Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/12/2023 7023200034 20. 02. 2025 JUDr. Tatiana Sabadošová ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a členov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZKE-VO-387-011/2018 zo dňa 27. septembra 2018, takto rozhodol: I. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27. septembra 2018 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu I. stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi konania.
priznáva
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
III. Žalobcovi p r i z n á v a kasačného konania.
voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov
odôvodnenie: I. Priebeh a výsledky administratívneho konania 1. Rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“) žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“ a „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobcovi služobne zaradenému v stálej štátnej službe vo funkcii riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance, odboru poriadkovej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 73/1998 Z. z.“) uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998, ktorého sa dopustil tým, že zaslaním žiadosti o usmernenie k ukladaniu výčitky č. ORPZ-MI-OPP9-373-004/2018 zo dňa 03.05.2018 a zaslaním návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca č. ORPZ-MI-OPP9-398-003/2018 zo dňa 22.05.2018 priamo sekcii personálnych a sociálnych činností a osobnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky porušil príkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ v Košiciach“) týkajúci sa dodržiavania služobného
postupu v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach konaného dňa 26.07.2016 a taktiež tým, že v stanovených lehotách nevykonával kontrolu palebného priemeru resp. nábojov, útvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a o takejto kontrole nespracoval zápis riadne tak, aby tento bol preukázaným dokladom o vykonaných kontrolách konkrétnych zbraní a kontroly na požívanie alkoholu u podriadených policajtov pred a počas služby vykazoval fiktívne, čo vyplynulo z kontroly pracovníkov odboru vnútornej kontroly a sťažností - pracovisko Košice úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a) a písm. b), § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov a v rozpore s bodom 3. písm. a) časti I. rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 1/2002 o úlohách na zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s požívaním alkoholu alebo iných návykových látok v znení neskorších predpisov 2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najmä uviedol, že proti disciplinárnemu rozkazu č. 1 zo dňa 04.07.2018, ktorý bol odvolateľovi (v konaní pred súdom v postavení žalobcu) vyhlásený v súlade s § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.07.2018, žalobca podal v zákonnej lehote dňa 17.07.2018 odvolanie. V odvolaní poukázal na vadu vo výroku a odôvodnení disciplinárneho rozkazu spočívajúcu v chybnom uvedení dátumu konania aktívu. Ďalej najmä namietal, že disciplinárny rozkaz vydal neoprávnený orgán, disciplinárne konanie o druhom skutku bolo vedené len na základe záznamu z operatívnej kontroly, a ním navrhované dokazovanie nebolo vykonané. Kontrolu preto považoval za účelovú. Namietal aj nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neadresnosť príkazu, a spochybnil ho ako základ pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. 3. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z. nevyhovel a odvolanie spolu so svojím stanoviskom o zotrvaní na svojom rozhodnutí a súvisiacim spisovým materiálom postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu. 4. Žalovaný v odvolacom konaní posúdil napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho vydaniu. Preskúmal spisový materiál disciplinárneho konania vedený pod č. ORPZ-MI-OPP-145/2018 a č. ORPZ-MI-OPP-153/2018, vrátane úradného záznamu o operatívnej kontrole č. SKIS-KO-OVKSKE-38-006/2018-K zo dňa 23.05.2018 a jeho podkladov. 5. K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti a žiadosti, aby o odvolaní rozhodol iný odvolací orgán ako KR PZ v Košiciach žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákon neumožňuje policajtovi v priebehu konania vzniesť námietku zaujatosti a tento inštitút zákon neupravuje. Poukazujúc na § 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o disciplinárnej právomoci nadriadených žalovaný konštatoval, že v prvostupňovom konaní bolo postupované v súlade s uvedeným nariadením, keď riaditeľ OR PZ v Michalovciach ako prvostupňový orgán rozhodol vo veci a vydal rozhodnutie na základe návrhu nadriadeného, ktorého má v riadiacej pôsobnosti, teda na základe návrhu riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Michalovciach, ktorý registratúrnym záznamom č. ORPZ-MI-OPP-145-006/2018 a č. ORPZ-MI-OPP-153-009/2018 zo dňa 03.07.2018 predložil materiál disciplinárneho konania prvostupňovému orgánu za účelom vydania disciplinárneho opatrenia. 6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že dňa 26.07.2016 sa konal služobný aktív vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach a okresných riaditeľstiev PZ v Košickom kraji. Zo zápisu o priebehu aktívu č. KRPZ-KE-VO-420/2016 zo dňa 03.08.2016 vyplýva , že riaditeľ krajského riaditeľstva okrem iného „vyzval prítomných, aby upozornili policajtov na služobný postup, aby sa so svojimi podnetmi neobracali na prezidiálne, resp. ministerské útvary priamo, ale aby postupovali v zmysle interných právnych predpisov, teda služobným postupom a svoje otázky, resp. pripomienky a sťažnosti predkladali prostredníctvom svojich priamych nadriadených. Podľa záverov z porady R KR PZ a P PZ takéto podnety nebudú vybavené a budú zaslané späť odosielateľovi prípadne R KR PZ“. Nakoľko žalobca požiadal o usmernenie k ukladaniu výčitky priamo personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR a rovnako priamo tejto sekcii predložil aj návrh na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca, bolo v napadnutom rozhodnutí konštatované porušenie predmetného príkazu.
7. Žalobca poukazujúc na formuláciu príkazu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu a v zápise z aktívu v odvolaní namietal, že uvedené vyjadrenie riaditeľa KR nemalo charakter pokynu alebo príkazu v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a preto uvedený prejav nemôže byť základom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Ďalej uviedol, že príkaz, ktorý mal mať dlhodobú platnosť, nebol písomný, jeho formulácia nebola jasná, zrozumiteľná a nebol adresný. Výrok, ako v odôvodnení rozhodnutia je nesprávny dátum konania aktívu (03.08.2018 namiesto 26.07.2016). K nesprávnemu údaju o konaní služobného aktívu žalovaný uviedol, že ide o odstrániteľnú chybu v písaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom z čísla registratúrneho záznamu KRPZ-KEVO-420/2016, ktorým bol označený zápis je zrejmé, že služobný aktív sa konal v roku 2016. K namietanej forme žalovaný uviedol, že túto zákon nijakým spôsobom neupravuje, avšak bez ohľadu na formu je povinnosťou policajta tento príkaz splniť. Zákon presne stanovuje, v ktorých prípadoch sa vyžaduje písomná forma, avšak predmetný príkaz k týmto nepatrí. Pokiaľ ide o dodržiavanie služobného postupu žalovaný mal za potrebné zdôrazniť, že vyplýva najmä zo zásady „jedného bezprostredne nadriadeného“ zakotvenej v organizačnom poriadku KR PZ ako aj v organizačnom poriadku OR PZ. V rámci služobného aktívu bolo zreteľne vyjadrené, čo sa vyžaduje a na koho sa predmetný príkaz vzťahuje, a je samozrejmé, že jeho adresátmi sú všetci policajti a to vrátane prítomných na služobnom aktíve. Neexistuje dôvod, pre ktorý by sa predmetný príkaz nemal vzťahovať aj na prítomných riadiacich pracovníkov, a preto argumentáciu žalobcu žalovaný považoval za neodôvodnenú a účelovú špekuláciu. 8. K zaslaniu odpovede na žiadosť žalobcu o stanovisko (výklad) žalovaný uviedol, že personálny odbor sekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR zaslal svoje stanovisko k ukladaniu výčitky č. SPOU-PO6-2018/002824-2 zo dňa 18.05.2018 nie žalobcovi ako tvrdí, ale riaditeľovi OR PZ v Michalovciach s tým , aby „s obsahom stanoviska oboznámil riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance“. Z uvedeného je zrejmé, že dodržiavanie stanoveného, resp. služobného postupu sa vyžaduje aj u nadriadených. 9. Žalobca ďalej namietal, že pri zaslaní návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca postupoval v súlade s § 118 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej službe neskorších predpisov (ďalej len „zákon 55/2017 Z. z.“), podľa ktorého vedúci zamestnanec môže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení služobnej disciplíny dozvedel. Služobný postup sa v uvedenom ustanovení nespomína. Podľa § 20 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. je týmto vedúcim zamestnancom aj riaditeľ útvaru, t. j. žalobca. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že predmetný návrh bol sekciou personálnych a sociálnych činností a osobným úradom MV SR pod č. SPOU-PO6-2018/003010-002 zo dňa 13.06.2018 postúpený riaditeľovi KR PZ v Košiciach, ako kompetentnému orgánu. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že personálnu pôsobnosť vedúceho štátneho zamestnanca v služobnom úrade MV SR upravuje nariadenie služobného úradu MV SR č. 56/2017 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov v znení nariadenia služobného úradu MV SR č. 115/2017. Riaditeľovi KR PZ bol v zmysle čl. 4 nariadenia stanovený „Tretí stupeň personálnej pôsobnosti“, ktorý podľa čl. 6 ods. 3 písm. a) nariadenia zahŕňa aj oprávnenie „uplatňovať disciplinárnu zodpovednosť voči štátnym zamestnancom podľa osobitného predpisu“ (odkaz na § 118 až 121 zákona č. 55/2017 Z. z.) a podľa písm. k) oprávnenie „zriaďovať poradnú komisiu na účely preskúmania návrhu alebo podnetu o porušení služobnej disciplíny štátnym zamestnancom“ (odkaz na § 118 zákona č. 55/2017 Z. z.). Okrem uvedeného, podľa čl. 10 ods. 3 písm. a) nariadenia ministra vnútra SR č. 73/2009 o vydaní vzorového organizačného poriadku OR PZ v znení neskorších predpisov, riaditeľ OR PZ vykonáva aj „štátnozamestnanecké úkony vyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru“. Podľa názoru žalovaného požiadavka uplatnenia služobného postupu vyplýva priamo z tohto ustanovenia, pretože nemožno ignorovať postavenie a kompetencie, ktoré riaditeľovi OR PZ priznáva spomenutý vzorový organizačný poriadok. Návrh na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny mal preto žalobca predložiť riaditeľovi KR PZ v Košiciach prostredníctvom riaditeľa OR PZ v Michalovciach. 10. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán správne posúdil konanie žalobcu, ako porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z .z.. 11. Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s tvrdením, že v stanovených lehotách nebola vykonaná kontrola palebného priemeru, resp. nábojov, útvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a o kontrole nebol spracovaný riadne zápis, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia MV SR č.
29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov. Uvedené tvrdenie nemá podľa žalobcu oporu v príslušnom nariadení, a to poukazujúc na čl. 7 ods. 3 nariadenia. Podľa žalobcu bolo postačujúce, ak v zápise uviedol presné ustanovenie predpisu, podľa ktorého kontrolu vykonal. Forma zápisu o kontrole vrátane jeho obsahu je podľa žalobcu na nadriadenom, predpis ani nestanovuje, aby boli uvádzané konkrétne zbrane (výrobné čísla). Preto tvrdenie správneho orgánu, že zápisy o kontrolách nie sú spracované riadne a spôsobom, ktorý by bol preukázaný dokladom o vykonaných kontrolách konkrétnych zbraní je bez opory v príslušnom predpise a táto hypotéza nemôže byť základom pre disciplinárne konanie. Počty zbraní žalobca uvádzal len na základe vlastného uváženia, pričom tieto uvádzať ani nemusel. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že uvedené počty deklarujú len to, že nedošlo ku strate, odcudzeniu alebo zneužitiu zbrane, čo je účelom samotnej kontroly v zmysle predmetného nariadenia. K tejto námietke žalovaný uviedol, že požiadavka, aby v rámci kontroly zbraní boli kontrolované a v zápise uvádzané výrobné čísla zbraní a počty nábojov, resp. aby zápis hodnoverne preukazoval vykonanie kontroly konkrétnych zbraní a palebného priemeru jednoznačne vyplýva z nariadenia ministerstva. V čl. 1 odsek 10 tohto nariadenia sa okrem iného uvádza, že „na zamedzenie straty, odcudzenia alebo zneužitia služobnej zbrane a nábojov, útvar vedie evidenciu a dokumentáciu podľa osobitného predpisu“, ktorým je nariadenie MV SR č. 80/2009 o postupe pri zabezpečovaní správy majetku štátu v znení neskorších predpisov. Z uvedeného podľa žalovaného vyplýva, že základným predpokladom, resp. nástrojom na predchádzanie stratám, odcudzeniu alebo zneužitiu zbraní a streliva je dôsledne vedenie evidencie. Preto vykonávanie kontroly zbraní a streliva nemožno vykladať inak, ako v kontexte s čl. 1 ods. 10 nariadenia, pretože účelom kontroly ukladania a zabezpečenia služobných zbraní a nábojov vykonávanej bezprostredne nadriadeným v zmysle čl. 7 nariadenia ministerstva je zamedzenie ich straty, odcudzeniu alebo zneužitiu. Na základe uvedeného možno teda dospieť k záveru, že požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobné čísla kontrolovaných osobných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom je opodstatnená a má oporu v predmetnom nariadení ministerstva. 12. Žalobca ďalej namietal, že vyšší počet kontrolovaných zbraní, ako je počet osobných zbraní podriadených policajtov, vykazoval z dôvodu, po kontrole osobných zbraní podriadených policajtov do zápisu uvádzal celkový počet zbraní, ktoré sa v sklade zbraní nachádzali a ktoré sa tam mali podľa Knihy výdaja a prevzatia zbraní a nábojov nachádzať, pričom v sklade zbraní na útvare mali uložené zbrane aj traja policajti zaradení na ODI Sobrance. Kontrolu služobných zbraní vykonal tak, že osobne skontroloval všetky zbrane v sklade (trezore) pri miestnosti stálej služby. Vždy napočítal menší počet zbraní ako je celkový počet zbraní. Z celkového počtu zbraní odrátal zbrane, ktoré majú policajti mimo službu a následne k počtu zbraní v zbrojnom sklade pripočítal zbrane, ktoré majú policajti v službe (podľa zápisov v Knihe výdaja a prevzatia zbraní a nábojov), tieto zbrane skontroloval už počas inštruktáže pri nástupe do služby. Podľa žalobcu je preto irelevantné, či v čase kontroly sa títo policajti na útvare nachádzali alebo nie. Podľa žalovaného sa žalobca uvedenou argumentáciou snažil zakryť svoj nezodpovedný prístup a nedôslednosť pri vykonávaní predmetnej kontroly, postup žalobcu a jeho tvrdenia sú nepodložené a účelové. Z úradných záznamov spracovaných žalovaným ku kontrole zbraní totiž vyplýva, že žalovaný „vykonal kontrolu služobných zbraní uložených v plechovej skrini zbrojného skladu na stálej službe Obvodného oddelenia PZ Sobrance“, pričom v týchto je vždy uvedený celkový počet zbraní uložených na útvare, čo priznáva aj žalobca. V tejto súvislosti žalovaný poznamenal, že na základe podkladov poskytnutých odborom správy informačných systémov polície bolo nepochybne preukázané, že v čase medzi 09.00 hod. a 09.30 hod. v konkrétnych dňoch, kedy mal žalobca kontrolu zbraní vykonávať, sa pridelené motorové vozidlá so službukonajúcimi policajtmi nachádzali mimo obvodného oddelenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať kontrolu osobných zbraní v takom počte, ako deklaroval v úradných záznamoch. Ďalej zdôraznil, že zo žalobcom spracovaných úradných záznamov vyplýva, že vykonával iba „kontrolu služobných zbraní uložených v plechovej skrini“, pričom v zázname nie je uvedené, že v rámci vykonanej kontroly boli kontrolované aj osobné zbrane službukonajúcich policajtov. V záznamoch absentuje aj zaznamenanie vykonania kontroly palebného priemeru. Argumentácia žalobcu tak nemá žiadnu oporu v ním spracovaných úradných záznamoch. Uvedené potvrdzuje záver, že kontrolu zbraní žalobca nevykonával riadne a kontrolu palebného priemeru, resp. nábojov nevykonával vôbec. 13. V nadväznosti na uvedené žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán na základe kontrolných zistení správne uzavrel, že žalobca nevykonával kontroly ukladania a zabezpečenia služobných zbraní a nábojov riadne, a nepostupoval tak v zmysle čl. 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia ministerstva. Konanie
žalobcu preto posúdil ako porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z ustanovenia § 48 ods. 3 písm. b ) zákona 73/1998 Z. z.. 14. Žalobca ďalej v odvolaní namietal vykonávanie fiktívnych skúšok na zistenie alkoholu v dychu u podriadených policajtov. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaný poukázal na bod 3 v časti I. písm. a) rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002, podľa ktorého sa nadriadeným ukladá „pravidelne vykonávať u podriadených policajtov pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností aj počas služby orientačnú dychovú skúšku na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom s povinným vyhotovovaním záznamov o skúškach s uvedením zistení a prijatých alebo navrhnutých opatrení“. Z úradného záznamu o operatívnej kontrole vykonanej pracovníkmi odboru vnútornej kontroly a sťažností oddelenie Košice sekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. SKIS-KO-OVKS-KE-38-006/2018-K zo dňa 23.05.2018, z ktorého vychádzal aj správny orgán prvého stupňa, vyplýva, že počet dychových skúšok uvádzaný v registratúrnych záznamoch označených ako „Kontrola policajtov na požívanie alkoholu pred a počas služby“ výrazne prevyšuje počet reálne vykonaných dychových skúšok v dňoch, kedy mali byť policajti podrobení dychovej skúške, čo bolo preukázané výpismi analyzátorov dychu z konkrétnych dní. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca dychové skúšky u podriadených policajtov vykonával iba formálne, tieto iba administratívne vykazoval, avšak reálne ich nevykonával. Na základe uvedeného mal žalovaný za preukázané, že žalobca nevykonával orientačné dychové skúšky na zistenie alkoholu u podriadených policajtov riadne a spôsobom ako mu bol uložený spomínaným rozkazom ministra vnútra. Žalobca tým, že dychové skúšky nevykonával riadne, konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. b) a § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. Kontrolou nadriadeného je v zmysle uvedeného ust. aj kontrola spôsobilosti policajtov pre výkon štátnej služby, čo do ovplyvnenia alkoholom alebo inými návykovými látkami, ktoré je v rámci výkonu štátnej služby neprípustné. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán skonštatoval, že prvostupňový orgán na základe kontrolných zistení správne vyvodil záver, že kontroly požívania alkoholu u podriadených policajtov boli fiktívne, v rozpore s rozkazom ministra vnútra, a toto konanie posúdil ako porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a porušenie základnej povinnosti nadriadeného vyplývajúcej z § 49 písm. a) uvedeného zákona. 15. Žalobca ďalej namietal, že disciplinárne konanie za skutok uvedený v druhom bode bolo vedené len na základe záznamu z operatívnej kontroly, a ďalšie ním navrhované dokazovanie nebolo vykonané. Ďalej spochybnil funkčnosť analyzátorov dychu a opätovne navrhol vypočuť policajtov, ktorí sa orientačným dychovým skúškam podrobili. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby MVSR, ktorej pracovníci kontrolu vykonávali, je odborným útvarom ministerstva na plnenie úloh vnútorného kontrolného systému. Kontrolné zistenia boli náležite podložené a zdokumentované, preto spochybňovanie záverov kontrolného orgánu žalobcom je neopodstatnené. Žalovaný sa plne stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že vzhľadom na zdokladovanú funkčnosť analyzátorov dychu výstupy z týchto technických prostriedkov sú nespochybniteľné. Preto nie je dôvod výstupy z dychových skúšok osobitne preverovať výpoveďami jednotlivých policajtov. Tvrdenia žalobcu týkajúce sa funkčnosti analyzátorov dychu považoval žalovaný za nepodloženú účelovú špekuláciu žalobcu. Záznamy kontrolných orgánov boli v disciplinárnom konaní relevantným podkladom pre rozhodovanie príslušných nadriadených a nie je dôvod, aby boli kontrolné zistenia odborného útvaru opätovne preverované. 16. V súvislosti s uvedeným žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán zadovážil dostatok dôkazov preukazujúcich protiprávnosť konania žalobcu a pri ich hodnotení postupoval v súlade s § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, v súlade s § 56 ods. 2 uvedeného zákona. Prvostupňový orgán konštatoval, že charakter disciplinárnych previnení žalobcu prevažuje skutočnosť, že od 01.10.1991 až do 02.11.2017 (uložené písomné pokarhanie) mu nebolo uložené žiadne disciplinárne opatrenie, boli mu udeľované odmeny, bol mimoriadne povýšený a vyznamenaný, avšak dosahovanie dobrých výsledkov nezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť policajta. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil ako nadriadený, ktorý má byť podľa bodu 2, písm. b), časti I. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho stavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, príkladom v dodržiavaní služobnej disciplíny. Na základe uvedeného žalovaný konštatoval, že porušenie príkazu riaditeľa krajského riaditeľstva k dodržiavaniu služobného postupu, formálne vykazovanie orientačných dychových skúšok na zistenie alkoholu u podriadených policajtov, ale najmä nevykonávanie kontroly zbraní a streliva spôsobom
upraveným nariadením ministerstva, odôvodňujú uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., poukazujúc na § 47 zákona. 17. Na základe uvedeného mal žalovaný ako odvolací orgán za to, že prvostupňový orgán správne posúdil konanie žalobcu ako porušenie povinností vyplývajúcich z § 48 ods. 3 písm. a), b) zákona č. 73/1998 Z. z. a porušenie základnej povinnosti nadriadeného vyplývajúcej z § 49 písm. a) uvedeného zákona, na základe čoho vyvodil záver o disciplinárnom previnení žalobcu podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.. Skutočný stav veci bol podľa žalobcu dostatočne a objektívne zistený, a postup prvostupňového orgánu v disciplinárnom konaní bol zákonný a správny. 18. Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia vykonal opravu chyby v písaní, a vo výroku a štvrtom odseku odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zmenil dátum konania služobného aktívu tak, že dátum 03.08.2018 nahradil dátumom 26.07.2016. II. Správna žaloba, stanoviská, konanie pred správnym súdom 19. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „pôvodný správny súd“) dňa 03.12.2018 žalobca navrhol, aby: I. správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného č KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 zrušil, prvostupňovému orgánu nariadil, II. disciplinárne konanie zastavil a policajtov oboznámených o uložení disciplinárneho opatrenia oboznámil s jeho zrušením, III. zaviazal služobný úrad, aby uviedol veci do stavu predchádzajúcemu tomuto konaniu, predovšetkým zabezpečil vyplatenie vykonaných zrážok zo mzdy a odmien nevyplatených z dôvodu uloženého disciplinárneho opatrenia. O žalobe súd konal ako o správnej žalobe vo veci správneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“). 20. V správnej žalobe žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a skutočnostiach namietaných v disciplinárnom konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj na odvolacích námietkach. Domáhal sa vykonania ním navrhovaných dôkazov, ktoré správne orgány v rozpore so zákonom odmietli vykonať a znemožnili mu tak obhajovať sa. 21. Žalobca ďalej najmä v správnej žalobe uviedol, že - konanie príslušných orgánov bolo účelové, vykonštruované, s úmyslom diskreditovať ho ako policajného funkcionára; nadriadení zneužili svoju právomoc a vnútorný kontrolný systém - podnetom na vykonanie kontroly, na základe ktorej bol disciplinárne postihnutý, bolo súdne konanie vedené na správnom súde pod sp. zn. 7S/28/2018 na základe ním podanej správnej žaloby, ktorou sa domáhal preskúmania zákonnosti disciplinárneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Michalovciach č. 2/2017 zo dňa 06.09.2017 o uložení disciplinárneho opatrenia, a v ktorom bol úspešný - namietal formuláciu príkazu riaditeľa KR PZ v Košiciach, ktorý mal vyplynúť zo služobného aktívu konaného dňa 26.07.2016, na ktorom riaditeľ vyslovil výzvu adresovanú prítomným riadiacim pracovníkom, ktorú žalobca splnil tým, že policajtov na služobný postup upozornil - ústny príkaz nebol formulovaný zrozumiteľne, nie je z neho zrejmé, na dodržiavania akých interných predpisov sa riaditeľ odvoláva; predpisy nie sú konkretizované ani v disciplinárnom rozkaze - príkaz, aby podnety ako otázky, pripomienky a sťažnosti boli adresované výlučne prostredníctvom priamych nadriadených, pod hrozbou sankcie v prípade porušenia príkazu, je v rozpore so zákonom - príkaz z uvedených dôvodov považuje za neplatný, a preto nemôže byť základom na vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti - o podanie usmernenia k ukladaniu výčitky personálnemu odboru MV SR žiadosťou zo dňa 03.05.2018 požiadal zo služobných dôvodov, nakoľko požadoval informácie týkajúce sa služobnej činnosti podriadených, ako aj z dôvodu, že KR PZ v prípade žiadosti o zaujatie stanoviska alebo poskytnutie výkladu zákona vždy odpovedalo, že nie je na výklad resp. podanie stanoviska oprávnené - návrh na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny zo dňa 22.05.2018 zaslal sekcii MV SR v súlade s § 118 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.; uvedené ustanovenie nestanovuje povinnosť
postupovať služobným postupom a neobsahuje odkaz na iný právny predpis; návrh zaslal svojmu priamemu nadriadenému podľa § 20 ods. 1 uvedeného zákona - s nariadením MV SR č. 56/2017 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov, na ktoré sa žalovaný odvoláva, nebol žalobca riadne oboznámený, a žalovaný sa s touto skutočnosť v odvolacom konaní nevyporiadal - v prípade písomnosti zaslanej nepríslušnému útvaru, vedúci zamestnanec mal postupovať podľa registratúrneho poriadku a písomnosť zaslať príslušnej sekcii prezídia PZ - žiaden policajt nebol doposiaľ v prípade zaslania písomnosti nesprávnemu útvaru sankcionovaný - od 3/2012, kedy žalobca začal vykonávať riadiacu funkciu, bolo vykonaných množstvo kontrol zameraných na výkon jeho kontrolnej činnosti na úseku zbraní a žiadne nedostatky neboli zistené, a nebolo ani požadované uvádzanie výrobných čísel kontrolovaných zbraní - žalobcovi nebol preukázaný úmysel pri porušení nariadenia č. 29/2017 o kontrole ukladania a zabezpečenia služobných zbraní a nábojov proti stratám, ani konanie v rozpore s čl. 7 ods. 2 a 3 nariadenia, ktoré sa mu kladie za vinu - v evidencii zbraní neboli zistené nedostatky; požiadavka na uvádzanie výrobných čísel kontrolovaných zbraní s palebným priemerom, vrátane mien policajtov, ktorým boli zbrane kontrolované, je neopodstatnená a nemá oporu v nariadení MV SR - ohradil sa proti nepravdivým a zavádzajúcim vyhláseniam, že sa svojou argumentáciou snažil zakryť nezodpovedný prístup a nedôslednosť pri vykonávaní kontroly zbraní a streliva; počas svojej 27 ročnej praxe v PZ nezaznamenal žiadnu krádež, stratu alebo zneužitie zbraní - kontrolu zbraní riadne vykonával vždy ráno pri nástupe do služby (nielen raž štvrťročne ako ukladá nariadenie č. 29/2017) pri výmene stálej služby, kedy boli dovzdávané aj zbrane a náboje; stav kontrolovaného materiálu sa zapísal do Knihy udalosti resp. Knihy fonogramov a hlásení, čo prítomní potvrdili svojimi podpismi - nariadenie č. 29/2017 nestanovuje formu a obsah zápisu z kontroly služobných zbraní a nábojov, a preto vyhotovenie zápisu je ponechané na nadriadenom, ktorý kontrolu vykonal - presne opísal svoj postup pri vykonávaní kontrol, ktoré vykonával riadne a zodpovedne, a námietky kontrolného orgánu považoval za irelevantné a relevantne nepreukázané - žalovaný tvrdenie o fiktívnom vykonávaní dychových skúšok nepreukázal a odmietal vykonať výsluch podriadených policajtov - dychové skúšky boli riadne vykonávané, a o ich uskutočnení boli spísané záznamy - za účelom zistenia skutočného stavu veci požaduje predložiť a porovnať archívne výstupy z analyzátorov alkoholu a záznamy o kontrolách za obdobie 1/2017 až 3/2018 vykonaných v obvode OR PZ v Michalovciach - za dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného považuje porušenie § 20a ods. 2, § 56 ods. 1, 2, § 233 ods. 1, 2, § 238 ods. 1 až 4, § 241 ods. 1, 3, § 249, § 250 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z.. 22. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.05.2019 žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť. K tvrdeniu žalobcu, že kontrolná činnosť žalovaného, ktorá prebehla na Obvodnom oddelení PZ Sobrance v dňoch od 26.03.2018 do 23.05.2018 bola motivovaná s cieľom odvety a je dôsledkom iného súdneho konania vo veci správnej žaloby podanej žalobcom uviedol, že o žalobe sa dozvedel relevantným spôsobom až dňa 28.06.2018, kedy mu bola súdom doručená. 23. K námietke žalobcu týkajúcej sa neobjektívnosti a zaujatosti pri prerokovaní odvolania v poradnej komisii riaditeľa KR PZ uviedol, že právomoc riaditeľa menovať členov poradnej komisie vyplýva z čl. 15 v spojení s čl. 15 bod 4. nariadenia ministra vnútra SR č. 19/2009 o vydaní vzorového organizačného poriadku KR PZ (predložené v prílohe vyjadrenia). Členmi poradnej komisie sú aj zástupcovia odborového zväzu, ktorých nominuje výlučne Odborový zväz polície v Slovenskej republike. Jedným z členov trojčlenného senátu poradnej komisie, ktorý je určovaný osobitne ku každej posudzovanej veci v odvolacom konaní, je aj zástupca odborového zväzu polície. Odvolanie žalobcu bolo v poradnej komisii prerokované riadne zriadeným senátom, o zložení ktorého bol žalobca písomne informovaný. Súčasťou administratívneho spisu v odvolacom konaní je aj zápisnica z rokovania tohto senátu obsahujúca záznam o hlasovaní o návrhu, ktorý bol predložený nadriadenému. Žalovaný zdôraznil, že za návrh hlasovali všetci členovia senátu, a to vrátane zástupcu odborového zväzu polície. 24. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., a skutočnosť, že zákon neukladá, aby v rozhodnutí bolo uvedené prerokovanie odvolania v poradnej komisii, ani navrhovaný záver a výsledky hlasovania, a preto nie je možné považovať rozhodnutie z namietaného
dôvodu za neplatné. Zákon poradnej komisii nepriznáva rozhodovaciu právomoc, jej úloha je iba poradná, a príslušný rozhodujúci orgán nemusí so stanoviskom poradnej komisie súhlasiť (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/31/2011 z 18.04.2012). Zákon neumožňuje v priebehu konania o veciach služobného pomeru vzniesť námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu považuje úvahy žalobcu za bezpredmetné. 25. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia príkazu riaditeľa KR PZ, ktorý vyplynul zo služobného aktívu konaného dňa 26.07.2016 žalovaný okrem iného zdôraznil, že žalobca sa na aktíve osobne zúčastnil. O priebehu aktívu bol spracovaný zápis zo dňa 03.08.2016. Okrem osobnej účasti na predmetnom aktíve sa s obsahom a priebehom služobného aktívu žalobca ešte zvlášť oboznámil dňa 22.08.2016. K nesúhlasu žalobcu s tým, aby uvedené vyjadrenie riaditeľa KR malo charakter pokynu alebo príkazu v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a preto nemôže byť tento prejav základom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, žalovaný uviedol, že žalobca si účelovo prispôsobuje výklad tohto príkazu, a nezohľadňuje, že aj on sám bol na predmetnom aktíve v pozícii podriadeného a aj naďalej je niekomu podriadený. V danom prípade aj krajskému riaditeľovi PZ. Služobný postup platí pre všetkých policajtov, nadriadených i podriadených rovnako. 26. Žalovaný ďalej uviedol, že už v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že zákon neupravuje formu príkazu alebo pokynu, avšak bez ohľadu na to, či ide o ústnu formu alebo písomnú formu, je povinnosťou policajta tento príkaz splniť. Ďalej poukázal na dodržiavanie zásady „jedného bezprostredne nadriadeného“ zakotvenej v organizačných poriadkoch KR PZ a OR PZ. V rámci služobného aktívu bolo zreteľne a jasne vyjadrené, čo sa vyžaduje a na koho sa príkaz vzťahuje. Adresátmi sú všetci policajti, vrátane policajtov prítomných na služobnom aktíve. Podľa žalovaného neexistuje dôvod, pre ktorý by sa príkaz dodržiavania uvedeného postupu nemal vzťahovať aj na prítomných riadiacich pracovníkov. Argumentáciu žalobcu je preto neodôvodnená účelová špekulácia. Pre predmetný príkaz zákon písomnú formu nestanovuje. 27. Požiadavka uplatnenia služobného postupu pri zaslaní návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca vyplýva priamo z čl. 10 ods. 3 písm. a) nariadenia MV SR č. 73/2009, pretože podľa žalovaného nemožno ignorovať postavenie a kompetencie, ktoré riaditeľovi OR PZ priznáva vzorový organizačný poriadok (vydaný na základe uvedeného nariadenia). Žalobca mal preto predmetný návrh predložiť riaditeľovi KR PZ v Košiciach prostredníctvom riaditeľa OR PZ v Michalovciach. 28. K tvrdeniu žalobcu, že nebol riadne oboznámený s nariadením služobného úradu MV SR č. 56/2017 a preto voči nemu nemožno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť, žalovaný uviedol, že nariadenie bolo 31.05.2017 prevzaté vnútorným oddelením OR PZ v Michalovciach k distribúcii na príslušné odbory a oddelenia v rámci riaditeľstva OR PZ v Michalovciach, súlade s čl. 5, časť 3 nariadenia, a pod číslom 6 bol doručený na OO PZ Sobrance. Žalobca ako riadiaci pracovník sa mal v prvom rade sám osobne oboznámiť s príslušnými internými predpismi a následne zabezpečiť, aby boli oboznámení predpísaným spôsobom aj jemu podriadení policajti. 29. Žalovaný ďalej zdôraznil, že kontrolný orgán svoje zistenia náležite podložil a žalovaný v odvolacom konaní, ako to vyplýva aj zo žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto skutočnosti a podklady opätovne preveril (ods. 3. napadnutého rozhodnutia; administratívny spis žalovaného). 30. K vykonaniu dôkazov a vyhodnocovaniu námietok, poukazujúc na ustálenú judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn. 5Sžo/141/2010, žalovaný uviedol, že žalobcom namietané porušenie ustanovenia § 56 ods. l a § 238 zákona č. 73/1998 Z. z. žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom je neopodstatnené. 31. K namietanému neoprávnenému odobratiu disciplinárneho spisu správnym orgánom prvého stupňa priamemu nadriadenému žalobcovi, ktorý disciplinárne konanie viedol, žalovaný poukazujúc na odôvodnenie napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že žalobca neuviedol relevantné argumenty, ktoré by spochybňovali správnosť postupu podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia MV SR č. 22/2009, a nepredložil dôkaz, ktorý by jeho tvrdenie potvrdzoval. V tejto súvislosti
žalovaný opakovane uviedol, že z registratúrneho záznamu riaditeľa odboru poriadkovej polície zo dňa 03.07.2018, je zrejmé, že spisy vedené v disciplinárnom konaní boli predložené za účelom vydania disciplinárneho opatrenia. 32. K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonanej kontroly palebného priemeru, resp. nábojov, útvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a kontrol na požívanie alkoholu žalovaný poukázal na čl. 1 ods. 10 nariadenia MV SR č. 29/2017 a nariadenie čl. 80/2009, z ktorých vyplýva, že základným predpokladom na predchádzanie stratám, odcudzeniu alebo zneužitiu zbraní a streliva je dôsledne vedenie evidencie. Účelom kontroly ukladania a zabezpečenia služobných zbraní a nábojov vykonávanej bezprostredne nadriadeným je zamedzenie ich straty, odcudzeniu alebo zneužitiu. Z uvedeného možno vyvodiť záver, že požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobne čísla kontrolovaných osobných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom je opodstatnená a má oporu v predmetnom nariadení. Pri aplikácii ustanovení uvedeného nariadenia žalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v rozhodnutí sp. zn. III ÚS 341/07. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že spôsob vykonávania kontroly, ktorý žalobca považuje za správny, t. j., že postačuje kontrolovať a do záznamu uvádzať iba počty zbraní, podľa názoru žalovaného nezaručuje, že nemôže dôjsť k strate, odcudzeniu alebo zneužitiu zbrane. 33. Žalovaný ďalej poukázal na absurdnosť argumentácie žalobcu pri obhajovaní postupu pri kontrole zbraní a nábojov; prístup žalobcu považoval na nezodpovedný a nedôsledný a zotrval na svojich vyjadreniach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. 34. K námietkam žalobcu týkajúcich sa vykonávania fiktívnych orientačných skúšok na zistenie alkoholu v dychu podriadených policajtov okrem už v rozhodnutí uvádzaných skutočností uviedol, že bolo dostatočne preukázané, že ich vykonávanie žalobcom bolo iba formálne, resp. tieto iba administratívne vykazoval, a reálne ich nevykonával. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., pretože podľa žalovaného kontrolou nadriadeného je v zmysle zákona aj kontrola spôsobilosti policajtov pre výkon štátnej služby, čo do ovplyvnenia alkoholom, alebo inými návykovými látkami, ktoré je v rámci výkonu štátnej služby neprípustné. 35. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie, v ktorom sa s touto námietkou náležite vyporiadal, s poukazom na § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z., a zotrval na záveroch vyvodených správnym orgánom prvého stupňa na základe kontrolných zistení. 36. K rozhodovaniu o uložení disciplinárneho opatrenia žalovaný postupoval podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. a prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalobca v žalobe opakovane prezentuje svoje subjektívne stanovisko, že vzhľadom na dlhoročný výkon štátnej služby si disciplinárny postih nezaslúžil. Avšak dosahovanie dobrých výsledkov v minulom období policajtovi nezaručuje do budúcna jeho disciplinárnu nepostihnuteľnosť. 37. Vo vyjadrení zo dňa 01.08.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.05.2019 (replika) žalobca rekapituloval žalobné námietky, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na žalobnom petite. 38. Žalovaný sa k replike žalobcu zo dňa 01.08.2019 vyjadril duplikou, v ktorej poukázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia. 39. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8S/95/2018-93 zo dňa 18.02.2021, v spojení s opravným uznesením č.k. 8S/95/2018-124 právoplatným dňa 26.07.2024 rozhodol tak, že: I. zrušil rozhodnutie žalovaného č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2019 a disciplinárny rozkaz riaditeľa OR PZ č. 1/2018 zo dňa 04.07.2017, a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a II. žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu trov konania. Zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí správny súd odôvodnil dôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP.
III. Konanie o kasačnej sťažnosti 40. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a vrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal najmä porušenie zásady spravodlivého súdneho procesu podľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorá mala byť porušená odôvodnením napadnutého rozsudku. Správny súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe a nekonfrontoval ich s námietkami žalobcu, pričom argumentáciu žalovaného v rozsudku ani neuviedol. Žalovaný ďalej namietal, že krajský súd tým, že vyslovil určitý právny názor, rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, a závery kontrolnej činnosti neposudzoval s náležitou dôležitosťou. Ďalej poukázal na neurčitosť napadnutého rozsudku, nakoľko z jeho znenia nie je zrejmý jednoznačný právny názor súdu týkajúci sa zákonnosti postupu žalobcu v sporných otázkach, a k jednotlivým skutkom nie je uvedené, akým spôsobom boli postupom žalobcu naplnené dôvody zrušenia napadnutých rozhodnutí. Rozsudok nezodpovedá požiadavkám riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia. 41. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný hrubým spôsobom porušil jeho právo na spravodlivý proces v administratívnom konaní, pričom opätovne poukázal na pochybenia žalovaného v rámci jeho vlastnej kontrolnej činnosti. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť. 42. Najvyšší správny súd (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom zo dňa 30.09.2022 sp. zn. 7Ssk/14/2021 rozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/95/2018-93 zo dňa 18.02.2021 v spojení s opravným uznesením č.k. 8S/95/2008-124 bez uvedenia dátumu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Kasačný súd správnemu súdu uložil, aby v ďalšom konaní jasne a zrozumiteľne odôvodnil svoje rozhodnutie, pričom sa bude zaoberať aj vyjadrením žalovaného k správnej žalobe. Rozhodnutie žalovaného v spojení s disciplinárnym rozkazom, vrátane jeho výroku, má súd posúdiť z hľadísk uvedených v § 195 SSP. Ak bude mať zato, že disciplinárny rozkaz obstojí po formálnej stránke, vyhodnotí otázky nastolené v správnej žalobe, najmä žalobný bod, ktorým žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v bode 2 skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia, a posúdi, či správne orgány nepochybili, keď nevypočuli navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe listinných dôkazov. V časti prvého skutku kasačný súd mal za to, že skutkový stav bol ustálený a žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci ako disciplinárneho previnenia. Správny súd má pri tomto skutku posúdiť záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti. IV. Konanie pred správnym súdom 43. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci). 44. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2025 účastníci konania vo svojich výpovediach zotrvali na predchádzajúcich vyjadreniach a právnej argumentácii.
V. Aplikované ustanovenia právnych predpisov
45. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom plnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených. 46. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný a) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený, b) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas, h) dodržiavať služobnú disciplínu. 47. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej právomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia. 48. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie povinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom. 49. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie, b) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden stupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci. 50. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy objektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná možnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa. 51. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa prihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. 52. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie len do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia. 53. Podľa § 238 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä výpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy, vyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy podľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. 54. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi, musí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V písomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a označenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie toho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania vyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto rozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa v rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom. 55. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na plnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota. 56. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval. 57. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.
58. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne oprávnený orgán. 59. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie. 60. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 61. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy. 62. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.
VI. Dôvody rozhodnutia správneho súdu
63. Správny súd v Košiciach po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci kasačným súdom na ďalšie konanie, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré predchádzalo ich vydaniu, a konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. SSP dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná. 64. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä bod 17. rozsudku sp. zn. 7Ssk/14/2021 zo dňa 30.11.2022) sa zaoberal vyjadrením žalovaného k správnej žalobe a posúdil rozhodnutie žalovaného vo veci správneho trestania v spojení s disciplinárnym rozkazom z hľadísk uvedených v § 195 SSP. Po posúdení formálnej stránky disciplinárneho rozkazu (identifikovanie skutkov vo výroku), vyhodnotil otázky nastolené v správnej žalobe, najmä žalobný bod, ktorým žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v bode 2 skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia a prípadným pochybením správnych orgánov, keď nevypočuli žalobcom navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe listinných dôkazov. Vo vzťahu k prvému skutku, pri ktorom bol skutkový stav ustálený, správny súd posúdil záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti a to vzhľadom na námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci ako disciplinárneho previnenia. 65. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon č. 73/1998 Z. z. neklasifikuje disciplinárne previnenie policajta ako správny delikt, napriek tomu však možno správne disciplinárne delikty policajtov zaradiť pod kategóriu iných správnych deliktov (SREBALOVÁ, M. § 2 Pojem priestupku. SREBALOVÁ, M. a kol. Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 10).
66. Doktrína analogického použitia zásad plynúcich z trestného práva (zásady ukladania trestov, zásady trestného konania) tak dopadá na správne disciplinárne delikty (tieto pod kategóriu správneho trestania spadajú) prostredníctvom aplikácie ust. § 195 a nasl. SSP. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že „ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je potrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie „ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad majú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada sleduje.“ (25/2022 ZNSS) 67. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán disciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 04.07.2018 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Uvedené rozhodnutie bolo oznámené vyhlásením dňa 17.07.2018 žalobcovi, ktorý proti nemu podal dňa 17.07.2018 odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KEVO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018. 68. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný návrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vymedzenie žalobných bodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších náležitostí správnej žaloby [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP]. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení, čo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom, čím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny súd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom uvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného súdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne otázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy (rozsudok Najvyššieho správneho súdu 1Asan/2/2020 z 29.9.2021). 69. Správny súd v konaní vo veciach správneho trestania, o ktoré v danej veci ide, nie je viazaný žalobnými bodmi, ak ide o vady podľa § 195 SSP. V prípade, že súd, či už zo správnej žaloby alebo i sám zistí, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je dotknuté vadou podľa § 195 SSP, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zruší podľa § 191 ods. 1 SSP. 70. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej úpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva, administratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy právo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku rozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený určitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom. 71. Skutok účastníka disciplinárneho konania musí byť vo výroku rozhodnutia, ktorým mu bolo uložené disciplinárne opatrenie z dôvodu porušenia zákonných povinností, dostatočne opísaný, presne špecifikovaný a musí byť vymedzené konanie, ktorým účastník porušil konkrétnu právnu povinnosť, ktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Ďalej musí byť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré účastník disciplinárneho konania svojím konaním porušil, v súlade s ust. § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Iba tak bude splnená požiadavka presného vymedzenia konania konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, za ktorý bol účastník disciplinárneho konania postihnutý, čo je nevyhnutné hlavne z dôvodu právnej istoty účastníkov konania. Porušenie povinnosti musí byť dostatočne špecifikované, aby nebolo zameniteľné s iným konaním. S poukazom na uvedené súd zdôrazňuje, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené. 72. Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi ako účastníkovi disciplinárneho konania uložené podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, obsahuje výrok, odôvodnenie a
poučenie o odvolaní, a je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie sťažovateľa (§ 241 zákona o štátnej službe), avšak vo vzťahu k prvej skutkovej vete, skutok nebol správne identifikovaný. 73. Vo vzťahu k prvému skutku, v tomto bode bol skutkový stav ustálený (aj podľa názoru kasačného súdu). Medzi účastníkmi konania bolo sporné právne posúdenie veci ako disciplinárneho previnenia, čo bolo rozhodujúce pre záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti. Žalobca namietal, že výstup zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach zo dňa 26.07.2016 nie je príkaz nadriadeného, ktorý bol povinný plniť podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.. 74. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu normu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne posúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil správny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom (POTÁSCH Peter, HAŠANOVÁ Janka, VALLOVÁ Jana, MILUČKÝ Jozef, MEDŽOVÁ Daniela. Správny poriadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022). 75. Podľa bodu 1 skutkovej vety disciplinárneho rozkazu č. 1 zo dňa 04.07.2018, prvostupňový orgán uložil žalovanému disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že „porušil príkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach zo dňa 03.08.2018 (č. reg. Záznam KRPZ-KE-VO-420/2016) tak, že nedodržal služobný postup v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi a to ...“. 76. Zo zápisu zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach konaného dňa 26.07.2016 vyplýva, že riaditeľ KR „Ďalej vyzval prítomných, aby upozornili policajtov na služobný postup, aby sa so svojimi podnetmi neobracali na prezidiálne, resp. ministerské útvary priamo, ale aby postupovali v zmysle interných právnych predpisov, teda služobným postupom a svoje otázky resp. pripomienky a sťažnosti predkladali prostredníctvom svojich priamych nadriadených. ...“ 77. Zo znenia príkazu je zrejmé, že nadriadený prikázal prítomným, t. j. aj žalobcovi, aby upozornili podriadených na dodržiavanie služobného postupu pri predkladaní označených aktov cestou svojich priamych nadriadených. Povinnosť žalobcu teda spočívala v upozornení podriadených policajtov. Súd má za to, že v citovanom znení príkazu sa povinnosť uložená nadriadeným na služobnom aktíve na prítomných nevzťahovala. Predmetom disciplinárneho konania nebolo porušenie povinnosti žalobcu spočívajúcej v tom, že neupozornil policajtov na predmetný služobný postup, resp. nedodržal priamo služobný postup, resp. konkrétny interný predpis. Žalobca tak nemôže byť zodpovedný za porušenie príkazu, ako sa mu v disciplinárnom rozkaze kladie za vinu, nakoľko príkaz v tomto znení a povinnosť ním uloženú neporušil. V tejto súvislosti argumentácia žalovaného, že je „samozrejmé“, že adresátmi príkazu boli všetci policajti vrátane prítomných na služobnom aktíve, a „neexistuje žiaden dôvod“, pre ktorý by sa príkaz nemal aj na nich vzťahovať, neobstojí, aj keď je nesporné, že žalobca je podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. predmetný služobný postup a príslušné interné akty (nariadenie MV SR, organizačný poriadok), s ktorými bol preukázateľne oboznámený, dodržiavať. Formulácia príkazu a prvého skutku v disciplinárnom rozkaze je však jednoznačná a nesporná. 78. Súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že v služobnom aktíve nie sú dostatočne špecifikované interné predpisy, dodržiavanie ktorých sa predmetným príkazom vyžaduje. Je nesporné, že žalobca mal mať titulom svojej funkcie preukázateľne o služobnom postupe vedomosť. V prípade, ak by bola vyvodená disciplinárna zodpovednosť pre porušenie interného predpisu, v rámci vymedzenia skutku vo výroku disciplinárneho opatrenia musí byť služobný akt presne označený. 79. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že správne orgány zistený skutkový stav veci nesprávne právne posúdili, keď zo skutkových zistení vyvodili nesprávne právne závery o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za porušenie príkazu nadriadeného, ktorý mal vyplynúť z predmetného služobného aktívu. Námietka nesprávneho právneho posúdenia zo strany správnych orgánov je preto dôvodná.
80. Uvedené konanie správnych orgánov je tak v rozpore so základnou zásadou trestného práva, ktorá je zároveň priamo aplikovateľná aj v prípade správneho trestania, a to zásady „nulla poena sine lege“ (žiaden trest bez zákona), a preto je dotknuté vadou podľa § 195 písm. c) SSP. 81. Súd v súlade s pokynom kasačného súdu posúdil záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že príkaz nadriadeného, ktorý vyplýva z výstupu zo služobného aktívu zo dňa 26.07.2017 disciplinárnu zodpovednosť žalobcu nezakladá. Súd preto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil. 82. S ďalšími žalobnými námietkami sa správny súd vyporiadal nasledovne: Súd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nariadenia, príkazy, pokyny či rozkazy musí príslušník PZ plniť bez ohľadu na ich formu, či už ústnu alebo písomnú, nakoľko vyžadovanie písomnej formy príkazu či pokynu v každom prípade by bolo v rozpore s účelom predmetného zákona. V zákone č. 73/1998 Z. z. je jednoznačne ustanovené, v ktorých prípadoch sa obligatórne vyžaduje písomná forma (napr. § 48 ods. 4, § 48a ods. 10, 11, atď.) Za pomoci výkladového pravidla „argumentum o contrario“ možno dospieť k záveru, že v ostatných prípadoch zákon písomnú formu nevyžaduje. 83. Uvedený zákon pojmy (nariadenie, príkaz, pokyn, rozkaz) nedefinuje, nestanovuje ich formu ani ich znenie. Súd pripúšťa, že uvedené termíny nie je možné považovať za synonymá, avšak je nesporné, že sú vyjadrením autoritatívneho prejavu, ktorým nadriadený záväzne ukladá určitú povinnosť podriadenému policajtovi. 84. Vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, a za ktoré mu bolo uložené disciplinárne opatrenie (1. skutková veta), súd poznamenáva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach v súvislosti s porušením povinnosti žalobcom uvádzajú termín príkaz. V § 48 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., ktoré mal žalobca svojím konaním porušiť, je ustanovené, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený. Správne orgány jednoznačne ustálili, že zo strany žalobcu mal byť porušený príkaz nadriadeného, a tento termín používali vo výroku aj odôvodnení svojich rozhodnutí. Súd sa preto s námietkou žalobcu nestotožnil. 85. Príkaz vyplývajúci zo služobného aktívu síce správny orgán vo výroku a odôvodnení disciplinárneho opatrenia špecifikoval a dostatočne vymedzil, avšak konanie žalobcu vo vzťahu k tomuto príkazu z vyššie uvedených dôvodov nesprávne právne posúdil. 86. Vo vzťahu k druhému skutku žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Súd sa s uvedenou námietkou žalobcu nestotožnil, a mal za to, že správne orgány pri zisťovaní skutkového stavu veci nepochybili a skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore s administratívnymi spismi a má v nich oporu. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti netrpí ani vadou nepreskúmateľnosti. 87. Správne orgány podľa súdu dostatočne preukázali, že žalobca nevykonával kontroly palebného priemeru útvarových a osobných zbraní a nespracoval riadne zápisy o týchto kontrolách, a konal tak v rozpore s čl. 7 ods. 2 a 3 nariadenia MV SR č. 29/2017. Uvedené vyplýva zo záverov kontrol, tak ako sú zaznamenané v záznamoch o kontrolách zbraní zo dňa 01.02.2017, 13.04.2017, 01.08.2017, 18.10.2017 a 06.03.2018 a dostatočne špecifikované v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (čl. 4 a nasl. disciplinárneho rozkazu). V tomto kontexte neobstoja námietky žalobcu, ktorými odôvodňoval svoj postup pri vykonávaní kontrol. Súd ich obdobne ako správne orgány považuje za účelové, s cieľom zbaviť sa disciplinárnej zodpovednosti za porušenie povinností nadriadeného policajta vyplývajúcich z § 48 ods. 3 písm. b), § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb.. Súd, obdobne ako správne orgány vo svojich rozhodnutiach, zdôrazňuje, že zmyslom a účelom kontroly zbraní a nábojov podľa nariadenia č. 29/2017 je zamedziť ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, a základným predpokladom na predchádzanie uvedenému konaniu je dôsledné vedenie evidencie. Požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobné čísla kontrolovaných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom je preto
opodstatnená pre identifikáciu a stotožnenie zbraní a nábojov, a má oporu v predmetnom nariadení (čl. 10 ods. 1 v spojení s čl. 7). 88. Námietku žalobcu k nutnosti preukázania úmyselného porušenia povinnosti policajta vyhodnotil správny súd ako nedôvodnú. Ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. považuje za disciplinárne previnenie „zavinené porušenie povinností policajta“, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom, t. j. bez vymedzenia „úmyselného zavinenia“. Za daných okolností k tomu, aby sa policajt dopustil disciplinárneho previnenia postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti. 89. Námietky žalobcu týkajúce sa vykonávania neúplných a fiktívnych kontrol na požívanie alkoholu pred a počas služby súd považuje za nedôvodné. Konštatovanie žalobcu o neobjektívnom vykonaní operatívnej kontroly registratúrnych záznamov o kontrole policajtov na požívanie alkoholu v sledovanom období pracovníkmi príslušného odboru MV SR súd považuje za účelové. Kontrolou bolo jednoznačne preukázané, že počet dychových skúšok uvádzaný v registratúrnych záznamoch výrazne prevyšuje počet reálne vykonaných dychových skúšok v dňoch, kedy mali byť policajti podrobení dychovej skúške, čo bolo relevantne preukázané analyzátormi dychu. Kontroly na požívanie alkoholu, tak ako sú deklarované v záznamoch, sa preto v prípadoch presne špecifikovaných v odôvodnení disciplinárneho rozkazu (na čl. 4) oprávnene javia ako fiktívne, a záver o postupe žalobcu v rozpore s nariadením č. 1/2002, ust. § 48 ods. 3 písm. a), b) a § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je dôvodný. 90. Analyzátory dychu, ktorými mali byť vykonávané dychové skúšky u podriadených policajtov boli riadne overené a plne funkčné (certifikáty o overení analyzátorov). Správny orgán preto správne vyhodnotil, že výstupy z týchto technických zariadení nie je dôvod spochybňovať, sú objektívne, a relevantne preukazujúce závery zistené operatívnou kontrolou. Z uvedeného dôvodu správne orgány nepochybili, keď nevypočuli navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe listinných dôkazov. Výsledkami kontroly bolo aj podľa súdu dostatočne preukázané, že žalobca dychové skúšky u podriadených policajtov na zistenie alkoholu vykonával iba formálne, administratívne ich vykazoval, avšak reálne ich neuskutočňoval. 91. Súd považoval skutkový stav zistený správnymi orgánmi za dostatočný, a preto dokazovanie navrhovaným výsluchom svedkov nevykonal. 92. K žalobcom namietanému vykonávaniu dôkazov je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/141/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že z ustanovení čl. 47 ods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ani z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej moci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Zásada voľného hodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú orgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne významných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci. 93. Žalobca ďalej namietal, že uloženie disciplinárnej sankcie bolo prejavom šikanózneho správania sa nadriadených a že kontroly, ktoré predchádzali uloženiu disciplinárneho opatrenia žalobcovi, boli vykonané cielene a účelovo. Podľa správneho súdu vykonanie kontroly za účelom zistenia dodržiavania vydaných príkazov a právnych predpisov spadá do rozsahu toho, k čomu môže kontrola slúžiť. Ak by aj došlo k realizovaniu postupu vytýkaného žalobcom v rámci kontrolnej činnosti, nie je to možné bez ďalšieho považovať za šikanózny postup voči žalobcovi. Žalobca v konaní pred správnym súdom neoznačil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali šikanóznosť vydania preskúmavaného rozhodnutia. Na tomto základe nepovažoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný. 94. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s prejednávanou vecou boli riadne zodpovedané. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania (I. ÚS 241/07).
95. Čo sa týka odôvodnenia uloženého opatrenia, z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu vyplýva, že zohľadnil, že v minulosti bola žalobcovi viackrát udelená odmena, v jednom prípade mu bolo uložené disciplinárne opatrenie (písomné pokarhanie a výčitka) a prihliadal na povahu protiprávneho konania, okolnosti, následky, mieru zavinenia a doterajší postoj k plneniu služobných povinností. K uvedenému žalovaný v napadnutom rozhodnutí navyše s poukazom na závažnosť konania žalobcu doplnil, že disciplinárneho opatrenia sa žalobca dopustil ako nadriadený, ktorý by mal byť titulom svojej funkcie príkladom v dodržiavaní služobnej disciplíny. Prihliadal aj na doterajší postoj k plneniu služobných povinností, a ostatné rozhodujúce skutočnosti, ako udelenie odmien, mimoriadne povýšenie, vyznamenanie, čo v ich výsledku viedlo k uloženiu druhého najmiernejšieho disciplinárneho opatrenia – zníženiu služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Konanie žalobcu nemožno tolerovať a zľahčovať, pričom ani dosahovanie dobrých výsledkov v predchádzajúcom období policajtovi nezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť. Takémuto odôvodneniu (prvostupňové a druhostupňové rozhodnutie predstavujú jeden celok) možno vytknúť určitú strohosť. Napriek tomu z neho v súvislosti s požiadavkou podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva poukaz na skutočnosti vyplynuvšie v priebehu konania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s povahou a následkami konania žalobcu uzatvárajúc, že ani jeho kladné hodnotenie mu nezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť. Preto správny súd závery k uloženiu disciplinárneho opatrenia nepovažoval za nepreskúmateľné. VII. Záver 96. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2025 tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. 97. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. po uplynutí jedného roka od právoplatne uloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. V tomto prípade už došlo ex lege k zahladeniu disciplinárneho opatrenia žalovaného a o to uplynutím dňa 01.10.2019 (t. j., 1 rok po právoplatnosti rozhodnutia - rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného nadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2018) a na žalobcu sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. To však nemení nič na tom, že súd vzhľadom na nesprávne právne posúdenie prvého skutku, tak ako je vyššie uvedené, zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov. Súd má za to, že zahladením disciplinárneho odsúdenia nedochádza k zániku skutočnosti, že žalobca sa dopustil disciplinárneho previnenia. To znamená, že zahladením odsúdenia zaniká iba skutočnosť odsúdenia za disciplinárne previnenie, ale nie sama skutočnosť, že previnilec delikt spáchal. Z uvedeného dôvodu súd vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie. 98. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov v zmysle uvedeného právneho názoru správneho súdu znovu posúdiť a rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za skutok uvedený v prvej skutkovej vete disciplinárneho opatrenia správneho orgánu prvého stupňa, s tým, že v zmysle § 191 ods. 6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku viazaný. 99. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 3 SSP a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred správnym, ako aj pred kasačným súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). 100. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie:
Proti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho súdu v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred krajským súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.