Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/177/2021 7021200729 28. 10. 2025 JUDr. Pavol Dorič, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov senátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra Spišská Nová Ves, so sídlom: Elektrárenská 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Mesto Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, so sídlom: Radničné námestie 7, 052 70 Spišská Nová Ves, za účasti: 1/ A. A., bytom: B. C. A. XX, 053 21, 2/ D. E., bytom: F. XXXX/XX, XXX XX E. C. G., 3/ H. F. I., bytom: G. XXX/XX, XXX XX E. C. G., ako ďalších účastníkov konania, v konaní o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019 a vec vracia žalovanému na nové konanie. II. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Mesto Spišská Nová Ves ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad") vydalo dňa 15. 10. 2019 rozhodnutie č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č. 2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E. C. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: Matejovce nad Hornádom 96 (ďalej len „navrhovateľ"). Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2019. 2. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „prokurátor") protest č. Pd 70/21/8810-2 zo dňa 22.03.2021, doplneného podaním č. Pd 70/21/8810-5 zo dňa 16.04.2021, v ktorom namietal, že protestom napadnuté rozhodnutie je v rozpore s ust. § 3 ods. l, 4, 5, ust. § 32 ods. 1 a 2, ust. § 46 správneho poriadku, ust. § 34 ods. 2, ust. § 37 ods. 2, 3, ust. § 126 ods. 1, ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a ust. § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), a preto ho ako nezákonné navrhuje zrušiť. V zmysle predmetného protestu porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu bolo možné rozdeliť do dvoch hlavných oblastí - pohľadu posúdenia stavby spevnených plôch ako účelovej komunikácie a posúdenia určenia okruhu účastníkov v územnom konaní.
3. Stavba SO 02 Spevnené plochy je v zmysle protestu prokurátora nielen podľa projektovej dokumentácie spracovanej H. K. L., ale i podľa pripojeného situačného nákresu neverejnou účelovou komunikáciou v zmysle definície cestného zákona a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách. Stavebnému úradu muselo byť zrejme, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou rieši pripájanie spevnených plôch ako účelovej komunikácie k miestnej komunikácii na ul. Vajanského a opačne, pričom o pripájaní rozhoduje cestný správny orgán. Stavebný úrad mal podľa podaného protestu pred vydaním rozhodnutia konať s príslušným cestným správnym orgánom a vyžiadať si od neho príslušné záväzné stanovisko. Prokurátor ďalej poukázal na možný iný aspekt nezaradenia podbránia a k nemu prináležiacej parcely (par. KN-C č. 2275/13 a 2275/11) medzi parcely dôležité pre účel územného konania. Určenie okruhu účastníkov v územnom konaní. Prokurátor uviedol, že vymedzenie okruhu účastníkov konania je jednou z primárnych úloh stavebného úradu, zároveň ale podotýka, že toto vymedzenie podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu. Navrhovateľ v návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 08. 07. 2019 nevyplnil údaj o menách a adresách vlastníkov susedných nehnuteľností. Vymedzenie okruhu účastníkov stavebným úradom bez možného porovnania koho by za účastníkov považoval sám navrhovateľ podľa prokurátora naznačuje, že toto určenie sa stalo „výsostnou" záležitosťou stavebného úradu a bolo tým pádom zjavne svojvoľné. Prokurátor poukázal na to, že v administratívnom spise zaznamenal listiny fotokópií katastrálnej mapy zabezpečenej pracovníkom stavebného úradu, v ktorých zaznamenal odlišné rozčlenenie parciel pôvodne patriacich navrhovateľovi. Medzi pozemkami KN-C par. č. 2276/1 a par. č. 2275/16, na ktorých sa stavba umiestňuje a susediacimi pozemkami došlo k vytvoreniu úzkej parcely v tvare L. Úmysel možných sledovaných účinkov zo strany navrhovateľa pri vytvorení a prevode pozemkov KN-C par. č. 2276/2 a 2275/17 na osobu jemu blízku by nemal podľa prokurátora zostať zo strany stavebného úradu bez akejkoľvek odozvy. Vzhľadom na uvedené prokurátor dáva do pozornosti možnú snahu stavebného úradu pri akceptácii takéhoto stavu o elimináciu určitých osôb, ktoré by mohli byť účastníkmi konania. Prokurátor uvádza okruh osôb, ktoré podľa neho prichádzajú do úvahy ako účastníci územného konania. Cielenú svojvoľnosť pri určovaní okruhu účastníkov konania považuje prokurátor za neprípustnú. Stavebný úrad pri svojom postupe podľa prokurátora nerešpektoval ustanovenia správneho poriadku, jeho postup trpel vadami a ním vydané rozhodnutie považuje za nezákonné. 4. V doplnení dôvodov protestu ďalej prokurátor uviedol, že na to, aby pozemok KN-C par. č. 2275/11 mohol plniť úlohu dopravného spojenia sa vyžaduje existencia samotného vjazdu. V danom prípade podľa prokurátora nebolo príslušným cestným správnym orgánom mesta Spišská Nová Ves vydané rozhodnutie v zmysle ust. § 3b cestného zákona, ktorým by sa povolilo zriadenie vjazdu. Neexistencia takéhoto povolenia znamená, že podbránie nemohlo oficiálne slúžiť pre prejazd vozidiel z dvornej časti RD na pozemnú komunikáciu a opačne, a navyše podľa prokurátora nespĺňa ani technické požiadavky pre povolenie vjazdu na existujúcu pozemnú komunikáciu. Vzhľadom na v proteste uvedené skutočnosti dospel prokurátor k záveru, že v predmetnom územnom konaní stavebný úrad nepostupoval v intenciách citovaných právnych predpisov, a preto ako správny orgán nepostupoval a nerozhodoval zákonne. S poukazom na uvedené preto prokurátor navrhuje protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť. 5. Stavebný úrad sám nevyhovel predmetnému protestu, preto ho podľa ust. § 24 ods. 6 zákona o prokuratúre predložil spolu s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim spisovým materiálom na rozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Košice, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad"), vydal v konaní o proteste prokurátora podľa § 24 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre") rozhodnutie č. OU-KE- OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021, ktorým podľa § 24 ods. 8 zákona o prokuratúre nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len „okresná prokurátorka") č. Pd 70/21/8810-2 zo dňa 22. 03. 2021 podanému proti rozhodnutiu stavebného úradu - mesta Spišská Nová Ves (ďalej len „stavebný úrad") č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15. 10. 2019 vrátane opravy zrejmej chyby vpísaní - list stavebného úradu č. 20/1955/2019-Ka zo dňa 28. 11. 2019, v ktorom bolo opravené nesprávne uvedené parcelné pozemku číslo 2276/16 na správne 2275/16. 6. Okresný úrad nevyhovel protestu a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že okresná prokurátorka posúdila stavbu spevnených plôch ako neverejnú účelovú komunikáciu podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. Okresný úrad nedospel k záveru, že umiestňované spevnené plochy sú neverejnou účelovou komunikáciou, pričom vychádzal z definície pozemnej komunikácie cestného zákona, ako aj ust. § 22 ods. 1 cestného zákona, podľa ktorého, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným
účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Okresný úrad nedospel na základe definícií k tomu, že umiestňované spevnené plochy najmä podľa ich navrhnutého materiálového vyhotovenia možno považovať za účelovú komunikáciu podľa uvedených predpisov. Ďalej okresný úrad uvádza, že na pozemkoch sa nachádzajú dva rodinné domy ako súčasť pôvodnej zástavby a aj vjazd na pozemky už existuje cez podbránie uličného rodinného domu na G. J. a na základe uvedeného okresný úrad dodal, že ani konanie cestného správneho orgánu podľa § 3b cestného zákona nie je dôvodné, nie je potrebné riešiť existujúce pripájanie pozemkov na pozemnú komunikáciu. K okruhu účastníkov konania okresný úrad uviedol, že za stanovenie okruhu účastníkov konania zodpovedá stavebný úrad. Priznanie postavenia účastníka konania zahŕňa kumulatívne splnenie podmienok vlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám a zároveň možnosti priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov a povinností. Podľa uvedenia okresného úradu pozemky pare. č. 2319 a 2274 vo vlastníctve podľa okresnej prokurátorky opomenutých účastníkov konania, nenapĺňajú definíciu susedného pozemku. 7. Proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021 podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka, ktorá sa nestotožnila s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí okresného úradu. K vstupu na pozemky cez podbránie rodinného domu, ktoré označil okresný úrad ako existujúci prístup okresná prokurátorka uvádza, že toto podbránie doteraz neplnilo funkciu dopravného spojenia medzi dvornou časťou rodinného domu a komunikáciou, vstup na pozemky sa realizuje cez súkromnú účelovú komunikáciu z dvornej časti rodinného domu na Vajanského ulicu, ktorý legálne neexistuje. Okresná prokurátorka uvádza dve rozhodnutia okresného úradu, ktoré nie sú predmetom protestu a namieta, že podbránie nemohlo slúžiť rodinnému domu súp. č. 787 účelu prejazdu, lebo stavba rodinného domu súp. č. XXX v dvornej časti je nová stavba. Ďalej sa okresná prokurátorka venuje stavbe označenej ako „Rezidenčný dom", ktorá má vzniknúť prestavbou existujúceho rodinného domu a má obsahovať 6 bytových jednotiek a zoberá sa pojmami „DOM č. I, a „Dom č. II", ktoré neboli predmetom konania. Ďalej sa okresná prokurátorka venuje rozhodnutiu Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/012017 zo dňa 23. 02. 2021, ktoré potvrdilo rozhodnutie stavebného úradu č. 20-1466/2020-Ka zo dňa 07. 12. 2020. Okresná prokurátorka trvá na zistenej nezákonnosti týkajúcej sa účastníkov konania a dodáva, že na stavbu „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" bolo vydané stavebné povolenie 24. 02. 2020 (právoplatné 18. 03. 2020), voči ktorému bol podaný protest prokurátora č. Pd 199/20/8810 zo dňa 22. 03. 2021 vedený na Okresnom úrade Spišská Nová Ves, odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Okresná prokurátorka navrhla okresného úradu zmeniť rozhodnutie tak, že vyhovuje protestu prokurátora a zrušuje územné rozhodnutie stavebného úradu. 8. Nakoľko okresný úrad nerozhodol o odvolaní sám, v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku listom č. OU-KE-OVBP2-2021/017208 zo dňa 19. 07. 2021, predložil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým materiálom príslušnému odvolaciemu orgánu - ministerstvu na rozhodnutie o odvolaní. 9. Ministerstvo v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmalo v odvolacom konaní odvolaním napadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu s predloženým kompletným spisovým materiálom týkajúcim sa veci z toho hľadiska, či okresný úrad mal alebo nemal protestu okresnej prokuratúry vyhovieť (t. j. či boli dôvody na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby), porovnalo jeho výrokovú aj dôvodovú časť s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami všeobecne záväzných právnych predpisov, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, zákona o prokuratúre správneho poriadku, cestného zákona, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia okresného úradu, a preto podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť. 10. Ministerstvo uviedlo, že pre rodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha na pozemku rodinného domu určená na odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za parkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej komunikácie. Takáto odstavná plocha pre odstavenie osobných motorových vozidiel by bola považovaná za parkovisko len v prípadoch napr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti, dopravných, obchodných a rekreačných zariadeniach, ktoré sa navrhujú podľa STN 73 6056 Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko, je dopravnou stavbou, na jej povolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správne
orgány podľa § 3 cestného zákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane parkoviska určujú použitie dopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie miesto pre invalidov podľa § 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou a pre užívanie platí na nich "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu nie sú spevnené plochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na odstavenie motorových vozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na základe § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v konaní stavebného úradu v projektovej dokumentácii vo výkrese „situácia" určí zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla, resp. vozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú účelovú komunikáciu, projektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho materiálové vyhotovenie nie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy na pozemku rodinného domu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný správny orgán. Plocha určená na odstavenie motorových vozidiel na pozemku rodinného domu je určená na užívanie spolu s rodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti. 11. Ďalej ministerstvo uviedlo, že v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú výlučne spevnené plochy a odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp. dvoch rodinných domoch, a to RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v minulosti. Z úradnej činnosti je ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na rodinný dom s 3 bytovými jednotkami (3x2 izbové + kuchynský kút), proti povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní bol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch na verejnú, miestnu cestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné napojenie existovalo v minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom súp. č. 627. Posudzovať podbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX ako nové dopravné napojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie nie je v súlade s cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je potrebné uviesť, že sa vzťahuje na zriaďovanie zjazdov z cesty na pozemky a ich úpravy a zmeny, v tomto prípade zostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX je chodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú zelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického vyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej štvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným dotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala. 12. K stanoveniu okruhu účastníkov konania sa ministerstvo stotožnilo s názorom uvedeným v rozhodnutí okresného úradu, účastníkov konania, ktorých okresná prokurátorka označila za opomenutých účastníkov, vlastníkov susedných nehnuteľností, je potrebné uviesť, že umiestnenie stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" sa umiestňuje na pozemky ohraničené stavbami susedných rodinných domov a práva uvedených vlastníkov, ako aj obmedzenie užívania ich pozemkov uvedenou stavbou nie sú dotknuté ani z hľadiska požiarneho ani hygienického. II. Správna žaloba 13. Správnou žalobou zo dňa 15.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne a miestne príslušnému správnemu súdu ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia a vec vrátiť stavebnému úradu – mesta Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. 14. V správnej žalobe uviedol, že porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu v postupe, ktorý predchádzal vydaniu územného rozhodnutia a nakoniec i vo vydanom územnom rozhodnutí prokurátor vzhliadol jednak v nesprávnom vyhodnotení stavby spevnených plôch, jej neúplnom vymedzení čo do rozsahu parciel, na ktorých je stavba umiestnená, ďalej v opomenutí konať s cestným správnym orgánom a v nevyžiadaní si záväzného stanoviska od tohto cestného správneho orgánu a v poslednom rade v nedostatočne určenom okruhu účastníkov územného konania. Predmetom územného konania bola stavba stavebného objektu spevnených plôch v dvornej časti rodinného domu na G. J. M. XX G. E.
C. G.. Táto stavba obsahovala nie len zriadenie piatich parkovacích miest s kolmým státím, vytvorenie plochy na umiestnenie odpadových kontajnerov, ale jej účelom bolo tiež zabezpečiť dopravné spojenie medzi novo umiestňovanými parkovacími plochami a samotnou miestnou pozemnou komunikáciou na ulici Vajanského (vo vlastníctve mesta Spišská Nová Ves) a opačne, teda stavebno-technicky riešiť prístupovú komunikáciu tak ako ju definuje § 22 ods. 1, ods. 3 cestného zákona a vyhláška č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Hoci je objekt rodinného domu situovaný v zástavbe rodinných domov k ulici Vajanského a je tradičným prechodovým typom domu s prejazdom do dvornej časti, jeho podbránie nebolo v územnom konaní posudzované ako súčasť dopravnej komunikácie medzi miestnou pozemnou komunikáciou na ulici Vajanského a navrhovanými parkovacími plochami (do územného konania nebola parcela pod podbráním vôbec zapracovaná pozn. prokurátora). Pričom funkciu tohto vjazdu podľa situačného nákresu spracovaného autorizovaným architektom pre územné (i stavebné) konanie malo plniť práve podbránie rodinného domu, súpisného č. 627/17, situované na parcele CKN č. 2275/11. 15. Prokurátor má za to, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene riešilo pripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z dvornej časti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a výjazd), k čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán. Stavebný úrad však tento orgán nielen nezaradil medzi dotknuté orgány, ale tiež vydal územné rozhodnutie bez jeho prechádzajúceho stanoviska podľa §3b ods. 3 cestného zákona za účelom vyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne, nedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie. Vo veci konajúci stavebný úrad sa nepoňatím parcely CKN č. 2275/11 do územného konania taktiež vyhol riešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby, teda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky tvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími plochami. Šírka podbránia (CKN č. 2755/11) predstavuje cca 2,5 m (výpočet určený podľa mapového klienta na www.katasterportal.sk), ktorá však nezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle technickej normy ČSN 73 6056. Táto norma požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie na vlastnom pozemku bola minimálne 3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus vzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre zmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a pevnými prekážkami). Takú požiadavku toto podbránie nespĺňa. Či zriadením takého vjazdu nemôže dochádzať k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie (Vajanského ul.), ale tiež to, či existujúce šírkové pomery podbránia spĺňajú technické požiadavky pre povolenie vjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu malo byť predmetom územného konania, pričom zodpovedanie týchto náležitostí malo spadať do kompetencie cestného správneho orgánu a ním vydávaného stanoviska. 16. Podľa žalobcu skutočnosť nezaradenia podbránia umiestneného na parcele CKN č. 2275/11, v ktorej je situované, a k nemu prináležiacej ďalšej parcely CKN č. 2275/13 (bezprostredne napojenej na parcelu CKN č. 2276/1, na ktorej majú byť parkovacie státia) medzi parcely významne dôležité pre účel územného konania a vydanie samotného rozhodnutia je ďalším ukazovateľom nedostatočného postupu stavebného úradu akceptujúceho vytvorenie nesúladu medzi ním vydaným územným rozhodnutím a stavebným povolením ohľadne tejto istej stavby. Nie menej významnou, hoci opomenutou okolnosťou ostáva ešte to, či je ešte vôbec možné stavbu „SO 02 Spevnené plochy" považovať za neverejnú účelovú komunikáciu, keď v zmysle sprievodnej správy spracovanej Ing. arch. Jánom Pastiranom (schválenej stavebným úradom v územnom konaní) sa v prípade vytvárania parkovacích plôch vyhradilo jedno stojisko pre vozidlo pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v zmysle § 58 ods. 2 vyhlášky MŽPSR č. 532/2002 Z. z., ktorého aplikácia slúži debarierizácií verejného priestoru. Prisúdenie verejného charakteru umiestňovanej stavby je prinajmenšom ďalším dôvodom opodstatnenosti riešenia vjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu cez podbránie už v samotnom územnom konaní za súčinnosti cestného správneho orgánu ako dotknutého správneho orgánu. 17. Vo vzťahu k vymedzeniu okruhu účastníkov v územnom konaní č. 201955/2019 má podľa žaloby prokurátor za to, že stavebný úrad nedal všetkým do úvahy pripadajúcim osobám možnosť vyjadriť svoje pripomienky a požiadavky ohľadne umiestňovanej stavby v územnom konaní tým, že ich neurčil ako účastníkov konania. Hoci je vymedzenie okruhu účastníkov konania považované za jednu z primárnych úloh stavebného úradu, nemožno neuviesť, že zistenie okruhu účastníkov (o ktorých právach, právom chránených záujmoch sa má konať, a ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté) podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu. Tým, že samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia z 08.07.2019 údaj o menách a adresách vlastníkov
susedných nehnuteľností neobsahoval, tvorcom určenia okruhu účastníkov územného konania sa stal výlučne stavebný úrad. Stavebný úrad tak podľa vlastných, bližšie nešpecifikovaných kritérií v oznámení o začatí územného konania, nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa 08.08.2019 a pri doručovaní územného rozhodnutia určil za účastníkov územného konania navrhovateľa (stavebníka), D. N., H. F. I. a medzi dotknuté orgány Krajský pamiatkový úrad a Okresný úrad, odbor starostlivosti o živ. prostredie, hoci podľa prokurátora možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám nastalo aj voči ďalším, v prípade územného konania opomenutým vlastníkom susedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. S. (parcela CKN č. 2272). Prokurátor pritom už v proteste prokurátora uvádzal, že hoci stavebnému úradu boli známe pomery z predchádzajúcich konaní iniciovaných navrhovateľom k iným stavbám navrhovaných na dotknutom území, a v tom čase do okruhu účastníkov týchto konaní boli zaraďované osoby ako je Radovan K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloš S. (parcela CKN č. 2274) alebo G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), k zrejmému neurčeniu týchto osôb ako účastníkov konania v predmetnom územnom konaní mala ovplyvniť skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej parcely v tvare „L" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5 m2) pozdĺž všetkých troch parciel susedov (Radovana K., Ing. Miloša S. a G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v územnom konaní. Bez ohľadu na účel vytvorenia týchto parciel, na ktorých prevode sa podieľal sám navrhovateľ v prospech jemu blízkej osoby (Zuzana Š.) cez ním objednaný znalecký posudok, cez zápis týchto nových parciel v zmysle geometrického plánu a podpísaním kúpnej zmluvy dňa 18.06.2019 (menej ako 3 týždne pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia (08.07.2019) a súčasne deň po tom ako rozhodnutie správy katastra o zavkladovaní týchto parciel bolo vydané (09.07.2019), má prokurátor za to, že vlastníkov všetkých susedných parciel, teda Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. S. (parcela CKN č. 2272) vrátane, ovplyvní umiestňovaná stavba a prinajmenšom samotné parkovisko rovnakým spôsobom, keďže toto sa má umiestňovať v časti štvrte rodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych. 18. Podľa žalobcu pokiaľ teda stavebný úrad usúdil, že D. N. ako podielová vlastníčka parciel CKN č. 2276/2 a 2275/17 v podiele 1/1, spĺňa rolu účastníka územného konania (pozn. prokurátora - hoci reálne využitie oboch jej parciel vzhľadom na ich spoločnú dĺžku cca 19 m a len 2 m šírku jej veľmi neumožňuje ich plnohodnotne užívať a k týmto parcelám dokonca nemala ani v čase vydania územného rozhodnutia žiaden priamy vstup, a prechod k ním smie realizovať len cez parcely navrhovateľa) a takým účastníkom konania pri umiestňovanej stavbe sa stala aj Klára G., ktorej pozemok rovnako susedí s navrhovanou stavbou, presnejšie v časti jej pozemku využívanej ako „záhrada" (pozn. prokurátora - v podstate rovnako ako v prípade Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E.), tak má prokurátor za to, že možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám v prípade územného konania existuje dozaista voči všetkým vlastníkom vedľaších parciel, ktorými sú aj opomenutí O. F., H. B. E. a G. a A. E. v zmysle § 34 ods. 2 a § 139 ods. 2 písm. c/, d/ stavebného zákona. V závere žaloby prokurátor uviedol, že stavebný úrad pri svojom postupe a rozhodovaní tiež nerešpektoval ani vytýkané zásady konania podľa správneho poriadku, keďže jeho postup trpel vadami, ktoré sa prejavili v takom postupe a v následnom prijatí územného rozhodnutia, ktoré nemožno ako celok považovať za zákonné. III. Vyjadrenie žalovaného a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 k správnej žalobe uviedol, že prístup k navrhovanému rodinnému domu je riešený cez existujúci vjazd (podbránie) s prístupom z miestnej komunikácie. Prístupová cesta je vo vlastníctve stavebníka a využíva sa ako prístup do existujúceho rodinného domu a aj jeho dvornej časti, kde je navrhovaný rodinný dom. Z tohto dôvodu sa nevyžaduje postup v zmysle § 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len „cestný zákon"), ktorý upravuje pripájanie pozemných komunikácií. Úpravu časti povrchu pozemkov, na ktorých sa umiestňuje stavba spevnením polovegetačnými tvárnicami, štrkom a kamenivom na účel zabezpečenia prístupu a parkovania k rodinnému domu navrhovateľ, nie je možné považovať za účelovú komunikáciu v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona. Opierajúc sa o uvedené teda nebolo potrebné vyjadrenie, resp. stanovisko cestného správneho orgánu, nakoľko tento nebol v konaní dotknutým orgánom, a preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k opomenutiu konať s cestným správnym orgánom, ako v žalobe uvádza žalobca.
20. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ ide o účastníkov konania, ktorých vymedzenie žalobca v žalobe napáda, v predmetnom územnom rozhodnutí žalovaný medzi účastníkov konania nezahrnul B. O. F. a H. B. E., vlastníkov susediacich pozemkov využívaných ako záhrady, nakoľko usúdil, že ich vlastnícke práva nebudú rozhodnutím dotknuté. Stavba spevnených plôch nespôsobí negatívny vplyv na okolité životné prostredie a neznemožní užívanie susedných pozemkov záhrad B. O. F. a H. B. E., na účel, na ktorý sú určené. Žalovaný si dovoľuje prevziať odôvodnenie nadriadeného orgánu uvedeného v Rozhodnutí o proteste prokurátora, v časti týkajúcej sa vymedzenia účastníkov konania, a teda že stavebný úrad okruh účastníkov konania skúma na základe a v medziach príslušných ustanovení stavebného zákona a správneho poriadku zo svojej úradnej povinnosti, a to v priebehu celého konania, pričom túto jeho úlohu nemožno označiť za „svojvôľu". Každý z účastníkov konania si môže chrániť jedine svoje subjektívne práva vyplývajúce mu z postavenia účastníka konkrétneho konania - nemožno sa domáhať postavenia účastníka konania za niekoho iného. 21. V ďalšom žalovaný uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodneniami rozhodnutí nadriadeného, ako aj odvolacieho orgánu. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu porušenia zákonnosti zo strany žalovaného alebo existenciu inej vady v postupe, ktorý predchádzal vydaniu územného rozhodnutia, a ani vo vydanom územnom rozhodnutí, preto navrhujeme súdu, aby rozhodnutie žalovaného č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby s názvom: „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy na parcele CKN č. 2276/1J a č. 2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E. C. G.", vydané dňa 15.10.2019/ právoplatné dňa 07.11.2019, ako vecne správne potvrdil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. 22. Ďalší účastník konania D. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 uviedla, že nevidí dôvod na podanie všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a verí že rozhodnutie súdu bude spravodlivé. IV. Konanie na správnom súde 23. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3 písm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc správnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“). 24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného orgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania predchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti rozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z účastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.10.2025. 25. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25.04.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu a súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR. V. Relevantná právna úprava 26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 27. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu podľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.
28. V zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie je stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného predpisu. 29. V zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní územia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. 30. V zmysle § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka, z podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou ustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods. 4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a fyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi. 31. V zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. 32. V zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona „Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou." 33. V zmysle § 139 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné pozemky a stavby na nich", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. 34. V zmysle § 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán. 35. V zmysle § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. 36. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových ciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových cestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská. Obce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku miestnych ciest a účelových ciest. 37. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán.
38. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. 39. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky, verejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov, podchody a priechodové lávky. 40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty, príchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. 41. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky MZP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.") rodinný dom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť v dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. 42. V zmysle § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 43. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním zákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov verejnej správy. 44. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym aktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný všeobecne záväzný právny predpis. 45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností. 46. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. VI. Posúdenie veci správnym súdom 47. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č. 2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E. C. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: B. C. A. XX. 48. V žalobe žalobca vytýkal žalovanému, že v predmetnom územnom konaní identifikoval za účastníkov konania iba vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, teda vlastníkov pozemkov, ktoré majú hranicu s pozemkami, na ktorých mala byť novostavba umiestnená. Správny súd sa s takýmto postupom žalovaného nestotožňuje a prisviedča argumentácii žalobcu, že žalovaný sa pri ustaľovaní okruhu účastníkov konania mal zaoberať povahou priľahlých pozemkov z hľadiska, či pri umiestňovaní stavby nemôžu byť potenciálne dotknutí v užívaní svojich pozemkov aj vlastníci ďalších nehnuteľností, nielen tých ktoré majú spoločnú hranicu, najmä ak tieto susedné pozemky evidované ako záhrady priľahlých rodinných domov slúžia primárne na oddych a vytvárajú pohodu bývania.
49. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca odvodzuje postavenie účastníkov územného konania aj z ustanovení § 34 stavebného zákona. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného konania o umiestnení stavby - popri osobách uvedených v odseku 1 citovaného § - aj právnické osoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný zákon vymedzuje pojem „susedné pozemky a stavby na nich“ v ustanovení § 139 ods. 1 písm. c) stavebného zákona, pričom sa rozumejú tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Zároveň v ustanovení § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona je vymedzený pojem „susedná stavba“, ktorou sa rozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní podľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté. 50. Právnou otázkou, či dotknutým účastníkom stavebného/územného konania môže byť aj vlastník priamo nesusediaceho pozemku, sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023 zo dňa 25.04.2024, ktorý uviedol: „Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie body 16. a 17. tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) stavebného zákona, ktorý by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní účastníctva v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval vlastníkov priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v predmetnom, či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom prípade bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná stavba realizovaná automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude posudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice pozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná“(bod 30.). 51. Najvyšší správny súd SR vo vyššie citovanom rozsudku poukázal aj na závery rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 12/2023 z 11.10.2023, ktorý v bode 32. skonštatoval, že: „Definícia susediacej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej – v situácii, keď sa účastníkom konania môže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej, priamo dotknutej nehnuteľnosti – nevyvoláva pochybnosti o racionalite definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom iných než susediacich nehnuteľností podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej, ale v prípade aplikačnej praxe, ktorá by nezabezpečila dostatočným spôsobom vlastníkom iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka konania.“ 52. Na účely rozhodovania o účastníctve v stavebnom/územnom konaní nie sú relevantné len ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ale aj ustanovenia stavebného zákona, v ktorých je vymedzený okruh účastníkov územného a stavebného konania, a to § 34 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 písm. b). Pre priznanie statusu účastníka konania musí byť obligatórne splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je potenciál priameho dotyku na vlastnícke alebo iné práva k dotknutým pozemkom (aj susedným) alebo stavbám na nich. Slovné spojenie „priamo dotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý je porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní preukázaný (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 29.03.2011). Rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že pre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného/ stavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného povolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie je potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012). 53. Pozemky vo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania síce nemajú spoločnú hranicu s pozemkami navrhovateľa uvedenými v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby, ale nesporne užívanie pozemkov týchto vlastníkov môže byť stavbou uvedenou v predmetnom územnom rozhodnutí dotknuté. Správny súd zastáva názor, že žalovaný si nesprávne vyložil ustanovenia stavebného zákona upravujúce účastníkov územného konania, a taktiež § 139 stavebného zákona, ktorý vymedzuje niektoré pojmy použité v stavebnom zákone. Samotná skutočnosť, že pozemky vo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania a pozemky uvedené v územnom rozhodnutí o umiestnení stavby nemajú spoločnú hranicu, nevylučuje, aby vlastnícke právo týchto vlastníkov záhrad priľahlých rodinných domov, resp. užívanie predmetu ich vlastníctva, bolo
priamo dotknuté rozhodnutím o umiestnení stavby. Užívanie týchto pozemkov evidovaných ako záhrady priľahlých rodinných domov môže byť rozhodnutím o umiestnení stavby nesporne dotknuté, najmä ak tieto pozemky ako záhrady priľahlých rodinných domov slúžia primárne na oddych ich vlastníkov. 54. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného, správny súd dospel k záveru, že okolnosti daného prípadu dosvedčujú, že existovala možnosť (potencialita) negatívneho ovplyvnenia užívacích práv susedných pozemkov uvedených v žalobe, preto mali byť účastníkmi územného konania. Správny súd zdôrazňuje, že postačuje existencia, hoc len potenciálneho ovplyvnenia jeho vlastníckych práv, čo vyplýva z judikovaného rozhodnutia – uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, judikát R105/2013. Posudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu, pričom aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR aj Ústavného súdu SR rozširuje okruh do úvahy pripadajúcich účastníkov konania, ako potenciálne dotknutých umiestňovanou, či povoľovanou stavbou, aj o vlastníkov pozemkov nemajúcich spoločnú hranicu so stavebnými pozemkami. Ustanovenia stavebného zákona upravujúce, kto je účastníkom územného a stavebného konania je totiž potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým zákonodarca v právnej norme stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené s procesnými právami vyplývajúcimi so stavebného zákona, či Správneho poriadku, na subsidiárne použitie ktorého odkazuje (v niektorých prípadoch) ustanovenie § 140 stavebného zákona. Žalovaný tým, že nekonal so všetkými účastníkmi územného konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať, a teda im odoprel možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len tým, že im neposkytol žiadnu možnosť proti rozhodnutiu o umiestnení stavby vzniesť námietky, o ktorých by mal žalovaný povinnosť rozhodnúť. 55. Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene riešilo pripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z dvornej časti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a výjazd), k čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán podľa §3b ods. 3 cestného zákona za účelom vyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne, nedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie, keďže žalovaný sa nepoňatím parcely CKN č. 2275/11 do územného konania taktiež vyhol riešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby, teda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky tvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími plochami a podľa žalobcu toto podbránie nezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle technickej normy ČSN 73 6056, ktorá požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie na vlastnom pozemku bola minimálne 3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus vzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre zmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a pevnými prekážkami). 56. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu sa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom vyjadreným v rozhodnutí Ministerstva dopravy a výstavby SR, sekcia stavebnej úpravy a verejných prác, č. 37626/2021/SSSVP/102005 zo dňa 08.09.2021, ktoré rozhodovalo v konaní o odvolaní v predmetnej veci, a v ktorého odôvodnení sa uvádza, že pre rodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha na pozemku rodinného domu určená na odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za parkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej komunikácie. Takáto odstavná plocha pre odstavenie osobných motorových vozidiel by bola považovaná za parkovisko len v prípadoch napr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti, dopravných, obchodných a rekreačných zariadeniach, ktoré sa navrhujú podľa STN 73 6056 Odstavné a parkovacie plochy cestných vozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko, je dopravnou stavbou, na jej povolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správne orgány podľa § 3 cestného zákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane parkoviska určujú použitie dopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie miesto pre invalidov podľa § 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou a pre užívanie platí na nich "zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe uvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu nie sú spevnené plochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na odstavenie motorových vozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na základe § 45 ods. 1 vyhlášky
č. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v konaní stavebného úradu v projektovej dokumentácii vo výkrese „situácia" určí zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla, resp. vozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú účelovú komunikáciu, projektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho materiálové vyhotovenie nie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy na pozemku rodinného domu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný správny orgán. Plocha určená na odstavenie motorových vozidiel na pozemku rodinného domu je určená na užívanie spolu s rodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti. Podľa vyjadrenia ministerstva uviedlo, že v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú výlučne spevnené plochy a odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp. dvoch rodinných domoch, a to RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v minulosti. Z úradnej činnosti je ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na rodinný dom s 3 bytovými jednotkami (3x2 izbové + kuchynský kút), proti povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní bol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch na verejnú, miestnu cestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné napojenie existovalo v minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom súp. č. 627. Posudzovať podbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX ako nové dopravné napojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie nie je v súlade s cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je potrebné uviesť, že sa vzťahuje na zriaďovanie zjazdov z cesty na pozemky a ich úpravy a zmeny, v tomto prípade zostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX je chodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú zelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického vyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej štvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným dotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala. Z dôvodov vyššie uvedených správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú. 57. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v správnej žalobe dôvodne namietal, že žalovaný nesprávne práve posúdil možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám vlastníkov susedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a Vladimíra a Heleny S. (parcela CKN č. 2272), a k neurčeniu týchto osôb ako účastníkov konania v predmetnom územnom konaní, čo ovplyvnila skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej parcely v tvare „L" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5 m2) pozdĺž všetkých troch parciel susedov (O. F., H. B. E. P. G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v územnom konaní, a to v časti štvrte rodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych. 58. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa námietky nesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného zrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. 59. Žalovaný v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia opätovne posúdi splnenie podmienok pre priznanie postavenia vlastníkov susedných parciel, t. j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), H. B. E. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), ako účastníkov v predmetnom územnom konaní, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s obsahom administratívneho spisu, relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov, pričom sa riadne vysporiada so splnením podmienok podľa Stavebného zákona. Právnym názorom správneho súdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP). 60. Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak konanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora. 61. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. 62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, tak že na prokurátora sa podľa SSP bez obmedzenia vzťahuje imunita vo vzťahu k náhrade trov konania a v jej rámci osobitná záujmová zásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ani v konaní začatom na základe
žaloby prokurátora. Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa § 167 ods. 1 a § 171 SSP, nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí bezvýnimočne a vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov konania vrátane trov dokazovania vzniknúť. 63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).