Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/135/2022 7022200723 17. 07. 2025 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200723.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Eriky Klimekovej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobcu: Alternet, s.r.o., IČO: 36 576 204, so sídlom Popradská 12, Košice, právne zastúpený: JUDr. František Buhla, advokát, so sídlom Čajakova 5, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, Košice, o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/042761-002 zo dňa 28.10.2022 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KEOVBP2-2022/042761-002 zo dňa 28.10.2022. II. Z r u š u j e rozhodnutie Mesta Košice č. MK/A/2022/06412 – 14/II/BER zo dňa 31.08.2022 a vec mu vracia na ďalšie konanie. III. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky č. OU-KE-OVBP2-2022/042761-002 zo dňa 28.10.2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ a „odvolací orgán“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Mesta Košice, pracovisko Košice – Západ č. MK/A/2022/06412-14/II/BER zo dňa 31.08.2022 (ďalej aj „rozhodnutie stavebného úradu“ a „stavebný úrad“) o nepriznaní postavenia účastníka konania žalobcovi v územnom konaní o umiestnení stavby s názvom: „Košice – Šaca – ul. A., B., C. A., C., C., Ranná – úprava NN“ na pozemkoch označených v tomto rozhodnutí (ďalej aj „konanie o umiestnení stavby“ a „líniová stavba“). 2. Na základe návrhu na vydanie územného rozhodnutia o umiestnení stavby obchodnej spoločnosti Východoslovenská distribučná, a.s., IČO: 36 599 361, so sídlom: Mlynská 31, Košice bolo vedené konanie o umiestnení stavby, v ktorom došlo k vydaniu rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby č. MK/A/2022/06412 – 12/II/BER zo dňa 31.05.2022 (ďalej aj „rozhodnutie o umiestnení stavby“, administratívny spis, č.l. 12). 3. Žalobca podal voči rozhodnutiu o umiestnení stavby odvolanie zo dňa 18.07.2022 (ďalej aj „odvolanie zo dňa 18.07.2022“, administratívny spis, č.l. 13), v ktorom okrem iného uviedol, že je vlastníkom líniovej stavby „Šacanet – elektronická komunikačná sieť“ (ďalej aj „Šacanet – elektronická komunikačná sieť“), ktorá sa nachádza v trasách navrhovanej líniovej stavby. Preto môže byť rozhodnutím o umiestnením
stavby dotknuté vlastnícke právo žalobcu k stavbe Šacanet – elektronická komunikačná sieť ako aj súvisiace vecné bremeno patriace žalobcovi podľa § 21 ods. 1 zákona č. 452/2021 Z. z. o elektronických komunikáciách v znení neskorších predpisov (ďalej aj „vecné bremeno“ „zákon o elektronických komunikáciách“). 4. O odvolaní žalobcu rozhodol stavebný úrad svojim rozhodnutím, tak ako je uvedené vyššie. Stavebný úrad poukázal na § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“). V tejto súvislosti uviedol (doslovne citované): „V zmysle ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. v znení noviel je účastníkom konania ten, komu osobitný zákon takéto postavenie priznáva.“ (rozhodnutie stavebného úradu, s. 3). Ďalej prijal stavebný úrad záver, že žalobcové vecné bremeno nebude v zmysle právnych predpisov a STN priamo dotknuté. Zároveň stavebný úrad poukázal na to, že žalobca má pre účely konania o umiestnení stavby postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“). Preto podľa stavebného úradu v konaní o umiestnení stavby žalobca ako dotknutý orgán nepresadzuje svoje subjektívne práva a ani sa v ňom nekoná o jeho právnych povinnostiach. Stavebný úrad konštatoval, že z dôvodu, že stavebný zákon nepriznáva žalobcovi postavenie účastníka konania o umiestnení stavby, tak nie je účastníkom konania o umiestnení stavby podľa § 14 správneho poriadku. 5. Žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu stavebného úradu, o ktorom rozhodol odvolací orgán, tak ako je uvedené vyššie. V napadnutom rozhodnutí odvolací orgán konštatoval, že „(...) spoločnosť Alternet s.r.o. má v konaniach stavebného úradu postavenie dotknutého orgánu podľa § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona a nie účastníka konania podľa § 34 stavebného zákona“ (napadnuté rozhodnutie, s. 4). 6. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal nesprávny výklad § 14 ods. 2 správneho poriadku, pri ktorom došlo k vynechaniu vetného člena „aj“ z čoho rezultoval nesprávny záver o vylučovacom vzťahu medzi § 14 ods. 2 správneho poriadku k § 14 ods. 1 správneho poriadku, (ii) uviedol, že žalobca môže byť dotknutý na svojich právach rozhodnutím o umiestnení stavby aj keď je dotknutým orgánom, keďže nebol požiadaný o podanie záväzného stanoviska pre účely konania o umiestnení stavby. 7. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukázal na vzťah subsidiarity správneho poriadku k stavebnému zákonu pre účely posúdenia účastníctva v konaní o umiestnení stavby. Taktiež poukázal na postavenie žalobcu ako dotknutého orgánu v konaní o umiestnení stavby, pričom uviedol, že z tohto dôvodu nemá mať žalobca postavenie účastníka konania o umiestnení stavby. Žalovaný ďalej uviedol, že žalobca sa môže domáhať odstránenia zásahu do svojich práv ako dotknutého orgánu prostredníctvom mimoriadnych opravných prostriedkov v rámci administratívneho konania (vyjadrenie žalovaného zo dňa 15.02.2023). Žalobca zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe, pričom poukázal na to, že podanie mimoriadneho opravného prostriedku neodstráni nezákonnosť vzniknutej situácie vo forme zásahu do práv žalobcu ako účastníka konania o umiestnení stavby (vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.03.2023). 8. Pri posudzovaní procesnej podmienky podľa § 99 písm. g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) správny súd vychádzal z nasledovného právneho názoru: „85. (..) Pokiaľ by správny súd vylúčil prieskum procesného rozhodnutia o vylúčení účastníctva v správnom konaní, v konečnom dôsledku by odňal právo účastníka podrobiť súdnemu prieskumu rozhodnutie správneho orgánu (procesné rozhodnutie), ktoré mohlo zasiahnuť do základných práv účastníka konania a v konečnom dôsledku by účastníkovi odňal právo domáhať sa svojich práv na inom orgáne verejnej správy, právo prístupu k orgánom verejnej správy, odňal právo na podanie návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj uplatnenia nároku na náhradu škody, ktoré by žalobcovi vznikli vydaním rozhodnutia o vylúčení z účastníctva v správnom konaní, v prípade, že by účastník v tomto súdnom prieskume bol úspešný a tým základné právo vlastniť majetok. 87. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že nemožno bez výnimky konštatovať, že pokiaľ účastníctvo v správnom konaní bolo procesným rozhodnutím správneho orgánu vylúčené a účastník nepodal riadne a včas správnu žalobu opomenutého účastníka proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej (i keď
tak mohol urobiť), že účastník „stratil“ právo domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia o vylúčení z účastníctva v správnom konaní, naviac, keď zákon výslovne takéto procesné rozhodnutie zo súdneho prieskumu nevylučuje (§ 7 písm. e/ SSP, vzhľadom na verejný zásah procesného rozhodnutia do subjektívnych práv žalobcu, nie je možné v prejednávanej veci aplikovať). Pri takomto výklade by vydané rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení z účastníctva v správnom konaní malo iba formálny rámec a bol „posilnený“ proces „neobmedzenej“ kompetencie správnych orgánov rozhodovať kto bude a kto nebude účastníkom správneho konania bez priamej súdnej kontroly a jej vplyvu na ďalší postup a následné rozhodovanie správnych orgánov. V dôsledku toho by sa neeliminovala na najvyššiu možnú mieru, možnosť orgánov verejnej správy rozhodovať svojvoľne. Vzhľadom na časový aspekt rozhodovania v prejednávanej veci procesným rozhodnutím, rozhodnutím vo veci samej by, v prípade vylúčenia súdneho prieskumu rozhodnutia o vylúčení žalobcu z účastníctva, vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej (stavebného povolenia) v súdnom prieskume, vyznelo, s časovým odstupom aj niekoľkých rokov, neefektívne naviac, bez súdneho prieskumu ostatných zákonných atribútov správneho rozhodnutia vo veci samej. 88. Práve efektívnosť a rýchlosť súdneho procesu je ďalším argumentom pre akceptáciu právneho názoru vysloveným kasačným súdom v tejto veci. Bez povšimnutia nemôže byť skutočnosť, že súdny prieskum rozhodnutia vo veci samej (stavebného povolenia) v žalobe opomenutého účastníka, by riešil len otázku účastníctva, bez prieskumu zákonnosti ostatných skutkových a právnych okolností veci (rozhodnutia vo veci samej - stavebného povolenia) a v prípade úspechu žalobcu v žalobe opomenutého účastníka sa vracia vec správnemu orgánu len s názorom správneho súdu o účastníctve žalobcu, bez ďalšieho, najmä časové hľadisko konania a rozhodovania správnych orgánov „účinky úspechu žalobcu“ v súdnom prieskume opomenutého účastníka, najmä keď neboli realizované práva účastníka na odkladný účinok vydaných správnych rozhodnutí, keď vec sa vracia správnym orgánom do štádia, v časovom horizonte, keď častokrát je stavba reálne alebo jej časť, postavená. Potom prieskum rozhodnutia vo veci samej žalobou opomenutého účastníka nemôže priniesť účastníkovi konania taký efekt ako prieskum rozhodnutia o vylúčení účastníctva v správnom konaní spojený so žiadosťou o odkladný účinok tohto rozhodnutia, keď odkladný účinok tohto procesného rozhodnutia má, podľa názoru kasačného súdu, vplyv na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu aj vo veci samej (vydaného stavebného povolenia).“ [uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 6Sžk/4/2019 zo dňa 24.03.2020] 9. Žalovaným vo veci je Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice [keďže na tento orgán verejnej správy prešla rozhodovacia právomoc z pôvodného odvolacieho orgánu podľa 14 ods. 1 písm. a) zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v spojení s § 180 ods. 3 SSP]. 10. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru o tom, že sú splnené podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia, a preto vo veci nariadil pojednávanie na deň 17.07.2025. Na toto pojednávanie sa dostavil právny zástupca žalobcu a poverený zástupca žalovaného. Právny zástupca žalobcu poukázal na rozhodnutia vydané vo veci stavebného konania, ktoré nadväzovalo na konanie o umiestnení stavby. V tejto súvislosti poukázal na to, že vo veci sa jedná o obdobnú situáciu, a preto má byť žalobcovi priznané postavenie účastníka konania taktiež pre účely konania o umiestnení stavby. Zároveň právny zástupca žalobcu poukázal na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 23S/96/2015 zo dňa 15.08.2018 Žalovaný zotrval na svojich skorších prednesoch v tomto súdnom konaní a navrhol žalobu zamietnuť. Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie stavebného úradu a v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 11. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona V územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.
12. Podľa § 139 ods. 1 písm. b) stavebného zákona Pod pojmom „iné práva k pozemkom a stavbám“ použitým v spojení „vlastnícke alebo iné práva k pozemkom a stavbám na nich“ sa podľa povahy prípadu rozumie právo vyplývajúce z vecného bremena spojeného s pozemkom alebo stavbou. 13. Podľa § 140a ods. 1 písm. c) stavebného zákona Dotknutým orgánom podľa tohto zákona je vlastník sietí a zariadení technického vybavenia územia a iná právnická osoba, ak to ustanovuje osobitný predpis. 14. Podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak. 15. Podľa § 14 ods. 2 správneho poriadku Účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon také postavenie priznáva. III. Posúdenie správnym súdom 16. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 17. K žalobným bodom (i) a (ii) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím stavebného úradu posudzoval v intenciách právnej úvahy, ktorú uviedli konajúce orgány v odôvodnení týchto rozhodnutí. 18. Z výroku rozhodnutia stavebného úradu je zrejmé, že stavebný úrad posúdil odvolanie zo dňa 18.07.2022 ako podanie, ktorým žalobca tvrdil, že môže byť priamo dotknutý na svojich právach rozhodnutím stavebného úradu [§ 14 ods. 1 správneho poriadku]. Pokiaľ si stavebný úrad osvojil takéto obsahové posúdenie daného podania, potom bol povinný rozhodnúť na základe zákonných požiadaviek podľa § 14 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona. Na základe uvedeného správny súd posudzoval napadnuté rozhodnutie v spojení s rozhodnutím stavebného úradu v intenciách takto formulovanej právnej úvahy. Pre úplnosť správny súd dodáva, že žalobca v správne žalobe nenavrhoval uložiť žalovanému povinnosti meritórne rozhodnúť o odvolaní zo dňa 18.07.2022. 19. Vo vyššie uvedenej súvislosti platí, že § 14 ods. 2 správneho poriadku pri vymedzení účastníctva podľa osobitého zákona používa vetný člen „aj“ [ktorý tak ako na to správne poukázal žalobca opomenul uplatniť stavebný úrad a odvolací orgán pri svojej aplikácii príslušného ustanovenia]. Zo systematického výkladu § 14 ods. 1 a § 14 ods. 2 správneho poriadku vyplýva, že použitý termín „aj“ v tomto prípade znamená, že i keď nie sú splnené podmienky podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, avšak osobitý zákon prizná určitému subjektu postavenie účastníka konania, potom má byť takáto osoba považovaná za účastníka konania. Opačný výklad však neplatí. Teda, pokiaľ osobitý zákon nepriznáva postavenie účastníka konania určitej osobe, takáto osoba je účastníkom administratívneho konania pokiaľ: i) tvrdí, že môže byť priamo dotknutá rozhodnutím na svojich právach, ii) nepreukázal sa opak tohto tvrdenia. Príslušné ustanovenie § 14 ods. 1 správneho poriadku teda rozširuje potenciálny okruh účastníkov konania oproti § 14 ods. 2 správneho poriadku. Preto neplatí opačný vzťah, kedy by mal § 14 ods. 2 správneho poriadku vylučovať osobu z účastníctva v administratívnom konaní, len z dôvodu, že jej nepatrí postavenie účastníka administratívneho konania podľa osobitého zákona. 20. Zároveň správny poriadok a ani stavebný zákon priamo nevylučujú, aby subjekt v postavení dotknutého orgánu mohol byť účastníkom konania o umiestnení stavby podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. Napadnuté rozhodnutie správne poukázalo na úlohy, ktoré plnia dotknuté orgány pri ochrane verejných záujmov [§ 140a ods. 3 v spojení s § 126 ods. 1 stavebného poriadku]. Na druhej strane plnenie príslušných úloh žalobcom v postavení dotknutého orgánu nevylučuje, aby súbežne s tým mohol žalobca ako účastník konania taktiež obhajovať svoje subjektívne práva, pokiaľ by mohli byť rozhodnutím o umiestnení stavby priamo dotknuté. Podklad pre obmedzenie uplatnenia § 14 ods. 1 správneho poriadku na osoby v postavení dotknutých orgánov by musel byť výslovne zakotvený
v zákone. V uvedenom prípade tomu tak nie je. Extenzívny výklad vedúci k zúženiu práva byť účastníkom konania u žalobcu, len s poukazom na úlohy dotknutých orgánov vymedzené stavebným zákonom, je v rozpore s požiadavkou ústavno-konformného výkladu, ktorou sú orgány verejnej správy pri svojej činnosti viazané. 21. Z vyššie uvedeného vyplýva, že aplikáciu § 14 ods. 1 stavebného poriadku na situáciu žalobcu v postavení dotknutého orgánu nevylučuje ani § 14 ods. 2 stavebného poriadku a ani stavebný zákon ako osobitý predpis. 22. V prípade, ak aj stavebný úrad dospel k záveru, že žalobca ako dotknutý orgán nemá byť účastníkom konania o umiestnení stavby podľa stavebného zákona, tak mal naďalej skúmať, či postavenie účastníka konania pre žalobcu nevyplýva z § 14 ods. 1 správneho poriadku. Stavebný úrad prijal vo vzťahu k žalobcovi iba všeobecný záver o tom, že rozhodnutím o umiestnení stavby „žalobcove vecné bremeno nebude v zmysle právnych predpisov a STN priamo dotknuté“ Takýto záver nie je podporený žiadnou ďalšou právnou úvahou alebo poukazom na konkrétne dôkazy [stavebný úrad dokonca ani nevysvetlil, na ktoré konkrétne právne predpisy alebo STN normy odkazuje]. Zároveň okolnosť zásahu do vlastníckeho práva žalobcu k stavbe Šacanet – elektronická komunikačná sieť vôbec neposudzoval. 23. Správny súd dospel k záveru, že vylúčenie postavenia žalobcu ako účastníka konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku nebolo vo veci preukázané. Odvolací orgán a ani stavebný úrad k preukázaniu opaku podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku ani nepristúpili, pričom vychádzali z nesprávneho právneho záveru o tom, že na žalobcu v postavení dotknutého orgánu sa § 14 ods. 1 správneho poriadku nemôže vzťahovať. Preto bez ohľadu na záver žalovaného, že žalobca nie je účastníkom konania o umiestnení stavby podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 2 správneho poriadku tak, je takáto právna úvaha v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí stavebného úradu nesprávna. Uvedené následne viedlo k nedostatku dôvodov v napadnutom rozhodnutí a rozhodnutí stavebného úradu, ktorými by bolo zdôvodnené vylúčenie postavenia žalobcu ako účastníka konania o umiestnení stavby podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. 24. Na základe vyššie uvedeného správny súd považoval žalobné body (i) a (ii) vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu ako aj vo vzťahu k rozhodnutiu stavebného úradu za dôvodné. Správny súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie a rozhodnutie stavebného úradu, keďže vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP] a sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP]. 25. Žalobca na pojednávaní konanom dňa 17.07.2025 poukázal na rozhodnutia týkajúce sa stavebného konania, ktoré nadväzovalo na konanie o umiestnení stavby: rozhodnutie Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, č. 4545/25778/2024/5.1.1. zo dňa 26.08.2024; rozhodnutie Regionálneho úradu pre územné plánovanie a výstavbu Košice, č. 10108/2025-16.1.2.-027 zo dňa 28.04.2025. Tieto rozhodnutia obsahujú výklad § 34 ods. 2 stavebného zákona, ktorý bol podaný pre účely posúdenia súbežného postavenia žalobcu ako dotknutého orgánu a účastníka konania v stavebnom konaní. Keďže žalobca v správnej žalobe namietal svoje účastníctvo iba s poukazom na § 14 ods. 1, ods. 2 správneho poriadku, tak právne závery uvedené v týchto rozhodnutiach presahujú rozsah žalobných bodov v správnej žaloby. Uvedené sa vzťahuje taktiež na rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici, na ktorý poukázal žalobca. Nutne by skutočnosti uvedené v týchto rozhodnutiach museli byť hodnotené ako nové žalobné body, ktoré však žalobca neuplatnil do márneho uplynutia zákonnej lehoty na doplnenie žaloby o nové žalobné body [§ 183 SSP]. Správny súd preto na uvedené dôvody neprihliadal a pri svojom posúdení nehodnotil postavenie žalobcu ako účastníka konania o umiestnení stavby podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 2 správneho poriadku. 26. Záväzný právny názor správneho súdu: Stavebný úrad bude konať so žalobcom ako s účastníkom konania o umiestnení stavby, pokiaľ: i) neprijme záver o tom, že žalobca nemá byť účastníkom konania o umiestnení stavby podľa § 34 ods. 1 stavebného zákona a ii) zároveň nerozhodne o tom, že u žalobcu nie sú preukázateľne splnené podmienky byť účastníkom konania o umiestnení stavby podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku. Stavebný úrad zároveň zabezpečí, aby pri rozhodovaní o procesnom postavení žalobcu v skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely [§ 3 ods. 5 správneho poriadku v spojení s § 140 stavebného zákona].
27. Správny súd v konaní plne úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému (§ 167 ods. 1 SSP). O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku, samostatným uznesením (§ 175 ods. 2 SSP). 28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo
j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.