{"guid": "ac238684-d6a6-445d-99ad-3f3548ce3543:d061c6f8-78aa-4d78-ad35-ddb8536c606d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1", "spisova_znacka": "KE-8S/177/2021", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/177/2021 z 28. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 28. októbra 2025, sp. zn. KE-8S/177/2021, ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1", "identifikacne_cislo": "7021200729", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Pavol Dorič, PhD.", "sudca_id": 977, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-pavol-doric-phd-977", "datum_vydania": "2025-10-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "nazov": "§ 37 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "nazov": "§ 37 ods. 3 zákona č. 50/1976 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1976/50/#paragraf-37.odsek-3", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/50-1976/paragraf-37"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3b.odsek-1", "nazov": "§ 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-3b.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-3b"}, {"iri": "/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-1", "nazov": "§ 22 ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1961/135/#paragraf-22.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/135-1961/paragraf-22"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-45.odsek-1", "nazov": "§ 45 ods. 1 zákona č. 532/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/532/#paragraf-45.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/532-2002/paragraf-45"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-45", "/SK/ZZ/1976/50#paragraf-37", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-3b", "/SK/ZZ/1961/135#paragraf-22", "/SK/ZZ/2002/532#paragraf-45", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d061c6f8-78aa-4d78-ad35-ddb8536c606d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/177/2021\n7021200729\n28. 10. 2025\nJUDr. Pavol Dorič, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2025:7021200729.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Doriča, PhD. a z členov\nsenátu JUDr. Jany Raganovej a JUDr. Tomáša Kuruca, v právnej veci žalobcu: Okresná prokuratúra\nSpišská Nová Ves, so sídlom: Elektrárenská 1, 052 01 Spišská Nová Ves, proti žalovanému: Mesto\nSpišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania a stavebného poriadku, so sídlom: Radničné\nnámestie 7, 052 70 Spišská Nová Ves, za účasti: 1/ A. A., bytom: B. C. A. XX, 053 21, 2/ D. E., bytom:\nF. XXXX/XX, XXX XX E. C. G., 3/ H. F. I., bytom: G. XXX/XX, XXX XX E. C. G., ako ďalších účastníkov\nkonania, v konaní o preskúmanie zákonnosti územného rozhodnutia Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie\núzemného plánovania a stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného Mesta Spišská Nová Ves, oddelenie územného plánovania\na stavebného poriadku, č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15.10.2019 a vec vracia žalovanému na nové\nkonanie.\nII. Žiadnemu z účastníkov n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Mesto Spišská Nová Ves ako stavebný úrad (ďalej len „stavebný úrad\") vydalo dňa 15. 10. 2019\nrozhodnutie č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02\nSpevnené plochy\" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č. 2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E.\nC. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: Matejovce nad Hornádom 96 (ďalej len „navrhovateľ\"). Predmetné\nrozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.11.2019.\n2. Proti uvedenému rozhodnutiu stavebného úradu podal prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová\nVes (ďalej len „prokurátor\") protest č. Pd 70/21/8810-2 zo dňa 22.03.2021, doplneného podaním č.\nPd 70/21/8810-5 zo dňa 16.04.2021, v ktorom namietal, že protestom napadnuté rozhodnutie je v\nrozpore s ust. § 3 ods. l, 4, 5, ust. § 32 ods. 1 a 2, ust. § 46 správneho poriadku, ust. § 34 ods. 2,\nust. § 37 ods. 2, 3, ust. § 126 ods. 1, ust. § 140a ods. 1 písm. a) zákona č. 50/1976 o územnom\nplánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len „stavebný zákon“) a ust. § 3b ods. 3 zákona č. 135/1961 Zb.\no pozemných komunikáciách (ďalej len „cestný zákon“), a preto ho ako nezákonné navrhuje zrušiť. V\nzmysle predmetného protestu porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu bolo možné rozdeliť\ndo dvoch hlavných oblastí - pohľadu posúdenia stavby spevnených plôch ako účelovej komunikácie a\nposúdenia určenia okruhu účastníkov v územnom konaní.\n\n3. Stavba SO 02 Spevnené plochy je v zmysle protestu prokurátora nielen podľa projektovej\ndokumentácie spracovanej H. K. L., ale i podľa pripojeného situačného nákresu neverejnou účelovou\nkomunikáciou v zmysle definície cestného zákona a vyhlášky č. 35/1984 Zb., ktorou sa vykonáva zákon o\npozemných komunikáciách. Stavebnému úradu muselo byť zrejme, že v danom prípade sa navrhovanou\nstavbou rieši pripájanie spevnených plôch ako účelovej komunikácie k miestnej komunikácii na ul.\nVajanského a opačne, pričom o pripájaní rozhoduje cestný správny orgán. Stavebný úrad mal podľa\npodaného protestu pred vydaním rozhodnutia konať s príslušným cestným správnym orgánom a\nvyžiadať si od neho príslušné záväzné stanovisko. Prokurátor ďalej poukázal na možný iný aspekt\nnezaradenia podbránia a k nemu prináležiacej parcely (par. KN-C č. 2275/13 a 2275/11) medzi parcely\ndôležité pre účel územného konania. Určenie okruhu účastníkov v územnom konaní. Prokurátor uviedol,\nže vymedzenie okruhu účastníkov konania je jednou z primárnych úloh stavebného úradu, zároveň\nale podotýka, že toto vymedzenie podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu.\nNavrhovateľ v návrhu na vydanie územného rozhodnutia zo dňa 08. 07. 2019 nevyplnil údaj o menách a\nadresách vlastníkov susedných nehnuteľností. Vymedzenie okruhu účastníkov stavebným úradom bez\nmožného porovnania koho by za účastníkov považoval sám navrhovateľ podľa prokurátora naznačuje,\nže toto určenie sa stalo „výsostnou\" záležitosťou stavebného úradu a bolo tým pádom zjavne svojvoľné.\nProkurátor poukázal na to, že v administratívnom spise zaznamenal listiny fotokópií katastrálnej\nmapy zabezpečenej pracovníkom stavebného úradu, v ktorých zaznamenal odlišné rozčlenenie parciel\npôvodne patriacich navrhovateľovi. Medzi pozemkami KN-C par. č. 2276/1 a par. č. 2275/16, na ktorých\nsa stavba umiestňuje a susediacimi pozemkami došlo k vytvoreniu úzkej parcely v tvare L. Úmysel\nmožných sledovaných účinkov zo strany navrhovateľa pri vytvorení a prevode pozemkov KN-C par. č.\n2276/2 a 2275/17 na osobu jemu blízku by nemal podľa prokurátora zostať zo strany stavebného úradu\nbez akejkoľvek odozvy. Vzhľadom na uvedené prokurátor dáva do pozornosti možnú snahu stavebného\núradu pri akceptácii takéhoto stavu o elimináciu určitých osôb, ktoré by mohli byť účastníkmi konania.\nProkurátor uvádza okruh osôb, ktoré podľa neho prichádzajú do úvahy ako účastníci územného konania.\nCielenú svojvoľnosť pri určovaní okruhu účastníkov konania považuje prokurátor za neprípustnú.\nStavebný úrad pri svojom postupe podľa prokurátora nerešpektoval ustanovenia správneho poriadku,\njeho postup trpel vadami a ním vydané rozhodnutie považuje za nezákonné.\n4. V doplnení dôvodov protestu ďalej prokurátor uviedol, že na to, aby pozemok KN-C par. č. 2275/11\nmohol plniť úlohu dopravného spojenia sa vyžaduje existencia samotného vjazdu. V danom prípade\npodľa prokurátora nebolo príslušným cestným správnym orgánom mesta Spišská Nová Ves vydané\nrozhodnutie v zmysle ust. § 3b cestného zákona, ktorým by sa povolilo zriadenie vjazdu. Neexistencia\ntakéhoto povolenia znamená, že podbránie nemohlo oficiálne slúžiť pre prejazd vozidiel z dvornej časti\nRD na pozemnú komunikáciu a opačne, a navyše podľa prokurátora nespĺňa ani technické požiadavky\npre povolenie vjazdu na existujúcu pozemnú komunikáciu. Vzhľadom na v proteste uvedené skutočnosti\ndospel prokurátor k záveru, že v predmetnom územnom konaní stavebný úrad nepostupoval v intenciách\ncitovaných právnych predpisov, a preto ako správny orgán nepostupoval a nerozhodoval zákonne. S\npoukazom na uvedené preto prokurátor navrhuje protestom napadnuté rozhodnutie zrušiť.\n5. Stavebný úrad sám nevyhovel predmetnému protestu, preto ho podľa ust. § 24 ods. 6 zákona\no prokuratúre predložil spolu s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim spisovým materiálom na\nrozhodnutie Okresnému úradu Košice, odbor výstavby a bytovej politiky. Okresný úrad Košice, odbor\nvýstavby a bytovej politiky (ďalej len „okresný úrad\"), vydal v konaní o proteste prokurátora podľa § 24\nzákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre\")\nrozhodnutie č. OU-KE- OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021, ktorým podľa § 24 ods. 8\nzákona o prokuratúre nevyhovel protestu prokurátora Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves (ďalej len\n„okresná prokurátorka\") č. Pd 70/21/8810-2 zo dňa 22. 03. 2021 podanému proti rozhodnutiu stavebného\núradu - mesta Spišská Nová Ves (ďalej len „stavebný úrad\") č. 20-1955/2019-Ka zo dňa 15. 10. 2019\nvrátane opravy zrejmej chyby vpísaní - list stavebného úradu č. 20/1955/2019-Ka zo dňa 28. 11. 2019,\nv ktorom bolo opravené nesprávne uvedené parcelné pozemku číslo 2276/16 na správne 2275/16.\n6. Okresný úrad nevyhovel protestu a svoje rozhodnutie zdôvodnil tým, že okresná prokurátorka posúdila\nstavbu spevnených plôch ako neverejnú účelovú komunikáciu podľa vyhlášky č. 35/1984 Zb. Okresný\núrad nedospel k záveru, že umiestňované spevnené plochy sú neverejnou účelovou komunikáciou,\npričom vychádzal z definície pozemnej komunikácie cestného zákona, ako aj ust. § 22 ods. 1 cestného\nzákona, podľa ktorého, účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných závodov alebo\njednotlivých objektov a nehnuteľností s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo komunikačným\n\núčelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch. Podľa § 22 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými\nkomunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty v uzavretých priestoroch a objektoch. Okresný úrad\nnedospel na základe definícií k tomu, že umiestňované spevnené plochy najmä podľa ich navrhnutého\nmateriálového vyhotovenia možno považovať za účelovú komunikáciu podľa uvedených predpisov. Ďalej\nokresný úrad uvádza, že na pozemkoch sa nachádzajú dva rodinné domy ako súčasť pôvodnej zástavby\na aj vjazd na pozemky už existuje cez podbránie uličného rodinného domu na G. J. a na základe\nuvedeného okresný úrad dodal, že ani konanie cestného správneho orgánu podľa § 3b cestného zákona\nnie je dôvodné, nie je potrebné riešiť existujúce pripájanie pozemkov na pozemnú komunikáciu. K okruhu\núčastníkov konania okresný úrad uviedol, že za stanovenie okruhu účastníkov konania zodpovedá\nstavebný úrad. Priznanie postavenia účastníka konania zahŕňa kumulatívne splnenie podmienok\nvlastníckeho alebo iného práva k pozemkom a stavbám, ako aj k susedným pozemkom a stavbám a\nzároveň možnosti priameho dotknutia práv a právom chránených záujmov a povinností. Podľa uvedenia\nokresného úradu pozemky pare. č. 2319 a 2274 vo vlastníctve podľa okresnej prokurátorky opomenutých\núčastníkov konania, nenapĺňajú definíciu susedného pozemku.\n7. Proti rozhodnutiu okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/017208-004 zo dňa 02. 06. 2021\npodala v zákonom stanovenej lehote odvolanie okresná prokurátorka, ktorá sa nestotožnila s dôvodmi\nuvedenými v rozhodnutí okresného úradu. K vstupu na pozemky cez podbránie rodinného domu, ktoré\noznačil okresný úrad ako existujúci prístup okresná prokurátorka uvádza, že toto podbránie doteraz\nneplnilo funkciu dopravného spojenia medzi dvornou časťou rodinného domu a komunikáciou, vstup\nna pozemky sa realizuje cez súkromnú účelovú komunikáciu z dvornej časti rodinného domu na\nVajanského ulicu, ktorý legálne neexistuje. Okresná prokurátorka uvádza dve rozhodnutia okresného\núradu, ktoré nie sú predmetom protestu a namieta, že podbránie nemohlo slúžiť rodinnému domu\nsúp. č. 787 účelu prejazdu, lebo stavba rodinného domu súp. č. XXX v dvornej časti je nová stavba.\nĎalej sa okresná prokurátorka venuje stavbe označenej ako „Rezidenčný dom\", ktorá má vzniknúť\nprestavbou existujúceho rodinného domu a má obsahovať 6 bytových jednotiek a zoberá sa pojmami\n„DOM č. I, a „Dom č. II\", ktoré neboli predmetom konania. Ďalej sa okresná prokurátorka venuje\nrozhodnutiu Okresného úradu č. OU-KE-OVBP2-2021/012017 zo dňa 23. 02. 2021, ktoré potvrdilo\nrozhodnutie stavebného úradu č. 20-1466/2020-Ka zo dňa 07. 12. 2020. Okresná prokurátorka trvá\nna zistenej nezákonnosti týkajúcej sa účastníkov konania a dodáva, že na stavbu „Rodinný dom - SO\n02 Spevnené plochy\" bolo vydané stavebné povolenie 24. 02. 2020 (právoplatné 18. 03. 2020), voči\nktorému bol podaný protest prokurátora č. Pd 199/20/8810 zo dňa 22. 03. 2021 vedený na Okresnom\núrade Spišská Nová Ves, odbore cestnej dopravy a pozemných komunikácií. Okresná prokurátorka\nnavrhla okresného úradu zmeniť rozhodnutie tak, že vyhovuje protestu prokurátora a zrušuje územné\nrozhodnutie stavebného úradu.\n8. Nakoľko okresný úrad nerozhodol o odvolaní sám, v súlade s § 57 ods. 2 správneho poriadku listom\nč. OU-KE-OVBP2-2021/017208 zo dňa 19. 07. 2021, predložil odvolanie spolu so súvisiacim spisovým\nmateriálom príslušnému odvolaciemu orgánu - ministerstvu na rozhodnutie o odvolaní.\n9. Ministerstvo v súlade s § 59 ods. 1 správneho poriadku preskúmalo v odvolacom konaní odvolaním\nnapadnuté rozhodnutie okresného úradu spolu s predloženým kompletným spisovým materiálom\ntýkajúcim sa veci z toho hľadiska, či okresný úrad mal alebo nemal protestu okresnej prokuratúry\nvyhovieť (t. j. či boli dôvody na zrušenie rozhodnutia stavebného úradu o umiestnení stavby), porovnalo\njeho výrokovú aj dôvodovú časť s hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi ustanoveniami všeobecne\nzáväzných právnych predpisov, najmä s príslušnými ustanoveniami stavebného zákona, zákona o\nprokuratúre správneho poriadku, cestného zákona, pričom nezistilo dôvody na zmenu alebo zrušenie\nnapadnutého rozhodnutia okresného úradu, a preto podanému odvolaniu nebolo možné vyhovieť.\n10. Ministerstvo uviedlo, že pre rodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa\nktorej musí byť na tomto pozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha\nna pozemku rodinného domu určená na odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za\nparkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej\nkomunikácie. Takáto odstavná plocha pre odstavenie osobných motorových vozidiel by bola považovaná\nza parkovisko len v prípadoch napr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti,\ndopravných, obchodných a rekreačných zariadeniach, ktoré sa navrhujú podľa STN 73 6056 Odstavné\na parkovacie plochy cestných vozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko,\nje dopravnou stavbou, na jej povolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správne\n\norgány podľa § 3 cestného zákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane\nparkoviska určujú použitie dopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie\nmiesto pre invalidov podľa § 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou\na pre užívanie platí na nich \"zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých\nzákonov. Na základe uvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu\nnie sú spevnené plochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na\nodstavenie motorových vozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na\nzáklade § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v\nkonaní stavebného úradu v projektovej dokumentácii vo výkrese „situácia\" určí zodpovedajúca plocha na\nodstavenie vozidla, resp. vozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú\núčelovú komunikáciu, projektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho\nmateriálové vyhotovenie nie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy\nna pozemku rodinného domu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný\nsprávny orgán. Plocha určená na odstavenie motorových vozidiel na pozemku rodinného domu je určená\nna užívanie spolu s rodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti.\n11. Ďalej ministerstvo uviedlo, že v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú\nvýlučne spevnené plochy a odstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp.\ndvoch rodinných domoch, a to RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v\nminulosti. Z úradnej činnosti je ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na\nrodinný dom s 3 bytovými jednotkami (3x2 izbové + kuchynský kút), proti povolenie v spojenom územnom\na stavebnom konaní bol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch\nna verejnú, miestnu cestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné\nnapojenie existovalo v minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom\nsúp. č. 627. Posudzovať podbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX\nako nové dopravné napojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie\nnie je v súlade s cestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je\npotrebné uviesť, že sa vzťahuje na zriaďovanie zjazdov z cesty na pozemky a ich úpravy a zmeny, v tomto\nprípade zostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX\nje chodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú\nzelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického\nvyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej\nštvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným\ndotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala.\n12. K stanoveniu okruhu účastníkov konania sa ministerstvo stotožnilo s názorom uvedeným\nv rozhodnutí okresného úradu, účastníkov konania, ktorých okresná prokurátorka označila za\nopomenutých účastníkov, vlastníkov susedných nehnuteľností, je potrebné uviesť, že umiestnenie\nstavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy\" sa umiestňuje na pozemky ohraničené stavbami\nsusedných rodinných domov a práva uvedených vlastníkov, ako aj obmedzenie užívania ich pozemkov\nuvedenou stavbou nie sú dotknuté ani z hľadiska požiarneho ani hygienického.\nII.\nSprávna žaloba\n13. Správnou žalobou zo dňa 15.11.2021, doručenou Krajskému súdu v Prešove ako v tom čase vecne\na miestne príslušnému správnemu súdu ktorou sa žalobca domáhal zrušenia uvedeného rozhodnutia\na vec vrátiť stavebnému úradu – mesta Spišská Nová Ves na ďalšie konanie. Zároveň uviedol, že žiaden\nz účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.\n14. V správnej žalobe uviedol, že porušenie zákonnosti zo strany stavebného úradu v postupe, ktorý\npredchádzal vydaniu územného rozhodnutia a nakoniec i vo vydanom územnom rozhodnutí prokurátor\nvzhliadol jednak v nesprávnom vyhodnotení stavby spevnených plôch, jej neúplnom vymedzení čo do\nrozsahu parciel, na ktorých je stavba umiestnená, ďalej v opomenutí konať s cestným správnym orgánom\na v nevyžiadaní si záväzného stanoviska od tohto cestného správneho orgánu a v poslednom rade\nv nedostatočne určenom okruhu účastníkov územného konania. Predmetom územného konania bola\nstavba stavebného objektu spevnených plôch v dvornej časti rodinného domu na G. J. M. XX G. E.\n\nC. G.. Táto stavba obsahovala nie len zriadenie piatich parkovacích miest s kolmým státím, vytvorenie\nplochy na umiestnenie odpadových kontajnerov, ale jej účelom bolo tiež zabezpečiť dopravné spojenie\nmedzi novo umiestňovanými parkovacími plochami a samotnou miestnou pozemnou komunikáciou na\nulici Vajanského (vo vlastníctve mesta Spišská Nová Ves) a opačne, teda stavebno-technicky riešiť\nprístupovú komunikáciu tak ako ju definuje § 22 ods. 1, ods. 3 cestného zákona a vyhláška č. 35/1984\nZb., ktorou sa vykonáva zákon o pozemných komunikáciách (cestný zákon). Hoci je objekt rodinného\ndomu situovaný v zástavbe rodinných domov k ulici Vajanského a je tradičným prechodovým typom\ndomu s prejazdom do dvornej časti, jeho podbránie nebolo v územnom konaní posudzované ako súčasť\ndopravnej komunikácie medzi miestnou pozemnou komunikáciou na ulici Vajanského a navrhovanými\nparkovacími plochami (do územného konania nebola parcela pod podbráním vôbec zapracovaná pozn. prokurátora). Pričom funkciu tohto vjazdu podľa situačného nákresu spracovaného autorizovaným\narchitektom pre územné (i stavebné) konanie malo plniť práve podbránie rodinného domu, súpisného\nč. 627/17, situované na parcele CKN č. 2275/11.\n15. Prokurátor má za to, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene riešilo\npripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z dvornej\nčasti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a výjazd),\nk čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán. Stavebný úrad však tento orgán nielen nezaradil\nmedzi dotknuté orgány, ale tiež vydal územné rozhodnutie bez jeho prechádzajúceho stanoviska podľa\n§3b ods. 3 cestného zákona za účelom vyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie\nna nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne, nedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie. Vo\nveci konajúci stavebný úrad sa nepoňatím parcely CKN č. 2275/11 do územného konania taktiež vyhol\nriešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby, teda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky\ntvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími plochami. Šírka podbránia (CKN č. 2755/11)\npredstavuje cca 2,5 m (výpočet určený podľa mapového klienta na www.katasterportal.sk), ktorá však\nnezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle technickej normy ČSN 73 6056. Táto\nnorma požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie na vlastnom pozemku bola minimálne\n3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus vzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre\nzmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a pevnými prekážkami). Takú požiadavku toto\npodbránie nespĺňa. Či zriadením takého vjazdu nemôže dochádzať k ohrozeniu dotknutej pozemnej\nkomunikácie (Vajanského ul.), ale tiež to, či existujúce šírkové pomery podbránia spĺňajú technické\npožiadavky pre povolenie vjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu malo byť predmetom\núzemného konania, pričom zodpovedanie týchto náležitostí malo spadať do kompetencie cestného\nsprávneho orgánu a ním vydávaného stanoviska.\n16. Podľa žalobcu skutočnosť nezaradenia podbránia umiestneného na parcele CKN č. 2275/11, v\nktorej je situované, a k nemu prináležiacej ďalšej parcely CKN č. 2275/13 (bezprostredne napojenej na\nparcelu CKN č. 2276/1, na ktorej majú byť parkovacie státia) medzi parcely významne dôležité pre účel\núzemného konania a vydanie samotného rozhodnutia je ďalším ukazovateľom nedostatočného postupu\nstavebného úradu akceptujúceho vytvorenie nesúladu medzi ním vydaným územným rozhodnutím a\nstavebným povolením ohľadne tejto istej stavby. Nie menej významnou, hoci opomenutou okolnosťou\nostáva ešte to, či je ešte vôbec možné stavbu „SO 02 Spevnené plochy\" považovať za neverejnú účelovú\nkomunikáciu, keď v zmysle sprievodnej správy spracovanej Ing. arch. Jánom Pastiranom (schválenej\nstavebným úradom v územnom konaní) sa v prípade vytvárania parkovacích plôch vyhradilo jedno\nstojisko pre vozidlo pre osoby s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie v zmysle § 58 ods. 2\nvyhlášky MŽPSR č. 532/2002 Z. z., ktorého aplikácia slúži debarierizácií verejného priestoru. Prisúdenie\nverejného charakteru umiestňovanej stavby je prinajmenšom ďalším dôvodom opodstatnenosti riešenia\nvjazdu (výjazdu) na existujúcu pozemnú komunikáciu cez podbránie už v samotnom územnom konaní\nza súčinnosti cestného správneho orgánu ako dotknutého správneho orgánu.\n17. Vo vzťahu k vymedzeniu okruhu účastníkov v územnom konaní č. 201955/2019 má podľa žaloby\nprokurátor za to, že stavebný úrad nedal všetkým do úvahy pripadajúcim osobám možnosť vyjadriť svoje\npripomienky a požiadavky ohľadne umiestňovanej stavby v územnom konaní tým, že ich neurčil ako\núčastníkov konania. Hoci je vymedzenie okruhu účastníkov konania považované za jednu z primárnych\núloh stavebného úradu, nemožno neuviesť, že zistenie okruhu účastníkov (o ktorých právach, právom\nchránených záujmoch sa má konať, a ktorých práva a právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu\nbyť rozhodnutím priamo dotknuté) podlieha do istej miery vždy určitej svojvôli stavebného úradu. Tým,\nže samotný návrh na vydanie územného rozhodnutia z 08.07.2019 údaj o menách a adresách vlastníkov\n\nsusedných nehnuteľností neobsahoval, tvorcom určenia okruhu účastníkov územného konania sa\nstal výlučne stavebný úrad. Stavebný úrad tak podľa vlastných, bližšie nešpecifikovaných kritérií v\noznámení o začatí územného konania, nariadení ústneho pojednávania a miestneho zisťovania zo dňa\n08.08.2019 a pri doručovaní územného rozhodnutia určil za účastníkov územného konania navrhovateľa\n(stavebníka), D. N., H. F. I. a medzi dotknuté orgány Krajský pamiatkový úrad a Okresný úrad, odbor\nstarostlivosti o živ. prostredie, hoci podľa prokurátora možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv\nk pozemkom a stavbám nastalo aj voči ďalším, v prípade územného konania opomenutým vlastníkom\nsusedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274)\na G. a A. S. (parcela CKN č. 2272). Prokurátor pritom už v proteste prokurátora uvádzal, že hoci\nstavebnému úradu boli známe pomery z predchádzajúcich konaní iniciovaných navrhovateľom k iným\nstavbám navrhovaných na dotknutom území, a v tom čase do okruhu účastníkov týchto konaní boli\nzaraďované osoby ako je Radovan K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloš S. (parcela CKN č. 2274)\nalebo G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), k zrejmému neurčeniu týchto osôb ako účastníkov konania v\npredmetnom územnom konaní mala ovplyvniť skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej parcely v tvare\n„L\" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5 m2) pozdĺž všetkých\ntroch parciel susedov (Radovana K., Ing. Miloša S. a G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v územnom\nkonaní. Bez ohľadu na účel vytvorenia týchto parciel, na ktorých prevode sa podieľal sám navrhovateľ\nv prospech jemu blízkej osoby (Zuzana Š.) cez ním objednaný znalecký posudok, cez zápis týchto\nnových parciel v zmysle geometrického plánu a podpísaním kúpnej zmluvy dňa 18.06.2019 (menej ako\n3 týždne pred podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia (08.07.2019) a súčasne deň po tom\nako rozhodnutie správy katastra o zavkladovaní týchto parciel bolo vydané (09.07.2019), má prokurátor\nza to, že vlastníkov všetkých susedných parciel, teda Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša\nS. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. S. (parcela CKN č. 2272) vrátane, ovplyvní umiestňovaná stavba a\nprinajmenšom samotné parkovisko rovnakým spôsobom, keďže toto sa má umiestňovať v časti štvrte\nrodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych.\n18. Podľa žalobcu pokiaľ teda stavebný úrad usúdil, že D. N. ako podielová vlastníčka parciel CKN č.\n2276/2 a 2275/17 v podiele 1/1, spĺňa rolu účastníka územného konania (pozn. prokurátora - hoci reálne\nvyužitie oboch jej parciel vzhľadom na ich spoločnú dĺžku cca 19 m a len 2 m šírku jej veľmi neumožňuje\nich plnohodnotne užívať a k týmto parcelám dokonca nemala ani v čase vydania územného rozhodnutia\nžiaden priamy vstup, a prechod k ním smie realizovať len cez parcely navrhovateľa) a takým účastníkom\nkonania pri umiestňovanej stavbe sa stala aj Klára G., ktorej pozemok rovnako susedí s navrhovanou\nstavbou, presnejšie v časti jej pozemku využívanej ako „záhrada\" (pozn. prokurátora - v podstate rovnako\nako v prípade Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E.),\ntak má prokurátor za to, že možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám\nv prípade územného konania existuje dozaista voči všetkým vlastníkom vedľaších parciel, ktorými sú\naj opomenutí O. F., H. B. E. a G. a A. E. v zmysle § 34 ods. 2 a § 139 ods. 2 písm. c/, d/ stavebného\nzákona. V závere žaloby prokurátor uviedol, že stavebný úrad pri svojom postupe a rozhodovaní tiež\nnerešpektoval ani vytýkané zásady konania podľa správneho poriadku, keďže jeho postup trpel vadami,\nktoré sa prejavili v takom postupe a v následnom prijatí územného rozhodnutia, ktoré nemožno ako\ncelok považovať za zákonné.\nIII.\nVyjadrenie žalovaného a vyjadrenie ďalšieho účastníka konania\n19. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 20.12.2021 k správnej žalobe uviedol, že prístup k navrhovanému\nrodinnému domu je riešený cez existujúci vjazd (podbránie) s prístupom z miestnej komunikácie.\nPrístupová cesta je vo vlastníctve stavebníka a využíva sa ako prístup do existujúceho rodinného domu\na aj jeho dvornej časti, kde je navrhovaný rodinný dom. Z tohto dôvodu sa nevyžaduje postup v zmysle\n§ 3b zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) v platnom znení (ďalej len\n„cestný zákon\"), ktorý upravuje pripájanie pozemných komunikácií. Úpravu časti povrchu pozemkov,\nna ktorých sa umiestňuje stavba spevnením polovegetačnými tvárnicami, štrkom a kamenivom na\núčel zabezpečenia prístupu a parkovania k rodinnému domu navrhovateľ, nie je možné považovať\nza účelovú komunikáciu v zmysle príslušných ustanovení cestného zákona. Opierajúc sa o uvedené\nteda nebolo potrebné vyjadrenie, resp. stanovisko cestného správneho orgánu, nakoľko tento nebol v\nkonaní dotknutým orgánom, a preto zo strany žalovaného nemohlo dôjsť k opomenutiu konať s cestným\nsprávnym orgánom, ako v žalobe uvádza žalobca.\n\n20. Vo vyjadrení ďalej uviedol, že pokiaľ ide o účastníkov konania, ktorých vymedzenie žalobca v žalobe\nnapáda, v predmetnom územnom rozhodnutí žalovaný medzi účastníkov konania nezahrnul B. O. F. a H.\nB. E., vlastníkov susediacich pozemkov využívaných ako záhrady, nakoľko usúdil, že ich vlastnícke práva\nnebudú rozhodnutím dotknuté. Stavba spevnených plôch nespôsobí negatívny vplyv na okolité životné\nprostredie a neznemožní užívanie susedných pozemkov záhrad B. O. F. a H. B. E., na účel, na ktorý\nsú určené. Žalovaný si dovoľuje prevziať odôvodnenie nadriadeného orgánu uvedeného v Rozhodnutí\no proteste prokurátora, v časti týkajúcej sa vymedzenia účastníkov konania, a teda že stavebný úrad\nokruh účastníkov konania skúma na základe a v medziach príslušných ustanovení stavebného zákona a\nsprávneho poriadku zo svojej úradnej povinnosti, a to v priebehu celého konania, pričom túto jeho úlohu\nnemožno označiť za „svojvôľu\". Každý z účastníkov konania si môže chrániť jedine svoje subjektívne\npráva vyplývajúce mu z postavenia účastníka konkrétneho konania - nemožno sa domáhať postavenia\núčastníka konania za niekoho iného.\n21. V ďalšom žalovaný uviedol, že v celom rozsahu sa stotožňuje s odôvodneniami rozhodnutí\nnadriadeného, ako aj odvolacieho orgánu. Má za to, že žalobca nepreukázal existenciu porušenia\nzákonnosti zo strany žalovaného alebo existenciu inej vady v postupe, ktorý predchádzal vydaniu\núzemného rozhodnutia, a ani vo vydanom územnom rozhodnutí, preto navrhujeme súdu, aby\nrozhodnutie žalovaného č. 20-1955/2019-Ka, ktorým bolo rozhodnuté o umiestnení stavby s názvom:\n„Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy na parcele CKN č. 2276/1J a č. 2275/16 na G. J. XX v\nkatastrálnom území E. C. G.\", vydané dňa 15.10.2019/ právoplatné dňa 07.11.2019, ako vecne správne\npotvrdil a žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol.\n22. Ďalší účastník konania D. N. vo svojom vyjadrení zo dňa 29.11.2023 uviedla, že nevidí dôvod na\npodanie všeobecnej správnej žaloby na preskúmanie rozhodnutia žalovaného, a verí že rozhodnutie\nsúdu bude spravodlivé.\nIV.\nKonanie na správnom súde\n23. S účinnosťou ku dňu 01.06.2023 začal svoju činnosť Správny súd v Košiciach. V súlade s § 3 ods. 3\npísm. c/ zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov\nv znení neskorších predpisov, výkon súdnictva prešiel z Krajského súdu v Košiciach a z Krajského súdu\nv Prešove na Správny súd v Košiciach vo všetkých veciach, v ktorých je od 01.06.2023 daná právomoc\nsprávnych súdov. Od 01.06.2023 je teda na konanie v predmetnej veci príslušný Správny súd v Košiciach\n(ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“).\n24. Správny súd po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu a administratívneho spisu žalovaného\norgánu verejnej správy, preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj priebeh administratívneho konania\npredchádzajúcemu jeho vydaniu, vychádzajúc zo stavu, ktorý existoval v čase právoplatnosti\nrozhodnutia, tak ako to predpokladá § 135 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku\n(ďalej len „SSP“), postupom podľa § 107 ods. 2 SSP v spojení s § 137 ods. 4 SSP, keďže žiaden z\núčastníkov konania nežiadal vec prejednať na pojednávaní, rozsudok verejne vyhlásil dňa 28.10.2025.\n25. Miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo dňa 25.04.2025 oznámené na úradnej tabuli súdu\na súčasne zadané na zverejnenie na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR.\nV.\nRelevantná právna úprava\n26. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\nako „SSP”), konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení\núčinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.\n27. Podľa § 45 ods. 1 Správneho súdneho poriadku je prokurátor je oprávnený podať správnu žalobu\npodľa § 6 ods. 2 písm. a) až d) proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej\nsprávy, proti ktorému podal protest, ktorému nebolo vyhovené.\n\n28. V zmysle § 34 ods. 1 stavebného zákona účastníkom územného konania je navrhovateľ, obec, ak nie\nje stavebným úradom príslušným na územné konanie a ten, komu toto postavenie vyplýva z osobitného\npredpisu.\n29. V zmysle § 34 ods. 2 stavebného zákona v územnom konaní o umiestnení stavby, o využívaní\núzemia, o stavebnej uzávere a o ochrannom pásme sú účastníkmi konania aj právnické osoby a fyzické\nosoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k susedným pozemkom\na stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté.\n30. V zmysle § 35 ods. 1 stavebného zákona územné konanie sa začína na písomný návrh účastníka,\nz podnetu stavebného úradu alebo iného orgánu štátnej správy. Návrh sa doloží dokumentáciou\nustanovenou vykonávacími predpismi k tomuto zákonu spracovanou oprávnenou osobou (§ 45 ods.\n4), a dokladmi ustanovenými osobitnými predpismi. V návrhu sa uvedie zoznam právnických osôb a\nfyzických osôb, ktorí prichádzajú do úvahy ako účastníci konania a sú navrhovateľovi známi.\n31. V zmysle § 37 ods. 2 stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh\npredovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území\na jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi\nrozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a\nvšeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu,\nprípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti\npráce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o\nkultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ\nposúdenie nepatrí iným orgánom.\n32. V zmysle § 37 ods. 3 stavebného zákona „Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská\ndotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný\núrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou\ndokumentáciou.\"\n33. V zmysle § 139 ods. 2 písm. b) stavebného zákona, ak sa v tomto zákone používa pojem „susedné\npozemky a stavby na nich\", rozumejú sa tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom, ktorý\nje predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch.\n34. V zmysle § 3b ods. 1 zákona č. 135/1961 Zb. o pozemných komunikáciách (cestný zákon) o\npripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z cesty alebo miestnej komunikácie na susedné\nnehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných komunikácií a vjazdov z cesty alebo\nmiestnej komunikácie na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na ochranu dotknutej pozemnej\nkomunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny orgán.\n35. V zmysle § 22 ods. 1 cestného zákona účelové komunikácie slúžia spojeniu jednotlivých výrobných\nzávodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo\nkomunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.\n36. Podľa § 3 ods. 2 cestného zákona miestnu štátnu správu vo veciach miestnych ciest a účelových\nciest vykonávajú obce ako prenesený výkon štátnej správy. Obce na miestnych cestách a na účelových\ncestách určujú použitie dopravných značiek, dopravných zariadení a povoľujú vyhradené parkoviská.\nObce v rámci preneseného výkonu štátnej správy prejednávajú priestupky podľa § 22c na úseku\nmiestnych ciest a účelových ciest.\n37. Podľa § 3b ods. 1 cestného zákona o pripájaní pozemných komunikácií, zriaďovaní vjazdov z\ncesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti, o úpravách alebo zrušení pripojenia pozemných\nkomunikácií a vjazdov z cesty alebo miestnej cesty na susedné nehnuteľnosti rozhoduje s ohľadom na\nochranu dotknutej pozemnej komunikácie a na bezpečnosť premávky na nej príslušný cestný správny\norgán.\n\n38. Podľa § 22 ods. 1 cestného zákona účelové cesty slúžia spojeniu jednotlivých výrobných\nzávodov alebo jednotlivých objektov a nehnuteľnosti s ostatnými pozemnými komunikáciami alebo\nkomunikačným účelom v uzavretých priestoroch alebo objektoch.\n39. Podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č. 35/1984 Zb. súčasťami miestnych komunikácií sú aj priľahlé chodníky,\nverejné parkoviská a obratiská, zariadenia na zabezpečenie a zaistenie priechodov pre chodcov,\npodchody a priechodové lávky.\n40. Podľa § 22 ods. 1 vyhlášky č. 35/1984 Zb. účelovými komunikáciami sú najmä poľné a lesné cesty,\npríchodové cesty k závodom, staveniskám, lomom, baniam, pieskovniam a k iným objektom a cesty v\nuzavretých priestoroch a objektoch.\n41. Podľa § 45 ods. 1 vyhlášky MZP č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných\ntechnických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané\nosobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie (ďalej len „vyhláška č. 532/2002 Z. z.\") rodinný\ndom má mať najmenej jedno garážové stojisko na jeden byt. Ak nemožno garážové stojisko umiestniť\nv dome, stavebným napojením naň alebo samostatne na pozemku rodinného domu, musí byť na tomto\npozemku vymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla.\n42. V zmysle § 46 správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n43. Podľa § 21 ods. 1 písm. a) bod 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) prokurátor vykonáva dozor nad dodržiavaním zákonov\na ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov orgánmi verejnej správy preskúmavaním\nzákonnosti správnych aktov orgánov verejnej správy, a to opatrení orgánov verejnej správy.\n44. Podľa § 23 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je oprávnený podať protest proti správnym\naktom orgánov verejnej správy uvedeným v § 21 ods. 1 písm. a), ktorými bol porušený zákon alebo iný\nvšeobecne záväzný právny predpis.\n45. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších\npredpisov (ďalej len „Správny poriadok“) správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými\nprávnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a\nprávnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.\n46. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\nVI.\nPosúdenie veci správnym súdom\n47. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo rozhodnuté\no umiestnení stavby „Rodinný dom - SO 02 Spevnené plochy\" na pozemkoch KN-C par. č. 2276/1 a č.\n2275/16 na G. J. XX v katastrálnom území E. C. G. pre navrhovateľa A. A., bytom: B. C. A. XX.\n48. V žalobe žalobca vytýkal žalovanému, že v predmetnom územnom konaní identifikoval za účastníkov\nkonania iba vlastníkov bezprostredne susediacich nehnuteľností, teda vlastníkov pozemkov, ktoré majú\nhranicu s pozemkami, na ktorých mala byť novostavba umiestnená. Správny súd sa s takýmto postupom\nžalovaného nestotožňuje a prisviedča argumentácii žalobcu, že žalovaný sa pri ustaľovaní okruhu\núčastníkov konania mal zaoberať povahou priľahlých pozemkov z hľadiska, či pri umiestňovaní stavby\nnemôžu byť potenciálne dotknutí v užívaní svojich pozemkov aj vlastníci ďalších nehnuteľností, nielen\ntých ktoré majú spoločnú hranicu, najmä ak tieto susedné pozemky evidované ako záhrady priľahlých\nrodinných domov slúžia primárne na oddych a vytvárajú pohodu bývania.\n\n49. K uvedenému správny súd uvádza, že žalobca odvodzuje postavenie účastníkov územného konania\naj z ustanovení § 34 stavebného zákona. Podľa § 34 ods. 2 stavebného zákona sú účastníkmi územného\nkonania o umiestnení stavby - popri osobách uvedených v odseku 1 citovaného § - aj právnické\nosoby a fyzické osoby, ktorých vlastnícke alebo iné práva k pozemkom alebo stavbám, ako aj k\nsusedným pozemkom a stavbám vrátane bytov môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté. Stavebný\nzákon vymedzuje pojem „susedné pozemky a stavby na nich“ v ustanovení § 139 ods. 1 písm. c)\nstavebného zákona, pričom sa rozumejú tým pozemky, ktoré majú spoločnú hranicu s pozemkom,\nktorý je predmetom správneho konania podľa tohto zákona a stavby na týchto pozemkoch. Zároveň v\nustanovení § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona je vymedzený pojem „susedná stavba“, ktorou sa\nrozumie aj stavba na takom pozemku, ktorý nemá síce spoločnú hranicu s pozemkom, o ktorý v konaní\npodľa tohto zákona ide, ale jej užívanie môže byť navrhovanou stavbou dotknuté.\n50. Právnou otázkou, či dotknutým účastníkom stavebného/územného konania môže byť aj vlastník\npriamo nesusediaceho pozemku, sa zaoberal Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 5Svk/8/2023\nzo dňa 25.04.2024, ktorý uviedol: „Kasačný súd súhlasí s argumentáciou správneho súdu (bližšie\nbody 16. a 17. tohto rozsudku), že doslovný výklad ustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) stavebného\nzákona, ktorý by sa automaticky premietol do rozhodnutia príslušných stavebných úradov o nepriznaní\núčastníctva v konaní len z dôvodu absencie spoločnej hranice dotknutých pozemkov, by obmedzoval\nvlastníkov priamo nesusediacich pozemkov uplatňovať si svoje práva a právom chránené záujmy v\npredmetnom, či už územnom alebo stavebnom konaní. Kasačný súd ale týmto nehovorí, že v každom\nprípade bude vlastník pozemku, ktorý nemá spoločnú hranicu s pozemkom, na ktorom má byť plánovaná\nstavba realizovaná automaticky účastníkom stavebného konania. Každý jednotlivý prípad sa však bude\nposudzovať podľa konkrétnych okolností prípadu, avšak len samotná neexistencia spoločnej hranice\npozemkov pre rozhodnutie o účastníctve v konaní nemôže byť relevantná“(bod 30.).\n51. Najvyšší správny súd SR vo vyššie citovanom rozsudku poukázal aj na závery rozhodnutia\nÚstavného súdu SR sp. zn. PL ÚS 12/2023 z 11.10.2023, ktorý v bode 32. skonštatoval, že: „Definícia\nsusediacej nehnuteľnosti, ako nehnuteľnosti hraničiacej – v situácii, keď sa účastníkom konania\nmôže stať aj vlastník (alebo držiteľ iného práva) k inej, priamo dotknutej nehnuteľnosti – nevyvoláva\npochybnosti o racionalite definície. Inými slovami, riziko neposkytnutia ochrany vlastníkom iných než\nsusediacich nehnuteľností podľa názoru ústavného súdu nespočíva v definícii susednej nehnuteľnosti,\nako nehnuteľnosti hraničiacej, ale v prípade aplikačnej praxe, ktorá by nezabezpečila dostatočným\nspôsobom vlastníkom iných nehnuteľností možnosť uchádzať sa o postavenie účastníka konania.“\n52. Na účely rozhodovania o účastníctve v stavebnom/územnom konaní nie sú relevantné len\nustanovenia § 139 ods. 2 písm. c) a § 139 ods. 2 písm. d) stavebného zákona, ale aj ustanovenia\nstavebného zákona, v ktorých je vymedzený okruh účastníkov územného a stavebného konania,\na to § 34 ods. 1 a 2, § 59 ods. 1 písm. b). Pre priznanie statusu účastníka konania musí byť\nobligatórne splnená aj ďalšia zákonná podmienka, ktorou je potenciál priameho dotyku na vlastnícke\nalebo iné práva k dotknutým pozemkom (aj susedným) alebo stavbám na nich. Slovné spojenie „priamo\ndotknuté“ vyjadruje stav značnej a bezprostrednej intenzity porušenia a individualizácie subjektu, ktorý\nje porušením dotknutý. Tento stav musí byť v konaní preukázaný (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho\nsúdu SR sp. zn. 3Sžf 1/2010 zo dňa 29.03.2011). Rozhodovacia prax súdov sa ustálila na tom, že\npre posúdenie, či určitá fyzická alebo právnická osoba mala, resp. nemala byť účastníkom územného/\nstavebného konania je potrebné skúmať, či uskutočnením stavby podľa podmienok stavebného\npovolenia existuje možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a stavbám, nie\nje potrebné skúmať reálny faktický zásah do týchto práv (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n8Sžp/20/2012 zo dňa 13.12.2012).\n53. Pozemky vo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania síce\nnemajú spoločnú hranicu s pozemkami navrhovateľa uvedenými v územnom rozhodnutí o umiestnení\nstavby, ale nesporne užívanie pozemkov týchto vlastníkov môže byť stavbou uvedenou v predmetnom\núzemnom rozhodnutí dotknuté. Správny súd zastáva názor, že žalovaný si nesprávne vyložil\nustanovenia stavebného zákona upravujúce účastníkov územného konania, a taktiež § 139 stavebného\nzákona, ktorý vymedzuje niektoré pojmy použité v stavebnom zákone. Samotná skutočnosť, že pozemky\nvo vlastníctve žalobcom uvedených opomenutých účastníkov územného konania a pozemky uvedené\nv územnom rozhodnutí o umiestnení stavby nemajú spoločnú hranicu, nevylučuje, aby vlastnícke právo\ntýchto vlastníkov záhrad priľahlých rodinných domov, resp. užívanie predmetu ich vlastníctva, bolo\n\npriamo dotknuté rozhodnutím o umiestnení stavby. Užívanie týchto pozemkov evidovaných ako záhrady\npriľahlých rodinných domov môže byť rozhodnutím o umiestnení stavby nesporne dotknuté, najmä ak\ntieto pozemky ako záhrady priľahlých rodinných domov slúžia primárne na oddych ich vlastníkov.\n54. Vzhľadom na uvedené a vychádzajúc zo skutkových zistení vyplývajúcich zo súdneho spisu\na administratívneho spisu žalovaného, správny súd dospel k záveru, že okolnosti daného prípadu\ndosvedčujú, že existovala možnosť (potencialita) negatívneho ovplyvnenia užívacích práv susedných\npozemkov uvedených v žalobe, preto mali byť účastníkmi územného konania. Správny súd zdôrazňuje,\nže postačuje existencia, hoc len potenciálneho ovplyvnenia jeho vlastníckych práv, čo vyplýva z\njudikovaného rozhodnutia – uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžp/20/2012, judikát R105/2013.\nPosudzovanie okruhu účastníkov správneho konania je potrebné vykonať s prihliadnutím na všetky\nokolnosti prípadu, pričom aktuálna rozhodovacia prax Najvyššieho správneho súdu SR aj Ústavného\nsúdu SR rozširuje okruh do úvahy pripadajúcich účastníkov konania, ako potenciálne dotknutých\numiestňovanou, či povoľovanou stavbou, aj o vlastníkov pozemkov nemajúcich spoločnú hranicu so\nstavebnými pozemkami. Ustanovenia stavebného zákona upravujúce, kto je účastníkom územného a\nstavebného konania je totiž potrebné vykladať tak, aby sledovali ochranu všetkých tých osôb, ktorým\nzákonodarca v právnej norme stavebného zákona priznal postavenie účastníkov konania spojené\ns procesnými právami vyplývajúcimi so stavebného zákona, či Správneho poriadku, na subsidiárne\npoužitie ktorého odkazuje (v niektorých prípadoch) ustanovenie § 140 stavebného zákona. Žalovaný\ntým, že nekonal so všetkými účastníkmi územného konania, neumožnil im žiadne z ich práv realizovať,\na teda im odoprel možnosť zabezpečiť si ochranu svojich práv a právom chránených záujmov už len\ntým, že im neposkytol žiadnu možnosť proti rozhodnutiu o umiestnení stavby vzniesť námietky, o ktorých\nby mal žalovaný povinnosť rozhodnúť.\n55. Žalobca ďalej namietal, že v danom prípade sa navrhovanou stavbou v územnom konaní cielene\nriešilo pripájanie spevnených plôch (predovšetkým parkovacích miest) ako účelovej komunikácie z\ndvornej časti rodinného domu k miestnej pozemnej komunikácií na ul. Vajanského a opačne (tzv. vjazd a\nvýjazd), k čomu by sa mal vyjadrovať cestný správny orgán podľa §3b ods. 3 cestného zákona za účelom\nvyhodnotenia toho, či zriadením vjazdu z miestnej komunikácie na nehnuteľnosť navrhovateľa a opačne,\nnedôjde k ohrozeniu dotknutej pozemnej komunikácie, keďže žalovaný sa nepoňatím parcely CKN č.\n2275/11 do územného konania taktiež vyhol riešeniu aj technických možností umiestňovanej stavby,\nteda vrátane tzv. podbránia, ktoré technicky tvorí komunikačné spojenie s umiestňovanými parkovacími\nplochami a podľa žalobcu toto podbránie nezodpovedá minimálnym technickým požiadavkám v zmysle\ntechnickej normy ČSN 73 6056, ktorá požaduje, aby šírka príjazdovej (výjazdovej) komunikácie\nna vlastnom pozemku bola minimálne 3 m (t.j. šírka jazdného (jednopruhového) pásu 2,5 m, plus\nvzdialenosť dvakrát po 0,25 m, ktorá pre zmenu zodpovedá vzdialenosti medzi vozidlom v pohybe a\npevnými prekážkami).\n56. K uvedenej námietke žalobcu správny súd uvádza, že po preštudovaní administratívneho spisu\nsa v tejto súvislosti stotožňuje s názorom vyjadreným v rozhodnutí Ministerstva dopravy a výstavby\nSR, sekcia stavebnej úpravy a verejných prác, č. 37626/2021/SSSVP/102005 zo dňa 08.09.2021,\nktoré rozhodovalo v konaní o odvolaní v predmetnej veci, a v ktorého odôvodnení sa uvádza, že pre\nrodinné domy platí § 45 ods. 1 vyhlášky č. 532/2002 Z. z., podľa ktorej musí byť na tomto pozemku\nvymedzená zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla. Plocha na pozemku rodinného domu určená\nna odstavenie vozidla, resp. vozidiel nie je považovaná za parkovisko podľa § 8 ods. 3 vyhlášky č.\n35/1984 Zb. a podľa ktorej je parkovisko súčasťou pozemnej komunikácie. Takáto odstavná plocha\npre odstavenie osobných motorových vozidiel by bola považovaná za parkovisko len v prípadoch\nnapr. v obytných, administratívnych zariadeniach občianskej vybavenosti, dopravných, obchodných a\nrekreačných zariadeniach, ktoré sa navrhujú podľa STN 73 6056 Odstavné a parkovacie plochy cestných\nvozidiel a ktoré sú súčasťou cesty. Cesta, ktorej súčasťou je aj parkovisko, je dopravnou stavbou, na jej\npovolenie, resp. kolaudáciu sú vecne a miestne príslušné cestné správne orgány podľa § 3 cestného\nzákona. Cestné správne organy na takejto napr. účelovej ceste vrátane parkoviska určujú použitie\ndopravných značiek a v rámci parkoviska je potrené vytvoriť aj parkovacie miesto pre invalidov podľa\n§ 58 ods. 2 vyhlášky č. 532/2002 Z. z. Takéto cesty sú užívané verejnosťou a pre užívanie platí na\nnich \"zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov. Na základe\nuvedenej úvahy ministerstvo nedospelo k záveru, že na pozemku rodinného domu nie sú spevnené\nplochy považované za súkromnú účelovú komunikáciu - cestu, plochu určenú na odstavenie motorových\nvozidiel nemožno považovať a posudzovať ako parkovisko. Ministerstvo na základe § 45 ods. 1 vyhlášky\n\nč. 532/2002 Z. z. uviedlo, že na pozemku rodinného domu sa obyčajne v konaní stavebného úradu v\nprojektovej dokumentácii vo výkrese „situácia\" určí zodpovedajúca plocha na odstavenie vozidla, resp.\nvozidiel, ale príjazd k uvedenej odstavnej ploche sa nepovažuje za súkromnú účelovú komunikáciu,\nprojektant príjazdovú plochu označí na pozemku ako spevnené plochy, jeho materiálové vyhotovenie\nnie je predpísané právnymi predpismi ani normou. Takéto spevnené plochy na pozemku rodinného\ndomu umiestňuje aj povoľuje a kolauduje všeobecný stavebný úrad, nie cestný správny orgán. Plocha\nurčená na odstavenie motorových vozidiel na pozemku rodinného domu je určená na užívanie spolu s\nrodinným domom, neslúži na parkovanie ani jazdenie verejnosti. Podľa vyjadrenia ministerstva uviedlo,\nže v danom konkrétnom prípade predmetom územného rozhodnutia sú výlučne spevnené plochy a\nodstavné plochy pre osobné motorové vozidlá pri rodinnom dome, resp. dvoch rodinných domoch, a\nto RD súp. č. XXX a RD č. 787 (viď LV č. XX), ktoré boli skolaudované v minulosti. Z úradnej činnosti\nje ministerstvu známe, že rodinný dom súp. č. XXX má byť zmenený na rodinný dom s 3 bytovými\njednotkami (3x2 izbové + kuchynský kút), proti povolenie v spojenom územnom a stavebnom konaní\nbol podaný protest prokurátora. K napojeniu spevnených plôch a odstavných plôch na verejnú, miestnu\ncestu - G. J. G. E. C. G. cez podbránie je potrebné uviesť, že takéto dopravné napojenie existovalo\nv minulosti a dodnes slúži ako jediný prístup na pozemky za rodinným domom súp. č. 627. Posudzovať\npodbránie, ktoré je stavebno-technicky súčasťou rodinného domu súp. č. XXX ako nové dopravné\nnapojenie nehnuteľnosti na cestnú sieť a súčasť súkromnej účelovej komunikácie nie je v súlade s\ncestným zákonom a jeho vykonávacou vyhláškou. K aplikácii § 3b cestného zákona je potrebné uviesť,\nže sa vzťahuje na zriaďovanie zjazdov z cesty na pozemky a ich úpravy a zmeny, v tomto prípade\nzostáva podľa názoru . okresného úradu aj ministerstva nezmenený. Pred domom súp. č. XXX je\nchodník, nasleduje zelený pás a miestna komunikácia -Vajanského ulica. Obyvatelia ulice využívajú\nzelený pás a chodník aj na prejazd k svojim pozemkom a domom bez špeciálneho stavebno-technického\nvyhotovenia, niektorí majú príjazd vysypaný drobným štrkom. Uvedená lokalita patrí k staršej zastavenej\nštvrti. Podľa názoru ministerstva cestný správny orgán v danom konkrétnom prípade nebol vylúčeným\ndotknutým orgánom, pretože nové pripojenie k nehnuteľnosti alebo jeho zmena nenastala. Z dôvodov\nvyššie uvedených správny súd túto žalobnú námietku vyhodnotil ako neopodstatnenú.\n57. Vzhľadom na uvedené správny súd konštatuje, že žalobca v správnej žalobe dôvodne namietal, že\nžalovaný nesprávne práve posúdil možnosť ovplyvnenia vlastníckych alebo iných práv k pozemkom a\nstavbám vlastníkov susedných parciel, t.j. Radovana K. (parcela CKN č. 2319), Ing. Miloša S. (parcela\nCKN č. 2274) a Vladimíra a Heleny S. (parcela CKN č. 2272), a k neurčeniu týchto osôb ako účastníkov\nkonania v predmetnom územnom konaní, čo ovplyvnila skutočnosť spočívajúca vo vytvorení novej\nparcely v tvare „L\" (pozostávajúcej z parcely CKN č. 2276/2 o výmere 33 m2 a 2275/17 o výmere 5\nm2) pozdĺž všetkých troch parciel susedov (O. F., H. B. E. P. G. a A. S.) a umiestňovanou stavbou v\núzemnom konaní, a to v časti štvrte rodinných domov a ich záhrad slúžiacich primárne len na oddych.\n58. Na základe vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žaloba je v časti týkajúcej sa námietky\nnesprávneho právneho posúdenia veci žalovaným dôvodná, a preto napadnuté rozhodnutie žalovaného\nzrušil podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.\n59. Žalovaný v ďalšom konaní po zrušení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia opätovne posúdi\nsplnenie podmienok pre priznanie postavenia vlastníkov susedných parciel, t. j. Radovana K. (parcela\nCKN č. 2319), H. B. E. (parcela CKN č. 2274) a G. a A. E. (parcela CKN č. 2272), ako účastníkov\nv predmetnom územnom konaní, pričom svoje rozhodnutie riadne odôvodní v súlade s obsahom\nadministratívneho spisu, relevantnou právnou úpravou a rozhodovacou činnosťou súdov, pričom sa\nriadne vysporiada so splnením podmienok podľa Stavebného zákona. Právnym názorom správneho\nsúdu je žalovaný v ďalšom konaní viazaný (§ 191 ods. 6 SSP).\n60. Podľa § 170 písm. c) SSP, žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, ak\nkonanie bolo začaté na základe žaloby prokurátora.\n61. Podľa § 175 ods. 1 SSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v\nrozhodnutí, ktorým sa konanie končí.\n62. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 170 písm. c) SSP, tak že na prokurátora sa podľa\nSSP bez obmedzenia vzťahuje imunita vo vzťahu k náhrade trov konania a v jej rámci osobitná záujmová\nzásada, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ani v konaní začatom na základe\n\nžaloby prokurátora. Pokiaľ ide o zodpovednosť za procesný úspech alebo za zavinenie podľa § 167\nods. 1 a § 171 SSP, nemožno prokurátorovi uložiť povinnosť nahradiť trovy konania. Toto pravidlo platí\nbezvýnimočne a vo vzťahu ku všetkým subjektom, ktorým by mohol potenciálny nárok na náhradu trov\nkonania vrátane trov dokazovania vzniknúť.\n63. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4\nSSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od\njeho doručenia na Správny súd v Košiciach.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh) (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti, alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\n\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [{"guid": "ussr:da4caaec-1f9f-4968-a5db-c82f7ac2623a", "ecli": "ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1", "spisova_znacka": "PL. ÚS 12/2023", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. PL. ÚS 12/2023 z 11. 10. 2023", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2023-10-11", "citacie_n": 9, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:USSR:2023:PL.US.12.2023.1"}, {"guid": "3d6c775c-f062-41cd-a68c-ffc9bb46a29f:c9d9dd3d-8469-48d4-b90a-1df966ed0a0d", "ecli": "ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200144.1", "spisova_znacka": "5Svk/8/2023", "nazov": "Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 5Svk/8/2023 z 25. 4. 2024", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "datum_vydania": "2024-04-25", "citacie_n": 6, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSSR:2024:5021200144.1"}], "citovane_v": []}