokazovania a bol bezrozporný, pričom ďalšie dokazovanie by\nbolo nadbytočné, nehospodárne a najmä nespôsobilé zmeniť dôvodné závery správnych orgánov.\n42. Dôsledne sa súd zaoberal námietkou neprimeranosti pokuty, jej odôvodnením dostatočným\nspôsobom, ako aj možnosťou prípadnej sankčnej moderácie. Konštatuje, že colný úrad v odôvodnení\nnapadnutého rozhodnutia uloženie pokuty v predmetnej výške v intenciách\n§ 70 ods. 5 ZSDAN\nzdôvodnil dostatočne, zaoberal sa charakterom konania žalobcu, výškou uloženej pokuty, ako aj jej\nadekvátnosťou vo vzťahu k protiprávnemu konaniu.\n43. Súdu je zrejmé, že táto pokuta bola uložená v maximálnej zákonom určenej hornej hranici, avšak\nprípadný daňový únik predstavuje sumu presahujúcu 12. 000.000 Eur. Jedná sa o bezprecedentné\nporušenie zákona, ktoré musí byť patrične sankcionované. V prípade závažného porušenia zákona,\nako je daňový únik takto gigantických rozmerov, je naopak plne oprávneným uloženie maximálnej\nmožnej pokuty, ktorá odráža závažnosť konania ktorého sa žalobca dopustil. Pri porovnaní prípadného\ndaňového úniku s výškou uloženej pokuty tu nemôže existovať čo i len úvaha o prípadnej moderácii.\nNaopak, pri teoretických úvahách si súd kladie otázku, či je v danom prípade vôbec zachovaná\nretributívna a odstrašujúca funkcia trestu, ktorou otázkou sa však nebude zaoberať, keďže je\nakademická, nakoľko v danom prípade správnym orgánom a sudcovi zviazal ruky zákonodarca, keď\nprijal právnu úpravu, výsledkom ktorej bolo aj určenie maximálnej pokuty vo výške 100.000 Eur. Aby\ntrest plnil svoj spoločenský účel, v prvom rade musí byť spravodlivý. Prípadnou moderáciou pokuty, čo\ni len o jedno euro, by správny súd spravodlivosti zadosť nedal.\n44. Jediným možným dôvodom prípadnej sankčnej moderácie súd považoval dĺžku celého procesu,\nktorý už trvá necelých 12 rokov, k tomu však uvádza opäť len to, že keďže sa v prejednávanej veci\njedná o bezprecedentné porušenie práva, ani v tomto prípade nevzhliadol dôvodnosť na to, aby túto\nsankciu moderoval. Navyše, samotný Najvyšší správny súd Slovenskej republiky rozhodoval v tejto veci\npred desiatimi mesiacmi, a vo svojom rozhodnutí ani len nezmienil žiadne prípadné úvahy o moderácii\nsankcie z uvedeného dôvodu.\n45. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti\ntohto rozhodnutia, a teda žalobu v súlade s § 190 SSP ako nedôvodnú, zamietol.\n46. Pokiaľ by sa účastníkom konania javilo, že tento rozsudok je v zásade len opisom dôvodov\nrozhodnutia Najvyššieho správneho súdu, správny súd dodáva, že áno, v zásade je. Práve uvedený\npostup je prejavom právneho štátu, keď súdy nižšieho stupňa, doslova a do písmena reflektujú závery\nsúdu vyššieho stupňa, a to aj v prípade, ak by mali na vec iný právny názor, čo však nebol tento prípad.\nOpačný prístup by vyústil do právneho chaosu.\n47. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom\nprávo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a\nžalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu\nspravodlivo požadovať.\n48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno\npodať v lehote 30 dní od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie\nkasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\n\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}