{"guid": "e8155228-f675-407a-81ee-de7f8bb9fb68:6b2027de-ec36-4b45-9fe1-ab331b7a8621", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2", "spisova_znacka": "KE-7S/6/2022", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-7S/6/2022 z 22. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 22. júla 2025, sp. zn. KE-7S/6/2022, ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2", "identifikacne_cislo": "7022200050", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jana Raganová", "sudca_id": 970, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jana-raganova-970", "datum_vydania": "2025-07-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-48", "nazov": "§ 48 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-48", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-52", "nazov": "§ 52 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-52", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-52"}, {"iri": "/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57", "nazov": "§ 57 zákona č. 355/2007 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2007/355/#paragraf-57", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/355-2007/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. e) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-e", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "nazov": "§ 167 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-167", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-167"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2007/355#paragraf-48", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-52", "/SK/ZZ/2007/355#paragraf-57", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-167"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/6b2027de-ec36-4b45-9fe1-ab331b7a8621", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-7S/6/2022\n7022200050\n22. 07. 2025\nJUDr. Jana Raganová\nECLI:SK:SpSKE:2025:7022200050.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Raganovej a z členov\nsenátu JUDr. Tomáša Kuruca a JUDr. Pavla Doriča, PhD., v právnej veci žalobcu: Second Chance for\nall II., o.z., so sídlom: Kamenice č. 5528/6, 902 01 Pezinok, IČO: 52 366 243, právne zastúpeného\nadvokátkou JUDr. Janou Bajužíkovou, AK so sídlom: Štefánikova č. 8, 071 01 Michalovce, IČO:\n35 540 150, proti žalovanému: Úrad verejného zdravotníctva SR, so sídlom: Trnavská cesta č. 52, 826\n45 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OLP/5662/49100/2021 zo\ndňa 08.11.2021, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR č.: OLP/5662/49100/2021\nzo dňa 08.11.2021 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom\nv Michalovciach č. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 a vec\nv r a c i a správnemu\norgánu prvého stupňa Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach na nové\nkonanie a rozhodnutie.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a právo na plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nPriebeh administratívneho konania\n1. Regionálny úrad verejného zdravotníctva, so sídlom v Michalovciach (ďalej aj ako RÚVZ Michalovce)\nako prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č. 1 a § 6 ods. 3 písm. l)\nzákona č. 355/2007 Z.z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 355/2007 Z.z.) a § 46 zákona č. 71/1967\nZb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok) rozhodnutím č.k.\n2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 rozhodol, že žalobca v kontrolovanej prevádzke predajne Second\nhand „Kilovka“ sa dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33\npísm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., tým, že nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť plniť opatrenie\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko prevádzka žalobcu bola dňa 17.02.2021\na 21.02.2021 otvorená pre verejnosť a týmto žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 52 ods. 1 písm.\na) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods. 1 Vyhlášky ÚVZ SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR,\nktorým sa nariaďujú opatrenia pri ohrození verejného zdravia a obmedzenia prevádzok hromadných\npodujatí (ďalej len vyhlášky č. 45/2021), čo bolo zistené v rámci výkonu Štátneho zdravotného dozoru\ndňa 17.02.2021 a z Úradného záznamu obvodného oddelenia Policajného zboru Michalovce č. ORPZMI-OPP3/2021 ID:52.21/405 zo dňa 21.02.2021 za čo bola žalobcovi udelená podľa § 57 ods. 41 písm.\na) zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 350,- eur.\n\n2. Prvostupňový správny orgán na základe poznatkov zo Štátneho zdravotného dozoru vykonaného dňa\n17.02.2021 odbornými zamestnancami RÚVZ Michalovce a na základe Úradného záznamu – COVID 19\nč. ORPZ-MI-OPP3/2021 ID: 52.21/405 zo dňa 21.02.2021 zaslaného na RÚVZ Michalovce obvodným\noddelením Policajného zboru Michalovce a z previerky vykonanej na prevádzke žalobcu, kde bolo\nzistené, že žalobca ako právnická osoba porušila svoju povinnosť ustanovenú zákonom č. 355/2007\nZ.z. nakoľko nerešpektoval opatrenie Úradu verejného zdravotníctva, keďže prevádzka žalobcu bola\ndňa 17.02.2021 a 21.02.2021 otvorená pre verejnosť. Na základe uvedených skutočností začal správny\norgán konanie vo veci uloženia pokuty za správny delikt na úseku verejného zdravotníctva. Prvostupňový\nsprávny orgán listom pod značkou 2021/00579 zo dňa 24.02.2021 upovedomil žalobcu o začatí\nsprávneho konania a poučil ho o jeho právach a povinnostiach. Toto oznámenie bolo doručené žalobcovi\n11.03.2021. Žalobca k zisteným nedostatkom podal stanovisko, kde uviedol, že sa nestotožňuje s\ninterpretáciou správneho orgánu a poukázal na rozpor vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č.\n45/2021 Vestníka vlády SR (ďalej len V.v. SR) a Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/20021\nV.v. SR. Žalobca ďalej poukázal na skutočnosť, že ohlásil rozšírenie sortimentu predajne o drogériu,\na preto v čase kontroly sa na žalobcu vzťahovala výnimka z uzatvorenia prevádzky, nakoľko predajňa\nfungovala ako predajňa drogérie, na ktoré sa zákaz nevzťahoval. Žalobca poukázal na skutočnosť, že\nmá v živnostenskom registri uvedené, že môže fungovať aj ako veľkoobchodná predajňa a následne\nna nejasnosti zázname z previerky príslušníkov Policajného zboru. Správny orgán vzal vyjadrenie\nžalobcu do úvahy, ale nestotožnil sa s nesprávnym výkladom Vyhlášok ako aj s jeho argumentáciou,\nna základe ktorej si odôvodnil opodstatnenosť otvorenia prevádzky pre verejnosť. Je právne relevantné,\nže vo Vyhláške ÚVZ SR č. 45/2021 bolo nariadené plošné uzatvorenie maloobchodných prevádzok a\nprevádzok poskytujúcich služby, okrem taxatívne vymedzeného okruhu prevádzok obchodu a služieb,\nna ktoré sa toto opatrenie s uzatvorením nevzťahovalo. Uvedené Vyhlášky nie sú v žiadnom právnom\nrozpore, a preto správny orgán neakceptoval nesprávny právny výklad vyplývajúci z jednotlivých\nvyjadrení žalobcu a tento účelovo nesprávny výklad len zdôrazňuje jeho neznalosť, neodbornosť a\nnekompetentnosť podávať právny výklad. Ani neznalosť právnych predpisov a neschopnosť dávať\nvýklad, však nezbavuje žalobcu zodpovednosti za protiprávne konanie.\n3. Ďalej v odôvodnení rozhodnutia prvostupňový správny orgán uviedol, že z Úradného záznamu ORPZMI-OPP3/2021 spísaného príslušníkmi Policajného zboru Slovenskej republiky v Michalovciach dňa\n21.02.2021 je zrejmé, že zamestnankyňa odôvodnila otvorenie prevádzky pre verejnosť skutočnosťou,\nže bežne fungujú ako predajňa formou e-shopu, ale poskytujú tovar nevyhnutných životných potrieb,\nčo majú aj označené na predajnom pulte a nie z dôvodu, že ide o predajňu drogérie ako najnovšie\nuvádza žalobca. Aj vzhľadom na túto skutočnosť je zrejmé, že žalobca účelovo a zámerne hľadal spôsob,\nako obísť dodržiavanie opatrení na ochranu verejného zdravia. Argumentácia žalobcu o predmetnom\núradnom zázname, že z neho nie je jasné, či predmetom kontroly príslušníkov Policajného zboru\nSlovenskej republiky bola vyhláška ÚVZ SR je bezpredmetná a irelevantná. Predmetný záznam je\nnevyhnutné posudzovať dôsledne podľa jeho obsahu, kde je nepochybné, že predmetom záznamu\nje konštatovanie porušenia povinnosti. Ostatné vyjadrenie právnej zástupkyne bral správny orgán na\nvedomie, ale vo vzťahu k predmetu konania sú právne irelevantné, nakoľko sa netýkajú kontrolnej\nčinnosti. Prvostupňový správny orgán má zákonom uloženú povinnosť sankcionovať zistený nedostatok,\na preto nemožno zastaviť správne konanie. Správny orgán bral do úvahy závažnosť, spôsob, čas\ntrvania a následky protiprávneho konania. Na žalobcu sa vzťahuje objektívna zodpovednosť za zistený\nnedostatok a zodpovedá za neho bez ohľadu na zavinenie. Na základe uvedeného bola výška pokuty\nstanovená na dolnej hranici sadzby, podľa ktorého môže orgán verejného zdravotníctva uložiť pokutu\ndo výšky 20 000,- eur.\n4. Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu žalobca podal v zákonom stanovenej lehote\nodvolanie, v ktorom namietal nesprávnosť právneho posúdenia veci, ktoré vzhliadol v tom, že správny\norgán pri posúdení jeho konania sa obmedzil iba na posudzovanie ustanovení Vyhlášky č. 45 bez\ntoho, aby hodnotil okolnosti vo vzájomnej súvislosti, objektívne a dostatočne zistil skutkový stav veci.\nŽalobca sa nestotožnil s hodnotiacim úsudkom správneho orgánu, ktorým správny orgán napádal\njeho výklad ohľadom okruhu prevádzok obchodu a služieb, na ktoré sa nevzťahovalo uzatvorenie\nprevádzok a žalobca má za to, že obe vyhlášky (Vyhláška č. 45 a č. 47) vo vzájomnej súvislosti\npredstavujú konkretizáciu ustanovení a treba ich posudzovať vo vzájomnej súvislosti, keďže nejde o\nopätovné explicitne vymenúvanie okruhu prevádzok, do ktorých nemožno vstupovať. Žalobca mal za\nto, že špecifikácia spočívala v konkretizácii možnosti vstupu do prevádzky maloobchodnej predajne\nso špecifikáciou okruhu sortimentu predaja, ktorý bol fakultatívne, nie obligatórne vymenovaný, čo je\n\nzjavné použitím slovného spojenia „najmä.“ Žalobca mal za to, že tvrdenie správneho orgánu, že vo\nVyhláške č. 47 neexistoval reálny právny dôvod opätovne explicitne vymenovávať okruh prevádzok, do\nktorých možno vstupovať. Žalobca sa nestotožnil ani s vyjadrením správneho orgánu, že jeho vyjadrenia\nsú zmätočné a že nevie akým spôsobom funguje jeho prevádzka. Uviedol, že žiadny právny predpis\nnedefinuje, čo sa rozumie pod pojmom predajňa drogérie a že nie je vylúčené, aby popri maloobchodnej\nprevádzke, kde sa predáva povolený tovar existovalo aj výdajné okienko na tovar, ktorý nemôže byť\npredmetom predaja.\n5. O odvolaní bolo rozhodnuté preskúmavaným rozhodnutím žalovaného číslo spisu\nOLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 tak, že odvolanie bolo zamietnuté a rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa bolo potvrdené. Žalovaný v odôvodnení popísal skutkový stav tak, ako ho zistil\nsprávny orgán prvého stupňa, popísal obsah odvolania a uviedol ustanovenia právnych predpisov,\nktorými sa spravoval pri vydávaní rozhodnutia. Žalovaný v rozhodnutí uviedol, že výkonom Štátneho\nzdravotného dozoru v predmetnej prevádzke bolo zistené, že predmetná prevádzka funguje ako výdajné\nmiesto pre fyzické osoby, ktoré si tovar objednal telefonicky alebo cez e-shop v určitom množstve,\npričom platba za tovar sa vykonáva v hotovosti na predajni. Predmetná prevádzka zároveň funguje ako\nveľkoobchod pre živnostníkov, pričom maximálny počet osôb na predajni je 15 a platba za tovar je možná\niba v hotovosti. V čase kontroly boli pri pokladni na pulte uložené dezinfekčné prípravky, ich predaj\nbol na Regionálnom úrade verejného zdravotníctva Michalovce označený pod č. 2021/00429 zo dňa\n10.02.2021 - uvádza sa v ňom rozšírenie sortimentu o tovar drogéria a drogistický tovar. Dátum začatia\nčinnosti v priestoroch predmetnej prevádzky - dňa 08.02.2021. Vzhľadom k uvedenému sortimentu\nbol prevádzkovateľ predmetnej prevádzky vyzvaný na predloženie prevádzkového poriadku pri práci\ns chemickými faktormi. V čase Štátneho zdravotného dozoru nebol predložený. Dňa 21.02.2021 v\nčase o 08:48 hod bola vyslaná hliadka obvodného oddelenia Michalovce na preverenie oznámenia do\npredmetnej prevádzky, pričom uvedená predmetná prevádzka mala byť otvorená a pokračovala v predaji\ntextilného tovaru. Vykonanou kontrolou bolo zistené, že predmetná prevádzka bola otvorená na základe\npríkazu majiteľa s odôvodnením, že v predaji môžu pokračovať, nakoľko poskytujú tovar nevyhnutných\nživotných potrieb, čo majú aj označené pri predajnom pulte. V čase kontroly hliadkou obvodného\noddelenia Michalovce bola prítomná vedúca predajne, ktorá uviedla, že neposkytujú predaj formou eshopu, nakoľko sa na predajnej ploche nachádzali zákazníci, resp. spotrebitelia tovaru. Následne bol\nhliadkou obvodného oddelenia Michalovce toho istého dňa, t.j. 21.02.2021 v čase o 09:50 vykonaná\nopätovná kontrola, pričom bolo zistené, že predmetná prevádzka bola stále otvorená a predaj textilného\ntovaru ďalej pokračoval.\n6. Žalobca v podanom odvolaní uviedol, že v prípade predmetnej prevádzky ide o maloobchodnú\nprevádzku, v ktorej sa predáva zmiešaný tovar. Zo spisového materiálu vyplýva, že žalobca v\npredmetnom prípade ponúka na predaj textilný tovar a drogériu. Úrad verejného zdravotníctva\nSlovenskej republiky ďalej konštatuje, že predmetná prevádzka (ako predajňa textilu a drogérie) by\nmohla byť v zmysle Vyhlášky č. 45 otvorená, a to na základe skutočnosti, že ponúka na predaj drogériu a\ndrogistický tovar. V tom prípade bol však prevádzkovateľ oprávnený zákazníkovi sprístupniť iba drogériu\na drogistický tovar a na druhej strane bol povinný zabezpečiť obmedzenie predaja akéhokoľvek iného\ndruhu tovaru, t.j. obmedziť predaj textilného tovaru. Dňa 17.02.2021 teda v čase výkonu inšpekcie a\ndňa 21.02.2021 v čase kontroly hliadkou obvodného oddelenia Michalovce bola predmetná prevádzka\notvorená, pričom ako je z priloženej fotodokumentácie zrejmé, v predmetnej prevádzke sa pri textilnom\ntovare nachádzali dvaja zákazníci. Na základe uvedeného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej\nrepubliky konštatoval, že žalobca ako prevádzkovateľ predmetnej prevádzky nesplnil Vyhlášku č. 45 v\nplnom rozsahu, keď nezabezpečil, aby predmetná prevádzka bola otvorená na účel predaja drogérie.\nV súvislosti s predajom textilného tovaru sprístupnená len ako výdajné miesto zakúpeného na diaľku.\nŽalobca uvedeným konaním nedodržal povinnosť ustanovenú v zákone č. 355/2007 Z.z., podľa ktorej\nsú fyzické osoby - podnikatelia a právnické osoby povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam\na opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia nariadené príslušným orgánom verejného zdravotníctva.\nNerešpektovanie nariadených opatrení znamenajú naplnenie skutkovej podstaty správneho deliktu na\núseku zdravotníctva, za čo orgán verejného zdravotníctva uloží fyzickej osobe - podnikateľovi alebo\nprávnickej osobe pokutu. V rámci vyvodzovania zodpovednosti právnických osôb na úseku verejného\nzdravotníctva postačuje preukázanie skutku a vyžaduje sa objektívna zodpovednosť, t.j. zodpovednosť\nbez ohľadu na zavinenie. V prípade ak sa preukáže, že fyzická osoba - podnikateľ alebo právnická osoba\nporušila povinnosť ustanovenú zákonom správny orgán nebude ani skúmať, či k porušeniu predmetnej\nzodpovednosti došlo úmyselne alebo z nedbanlivosti, ale vyvodí zodpovednosť. Na základe uvedených\n\nskutočností Úrad verejného zdravotníctva vyslovuje názor, že boli naplnené formálne aj materiálne\nznaky správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva. Ďalšie skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v\npodanom odvolaní nemajú žiaden vplyv na posúdenie jeho zodpovednosti za toto protiprávne konanie,\nnemenia zistený skutkový stav a skutkové okolnosti, ani právne posúdenie veci.\nII.\nSprávna žaloba\n7. Včas podanou správnou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného ako\naj rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie.\nNapadnuté rozhodnutia (tak rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho\norgánu) považuje za nezákonné, a to z dôvodu, že vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) Správneho súdneho poriadku a zistenie skutkového stavu žalovaným je\nnedostačujúce pre riadne posúdenie veci podľa § 191 ods. 1 písm. e) Správneho súdneho poriadku.\nTieto žalobné námietky zhrnul žalobca do 4 žalobných bodov (dôvodov).\n8. Prvým dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že rozhodnutie\nžalovaného, ako aj prvostupňového správneho orgánu je nezákonné, pretože pri posúdení konania\nžalobcu, ktorého hodnotiacim záverom bolo spáchanie správneho deliktu sa správne orgány obmedzili\niba na posudzovanie Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR, ktorou bolo\nnariadené plošné uzatvorenie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich služby, okrem\ntaxatívne vymedzeného okruhu prevádzok obchodu a služieb bez toho, aby správne orgány hodnotili\nokolnosti vo vzájomnej súvislosti, objektívne a dostatočne zistili skutkový stav veci. Žalobca poukázal\nna Vyhlášku Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR, ktorá bola ďalšou vykonávacou\nvyhláškou k zákonu 355/2007 Z.z. a obe vo vzájomnej súvislosti predstavujú konkretizáciu ustanovení\nzákona. Podľa názoru žalobcu bolo potrebné tieto 2 vyhlášky posudzovať vo vzájomnej súvislosti a\nžalobca mal za to, že nešlo o opätovné explicitne vymenúvanie okruhu prevádzok, do ktorých nemožno\nvstupovať. Špecifikácia spočívala v konkretizácii možnosti vstupu do prevádzky maloobchodnej predajne\nso špecifikáciou okruhu sortimentu predaja, ktorý bol fakultatívne, nie obligatórne vymenovaný, čo je\ndané použitím slovným spojením „najmä“.\n9. Druhým dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že správne\norgány porušili princíp právnej istoty, pretože rozhodovali o skutkovo zhodných alebo podobných\nprípadoch rozdielne a správne orgány majú dbať na to, aby k tomu nedošlo. Odôvodnenia rozhodnutí\nporušujú princípy zákonnosti konania a zásadu materiálnej pravdy.\n10. Tretím dôvodom, pre ktorý žalobca namietal nezákonnosť oboch rozhodnutí bolo to, že vykonaná\nkontrola Regionálnym úradom verejného zdravotníctva Michalovce bola nezákonná a nezákonnosť bola\nspôsobená tým, že Úrad verejného zdravotníctva nemal právomoc na prijímanie opatrení na úseku\ncivilnej ochrany v čase mimoriadnej situácie v súvislosti s ohrozením verejného zdravia II. stupňa,\nrovnako ani v čase núdzového stavu a z uvedeného dôvodu aj opatrenie Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva je potrebné považovať za nezákonné a arbitrárne. Žalobca namietal charakter opatrení\nÚradu verejného zdravotníctva počas mimoriadnej situácie a jeho zásahu do ľudských práv. Ďalej\nrozoberal charakter vydávaných rozhodnutí, či išlo individuálne, normatívne, resp. hybridné akty.\n11. Vo štvrtom dôvode, pre ktorý namietal žalobca nezákonnosť oboch rozhodnutí žalobca poukázal\nna nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. PL ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021, ktorým bolo\nrozhodnuté o návrhu Verejnej ochrankyne práv na začatie konania podľa čl. 125 ods. 1 Ústavy SR\no súlade zákona č. 355/2007 Z.z. s Ústavou, ústavnými zákonmi, Dohovorom o ochrane ľudských práv\na základných slobôd.\n12. Na základe uvedeného žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nesúladné so zákonom a žiada\nrozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie\nkonanie.\nIII.\n\nVyjadrenie žalovaného\n13. K správnej žalobe sa písomným podaním zo dňa 19.04.2022 vyjadril žalovaný, a to ku každému\ndôvodu, ktorým namietal nezákonnosť rozhodnutí a žiadal, aby správny súd zamietol správnu žalobu.\nMá za to, že odvolanie žalobcu bolo dostatočne preskúmané a prvostupňový správny orgán postupoval\nsprávne, keď uložil žalobcovi pokutu. Taktiež má za to, že v administratívnom konaní bolo dostatočne\npreukázané porušenie povinností podľa § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z., a to nesplnením\nnariadení upravených vyhláškou Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR, čím žalobca\nnaplnil znaky skutkovej podstaty iného správneho deliktu podľa § 57 ods.33 písmeno a) zákona č.\n355/2007 Z.z.\n14. K prvému dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva SR\nč. 47/2021 V.v. SR je opätovne explicitne vymenovaný okruh prevádzok, do ktorých nemožno vstupovať,\nale daná kontrola bola vykonávaná na dodržiavanie ustanovení uvedených vo Vyhláške Úradu verejného\nzdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR. Žalovaný uviedol, že vo Vyhláške Úradu verejného zdravotníctva\nSR č. 47/2021 V.v.SR nešlo o rozšírenie kategórie nevyhnutných základných životných potrieb nad\nrámec Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR, ale o vymedzenie nevyhnutných\nživotných potrieb v súlade s bodom C.1. bod 3 Uznesenia vlády SR č. 77 z 05.02.2021 k návrhu na\nopakované predĺženie času trvania núdzového stavu podľa čl.5 ods.2 ústavného zákona č. 227/2002\nZ.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny, vojnového stavu a núdzového stavu v znení neskorších právnych\npredpisov.\n15. K druhému dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že postupoval v súlade so zákonom, vychádzal\nzo zápisníc zdravotného dozoru a z vyhotovenej fotodokumentácie, rozhodnutie bolo dostatočne\nodôvodnené v súlade s § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K predloženému rozhodnutiu Regionálneho\núradu verejného zdravotníctva Rožňava č. RUVZRV-PPLaT-2021/155-4 zo dňa 22.04.2021, ktorým bolo\nzastavené správne konanie vo veci uloženia pokuty, žalovaný uviedol, že ho považuje za zmätočné\na nie je z neho zrejmé, z akého dôvodu bolo zastavené konanie vo veci uloženia pokuty. Z predmetného\nrozhodnutia nevyplýva, že by Regionálny úrad verejného zdravotníctva Rožňava konštatoval, že\nzo strany účastníka konania nedošlo k porušeniu opatrení nariadených vyhláškou Úradu verejného\nzdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR, a preto sa žalobca nemôže zbaviť zodpovednosti za dodržiavanie\nnariadených opatrení s odkazom na ním predkladané rozhodnutia.\n16. K tretiemu dôvodu nezákonnosti žalovaný uviedol, že predmetom tohto konania nie je právomoc\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej aj ako ÚVZ SR) vydávať opatrenia a vyhlášky\nani charakter a záväznosť vydávaných opatrení. Poukázal na § 7 písm. c) SSP s tým, že súdny\nprieskum vyhlášok Úradu verejného zdravotníctva SR ako všeobecne záväzných právnych predpisov\nnie je možný, keďže im chýba legislatívny rámec a zákonom stanovený rozsah prieskumu takýchto\nnormatívnych aktov, t.j. preskúmaniu týchto právnych predpisov prostredníctvom súdov chýba zákonné\nzmocnenie. Ústavnosť, resp. súlad s ústavou, ústavnými zákonmi a medzinárodnými zmluvami môže\npreskúmavať iba Ústavný súd SR a iba na základe návrhu na to oprávnených subjektov. V Ďalšom\nuviedol svoju právnu úvahu čo do Všeobecnej právomoci Úradu verejného zdravotníctva na vydávanie\nopatrení ako aj čo do právomoci Úradu verejného zdravotníctva SR nariaďovať opatrenia počas\nmimoriadnej situácie a núdzového stavu. Poukázal na ustanovenie §4 ods.1 zákona č. 355/2007\nZ.z., podľa ktorého: „Ministerstvo zdravotníctva SR počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo\nmimoriadnej situácie pri ohrození verejného zdravia nariaďuje ďalšie opatrenia, ktorými môže zakázať\nalebo nariadiť ďalšie činnosti v nevyhnutnom rozsahu a na nevyhnutný čas; tým nie je dotknutá právomoc\nÚradu verejného zdravotníctva SR a regionálnych úradov verejného zdravotníctva nariaďovať opatrenia\npodľa § 12 alebo podľa § 48 aj počas výnimočného stavu, núdzového stavu alebo mimoriadnej situácie.“\nTaktiež uviedol svoju právnu úvahu k povahe opatrení Úradu verejného zdravotníctva SR ako hybridných\naktov ako aj k samotnej povahe a záväznosti vyhlášok vydávaných Úradom verejného zdravotníctva SR.\n17. K štvrtému bodu nezákonností rozhodnutí správnych orgánov žalovaný uviedol svoje stanovisko\nk nálezu Ústavného súdu SR sp.zn. PL.ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021. Poukázal na to, že Ústavný\nsúd SR označil za protiústavné iba špecifické časti zákona č 355/2007 Z.z. a nevyslovil protiústavnosť\ncelého zákona, ani protiústavnosť opatrení prijímaných Úradom verejného zdravotníctva SR. Ústavný\nsúd Slovenskej republiky uvedeným nevyslovil, že Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky\nnie je oprávnený nariaďovať opatrenia podľa § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z.z.. Úrad verejného\n\nzdravotníctva je teda aj naďalej oprávnený nariaďovať opatrenia pri ohrození verejného zdravia, ktoré sú\npresne určené v § 48 ods.4 písm. a) až z), pričom Úrad verejného zdravotníctva vo svojich vyhláškach\nna ustanovenie § 48 ods.4 písm. aa) neodkazuje, nakoľko svojimi vyhláškami prijíma opatrenia ktoré sú\nvýslovne uvedené v ustanovení § 48 ods.4 písm. a) až z) a ktoré následne špecifikuje vo vyhláškach.\nIV.\nReplika\n18. V replike doručenej súdu dňa 18.05.2023 žalobca zotrval na podanej žalobe. V replike žalobca\npoukázal na to, že je naďalej presvedčený o tom, že Úrad verejného zdravotníctva SR nie je oprávnený\nvydávať opatrenia v rozsahu, v akom ich môže vydávať čase mimoriadnej situácie Ministerstvo\nzdravotníctva Slovenskej republiky. Ďalej uviedol, že Úrad verejného zdravotníctva SR nie je ústredným\norgánom štátnej správy (hoci má pôsobnosť na celom území Slovenskej republiky), a teda nie je ani\norgánom krízového riadenia, a tým je Ministerstvo zdravotníctva Slovenskej republiky. Žalobca uviedol,\nže žiaden zákon neupravuje kompetencie Úradu verejného zdravotníctva zasahovať do základných\nľudských práv a slobôd v takom rozsahu akým to Úrad verejného zdravotníctva vykonáva.\n19. Replika bola žalovanému doručená dňa 20.09.2024, žalovaný na ňu nereagoval.\nV.\nKonanie na správnom súde\n20. Dňa 01.06.2023 nadobudol účinnosť zákon č. 151/2022 Z.z. o zriadení správnych súdov a o zmene\na doplnení niektorých zákonov, ktorý dňom svojej účinnosti zriadil Správny súd v Košiciach. Účinnosťou\nzákona výkon súdnictva prešiel od 01.06.2023 z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove\nna Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych\nsúdov.\n21. Uznesením Krajského súdu v Košiciach č.k. KE-7S/6/2022-87 zo dňa 16.03.2023 bol zamietnutý\nnávrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. Toto uznesenie nadobudlo\nprávoplatnosť dňa 28.03.2023.\n22. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 SSP), vyhlásil dňa\n22.07.2025 rozsudok, ktorým zrušil rozhodnutie žalovaného Úradu verejného zdravotníctva SR\nč.: OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 ako aj rozhodnutie Regionálneho úradu verejného\nzdravotníctva so sídlom v Michalovciach č. 2021/00579-1 zo dňa 06.04.2021 a vec vrátil správnemu\norgánu prvého stupňa Regionálnemu úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach na nové\nkonanie a rozhodnutie.\nVI.\nRelevantná právna úprava\n23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) v správnom\nsúdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a\nprávnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.\n24. Podľa § 2 ods. 2 SSP, každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli\nporušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy,\nnečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok\nustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.\n25. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť\nrozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej\n\nsprávy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach\nustanovených týmto zákonom.\n26. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v\njej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.\n27. Podľa čl. 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky nikoho nemožno nútiť aby konal niečo, čo zákon\nneukladá.\n28. Podľa čl. 40 Ústavy Slovenskej republiky prvá veta každý má právo na ochranu zdravia.\n29. Podľa § 3 ods. 1 prvá veta správneho poriadku správne orgány postupujú v konaní v súlade so\nzákonmi a inými právnymi predpismi.\n30. Podľa § 48 ods. 4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva pri\nohrození verejného zdravia nariaďuje opatrenia, ktorými nariadi zákaz alebo obmedzenie prevádzky\nzariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb.\n31. Podľa § 52 ods. 1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. fyzické osoby – podnikatelia a právnické osoby\nsú povinné plniť opatrenia na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až\nn) a ods. 3 a 4 a opatrenia pri ohrozeniach verejného zdravia podľa § 48 ods. 4 nariadené príslušným\norgánom verejného zdravotníctva.\n32. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. správneho deliktu na úseku verejného\nzdravotníctva sa dopustí fyzická osoba – podnikateľ alebo právnická osoba ak nesplní nariadené\nopatrenie na predchádzanie ochoreniam podľa § 12 ods. 2 písm. a) až c), e) a g) až n) a ods. 3 až 5 alebo\nopatrenie pri ohrození verejného zdravia podľa § 4 ods. 1 písm. g) alebo § 48 ods. 4 alebo vykonáva\nčinnosť v rozpore s nariadeným opatrením.\n33. Podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. príslušný orgán verejného zdravotníctva uloží\npokutu od 150,- eur do 20 000,- eur za správne delikty podľa odsekov 1 až 22, 24, 31, 33 až 39.\n34. Podľa § 57 ods. 42 zákona č. 355/2007 Z. z. orgán verejného zdravotníctva pri určení výšky\npokuty prihliada na závažnosť, spôsob, čas trvania a následky protiprávneho konania. Pri opakovanom\nporušení možno pokutu zvýšiť až na dvojnásobok.\n35. Podľa § 57 ods. 46 zákona č. 355/2007 Z. z. výnosy z pokút uložených orgánmi verejného\nzdravotníctva sú príjmom štátneho rozpočtu.\n36. Podľa § 59b ods.1 zákona č. 355/2007 Z.z. ak je potrebné nariadiť opatrenia podľa § 12 alebo § 48\nods. 4 na celom území Slovenskej republiky, určitej časti jej územia alebo pre skupinu inak ako jednotlivo\nurčených osôb, nariaďuje ich úrad verejného zdravotníctva [§ 5 ods. 4 písm. k)] alebo regionálny úrad\nverejného zdravotníctva [§ 6 ods. 3 písm. e)] všeobecne záväzným právnym predpisom.\n37. Podľa § 59b ods.3 zákona č. 355/2007 Z.z. všeobecne záväzný právny predpis úradu verejného\nzdravotníctva a regionálneho úradu verejného zdravotníctva vydávaný podľa odseku 1 sa označuje\nnázvom vyhláška a nadobúda platnosť dňom vyhlásenia vo Vestníku vlády Slovenskej republiky.\n38. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR platí: Podľa § 48\nods. 4 písm. e) zákona sa uzatvárajú maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby;\n39. Podľa § 1 ods. 2 písm. c), d), h), i), j) Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.\nSR zákaz sa nevzťahuje na:\nc) predajne potravín v rozsahu uspokojenia nevyhnutných životných potrieb v zmysle uznesenia vlády\nSlovenskej republiky č. 77 z 5. februára 2021,\nd) predajne drogérie,\n\nh) výdajné miesta tovarov zakúpených na diaľku, v ktorých je možno tovar zakúpený na diaľku prevziať,\nvrátiť alebo reklamovať, pri dodržaní podmienok podľa § 2 ods. 4, pričom tovarom zakúpeným na diaľku\nsa rozumie tovar zakúpený prostredníctvom prostriedkov diaľkovej komunikácie bez súčasnej fyzickej\nprítomnosti predávajúceho a kupujúceho, najmä využitím webového sídla, elektronickej pošty alebo\ntelefónu,\ni) zásielkový predaj tovarov zakúpených na diaľku,\nj) výdaj, vrátenie alebo reklamácia tovarov zakúpených na diaľku, vydávaných prostredníctvom\ntechnických zariadení, najmä balíkomatov, boxov na zásielky a iných obdobných technických zariadení.\n40. Podľa § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR platí: Podľa § 48\nods. 4 písm. e), s), x) a z) zákona sa v období od 8. februára 2021 do 19.03.2021 z dôvodu ochrany života\na zdravia všetkým prevádzkovateľom zariadení, vrátane škôl a školských zariadení, nariaďuje zakázať\nvstup osobám, okrem osôb podľa § 1 ods. 2, do vnútorných a vonkajších priestorov ich prevádzok; tým\nnie sú dotknuté obmedzenia prevádzok podľa osobitného predpisu (t. j. obmedzenia podľa Vyhlášky č.\n45); § 1 ods. 2 Vyhlášky č. 47 obsahuje okrem iného výnimky zo zákazu uvedenom v § 1 ods. 1:\nn) vstup osoby do najbližšej maloobchodnej predajne/prevádzky alebo obdobného miesta od miesta\nbydliska tejto osoby, a to v nevyhnutnom rozsahu za účelom obstarania nevyhnutných základných\nživotných potrieb (najmä nákup potravín, liekov, zdravotníckych prostriedkov a pomôcok, hygienického\ntovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá, zabezpečenie starostlivosti o deti,\nzabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných hmôt).\nVII.\nPrávny názor správneho súdu\n41. Úlohou správneho súdu pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa\nSSP je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových\npodkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi\nkonania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo\nzákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s\nhmotnoprávnymi ako aj s procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu\nje podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúceho vydaniu napadnutého\nrozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu\nnamietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenia správneho orgánu sú takou vadou konania pred\nsprávnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.\n42. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie žalovaného – Úradu verejného zdravotníctva SR,\nktorý svojim rozhodnutím číslo spisu OLP/5662/49100/2021 zo dňa 08.11.2021 potvrdil rozhodnutie\nRegionálneho úradu verejného zdravotníctva so sídlom v Michalovciach, č.k. 2021/00579-1 zo dňa\n06.04.2021, ktorým tento prvostupňový správny orgán podľa § 3 ods. 1 písm. c) v spojení s prílohou č. 1\na § 6 ods. 3 písm. l) zákona č. 355/2007 Z.z. rozhodol, že žalobca sa v kontrolovanej prevádzke predajne\nSecond hand „Kilovka“ dopustil správneho deliktu na úseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods. 33\npísm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. tým, že nesplnil svoju zákonom stanovenú povinnosť plniť opatrenie\nÚradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky, nakoľko prevádzka žalobcu bola dňa 17.02.2021 a\n21.02.2021 otvorená pre verejnosť a týmto žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 52 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods. 1 Vyhlášky ÚVZ SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR, za čo\nbola žalobcovi udelená podľa § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. pokuta vo výške 350,- eur.\n43. Správny súd preskúmal v medziach podanej žaloby žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného\na prvostupňového správneho orgánu z pohľadu, či sa žalovaný vysporiadal so všetkými podstatnými\nskutočnosťami, či správne posúdil zákonnosť a správnosť napadnutého rozhodnutia. Po oboznámení\nsa s obsahom pripojených administratívnych spisov dospel súd k záveru, že prvá námietka žalobcu\nje dôvodná, a preto je rozhodnutie žalovaného a prvostupňového správneho orgánu nezákonné a\nžaloba žalobcu je dôvodná a je daný dôvod na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, ako aj\nrozhodnutia prvostupňového správneho orgánu podľa ustanovenia § 191 ods.1 písm. c) a d) SSP.\n44. V tomto konaní bolo sporné to, či otvorenie prevádzky žalobcu dňa 17.02.2021 a 21.02.2021 pre\nverejnosť bolo takým konaním, ktoré možno subsumovať pod skutkovú podstatu správneho deliktu na\n\núseku verejného zdravotníctva podľa § 57 ods.33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. a zároveň, či týmto\nkonaním žalobca porušil ustanovenie § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 355/2007 Z.z. v spojitosti s § 1 ods.1\nvyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Vestníka vlády SR.\n45. Podľa § 57 ods. 33 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. sa správneho deliktu na úseku verejného\nzdravotníctva dopustí okrem iného právnická osoba, ktorá nesplní opatrenie pri ohrození verejného\nzdravia podľa § 48 ods. 4 alebo vykonáva činnosť v rozpore s nariadeným opatrením.\n46. Za tento správny delikt správny orgán podľa cit. § 57 ods. 41 písm. a) zákona č. 355/2007 Z. z. uloží\npokutu od 150 do 20.000 €. Pri jej ukladaní v zmysle § 57 ods. 42 cit. zák. prihliada na závažnosť, spôsob,\nčas trvania a následky protiprávneho konania. Skutková podstata správneho deliktu podľa § 57 ods. 33\npísm. a) odkazuje na ustanovenie § 48 ods. 4, podľa ktorého žalovaný pri ohrození verejného zdravia\nnariaďuje opatrenia, medzi ktoré okrem iného patrí zákaz alebo obmedzenie prevádzky zariadení, v\nktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb [písm. e)]. Podľa § 59b ods. 1 a 3 zákona č. 355/2007 Z. z.\npotom platilo, že ak takéto opatrenie treba nariadiť na celom území Slovenskej republiky, nariaďuje ich\n(okrem iného) žalovaný všeobecne záväzným právnym predpisom, ktorý sa označuje ako vyhláška.\n47. Zo všetkých citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že predstavujú len zákonný základ, na\nzáklade ktorého žalovaný mohol vyhláškou celkom zakázať alebo presne vymedziť rozsah obmedzenia\nčinnosti určitých zariadení, v ktorých dochádza k zhromažďovaniu osôb. Až takto vydaná vyhláška\ntak dostatočne konkretizovala konanie, ktorého sa určitá fyzická osoba alebo právnická osoba mala\nzdržať, resp. ktoré bola povinná konať, prípadne stav, ktorý mala alebo nesmela udržiavať. Prípustnosť\na ústavnú súladnosť takéhoto postupu už posudzoval aj Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý\nnepovažoval tento spôsob ukladania obmedzení a povinností za problematický sám osebe (porov. v\ntomto zmysle napr. nález sp. zn. PL. ÚS 4/2021, ods. 70 a nasl.). Vzhľadom na odkazovací, resp.\nblanketový charakter ustanovení § 57 ods. 33 písm. a) a § 48 ods. 4 zákona č. 355/2007 Z. z. tak\nmožno záver o spáchaní iného správneho deliktu urobiť až porovnaním konkrétneho správania takej\nosoby v konkrétnej situácii, resp. ňou udržiavaného stavu s príslušnou vyhláškou žalovaného, ktorá\nbola vydaná na týchto zákonných základoch. Naopak, citované zákonné ustanovenia neodkazuje pri\nvymedzení správneho deliktu alebo pri vymedzení opatrení pri ohrození verejného zdravia na uznesenia\nvlády, ktoré táto vydáva podľa ústavného zákona č. 227/2002 Z.z. o bezpečnosti štátu v čase vojny,\nvojnového stavu, výnimočného stavu a núdzového stavu. Tieto ustanovenia tak samy osebe nemôžu\nbyť zdrojom obmedzení, ktorých porušenie by viedlo k naplneniu skutkovej podstaty správneho deliktu\npodľa citovaného § 57 ods. 33 zákona č. 355/2007 Z. z.\n48. V prerokúvanej veci sa žalobcovi vytýka nedodržanie určitých obmedzení dňa 07.02.2021 a dňa\n21.02.2021, kedy boli účinné vyhlášky žalovaného č. 45/2021 V.v. SR a č. 47/2021 V.v.SR. Ustanovením\n§ 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR sa podľa § 48 ods. 4 písm. e)\nzákona č. 355/2007 Z. z. uzatvárali maloobchodné prevádzky a prevádzky poskytujúce služby, pričom\nzároveň v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Z.z. sú uvedené\nvýnimky zo zákazu uvedeného v ustanovení § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č.\n45/2021 V.v. SR. Zároveň Vyhláška Úradu verejného zdravotníctva SR č. 47/2021 V.v. SR. v ustanovení\n§ 1 ods.1 zakázala všetkým prevádzkovateľom zariadení tam uvedených vstup osôb do vnútorných\na vonkajších priestorov prevádzok za súčasného zachovania obmedzení upravených v ustanovení § 1\nods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR s úpravou výnimiek zo zákazu\nv ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky č. 47/2021 V.v. SR, pričom jednou z týchto výnimiek je aj výnimka pod\npísmenom m) ktorá umožňovala vstup do najbližšej maloobchodnej prevádzky v nevyhnutnom rozsahu\nza účelom uspokojovania nevyhnutných životných potrieb (najmä nákup potravín, liekov, zdravotníckych\nprostriedkov a pomôcok, hygienického tovaru, drogériového tovaru, krmív a ďalších potrieb pre zvieratá,\nzabezpečenie starostlivosti o deti, zabezpečenie starostlivosti o domáce zvieratá, doplnenie pohonných\nhmôt).\n49. Z výroku napadnutých rozhodnutí správnych orgánov však vyplýva, že prvostupňový správny orgán\nuložil žalobcovi sankciu za porušenie povinností upravených v ustanovení § 52 ods.1 písm. a) zákona\nč. 355/2007 Z.z. v spojitosti s ustanovením § 1 ods. 1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č.\n45/2021 V.v. SR. Ustanovenie § 52 ods.1 písm. a) zákona č. 3255/2007 Z.z. pritom upravuje konanie\nsprávneho deliktu ako – nesplnenie opatrení na predchádzanie ochoreniam, nesplnenie opatrení pri\nohrození verejného zdravia podľa § 4 ods.1 písm. g) alebo § 48 ods.4 alebo vykonávanie činnosti\n\nv rozpore s nariadeným opatrením. Ustanovenie § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR\nč. 45/2021 V.v. SR ustanovovalo uzatváranie maloobchodných prevádzok a prevádzok poskytujúcich\nslužby podľa § 48 ods.4 písm. e) zákona č. 355/2007 Z. z.\n50. V danom prípade správny orgán prvého stupňa síce dostatočne zistil skutkový stav veci, ktorý aj\npopísal v odôvodnení svojho rozhodnutia, avšak pri právnom hodnotení zisteného skutkového stavu\npochybil, keď za základ zobral skutkový stav, ktorý je v rozpore s administratívnym spisom a uzavrel, že\n„stav zistený v čase kontroly v porovnaní so stavom vyžadovaným v zmysle vyššie uvedených právnych\npredpisov bol spoľahlivo vyhodnotený ako protiprávny stav,“ pričom opomenul zistený skutkový stav\ntak ako je obsiahnutý v administratívnom spise vyhodnotiť v zmysle povolených výnimiek v zmysle\nustanovenia § 1 ods.3 vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 Z.z. Takto zistený skutkový\nstav následne aj premietol do výroku svojho rozhodnutia. Následne prvostupňovým správnym orgánom\nzistený skutkový stav prevzal do odôvodnenia svojho rozhodnutia aj žalovaný. Tento však na rozdiel\nod prvostupňového správneho orgánu pri právnom posúdení zisteného skutkového stavu už uvažoval\na pracoval aj s výnimkami so zákazu uvedenými v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva SR č. 45/2021, keď uviedol, že: „Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ďalej\nkonštatuje, že predmetná prevádzka (ako predajňa textilu a drogérie) mohla byť v zmysle vyhlášky č. 45\notvorená, a to na základe skutočnosti, že ponúka na predaj drogériu a drogistický tovar. V tom prípade\nbol však prevádzkovateľ oprávnený sprístupniť iba drogériu a drogistický tovar a na druhej strane bol\npovinný zabezpečiť obmedzenie predaja akéhokoľvek iného druhu tovaru, t.j. obmedziť predaj textilného\ntovaru. Zároveň z vyhlášky č. 45 vyplýva, že prevádzka textilu vo výnimkách z obmedzenia zákazu\nprevádzok ustanovených v § 1 ods.2 Vyhlášky č. 45 sa nenachádza, a tak predmetná prevádzka mohla\nbyť otvorená iba za predpokladu, že je verejnosti resp. zákazníkom sprístupnená len ako výdajné miesto\ntovaru zakúpeného na diaľku. Dňa 17.02.2021 v čase výkonu ŠZD a dňa 21.02.2021 v čase kontroly\nhliadkou Obvodného oddelenia Michalovce bola samotná prevádzka otvorená, pričom ako je z priloženej\nfotodokumentácie zrejmé, v predmetnej prevádzke sa pri textilnom tovare nachádzali 2 zákazníci. Na\nzáklade uvedeného Úrad verejného zdravotníctva Slovenskej republiky konštatuje, že účastník konania\nako prevádzkovateľ predmetnej prevádzky nesplnil vyhlášku č. 45 v plnom rozsahu, keď nezabezpečil,\naby predmetná prevádza bola otvorená na účel predaja drogérie, v súvislosti s predajom textilného\ntovaru sprístupnená len ako výdajné miesto zakúpené na diaľku, tak ako sa uvádza vo Vyhláške č.45.“\nAvšak žalovaný ani napriek tejto právnej úvahe v intenciách § 1 ods.2 vyhlášky Úradu verejného\nzdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.SR túto právnu úvahu nepremietol do výrokovej časti rozhodnutia\no správnom delikte a potvrdil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu v znení ako bolo vydané,\nteda bez aplikácie ustanovenia § 1 ods.2 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v.\nSR za porušenie povinnosti uzavrieť celú prevádzku a teda nešpecifikoval správny delikt v súlade so\nzisteným skutkovým stavom.\n51. V tomto poukazuje správny súd napríklad na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn.:\n8Sžo/28/2007, ktoré bolo uverejnené v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR pod číslom:\n69/2008, v zmysle ktorého: „Výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis\nskutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností,\nktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti\ndo výroku svojho rozhodnutia, poruší ustanovenie § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní.“\nObdobne aj napríklad rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn: 2Sžo 238/2009 podľa ktorého: „Vo výroku\nrozhodnutia o správnom delikte musí byť delikt vymedzený tak, aby sankcionované konanie nemohlo\nbyť zameniteľné s iným konaním.“\n52. Správny súd teda uzatvára, že správne orgány sa riadne nevysporiadali so spáchaním správneho\ndeliktu podľa vtedy platných vyhlášok a neuviedli jasnú a určitú konkretizáciu správneho deliktu vo\nvýrokovej časti rozhodnutia. Ak teda minimálne žalovaný zistil, že prevádzka žalobcu predávala viaceré\ntovary (textil, drogistický tovar) a ide o prevádzku so zmiešaným tovarom, bolo jeho povinnosťou\nposúdiť, či sa na tieto tovary nevzťahuje žiadna z výnimiek upravená a v ustanovení § 1 ods.2 Vyhlášky\nÚradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021 V.v. SR a na základe toho posúdiť, či žalobca porušil\npovinnosť uzavrieť prevádzku podľa § 1 ods.1 Vyhlášky Úradu verejného zdravotníctva SR č. 45/2021\nV.v. SR. Ak sa na žiadny predávaný tovar alebo poskytovanú službu výnimka nevzťahuje, prevádzka má\nbyť uzatvorená. Tento prístup – posudzovanie charakteru tovaru platí aj pre predajne, kde sa predáva\ndrogéria. Pri predaji drogérie sa posudzuje, či ich sortiment pokrýva základné životné potreby. Takže pri\n\nposudzovaní toho, či došlo k porušeniu povinností podľa vyššie citovaných vyhlášok nejde o to, aký typ\nprevádzky (napr. potraviny) je prevádzka žalobcu, ale ide o to, čo sa v nej predáva alebo poskytuje.\n53. Správny súd v tomto poukazuje na rozhodnutie 93/2025 ZNSS uverejnené v Zbierke stanovísk\na rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky č. 1/2025, kde v odseku 38 sa uvádza:\n„Kasačný súd musí konštatovať, že vyhláška č. 3/2021 V. v. nepamätala (neobsahovala osobitné\npravidlá) pre predajne so zmiešaným tovarom. Teda také predajne, ktoré podľa povahy predávaného\nsortimentu môžu spĺňať viaceré výnimky podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 3/2021 V.v. a zároveň aj časťou\npredávaného sortimentu môžu spĺňať podmienky pre uzatvorenie prevádzky podľa § 1 ods. 1 vyhlášky\nč. 3/2021 V. v. Takouto predajňou pritom bola aj žalobkyňa, ktorá ako maloobchodná prevádzka so\nzmiešaným tovarom nepochybne spĺňala tak povahu predajne potravín (§ 1 ods. 2 písm. c) vyhlášky\nč. 3/2021 V. v.), ako aj predajne drogérie (§ 1 ods. 2 písm. d) vyhlášky č. 3/2021 V. v.) či v časti\nsortimentu aj predajne podľa § 1 ods. 1 vyhlášky č. 3/2021 V.v. S ohľadom na účel predmetného opatrenia\n(obmedzenie prevádzky predajní ponúkajúcich sortiment, ktorého zabezpečenie nepredstavuje výnimku\nz nariadeného zákazu vychádzania podľa písm. B bodu B.1. podbodu 2 uznesenia vlády č. 1/2021 Z.\nz.) kasačný súd považuje za akceptovateľný a predvídateľný výklad, že prevádzka maloobchodných\npredajní so zmiešaným tovarom bola umožnená len v rozsahu predaja sortimentu, ktorý bol typický pre\npredajne tovaru vymedzeného vo výnimkách podľa § 1 ods. 2 vyhlášky č. 3/2021 V. v. Podľa kasačného\nsúdu tak ustanovenie § 1 ods. 2 vyhlášky č. 77/2020 V. v. SR treba [s ohľadom na jeho systematiku,\nale aj v spojení s cit. § 2 ods. 3 písm. a)] vykladať tak, že toto ustanovenie nevymedzuje striktne\ndruhy prevádzok, ale vymedzuje tovary a služby, na ktorých predaj a poskytovanie je určená výnimka z\npovinnosti uzatvoriť prevádzky. Ak teda určitá prevádzka predáva viaceré tovary alebo poskytuje viaceré\nslužby, je vždy potrebné posúdiť, či sa na tieto tovary a služby vzťahuje niektorá z výnimiek podľa § 1\nods. 2. Len vtedy, ak sa na ňu nevzťahuje žiadna z týchto výnimiek, možno uzavrieť, že prevádzkovateľ\nporušil povinnosť uzatvoriť prevádzku v zmysle § 1 ods. 1.“\n54. Porušenie povinností napĺňajúce skutkovú podstatu správneho deliktu podľa zákona č. 355/2007 Z.\nz. možno teda posúdiť iba na základe konkrétneho správania osoby v konkrétnej situácii a porovnaním\ns vyhláškou, ktorá je vydaná na základe tohto zákona. Uznesenia vlády, vydané podľa ústavného\nzákona o bezpečnosti štátu, nemôžu samy osebe ukladať obmedzenia, ktorých porušenie by znamenalo\nspáchanie správneho deliktu. Správny delikt žalobcu mal byť posúdený v širšej súvislosti celej vyhlášky\na jednotlivých výnimiek, nie len na základe obmedzenej interpretácie uznesenia vlády o nevyhnutných\nživotných potrebách. Formulácia skutku použitá regionálnym úradom nie je dostatočne konkrétna,\npretože nepopisuje konkrétne činy v súlade so zisteným skutkovým stavom. Aby bolo možné uložiť\nsankciu, je potrebné presne špecifikovať skutok vrátane jeho miesta, času a spôsobu.\n55. Vychádzajúc z vyššie uvedeného tak správny súd prisúdil dôvodnom námietke žalobcu čo do\nnesprávneho právneho posúdenia veci, ktorý dôvod nezákonnosti vychádza z toho, že správne orgány\nvychádzali zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s administratívnymi spismi.\n56. Druhý dôvod nezákonností rozhodnutí správnych orgánov sa týkal narušenia princípu právnej istoty,\nkedy Regionálne úrady verejného zdravotníctva rozhodujú rozdielne. Správny súd v tejto súvislosti\npodotýka, že zo žalobcom prezentovaného rozhodnutia Regionálneho úradu verejného zdravotníctva\nso sídlom v Rožňave nie je zrejmé z akého dôvodu bolo zastavené konania (súd nedisponuje\nadministratívnym spisom). Súd má za to, že samotné predloženie rozhodnutia žalobcom nezakladá\ndôvod pre ktorý by správne orgány mali automaticky rozhodovať rovnakým spôsobom, keďže každá vec\nsa posudzuje samostatne s prihliadnutím na špecifikáciu danej veci, a preto táto žalobná námietka je\npre správny súd nedôvodná.\n57. K tretiemu dôvodu nezákonnosti rozhodnutí namietaných žalobcom správny súd uvádza, že\npreskúmaním pripojeného administratívneho spisu v spojení s judikatúrou najvyšších súdnych autorít má\nza to, že úrady verejného zdravotníctva sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné vyhlášky na základe\nzákonného splnomocnenia, pričom tieto vyhlášky úradov verejného zdravotníctva (ÚVZ SR) sú platne\npublikované vo Vestníku vlády, čím sú splnené ústavné požiadavky týkajúce sa dostupnosti právnych\nnoriem. V tejto súvislosti judikatúra zdôrazňuje, že vyhlášky ÚVZ majú svoj vlastný režim publikácie a\nnie sú povinné byť zverejnené v Zbierke zákonov. Aplikácia vyhlášok, ktoré sa vzťahujú na prevádzky a\nurčujú, s prihliadnutím na to, ktoré z nich môžu zostať otvorené je spojená s posudzovaním toho, ktoré\nkonkrétne tovary a služby sú predávané v prevádzkach. Nie je správny výklad, ktorým sa aplikujú len\n\nustanovenia vyhlášok ÚVZ týkajúce sa typu maloobchodných prevádzok. Ak maloobchodná prevádzka\npredáva tovar, ktorý spadá pod výnimky uvedené vo vyhláškach ÚVZ, nemôže byť automaticky\npovažovaná za porušujúcu právne predpisy (napr. v prípade maloobchodných prevádzok so zmiešaným\ntypom tovarov). Správne delikty a pokuty za tieto správne delikty, v čase pandémie COVID-19 musia\nbyť posudzované v širšej súvislosti vyhlášok ÚVZ a jednotlivých výnimiek, pričom formulácia skutku v\nrozhodnutí regionálneho úradu musí byť dostatočne konkrétna na to, aby mohla byť považovaná za\nporušenie právnych predpisov. Podľa § 47 ods. 2 Správneho poriadku musí byť v rozhodnutí o správnom\ndelikte jasne vymedzený skutok, vrátane miesta, času a spôsobu spáchania skutku.\n58. Správny súd v súvislosti s treťou žalobnou námietkou, ohľadne právomoci Regionálneho úradu\nverejného zdravotníctva SR vydávať opatrenia a účinkov Vyhlášok Úradu pre verejné zdravotníctvo\nSlovenskej republiky poukazuje na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky PL. ÚS. 8/2021\nzo dňa 01.12.2021, kde Ústavný súd SR rozhodol, že úrady verejného zdravotníctva sú orgánmi\nštátnej správy, ktoré sú oprávnené vydávať všeobecne záväzné vyhlášky na základe zákonného\nsplnomocnenia podľa čl. 123 Ústavy. Tieto vyhlášky sa riadne vyhlasujú vo Vestníku vlády, čo je v\nsúlade s Ústavou a princípmi právneho štátu, pretože sú dostupné adresátom právnych noriem. Vyhlášky\núradov verejného zdravotníctva nemusia byť publikované v Zbierke zákonov, pretože majú vlastný\nrežim publikácie. Ústavný súd tiež potvrdil, že tieto vyhlášky sú preskúmateľné z hľadiska ich súladu\ns ústavou. Ústavný súd SR ďalej rozhodol, že dočasné preklopenie starších opatrení súvisiacich s\nCOVID-19 do vyhlášok nemalo retroaktívne účinky a bolo v súlade so zákazom retroaktivity a princípom\nprávneho štátu. Ustanovenia zákona o ochrane verejného zdravia v napadnutých častiach sú teda\nústavne súladné. Ústavný súd SR v náleze taktiež potvrdil svoju doterajšiu judikatúru, podľa ktorej sú\nvyhlášky iných orgánov štátnej správy (a teda aj vyhlášky vydávané úradom verejného zdravotníctva\nako dekoncentrovaným orgánom štátnej správy s celoslovenskou pôsobnosťou a regionálnymi úradmi\nverejného zdravotníctva) preskúmateľné v konaní o súlade právnych predpisov pred ústavným súdom\npodľa čl. 125 ústavy. Z tohto dôvodu je ustanovenie § 59b zákona o ochrane verejného zdravia\nv napadnutých častiach s týmto ústavným článkom súladné. Napokon ústavný súd rozhodol, že\ndočasný prenos obsahu noriem opatrení úradov verejného zdravotníctva vydaných do 15. októbra\n2020 v súvislosti so šírením ochorenia COVID-19 do vyhlášok v záujme kontinuity právnej úpravy\nnemal voči adresátom opatrení negatívne retroaktívne účinky, pretože z ustanovenia § 63l zákona\no ochrane verejného zdravia nevyplýva, že by sa po účinnosti napadnutej novely právne hľadelo\nna opatrenia tým spôsobom, že už v minulosti, pred účinnosťou novely, boli opatrenia vyhláškou,\npričom dotknuté ustanovenie už nevyvoláva žiadne právne účinky ovplyvniteľné prípadným derogačným\nnálezom ústavného súdu. Z tohto dôvodu je ustanovenie § 63l zákona o ochrane verejného zdravia v\nsúlade so zákazom retroaktivity ako súčasti princípu právneho štátu. Zároveň boli vyhlášky v súlade s čl.\n125 ods. 1 písm. b) a d) ústavy preskúmateľné v konaní pred ústavným súdom. Na základe uvedeného\npovažuje súd predmetnú žalobnú námietku za nedôvodnú.\n59. K tejto žalobnej námietke správny súd poukazuje na to, že bolo preukázané, že Úrad verejného\nzdravotníctva Slovenskej republiky vydáva tzv. hybridné správne akty (napr. I. ÚS 432/2020, I. ÚS\n438/2020, II. ÚS 410/2020, II. ÚS 413/2020, IV. ÚS 431/2020, IV. ÚS 467/2020, IV. ÚS 459/2020).\nSprávny súd príkladmo poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu SR, IV. ÚS 459/2020 zo dňa\n24.09.2020, v ktorom sa uvádza, že pokiaľ ide o právnu existenciu tzv. hybridného správneho aktu, teda\nindividuálneho právneho aktu s prvkami normatívneho právneho aktu (normatívny prvok spočíva najmä\nvo všeobecne, resp. abstraktne určenom okruhu adresátov tohto aktu) v právnom poriadku Slovenskej\nrepubliky, taký akt aplikácie práva nemusí byť všeobecne legálne definovaný ako procesná kategória.\nPostačuje, ak z normatívne ustanovených konkrétnych oprávnení pre určitý orgán verejnej správy vo\nvšeobecne záväznom právnom predpise (v rozsahu predmetnej úpravy použitom ako „lex specialis“)\nvyplýva práve taká povaha výsledku výkonu jeho právomoci (legálna kompetenčná, teda nie pojmová,\nresp. statusová definícia). Opatrenie Úradu verejného zdravotníctva Slovenskej republiky ako správny\nakt vydaný orgánom verejnej správy pri plnení jeho úloh malo pred nadobudnutím účinnosti zákona č.\n286/2020 Z. z. charakter hybridného správneho aktu, resp. rozhodnutia sui generis, preskúmateľného\nsprávnym súdom v rámci konania o správnej žalobe podľa tretej časti prvej hlavy Správneho súdneho\nporiadku. Formulácia zákonných oprávnení na vydávanie opatrení podľa § 12 ods. 2 písm. b), c) a f)\na § 48 ods. 4 písm. l) zákona č. 355/2007 Z. z. o ochrane, podpore a rozvoji verejného zdravia a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 14. októbra 2020 zakladá „ratione materiae“\nzáver o vydávaní opatrenia ako hybridného správneho aktu. Ide teda o akt vydaný na základe zákona,\nnie ako jeho vykonávací predpis, avšak adresovaný neurčitému počtu osôb, obsahujúci obmedzenia a\n\npovinnosti vyplývajúce zo zákona, ktorý im bol v konkrétnej veci oznámený. Individuálny prvok, ktorý\nje tu dominantný, je určený konkrétnosťou predmetu regulácie, ktorá sa netýka akejkoľvek (genericky\nurčenej) pandemickej situácie, ale konkrétnej pandémie, na ktorú opatrenie reaguje.\n60. K poslednej žalobnej námietke správny súd uvádza, že je nedôvodná, keďže Ústavný súd\nSlovenskej republiky v Náleze PL. ÚS 4/2021-136 zo dňa 08.12.2021 označil za protiústavné iba\nšpecifické časti zákona č. 355/2007 Z. z.. Nevyslovil protiústavnosť celého zákona, ani protiústavnosť\nopatrení prijímaných Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky a tieto tvrdenia žalobcu\nsú zavádzajúce. Podľa žalobcom uvádzaného Nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky, Úrad\nverejného zdravotníctva Slovenskej republiky je aj naďalej oprávnený nariaďovať opatrenia pri ohrození\nverejného zdravia, ktoré sú presne určené v § 48 ods. 4 písm. a) až z).\n61. Podľa ustanovenia § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom\nrozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní\nnepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie\norgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd\ni bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu.\n62. Povinnosťou žalovaného bude po vrátení veci v novom konaní v zmysle ustanovenia § 191 ods.6\nSSP dôsledne sa riadiť právnym názorom správneho súdu uvedenom v tomto rozsudku, opätovne\nposúdiť zistený skutkový stav, riadne žalobcu oboznámiť s podkladmi pre rozhodnutie, v rozhodnutí\njasne a zreteľne uviesť správnu úvahu a právny záver tak, aby z neho bolo zrejmé z akých dôkazov\nsprávny orgán vychádzal, aby bolo odôvodnenie rozhodnutia jasné a zrozumiteľné a korešpondovalo s\nplatnou právnou úpravou, judikatúrou a právnym názorom správneho súdu.\n63. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n64. Nakoľko mal žalobca vo veci úspech v plnom rozsahu správny súd mu priznal v plnom rozsahu právo\nna plnú náhradu účelne vynaložených trov konania.\n65. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa\nkonanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno\nodpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\n\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}