{"guid": "f9eb5623-f4a2-4ad9-90e7-c0c69e3b7a17:647ac660-76c1-4db4-a873-32fd7bc6b002", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2", "spisova_znacka": "KE-8S/12/2023", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/12/2023 z 20. 2. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. februára 2025, sp. zn. KE-8S/12/2023, ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2", "identifikacne_cislo": "7023200034", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Tatiana Sabadošová", "sudca_id": 987, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-tatiana-sabadosova-987", "datum_vydania": "2025-02-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "nazov": "§ 194 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "nazov": "§ 194 ods. 2 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-194.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-194"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "nazov": "§ 195 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-195", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-195"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "nazov": "§ 469 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-469", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-469"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "nazov": "§ 167 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "nazov": "§ 467 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-467.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-467"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-47", "nazov": "§ 47 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-47", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-47"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "nazov": "§ 48 ods. 3 písm. h) zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-48.odsek-3.pismeno-h", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-50", "nazov": "§ 50 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-50", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-50"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "nazov": "§ 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-52.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1", "nazov": "§ 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-53.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-53"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "nazov": "§ 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "nazov": "§ 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-56.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-56"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "nazov": "§ 238 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "nazov": "§ 238 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "nazov": "§ 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-238.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-238"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "nazov": "§ 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-2", "nazov": "§ 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "nazov": "§ 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-241.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-241"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-1", "nazov": "§ 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-266"}, {"iri": "/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-2", "nazov": "§ 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1998/73/#paragraf-266.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/73-1998/paragraf-266"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-194", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-195", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-469", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-467", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-47", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-48", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-50", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-52", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-53", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-56", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-57", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-238", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-241", "/SK/ZZ/1998/73#paragraf-266"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/647ac660-76c1-4db4-a873-32fd7bc6b002", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/12/2023\n7023200034\n20. 02. 2025\nJUDr. Tatiana Sabadošová\nECLI:SK:SpSKE:2025:7023200034.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a\nčlenov senátu Mgr. Michala Magura a JUDr. Ing. Lenky Figulovej, v právnej veci žalobcu: A. B. C.,\nnar. XX.XX.XXXX, bytom D. XX, XXX XX A., proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru\nv Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. KRPZKE-VO-387-011/2018 zo dňa 27. septembra 2018, takto\nrozhodol:\nI. Rozhodnutie Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Košiciach č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018\nzo dňa 27. septembra 2018 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru\nv Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 z r u š u j e a vec v r a c i a správnemu orgánu I. stupňa\nna ďalšie konanie.\nII. Žalobcovi\nkonania.\n\npriznáva\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nIII. Žalobcovi p r i z n á v a\nkasačného konania.\n\nvoči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov\n\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh a výsledky administratívneho konania\n1. Rozhodnutím č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“)\nžalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 (ďalej aj „prvostupňový správny orgán“\na „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým bolo žalobcovi služobne zaradenému v stálej štátnej službe\nvo funkcii riaditeľa Obvodného oddelenia Policajného zboru Sobrance, odboru poriadkovej polície\nOkresného riaditeľstva Policajného zboru v Michalovciach, podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998\nZ. z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Zboru väzenskej a\njustičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon\nč. 73/1998 Z. z.“) uložené disciplinárne opatrenie – zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch\nmesiacov za disciplinárne previnenie podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998, ktorého sa dopustil tým, že\nzaslaním žiadosti o usmernenie k ukladaniu výčitky č. ORPZ-MI-OPP9-373-004/2018 zo dňa 03.05.2018\na zaslaním návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca č.\nORPZ-MI-OPP9-398-003/2018 zo dňa 22.05.2018 priamo sekcii personálnych a sociálnych činností a\nosobnému úradu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky porušil príkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva\nPolicajného zboru v Košiciach (ďalej len „KR PZ v Košiciach“) týkajúci sa dodržiavania služobného\n\npostupu v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných\nriadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach konaného dňa 26.07.2016 a taktiež tým, že v stanovených\nlehotách nevykonával kontrolu palebného priemeru resp. nábojov, útvarových zbraní a osobných zbraní\npodriadených policajtov a o takejto kontrole nespracoval zápis riadne tak, aby tento bol preukázaným\ndokladom o vykonaných kontrolách konkrétnych zbraní a kontroly na požívanie alkoholu u podriadených\npolicajtov pred a počas služby vykazoval fiktívne, čo vyplynulo z kontroly pracovníkov odboru vnútornej\nkontroly a sťažností - pracovisko Košice úradu kontroly sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky (ďalej len „MV SR“), čím konal v rozpore s ustanovením § 48 ods. 3 písm. a)\na písm. b), § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a s článkom 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia Ministerstva\nvnútra Slovenskej republiky č. 29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov\na v rozpore s bodom 3. písm. a) časti I. rozkazu ministra vnútra Slovenskej republiky č. 1/2002 o úlohách\nna zamedzenie protiprávneho konania príslušníkov Policajného zboru v súvislosti s požívaním alkoholu\nalebo iných návykových látok v znení neskorších predpisov\n2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovaný najmä uviedol, že proti disciplinárnemu rozkazu\nč. 1 zo dňa 04.07.2018, ktorý bol odvolateľovi (v konaní pred súdom v postavení žalobcu) vyhlásený v\nsúlade s § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. dňa 09.07.2018, žalobca podal v zákonnej lehote dňa\n17.07.2018 odvolanie. V odvolaní poukázal na vadu vo výroku a odôvodnení disciplinárneho rozkazu\nspočívajúcu v chybnom uvedení dátumu konania aktívu. Ďalej najmä namietal, že disciplinárny rozkaz\nvydal neoprávnený orgán, disciplinárne konanie o druhom skutku bolo vedené len na základe záznamu\nz operatívnej kontroly, a ním navrhované dokazovanie nebolo vykonané. Kontrolu preto považoval za\núčelovú. Namietal aj nejasnosť, nezrozumiteľnosť a neadresnosť príkazu, a spochybnil ho ako základ\npre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti.\n3. Prvostupňový orgán odvolaniu v rámci autoremedúry podľa § 242 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z. z.\nnevyhovel a odvolanie spolu so svojím stanoviskom o zotrvaní na svojom rozhodnutí a súvisiacim\nspisovým materiálom postúpil na rozhodnutie odvolaciemu orgánu.\n4. Žalovaný v odvolacom konaní posúdil napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie, ktoré predchádzalo jeho\nvydaniu. Preskúmal spisový materiál disciplinárneho konania vedený pod č. ORPZ-MI-OPP-145/2018\na č. ORPZ-MI-OPP-153/2018, vrátane úradného záznamu o operatívnej kontrole č. SKIS-KO-OVKSKE-38-006/2018-K zo dňa 23.05.2018 a jeho podkladov.\n5. K žalobcom vznesenej námietke zaujatosti a žiadosti, aby o odvolaní rozhodol iný odvolací orgán\nako KR PZ v Košiciach žalovaný vo svojom rozhodnutí uviedol, že zákon neumožňuje policajtovi v\npriebehu konania vzniesť námietku zaujatosti a tento inštitút zákon neupravuje. Poukazujúc na § 3\nzákona č. 73/1998 Z. z. a nariadenie ministra vnútra Slovenskej republiky č. 22/2009 o disciplinárnej\nprávomoci nadriadených žalovaný konštatoval, že v prvostupňovom konaní bolo postupované v súlade\ns uvedeným nariadením, keď riaditeľ OR PZ v Michalovciach ako prvostupňový orgán rozhodol vo veci a\nvydal rozhodnutie na základe návrhu nadriadeného, ktorého má v riadiacej pôsobnosti, teda na základe\nnávrhu riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ v Michalovciach, ktorý registratúrnym záznamom č.\nORPZ-MI-OPP-145-006/2018 a č. ORPZ-MI-OPP-153-009/2018 zo dňa 03.07.2018 predložil materiál\ndisciplinárneho konania prvostupňovému orgánu za účelom vydania disciplinárneho opatrenia.\n6. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia žalovaného ďalej vyplýva, že dňa 26.07.2016 sa konal\nslužobný aktív vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach a okresných riaditeľstiev PZ\nv Košickom kraji. Zo zápisu o priebehu aktívu č. KRPZ-KE-VO-420/2016 zo dňa 03.08.2016 vyplýva ,\nže riaditeľ krajského riaditeľstva okrem iného „vyzval prítomných, aby upozornili policajtov na služobný\npostup, aby sa so svojimi podnetmi neobracali na prezidiálne, resp. ministerské útvary priamo, ale aby\npostupovali v zmysle interných právnych predpisov, teda služobným postupom a svoje otázky, resp.\npripomienky a sťažnosti predkladali prostredníctvom svojich priamych nadriadených. Podľa záverov z\nporady R KR PZ a P PZ takéto podnety nebudú vybavené a budú zaslané späť odosielateľovi prípadne\nR KR PZ“. Nakoľko žalobca požiadal o usmernenie k ukladaniu výčitky priamo personálny odbor sekcie\npersonálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR a rovnako priamo tejto sekcii predložil aj návrh\nna posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny štátneho zamestnanca, bolo v napadnutom\nrozhodnutí konštatované porušenie predmetného príkazu.\n\n7. Žalobca poukazujúc na formuláciu príkazu v odôvodnení rozhodnutia prvostupňového orgánu a\nv zápise z aktívu v odvolaní namietal, že uvedené vyjadrenie riaditeľa KR nemalo charakter pokynu\nalebo príkazu v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a preto uvedený prejav nemôže\nbyť základom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti. Ďalej uviedol, že príkaz, ktorý mal mať\ndlhodobú platnosť, nebol písomný, jeho formulácia nebola jasná, zrozumiteľná a nebol adresný. Výrok,\nako v odôvodnení rozhodnutia je nesprávny dátum konania aktívu (03.08.2018 namiesto 26.07.2016).\nK nesprávnemu údaju o konaní služobného aktívu žalovaný uviedol, že ide o odstrániteľnú chybu v\npísaní, ktorá nemá vplyv na zákonnosť rozhodnutia, pričom z čísla registratúrneho záznamu KRPZ-KEVO-420/2016, ktorým bol označený zápis je zrejmé, že služobný aktív sa konal v roku 2016. K namietanej\nforme žalovaný uviedol, že túto zákon nijakým spôsobom neupravuje, avšak bez ohľadu na formu je\npovinnosťou policajta tento príkaz splniť. Zákon presne stanovuje, v ktorých prípadoch sa vyžaduje\npísomná forma, avšak predmetný príkaz k týmto nepatrí. Pokiaľ ide o dodržiavanie služobného postupu\nžalovaný mal za potrebné zdôrazniť, že vyplýva najmä zo zásady „jedného bezprostredne nadriadeného“\nzakotvenej v organizačnom poriadku KR PZ ako aj v organizačnom poriadku OR PZ. V rámci služobného\naktívu bolo zreteľne vyjadrené, čo sa vyžaduje a na koho sa predmetný príkaz vzťahuje, a je samozrejmé,\nže jeho adresátmi sú všetci policajti a to vrátane prítomných na služobnom aktíve. Neexistuje dôvod,\npre ktorý by sa predmetný príkaz nemal vzťahovať aj na prítomných riadiacich pracovníkov, a preto\nargumentáciu žalobcu žalovaný považoval za neodôvodnenú a účelovú špekuláciu.\n8. K zaslaniu odpovede na žiadosť žalobcu o stanovisko (výklad) žalovaný uviedol, že personálny odbor\nsekcie personálnych a sociálnych činností a osobný úrad MV SR zaslal svoje stanovisko k ukladaniu\nvýčitky č. SPOU-PO6-2018/002824-2 zo dňa 18.05.2018 nie žalobcovi ako tvrdí, ale riaditeľovi OR\nPZ v Michalovciach s tým , aby „s obsahom stanoviska oboznámil riaditeľa Obvodného oddelenia\nPolicajného zboru Sobrance“. Z uvedeného je zrejmé, že dodržiavanie stanoveného, resp. služobného\npostupu sa vyžaduje aj u nadriadených.\n9. Žalobca ďalej namietal, že pri zaslaní návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej\ndisciplíny štátneho zamestnanca postupoval v súlade s § 118 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. o štátnej\nslužbe neskorších predpisov (ďalej len „zákon 55/2017 Z. z.“), podľa ktorého vedúci zamestnanec\nmôže návrh podľa prvej vety predložiť generálnemu tajomníkovi do 15 dní odo dňa, keď sa o porušení\nslužobnej disciplíny dozvedel. Služobný postup sa v uvedenom ustanovení nespomína. Podľa § 20\nods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z. je týmto vedúcim zamestnancom aj riaditeľ útvaru, t. j. žalobca.\nK uvedenej námietke žalovaný uviedol, že predmetný návrh bol sekciou personálnych a sociálnych\nčinností a osobným úradom MV SR pod č. SPOU-PO6-2018/003010-002 zo dňa 13.06.2018 postúpený\nriaditeľovi KR PZ v Košiciach, ako kompetentnému orgánu. V tejto súvislosti žalovaný zdôraznil, že\npersonálnu pôsobnosť vedúceho štátneho zamestnanca v služobnom úrade MV SR upravuje nariadenie\nslužobného úradu MV SR č. 56/2017 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých\nvzťahov v znení nariadenia služobného úradu MV SR č. 115/2017. Riaditeľovi KR PZ bol v zmysle\nčl. 4 nariadenia stanovený „Tretí stupeň personálnej pôsobnosti“, ktorý podľa čl. 6 ods. 3 písm. a)\nnariadenia zahŕňa aj oprávnenie „uplatňovať disciplinárnu zodpovednosť voči štátnym zamestnancom\npodľa osobitného predpisu“ (odkaz na § 118 až 121 zákona č. 55/2017 Z. z.) a podľa písm. k) oprávnenie\n„zriaďovať poradnú komisiu na účely preskúmania návrhu alebo podnetu o porušení služobnej disciplíny\nštátnym zamestnancom“ (odkaz na § 118 zákona č. 55/2017 Z. z.). Okrem uvedeného, podľa čl.\n10 ods. 3 písm. a) nariadenia ministra vnútra SR č. 73/2009 o vydaní vzorového organizačného\nporiadku OR PZ v znení neskorších predpisov, riaditeľ OR PZ vykonáva aj „štátnozamestnanecké úkony\nvyplývajúce zo štátnozamestnaneckého pomeru“. Podľa názoru žalovaného požiadavka uplatnenia\nslužobného postupu vyplýva priamo z tohto ustanovenia, pretože nemožno ignorovať postavenie a\nkompetencie, ktoré riaditeľovi OR PZ priznáva spomenutý vzorový organizačný poriadok. Návrh na\nposúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny mal preto žalobca predložiť riaditeľovi KR PZ v\nKošiciach prostredníctvom riaditeľa OR PZ v Michalovciach.\n10. Vychádzajúc z uvedeného žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán správne posúdil konanie\nžalobcu, ako porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z ust. § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998\nZ .z..\n11. Žalobca ďalej v odvolaní nesúhlasil s tvrdením, že v stanovených lehotách nebola vykonaná kontrola\npalebného priemeru, resp. nábojov, útvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a o\nkontrole nebol spracovaný riadne zápis, čo je v rozpore s čl. 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia MV SR č.\n\n29/2017 o prideľovaní, nosení, ukladaní a zabezpečení zbraní a nábojov. Uvedené tvrdenie nemá podľa\nžalobcu oporu v príslušnom nariadení, a to poukazujúc na čl. 7 ods. 3 nariadenia. Podľa žalobcu bolo\npostačujúce, ak v zápise uviedol presné ustanovenie predpisu, podľa ktorého kontrolu vykonal. Forma\nzápisu o kontrole vrátane jeho obsahu je podľa žalobcu na nadriadenom, predpis ani nestanovuje,\naby boli uvádzané konkrétne zbrane (výrobné čísla). Preto tvrdenie správneho orgánu, že zápisy o\nkontrolách nie sú spracované riadne a spôsobom, ktorý by bol preukázaný dokladom o vykonaných\nkontrolách konkrétnych zbraní je bez opory v príslušnom predpise a táto hypotéza nemôže byť základom\npre disciplinárne konanie. Počty zbraní žalobca uvádzal len na základe vlastného uváženia, pričom\ntieto uvádzať ani nemusel. Na základe uvedeného mal žalobca za to, že uvedené počty deklarujú\nlen to, že nedošlo ku strate, odcudzeniu alebo zneužitiu zbrane, čo je účelom samotnej kontroly v\nzmysle predmetného nariadenia. K tejto námietke žalovaný uviedol, že požiadavka, aby v rámci kontroly\nzbraní boli kontrolované a v zápise uvádzané výrobné čísla zbraní a počty nábojov, resp. aby zápis\nhodnoverne preukazoval vykonanie kontroly konkrétnych zbraní a palebného priemeru jednoznačne\nvyplýva z nariadenia ministerstva. V čl. 1 odsek 10 tohto nariadenia sa okrem iného uvádza, že „na\nzamedzenie straty, odcudzenia alebo zneužitia služobnej zbrane a nábojov, útvar vedie evidenciu a\ndokumentáciu podľa osobitného predpisu“, ktorým je nariadenie MV SR č. 80/2009 o postupe pri\nzabezpečovaní správy majetku štátu v znení neskorších predpisov. Z uvedeného podľa žalovaného\nvyplýva, že základným predpokladom, resp. nástrojom na predchádzanie stratám, odcudzeniu alebo\nzneužitiu zbraní a streliva je dôsledne vedenie evidencie. Preto vykonávanie kontroly zbraní a streliva\nnemožno vykladať inak, ako v kontexte s čl. 1 ods. 10 nariadenia, pretože účelom kontroly ukladania\na zabezpečenia služobných zbraní a nábojov vykonávanej bezprostredne nadriadeným v zmysle čl. 7\nnariadenia ministerstva je zamedzenie ich straty, odcudzeniu alebo zneužitiu. Na základe uvedeného\nmožno teda dospieť k záveru, že požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobné čísla kontrolovaných\nosobných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom je opodstatnená a\nmá oporu v predmetnom nariadení ministerstva.\n12. Žalobca ďalej namietal, že vyšší počet kontrolovaných zbraní, ako je počet osobných zbraní\npodriadených policajtov, vykazoval z dôvodu, po kontrole osobných zbraní podriadených policajtov\ndo zápisu uvádzal celkový počet zbraní, ktoré sa v sklade zbraní nachádzali a ktoré sa tam mali\npodľa Knihy výdaja a prevzatia zbraní a nábojov nachádzať, pričom v sklade zbraní na útvare mali\nuložené zbrane aj traja policajti zaradení na ODI Sobrance. Kontrolu služobných zbraní vykonal tak,\nže osobne skontroloval všetky zbrane v sklade (trezore) pri miestnosti stálej služby. Vždy napočítal\nmenší počet zbraní ako je celkový počet zbraní. Z celkového počtu zbraní odrátal zbrane, ktoré majú\npolicajti mimo službu a následne k počtu zbraní v zbrojnom sklade pripočítal zbrane, ktoré majú policajti\nv službe (podľa zápisov v Knihe výdaja a prevzatia zbraní a nábojov), tieto zbrane skontroloval už\npočas inštruktáže pri nástupe do služby. Podľa žalobcu je preto irelevantné, či v čase kontroly sa\ntíto policajti na útvare nachádzali alebo nie. Podľa žalovaného sa žalobca uvedenou argumentáciou\nsnažil zakryť svoj nezodpovedný prístup a nedôslednosť pri vykonávaní predmetnej kontroly, postup\nžalobcu a jeho tvrdenia sú nepodložené a účelové. Z úradných záznamov spracovaných žalovaným ku\nkontrole zbraní totiž vyplýva, že žalovaný „vykonal kontrolu služobných zbraní uložených v plechovej\nskrini zbrojného skladu na stálej službe Obvodného oddelenia PZ Sobrance“, pričom v týchto je vždy\nuvedený celkový počet zbraní uložených na útvare, čo priznáva aj žalobca. V tejto súvislosti žalovaný\npoznamenal, že na základe podkladov poskytnutých odborom správy informačných systémov polície\nbolo nepochybne preukázané, že v čase medzi 09.00 hod. a 09.30 hod. v konkrétnych dňoch, kedy\nmal žalobca kontrolu zbraní vykonávať, sa pridelené motorové vozidlá so službukonajúcimi policajtmi\nnachádzali mimo obvodného oddelenia. Z uvedeného je zrejmé, že žalobca nemohol vykonať kontrolu\nosobných zbraní v takom počte, ako deklaroval v úradných záznamoch. Ďalej zdôraznil, že zo žalobcom\nspracovaných úradných záznamov vyplýva, že vykonával iba „kontrolu služobných zbraní uložených\nv plechovej skrini“, pričom v zázname nie je uvedené, že v rámci vykonanej kontroly boli kontrolované\naj osobné zbrane službukonajúcich policajtov. V záznamoch absentuje aj zaznamenanie vykonania\nkontroly palebného priemeru. Argumentácia žalobcu tak nemá žiadnu oporu v ním spracovaných\núradných záznamoch. Uvedené potvrdzuje záver, že kontrolu zbraní žalobca nevykonával riadne a\nkontrolu palebného priemeru, resp. nábojov nevykonával vôbec.\n13. V nadväznosti na uvedené žalovaný skonštatoval, že prvostupňový orgán na základe kontrolných\nzistení správne uzavrel, že žalobca nevykonával kontroly ukladania a zabezpečenia služobných zbraní\na nábojov riadne, a nepostupoval tak v zmysle čl. 7 ods. 2 a ods. 3 nariadenia ministerstva. Konanie\n\nžalobcu preto posúdil ako porušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z ustanovenia § 48 ods. 3 písm.\nb ) zákona 73/1998 Z. z..\n14. Žalobca ďalej v odvolaní namietal vykonávanie fiktívnych skúšok na zistenie alkoholu v dychu u\npodriadených policajtov. V súvislosti s touto odvolacou námietkou žalovaný poukázal na bod 3 v časti\nI. písm. a) rozkazu ministra vnútra SR č. 1/2002, podľa ktorého sa nadriadeným ukladá „pravidelne\nvykonávať u podriadených policajtov pred nástupom do výkonu služby a podľa okolností aj počas služby\norientačnú dychovú skúšku na zistenie alkoholu stanoveným spôsobom s povinným vyhotovovaním\nzáznamov o skúškach s uvedením zistení a prijatých alebo navrhnutých opatrení“. Z úradného záznamu\no operatívnej kontrole vykonanej pracovníkmi odboru vnútornej kontroly a sťažností oddelenie Košice\nsekcie kontroly a inšpekčnej služby MV SR č. SKIS-KO-OVKS-KE-38-006/2018-K zo dňa 23.05.2018,\nz ktorého vychádzal aj správny orgán prvého stupňa, vyplýva, že počet dychových skúšok uvádzaný\nv registratúrnych záznamoch označených ako „Kontrola policajtov na požívanie alkoholu pred a počas\nslužby“ výrazne prevyšuje počet reálne vykonaných dychových skúšok v dňoch, kedy mali byť policajti\npodrobení dychovej skúške, čo bolo preukázané výpismi analyzátorov dychu z konkrétnych dní. Z\nuvedeného je zrejmé, že žalobca dychové skúšky u podriadených policajtov vykonával iba formálne,\ntieto iba administratívne vykazoval, avšak reálne ich nevykonával. Na základe uvedeného mal žalovaný\nza preukázané, že žalobca nevykonával orientačné dychové skúšky na zistenie alkoholu u podriadených\npolicajtov riadne a spôsobom ako mu bol uložený spomínaným rozkazom ministra vnútra. Žalobca\ntým, že dychové skúšky nevykonával riadne, konal v rozpore s § 48 ods. 3 písm. b) a § 49 písm. a)\nzákona č. 73/1998 Z. z.. Kontrolou nadriadeného je v zmysle uvedeného ust. aj kontrola spôsobilosti\npolicajtov pre výkon štátnej služby, čo do ovplyvnenia alkoholom alebo inými návykovými látkami, ktoré\nje v rámci výkonu štátnej služby neprípustné. Vzhľadom na uvedené odvolací orgán skonštatoval, že\nprvostupňový orgán na základe kontrolných zistení správne vyvodil záver, že kontroly požívania alkoholu\nu podriadených policajtov boli fiktívne, v rozpore s rozkazom ministra vnútra, a toto konanie posúdil ako\nporušenie povinnosti policajta vyplývajúcej z § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. a porušenie základnej\npovinnosti nadriadeného vyplývajúcej z § 49 písm. a) uvedeného zákona.\n15. Žalobca ďalej namietal, že disciplinárne konanie za skutok uvedený v druhom bode bolo vedené\nlen na základe záznamu z operatívnej kontroly, a ďalšie ním navrhované dokazovanie nebolo\nvykonané. Ďalej spochybnil funkčnosť analyzátorov dychu a opätovne navrhol vypočuť policajtov,\nktorí sa orientačným dychovým skúškam podrobili. K uvedenej námietke žalovaný uviedol, že Sekcia\nkontroly a inšpekčnej služby MVSR, ktorej pracovníci kontrolu vykonávali, je odborným útvarom\nministerstva na plnenie úloh vnútorného kontrolného systému. Kontrolné zistenia boli náležite podložené\na zdokumentované, preto spochybňovanie záverov kontrolného orgánu žalobcom je neopodstatnené.\nŽalovaný sa plne stotožnil so záverom prvostupňového orgánu, že vzhľadom na zdokladovanú funkčnosť\nanalyzátorov dychu výstupy z týchto technických prostriedkov sú nespochybniteľné. Preto nie je dôvod\nvýstupy z dychových skúšok osobitne preverovať výpoveďami jednotlivých policajtov. Tvrdenia žalobcu\ntýkajúce sa funkčnosti analyzátorov dychu považoval žalovaný za nepodloženú účelovú špekuláciu\nžalobcu. Záznamy kontrolných orgánov boli v disciplinárnom konaní relevantným podkladom pre\nrozhodovanie príslušných nadriadených a nie je dôvod, aby boli kontrolné zistenia odborného útvaru\nopätovne preverované.\n16. V súvislosti s uvedeným žalovaný konštatoval, že prvostupňový orgán zadovážil dostatok dôkazov\npreukazujúcich protiprávnosť konania žalobcu a pri ich hodnotení postupoval v súlade s § 238 ods.\n4 zákona č. 73/1998 Z. z.. Pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia prihliadal na povahu\nprotiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru zavinenia a\nna doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností, v súlade s § 56 ods. 2 uvedeného\nzákona. Prvostupňový orgán konštatoval, že charakter disciplinárnych previnení žalobcu prevažuje\nskutočnosť, že od 01.10.1991 až do 02.11.2017 (uložené písomné pokarhanie) mu nebolo uložené\nžiadne disciplinárne opatrenie, boli mu udeľované odmeny, bol mimoriadne povýšený a vyznamenaný,\navšak dosahovanie dobrých výsledkov nezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť policajta. V tejto\nsúvislosti žalovaný zdôraznil, že disciplinárneho previnenia sa žalobca dopustil ako nadriadený, ktorý má\nbyť podľa bodu 2, písm. b), časti I. rozkazu ministra vnútra SR č. 6/1997 Úlohy na zvýšenie morálneho\nstavu a disciplíny príslušníkov Policajného zboru, príkladom v dodržiavaní služobnej disciplíny. Na\nzáklade uvedeného žalovaný konštatoval, že porušenie príkazu riaditeľa krajského riaditeľstva k\ndodržiavaniu služobného postupu, formálne vykazovanie orientačných dychových skúšok na zistenie\nalkoholu u podriadených policajtov, ale najmä nevykonávanie kontroly zbraní a streliva spôsobom\n\nupraveným nariadením ministerstva, odôvodňujú uloženie disciplinárneho opatrenia podľa § 53 ods. 1\npísm. b) zákona č. 73/1998 Z. z., poukazujúc na § 47 zákona.\n17. Na základe uvedeného mal žalovaný ako odvolací orgán za to, že prvostupňový orgán správne\nposúdil konanie žalobcu ako porušenie povinností vyplývajúcich z § 48 ods. 3 písm. a), b) zákona č.\n73/1998 Z. z. a porušenie základnej povinnosti nadriadeného vyplývajúcej z § 49 písm. a) uvedeného\nzákona, na základe čoho vyvodil záver o disciplinárnom previnení žalobcu podľa § 52 ods. 1 zákona\nč. 73/1998 Z. z.. Skutočný stav veci bol podľa žalobcu dostatočne a objektívne zistený, a postup\nprvostupňového orgánu v disciplinárnom konaní bol zákonný a správny.\n18. Žalovaný v rámci svojho rozhodnutia vykonal opravu chyby v písaní, a vo výroku a štvrtom odseku\nodôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa zmenil dátum konania služobného aktívu\ntak, že dátum 03.08.2018 nahradil dátumom 26.07.2016.\nII.\nSprávna žaloba, stanoviská,\nkonanie pred správnym súdom\n19. Správnou žalobou doručenou Krajskému súdu v Košiciach ako správnemu súdu (ďalej len „pôvodný\nsprávny súd“) dňa 03.12.2018 žalobca navrhol, aby: I. správny súd napadnuté rozhodnutie žalovaného\nč KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018 a disciplinárny rozkaz riaditeľa Okresného riaditeľstva\nPolicajného zboru v Michalovciach č. 1 zo dňa 04.07.2018 zrušil, prvostupňovému orgánu nariadil, II.\ndisciplinárne konanie zastavil a policajtov oboznámených o uložení disciplinárneho opatrenia oboznámil\ns jeho zrušením, III. zaviazal služobný úrad, aby uviedol veci do stavu predchádzajúcemu tomuto\nkonaniu, predovšetkým zabezpečil vyplatenie vykonaných zrážok zo mzdy a odmien nevyplatených\nz dôvodu uloženého disciplinárneho opatrenia. O žalobe súd konal ako o správnej žalobe vo veci\nsprávneho trestania podľa § 194 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len\n„SSP“).\n20. V správnej žalobe žalobca zotrval na svojich vyjadreniach a skutočnostiach namietaných v\ndisciplinárnom konaní pred správnym orgánom prvého stupňa, ako aj na odvolacích námietkach.\nDomáhal sa vykonania ním navrhovaných dôkazov, ktoré správne orgány v rozpore so zákonom odmietli\nvykonať a znemožnili mu tak obhajovať sa.\n21. Žalobca ďalej najmä v správnej žalobe uviedol, že\n- konanie príslušných orgánov bolo účelové, vykonštruované, s úmyslom diskreditovať ho ako\npolicajného funkcionára; nadriadení zneužili svoju právomoc a vnútorný kontrolný systém\n- podnetom na vykonanie kontroly, na základe ktorej bol disciplinárne postihnutý, bolo súdne konanie\nvedené na správnom súde pod sp. zn. 7S/28/2018 na základe ním podanej správnej žaloby, ktorou sa\ndomáhal preskúmania zákonnosti disciplinárneho rozkazu riaditeľa odboru poriadkovej polície OR PZ\nv Michalovciach č. 2/2017 zo dňa 06.09.2017 o uložení disciplinárneho opatrenia, a v ktorom bol úspešný\n- namietal formuláciu príkazu riaditeľa KR PZ v Košiciach, ktorý mal vyplynúť zo služobného\naktívu konaného dňa 26.07.2016, na ktorom riaditeľ vyslovil výzvu adresovanú prítomným riadiacim\npracovníkom, ktorú žalobca splnil tým, že policajtov na služobný postup upozornil\n- ústny príkaz nebol formulovaný zrozumiteľne, nie je z neho zrejmé, na dodržiavania akých interných\npredpisov sa riaditeľ odvoláva; predpisy nie sú konkretizované ani v disciplinárnom rozkaze\n- príkaz, aby podnety ako otázky, pripomienky a sťažnosti boli adresované výlučne prostredníctvom\npriamych nadriadených, pod hrozbou sankcie v prípade porušenia príkazu, je v rozpore so zákonom\n- príkaz z uvedených dôvodov považuje za neplatný, a preto nemôže byť základom na vyvodenie\ndisciplinárnej zodpovednosti\n- o podanie usmernenia k ukladaniu výčitky personálnemu odboru MV SR žiadosťou zo dňa\n03.05.2018 požiadal zo služobných dôvodov, nakoľko požadoval informácie týkajúce sa služobnej\nčinnosti podriadených, ako aj z dôvodu, že KR PZ v prípade žiadosti o zaujatie stanoviska alebo\nposkytnutie výkladu zákona vždy odpovedalo, že nie je na výklad resp. podanie stanoviska oprávnené\n- návrh na posúdenie podozrenia z porušenia služobnej disciplíny zo dňa 22.05.2018 zaslal sekcii MV\nSR v súlade s § 118 ods. 1 zákona č. 55/2017 Z. z.; uvedené ustanovenie nestanovuje povinnosť\n\npostupovať služobným postupom a neobsahuje odkaz na iný právny predpis; návrh zaslal svojmu\npriamemu nadriadenému podľa § 20 ods. 1 uvedeného zákona\n- s nariadením MV SR č. 56/2017 o personálnej pôsobnosti vo veciach štátnozamestnaneckých vzťahov,\nna ktoré sa žalovaný odvoláva, nebol žalobca riadne oboznámený, a žalovaný sa s touto skutočnosť\nv odvolacom konaní nevyporiadal\n- v prípade písomnosti zaslanej nepríslušnému útvaru, vedúci zamestnanec mal postupovať podľa\nregistratúrneho poriadku a písomnosť zaslať príslušnej sekcii prezídia PZ\n- žiaden policajt nebol doposiaľ v prípade zaslania písomnosti nesprávnemu útvaru sankcionovaný\n- od 3/2012, kedy žalobca začal vykonávať riadiacu funkciu, bolo vykonaných množstvo kontrol\nzameraných na výkon jeho kontrolnej činnosti na úseku zbraní a žiadne nedostatky neboli zistené, a\nnebolo ani požadované uvádzanie výrobných čísel kontrolovaných zbraní\n- žalobcovi nebol preukázaný úmysel pri porušení nariadenia č. 29/2017 o kontrole ukladania\na zabezpečenia služobných zbraní a nábojov proti stratám, ani konanie v rozpore s čl. 7 ods. 2 a 3\nnariadenia, ktoré sa mu kladie za vinu\n- v evidencii zbraní neboli zistené nedostatky; požiadavka na uvádzanie výrobných čísel kontrolovaných\nzbraní s palebným priemerom, vrátane mien policajtov, ktorým boli zbrane kontrolované, je\nneopodstatnená a nemá oporu v nariadení MV SR\n- ohradil sa proti nepravdivým a zavádzajúcim vyhláseniam, že sa svojou argumentáciou snažil zakryť\nnezodpovedný prístup a nedôslednosť pri vykonávaní kontroly zbraní a streliva; počas svojej 27 ročnej\npraxe v PZ nezaznamenal žiadnu krádež, stratu alebo zneužitie zbraní\n- kontrolu zbraní riadne vykonával vždy ráno pri nástupe do služby (nielen raž štvrťročne ako ukladá\nnariadenie č. 29/2017) pri výmene stálej služby, kedy boli dovzdávané aj zbrane a náboje; stav\nkontrolovaného materiálu sa zapísal do Knihy udalosti resp. Knihy fonogramov a hlásení, čo prítomní\npotvrdili svojimi podpismi\n- nariadenie č. 29/2017 nestanovuje formu a obsah zápisu z kontroly služobných zbraní a nábojov, a preto\nvyhotovenie zápisu je ponechané na nadriadenom, ktorý kontrolu vykonal\n- presne opísal svoj postup pri vykonávaní kontrol, ktoré vykonával riadne a zodpovedne, a námietky\nkontrolného orgánu považoval za irelevantné a relevantne nepreukázané\n- žalovaný tvrdenie o fiktívnom vykonávaní dychových skúšok nepreukázal a odmietal vykonať výsluch\npodriadených policajtov\n- dychové skúšky boli riadne vykonávané, a o ich uskutočnení boli spísané záznamy\n- za účelom zistenia skutočného stavu veci požaduje predložiť a porovnať archívne výstupy\nz analyzátorov alkoholu a záznamy o kontrolách za obdobie 1/2017 až 3/2018 vykonaných v obvode\nOR PZ v Michalovciach\n- za dôvody nezákonnosti rozhodnutia žalovaného považuje porušenie § 20a ods. 2, § 56 ods. 1, 2, §\n233 ods. 1, 2, § 238 ods. 1 až 4, § 241 ods. 1, 3, § 249, § 250 ods. 1 písm. c) zákona č. 73/1998 Z. z..\n22. Vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 03.05.2019 žalovaný navrhol správnu žalobu zamietnuť.\nK tvrdeniu žalobcu, že kontrolná činnosť žalovaného, ktorá prebehla na Obvodnom oddelení PZ\nSobrance v dňoch od 26.03.2018 do 23.05.2018 bola motivovaná s cieľom odvety a je dôsledkom\niného súdneho konania vo veci správnej žaloby podanej žalobcom uviedol, že o žalobe sa dozvedel\nrelevantným spôsobom až dňa 28.06.2018, kedy mu bola súdom doručená.\n23. K námietke žalobcu týkajúcej sa neobjektívnosti a zaujatosti pri prerokovaní odvolania v poradnej\nkomisii riaditeľa KR PZ uviedol, že právomoc riaditeľa menovať členov poradnej komisie vyplýva z čl.\n15 v spojení s čl. 15 bod 4. nariadenia ministra vnútra SR č. 19/2009 o vydaní vzorového organizačného\nporiadku KR PZ (predložené v prílohe vyjadrenia). Členmi poradnej komisie sú aj zástupcovia\nodborového zväzu, ktorých nominuje výlučne Odborový zväz polície v Slovenskej republike. Jedným z\nčlenov trojčlenného senátu poradnej komisie, ktorý je určovaný osobitne ku každej posudzovanej veci v\nodvolacom konaní, je aj zástupca odborového zväzu polície. Odvolanie žalobcu bolo v poradnej komisii\nprerokované riadne zriadeným senátom, o zložení ktorého bol žalobca písomne informovaný. Súčasťou\nadministratívneho spisu v odvolacom konaní je aj zápisnica z rokovania tohto senátu obsahujúca\nzáznam o hlasovaní o návrhu, ktorý bol predložený nadriadenému. Žalovaný zdôraznil, že za návrh\nhlasovali všetci členovia senátu, a to vrátane zástupcu odborového zväzu polície.\n24. V súvislosti s uvedeným žalovaný poukázal na § 243 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., a skutočnosť,\nže zákon neukladá, aby v rozhodnutí bolo uvedené prerokovanie odvolania v poradnej komisii, ani\nnavrhovaný záver a výsledky hlasovania, a preto nie je možné považovať rozhodnutie z namietaného\n\ndôvodu za neplatné. Zákon poradnej komisii nepriznáva rozhodovaciu právomoc, jej úloha je iba\nporadná, a príslušný rozhodujúci orgán nemusí so stanoviskom poradnej komisie súhlasiť (rozsudok\nNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/31/2011 z 18.04.2012). Zákon neumožňuje\nv priebehu konania o veciach služobného pomeru vzniesť námietku zaujatosti. Z tohto dôvodu považuje\núvahy žalobcu za bezpredmetné.\n25. K námietkam žalobcu týkajúcim sa porušenia príkazu riaditeľa KR PZ, ktorý vyplynul zo služobného\naktívu konaného dňa 26.07.2016 žalovaný okrem iného zdôraznil, že žalobca sa na aktíve osobne\nzúčastnil. O priebehu aktívu bol spracovaný zápis zo dňa 03.08.2016. Okrem osobnej účasti na\npredmetnom aktíve sa s obsahom a priebehom služobného aktívu žalobca ešte zvlášť oboznámil\ndňa 22.08.2016. K nesúhlasu žalobcu s tým, aby uvedené vyjadrenie riaditeľa KR malo charakter\npokynu alebo príkazu v zmysle § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z., a preto nemôže byť\ntento prejav základom pre vyvodenie disciplinárnej zodpovednosti, žalovaný uviedol, že žalobca si\núčelovo prispôsobuje výklad tohto príkazu, a nezohľadňuje, že aj on sám bol na predmetnom aktíve\nv pozícii podriadeného a aj naďalej je niekomu podriadený. V danom prípade aj krajskému riaditeľovi\nPZ. Služobný postup platí pre všetkých policajtov, nadriadených i podriadených rovnako.\n26. Žalovaný ďalej uviedol, že už v preskúmavanom rozhodnutí konštatoval, že zákon neupravuje\nformu príkazu alebo pokynu, avšak bez ohľadu na to, či ide o ústnu formu alebo písomnú formu, je\npovinnosťou policajta tento príkaz splniť. Ďalej poukázal na dodržiavanie zásady „jedného bezprostredne\nnadriadeného“ zakotvenej v organizačných poriadkoch KR PZ a OR PZ. V rámci služobného aktívu bolo\nzreteľne a jasne vyjadrené, čo sa vyžaduje a na koho sa príkaz vzťahuje. Adresátmi sú všetci policajti,\nvrátane policajtov prítomných na služobnom aktíve. Podľa žalovaného neexistuje dôvod, pre ktorý by\nsa príkaz dodržiavania uvedeného postupu nemal vzťahovať aj na prítomných riadiacich pracovníkov.\nArgumentáciu žalobcu je preto neodôvodnená účelová špekulácia. Pre predmetný príkaz zákon písomnú\nformu nestanovuje.\n27. Požiadavka uplatnenia služobného postupu pri zaslaní návrhu na posúdenie podozrenia z porušenia\nslužobnej disciplíny štátneho zamestnanca vyplýva priamo z čl. 10 ods. 3 písm. a) nariadenia MV SR\nč. 73/2009, pretože podľa žalovaného nemožno ignorovať postavenie a kompetencie, ktoré riaditeľovi\nOR PZ priznáva vzorový organizačný poriadok (vydaný na základe uvedeného nariadenia). Žalobca\nmal preto predmetný návrh predložiť riaditeľovi KR PZ v Košiciach prostredníctvom riaditeľa OR PZ v\nMichalovciach.\n28. K tvrdeniu žalobcu, že nebol riadne oboznámený s nariadením služobného úradu MV SR č. 56/2017\na preto voči nemu nemožno vyvodiť disciplinárnu zodpovednosť, žalovaný uviedol, že nariadenie bolo\n31.05.2017 prevzaté vnútorným oddelením OR PZ v Michalovciach\nk distribúcii na príslušné odbory a oddelenia v rámci riaditeľstva OR PZ v Michalovciach, súlade s čl.\n5, časť 3 nariadenia, a pod číslom 6 bol doručený na OO PZ Sobrance. Žalobca ako riadiaci pracovník\nsa mal v prvom rade sám osobne oboznámiť s príslušnými internými predpismi a následne zabezpečiť,\naby boli oboznámení predpísaným spôsobom aj jemu podriadení policajti.\n29. Žalovaný ďalej zdôraznil, že kontrolný orgán svoje zistenia náležite podložil a žalovaný v odvolacom\nkonaní, ako to vyplýva aj zo žalobou napadnutého rozhodnutia, tieto skutočnosti a podklady opätovne\npreveril (ods. 3. napadnutého rozhodnutia; administratívny spis žalovaného).\n30. K vykonaniu dôkazov a vyhodnocovaniu námietok, poukazujúc na ustálenú judikatúru Ústavného\nsúdu Slovenskej republiky, na ktorú poukázal Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku sp. zn.\n5Sžo/141/2010, žalovaný uviedol, že žalobcom namietané porušenie ustanovenia § 56 ods. l a § 238\nzákona č. 73/1998 Z. z. žalovaným, ako aj prvostupňovým orgánom je neopodstatnené.\n31. K namietanému neoprávnenému odobratiu disciplinárneho spisu správnym orgánom prvého\nstupňa priamemu nadriadenému žalobcovi, ktorý disciplinárne konanie viedol, žalovaný poukazujúc na\nodôvodnenie napadnutého rozhodnutia zdôraznil, že žalobca neuviedol relevantné argumenty, ktoré by\nspochybňovali správnosť postupu podľa čl. 3 ods. 2 nariadenia MV SR č. 22/2009, a nepredložil dôkaz,\nktorý by jeho tvrdenie potvrdzoval. V tejto súvislosti\n\nžalovaný opakovane uviedol, že z registratúrneho záznamu riaditeľa odboru poriadkovej polície zo dňa\n03.07.2018, je zrejmé, že spisy vedené v disciplinárnom konaní boli predložené za účelom vydania\ndisciplinárneho opatrenia.\n32. K námietkam žalobcu týkajúcim sa vykonanej kontroly palebného priemeru, resp. nábojov,\nútvarových zbraní a osobných zbraní podriadených policajtov a kontrol na požívanie alkoholu žalovaný\npoukázal na čl. 1 ods. 10 nariadenia MV SR č. 29/2017 a nariadenie čl. 80/2009, z ktorých vyplýva,\nže základným predpokladom na predchádzanie stratám, odcudzeniu alebo zneužitiu zbraní a streliva\nje dôsledne vedenie evidencie. Účelom kontroly ukladania a zabezpečenia služobných zbraní a\nnábojov vykonávanej bezprostredne nadriadeným je zamedzenie ich straty, odcudzeniu alebo zneužitiu.\nZ uvedeného možno vyvodiť záver, že požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobne čísla\nkontrolovaných osobných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom\nje opodstatnená a má oporu v predmetnom nariadení. Pri aplikácii ustanovení uvedeného nariadenia\nžalovaný postupoval v súlade s právnym názorom Ústavného súdu Slovenskej republiky vyjadrenom v\nrozhodnutí sp. zn. III ÚS 341/07. Žalovaný v tejto súvislosti uviedol, že spôsob vykonávania kontroly,\nktorý žalobca považuje za správny, t. j., že postačuje kontrolovať a do záznamu uvádzať iba počty zbraní,\npodľa názoru žalovaného nezaručuje, že nemôže dôjsť k strate, odcudzeniu alebo zneužitiu zbrane.\n33. Žalovaný ďalej poukázal na absurdnosť argumentácie žalobcu pri obhajovaní postupu pri kontrole\nzbraní a nábojov; prístup žalobcu považoval na nezodpovedný a nedôsledný a zotrval na svojich\nvyjadreniach uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.\n34. K námietkam žalobcu týkajúcich sa vykonávania fiktívnych orientačných skúšok na zistenie alkoholu\nv dychu podriadených policajtov okrem už v rozhodnutí uvádzaných skutočností uviedol, že bolo\ndostatočne preukázané, že ich vykonávanie žalobcom bolo iba formálne, resp. tieto iba administratívne\nvykazoval, a reálne ich nevykonával. Konal tak v rozpore s § 48 ods. 3 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z.,\npretože podľa žalovaného kontrolou nadriadeného je v zmysle zákona aj kontrola spôsobilosti policajtov\npre výkon štátnej služby, čo do ovplyvnenia alkoholom, alebo inými návykovými látkami, ktoré je v rámci\nvýkonu štátnej služby neprípustné.\n35. K nevykonaniu dôkazov navrhovaných žalobcom žalovaný poukázal na napadnuté rozhodnutie,\nv ktorom sa s touto námietkou náležite vyporiadal, s poukazom na § 238 ods. 4 zákona č. 73/1998 Z. z.,\na zotrval na záveroch vyvodených správnym orgánom prvého stupňa na základe kontrolných zistení.\n36. K rozhodovaniu o uložení disciplinárneho opatrenia žalovaný postupoval podľa § 56 ods. 2 zákona\nč. 73/1998 Z. z. a prihliadal na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané,\njeho následky, mieru zavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností. Žalobca\nv žalobe opakovane prezentuje svoje subjektívne stanovisko, že vzhľadom na dlhoročný výkon štátnej\nslužby si disciplinárny postih nezaslúžil. Avšak dosahovanie dobrých výsledkov v minulom období\npolicajtovi nezaručuje do budúcna jeho disciplinárnu nepostihnuteľnosť.\n37. Vo vyjadrení zo dňa 01.08.2019 k vyjadreniu žalovaného zo dňa 03.05.2019 (replika) žalobca\nrekapituloval žalobné námietky, zotrval na svojich predchádzajúcich vyjadreniach a na žalobnom petite.\n38. Žalovaný sa k replike žalobcu zo dňa 01.08.2019 vyjadril duplikou, v ktorej poukázal na svoje\npredchádzajúce vyjadrenia.\n39. Krajský súd v Košiciach rozsudkom č.k. 8S/95/2018-93 zo dňa 18.02.2021, v spojení s opravným\nuznesením č.k. 8S/95/2018-124 právoplatným dňa 26.07.2024 rozhodol tak, že: I. zrušil rozhodnutie\nžalovaného č. KRPZ-KE-VO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2019 a disciplinárny rozkaz riaditeľa OR PZ\nč. 1/2018 zo dňa 04.07.2017, a vec vrátil na nové konanie a rozhodnutie, a II. žalobcovi priznal právo\nna úplnú náhradu trov konania. Zrušenie oboch preskúmavaných rozhodnutí správny súd odôvodnil\ndôvodmi podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), g) SSP.\n\nIII.\nKonanie o kasačnej sťažnosti\n40. Včas podanou kasačnou sťažnosťou sa žalovaný domáhal zrušenia napadnutého rozsudku a\nvrátenia veci na ďalšie konanie. Namietal najmä porušenie zásady spravodlivého súdneho procesu\npodľa § 440 ods. 1 písm. f) SSP, ktorá mala byť porušená odôvodnením napadnutého rozsudku.\nSprávny súd žiadnym spôsobom nevyhodnotil argumenty žalovaného uvedené vo vyjadrení k žalobe\na nekonfrontoval ich s námietkami žalobcu, pričom argumentáciu žalovaného v rozsudku ani neuviedol.\nŽalovaný ďalej namietal, že krajský súd tým, že vyslovil určitý právny názor, rozhodol na základe\nnesprávneho právneho posúdenia veci, a závery kontrolnej činnosti neposudzoval s náležitou\ndôležitosťou. Ďalej poukázal na neurčitosť napadnutého rozsudku, nakoľko z jeho znenia nie je\nzrejmý jednoznačný právny názor súdu týkajúci sa zákonnosti postupu žalobcu v sporných otázkach,\na k jednotlivým skutkom nie je uvedené, akým spôsobom boli postupom žalobcu naplnené dôvody\nzrušenia napadnutých rozhodnutí. Rozsudok nezodpovedá požiadavkám riadneho a vyčerpávajúceho\nodôvodnenia.\n41. Žalobca vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti uviedol, že žalovaný hrubým spôsobom porušil jeho\nprávo na spravodlivý proces v administratívnom konaní, pričom opätovne poukázal na pochybenia\nžalovaného v rámci jeho vlastnej kontrolnej činnosti. Žiadal kasačnú sťažnosť zamietnuť.\n42. Najvyšší správny súd (ďalej aj „kasačný súd“) rozsudkom zo dňa 30.09.2022 sp. zn. 7Ssk/14/2021\nrozsudok Krajského súdu v Košiciach č.k. 8S/95/2018-93 zo dňa 18.02.2021 v spojení s opravným\nuznesením č.k. 8S/95/2008-124 bez uvedenia dátumu podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec vrátil\nna ďalšie konanie. Kasačný súd správnemu súdu uložil, aby v ďalšom konaní jasne a zrozumiteľne\nodôvodnil svoje rozhodnutie, pričom sa bude zaoberať aj vyjadrením žalovaného k správnej žalobe.\nRozhodnutie žalovaného v spojení s disciplinárnym rozkazom, vrátane jeho výroku, má súd posúdiť\nz hľadísk uvedených v § 195 SSP. Ak bude mať zato, že disciplinárny rozkaz obstojí po formálnej\nstránke, vyhodnotí otázky nastolené v správnej žalobe, najmä žalobný bod, ktorým žalobca namietal\nnedostatočne zistený skutkový stav v bode 2 skutkovej vety prvostupňového rozhodnutia, a posúdi, či\nsprávne orgány nepochybili, keď nevypočuli navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný\nlen na základe listinných dôkazov. V časti prvého skutku kasačný súd mal za to, že skutkový stav bol\nustálený a žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci ako disciplinárneho previnenia. Správny\nsúd má pri tomto skutku posúdiť záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti.\nIV.\nKonanie pred správnym súdom\n43. Podľa § 3 ods. 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov prešiel výkon súdnictva od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského\nsúdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná\nprávomoc správnych súdov (t. j. aj v aktuálne súdenej veci).\n44. Na pojednávaní konanom dňa 13.02.2025 účastníci konania vo svojich výpovediach zotrvali na\npredchádzajúcich vyjadreniach a právnej argumentácii.\n\nV.\nAplikované ustanovenia právnych predpisov\n\n45. Podľa § 47 zákona č. 73/1998 Z. z., služobná disciplína policajtov spočíva v dôslednom\nplnení povinností ustanovených ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi, ďalšími všeobecne záväznými\nprávnymi predpismi, služobnou prísahou, rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených.\n46. Podľa § 48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., policajt je povinný\na) plniť svedomite úlohy, ktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne\nzáväznými právnymi predpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi\nnadriadených, ak bol s nimi riadne oboznámený,\nb) vykonávať štátnu službu osobne, riadne a včas,\nh) dodržiavať služobnú disciplínu.\n47. Podľa § 50 zákona č. 73/1998 Z. z., nadriadení môžu podriadeným policajtom v rozsahu svojej\nprávomoci udeľovať disciplinárne odmeny a ukladať disciplinárne opatrenia.\n48. Podľa § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym previnením je zavinené porušenie\npovinností policajta, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom.\n49. Podľa § 53 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., disciplinárnym opatrením je a) písomné pokarhanie,\nb) zníženie služobného platu až o 15% na dobu najviac troch mesiacov, c) zníženie hodnosti o jeden\nstupeň na dobu jedného roka, d) zákaz činnosti, e) prepadnutie veci.\n50. Podľa § 56 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., pred uložením disciplinárneho opatrenia musí byť vždy\nobjektívne zistený skutočný stav. Policajtovi musí byť pred uložením disciplinárneho opatrenia daná\nmožnosť vyjadriť sa k veci, navrhovať dôkazy a obhajovať sa.\n51. Podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., pri rozhodovaní o uložení disciplinárneho opatrenia sa\nprihliada na povahu protiprávneho konania, na okolnosti, za ktorých bolo spáchané, jeho následky, mieru\nzavinenia a na doterajší postoj policajta k plneniu služobných povinností.\n52. Podľa § 57 zákona č. 73/1998 Z. z., za disciplinárne previnenie možno uložiť disciplinárne opatrenie\nlen do dvoch rokov odo dňa spáchania disciplinárneho previnenia.\n53. Podľa § 238 ods. 1, 2 a 4 zákona č. 73/1998 Z. z., za dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými\nmožno zistiť a objasniť skutočný stav veci a ktoré sú v súlade s právnymi predpismi. Dôkazom sú najmä\nvýpovede, vyjadrenia osôb vrátane účastníkov konania, odborné posudky, znalecké posudky, správy,\nvyjadrenia a potvrdenia orgánov a organizácií, listiny, veci a obhliadka. Oprávnený orgán hodnotí dôkazy\npodľa vlastnej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.\n54. Podľa § 241 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie musí byť v súlade s právnymi predpismi,\nmusí vychádzať zo skutočného stavu veci a obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. V\npísomnom vyhotovení rozhodnutia sa tiež uvedie, kto rozhodnutie vydal, dátum vydania rozhodnutia a\noznačenie policajta. Rozhodnutie musí byť podpísané s uvedením hodnosti, mena, priezviska a funkcie\ntoho, kto ho vydal, opatrené odtlačkom pečiatky so štátnym znakom a oznámené účastníkovi konania\nvyhlásením alebo doručením. Ak totožnosť príslušníka Slovenskej informačnej služby alebo toho, kto\nrozhodnutie vydal, má zostať utajená, v rozhodnutí sa jeho meno a priezvisko neuvádza; táto osoba sa\nv rozhodnutí označí iným vhodným spôsobom.\n55. Podľa § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením\nustanovení právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť na\nplnenie, ustanoví sa pre ňu rozsah plnenia a lehota.\n56. Podľa § 241 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z., v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti\nboli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený oprávnený orgán pri hodnotení dôkazov a\npri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodoval.\n57. Podľa § 266 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to nie je\nmožné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak.\n\n58. Podľa § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z., rozhodnutie oznamuje vyhlásením policajtovi ústne\noprávnený orgán.\n59. Podľa § 194 ods. 1 SSP, správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie\norgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne\nkonanie.\n60. Podľa § 194 ods. 2 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach\nsprávneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.\n61. Podľa § 195 SSP, správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi\nžaloby, ak\na) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci\nalebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo\nopatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu,\nb) ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo\npremlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné\nprotiprávne konanie,\nc) ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na\nsprávne trestanie,\nd) ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na\nukladanie sankcií v rámci správneho trestania,\ne) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu\nverejnej správy.\n62. Podľa § 469 SSP, ak dôjde k zrušeniu napadnutého rozhodnutia a k vráteniu veci na ďalšie konanie\na nové rozhodnutie, krajský súd aj orgán verejnej správy sú viazaní právnym názorom kasačného súdu.\n\nVI.\nDôvody rozhodnutia správneho súdu\n\n63. Správny súd v Košiciach po zrušení napadnutého rozsudku a vrátení veci kasačným súdom\nna ďalšie konanie, viazaný právnym názorom kasačného súdu (§ 469 SSP) opätovne preskúmal\nžalobou napadnuté rozhodnutia správnych orgánov, ako aj priebeh administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo ich vydaniu, a konajúc primárne podľa ust. § 194 a nasl. SSP dospel k záveru, že správna\nžaloba je dôvodná.\n64. Správny súd viazaný právnym názorom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (najmä bod 17.\nrozsudku sp. zn. 7Ssk/14/2021 zo dňa 30.11.2022) sa zaoberal vyjadrením žalovaného k správnej\nžalobe a posúdil rozhodnutie žalovaného vo veci správneho trestania v spojení s disciplinárnym\nrozkazom z hľadísk uvedených v § 195 SSP. Po posúdení formálnej stránky disciplinárneho rozkazu\n(identifikovanie skutkov vo výroku), vyhodnotil otázky nastolené v správnej žalobe, najmä žalobný bod,\nktorým žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav v bode 2 skutkovej vety prvostupňového\nrozhodnutia a prípadným pochybením správnych orgánov, keď nevypočuli žalobcom navrhovaných\nsvedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe listinných dôkazov. Vo vzťahu k prvému\nskutku, pri ktorom bol skutkový stav ustálený, správny súd posúdil záver žalovaného o žalobcovej\ndisciplinárnej zodpovednosti a to vzhľadom na námietku žalobcu o nesprávnom právnom posúdení veci\nako disciplinárneho previnenia.\n65. Správny súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že zákon č. 73/1998 Z. z. neklasifikuje\ndisciplinárne previnenie policajta ako správny delikt, napriek tomu však možno správne disciplinárne\ndelikty policajtov zaradiť pod kategóriu iných správnych deliktov (SREBALOVÁ, M. § 2 Pojem priestupku.\nSREBALOVÁ, M. a kol. Zákon o priestupkoch. 2. vydanie. Bratislava: C. H. Beck, 2020, s. 10).\n\n66. Doktrína analogického použitia zásad plynúcich z trestného práva (zásady ukladania trestov, zásady\ntrestného konania) tak dopadá na správne disciplinárne delikty (tieto pod kategóriu správneho trestania\nspadajú) prostredníctvom aplikácie ust. § 195 a nasl. SSP. V tejto súvislosti je však nutné dodať, že\n„ustanovenie § 195 písm. c) a d) SSP nešpecifikuje, ktoré zásady trestného konania a ukladania trestov je\npotrebné vziať v určitej oblasti správneho trestania do úvahy pri ukladaní sankcie. Naopak, z formulácie\n„ktoré je potrebné použiť“ vyplýva, že treba v každom jednotlivom prípade skúmať, ktoré z týchto zásad\nmajú byť v konkrétnom administratívnom konaní uplatnené, a to s ohľadom na účel, ktorý tá-ktorá zásada\nsleduje.“ (25/2022 ZNSS)\n67. Z obsahu pripojeného administratívneho spisu žalovaného vyplýva, že prvostupňový správny orgán\ndisciplinárnym rozkazom č. 1 zo dňa 04.07.2018 uložil žalobcovi podľa § 53 ods. 1 písm. b) zákona č.\n73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, a to zníženie služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov.\nUvedené rozhodnutie bolo oznámené vyhlásením dňa 17.07.2018 žalobcovi, ktorý proti nemu podal\ndňa 17.07.2018 odvolanie. O odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím č. KRPZ-KEVO-387-011/2018 zo dňa 27.09.2018.\n68. Podľa § 183 SSP žalobca môže rozšíriť správnu žalobu alebo doplniť správnu žalobu o ďalší žalobný\nnávrh alebo o ďalšie žalobné body len v lehote ustanovenej na podanie žaloby. Vymedzenie žalobných\nbodov, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov žalobca\npovažuje napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy za nezákonné, je jednou z najdôležitejších\nnáležitostí správnej žaloby [§ 182 ods. 1 písm. e) SSP]. Má zásadný význam z hľadiska žalobcu v určení,\nčo konkrétne bude správny súd na základe jeho žaloby preskúmavať a z hľadiska správneho súdu v tom,\nčím sa zaoberať má a môže a čím sa naopak zaoberať nemôže, keďže podľa § 134 ods. 1 SSP je správny\nsúd viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. A teda zmyslom a účelom\nuvedenia žalobných bodov v správnej žalobe je jednoznačné stanovenie rámca (obsahu) požadovaného\nsúdneho prieskumu v lehote zákonom stanovenej na podanie správnej žaloby, t. j. aké skutkové a právne\notázky má správny súd posudzovať z hľadiska žalobcom tvrdenej nezákonnosti žalobou napadnutého\nrozhodnutia orgánu verejnej správy (rozsudok Najvyššieho správneho súdu 1Asan/2/2020 z 29.9.2021).\n69. Správny súd v konaní vo veciach správneho trestania, o ktoré v danej veci ide, nie je viazaný\nžalobnými bodmi, ak ide o vady podľa § 195 SSP. V prípade, že súd, či už zo správnej žaloby alebo i\nsám zistí, že napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie orgánu verejnej správy je dotknuté vadou podľa §\n195 SSP, napadnuté rozhodnutie správneho orgánu zruší podľa § 191 ods. 1 SSP.\n70. Konanie o disciplinárnom previnení a ukladanie sankcie zaň, vychádza zo zásad trestnoprávnej\núpravy, v zmysle ktorej bez ohľadu na to, či ide o trestnú zodpovednosť podľa trestného práva,\nadministratívne trestanie alebo disciplinárne trestanie, obvinený z porušenia právnej povinnosti má vždy\nprávo vedieť, za ktorý skutok sa mu sankcia za porušenie právnej povinnosti ukladá, a preto vo výroku\nrozhodnutia, ktorým sa mu ukladá sankcia za porušenie právnej povinnosti, by mal byť skutok uvedený\nurčitým spôsobom tak, aby nemohol byť zameniteľný s iným skutkom.\n71. Skutok účastníka disciplinárneho konania musí byť vo výroku rozhodnutia, ktorým mu bolo\nuložené disciplinárne opatrenie z dôvodu porušenia zákonných povinností, dostatočne opísaný, presne\nšpecifikovaný a musí byť vymedzené konanie, ktorým účastník porušil konkrétnu právnu povinnosť,\nktoré porušenie sa mu kladie za vinu, a ktorú mu ukladá konkrétne zákonné ustanovenie. Ďalej musí\nbyť špecifikované aj zákonné ustanovenie, ktoré účastník disciplinárneho konania svojím konaním\nporušil, v súlade s ust. § 241 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z.. Iba tak bude splnená požiadavka\npresného vymedzenia konania konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku, za ktorý bol účastník\ndisciplinárneho konania postihnutý, čo je nevyhnutné hlavne z dôvodu právnej istoty účastníkov konania.\nPorušenie povinnosti musí byť dostatočne špecifikované, aby nebolo zameniteľné s iným konaním.\nS poukazom na uvedené súd zdôrazňuje, že význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba\ntáto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania, a riadne formulovaný\nvýrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je\nmožné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia, či sankcie boli uložené.\n72. Disciplinárny rozkaz, ktorým bolo žalobcovi ako účastníkovi disciplinárneho konania uložené podľa\n§ 53 ods. 1 písm. b) zákona č. 73/1998 Z. z. disciplinárne opatrenie, obsahuje výrok, odôvodnenie a\n\npoučenie o odvolaní, a je v ňom uvedené, kto ho vydal, dátum vydania a označenie sťažovateľa (§ 241\nzákona o štátnej službe), avšak vo vzťahu k prvej skutkovej vete, skutok nebol správne identifikovaný.\n73. Vo vzťahu k prvému skutku, v tomto bode bol skutkový stav ustálený (aj podľa názoru kasačného\nsúdu). Medzi účastníkmi konania bolo sporné právne posúdenie veci ako disciplinárneho previnenia, čo\nbolo rozhodujúce pre záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej zodpovednosti. Žalobca namietal, že\nvýstup zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach zo dňa 26.07.2016\nnie je príkaz nadriadeného, ktorý bol povinný plniť podľa § 48 ods. 3 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z..\n74. Právnym posúdením veci je činnosť orgánu verejnej správy, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje\nprávne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym\nposúdením veci je omyl orgánu verejnej správy pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. Nesprávne\nprávne posúdenie veci znamená, že orgán verejnej správy podriadil zistený skutkový stav pod právnu\nnormu, ktorá sa na vec nevzťahuje alebo sa nevzťahuje v uvedenom rozsahu. O nesprávne právne\nposúdenie ide vtedy, ak orgán verejnej správy aplikoval nesprávny právny predpis alebo síce použil\nsprávny právny predpis, no tento chybne vyložil, v dôsledku čoho došiel k nesprávnym právnym záverom\n(POTÁSCH Peter, HAŠANOVÁ Janka, VALLOVÁ Jana, MILUČKÝ Jozef, MEDŽOVÁ Daniela. Správny\nporiadok. 4. vydání. Praha: C. H. Beck, 2022).\n75. Podľa bodu 1 skutkovej vety disciplinárneho rozkazu č. 1 zo dňa 04.07.2018, prvostupňový orgán\nuložil žalovanému disciplinárne opatrenie za disciplinárne previnenie, ktorého sa dopustil tým, že „porušil\npríkaz riaditeľa KR PZ v Košiciach, ktorý vyplynul zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov\nKR PZ v Košiciach zo dňa 03.08.2018 (č. reg. Záznam KRPZ-KE-VO-420/2016) tak, že nedodržal\nslužobný postup v písomnej komunikácii s nadriadenými útvarmi a to ...“.\n76. Zo zápisu zo služobného aktívu vybraných riadiacich pracovníkov KR PZ v Košiciach konaného\ndňa 26.07.2016 vyplýva, že riaditeľ KR „Ďalej vyzval prítomných, aby upozornili policajtov na služobný\npostup, aby sa so svojimi podnetmi neobracali na prezidiálne, resp. ministerské útvary priamo, ale aby\npostupovali v zmysle interných právnych predpisov, teda služobným postupom a svoje otázky resp.\npripomienky a sťažnosti predkladali prostredníctvom svojich priamych nadriadených. ...“\n77. Zo znenia príkazu je zrejmé, že nadriadený prikázal prítomným, t. j. aj žalobcovi, aby upozornili\npodriadených na dodržiavanie služobného postupu pri predkladaní označených aktov cestou svojich\npriamych nadriadených. Povinnosť žalobcu teda spočívala v upozornení podriadených policajtov. Súd\nmá za to, že v citovanom znení príkazu sa povinnosť uložená nadriadeným na služobnom aktíve na\nprítomných nevzťahovala. Predmetom disciplinárneho konania nebolo porušenie povinnosti žalobcu\nspočívajúcej v tom, že neupozornil policajtov na predmetný služobný postup, resp. nedodržal priamo\nslužobný postup, resp. konkrétny interný predpis. Žalobca tak nemôže byť zodpovedný za porušenie\npríkazu, ako sa mu v disciplinárnom rozkaze kladie za vinu, nakoľko príkaz v tomto znení a povinnosť\nním uloženú neporušil. V tejto súvislosti argumentácia žalovaného, že je „samozrejmé“, že adresátmi\npríkazu boli všetci policajti vrátane prítomných na služobnom aktíve, a „neexistuje žiaden dôvod“, pre\nktorý by sa príkaz nemal aj na nich vzťahovať, neobstojí, aj keď je nesporné, že žalobca je podľa §\n48 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z. z. predmetný služobný postup a príslušné interné akty (nariadenie MV\nSR, organizačný poriadok), s ktorými bol preukázateľne oboznámený, dodržiavať. Formulácia príkazu\na prvého skutku v disciplinárnom rozkaze je však jednoznačná a nesporná.\n78. Súd sa stotožnil aj s námietkou žalobcu, že v služobnom aktíve nie sú dostatočne špecifikované\ninterné predpisy, dodržiavanie ktorých sa predmetným príkazom vyžaduje. Je nesporné, že žalobca\nmal mať titulom svojej funkcie preukázateľne o služobnom postupe vedomosť. V prípade, ak by bola\nvyvodená disciplinárna zodpovednosť pre porušenie interného predpisu, v rámci vymedzenia skutku vo\nvýroku disciplinárneho opatrenia musí byť služobný akt presne označený.\n79. Vychádzajúc z uvedeného má súd za to, že správne orgány zistený skutkový stav veci\nnesprávne právne posúdili, keď zo skutkových zistení vyvodili nesprávne právne závery o disciplinárnej\nzodpovednosti žalobcu za porušenie príkazu nadriadeného, ktorý mal vyplynúť z predmetného\nslužobného aktívu. Námietka nesprávneho právneho posúdenia zo strany správnych orgánov je preto\ndôvodná.\n\n80. Uvedené konanie správnych orgánov je tak v rozpore so základnou zásadou trestného práva,\nktorá je zároveň priamo aplikovateľná aj v prípade správneho trestania, a to zásady „nulla poena sine\nlege“ (žiaden trest bez zákona), a preto je dotknuté vadou podľa § 195 písm. c) SSP.\n81. Súd v súlade s pokynom kasačného súdu posúdil záver žalovaného o žalobcovej disciplinárnej\nzodpovednosti a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že príkaz nadriadeného, ktorý vyplýva\nz výstupu zo služobného aktívu zo dňa 26.07.2017 disciplinárnu zodpovednosť žalobcu nezakladá. Súd\npreto podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP napadnuté rozhodnutie žalovaného a rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa zrušil.\n82. S ďalšími žalobnými námietkami sa správny súd vyporiadal nasledovne:\nSúd sa stotožnil s názorom žalovaného, že nariadenia, príkazy, pokyny či rozkazy musí príslušník PZ\nplniť bez ohľadu na ich formu, či už ústnu alebo písomnú, nakoľko vyžadovanie písomnej formy príkazu\nči pokynu v každom prípade by bolo v rozpore s účelom predmetného zákona. V zákone č. 73/1998\nZ. z. je jednoznačne ustanovené, v ktorých prípadoch sa obligatórne vyžaduje písomná forma (napr. §\n48 ods. 4, § 48a ods. 10, 11, atď.) Za pomoci výkladového pravidla „argumentum o contrario“ možno\ndospieť k záveru, že v ostatných prípadoch zákon písomnú formu nevyžaduje.\n83. Uvedený zákon pojmy (nariadenie, príkaz, pokyn, rozkaz) nedefinuje, nestanovuje ich formu\nani ich znenie. Súd pripúšťa, že uvedené termíny nie je možné považovať za synonymá, avšak je\nnesporné, že sú vyjadrením autoritatívneho prejavu, ktorým nadriadený záväzne ukladá určitú povinnosť\npodriadenému policajtovi.\n84. Vo vzťahu ku konaniu, ktorého sa mal dopustiť žalobca, a za ktoré mu bolo uložené disciplinárne\nopatrenie (1. skutková veta), súd poznamenáva, že správne orgány vo svojich rozhodnutiach v súvislosti\ns porušením povinnosti žalobcom uvádzajú termín príkaz. V § 48 ods. 3 zák. č. 73/1998 Z. z., ktoré\nmal žalobca svojím konaním porušiť, je ustanovené, že policajt je povinný plniť svedomite úlohy,\nktoré sú mu uložené ústavou, ústavnými zákonmi, zákonmi a ďalšími všeobecne záväznými právnymi\npredpismi, ako aj úlohy uložené rozkazmi, nariadeniami, príkazmi a pokynmi nadriadených, ak bol s\nnimi riadne oboznámený. Správne orgány jednoznačne ustálili, že zo strany žalobcu mal byť porušený\npríkaz nadriadeného, a tento termín používali vo výroku aj odôvodnení svojich rozhodnutí. Súd sa preto\ns námietkou žalobcu nestotožnil.\n85. Príkaz vyplývajúci zo služobného aktívu síce správny orgán vo výroku a odôvodnení disciplinárneho\nopatrenia špecifikoval a dostatočne vymedzil, avšak konanie žalobcu vo vzťahu k tomuto príkazu z vyššie\nuvedených dôvodov nesprávne právne posúdil.\n86. Vo vzťahu k druhému skutku žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav veci. Súd sa\ns uvedenou námietkou žalobcu nestotožnil, a mal za to, že správne orgány pri zisťovaní skutkového\nstavu veci nepochybili a skutkový stav, ktorý vzali za základ napadnutého rozhodnutia nie je v rozpore\ns administratívnymi spismi a má v nich oporu. Napadnuté rozhodnutie v tejto časti netrpí ani vadou\nnepreskúmateľnosti.\n87. Správne orgány podľa súdu dostatočne preukázali, že žalobca nevykonával kontroly palebného\npriemeru útvarových a osobných zbraní a nespracoval riadne zápisy o týchto kontrolách, a konal tak\nv rozpore s čl. 7 ods. 2 a 3 nariadenia MV SR č. 29/2017. Uvedené vyplýva zo záverov kontrol, tak\nako sú zaznamenané v záznamoch o kontrolách zbraní zo dňa 01.02.2017, 13.04.2017, 01.08.2017,\n18.10.2017 a 06.03.2018 a dostatočne špecifikované v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa (čl.\n4 a nasl. disciplinárneho rozkazu). V tomto kontexte neobstoja námietky žalobcu, ktorými odôvodňoval\nsvoj postup pri vykonávaní kontrol. Súd ich obdobne ako správne orgány považuje za účelové, s cieľom\nzbaviť sa disciplinárnej zodpovednosti za porušenie povinností nadriadeného policajta vyplývajúcich z\n§ 48 ods. 3 písm. b), § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Zb.. Súd, obdobne ako správne orgány vo svojich\nrozhodnutiach, zdôrazňuje, že zmyslom a účelom kontroly zbraní a nábojov podľa nariadenia č. 29/2017\nje zamedziť ich strate, odcudzeniu alebo zneužitiu, a základným predpokladom na predchádzanie\nuvedenému konaniu je dôsledné vedenie evidencie. Požiadavka uvádzať v rámci kontroly aj výrobné\nčísla kontrolovaných zbraní s palebným priemerom a útvarových zbraní s palebným priemerom je preto\n\nopodstatnená pre identifikáciu a stotožnenie zbraní a nábojov, a má oporu v predmetnom nariadení (čl.\n10 ods. 1 v spojení s čl. 7).\n88. Námietku žalobcu k nutnosti preukázania úmyselného porušenia povinnosti policajta vyhodnotil\nsprávny súd ako nedôvodnú. Ustanovenie § 52 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. považuje za disciplinárne\nprevinenie „zavinené porušenie povinností policajta“, pokiaľ nie je trestným činom alebo priestupkom,\nt. j. bez vymedzenia „úmyselného zavinenia“. Za daných okolností k tomu, aby sa policajt dopustil\ndisciplinárneho previnenia postačuje aj zavinenie z nedbanlivosti.\n89. Námietky žalobcu týkajúce sa vykonávania neúplných a fiktívnych kontrol na požívanie alkoholu\npred a počas služby súd považuje za nedôvodné. Konštatovanie žalobcu o neobjektívnom vykonaní\noperatívnej kontroly registratúrnych záznamov o kontrole policajtov na požívanie alkoholu v sledovanom\nobdobí pracovníkmi príslušného odboru MV SR súd považuje za účelové. Kontrolou bolo jednoznačne\npreukázané, že počet dychových skúšok uvádzaný v registratúrnych záznamoch výrazne prevyšuje\npočet reálne vykonaných dychových skúšok v dňoch, kedy mali byť policajti podrobení dychovej\nskúške, čo bolo relevantne preukázané analyzátormi dychu. Kontroly na požívanie alkoholu, tak ako sú\ndeklarované v záznamoch, sa preto v prípadoch presne špecifikovaných v odôvodnení disciplinárneho\nrozkazu (na čl. 4) oprávnene javia ako fiktívne, a záver o postupe žalobcu v rozpore s nariadením č.\n1/2002, ust. § 48 ods. 3 písm. a), b) a § 49 písm. a) zákona č. 73/1998 Z. z. je dôvodný.\n90. Analyzátory dychu, ktorými mali byť vykonávané dychové skúšky u podriadených policajtov boli\nriadne overené a plne funkčné (certifikáty o overení analyzátorov). Správny orgán preto správne\nvyhodnotil, že výstupy z týchto technických zariadení nie je dôvod spochybňovať, sú objektívne,\na relevantne preukazujúce závery zistené operatívnou kontrolou. Z uvedeného dôvodu správne orgány\nnepochybili, keď nevypočuli navrhovaných svedkov a skutkový stav mali preukázaný len na základe\nlistinných dôkazov. Výsledkami kontroly bolo aj podľa súdu dostatočne preukázané, že žalobca dychové\nskúšky u podriadených policajtov na zistenie alkoholu vykonával iba formálne, administratívne ich\nvykazoval, avšak reálne ich neuskutočňoval.\n91. Súd považoval skutkový stav zistený správnymi orgánmi za dostatočný, a preto dokazovanie\nnavrhovaným výsluchom svedkov nevykonal.\n92. K žalobcom namietanému vykonávaniu dôkazov je potrebné poukázať na rozsudok Najvyššieho\nsúdu Slovenskej republiky č. k. 5Sžo/141/2010, z ktorého okrem iného vyplýva, že z ustanovení čl. 47\nods. 2 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ani z čl. 37 ods. 2 a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv\na slobôd nemožno vyvodiť právo účastníka konania a tomu zodpovedajúcu povinnosť orgánu verejnej\nmoci konajúceho vo veci vykonať všetky dôkazy označené účastníkom konania. Zásada voľného\nhodnotenia dôkazov v spojení s princípom legality a zásadou spravodlivého rozhodnutia umožňujú\norgánu verejnej moci vykonať iba tie dôkazy, ktoré sú podľa jeho úvah potrebné na objasnenie právne\nvýznamných skutkových okolností relevantných pre spravodlivé rozhodnutie v danej veci.\n93. Žalobca ďalej namietal, že uloženie disciplinárnej sankcie bolo prejavom šikanózneho správania\nsa nadriadených a že kontroly, ktoré predchádzali uloženiu disciplinárneho opatrenia žalobcovi, boli\nvykonané cielene a účelovo. Podľa správneho súdu vykonanie kontroly za účelom zistenia dodržiavania\nvydaných príkazov a právnych predpisov spadá do rozsahu toho, k čomu môže kontrola slúžiť. Ak\nby aj došlo k realizovaniu postupu vytýkaného žalobcom v rámci kontrolnej činnosti, nie je to možné\nbez ďalšieho považovať za šikanózny postup voči žalobcovi. Žalobca v konaní pred správnym súdom\nneoznačil žiadne iné dôkazy, ktoré by preukazovali šikanóznosť vydania preskúmavaného rozhodnutia.\nNa tomto základe nepovažoval správny súd tento žalobný bod za dôvodný.\n94. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd má za to, že všetky kľúčové právne a skutkovo relevantné\notázky súvisiace s prejednávanou vecou boli riadne zodpovedané. V tejto súvislosti je potrebné\nzdôrazniť, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania,\nale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny\nzáklad rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania\n(I. ÚS 241/07).\n\n95. Čo sa týka odôvodnenia uloženého opatrenia, z obsahu rozhodnutia prvostupňového správneho\norgánu vyplýva, že zohľadnil, že v minulosti bola žalobcovi viackrát udelená odmena, v jednom\nprípade mu bolo uložené disciplinárne opatrenie (písomné pokarhanie a výčitka) a prihliadal na povahu\nprotiprávneho konania, okolnosti, následky, mieru zavinenia a doterajší postoj k plneniu služobných\npovinností. K uvedenému žalovaný v napadnutom rozhodnutí navyše s poukazom na závažnosť konania\nžalobcu doplnil, že disciplinárneho opatrenia sa žalobca dopustil ako nadriadený, ktorý by mal byť\ntitulom svojej funkcie príkladom v dodržiavaní služobnej disciplíny. Prihliadal aj na doterajší postoj\nk plneniu služobných povinností, a ostatné rozhodujúce skutočnosti, ako udelenie odmien, mimoriadne\npovýšenie, vyznamenanie, čo v ich výsledku viedlo k uloženiu druhého najmiernejšieho disciplinárneho\nopatrenia – zníženiu služobného platu o 15 % na dobu troch mesiacov. Konanie žalobcu nemožno\ntolerovať a zľahčovať, pričom ani dosahovanie dobrých výsledkov v predchádzajúcom období policajtovi\nnezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť. Takémuto odôvodneniu (prvostupňové a druhostupňové\nrozhodnutie predstavujú jeden celok) možno vytknúť určitú strohosť. Napriek tomu z neho v súvislosti\ns požiadavkou podľa § 56 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z. z. vyplýva poukaz na skutočnosti vyplynuvšie v\npriebehu konania. Žalovaný sa v napadnutom rozhodnutí vysporiadal s povahou a následkami konania\nžalobcu uzatvárajúc, že ani jeho kladné hodnotenie mu nezaručuje disciplinárnu nepostihnuteľnosť.\nPreto správny súd závery k uloženiu disciplinárneho opatrenia nepovažoval za nepreskúmateľné.\nVII.\nZáver\n96. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd vyhodnotil správnu žalobu ako opodstatnenú z dôvodov\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a rozhodol rozsudkom na pojednávaní konanom dňa 20. februára 2025\ntak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.\n97. Podľa ustanovenia § 61 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z. z. po uplynutí jedného roka od právoplatne\nuloženého disciplinárneho opatrenia sa disciplinárne opatrenie zahladzuje a policajt sa posudzuje,\nakoby mu disciplinárne opatrenie nebolo uložené. V tomto prípade už došlo ex lege k zahladeniu\ndisciplinárneho opatrenia žalovaného a o to uplynutím dňa 01.10.2019 (t. j., 1 rok po právoplatnosti\nrozhodnutia - rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa v spojení s rozhodnutím žalovaného\nnadobudlo právoplatnosť dňa 01.10.2018) a na žalobcu sa hľadí, akoby mu disciplinárne opatrenie\nnebolo uložené. To však nemení nič na tom, že súd vzhľadom na nesprávne právne posúdenie\nprvého skutku, tak ako je vyššie uvedené, zrušil obe rozhodnutia správnych orgánov. Súd má za to,\nže zahladením disciplinárneho odsúdenia nedochádza k zániku skutočnosti, že žalobca sa dopustil\ndisciplinárneho previnenia. To znamená, že zahladením odsúdenia zaniká iba skutočnosť odsúdenia za\ndisciplinárne previnenie, ale nie sama skutočnosť, že previnilec delikt spáchal. Z uvedeného dôvodu súd\nvrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na nové konanie a rozhodnutie.\n98. V ďalšom konaní bude úlohou správnych orgánov v zmysle uvedeného právneho názoru správneho\nsúdu znovu posúdiť a rozhodnúť o disciplinárnej zodpovednosti žalobcu za skutok uvedený v prvej\nskutkovej vete disciplinárneho opatrenia správneho orgánu prvého stupňa, s tým, že v zmysle § 191 ods.\n6 SSP je orgán verejnej správy v ďalšom konaní právnym názorom súdu vysloveným v tomto rozsudku\nviazaný.\n99. O trovách konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 467 ods. 3 SSP a v konaní plne\núspešnému žalobcovi priznal voči v konaní neúspešnému žalovanému plnú náhradu trov konania pred\nsprávnym, ako aj pred kasačným súdom, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím\npo právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\n100. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods.\n4 SSP).\nPoučenie:\n\nProti rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote 30 dní od doručenia\nrozhodnutia správneho súdu na Najvyšší správny súd Slovenskej republiky prostredníctvom Správneho\nsúdu v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitosti podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n„sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred krajským súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený krajský súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred krajským súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}