Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/6/2022 7022200050 22. 07. 2025 JUDr. Jana Raganová ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov senátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Second Chance for all II., o.z., so sídlom: Kamenice č. 5528/6, 902 01 Pezinok, IČO: 52 366 243, právne zastúpeného advokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou, AK so sídlom: Štefánikova č. 8, 071 01 Michalovce, IČO: 35 540 150, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, so sídlom: Trnavská cesta č. 52, 826 45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR č.: OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 a vec v r a c i a správnemu orgánu prvého stupňa Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach na nové konanie a rozhodnutie. II. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. Priebeh administratívneho konania 1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Michalovciach (ďalej aj ako RÚVZ Michalovce) ako prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č. 1 a § 6 ods. 3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.) a § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) rozhodnutím č.k. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 rozhodol, že žalobca v kontrolovanej prevádzke predajne Second hand „Kilovka“ sa dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., tým, že nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť plniť opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko prevádzka žalobcu bola dňa 17.02.2021 a 21.02.2021 otvorená pre verejnosť a týmto žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods. 1 Vyhlášky ÚVZ SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR, ktorým sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia a obmedzenia prevádzok hromadných podujatí (ďalej len vyhlášky č. 45/2021), čo bolo zistené v rámci výkonu Štátneho zdravotného dozoru dňa 17.02.2021 a z Úradného záznamu obvodného oddelenia Policajného zboru Michalovce č. ORPZMI-OPP3/2021 ID:52.21/405 zo dňa 21.02.2021 za čo bola žalobcovi udelená podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 350,- eur.
2. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov zo Štátneho zdravotného dozoru vykonaného dňa 17.02.2021 odbornými zamestnancami RÚVZ Michalovce a na základe Úradného záznamu – COVID 19 č. ORPZ-MI-OPP3/2021 ID: 52.21/405 zo dňa 21.02.2021 zaslaného na RÚVZ Michalovce obvodným oddelením Policajného zboru Michalovce a z previerky vykonanej na prevádzke žalobcu, kde bolo zistené, že žalobca ako právnická osoba porušila svoju povinnosť ustanovenú zákonom č. 355/2007 Z.z. nakoľko nerešpektoval opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, keďže prevádzka žalobcu bola dňa 17.02.2021 a 21.02.2021 otvorená pre verejnosť. Na základe uvedených skutočností začal správny orgán konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva. Prvostupňový správny orgán listom pod značkou 2021/00579 zo dňa 24.02.2021 upovedomil žalobcu o začatí správneho konania a poučil ho o jeho právach a povinnostiach. Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi 11.03.2021. Žalobca k zisteným nedostatkom podal stanovisko, kde uviedol, že sa nestotožňuje s interpretáciou správneho orgánu a poukázal na rozpor vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR (ďalej len V.v. SR) a Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/20021 V.v. SR. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ohlásil rozšírenie sortimentu predajne o drogériu, a preto v čase kontroly sa na žalobcu vzťahovala výnimka z uzatvorenia prevádzky, nakoľko predajňa fungovala ako predajňa drogérie, na ktoré sa zákaz nevzťahoval. Žalobca poukázal na skutočnosť, že má v živnostenskom registri uvedené, že môže fungovať aj ako veľkoobchodná predajňa a následne na nejasnosti zázname z previerky príslušníkov Policajného zboru. Správny orgán vzal vyjadrenie žalobcu do úvahy, ale nestotožnil sa s nesprávnym výkladom Vyhlášok ako aj s jeho argumentáciou, na základe ktorej si odôvodnil opodstatnenosť otvorenia prevádzky pre verejnosť. Je právne relevantné, že vo Vyhláške ÚVZ SR č. 45/2021 bolo nariadené plošné uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, okrem taxatívne vymedzeného okruhu prevádzok obchodu a služieb, na ktoré sa toto opatrenie s uzatvorením nevzťahovalo. Uvedené Vyhlášky nie sú v žiadnom právnom rozpore, a preto správny orgán neakceptoval nesprávny právny výklad vyplývajúci z jednotlivých vyjadrení žalobcu a tento účelovo nesprávny výklad len zdôrazňuje jeho neznalosť, neodbornosť a nekompetentnosť podávať právny výklad. Ani neznalosť právnych predpisov a neschopnosť dávať výklad, však nezbavuje žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie. 3. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z Úradného záznamu ORPZMI-OPP3/2021 spísaného príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v Michalovciach dňa 21.02.2021 je zrejmé, že zamestnankyňa odôvodnila otvorenie prevádzky pre verejnosť skutočnosťou, že bežne fungujú ako predajňa formou e-shopu, ale poskytujú tovar nevyhnutných životných potrieb, čo majú aj označené na predajnom pulte a nie z dôvodu, že ide o predajňu drogérie ako najnovšie uvádza žalobca. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že žalobca účelovo a zámerne hľadal spôsob, ako obísť dodržiavanie opatrení na ochranu verejného zdravia. Argumentácia žalobcu o predmetnom úradnom zázname, že z neho nie je jasné, či predmetom kontroly príslušníkov Policajného zboru Slovenskej republiky bola vyhláška ÚVZ SR je bezpredmetná a irelevantná. Predmetný záznam je nevyhnutné posudzovať dôsledne podľa jeho obsahu, kde je nepochybné, že predmetom záznamu je konštatovanie porušenia povinnosti. Ostatné vyjadrenie právnej zástupkyne bral správny orgán na vedomie, ale vo vzťahu k predmetu konania sú právne irelevantné, nakoľko sa netýkajú kontrolnej činnosti. Prvostupňový správny orgán má zákonom uloženú povinnosť sankcionovať zistený nedostatok, a preto nemožno zastaviť správne konanie. Správny orgán bral do úvahy závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Na žalobcu sa vzťahuje objektívna zodpovednosť za zistený nedostatok a zodpovedá za neho bez ohľadu na zavinenie. Na základe uvedeného bola výška pokuty stanovená na dolnej hranici sadzby, podľa ktorého môže orgán verejného zdravotníctva uložiť pokutu do výšky 20 000,- eur. 4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktoré vzhliadol v tom, že správny orgán pri posúdení jeho konania sa obmedzil iba na posudzovanie ustanovení Vyhlášky č. 45 bez toho, aby hodnotil okolnosti vo vzájomnej súvislosti, objektívne a dostatočne zistil skutkový stav veci. Žalobca sa nestotožnil s hodnotiacim úsudkom správneho orgánu, ktorým správny orgán napádal jeho výklad ohľadom okruhu prevádzok obchodu a služieb, na ktoré sa nevzťahovalo uzatvorenie prevádzok a žalobca má za to, že obe vyhlášky (Vyhláška č. 45 a č. 47) vo vzájomnej súvislosti predstavujú konkretizáciu ustanovení a treba ich posudzovať vo vzájomnej súvislosti, keďže nejde o opätovné explicitne vymenúvanie okruhu prevádzok, do ktorých nemožno vstupovať. Žalobca mal za to, že špecifikácia spočívala v konkretizácii možnosti vstupu do prevádzky maloobchodnej predajne so špecifikáciou okruhu sortimentu predaja, ktorý bol fakultatívne, nie obligatórne vymenovaný, čo je
zjavné použitím slovného spojenia „najmä.“ Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu, že vo Vyhláške č. 47 neexistoval reálny právny dôvod opätovne explicitne vymenovávať okruh prevádzok, do ktorých možno vstupovať. Žalobca sa nestotožnil ani s vyjadrením správneho orgánu, že jeho vyjadrenia sú zmätočné a že nevie akým spôsobom funguje jeho prevádzka. Uviedol, že žiadny právny predpis nedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom predajňa drogérie a že nie je vylúčené, aby popri maloobchodnej prevádzke, kde sa predáva povolený tovar existovalo aj výdajné okienko na tovar, ktorý nemôže byť predmetom predaja. 5. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného číslo spisu OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalovaný v odôvodnení popísal skutkový stav tak, ako ho zistil správny orgán prvého stupňa, popísal obsah odvolania a uviedol ustanovenia právnych predpisov, ktorými sa spravoval pri vydávaní rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že výkonom Štátneho zdravotného dozoru v predmetnej prevádzke bolo zistené, že predmetná prevádzka funguje ako výdajné miesto pre fyzické osoby, ktoré si tovar objednal telefonicky alebo cez e-shop v určitom množstve, pričom platba za tovar sa vykonáva v hotovosti na predajni. Predmetná prevádzka zároveň funguje ako veľkoobchod pre živnostníkov, pričom maximálny počet osôb na predajni je 15 a platba za tovar je možná iba v hotovosti. V čase kontroly boli pri pokladni na pulte uložené dezinfekčné prípravky, ich predaj bol na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Michalovce označený pod č. 2021/00429 zo dňa 10.02.2021 - uvádza sa v ňom rozšírenie sortimentu o tovar drogéria a drogistický tovar. Dátum začatia činnosti v priestoroch predmetnej prevádzky - dňa 08.02.2021. Vzhľadom k uvedenému sortimentu bol prevádzkovateľ predmetnej prevádzky vyzvaný na predloženie prevádzkového poriadku pri práci s chemickými faktormi. V čase Štátneho zdravotného dozoru nebol predložený. Dňa 21.02.2021 v čase o 08:48 hod bola vyslaná hliadka obvodného oddelenia Michalovce na preverenie oznámenia do predmetnej prevádzky, pričom uvedená predmetná prevádzka mala byť otvorená a pokračovala v predaji textilného tovaru. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že predmetná prevádzka bola otvorená na základe príkazu majiteľa s odôvodnením, že v predaji môžu pokračovať, nakoľko poskytujú tovar nevyhnutných životných potrieb, čo majú aj označené pri predajnom pulte. V čase kontroly hliadkou obvodného oddelenia Michalovce bola prítomná vedúca predajne, ktorá uviedla, že neposkytujú predaj formou eshopu, nakoľko sa na predajnej ploche nachádzali zákazníci, resp. spotrebitelia tovaru. Následne bol hliadkou obvodného oddelenia Michalovce toho istého dňa, t.j. 21.02.2021 v čase o 09:50 vykonaná opätovná kontrola, pričom bolo zistené, že predmetná prevádzka bola stále otvorená a predaj textilného tovaru ďalej pokračoval. 6. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v prípade predmetnej prevádzky ide o maloobchodnú prevádzku, v ktorej sa predáva zmiešaný tovar. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v predmetnom prípade ponúka na predaj textilný tovar a drogériu. Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že predmetná prevádzka (ako predajňa textilu a drogérie) by mohla byť v zmysle Vyhlášky č. 45 otvorená, a to na základe skutočnosti, že ponúka na predaj drogériu a drogistický tovar. V tom prípade bol však prevádzkovateľ oprávnený zákazníkovi sprístupniť iba drogériu a drogistický tovar a na druhej strane bol povinný zabezpečiť obmedzenie predaja akéhokoľvek iného druhu tovaru, t.j. obmedziť predaj textilného tovaru. Dňa 17.02.2021 teda v čase výkonu inšpekcie a dňa 21.02.2021 v čase kontroly hliadkou obvodného oddelenia Michalovce bola predmetná prevádzka otvorená, pričom ako je z priloženej fotodokumentácie zrejmé, v predmetnej prevádzke sa pri textilnom tovare nachádzali dvaja zákazníci. Na základe uvedeného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konštatoval, že žalobca ako prevádzkovateľ predmetnej prevádzky nesplnil Vyhlášku č. 45 v plnom rozsahu, keď nezabezpečil, aby predmetná prevádzka bola otvorená na účel predaja drogérie. V súvislosti s predajom textilného tovaru sprístupnená len ako výdajné miesto zakúpeného na diaľku. Žalobca uvedeným konaním nedodržal povinnosť ustanovenú v zákone č. 355/2007 Z.z., podľa ktorej sú fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. Nerešpektovanie nariadených opatrení znamenajú naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu na úseku zdravotníctva, za čo orgán verejného zdravotníctva uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo právnickej osobe pokutu. V rámci vyvodzovania zodpovednosti právnických osôb na úseku verejného zdravotníctva postačuje preukázanie skutku a vyžaduje sa objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť bez ohľadu na zavinenie. V prípade ak sa preukáže, že fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba porušila povinnosť ustanovenú zákonom správny orgán nebude ani skúmať, či k porušeniu predmetnej zodpovednosti došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, ale vyvodí zodpovednosť. Na základe uvedených
skutočností Úrad verejného zdravotníctva vyslovuje názor, že boli naplnené formálne aj materiálne znaky správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v podanom odvolaní nemajú žiaden vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za toto protiprávne konanie, nemenia zistený skutkový stav a skutkové okolnosti, ani právne posúdenie veci. II. Správna žaloba 7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie. Napadnuté rozhodnutia (tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci podľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a zistenie skutkového stavu žalovaným je nedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku. Tieto žalobné námietky zhrnul žalobca do 4 žalobných bodov (dôvodov). 8. Prvým dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že rozhodnutie žalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, pretože pri posúdení konania žalobcu, ktorého hodnotiacim záverom bolo spáchanie správneho deliktu sa správne orgány obmedzili iba na posudzovanie Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR, ktorou bolo nariadené plošné uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, okrem taxatívne vymedzeného okruhu prevádzok obchodu a služieb bez toho, aby správne orgány hodnotili okolnosti vo vzájomnej súvislosti, objektívne a dostatočne zistili skutkový stav veci. Žalobca poukázal na Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR, ktorá bola ďalšou vykonávacou vyhláškou k zákonu 355/2007 Z.z. a obe vo vzájomnej súvislosti predstavujú konkretizáciu ustanovení zákona. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné tieto 2 vyhlášky posudzovať vo vzájomnej súvislosti a žalobca mal za to, že nešlo o opätovné explicitne vymenúvanie okruhu prevádzok, do ktorých nemožno vstupovať. Špecifikácia spočívala v konkretizácii možnosti vstupu do prevádzky maloobchodnej predajne so špecifikáciou okruhu sortimentu predaja, ktorý bol fakultatívne, nie obligatórne vymenovaný, čo je dané použitím slovným spojením „najmä“. 9. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že správne orgány porušili princíp právnej istoty, pretože rozhodovali o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch rozdielne a správne orgány majú dbať na to, aby k tomu nedošlo. Odôvodnenia rozhodnutí porušujú princípy zákonnosti konania a zásadu materiálnej pravdy. 10. Tretím dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že vykonaná kontrola Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Michalovce bola nezákonná a nezákonnosť bola spôsobená tým, že Úrad verejného zdravotníctva nemal právomoc na prijímanie opatrení na úseku civilnej ochrany v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa, rovnako ani v čase núdzového stavu a z uvedeného dôvodu aj opatrenie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva je potrebné považovať za nezákonné a arbitrárne. Žalobca namietal charakter opatrení Úradu verejného zdravotníctva počas mimoriadnej situácie a jeho zásahu do ľudských práv. Ďalej rozoberal charakter vydávaných rozhodnutí, či išlo individuálne, normatívne, resp. hybridné akty. 11. Vo štvrtom dôvode, pre ktorý namietal žalobca nezákonnosť oboch rozhodnutí žalobca poukázal na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021, ktorým bolo rozhodnuté o návrhu Verejnej ochrankyne práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR o súlade zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd. 12. Na základe uvedeného žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesúladné so zákonom a žiada rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. III.
Vyjadrenie žalovaného 13. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 19.04.2022 vyjadril žalovaný, a to ku každému dôvodu, ktorým namietal nezákonnosť rozhodnutí a žiadal, aby správny súd zamietol správnu žalobu. Má za to, že odvolanie žalobcu bolo dostatočne preskúmané a prvostupňový správny orgán postupoval správne, keď uložil žalobcovi pokutu. Taktiež má za to, že v administratívnom konaní bolo dostatočne preukázané porušenie povinností podľa § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., a to nesplnením nariadení upravených vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR, čím žalobca naplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 57 ods.33 písmeno a) zákona č. 355/2007 Z.z. 14. K prvému dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR je opätovne explicitne vymenovaný okruh prevádzok, do ktorých nemožno vstupovať, ale daná kontrola bola vykonávaná na dodržiavanie ustanovení uvedených vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR. Žalovaný uviedol, že vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v.SR nešlo o rozšírenie kategórie nevyhnutných základných životných potrieb nad rámec Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR, ale o vymedzenie nevyhnutných životných potrieb v súlade s bodom C.1. bod 3 Uznesenia vlády SR č. 77 z 05.02.2021 k návrhu na opakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl.5 ods.2 ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a núdzového stavu v znení neskorších právnych predpisov. 15. K druhému dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, vychádzal zo zápisníc zdravotného dozoru a z vyhotovenej fotodokumentácie, rozhodnutie bolo dostatočne odôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K predloženému rozhodnutiu Regionálneho úradu verejného zdravotníctva Rožňava č. RUVZRV-PPLaT-2021/155-4 zo dňa 22.04.2021, ktorým bolo zastavené správne konanie vo veci uloženia pokuty, žalovaný uviedol, že ho považuje za zmätočné a nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. Z predmetného rozhodnutia nevyplýva, že by Regionálny úrad verejného zdravotníctva Rožňava konštatoval, že zo strany účastníka konania nedošlo k porušeniu opatrení nariadených vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR, a preto sa žalobca nemôže zbaviť zodpovednosti za dodržiavanie nariadených opatrení s odkazom na ním predkladané rozhodnutia. 16. K tretiemu dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie je právomoc Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako ÚVZ SR) vydávať opatrenia a vyhlášky ani charakter a záväznosť vydávaných opatrení. Poukázal na § 7 písm. c) SSP s tým, že súdny prieskum vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR ako všeobecne záväzných právnych predpisov nie je možný, keďže im chýba legislatívny rámec a zákonom stanovený rozsah prieskumu takýchto normatívnych aktov, t.j. preskúmaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom súdov chýba zákonné zmocnenie. Ústavnosť, resp. súlad s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami môže preskúmavať iba Ústavný súd SR a iba na základe návrhu na to oprávnených subjektov. V Ďalšom uviedol svoju právnu úvahu čo do Všeobecnej právomoci Úradu verejného zdravotníctva na vydávanie opatrení ako aj čo do právomoci Úradu verejného zdravotníctva SR nariaďovať opatrenia počas mimoriadnej situácie a núdzového stavu. Poukázal na ustanovenie §4 ods.1 zákona č. 355/2007 Z.z., podľa ktorého: „Ministerstvo zdravotníctva SR počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať alebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas; tým nie je dotknutá právomoc Úradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia podľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.“ Taktiež uviedol svoju právnu úvahu k povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR ako hybridných aktov ako aj k samotnej povahe a záväznosti vyhlášok vydávaných Úradom verejného zdravotníctva SR. 17. K štvrtému bodu nezákonností rozhodnutí správnych orgánov žalovaný uviedol svoje stanovisko k nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021. Poukázal na to, že Ústavný súd SR označil za protiústavné iba špecifické časti zákona č 355/2007 Z.z. a nevyslovil protiústavnosť celého zákona, ani protiústavnosť opatrení prijímaných Úradom verejného zdravotníctva SR. Ústavný súd Slovenskej republiky uvedeným nevyslovil, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky nie je oprávnený nariaďovať opatrenia podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z.. Úrad verejného
zdravotníctva je teda aj naďalej oprávnený nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia, ktoré sú presne určené v § 48 ods.4 písm. a) až z), pričom Úrad verejného zdravotníctva vo svojich vyhláškach na ustanovenie § 48 ods.4 písm. aa) neodkazuje, nakoľko svojimi vyhláškami prijíma opatrenia ktoré sú výslovne uvedené v ustanovení § 48 ods.4 písm. a) až z) a ktoré následne špecifikuje vo vyhláškach. IV. Replika 18. V replike doručenej súdu dňa 18.05.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike žalobca poukázal na to, že je naďalej presvedčený o tom, že Úrad verejného zdravotníctva SR nie je oprávnený vydávať opatrenia v rozsahu, v akom ich môže vydávať čase mimoriadnej situácie Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že Úrad verejného zdravotníctva SR nie je ústredným orgánom štátnej správy (hoci má pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky), a teda nie je ani orgánom krízového riadenia, a tým je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobca uviedol, že žiaden zákon neupravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva zasahovať do základných ľudských práv a slobôd v takom rozsahu akým to Úrad verejného zdravotníctva vykonáva. 19. Replika bola žalovanému doručená dňa 20.09.2024, žalovaný na ňu nereagoval. V. Konanie na správnom súde 20. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou zákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. 21. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. KE-7S/6/2022-87 zo dňa 16.03.2023 bol zamietnutý návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 28.03.2023. 22. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa 22.07.2025 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR č.: OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach č. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach na nové konanie a rozhodnutie. VI. Relevantná právna úprava 23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde. 25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. 27. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon neukladá. 28. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky prvá veta každý má právo na ochranu zdravia. 29. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. 30. Podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými nariadi zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. 31. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby sú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva. 32. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba ak nesplní nariadené opatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením. 33. Podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží pokutu od 150,- eur do 20 000,- eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39. 34. Podľa § 57 ods. 42 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky pokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom porušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok. 35. Podľa § 57 ods. 46 zákona č. 355/2007 Z. z. výnosy z pokút uložených orgánmi verejného zdravotníctva sú príjmom štátneho rozpočtu. 36. Podľa § 59b ods.1 zákona č. 355/2007 Z.z. ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48 ods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo určených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad verejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom. 37. Podľa § 59b ods.3 zákona č. 355/2007 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného zdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje názvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky. 38. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR platí: Podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona sa uzatvárajú maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby; 39. Podľa § 1 ods. 2 písm. c), d), h), i), j) Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR zákaz sa nevzťahuje na: c) predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb v zmysle uznesenia vlády Slovenskej republiky č. 77 z 5. februára 2021, d) predajne drogérie,
h) výdajné miesta tovarov zakúpených na diaľku, v ktorých je možno tovar zakúpený na diaľku prevziať, vrátiť alebo reklamovať, pri dodržaní podmienok podľa § 2 ods. 4, pričom tovarom zakúpeným na diaľku sa rozumie tovar zakúpený prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej prítomnosti predávajúceho a kupujúceho, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty alebo telefónu, i) zásielkový predaj tovarov zakúpených na diaľku, j) výdaj, vrátenie alebo reklamácia tovarov zakúpených na diaľku, vydávaných prostredníctvom technických zariadení, najmä balíkomatov, boxov na zásielky a iných obdobných technických zariadení. 40. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR platí: Podľa § 48 ods. 4 písm. e), s), x) a z) zákona sa v období od 8. februára 2021 do 19.03.2021 z dôvodu ochrany života a zdravia všetkým prevádzkovateľom zariadení, vrátane škôl a školských zariadení, nariaďuje zakázať vstup osobám, okrem osôb podľa § 1 ods. 2, do vnútorných a vonkajších priestorov ich prevádzok; tým nie sú dotknuté obmedzenia prevádzok podľa osobitného predpisu (t. j. obmedzenia podľa Vyhlášky č. 45); § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 47 obsahuje okrem iného výnimky zo zákazu uvedenom v § 1 ods. 1: n) vstup osoby do najbližšej maloobchodnej predajne/prevádzky alebo obdobného miesta od miesta bydliska tejto osoby, a to v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných životných potrieb (najmä nákup potravín, liekov, zdravotníckych prostriedkov a pomôcok, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt). VII. Právny názor správneho súdu 41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa SSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. 42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného – Úradu verejného zdravotníctva SR, ktorý svojim rozhodnutím číslo spisu OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 potvrdil rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach, č.k. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021, ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č. 1 a § 6 ods. 3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. rozhodol, že žalobca sa v kontrolovanej prevádzke predajne Second hand „Kilovka“ dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť plniť opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko prevádzka žalobcu bola dňa 17.02.2021 a 21.02.2021 otvorená pre verejnosť a týmto žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods. 1 Vyhlášky ÚVZ SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR, za čo bola žalobcovi udelená podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 350,- eur. 43. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného a prvostupňového správneho orgánu z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými skutočnosťami, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení sa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že prvá námietka žalobcu je dôvodná, a preto je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezákonné a žaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP. 44. V tomto konaní bolo sporné to, či otvorenie prevádzky žalobcu dňa 17.02.2021 a 21.02.2021 pre verejnosť bolo takým konaním, ktoré možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu na
úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods.33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. a zároveň, či týmto konaním žalobca porušil ustanovenie § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods.1 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR. 45. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva dopustí okrem iného právnická osoba, ktorá nesplní opatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením. 46. Za tento správny delikt správny orgán podľa cit. § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. uloží pokutu od 150 do 20.000 €. Pri jej ukladaní v zmysle § 57 ods. 42 cit. zák. prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 57 ods. 33 písm. a) odkazuje na ustanovenie § 48 ods. 4, podľa ktorého žalovaný pri ohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, medzi ktoré okrem iného patrí zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb [písm. e)]. Podľa § 59b ods. 1 a 3 zákona č. 355/2007 Z. z. potom platilo, že ak takéto opatrenie treba nariadiť na celom území Slovenskej republiky, nariaďuje ich (okrem iného) žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa označuje ako vyhláška. 47. Zo všetkých citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predstavujú len zákonný základ, na základe ktorého žalovaný mohol vyhláškou celkom zakázať alebo presne vymedziť rozsah obmedzenia činnosti určitých zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. Až takto vydaná vyhláška tak dostatočne konkretizovala konanie, ktorého sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba mala zdržať, resp. ktoré bola povinná konať, prípadne stav, ktorý mala alebo nesmela udržiavať. Prípustnosť a ústavnú súladnosť takéhoto postupu už posudzoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý nepovažoval tento spôsob ukladania obmedzení a povinností za problematický sám osebe (porov. v tomto zmysle napr. nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ods. 70 a nasl.). Vzhľadom na odkazovací, resp. blanketový charakter ustanovení § 57 ods. 33 písm. a) a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. tak možno záver o spáchaní iného správneho deliktu urobiť až porovnaním konkrétneho správania takej osoby v konkrétnej situácii, resp. ňou udržiavaného stavu s príslušnou vyhláškou žalovaného, ktorá bola vydaná na týchto zákonných základoch. Naopak, citované zákonné ustanovenia neodkazuje pri vymedzení správneho deliktu alebo pri vymedzení opatrení pri ohrození verejného zdravia na uznesenia vlády, ktoré táto vydáva podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tieto ustanovenia tak samy osebe nemôžu byť zdrojom obmedzení, ktorých porušenie by viedlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu podľa citovaného § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z. 48. V prerokúvanej veci sa žalobcovi vytýka nedodržanie určitých obmedzení dňa 07.02.2021 a dňa 21.02.2021, kedy boli účinné vyhlášky žalovaného č. 45/2021 V.v. SR a č. 47/2021 V.v.SR. Ustanovením § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR sa podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. uzatvárali maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, pričom zároveň v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Z.z. sú uvedené výnimky zo zákazu uvedeného v ustanovení § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR. Zároveň Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR. v ustanovení § 1 ods.1 zakázala všetkým prevádzkovateľom zariadení tam uvedených vstup osôb do vnútorných a vonkajších priestorov prevádzok za súčasného zachovania obmedzení upravených v ustanovení § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR s úpravou výnimiek zo zákazu v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky č. 47/2021 V.v. SR, pričom jednou z týchto výnimiek je aj výnimka pod písmenom m) ktorá umožňovala vstup do najbližšej maloobchodnej prevádzky v nevyhnutnom rozsahu za účelom uspokojovania nevyhnutných životných potrieb (najmä nákup potravín, liekov, zdravotníckych prostriedkov a pomôcok, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt). 49. Z výroku napadnutých rozhodnutí správnych orgánov však vyplýva, že prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi sankciu za porušenie povinností upravených v ustanovení § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s ustanovením § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR. Ustanovenie § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 3255/2007 Z.z. pritom upravuje konanie správneho deliktu ako – nesplnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, nesplnenie opatrení pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods.1 písm. g) alebo § 48 ods.4 alebo vykonávanie činnosti
v rozpore s nariadeným opatrením. Ustanovenie § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR ustanovovalo uzatváranie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby podľa § 48 ods.4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. 50. V danom prípade správny orgán prvého stupňa síce dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý aj popísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu pochybil, keď za základ zobral skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom a uzavrel, že „stav zistený v čase kontroly v porovnaní so stavom vyžadovaným v zmysle vyššie uvedených právnych predpisov bol spoľahlivo vyhodnotený ako protiprávny stav,“ pričom opomenul zistený skutkový stav tak ako je obsiahnutý v administratívnom spise vyhodnotiť v zmysle povolených výnimiek v zmysle ustanovenia § 1 ods.3 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Z.z. Takto zistený skutkový stav následne aj premietol do výroku svojho rozhodnutia. Následne prvostupňovým správnym orgánom zistený skutkový stav prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia aj žalovaný. Tento však na rozdiel od prvostupňového správneho orgánu pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu už uvažoval a pracoval aj s výnimkami so zákazu uvedenými v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021, keď uviedol, že: „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ďalej konštatuje, že predmetná prevádzka (ako predajňa textilu a drogérie) mohla byť v zmysle vyhlášky č. 45 otvorená, a to na základe skutočnosti, že ponúka na predaj drogériu a drogistický tovar. V tom prípade bol však prevádzkovateľ oprávnený sprístupniť iba drogériu a drogistický tovar a na druhej strane bol povinný zabezpečiť obmedzenie predaja akéhokoľvek iného druhu tovaru, t.j. obmedziť predaj textilného tovaru. Zároveň z vyhlášky č. 45 vyplýva, že prevádzka textilu vo výnimkách z obmedzenia zákazu prevádzok ustanovených v § 1 ods.2 Vyhlášky č. 45 sa nenachádza, a tak predmetná prevádzka mohla byť otvorená iba za predpokladu, že je verejnosti resp. zákazníkom sprístupnená len ako výdajné miesto tovaru zakúpeného na diaľku. Dňa 17.02.2021 v čase výkonu ŠZD a dňa 21.02.2021 v čase kontroly hliadkou Obvodného oddelenia Michalovce bola samotná prevádzka otvorená, pričom ako je z priloženej fotodokumentácie zrejmé, v predmetnej prevádzke sa pri textilnom tovare nachádzali 2 zákazníci. Na základe uvedeného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konštatuje, že účastník konania ako prevádzkovateľ predmetnej prevádzky nesplnil vyhlášku č. 45 v plnom rozsahu, keď nezabezpečil, aby predmetná prevádza bola otvorená na účel predaja drogérie, v súvislosti s predajom textilného tovaru sprístupnená len ako výdajné miesto zakúpené na diaľku, tak ako sa uvádza vo Vyhláške č.45.“ Avšak žalovaný ani napriek tejto právnej úvahe v intenciách § 1 ods.2 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR túto právnu úvahu nepremietol do výrokovej časti rozhodnutia o správnom delikte a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v znení ako bolo vydané, teda bez aplikácie ustanovenia § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR za porušenie povinnosti uzavrieť celú prevádzku a teda nešpecifikoval správny delikt v súlade so zisteným skutkovým stavom. 51. V tomto poukazuje správny súd napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.: 8Sžo/28/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom: 69/2008, v zmysle ktorého: „Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“ Obdobne aj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn: 2Sžo 238/2009 podľa ktorého: „Vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí byť delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo byť zameniteľné s iným konaním.“ 52. Správny súd teda uzatvára, že správne orgány sa riadne nevysporiadali so spáchaním správneho deliktu podľa vtedy platných vyhlášok a neuviedli jasnú a určitú konkretizáciu správneho deliktu vo výrokovej časti rozhodnutia. Ak teda minimálne žalovaný zistil, že prevádzka žalobcu predávala viaceré tovary (textil, drogistický tovar) a ide o prevádzku so zmiešaným tovarom, bolo jeho povinnosťou posúdiť, či sa na tieto tovary nevzťahuje žiadna z výnimiek upravená a v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR a na základe toho posúdiť, či žalobca porušil povinnosť uzavrieť prevádzku podľa § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR. Ak sa na žiadny predávaný tovar alebo poskytovanú službu výnimka nevzťahuje, prevádzka má byť uzatvorená. Tento prístup – posudzovanie charakteru tovaru platí aj pre predajne, kde sa predáva drogéria. Pri predaji drogérie sa posudzuje, či ich sortiment pokrýva základné životné potreby. Takže pri
posudzovaní toho, či došlo k porušeniu povinností podľa vyššie citovaných vyhlášok nejde o to, aký typ prevádzky (napr. potraviny) je prevádzka žalobcu, ale ide o to, čo sa v nej predáva alebo poskytuje. 53. Správny súd v tomto poukazuje na rozhodnutie 93/2025 ZNSS uverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2025, kde v odseku 38 sa uvádza: „Kasačný súd musí konštatovať, že vyhláška č. 3/2021 V. v. nepamätala (neobsahovala osobitné pravidlá) pre predajne so zmiešaným tovarom. Teda také predajne, ktoré podľa povahy predávaného sortimentu môžu spĺňať viaceré výnimky podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 3/2021 V.v. a zároveň aj časťou predávaného sortimentu môžu spĺňať podmienky pre uzatvorenie prevádzky podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 3/2021 V. v. Takouto predajňou pritom bola aj žalobkyňa, ktorá ako maloobchodná prevádzka so zmiešaným tovarom nepochybne spĺňala tak povahu predajne potravín (§ 1 ods. 2 písm. c) vyhlášky č. 3/2021 V. v.), ako aj predajne drogérie (§ 1 ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 3/2021 V. v.) či v časti sortimentu aj predajne podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 3/2021 V.v. S ohľadom na účel predmetného opatrenia (obmedzenie prevádzky predajní ponúkajúcich sortiment, ktorého zabezpečenie nepredstavuje výnimku z nariadeného zákazu vychádzania podľa písm. B bodu B.1. podbodu 2 uznesenia vlády č. 1/2021 Z. z.) kasačný súd považuje za akceptovateľný a predvídateľný výklad, že prevádzka maloobchodných predajní so zmiešaným tovarom bola umožnená len v rozsahu predaja sortimentu, ktorý bol typický pre predajne tovaru vymedzeného vo výnimkách podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 3/2021 V. v. Podľa kasačného súdu tak ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 77/2020 V. v. SR treba [s ohľadom na jeho systematiku, ale aj v spojení s cit. § 2 ods. 3 písm. a)] vykladať tak, že toto ustanovenie nevymedzuje striktne druhy prevádzok, ale vymedzuje tovary a služby, na ktorých predaj a poskytovanie je určená výnimka z povinnosti uzatvoriť prevádzky. Ak teda určitá prevádzka predáva viaceré tovary alebo poskytuje viaceré služby, je vždy potrebné posúdiť, či sa na tieto tovary a služby vzťahuje niektorá z výnimiek podľa § 1 ods. 2. Len vtedy, ak sa na ňu nevzťahuje žiadna z týchto výnimiek, možno uzavrieť, že prevádzkovateľ porušil povinnosť uzatvoriť prevádzku v zmysle § 1 ods. 1.“ 54. Porušenie povinností napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona č. 355/2007 Z. z. možno teda posúdiť iba na základe konkrétneho správania osoby v konkrétnej situácii a porovnaním s vyhláškou, ktorá je vydaná na základe tohto zákona. Uznesenia vlády, vydané podľa ústavného zákona o bezpečnosti štátu, nemôžu samy osebe ukladať obmedzenia, ktorých porušenie by znamenalo spáchanie správneho deliktu. Správny delikt žalobcu mal byť posúdený v širšej súvislosti celej vyhlášky a jednotlivých výnimiek, nie len na základe obmedzenej interpretácie uznesenia vlády o nevyhnutných životných potrebách. Formulácia skutku použitá regionálnym úradom nie je dostatočne konkrétna, pretože nepopisuje konkrétne činy v súlade so zisteným skutkovým stavom. Aby bolo možné uložiť sankciu, je potrebné presne špecifikovať skutok vrátane jeho miesta, času a spôsobu. 55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd prisúdil dôvodnom námietke žalobcu čo do nesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý dôvod nezákonnosti vychádza z toho, že správne orgány vychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi. 56. Druhý dôvod nezákonností rozhodnutí správnych orgánov sa týkal narušenia princípu právnej istoty, kedy Regionálne úrady verejného zdravotníctva rozhodujú rozdielne. Správny súd v tejto súvislosti podotýka, že zo žalobcom prezentovaného rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Rožňave nie je zrejmé z akého dôvodu bolo zastavené konania (súd nedisponuje administratívnym spisom). Súd má za to, že samotné predloženie rozhodnutia žalobcom nezakladá dôvod pre ktorý by správne orgány mali automaticky rozhodovať rovnakým spôsobom, keďže každá vec sa posudzuje samostatne s prihliadnutím na špecifikáciu danej veci, a preto táto žalobná námietka je pre správny súd nedôvodná. 57. K tretiemu dôvodu nezákonnosti rozhodnutí namietaných žalobcom správny súd uvádza, že preskúmaním pripojeného administratívneho spisu v spojení s judikatúrou najvyšších súdnych autorít má za to, že úrady verejného zdravotníctva sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné vyhlášky na základe zákonného splnomocnenia, pričom tieto vyhlášky úradov verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) sú platne publikované vo Vestníku vlády, čím sú splnené ústavné požiadavky týkajúce sa dostupnosti právnych noriem. V tejto súvislosti judikatúra zdôrazňuje, že vyhlášky ÚVZ majú svoj vlastný režim publikácie a nie sú povinné byť zverejnené v Zbierke zákonov. Aplikácia vyhlášok, ktoré sa vzťahujú na prevádzky a určujú, s prihliadnutím na to, ktoré z nich môžu zostať otvorené je spojená s posudzovaním toho, ktoré konkrétne tovary a služby sú predávané v prevádzkach. Nie je správny výklad, ktorým sa aplikujú len
ustanovenia vyhlášok ÚVZ týkajúce sa typu maloobchodných prevádzok. Ak maloobchodná prevádzka predáva tovar, ktorý spadá pod výnimky uvedené vo vyhláškach ÚVZ, nemôže byť automaticky považovaná za porušujúcu právne predpisy (napr. v prípade maloobchodných prevádzok so zmiešaným typom tovarov). Správne delikty a pokuty za tieto správne delikty, v čase pandémie COVID-19 musia byť posudzované v širšej súvislosti vyhlášok ÚVZ a jednotlivých výnimiek, pričom formulácia skutku v rozhodnutí regionálneho úradu musí byť dostatočne konkrétna na to, aby mohla byť považovaná za porušenie právnych predpisov. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku musí byť v rozhodnutí o správnom delikte jasne vymedzený skutok, vrátane miesta, času a spôsobu spáchania skutku. 58. Správny súd v súvislosti s treťou žalobnou námietkou, ohľadne právomoci Regionálneho úradu verejného zdravotníctva SR vydávať opatrenia a účinkov Vyhlášok Úradu pre verejné zdravotníctvo Slovenskej republiky poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS. 8/2021 zo dňa 01.12.2021, kde Ústavný súd SR rozhodol, že úrady verejného zdravotníctva sú orgánmi štátnej správy, ktoré sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné vyhlášky na základe zákonného splnomocnenia podľa čl. 123 Ústavy. Tieto vyhlášky sa riadne vyhlasujú vo Vestníku vlády, čo je v súlade s Ústavou a princípmi právneho štátu, pretože sú dostupné adresátom právnych noriem. Vyhlášky úradov verejného zdravotníctva nemusia byť publikované v Zbierke zákonov, pretože majú vlastný režim publikácie. Ústavný súd tiež potvrdil, že tieto vyhlášky sú preskúmateľné z hľadiska ich súladu s ústavou. Ústavný súd SR ďalej rozhodol, že dočasné preklopenie starších opatrení súvisiacich s COVID-19 do vyhlášok nemalo retroaktívne účinky a bolo v súlade so zákazom retroaktivity a princípom právneho štátu. Ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutých častiach sú teda ústavne súladné. Ústavný súd SR v náleze taktiež potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sú vyhlášky iných orgánov štátnej správy (a teda aj vyhlášky vydávané úradom verejného zdravotníctva ako dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a regionálnymi úradmi verejného zdravotníctva) preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom podľa čl. 125 ústavy. Z tohto dôvodu je ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutých častiach s týmto ústavným článkom súladné. Napokon ústavný súd rozhodol, že dočasný prenos obsahu noriem opatrení úradov verejného zdravotníctva vydaných do 15. októbra 2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 do vyhlášok v záujme kontinuity právnej úpravy nemal voči adresátom opatrení negatívne retroaktívne účinky, pretože z ustanovenia § 63l zákona o ochrane verejného zdravia nevyplýva, že by sa po účinnosti napadnutej novely právne hľadelo na opatrenia tým spôsobom, že už v minulosti, pred účinnosťou novely, boli opatrenia vyhláškou, pričom dotknuté ustanovenie už nevyvoláva žiadne právne účinky ovplyvniteľné prípadným derogačným nálezom ústavného súdu. Z tohto dôvodu je ustanovenie § 63l zákona o ochrane verejného zdravia v súlade so zákazom retroaktivity ako súčasti princípu právneho štátu. Zároveň boli vyhlášky v súlade s čl. 125 ods. 1 písm. b) a d) ústavy preskúmateľné v konaní pred ústavným súdom. Na základe uvedeného považuje súd predmetnú žalobnú námietku za nedôvodnú. 59. K tejto žalobnej námietke správny súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky vydáva tzv. hybridné správne akty (napr. I. ÚS 432/2020, I. ÚS 438/2020, II. ÚS 410/2020, II. ÚS 413/2020, IV. ÚS 431/2020, IV. ÚS 467/2020, IV. ÚS 459/2020). Správny súd príkladmo poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, IV. ÚS 459/2020 zo dňa 24.09.2020, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda individuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok spočíva najmä vo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu) v právnom poriadku Slovenskej republiky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne legálne definovaný ako procesná kategória. Postačuje, ak z normatívne ustanovených konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo všeobecne záväznom právnom predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitom ako „lex specialis“) vyplýva práve taká povaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová, resp. statusová definícia). Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako správny akt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh malo pred nadobudnutím účinnosti zákona č. 286/2020 Z. z. charakter hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, preskúmateľného správnym súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho poriadku. Formulácia zákonných oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f) a § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 14. októbra 2020 zakladá „ratione materiae“ záver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu. Ide teda o akt vydaný na základe zákona, nie ako jeho vykonávací predpis, avšak adresovaný neurčitému počtu osôb, obsahujúci obmedzenia a
povinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci oznámený. Individuálny prvok, ktorý je tu dominantný, je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek (genericky určenej) pandemickej situácie, ale konkrétnej pandémie, na ktorú opatrenie reaguje. 60. K poslednej žalobnej námietke správny súd uvádza, že je nedôvodná, keďže Ústavný súd Slovenskej republiky v Náleze PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 označil za protiústavné iba špecifické časti zákona č. 355/2007 Z. z.. Nevyslovil protiústavnosť celého zákona, ani protiústavnosť opatrení prijímaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a tieto tvrdenia žalobcu sú zavádzajúce. Podľa žalobcom uvádzaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky je aj naďalej oprávnený nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia, ktoré sú presne určené v § 48 ods. 4 písm. a) až z). 61. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 62. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6 SSP dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne posúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobcu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, v rozhodnutí jasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov správny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s platnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu. 63. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 64. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania. 65. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že:
a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.