Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/129/2022 7022200699 13. 03. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200699.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ing. Lenky Figulovej a členov senátu JUDr. Tatiany Sabadošovej a Mgr. Michala Magura, v právnej veci žalobcu: KAMAR s.r.o., so sídlom Sokoľany 7, 044 57, IČO: 44 666 560, právne zast. JUDr. Ivetou Kohanovou, advokátkou, so sídlom Murgašova 3, 040 01 Košice, proti žalovanej: Slovenská inšpekcia životného prostredia – ústredie, so sídlom Grösslingová 5, 811 09 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia – ústredia č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022 a rozhodnutie Slovenskej inšpekcie životného prostredia, Inšpektorátu životného prostredia Košice, odboru inšpekcie ochrany prírody a krajiny č. 3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 a v r a c i a vec orgánu verejnej správy nižšieho stupňa na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanej právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Slovenská inšpekcia životného prostredia, Inšpektorát životného prostredia Košice, odbor inšpekcie ochrany prírody a krajiny (ďalej aj „orgán prvého stupňa“) rozhodnutím č. 3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 (ďalej aj „rozhodnutie prvého stupňa“) podľa § 64 ods. 1 písm. b) a § 66 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon č. 543/2002 Z.z.“) uložil žalobcovi pokutu vo výške 1800 eur za to, že vykonaným orezom v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil 22 ks drevín v druhovom zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý), s obvodmi kmeňa: 313, 195, 267, 202, 351, 177, 198, 142, 116, 121 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou a 12 ks drevín druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský) s obvodmi kmeňa: 159, 155, 143 /mpr. 105/, 133 /mpr. 110/, 125, 146, 137, 135, 181 /mpr. 102/, 133, 109, 243 cm meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny (mpr), rastúcich na parcele KN-C 209/3 (druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie) v k. ú. A. B., kde platí 1. stupeň ochrany, čím vykonal činnosť zakázanú podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. poškodil drevinu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca bol zároveň zaviazaný na úhradu trov konania spojených s prerokovaním iného správneho deliktu vo výške paušálnej sumy 33,19 eur.
2. Orgán prvého stupňa na základe podnetu vykonal dňa 05. mája 2021 miestne šetrenie v areáli spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o., na základe ktorého zaznamenal neodborný radikálny orez 24 ks drevín druhu topoľ (Populus sp.) (18 ks drevín rastúcich v rade pri oplotení, súbežnom s hlavnou cestou, 6 ks drevín rastúcich v rade pri oplotení pri vedľajšej ceste, pri vchode do areálu) na parcele KN-C č. 209/3 v k. ú. A. B. vo vlastníctve právnickej osoby: DEKRA Slovensko s.r.o., so sídlom Panónska cesta 47, 851 04 Bratislava - Petržalka. U 24 ks drevín druhu topoľ orgán prvého stupňa zaznamenal radikálny orez so zásahom do kostrových konárov (čím vznikli tzv. „pahýle“), spojený s odstránením časti asimilačnej plochy korún v rôznej miere (u niektorých drevín až cca 90%), zároveň zaznamenal orez 2 ks drevín druhu lipa (Tilia sp.), pričom uvedený orez bol podľa orgánu prvého stupňa primeraný, s ponechaním väčšej časti koruny (asimilačnej plochy). 3. V rámci miestneho šetrenia bolo zistené, že orez vykonal žalobca na základe objednávky spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. Orgán prvého stupňa listom č. 6390/55/2021-15378/2021 zo dňa 05. mája 2021 žiadal žalobcu o podanie vysvetlenia, ktoré žalobca predložil dňa 26. mája 2021 listom zo dňa 24. mája 2021. Vo svojom vyjadrení uviedol, že orezávanie stromov bolo vykonané z dôvodu hroziacej a už existujúcej škody na majetku viacerých subjektov a z dôvodu neustáleho ohrozenia života a zdravia ľudí pohybujúcich sa v dotknutej lokalite na základe opakovaných podnetov, nakoľko orezaniu stromov predchádzali viaceré škodové udalosti, kedy na odstavené autá spoločnosti, ktorá má výjazd z areálu priamo pod stromami na severovýchodnom rohu areálu v dotknutom území, ako aj na chodcov pohybujúcich sa po chodníku umiestnenom priamo pod stromami padali suché konáre a poškodzovali majetok alebo spôsobili zranenia. Žalobca zároveň poukázal na § 47 ods. 4 písm. d) zákona č. 543/2002 Z.z., v zmysle ktorého sa súhlas na výrub dreviny nevyžaduje pri bezprostrednom ohrození zdravia alebo života človeka alebo vždy pri bezprostrednej hrozbe vzniku značnej škody na majetku. Zároveň žalobca zdôraznil, že šetrením na mieste samom nie je možné objektívne posúdiť, v akom štádiu poškodenia sa napadnuté stromy nachádzali v korune stromu a preto bolo potrebné urobiť hlbší zásah ich orezu tak, aby sa zachovala aj ich životnosť, ale aj bezpečie života a majetku ľudí v danej lokalite. Na otázku orgánu prvého stupňa, kedy presne boli vykonané orezy drevín žalobca uviedol, že orez bol vykonaný v dvoch etapách, prvý dňa 18. decembra 2020 v počte 18 kusov, druhý dňa 27. marca 2021 v počte 6 kusov, obe etapy boli vykonané mimo vegetačného obdobia stromov. Na otázku za akým účelom, resp. z akého dôvodu bol vykonaný zaznamenaný radikálny orez, s odstránením časti kostrových konárov žalobca uviedol, že radikálny orez bolo nutné urobiť z dôvodu záchrany stromov, pretože bol napadnutý parazitom „imelo biele“, čo spôsobovalo dlhé roky ich vysychanie, pre radikálny rez sa žalobca rozhodol na mieste samom po zistení zdravotného stavu stromov v samotnej výške po započatí rezania. Na otázku, či bolo po reze vykonané ošetrenie rezných plôch žalobca uviedol, že bezprostredne po zistení skutkového stavu informoval profesné združenie arboristov ISA Slovensko, s ktorým orez konzultoval a ktoré doporučilo stromy neošetriť. Žalobca zároveň doručil fotodokumentáciu priebehu orezov a listom zo dňa 22. júna 2021 ďalšie listiny, ktoré majú preukazovať dôvodnosť orezov. 4. Orgán prvého stupňa vykonal dňa 25. júna 2021 miestnu ohliadku v areáli spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o., ktorej sa zúčastnil arborista prizvaný orgánom prvého stupňa na plnenie úlohy v rámci výkonu štátneho dozoru C. B. D. E., Tatranská 20, 080 01 Prešov. Následne arborista C. B. D. VELES (ďalej aj „arborista“) doručil dňa 12. augusta 2021 Odborné stanovisko (ďalej aj „Odborné stanovisko“) na zhodnotenie orezu 26 ks stromov v areáli spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. vypracované dňa 27. júla 2021, z ktorého vyplýva, že došlo k výraznému poškodeniu (miera poškodenia od 70% do 90%) 11 ks drevín druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský), s obvodom kmeňa od 109 cm do 243 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny, k poškodeniu (miera poškodenia od 40% do 60%) 11 ks drevín, v druhovom zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý) s obvodom kmeňa od 116 cm do 351 cm, a 1 ks dreviny druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský) s obvodom kmeňa 159 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny a nedošlo k poškodeniu 4 ks drevín: 2 ks dreviny druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý) /20% poškodene resp. redukcia/, s obvodmi kmeňa 118 mpr./40 cm, 166/mpr. 20 cm a 2 ks dreviny druhu Tilia cordata (lipa malolistá) /15% poškodenie, resp. redukcia/, s obvodmi kmeňa 112 a 129 mpr. 80, meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny. Zároveň arborista C. B. D. E. v odbornom stanovisku odporúčal dreviny druhu topoľ kanadský (populus x canadensis) rastúce vo frekventovaných priestoroch vyrúbať, z dôvodu ich krátkej životnosti a zlých materiálových vlastností dreva.
5. O vykonanej kontrole bol vyhotovený protokol č. j. 6390/55/2021-30401/2021 zo dňa 17. augusta 2021. Žalobca bol o výsledkoch kontroly oboznámený listom č. 6390/55/2021-30405/2021 zo dňa 20. augusta 2021, doručeným dňa 30. augusta 2021. Žalobca následne požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie, žiadosti orgán prvého stupňa vyhovel a žalobca sa ku kontrolným zisteniam vyjadril listom zo dňa 16. septembra 2021 doručeným dňa 17. septembra 2021. 6. Orgán prvého stupňa listom č. 6390/55/2021-36070/2021 zo dňa 18. októbra 2021 ukončil štátny dozor a listom č. 83/55/2022-158/2022 zo dňa 12. januára 2022 prevzatým dňa 29. januára 2022 oznámil žalobcovi začatie správneho konania vo veci uloženia pokuty za porušenie ustanovení zákona č. 543/2022 Z.z. Orgán prvého stupňa pre potreby spoľahlivého zistenia stavu veci rozhodnutím o ustanovení znalca č. 83/55/2022-159/2022 zo dňa 12. januára 2022 doručeným účastníkom konania dňa 19. januára 2022 ustanovil znalca C. B. F., E. XX, XXX XX G., zapísaného v registri znalcov Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod evidenčným číslom 912039 v odbore 250000 - ochrana životného prostredia, v odvetví 250802 - ochrana prírody a krajiny (ďalej aj „znalec“), ktorý doručil dňa 09. februára 2022 orgánu prvého stupňa Znalecký posudok č. 5/2022 (ďalej aj „Znalecký posudok“). 7. Vo veci bolo nariadené ústne pojednávanie na deň 07. februára 2022, ktorého sa žalobca nezúčastnil, ani svoju neprítomnosť vopred neospravedlnil. Nakoľko však orgán prvého stupňa neoznámil začatie správneho konania právnej zástupkyni žalobcu, ktorá ho zastupovala na základe generálneho plnomocenstva, orgán prvého stupňa listom č. 83/55/2022-5278/2022 zo dňa 17. februára 2022 doručeným dňa 21. februára 2022 opätovne predvolal žalobcu na prejednanie veci na deň 11. marca 2022, predvolanie bolo zaslané aj na vedomie právnej zástupkyni žalobcu. Na základe žiadosti právnej zástupkyne žalobcu zo dňa 21. februára 2022 bol stanovený nový termín ústneho pojednávania na deň 18. marca 2022. Na ústnom pojednávaní konanom dňa 18. marca 2022 po predbežnom posúdení veci právna zástupkyňa žalobcu požiadala o odročenie pojednávania za účelom miestnej ohliadky posúdenia zdravotného stavu orezaných drevín počas vegetácie (koncom mája) za účasti znalca. Zároveň žalobca týmto spôsobom žiadal využiť svoje právo klásť znalcovi otázky k predloženému znaleckému posudku. Ústne pojednávanie tak bolo uskutočnené dňa 31. mája 2022 na určenej lokalite, za účasti znalca a právnej zástupkyne žalobcu. V rámci ústneho pojednávania orgán prvého stupňa spočítal všetky orezané dreviny, v celkovom počte 26 ks (z toho 4 ks drevín nie sú predmetom konania o uložení pokuty), zároveň uviedol, že dreviny mali olistenie, 1 drevina bola zničená (vyschnutá, bez olistenia) a väčšina drevín nemala prirodzený habitus. 8. K vyjadreniu právnej zástupkyne žalobcu, že drevinám orez pomohol a ich stav je lepší orgán prvého stupňa uviedol, že napriek tomu, že dotknuté orezané dreviny žijú (okrem 1 ks dreviny) a došlo k zahusteniu ich koruny, vykonaným orezom došlo k ich poškodeniu a podstatnému zníženiu ich ekologickej ako aj estetickej funkcie. Orezom došlo k vytvoreniu sekundárnych konárov, pri ktorých nastáva zvýšené riziko ich vylamovania vetrom, spôsob orezu môže tiež poškodiť stabilitu dreviny. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalobcu, že došlo k zámene drevín druhu topoľ a lipa orgán prvého stupňa uviedol, že v rámci kontroly bolo posudzovaných 26 ks drevín, u 4 ks nedošlo k poškodeniu resp. k poškodeniu do 20%, preto neboli predmetom osudzovania znalcom. K tvrdeniu právnej zástupkyne žalobcu, že v danom prípade je dôkazná núdza orgán prvého stupňa uviedol, že znalecký posudok považuje za jasný a zrozumiteľný, dostatočne preukazujúci poškodenie drevín. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že znalec posudzoval orez drevín iba zo zeme orgán prvého stupňa uviedol, že neošetrenie rezných plôch nebolo pri kontrole posúdené ako porušenie zákona č. 543/2002 Z.z., preto je bezpredmetné poukazovať na to, že znalec nebol v korune dotknutých drevín a nezistil, ako bola koruna vo výške ošetrená, a to aj z dôvodu, že žalobca v rámci kontroly uviedol, že rezné rany týchto drevín neošetril. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že znalec nepoužil kalibrované meradlá orgán prvého stupňa uviedol, že sa opiera o odbornú spôsobilosť znalca. K námietke právnej zástupkyne žalobcu, že znalec nepoznal stav posudzovaných drevín pred ich orezom orgán prvého stupňa uviedol, že žalobca v rámci kontroly ani počas správneho konania nepredložil žiadnu fotodokumentáciu orezaných drevín pred orezom, ktoré by znalec mohol vziať do úvahy a zohľadniť pri posudzovaní predmetného orezu. 9. Na základe zistených skutočností orgán prvého stupňa konštatoval, že konanie žalobcu bolo protiprávne, pretože v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil 22 kusov drevín v druhovom zložení ako je uvedené vo výroku rozhodnutia. Pri určovaní výšky pokuty orgán prvého stupňa prihliadal na závažnosť protiprávneho konania, okolnosti jeho spáchania, vzal do úvahy skutočnosť, že žalobca sa protiprávneho konania na úseku ochrany prírody a krajiny dopustil prvýkrát, na území s najnižším,
prvým stupňom ochrany. Zároveň vzal orgán prvého stupňa do úvahy aj skutočnosť, že žalobca vykonal orez drevín, s krátkou životnosťou, na konci ich životnosti, dôvodom na vykonanie orezu drevín boli opakované sťažnosti vlastníkov nehnuteľností susediacich s areálom spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. a urobil tak v dobrej viere, že ich zachráni pred výrubom. 10. Voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa podal žalobca odvolanie zo dňa 21. júla 2022, v ktorom namietal, že sa tento dostatočným a výstižným spôsobom nevysporiadal s argumentáciou žalobcu a vychádzal iba z dvoch ním vykonaných dôkazov a to odborného stanoviska arboristu a znaleckého posudku znalca. 11. Vo vzťahu k Odbornému stanovisku namietal, že orgán prvého stupňa sa dostatočne nevysporiadal s oprávnenosťou vydania takéhoto dôkazu, aby mohol byť zákonným podkladom na vydanie rozhodnutia. Žalobca zároveň namietal, že arborista v čase vydania Odborného stanoviska dňa 27. júla 2021 nemal oprávnenie vydávať akékoľvek odborné stanoviská ani žiadne dokumenty starostlivosti o dreviny a nebol ani certifikovaným arboristom, nakoľko jeho oprávnenie pod č. E-77/2009 pre vyhotovenie dokumentácie ochrany prírody pre vybrané druhy dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. stratilo platnosť dňa 24. júna 2019 a oprávnenie certifikovaného arboristu ETW (European Tree Worker) ID: 005431 dňa 31. decembra 2018. 12. Žalobca ďalej namietal nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť Odborného stanoviska z dôvodu, že nie je zrejmé, akým spôsobom dospel arborista k rozmerom - obvodom posudzovaných drevín, ktoré uvádza v tabuľke, nakoľko Odborné stanovisko neobsahuje identifikáciu použitého určeného meradla, ktoré mal podľa názoru žalobcu použiť v zmysle § 2 písm. j) zákona č. 157/2018 Z.z. o metrológii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o metrológii“). Odborné stanovisko považuje žalobca za nepreskúmateľné aj z dôvodu, že arborista najprv len odhaduje percentuálne poškodenie drevín s poukazom na pôvodný stav podľa google streetview (avšak snímky pôvodného stavu nie sú súčasťou Odborného stanoviska) a následne v tabuľke už uvádza presné poškodenie konkrétnych drevín v percentách. Zároveň žalobca považuje za nedostatočné len vizuálne zhodnotenie zdravotného stavu drevín, pričom mal arborista zabezpečiť odobratie vzoriek a ich odoslanie na posúdenie akreditovanému laboratóriu. 13. Pokiaľ tiež arborista v Odbornom stanovisku uviedol, že na základe dohľadateľných podkladov koruny stromov neboli v stave hrozby statického zlyhania, uvedené považuje žalobca za nepreskúmateľné, nakoľko arborista neuviedol ani jeden dohľadateľný podklad, z ktorého by uvedený záver bolo možné vyvodiť. Rovnako konštatovanie o neexistencii imela na topoľoch stĺpovitých považuje žalobca za nepreskúmateľné, nakoľko arborista neuviedol žiaden zdroj, z ktorého uvedené tvrdenie čerpal. 14. Podľa názoru žalobcu je nepreskúmateľný aj záver orgánu prvého stupňa konštatovaný v protokole, že žalobca orezom u 22 ks drevín značne zredukoval ich koruny, čím značne odstránil asimilačný aparát drevín, zároveň odstránil niektoré kostrové konáre, pričom nepostupoval v súlade s STN 83 7010, pretože nebola dodržaná technika vedenia rezov, nakoľko orgán prvého stupňa poškodenie nepreukázal žiadnym relevantným dôkazom a navyše sa nevysporiadal s námietkou žalobcu o právnej nezáväznosti STN 83 7010. 15. Vo vzťahu k znaleckému posudku žalobca namietal jeho nezákonnosť z dôvodu, že neobsahuje zákonné náležitosti v zmysle § 17 ods. 4 písm. e) a f) zákona č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v platnom a účinnom znení (ďalej aj „zákon o znalcoch“) a to znaleckú doložku a prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, napríklad fotodokumentáciu. Zároveň poukázal na to, že znalecký posudok vychádza z údajov uvedených v Odbornom stanovisku, ktorý žalobca považuje za nezákonný dôkaz a ani znalec neuviedol identifikáciu určeného meradla, ktorým mal zmerať rozmery drevín. Znalecký posudok je podľa názoru žalobcu tiež nepreskúmateľný, nakoľko z neho nie je zrejmé, v čom malo spočívať ťažké poškodenie drevín, navyše znalec vykonal posúdenie len zo zeme a po viac ako roku po oreze. Podľa názoru žalobcu je pritom úlohou orgánu verejnej správy predložiť dôkaz o vine účastníka konania, teda že stromy sú ťažko poškodené.
16. V ďalšom žalobca namietal, že zápisnica z ústneho pojednávania č. XX/XX/XXXX-XXXXX/XX/XXXX zo dňa 22. júna 2022 neobsahuje poučenie účastníka konania, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpel v konaní ujmu, čím orgán verejnej správy porušil § 3 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v platnom a účinnom znení (ďalej aj „správny poriadok“). 17. Žalobca tiež namietal odôvodnenie výšky pokuty, nakoľko ho považuje za všeobecné a z uvedeného dôvodu nedostačujúce. Z rozhodnutia orgánu prvého stupňa nevyplýva závažnosť protiprávneho stavu, spôsob spáchania iného správneho deliktu, následky protiprávneho stavu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a aká bola miera zavinenia účastníka konania. V súvislosti s uvedeným žalobca poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3 Sžo/253/2010 zo dňa 03. mája 2011 a Nález Ústavného súdu slovenskej republiky č. III. ÚS 2/2009 zo dňa 17. marca 2009. 18. V závere žalobca namietal, že z rozhodnutia orgánu prvého stupňa nevyplýva, prečo tento zamietol všetky právne argumenty žalobcu, rozhodnutie neobsahuje relevantné dôvody ani úvahy, ktoré viedli orgán prvého stupňa k vydaniu tohto rozhodnutia, ani nedáva odpoveď na otázku, z akého dôvodu namietané nezákonnosti neboli zo strany orgánu prvého stupňa dostatočne preverené a odstránené. 19. O odvolaní rozhodla žalovaná rozhodnutím č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým odvolanie žalobcu zamietla a rozhodnutie orgánu prvého stupňa potvrdila. 20. Žalovaná v úvode popísala priebeh administratívneho konania. K námietke žalobcu o nezákonnosti Odborného stanoviska z dôvodu, že oprávnenia arboristu v čase vydania Odborného stanoviska neboli platné žalovaná uviedla, že sa s danou námietkou stotožňuje a arborista údaje o oprávneniach nemal uviesť, avšak úlohou arboristu nebolo vypracovanie dokumentácie v zmysle § 54 ods. 2 písm. a) až e) v spojení s § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. H. bol prizvaný v súlade s § 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. za účelom spracovania odborného stanoviska, či zaznamenaným orezom drevín došlo k ich poškodeniu, k posúdeniu orezu drevín s uvedením popisu a rozsahu zásahu, vrátane vyhodnotenia miery závažnosti, resp. miery intenzity zníženia ekologických a estetických funkcií drevín. Žalovaná ďalej poukázala na to, že arboristovi bol dňa 20. júla 2013 udelený titul bez časového obmedzenia „Akreditovaný arborista ISA Slovensko“ občianskym združením ISA Slovensko, ktoré síce nie je štátnou inštitúciou, ale poskytuje vzdelávanie v oblasti arboristiky. 21. K námietke žalobcu, že arborista v Odbornom stanovisku, ako aj znalec v Znaleckom posudku neuvádza určené meradlo, ktorým určil obvod drevín (a na použitie ktorého bol povinný) žalovaná uviedla, že ako vyplýva z Odborného stanoviska, obvod kmeňa bol odmeraný pásmom v súlade s § 36 ods. 2 a 3 vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2023 Z.z. (ďalej aj „vyhláška MŽP SR č. 24/2003 Z.z.“), t.j. klasickým zvinovacím kovovým metrom alebo pásmom v súlade s Arboristickým štadardom „Hodnotenie stavu stromov“ schváleným Slovenskou poľnohospodárskou univerzitou v Nitre. Z ustanovení § 2 písm. j), § 11 ods. 1 písm. d) a § 16 ods. 2 písm. a) zákona o metrológii v spojení s prílohou č. 1 a č. 3 vyhlášky Úradu pre normalizáciu č. 161/1019 Z.z. pritom vyplýva, že oceľové meračské pásmo sa zaraďuje do skupiny určených meradiel. Podľa názoru žalovanej však meračské pásmo nebolo použité vo veci spôsobom, z ktorého by vznikol konfliktný záujem na výsledku merania, alebo kde by nesprávny výsledok merania poškodil účastníka konania, ale slúžilo len na identifikáciu posudzovaných drevín a nemalo vplyv na stanovenie rozsahu ich poškodenia. Uvedené by malo vplyv na vecnú stránku v prípade posudzovania oprávnenosti výrubu drevín, avšak toto nebolo predmetom tohto konania. 22. K námietke žalobcu, že arborista, ako aj znalec určili mieru percentuálneho poškodenia drevín odhadom, vizuálne zo zeme, žalovaná poukázala na prílohu č. 35 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorá presne stanovuje mieru poškodenia. Ďalej poukázala na znenie § 17 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ktorá v § 17 ods. 4 obsahuje odkaz na STN 83 7010 Ošetrovanie, udržiavanie a ochrana stromovej vegetácie. V ďalšom žalovaná poukázala na vyhlášku Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 170/2021 Z.z. účinnú od 01. júla 2021, ktorá do § 22 ods. 2 prevzala definíciu poškodenia drevín podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR 24/2003 Z.z. Orgán verejnej správy prizval v súlade s § 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. arboristu, ktorý posúdil vykonaný rez drevín a následne, nakoľko žalobca namietal závery Odborného stanoviska, pre potreby spoľahlivého zistenia stavu veci orgán verejnej správy v súlade s § 36 správneho poriadku ustanovil znalca na vypracovanie znaleckého posudku, ktorý
kvantifikoval mieru poškodenia korún a kmeňov orezaním percentuálnym vyjadrením z predpokladaného pôvodného stavu. 23. Námietku žalobcu týkajúcu sa znaleckej doložky žalovaná posúdila ako nedôvodnú, nakoľko znalecká doložka v súlade s § 17 ods. 4 písm. f), ods. 6 zákona o znalcoch je súčasťou znaleckého posudku. K námietke žalobcu, že znalecký posudok neobsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku žalovaná poukázala na zoznam podkladov uvedených v znaleckom posudku, z ktorých znalec vychádzal pri vypracovaní znaleckého posudku. Žalovaná zároveň poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7Sž/81/98, sp. zn. 6Sžo/150/2009 a 6Sžp/6/2011, z ktorých je zrejmé, že za účelom spoľahlivého zistenia veci môže orgán verejnej správy zabezpečiť znalecký posudok, ktorý je jedným z dôkazov v správnom konaní. Orgán verejnej správy nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku, ale hodnotí iba to, či úvahy znalca zodpovedajú zásadám logiky a skutkovým záverom vyplývajúcim z dôkazov vykonaných orgánom verejnej správy. Žalovaná taktiež poukázala na fotodokumentáciu obsiahnutú v administratívnom spise. 24. K námietke žalobcu o nezáväznosti normy STN 83 7010 žalovaná uviedla, že uvedené predstavuje normu špecifikujúcu spôsob, akým má byť rez drevín realizovaný, pričom rez drevín, ktorého technika nie je v súlade s touto normou predstavuje porušenie § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. iba v prípade, ak dôjde k preukázanému poškodeniu drevín. Orezanie drevín vykonané v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 nebolo zrealizované v súlade s vyhláškou MŽP SR č. 24/2003 Z.z. ani STN 83 7010, zároveň došlo k podstatnému zníženiu ekologických a estetických funkcií drevín, teda k ich poškodeniu, čo nie je konaním v súlade s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. 25. Žalovaná v ďalšom uviedla, že žalobca pravdepodobne v dobrej viere orezal dreviny za účelom ochrany zdravia a majetku, avšak zároveň upozornila, že takýto orez je nevyhnutné realizovať spôsobom, aby nedochádzalo k poškodzovaniu drevín. 26. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie poučenia v zápisnici z ústneho pojednávania č. XX/XX/ XXXX-XXXXX/XX/XXXX žalovaná uviedla, že vychádzajúc z § 22 ods. 1 až 3 správneho poriadku je zrejmé, že do zápisnice sa zaznamenáva priebeh ústneho pojednávania, ale neukladajú sa povinnosti týkajúce sa poučenia účastníka konania. Zároveň žalovaná poukázala na to, že orgán prvého stupňa v liste č. 83/55/2022-158/2022 zo dňa 12. januára 2022, ktorým začal správne konanie a predvolal žalobcu na pojednávanie, poučil žalobcu o jeho právach a povinnostiach podľa ustanovení § 3 ods. 2, § 17 ods. 2, § 21 ods. 2, § 23 ods. 1 a § 33 správneho poriadku a § 82 ods. 4 a § 84 ods. 4 zákona č. 543/2022 Z.z. Zároveň na prvej strane zápisnice z ústneho pojednávania je uvedená informácia, v zmysle ktorej žalobca bol o svojich právach a povinnostiach poučený vo vyššie uvedenom rozsahu. Vychádzajúc z uvedeného žalovaná konštatovala, že orgán prvého stupňa žalobcu riadne poučil. 27. K námietke nedostatočného odôvodnenia rozhodnutia orgánom prvého stupňa žalovaná uviedla, že orgán prvého stupňa miestnym šetrením zistil, že na 22 stromoch bol vykonaný radikálny orez, svoje zistenie podporil odborným stanoviskom a vzhľadom na námietky žalobcu zabezpečil vypracovanie znaleckého posudku, na základe ktorého rovnako dospel k záveru, že žalobca dreviny ich neodborným rezom poškodil. Žalovaná je toho názoru, že orgán prvého stupňa sa zaoberal návrhmi a námietkami žalobcu, adekvátne na ne odpovedal, odôvodnenie rozhodnutia je jasné a zrozumiteľné a dáva odpovede na všetky relevantné otázky súvisiace s predmetom veci. K zodpovednosti žalovaná uviedla, že ak ide o zodpovednosť právnickej osoby za správny delikt, ide o objektívnu zodpovednosť za výsledok bez ohľadu na zavinenie, pričom je rozhodujúca len existencia protiprávneho stavu. Žalovaná po preskúmaní všetkých podkladových materiálov a rozhodnutia orgánu prvého stupňa preto skonštatovala, že žalobca sa dopustil protiprávneho konania tým, že poškodil 22 stromov, čím konal v rozpore s ustanovením § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., a naplnil tak znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. 28. Vo vzťahu k výške pokuty žalovaná uviedla, že orgán prvého stupňa túto určil vo výške 7,7% zákonom stanovenej hornej sadzby sankcie, pričom prihliadal aj na žiadosti a upozornenia osôb v okolí areálu spoločnosti DEKRA Slovensko s.r.o. Žalovaná ďalej poukázala na to, že orgán prvého stupňa v odôvodnení výšky pokuty poukazoval predovšetkým na poľahčujúce okolnosti v rámci svojej správnej
úvahy, pretože uložil pokutu na dolnej hranici zákonom stanovenej sadzby. Žalovaná považuje uloženú pokutu za primeranú vzhľadom na závažnosť, rozsah a okolnosti protiprávneho konania žalobcu. II. Konanie pred správnym súdom 29. Proti napadnutému rozhodnutiu žalovanej podal žalobca správnu žalobu v zmysle § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v platnom a účinnom znení (ďalej aj „SSP“) zo dňa 21. novembra 2022 doručenú na Krajský súd v Košiciach ako v tom čase vecne a miestne príslušný správny súd, v ktorej navrhoval, aby správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa, vec vrátil orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a priznal žalobcovi právo na náhradu trov konania. 30. Žalobca v prvom rade poukázal na to, že v čase podania žaloby nebolo napadnuté rozhodnutie riadne doručené jeho právnej zástupkyni, ktorá ho v konaní zastupovala na základe generálneho plnomocenstva. 31. V úvode zároveň vo všeobecnosti namietal, že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu veci orgánom verejnej správy je nedostačujúce na riadne posúdenie veci a zároveň došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. 32. Žalobca ďalej namietal nezákonnosť Odborného stanoviska arboristu z nasledovných dôvodov: - Odborné stanovisko bolo vydané neoprávnenou osobou, pretože oprávnenia arboristu v čase vypracovania Odborného stanoviska neboli platné. - Odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí vo vzťahu k námietke týkajúcej sa absencie oprávnení arboristu vypracovať Odborné stanovisko je zmätočné, ak táto na jednej strane priznala pochybenie arboristu uvádzaním údajov o neplatných oprávneniach v Odbornom stanovisku, vzápätí konštatovala, že odborné stanovisko nie je zaradené medzi dokumentáciu ochrany prírody a krajiny v zmysle § 54 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., avšak zároveň neuviedla, podľa ktorého právneho predpisu bol arborista oprávnený odborné stanovisko vyhotoviť. Odborné stanovisko arboristu je tak čo do právneho dôvodu a zákonných náležitostí nepreskúmateľné. Žalobca tiež dodal, že ak má prizvaná osoba (§ 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z.) oprávnenia zamestnanca žalovanej, tieto sa vzťahujú len na vstup na pozemky alebo do stavieb, alebo zariadení používaných na podnikanie alebo inú hospodársku činnosť a nie na vydávanie odborných stanovísk (§ 71 ods. 2 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z.). - Absencia snímok pôvodného stavu, pričom podľa názoru žalobcu by arborista na preukázanie svojich tvrdení mal zabezpečiť relevantný dôkaz, ktorým je jasná fotodokumentácia v korune stromov, odobratie vzoriek a ich posúdenie akreditovaným laboratóriom. - Percentuálne vyčíslenie poškodenia drevín je nepreskúmateľné, pričom nie je zrejmé, z akých prvotných čísel arborista vychádzal a len odvolanie sa na vyhlášku MŽP SR považuje žalobca za nedostatočné. - Hodnotenie stromov bolo spracované iba vizuálne zo zeme, pričom žalovaná sa s uvedenou námietkou v napadnutom rozhodnutí nevysporiadala. Arborista navyše sám spochybňuje svoje hodnotenie, ak na jednej strane uvádza, že „Hodnotenie stromu je spracované iba vizuálne zo zeme...“ a v nasledujúcej vete uvádza, že „Vizuálnym posúdením nie je možné odhaliť skryté defekty, a tak isto nie je možné odhaliť poškodenia a defekty na koreňoch bez viditeľných príznakov na povrchu pôdy.“ - Nepreskúmateľné je tiež tvrdenie arboristu, že z dohľadateľných podkladov koruny stromov neboli v stave hrozby statického zlyhania, avšak nie je zrejmé, z akých dohľadateľných podkladov vychádzal. 33. Vo vzťahu k Znaleckému posudku znalca žalobca namietal nasledovné: - Znalecký posudok je nejasný a nepresný. - Vychádza z Odborného stanoviska, ktoré žalobca považuje za nezákonné. - Absentuje v ňom špecifikácia určeného meradla. - Odôvodnenie záveru o trvalom znížení ekologickej a estetickej funkcie drevín je nedostatočné, v rozpore s realitou, keď v čase vykonania miestnej obhliadky dňa 31. mája 2022 na stromoch nebolo vidno žiaden zásah majúci vplyv na ich estetickú a ekologickú funkciu, mali husté olistenie, na pohľad
neboli zrejmé žiadne defekty kmeňa, konárov, defekty listov stromov, boli zdravšie a v korunách bolo počuť hniezdenia vtákov. - Zo znaleckého posudku vôbec nevyplýva, v čom malo spočívať ťažké poškodenie drevín. - Znalec neuviedol, či má prednosť ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľstva alebo orez stromov a k uvedenému sa nevyjadrila ani žalovaná. 34. Žalobca ďalej namietal nesprávne právne odôvodnenie žalovanej v napadnutom rozhodnutí týkajúce sa nepoužitia určeného meradla arboristom. Ak arborista v odbornom stanovisku uviedol obvod kmeňov bez toho, aby ich meral určeným meradlom, tieto rozmery považuje žalobca za nepreskúmateľné. Podľa jeho názoru akékoľvek merania, ktoré sú použité v právnom spore musia byť merané meradlom, ktorého náležitosti a použitie stanovuje zákon o metrológii. Podľa názoru žalobcu je v tejto veci rozhodujúci aj obvod kmeňov, pretože pod výrubom stromov podľa § 47 ods. 4 písm. a) zákona č. 543/2002 Z.z. je možné chápať aj akýkoľvek orez stromov, lebo je jedno či strom je v danom prípade (do priemeru 40 centimetrov) vyrúbaný alebo orezaný. 35. Žalovaná sa tiež dostatočne nevysporiadala s námietkou žalobcu týkajúcou sa nezáväznosti normy STN 83 7010, platnosť normy pritom ešte neznamená jej právnu záväznosť. 36. Pokiaľ ide o odôvodnenie námietky žalobcu týkajúcej sa výšky pokuty, toto považuje žalobca za nedostatočné, nakoľko žalovaná neposúdila ani nevysvetlila, ako vlastne mali byť stromy orezané. Napadnuté rozhodnutie taktiež neobsahuje, čoho sa signatári petície domáhali, na čo poukazovali, prečo žiadali orez stromov a aká je dlhá „krátka životnosť“ drevín. Žalobca je preto toho názoru, že odôvodnenie výšky pokuty žalovanou je všeobecné a nepostačujúce, nie je z neho možné zistiť, v čom mala spočívať závažnosť protiprávneho stavu, spôsob spáchania iného správneho deliktu, aké následky vyplynuli z protiprávneho stavu, okolnosti, za ktorých bol spáchaný a aká by bola miera zavinenia žalobcu. 37. Žalobca tiež nesúhlasí s odôvodnením námietky týkajúcej sa poučenia žalobcu ako účastníka konania o jeho právach a povinnostiach spôsobom, že zo zápisnice o ústnom pojednávaní vyplýva, že o týchto právach a povinnostiach bol poučený, nakoľko z tejto zápisnice nie je absolútne zrejmé, aby toto poučenie podpísal, dokonca z nej ani nevyplýva, že sa ústneho konania žalobca sám zúčastnil. 38. Žalobca nežiadal nariadiť vo veci pojednávanie. 39. K žalobe sa žalovaná vyjadrila podaním zo dňa 06. marca 2023, v ktorom uviedla, že arborista nebol orgánom prvého stupňa prizvaný, aby v rámci štátneho dozoru spracoval dokumentáciu ochrany prírody a krajiny podľa ustanovenia § 55 zákona č. 543/2002 Z.z., ale z dôvodu vypracovania odborného stanoviska k orezaniu stromov. Arborista navyše mal udelený titul „Akreditovaný arborista ISA Slovensko“ zo dňa 20. júla 2013, ktorý je platný bez časového obmedzenia a vydanie certifikátu nie je podmienkou na vykonávanie arboristickej činnosti. Žalovaná je preto toho názoru, že na vypracovanie a obsah Odborného stanoviska nemal vplyv fakt, že arborista nebol v čase jeho vypracovania zapísaný v zozname odborne spôsobilých osôb a táto skutočnosť ani nie je podmienkou na vypracovanie Odborného stanoviska. Navyše nesprávna informácia o jeho zápise v Odbornom stanovisku nemá za následok jeho nezákonnosť alebo nesprávnosť. 40. V ďalšom žalovaná poukázala na rozsiahlu fotodokumentáciu, ktorá bola podkladom rozhodnutí vrátane fotodokumentácie predloženej žalobcom zo dňa 23. júla 2021, z ktorej vyplýva, že sa vytvorili nové zdravšie koruny na všetkých orezaných stromoch, avšak sekundárne výhonky vznikli vďaka silnej zmladzovacie schopnosti topoľa, pričom sú náchylnejšie na olamovanie a padanie v prípade nepriaznivého počasia. Žalovaná preto konštatovala, že takto rezané dreviny nemajú svoj prirodzený habitus. 41. K námietke žalobcu týkajúcej sa absencie špecifikácie určeného meradla zopakovala žalovaná argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí, pričom zdôraznila, že meranie obvodov slúžilo len na identifikáciu posudzovaných drevín a nemalo vplyv na stanovenie rozsahu poškodenia drevín a v prípade určenia poškodenia drevín podľa ustanovenia § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. je obvod kmeňa irelevantný.
42. Žalovaná tiež zopakovala argumentáciu uvedenú v napadnutom rozhodnutí aj vo vzťahu k námietke žalobcu týkajúcej sa nepreskúmateľnosti určenia rozsahu a miery poškodenia drevín zistenej arboristom a znalcom, posúdenia záväznosti normy STN 83 7010, odôvodnenia výšky pokuty, k uvedeným žalobným námietkam nové skutočnosti neuviedla. 43. K námietke o absencii poučenia o právach a povinnostiach žalobcu žalovaná poukázala na to, že žalobca bol poučený o svojich právach a povinnosti už v rámci Oznámenia o začatí správneho konania. 44. Žalovaná nariadenie pojednávania nežiadala. III. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 45. Podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., zakazuje sa poškodzovať a ničiť dreviny. 46. Podľa § 47 ods. 2 zákona č. 543/2022 Z.z., vlastník, správca alebo nájomca pozemku, na ktorom sa nachádza drevina, je povinný sa o ňu starať, najmä ju ošetrovať a udržiavať. Pri poškodení alebo výskyte nákazy dreviny chorobami môže orgán ochrany prírody uložiť vlastníkovi, správcovi alebo nájomcovi pozemku vykonať nevyhnutné opatrenia na jej ozdravenie alebo rozhodnúť o jej vyrúbaní. 47. Podľa § 47 ods. 13 zákona č. 543/2022 Z.z., podrobnosti o ochrane, ošetrovaní a udržiavaní drevín, o podmienkach vydávania súhlasu na výrub drevín, o náležitostiach oznámenia podľa odseku 7 a spôsob vyznačovania výrubu drevín ustanoví všeobecne záväzný právny predpis, ktorý vydá ministerstvo. 48. Podľa § 71 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., štátny dozor je a) zisťovanie, či fyzické osoby alebo právnické osoby dodržiavajú tento zákon a všeobecne záväzné právne predpisy vydané na jeho vykonanie, ako aj rozhodnutia orgánov ochrany prírody vydané na ich základe, b) objasňovanie spočívajúce v prešetrovaní podozrení alebo podnetov poukazujúcich na porušenie tohto zákona, ktorého účelom je obstaranie podkladov potrebných na zistenie, či sa stal skutok, ktorý môže byť priestupkom alebo iným správnym deliktom podľa tohto zákona, ako aj to, kto takýto skutok spáchal. 49. Podľa § 71 ods. 3 zákona č. 543/2022 Z.z., na plnenie úloh v rámci výkonu štátneho dozoru môže orgán ochrany prírody prizvať ďalšie osoby. Účasť zamestnancov na výkone štátneho dozoru sa považuje za úkon vo všeobecnom záujme podľa osobitných predpisov.104) Prizvané osoby majú nárok na cestovné náhrady podľa osobitného predpisu.100) Prizvané osoby sa môžu zúčastniť výkonu štátneho dozoru iba pod vedením zamestnanca vykonávajúceho štátny dozor a majú oprávnenia podľa odseku 2 písm. a) a povinnosti podľa odseku 5 písm. d). 104) § 136 a 138 Zákonníka práce. § 149 zákona č. 312/2001 Z. z. o štátnej službe a o zmene a doplnení niektorých zákonov. § 1 ods. 5 zákona č. 313/2001 Z. z. o verejnej službe. 100) Zákon č. 283/2002 Z. z. o cestovných náhradách. 50. Podľa § 81 ods. 1 zákona č. 543/2022 Z.z., na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní,112) ak tento zákon neustanovuje inak. 112) Zákon č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení zákona č. 215/2002 Z. z. 51. Podľa § 17 ods. 1 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ochrana drevín je činnosť zameraná na udržanie ich ekologických a estetických funkcií v prírode a krajine a v urbánnom priestore a na predchádzanie ich neodôvodnenému výrubu. 52. Podľa § 17 ods. 2 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., poškodzovanie drevín je každé konanie alebo opomenutie konania, ktoré môže bezprostredne alebo následne podstatne a trvalo znížiť ekologické a estetické funkcie drevín alebo zapríčiniť ich odumretie. Za poškodzovanie dreviny sa nepovažuje akékoľvek konanie alebo opomenutie konania, ak ide o drevinu, na ktorú sa nevyžaduje súhlas na výrub podľa § 47 ods. 4 zákona alebo na ktorú bol vydaný súhlas na výrub podľa § 47 ods. 3 zákona.
53. Podľa § 17 ods. 3 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ošetrovanie drevín je činnosť zameraná na udržanie alebo zlepšenie ich zdravotného stavu alebo na odstránenie následkov ich poškodenia. 54. Podľa § 17 ods. 4 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., udržiavaním drevín sa zabezpečujú podmienky na ich optimálny rozvoj. Optimálny rozvoj drevín sa zabezpečuje najmä a) zabezpečením priaznivých podmienok pri výsadbe drevín vhodnou prípravou stanovišťa na výsadbu, b) kyprením, prihnojovaním, odburiňovaním a zalievaním pôdy, c) starostlivosťou o koreňovú misu s cieľom zabezpečiť priepustnosť pôdneho povrchu, d) vytváraním vhodného vývojového priestoru pre dreviny, e) odborne realizovaným a cieleným rezom dreviny,8a) f) odstraňovaním odumretých častí drevín, ktoré ohrozujú stabilitu stromu a okolie, g) vykonávaním nevyhnutných mechanických a biologických opatrení proti škodcom, h) včasným ošetrením prípadného poranenia dreviny, i) odborným inštalovaním stabilizačných nedeštruktívnych väzieb a viazaní koruny drevín, prednostne z nekovových materiálov. 55. Podľa § 17 ods. 5 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., rez živých konárov listnatých drevín s priemerom viac ako 5 cm sa vykonáva vo vegetačnom období od 1. apríla do 30. septembra, najmä v jeho prvej polovici, s výnimkou obdobia tvorby nových listov. V inom ako vegetačnom období možno taký rez vykonávať len v prípadoch rezov produkčných ovocných drevín alebo v prípadoch bezprostredného ohrozenia zdravia alebo života človeka, alebo značnej škody na majetku. 56. Podľa § 17 ods. 6 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., ošetrovanie a udržiavanie drevín sa vykonáva s ohľadom na druhovú ochranu chránených živočíchov, najmä hniezdiacich vtákov. 57. Podľa § 17 ods. 7 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z.z., pod bezprostredným ohrozením zdravia alebo života človeka alebo pod bezprostrednou hrozbou vzniku značnej škody na majetku sa rozumie taký stav, ktorý je vyvolaný najmä nepredvídateľnou alebo neodvrátiteľnou udalosťou nezávislou od ľudskej vôle, s ktorou sa spájajú následky týkajúce sa ohrozenia zdravia alebo života človeka alebo hrozby vzniku značnej škody na majetku. Ide najmä o úder blesku, povodeň, zemetrasenie, smršť, zosuv pôdy a eróziu, ako aj o suché a odumreté stromy nachádzajúce sa na miestach, kde môžu ohroziť zdravie alebo život človeka alebo spôsobiť značnú škodu na majetku. 58. Podľa § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje a) titulnú stranu, b) úvod, c) posudok, d) záver, e) prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, f) znaleckú doložku. 59. Podľa § 17 ods. 4 zákona o znalcoch, titulná strana znaleckého posudku obsahuje identifikačné údaje znalca a zadávateľa, číslo spisu alebo objednávky, označenie „znalecký posudok“, poradové číslo znaleckého posudku, stručnú charakteristiku predmetu znaleckého skúmania, počet strán a vyhotovení znaleckého posudku. Úvod obsahuje úlohu, účel a predmet znaleckého skúmania a výpočet podkladov, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal. V časti „posudok“ znalec uvedie opis predmetu znaleckého skúmania a skutočností, na ktoré pri úkone znaleckej činnosti prihliadal, uvedie postup, na základe ktorého sa dopracoval k odpovediam na otázky položené zadávateľom a k splneniu ním uložených úloh. V časti „záver“ znalec odcituje otázky zadávateľa a uvedie na ne stručné odpovede. Celková skladba znaleckého posudku musí umožniť preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu; v takom prípade znalec odkáže na zdroj spôsobom, aby nebol zameniteľný. Rozsiahle podklady možno uložiť na prenosný nosič dát, ktorý je súčasťou znaleckého posudku; to neplatí pre znalecký posudok podaný v elektronickej podobe. 60. Podľa § 2 písm. h) zákona o metrológii, určeným meradlom meradlo určené na povinnú metrologickú kontrolu alebo na posúdenie zhody.1)
1) § 22 zákona č. 56/2018 Z. z. o posudzovaní zhody výrobku, sprístupňovaní určeného výrobku na trhu a o zmene a doplnení niektorých zákonov. 61. Podľa § 2 písm. j) zákona o metrológii, používateľom určeného meradla orgán verejnej moci, podnikateľ alebo iná osoba,3) ktorá používa určené meradlo alebo hodnotu indikovanú určeným meradlom pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, pri príprave spotrebiteľského balenia, v inej oblasti verejného života, kde môže vzniknúť konfliktný záujem na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujem fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti alebo ak tak ustanovujú osobitné predpisy.4) 3) Napríklad § 2 ods. 1 zákona č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 16 vyhlášky Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky č. 508/2009 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci s technickými zariadeniami tlakovými, zdvíhacími, elektrickými a plynovými a ktorou sa ustanovujú technické zariadenia, ktoré sa považujú za vyhradené technické zariadenia v znení vyhlášky č. 398/2013 Z. z. 4) Napríklad § 8b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 106/2018 Z. z. 62. Podľa § 2 písm. k) zákona o metrológii, používaním určeného meradla meranie určeným meradlom používateľom určeného meradla. 63. Podľa § 2 písm. l) zákona o metrológii, opomenutím používania určeného meradla nepoužívanie určeného meradla používateľom určeného meradla, ak potreba jeho používania vyplýva z charakteru činnosti vykonávanej používateľom určeného meradla. 64. Podľa § 11 ods. 1 zákona o metrológii, o zaradení meradla do skupiny určených meradiel rozhoduje účel jeho použitia a používanie a) pri meraní, ktoré súvisí s platbami, pri ochrane zdravia, bezpečnosti, majetku alebo životného prostredia, b) pri príprave spotrebiteľského balenia, c) v inej oblasti verejného života, kde môžu vzniknúť konfliktné záujmy na výsledku merania alebo kde nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujmy fyzickej osoby, právnickej osoby alebo verejnosti, alebo d) pri meraniach, ak tak ustanovujú osobitné predpisy.4) 4) Napríklad § 8b ods. 2 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v znení zákona č. 106/2018 Z. z. 65. Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov, zhoda so slovenskou technickou normou je dobrovoľná. 66. Podľa § 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z.z. o technickej normalizácii, dodržiavanie slovenskej technickej normy alebo technickej normalizačnej informácie je dobrovoľné. 67. Podľa § 2 ods. 1 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 68. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 69. Podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť. IV. Právne posúdenie veci správnym súdom
70. Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“) je počnúc 01. júnom 2023 súdom konajúcim v správnych veciach, na ktorý v tomto rozsahu prešiel výkon súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove (v zmysle § 7a zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov v spojení s § 1, 3 zákona č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Prejednávaná vec bola pôvodne vedená na Krajskom súde v Košiciach a bola jej pridelená sp. zn. 8S/129/2022. Od 01. júna 2023 je na konanie v tejto veci príslušný Správny súd v Košiciach, vec bola náhodným výberom pridelená senátu 3S a je vedená pod sp. zn. KE-8S/129/2022. 71. Správny súd ako súd vecne a miestne príslušný (§ 10 v spojení s § 13 ods. 1 SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovanej v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe (§ 134 ods. 1 SSP) a dospel k záveru, že nebolo vydané v súlade so zákonom, a preto ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, ako aj s poukazom na § 191 ods. 1 písm. e) SSP z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia nemá oporu v administratívnom spise. 72. Správny súd vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP) a rozsudok vyhlásil dňa 13. marca 2025 (oznámenie o termíne verejného vyhlásenia rozsudku bolo zverejnené dňa 05. marca 2025). 73. Predmetom súdneho prieskumu je napadnuté rozhodnutie č. 3397002522/9129-34636/2022/Ros zo dňa 14. októbra 2022, ktorým žalovaná zamietla odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu orgánu prvého stupňa č. 3397501722/83/55/2022-22235/2022 zo dňa 27. júna 2022 o uložení pokuty žalobcovi vo výške 1800 eur za to, že vykonaným orezom v dňoch 18. decembra 2020 a 27. marca 2021 poškodil 22 ks drevín v druhovom zložení: 10 ks drevín druhu Populus nigra „Italica“ (topoľ čierny stĺpovitý), s obvodmi kmeňa: 313, 195, 267, 202, 351, 177, 198, 142, 116, 121 cm, meranými vo výške 130 cm nad zemou a 12 ks drevín druhu Populus x canadensis (topoľ kanadský) s obvodmi kmeňa: 159, 155, 143 /mpr. 105/, 133 /mpr. 110/, 125, 146, 137, 135, 181 /mpr. 102/, 133, 109, 243 cm meranými vo výške 130 cm nad zemou, resp. meranými pod rozkonárením dreviny (mpr), rastúcich na parcele KNC 209/3 (druh pozemku - zastavaná plocha a nádvorie) v k. ú. A. B., kde platí 1. stupeň ochrany, čím vykonal činnosť zakázanú podľa § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z., teda za protiprávne konanie, ktorého sa dopustil tým, že v rozpore s § 47 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z. poškodil drevinu, čím naplnil skutkovú podstatu iného správneho deliktu podľa § 90 ods. 2 písm. b) zákona č. 543/2002 Z.z. Žalobca bol zároveň zaviazaný na úhradu trov konania spojených s prerokovaním iného správneho deliktu vo výške paušálnej sumy 33,19 eur. 74. Správny súd úvodom konštatuje, že napriek skutočnosti, že v čase podania žaloby dňa 08. decembra 2022 napadnuté rozhodnutie nebolo doručené riadne, t.j. splnomocnenej právnej zástupkyni žalobcu a teda správna žaloba sa javila ako podaná predčasne, posúdiac obsah administratívneho spisu dospel k záveru, že nie sú splnené podmienky na postup podľa § 98 ods. 1 písm. c) SSP (správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná predčasne a lehota na jej podanie v čase rozhodovania správneho súdu ešte nezačala plynúť) a odmietnutie žaloby, pretože napadnuté rozhodnutie bolo právnej zástupkyni žalobcu doručené dňa 03. februára 2023 a teda lehota na podanie správnej žaloby v čase rozhodovania správneho súdu počnúc momentom tohto doručenia plynúť začala. Z uvedeného dôvodu skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie nebolo v čase podania žaloby doručené právnej zástupkyni žalobcu nemá vplyv na konanie a rozhodnutie správneho súdu. 75. Podstata námietok žalobcu spočívala v nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia čo do odôvodnenia jednotlivých odvolacích námietok. Správny súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že nepreskúmateľnosť rozhodnutia alebo jeho časti predstavuje takú vadu, ktorá bráni správnemu súdu napadnuté rozhodnutie alebo túto jeho časť preskúmať, pričom správny súd nie je oprávnený nahrádzať alebo dopĺňať odôvodnenie trpiace vadou nepreskúmateľnosti, nakoľko by v takom prípade nahrádzal činnosť orgánu verejnej správy. 76. Ako dôvodnú správny súd posúdil námietku žalobcu týkajúcu sa nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia čo do odôvodnenia právneho základu Odborného posudku arboristu. Správny súd sa stotožnil s názorom žalobcu, že z napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé „podľa ktorého právneho predpisu arborista vyhotovil Odborné stanovisko a potom je nepreskúmateľný právny dôvod a zákonné
náležitosti takéhoto Odborného stanoviska“, nakoľko žalovaná v napadnutom rozhodnutí reagujúc na totožnú odvolaciu námietku žalobcu neobjasnila, o aký dôkazný prostriedok sa v prípade Odborného posudku jedná (či už s poukazom na konkrétne ustanovenie zákona č. 543/2002 Z.z. alebo správneho poriadku, ktorý sa na konanie podľa tohto zákona subsidiárne použije v zmysle § 81 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z.z.), a z čoho vyplýva oprávnenie orgánu verejnej správy takýto dôkazný prostriedok v administratívnom konaní zabezpečiť a následne použiť. Žalovaná v tejto súvislosti len poukázala na to, že Odborný posudok nie je dokumentáciou ochrany prírody a krajiny podľa ustanovenia § 54 ods. 2 písm. a) až e) v spojení s § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z., ale arborista bol prizvaný v súlade s § 71 ods. 3 zákona č. 543/2002 Z.z. ako tretia osoba na plnenie úloh štátneho dozoru a teda ani neplatnosť jeho oprávnenia č. E-77/2009 pre vyhotovenie dokumentácie ochrany prírody pre vybrané druhy dokumentácie ochrany prírody a krajiny podľa § 55 ods. 2 zákona č. 543/2002 Z.z. a oprávnenia certifikovaného arboristu ETW (European Tree Worker) ID: 005431 nemá vplyv na zákonnosť takéhoto Odborného stanoviska. Uvedené odôvodnenie je však podľa názoru správneho súdu nedostatočné a reaguje len na časť odvolacej námietky žalobcu a to vo vzťahu k dôsledkom neplatnosti uvedených oprávnení arboristu na Odborné stanovisko, avšak nedáva odpoveď na právny základ takéhoto dôkazného prostriedku. Len samotné poukázanie na ustanovenie § 71 ods. 3 zákona č. 543/20023 Z.z. v súvislosti s postavením arboristu a ním vypracovaným Odborným posudkom v tu posudzovanom administratívnom konaní sa správnemu súdu javí ako nepostačujúce, lebo ako namieta aj žalobca, z uvedeného ustanovenia priamo nevyplýva oprávnenie tretích osôb vydávať v rámci štátneho dozoru odborné stanoviská. Je preto na mieste, aby orgán verejnej správy dôslednejšie odôvodnil správnu úvahu, z akého zákonného ustanovenia vyplýva jeho oprávnenie takýto druh dôkazného prostriedku zabezpečiť a následne, z čoho vyplýva možnosť poveriť jeho vypracovaním arboristu. 77. Z dôvodu nepreskúmateľnosti právneho základu Odborného posudku správny súd považuje zaoberanie sa ďalšími námietkami smerujúcimi len voči Odbornému posudku za predčasné, nakoľko nie je aktuálne v možnostiach správneho súdu posúdiť zákonnú prípustnosť takéhoto dôkazu. Preto sa správny súd niektorými námietkami ako neplatnosť oprávnení arboristu, zmätočnosť resp. nedostatočnosť odôvodnenia, vady v postupe arboristu nezaoberal. 78. V ďalšom sa správny súd zaoberal námietkami žalobcu smerujúcimi proti Znaleckému posudku a aj v tejto súvislosti dospel k záveru, že sú dôvodné. Je pravdou, že tak, ako uvádza žalovaná poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Sžo/150/2009 zo dňa 18. mája 2010, resp. na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky 6Sžp/6/2011 zo dňa 28. marca 2012, orgán verejnej správy nie je oprávnený posudzovať správnosť znaleckého posudku (jeho závery), tento označiť za nesprávny a nahradiť ho vlastným posúdením skutočnosti z odbornej stránky. Uvedené je však potrebné odlíšiť od preskúmateľnosti znaleckého posudku, teda od objektívnej možnosti overenia podkladov a z nich logicky vyplývajúcich záverov s takým stupňom zrozumiteľnosti, aby závery znaleckého posudku boli overiteľné nielen zadávateľom ale aj tretími osobami. Znalecký posudok vypracovaný v tu súdenej veci sa síce na prvý pohľad javí, že odpovedá na všetky orgánom prvého stupňa zadané otázky, avšak podľa názoru správneho súdu niektoré odpovede resp. posúdenia vyvolávajú pochybnosti a ďalšie otázky. Správny súd sa však nestotožňuje s námietkou žalobcu, že zo znaleckého posudku nie je zrejmé, v čom spočívalo ťažké poškodenie drevín, nakoľko znalec jasne uvádza, že „posudzované dreviny boli poškodené nevhodným až nezákonným orezaním korún. Orezaním boli odstránené podstatné časti korún, neprimerane skrátené, redukované kostrové konáre, v niektorých prípadoch došlo aj ku skráteniu kmeňa.“, čo bude viesť k postupnému zhoršovaniu zdravotného stavu orezaných drevín, a v neskorších štádiách vývinu k uhynutiu a vyschnutiu drevín. Pozornosti správneho súdu však neušlo, že Znalecký posudok bol vypracovaný ku dňu 06. februára 2022, pričom podaním zo dňa 23. júla 2021 žalobca doručil fotografie aktuálneho stavu orezaných drevín s výrazným olistením. Závery Znaleckého posudku pritom na uvedené žiadnym spôsobom nereflektujú, ani nijako bližšie nevysvetľujú, v čom spočíva znalcom tvrdené zníženie ekologických a estetických funkcií orezaných drevín. Navyše je podľa správneho súdu nepreskúmateľný aj počiatočný stav drevín, ktorý vzal znalec za základ pre vyvodenie záverov uvádzaných v Znaleckom posudku a to predovšetkým vo vzťahu k určeniu rozsahu poškodenia orezaných drevín, nakoľko žiadna tomu zodpovedajúca dokumentácia nie je ani prílohou Znaleckého posudku, ani administratívneho spisu žalovanej (ktorý v zmysle Znaleckého posudku podkladom jeho vypracovania). V zmysle § 17 ods. 4 písm. e) zákona o znalcoch, písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku, podklady, z ktorých znalec pri vykonávaní znaleckého posudku vychádzal, však nemusia byť prílohou znaleckého posudku, ak sú verejne prístupné alebo ak sú súčasťou spisového materiálu, čo však nie je tento prípad.
Správny súd tiež v tejto súvislosti nepovažuje za dostačujúci len jednoduchý odkaz na verejne dostupné údaje Mapového klienta ZBGIS – https://zbfis.skgeodesy.sk. 79. K námietke žalobcu, že Znalecký posudok je nezákonný, nakoľko vychádza z nezákonného podkladu – Odborného posudku správny súd uvádza, že uvedenú námietku neposudzoval, nakoľko záver o (ne)zákonnosti Odborného posudku je predčasný vzhľadom na nepreskúmateľnosť odôvodnenia napadnutého rozhodnutia v tejto časti ako je uvedené v bode 76. tohto rozsudku. 80. Správny súd taktiež vzhliadol ako predčasné posúdenie správnosti záveru žalovanej o použití určeného meradla, nakoľko tak Odborný posudok (čo do právneho základu) ako aj Znalecký posudok (čo do obsahu) posúdil ako nepreskúmateľné, považuje však za potrebné dodať, že pre určenie, či je daná povinnosť použitia určeného meradla je rozhodujúce, či výsledok merania je pre rozhodnutie vo veci smerodajnou, esenciálnou informáciou majúcou vplyv na záver o porušení povinnosti podľa zákona č. 543/2002 Z.z. a teda môže vzniknúť konfliktný záujem na výsledku merania alebo nesprávny výsledok merania môže poškodiť záujem žalobcu (§ 2 písm. k) resp. § 11 ods. 1 zákona o metrológii), alebo jeho výsledky majú len podpornú, informatívnu funkciu. 81. Správny súd sa nestotožnil s námietkou žalobcu, že v Znaleckom posudku sa mal znalec vyjadriť, či má prednosť ochrana zdravia a bezpečnosti obyvateľstva alebo orez drevín, nakoľko podľa názoru správneho súdu uvedené posúdenie nie je predmetom znaleckej činnosti znalca v tu súdenej veci a ani mu takéto posúdenie nebolo orgánom verejnej správy zadané. Nakoľko takúto námietku žalobca nevzniesol vo svojom odvolaní voči rozhodnutiu orgánu prvého stupňa, správny súd neposúdil ani skutočnosť, že sa k uvedenému nevyjadrila žalovaná v napadnutom rozhodnutí, ako vadu napadnutého rozhodnutia. 82. K posúdeniu záväznosti normy STN 83 7010 správny súd uvádza, že táto bola vydaná dňa 01. apríla 2005, teda ak žalobca v žalobe poukazoval na § 9 ods. 1 zákona č. 142/1991 Z.z. o slovenských technických normách, uvedené nemá vplyv na STN 83 7010 (ustanovenia štátnych noriem schválených pred účinnosťou tohto zákona sa považujú do 31. decembra 1994 za záväzné, pokiaľ Úrad pre normalizáciu, metrológiu a skúšobníctvo Slovenskej republiky do tejto doby nezverejní zmenu ich záväznosti alebo pokiaľ z ich obsahu nevyplýva, že ide o ustanovenia odporúčané. Po tomto dátume sú tieto štátne normy nezáväzné, pokiaľ zákon neustanovuje inak.). Pre posúdenie záväznosti STN 83 7010 je však potrebné vychádzať z § 7 ods. 1 zákona č. 264/1999 Z.z. o technických požiadavkách na výrobky a o posudzovaní zhody a o zmene a doplnení niektorých zákonov a s účinnosťou od 01. apríla 2018 z § 3 ods. 11 zákona č. 60/2018 Z.z. o technickej normalizácii, v zmysle ktorých postup podľa slovenskej technickej normy je dobrovoľný. 83. Žalobca v ďalšom namietal odôvodnenie napadnutého rozhodnutia týkajúce sa poučenia žalobcu na ústnom pojednávaní dňa 22. júna 2022 o jeho procesných právach a povinnostiach. K uvedenému správny súd uvádza, že zo znenia námietky tak, ako je formulovaná v žalobe, nie je zrejmé, ako uvedeným postupom malo dôjsť k porušeniu konkrétnych práv alebo právom chránených záujmov žalobcu alebo tieto mali byť uvedeným postupom priamo dotknuté (ako to pre poskytnutie právnej ochrany v správnom súdnictve predpokladá § 2 ods. 2 SSP). Navyše, ako uvádza sám žalobca v žalobe, tento bol aj na predmetnom ústnom pojednávaní zastúpený advokátom. Nad rámec žalobnej námietky správny súd považuje za potrebné uviesť, že žalobca ako účastník administratívneho konania bol o svojich právach a povinnostiach riadne poučený v Oznámení o začatí konania vo veci porušenia ustanovení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov a predvolanie na prejednanie veci zo dňa 12. januára 2022, v administratívnom konaní bol zastúpený advokátom, ktorého úlohou bolo kvalifikovane a odborne uplatňovať a chrániť práva žalobcu, preto nejednoznačnosť poučenia na ústnom pojednávaní konanom dňa 22. júna 22 nepredstavuje vadu konania, majúcu za následok vydanie nezákonného rozhodnutia v tu súdenej veci. 84. Z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodujúcej – skutkovej časti napadnutého rozhodnutia týkajúcej sa Odborného posudku ako aj Znaleckého posudku správny súd námietku nepreskúmateľnosti odôvodnenia určenia výšky pokuty ako predčasnú neposudzoval. 85. Správny súdny poriadok v ustanovení § 191 ods. 1 písm. d) upravuje ako jeden z dôvodov zrušenia preskúmavaného rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy jeho nepreskúmateľnosť, pričom
tú rozlišuje na nepreskúmateľnosť pre nezrozumiteľnosť a nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov. Podľa názoru správneho súdu argumenty a závery orgánu verejnej správy nesmú vzbudiť pochybnosti o jeho nezávislosti a odbornosti, z odôvodnenia musí plynúť vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami, ktoré orgán verejnej správy viedol pri hodnotení dôkazov na jednej strane a jeho právnymi závermi na strane druhej. Zároveň následne jasným a zrozumiteľným spôsobom orgán verejnej správy svojím odôvodnením dáva odpovede na tie skutkové závery, ktoré boli pre rozhodnutie rozhodujúce pri zachovaní primeranej miery logiky zrozumiteľnej nielen pre orgán verejnej správy, ale aj pre adresáta rozhodnutia. Rozhodnutie, ktorého odôvodnenie nespĺňa tieto náležitosti je nepreskúmateľné, pretože nedáva dostatočné záruky, že nebolo vydané v dôsledku svojvôle. Nakoľko správny súd z dôvodov uvedených vyššie dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie orgánu prvého stupňa nebolo vydané v súlade so zákonom, tak ho s poukazom na § 191 ods. 1 písm. d) SSP zrušil. Zároveň správny súd dospel k záveru, že pokiaľ orgány verejnej správy svoje závery vyvodzovali z dôkazu, ktorý je nepreskúmateľný (Znalecký posudok), takto zistený skutkový stav, nemá oporu v administratívnom spise 86. V ďalšom konaní bude úlohou orgánu prvého stupňa posúdiť dôkazy vykonané v tu súdenej veci a prípadne zvážiť doplnenie dokazovania, ktorého cieľom bude zabezpečiť dôkazy spĺňajúce podmienky zákonnosti a preskúmateľnosti a následne vo veci rozhodnúť a rozhodnutie náležite odôvodniť v súlade so závermi vyslovenými správnym súdom v tomto rozsudku, ktoré sú pre orgán verejnej správy záväzné (§ 191 ods. 6 SSP). 87. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP tak, že úspešnému žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči neúspešnej žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). 88. Senát správneho súdu rozhodol pomerom hlasov 3:0 ( § 139 ods. 4 SSP ). Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP). Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“) a návrh výroku rozhodnutia. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a. na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c. účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d. v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e. vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f. nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g. rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h. sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i. nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j. podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body podľa písm. g) až i) sťažovateľ vymedzí tak, že uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej
sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podanie pred správnym súdom (§ 440 ods. 1, 2 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d) SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).