Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/145/2021 7021200544 26. 03. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7021200544.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey Darákovej a členov senátu JUDr. Pavla Tkáča a Mgr. Bc. Mariána Haladeja (sudcu spravodajcu), v právnej veci žalobcu: PERTEX s.r.o., so sídlom Červenej armády 298, 991 22 Bušince, Slovenská republika, IČO:36 022 942, právne zastúpený: JUDr. Ondrej Szilágyi, so sídlom Dr. Vodu 2, 984 01 Lučenec, Slovenská republika, IČO 37998528, proti žalovanému: Národný inšpektorát práce, so sídlom Masarykova 1887/10, 04001 Košice, Slovenská republika, IČO: 00166405 o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. O - 147/2021 zo dňa 31.05.2021, vo veci uloženia pokuty za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania a jemu predchádzajúceho administratívneho konania, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie Národného inšpektorátu práce č. O - 147/2021 zo dňa 31.05.2021, ako aj rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu Inšpektorátu práce Košice č. 43/21/O zo dňa 12.04.2021 a vec vracia Inšpektorátu práce Košice na ďalšie konanie. II. Žalobcovi priznáva voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou, doručenou dňa 05.08.2021 pôvodne Krajskému súdu v Košiciach ( ďalej aj „pôvodný správny súd“ ), sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. O - 147/2021 zo dňa 31.05.2021 ( ďalej „napadnuté rozhodnutie“ alebo aj „žalované rozhodnutie“ ) v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Košice ( ďalej aj „správny orgán prvého stupňa“) č. 43/21/O zo dňa 12.04.2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žalobca žiadal, aby mu súd priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu vynaložených trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej tiež aj len „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“, ktorý vo veci rozhodol v zákonnom zložení senátu v zmysle platného rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach Priebeh a výsledky administratívneho konania 3. Správny orgán prvého stupňa vykonal u žalobcu dňa 16.12.2020 kontrolu, ktorá bola zameraná na dodržiavanie zákazu nelegálneho zamestnávania. Počas výkonu kontroly boli zistené nedostatky u žalobcu, ktoré boli zaznamenané v protokole o výsledku kontroly zo dňa 12.02.2021, konkrétne, že žalobca využíval závislú prácu osoby A. B., ktorý mal vykonávať pomocné práce ako závozník
pre šoféra žalobcu (C. D.) a nemal so žalobcom uzatvorený pracovnoprávny vzťah, u zamestnanca C. D. zistil inšpektor správneho orgánu prvého stupňa porušenie zákona o nelegálnom zamestnávaní a to, že žalobca mal s p. C. D. síce uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, ale žalobca neprihlásil zamestnanca - C. D. do registra poistencov a sporiteľov starobného dôchodkového sporenia v Sociálnej poisťovni. Žalobca v prípade zamestnanca C. D. priamo do protokolu uviedol, že zamestnanca prihlásil do Sociálnej poisťovne, čo neskôr, v rámci preverovania správneho orgánu prvého stupňa bolo potvrdené, že zamestnanec C. D. bol skutočne prihlásený do Sociálnej poisťovne. V prípade osoby A. B., žalobca uviedol priamo v protokole, že A. B. sa prišiel pozrieť na prácu, ktorú by v budúcnosti možno vykonával. Podľa vyjadrenia konateľa žalobcu mal údajne pomáhať iba vodičovi C. D. pri tlmočení do slovenčiny, nakoľko neovládal v dostatočnej miere slovenský jazyk. Pán A. B. (ako domnelý zamestnanec) uviedol do zápisnice o podaní vysvetlenia spísanej bezprostredne po kontrole (ktorú však odmietol podpísať), že bol u žalobcu prvýkrát a na prácu ho mal sám zavolať iný zamestnanec žalobcu, práve pán C. D. a mal mu pomáhať ako závozník, nemal uzatvorenú žiadnu zmluvu so žalobcom. 4. Na podklade protokolu začal správny orgán prvého stupňa správne konanie vo veci uloženia pokuty a to oznámením o začatí správneho konania zo dňa 08.03.2021, ktoré bolo žalobcovi doručené dňa 18.03.2021. Žalobca sa k začatiu správneho konania vyjadril tak, že osoba A. B. sa prišiel iba pozrieť na pracovnú príležitosť, či by sa mohol do budúcna zamestnať. Pomáhal vodičovi kamiónu – zamestnancovi žalobcu p. C. D., pretože mal problém so slovenčinou, pri vykládke kamiónu nebol. Podľa vyjadrenia žalobcu pán Gabriel Olah nevykonával počas kontroly žiadnu závislú prácu na pokyn konateľa žalobcu, ani na pokyn inej osoby 5. Správny orgán prvého stupňa vydal rozhodnutie č.43/21/O zo dňa 12.04.2021, ktorým bola žalobcovi uložená pokuta vo výške 3000,- Eur podľa § 19 ods. 2 písm. a) bod 1 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcií práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov za porušenie povinností stanovených predpismi uvedenými v § 2 ods. 1 písm. a) bod 4 zák. č. 125/2006 Z.z. o inšpekcii práce a o zmene a doplnení zák. č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, konkrétne § 3 ods. 2 v nadväznosti na § 2 ods. 2 písm. a) zák. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov spočívajúcej v tom, že žalobca porušil zákaz nelegálneho zamestnávania tým, že dňa 16.2.2020 o 11:33 hod. využíval závislú prácu fyzickej osoby A. B., ktorý pre žalobcu vykonávala pomocné práce pre šoféra ako závozník na pracovisku žalobcu v E. F., a nemal s ním založený pracovnoprávny vzťah podľa osobitného predpisu (zák. č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce v znení neskorších predpisov ) 6. Žalobca doručil správnemu orgánu prvého stupňa dňa 03.05.2021 odvolanie proti prvostupňovému rozhodnutiu. V podanom odvolaní žiadal o opätovné posúdenie a prešetrenie prípadu a následne o vydanie nového rozhodnutia. Mal za to, že výpoveď A. B. bola prekrútená, z dôvodu, že tento nehovorí dobre po slovensky. Ak A. B. tvrdil, že prepravuje do Miškolca, tak uvedené tvrdenie sa nezakladalo na pravde, čo bolo preukázané CMR. V závere odvolania uviedol, že A. B. si neprišiel pozrieť pracovný proces, lebo tento už pozná, ale len podmienky týkajúce sa pracoviska ( kde bude bývať a s kým bude pracovať). 7. Žalovaný v súvislosti s odvolacou námietkou žalobcu, že výpoveď A. B. bola prekrútená, pretože A. B. si neprišiel pozrieť pracovný proces, ale len podmienky týkajúce sa pracoviska, žalovaný upriamil pozornosť na obsah jeho výpovede. V rámci výpovede A. B. jednoznačne uviedol, že pracoval ako závozník. Zamestnanec sám uviedol, že vykonával prácu, zároveň uviedol aj to, že kam má ísť im určil majiteľ firmy. Ďalej žalovaný poukázal na skutočnosť, že A. B. pre žalobcu pracoval v minulosti a preto možno usudzovať, že druh vykonávanej práce, ako aj pracovné postupy poznal. K výške uloženej pokuty žalovaný uviedol, že správny orgán prvého stupňa pri určovaní výšky prihliadal na zákonné, relevantné skutočnosti. Podotkol, že uložením pokuty sa sledovalo najmä jej výchovné a preventívne pôsobenie. V závere napadnutého rozhodnutia žalovaný konštatoval, že sa stotožnil s právnym názorom správneho orgánu prvého stupňa a dospel k záveru, že argumentácia žalobcu nie je dôvodom na zmenu alebo zrušenie napadnutého rozhodnutia. Konanie pred správnym súdom
8. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu podľa § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z.z. Správneho súdneho poriadku v účinnom znení ( ďalej „SSP“) z dôvodov uvedených v § 191 ods. 1 písm. c) a písm. e) SSP. V správnej žalobe citoval z čestného prehlásenia A. B., z ktorého vyplývalo, že z dôvodu jeho slabej znalosti slovenského jazyka došlo k nedorozumeniu medzi A. B. a zamestnancom správneho orgánu prvého stupňa v súvislosti s vykonaným záznamom. Žalobca ďalej tvrdil, že nemal vedomosť o prítomnosti A. B. na pracovisku žalobcu v Kráľovskom Chlmci. Tento sa na uvedenej adrese zdržiaval z vlastnej iniciatívy, nie za účelom vykonávania pracovnej či obdobnej činnosti pre žalobcu, či zaúčania sa, ale len z dôvodu obhliadky pracoviska. Náhodne sa stretol s iným zamestnancom, ktorý mu ponúkol možnosť ísť s ním na pracovnú cestu. V tejto súvislosti podotkol, že A. B. ani nemohol vykonávať žiadne pomocné práce, keďže nie je držiteľom vodičského oprávnenia, takže ako pomocný šofér by nemohol pomáhať. K práci pri nakladaní nákladného motorového vozidla žalobca uviedol, že tovar sa nakladá pomocou vozíka, na ktorom pracuje jedine vozičkár a nie je potrebná druhá osoba. Tovar, ktorý sa nakladá, má hmotnosť zvyčajne 400 až 500 kg, t.j. fyzicky (rukami) sa s ním pohnúť ani nedá. Ďalej žalobca uviedol, že v čase vykonania kontroly s ním A. B. nebol v zamestnaneckom ani v inom obdobnom pomere. Zároveň nemali ani dohodnutý presný termín nástupu a ani nebolo isté, či v budúcnosti A. B. nastúpi do zamestnania. V závere podanej žaloby žalobca upriamil pozornosť na skutočnosť, že prostredníctvom rôznych projektov cez ÚPSVaR zamestnával zamestnancov a preto by si nedovolil, aby fyzická osoba pre neho pracovala bez pracovnej zmluvy, resp. dohody a takto riskoval zastavenie projektov cez ÚPSVaR nelegálnym zamestnávaním jednej osoby. V tejto súvislosti uviedol, že pokiaľ bude nútený uhradiť pokutu 3 000,- Eur a ukončiť zamestnávanie prostredníctvom projektov ÚPSVaR bude táto situácia pre neho likvidačná, pravdepodobne bude nútený zatvoriť svoje prevádzky a ukončiť podnikateľskú činnosť. 9. Žalovaný v písomnom vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 02.11.2021 zotrval na právnej argumentácii obsiahnutej v napadnutom rozhodnutí a navrhol podanú žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Vyjadril názor, že obrana žalobcu je účelová, a videl v nej snahu vyhnúť sa sankcií za porušenie právnych predpisov. V závere svojho vyjadrenia žalovaný uviedol, že v rámci výkonu inšpekcie práce a aj v prebiehajúcom správnom konaní postupoval v súlade s platnými právnymi predpismi, tak aby chránil aj práva žalobcu. Žalobca bol informovaný za aký správny delikt mu bola uložená sankcia, bol mu poskytnutý dostatočný čas na prípravu, mal možnosť sa vyjadriť k správnemu deliktu, za ktorý mu následne bola uložená sankcia. Žalovaný zdôraznil, že sa zodpovedne, dôsledne a svedomito zaoberal so všetkými námietkami a v napadnutom rozhodnutí sa s nimi náležite a dostatočne vysporiadal. 10. Žalobca v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalovaného (replika zo dňa 09.12.2021) zopakoval svoje žalobné argumenty a opätovne zdôraznil, že o prítomnosti A. B. nemal vedomosť. Vyjadril názor, že na základe jednej zápisnica nemožno konštatovať porušenie predpisov o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní. 11. Žalovaný v duplike podanej dňa 20.12.2021 uviedol, že sa v plnom rozsahu pridržiava svojho písomného vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.10.2021 (pozn. správneho súdu správne malo byť uvedené zo dňa 02.11.2021) . 12. Výzvou správneho súdu zo dňa 03.01.2024 bol žalovaný vyzvaný na predloženie videozáznamu z výkonu inšpekcie, na ktorý odkazoval v protokole č. IKO-9-26-2-2.3/P-E25-21, č. spisu IPKE/ IPKE_PPVIKO/KON/2021/436 zo dňa 12.02.2021. Na predmetnú výzvu žalovaný reagoval podaním zo dňa 09.01.2024 v ktorom uviedol, že predmetný videozáznam nebol posudzovaný ako dôkaz v administratívnom konaní, nakoľko došlo k jeho trvalému poškodeniu a nebolo ho možné prehrať na technickom zariadení. 13. Správny súd v danej veci rozhodol bez nariadenia pojednávania, rozsudok dňa 26.03.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Správny súd v danej veci nevykonával žiadne dokazovanie, ktoré by zohľadňoval ako podklad pre svoje rozhodnutie a s ktorým by mal oboznámiť účastníkov konania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli Správneho súdu v Košiciach dňa 18.03.2025.
Relevantné právne predpisy 14. Podľa § 493e SSP „ Konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté.“ 15. Podľa § 177 ods. 1 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.“ 16. Podľa § 194 ods. 1,2 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „1) Správnym trestaním sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy o priestupku, správnom delikte alebo o sankcii za iné podobné protiprávne konanie.“ „2) Ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie vo veciach správneho trestania ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.“ 17. Podľa § 195 SSP v jeho znení účinnom do 30.06.2023 „Správny súd nie je vo veciach správneho trestania viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak a)zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci alebo skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, b)ide o skúmanie otázky zániku zodpovednosti za priestupok, uplynutia prekluzívnej lehoty alebo premlčacej lehoty, v ktorej bolo možné vyvodiť zodpovednosť za iný správny delikt alebo za iné podobné protiprávne konanie, c)ide o základné zásady trestného konania podľa Trestného poriadku, ktoré je potrebné použiť na správne trestanie, d)ide o dodržanie zásad ukladania trestov podľa Trestného zákona, ktoré je potrebné použiť aj na ukladanie sankcií v rámci správneho trestania, e) ide o skúmanie, či uložený druh sankcie a jej výška nevybočili z rozsahu správnej úvahy orgánu verejnej správy.“ 18. Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 311/2001 Z.z. zákonníka práce v znení účinnom v rozhodnom čase (t.j.v čase výkonu kontroly, ďalej aj „zákonník práce“) „Závislá práca je práca vykonávaná vo vzťahu nadriadenosti zamestnávateľa a podriadenosti zamestnanca, osobne zamestnancom pre zamestnávateľa, podľa pokynov zamestnávateľa, v jeho mene, v pracovnom čase určenom zamestnávateľom.“ 19. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase „Nelegálna práca je závislá práca, ktorú vykonáva fyzická osoba pre právnickú osobu alebo fyzickú osobu, ktorá je podnikateľom1) a nemá s právnickou osobou alebo s fyzickou osobou, ktorá je podnikateľom, založený pracovnoprávny vzťah alebo štátnozamestnanecký pomer podľa osobitného predpisu2).“ 20. Podľa § 17b ods. 8 zákona č. 82/2005 Z.z. o nelegálnej práci a nelegálnom zamestnávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom v rozhodnom čase „Inšpektorát práce uloží pokutu zamestnávateľovi alebo fyzickej osobe za porušenie zákazu nelegálneho zamestnávania od 2 000 eur do 200 000 eur, a ak ide o nelegálne zamestnávanie dvoch a viac fyzických osôb súčasne, najmenej 5 000 eur“ Právny názor správneho súdu 21. Správny súd v Košiciach konajúc primárne podľa ust. § 177 a nasl. SSP, po zistení, že správna žaloba bola podaná oprávnenou osobou a včas, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie ako aj postup, ktorý predchádzal jeho vydaniu, oboznámil sa s administratívnym spisom, v medziach vznesených námietok a vyjadrení účastníkov konania prednesených v písomných vyjadreniach, preskúmal žalované rozhodnutie, i nad rámec vznesených námietok postupom podľa § 195 SSP a dospel k záveru, že podaná žaloba je dôvodná.
22. V prejednávanej veci ide o prieskum rozhodnutia žalovaného, na podklade ktorého bola žalobcovi uložená pokuta za správny delikt, teda ide o vec spadajúcu pod správne trestanie. Správne trestanie za správne delikty v zmysle rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (napr. sp. zn. 8Sžo/147/2008) musií podliehať rovnakému režimu ako trestný postih za trestné činy a ďalej je potrebné poukázať na zásadu zákonnosti v zmysle článku 49 Ústavy Slovenskej republiky a na judikatúru Ústavného súdu Slovenskej republiky. Na rozhodovanie o správnych deliktoch dopadajú požiadavky aj podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého "akékoľvek trestné obvinenie", je potrebné poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní, ako aj v správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu a preto bolo nutné posúdiť aplikáciu zásad trestného konania. Rovnako k uvedenému pristupuje Európsky súd pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) vo svojej judikatúre (napr. Engel a ostatní c. Holandsko) vykladá pojem trestné obvinenie a trest extenzívnym spôsobom oproti vnútroštátnej legislatíve. Inak povedané, to čo sa podľa vnútroštátneho právneho poriadku považuje za priestupok a sankciu, môže mať podľa judikatúry povahu trestného činu a trestu. Pojem trestné obvinenie, či trestný čin definuje ESĽP autonómne, čo znamená, že nepovažuje za trestné obvinenie len skutky, ktoré sú výslovne označené vnútroštátnym poriadkom za trestné činy. Z toho ďalej vyplýva, že zásady trestného práva možno vzťahovať tak na činy patriace podľa slovenského právneho poriadku medzi trestné činy, ako aj na činy patriace medzi priestupky, resp. iné správne delikty. 23. Správne delikty právnických osôb sú postihované bez ohľadu na zavinenie, nakoľko zavinenie nie je pojmovým znakom správneho deliktu právnickej osoby. Podstatné je iba to, či k porušeniu zákona objektívne došlo alebo nie. Subjektom deliktu je právnická osoba spôsobilá na protiprávne konanie (tzv. deliktuálna spôsobilosť, ktorá je spojená s jej vznikom a existenciou). Z toho vyplýva záver, že žalobca zodpovedá za porušenie povinnosti založenej na objektívnej zodpovednosti za správny delikt. Hlavným poslaním verejnej správy nie je trestať, čo súvisí so zásadou subsidiarity správneho trestania a správny trest má miesto len tam, kde nepostačujú iné nástroje a prostriedky dovolené právom, zákony v niektorých prípadoch limitujú úvahu správneho orgánu o výške pokuty, ustanovením jej dolnej hranice. 24. Medzi účastníkmi bola spornou otázkou predovšetkým existencia znakov závislej práce, teda či vzťah medzi žalobcom a osobou zistenou na pracovisku žalobcu pánom A. B. vykazoval znaky závislej práce. 25. Definícia pojmu „závislá práca“, obsahujúca definičné znaky je uvedená v § 1 ods. 2 zákonníka práce, má kogentnú povahu, zdôrazňuje aj výslovným príkazom uskutočňovať závislú prácu výlučne v pracovnom pomere a súčasne zákazom, podľa ktorého sa výkon závislej práce nesmie uskutočňovať zmluvnými formami občianskeho práva alebo zmluvnými formami obchodného práva. Podľa existujúceho právneho stavu stačí na pojem „závislá práca“ osobný výkon práce, nadriadenosť a podriadenosť, t. j. princíp subordinácie, súčasne musí ísť o prácu vykonávanú v mene zamestnávateľa a podľa pokynov zamestnávateľa a prácu vykonávanú v pracovnom čase určenom zamestnávateľom. Tým, že sa vyžaduje, že musí ísť o prácu vykonávanú v mene zamestnávateľa, a nie v mene zamestnanca, celkom zásadným spôsobom sa odlišuje od pojmu „podnikanie“ tak, ako ho vymedzuje Obchodný zákonník alebo živnostenský zákon, podľa ktorých podnikaním je samostatná zárobková činnosť vykonávaná vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť na účely dosiahnutia zisku. 26. V danom prejednávanom prípade, ak podrobíme zistené skutočnosti v administratívnom spise testu existencie prvokov závislej práce, keď sa vychádza zo žalovaného rozhodnutia, podkladom ktorého bol aj protokol o vykonaní kontroly, je možné badať, že nie je jednoznačne a určite bez pochýb preukázané, že sú splnené všetky znaky závislej práce vo vzťahu - žalobca a osoba A. B.. Z predložených listín, predovšetkým zápisníc o podaní informácie od osôb, ktoré boli vypočuté počas výkonu kontroly inšpektormi, a ktoré sa nachádzali u žalobcu, nevyplýva skutočnosť, že by existoval vzťah s prvkami závislej práce medzi žalobcom a A. B., ako domnelým zamestnancom, najmä nie je možné bez pochýb ustáliť, že táto osoba pracovala u žalobcu s vedomím zamestnávateľa. A. B. uviedol do zápisnice ( ktorú však odmietol podpísať ), že sa nachádza u žalobcu prvýkrát a na prácu ho zavolal jeho kolega C. D., ktorý bol zamestnaný ako vodič. Z výpovede účtovníčky žalobcu vyplýva, že vodičov C. D. a A. B. videla prvýkrát a zrejme ich zavolal konateľ žalobcu (domnievala sa ). Konateľ žalobcu uviedol, že na prácu zavolal pána C. D., s ktorým mal uzatvorenú dohodu o pracovnej činnosti, pričom vo vzťahu k pánovi A. B. uviedol, že ten sa prišiel opýtať iba na prácu a uviedol, že pomáhal vodičovi kamiónu, pretože mal problémy so slovenčinou, ako to vyplýva zo zápisníc. Správny súd je si vedomý, že správny delikt, za ktorý uložil pokutu žalobcovi, je založený na objektívnej zodpovednosti. Na strane druhej však je nevyhnutné, aby v tomto individuálnom prípade, ak existujú pochybnosti (znaky závislej
práce, nedostatočná znalosť slovenského jazyka a s tým súvisiaci problém s porozumením), boli náležite odstránené ďalším dokazovaním. 27. Je nepochybné, že v čase výkonu kontroly na pracovisku u žalobcu bola zistená prítomnosť rôznych osôb, pričom je potrebné determinovať, ktoré osoby sú prítomné oprávnene a ktoré neoprávnene u žalobcu, ktoré osoby sa tam nachádzajú s jeho vedomím, respektíve bez jeho vedomia. 28. V prejednávanej veci je možné teda ustáliť, že absentovala v danom prípade vedomostná zložka žalobcu (konateľa žalobcu), ktorý mal záujem využívať prácu pána A. B. vo vzťahu nadriadenosti a podriadenosti, ako i vo vzťahu k samotnému súhlasu s prítomnosťou žalobcu na pracovisku a vydávaní pokynov na prácu. Z výpovede konateľa žalobcu, svedka C. D., je možné v tomto štádiu konania ustáliť záver, že pán A. B. nebol prítomný na pracovisku so súhlasom konateľa žalobcu alebo ním poverenej osoby. Otázne v tomto prípade je posudzovať možný súhlas zamestnanca žalobcu- pána C. D. s jeho prítomnosťou na pracovisku žalobcu, teda či bol oprávnený takýto súhlas dať, či ho dal v čase, keď bol už zamestnancom a podobne, pretože, ako vyplýva zo zápisnice aj pán C. D. bol v práci prvý deň. Zachytené výpovede zúčastnených a kontrolovaných osôb nezachytili existenciu „dohody na práci“ medzi konateľom žalobcu a osobou A. B.. Jednotlivé výpovede nehovoria priamo nič o tom, že prácu pán A. B. vykonával pre žalobcu, v jeho mene, že ju nevykonával v prospech inej osoby, na základe jeho pokynov a s jeho vedomím. Správny orgán prvého stupňa, ani žalovaný neurobili k týmto znakom závislej práce žiadne konkrétne závery, rovnako neodstránili rozpor medzi tvrdeniami kontrolovaných osôb a konateľom žalobcu, či sa 16.12.2020 na pracovisku nachádzal pán A. B. s vedomím žalobcu alebo bez neho. Nedostatočné zistenie znakov závislej práce však znamená, že zistený skutkový stav v tomto štádiu nepostačuje na riadne posúdenie veci a rozhodnutie. Rovnako je potrebné aplikovať zásadu trestného konania „in dubio pro reo“, pretože ide o vec správneho trestania, a je potrebné vyhodnotiť súčasný stav dokazovania a podkladov na rozhodnutie za nepostačujúci na udržanie záveru pre uloženie pokuty žalobcovi za spáchaný správny delikt. Správny súd v žiadnom prípade neurčuje žalovanému, ani správnemu orgánu prvého stupňa, ako má rozhodnúť, ale poukazuje na skutočnosť, že je potrebné vykonať ďalšie dokazovanie, aby sa mohol jednoznačne ustáliť o existencii správneho delitku. Zároveň správny súd neurčuje povinnosť, aby sa v každom jednom prípade vykonávalo opätovné vypočúvanie osôb, rozsiahle dokazovanie, pre daný - súdom posudzovaný prípad, je to však nevyhnutné, ba priam žiadúce. Rovnako správny súd vníma, že môžu byť ďalšie tvrdenia žalobcu, vyjadrenia dotknutých osôb, už účelové, s cieľom žalobcu „vyviniť sa“ zo zodpovednosti za delikt, o to viac práve tu prichádza úloha prvostupňového správneho orgánu a žalovaného ďalšími úkonmi a náležitým zistením skutkového stavu odstrániť vzniknuté rozpory. 29.Na podporu svojho rozhodnutia správny súd odkazuje na Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Asan/7/2017 zo dňa 10. 04. 2018, konkrétne bod 4.21 cit. : „Podľa názoru kasačného súdu, keďže sa nepodaril odstrániť predmetný rozpor, je na mieste v tomto prípade uplatniť zásadu in dubio pro reo. Kasačný súd súhlasí s argumentom sťažovateľa, že pri posúdení znakov závislej práce sa môže dať rôzna váha rôznym znakom, pričom primárnym znakom je nadriadenosť a podriadenosť. Nedojednanie odmeny, či pracovného času sa má posúdiť ako obídenie zákona a nie ako neprítomnosť znaku. Kasačný súd však zdôrazňuje, že je rozhodujúce brať do úvahy okolnosti konkrétneho prípadu a posúdiť jednotlivé znaky, ako aj vyhodnotiť celkovú situáciu. Každú skutkovú situáciu je potrebné posudzovať osobitne a správny orgán je povinný vykonať dokazovanie tak, aby spôsobom vylučujúcim akékoľvek pochybnosti jednoznačne preukázal opodstatnenosť záveru o nelegálnom zamestnávaní.“ 30.Vo vzťahu k potrebe vykonania ďalšieho dokazovania správny súd poukazuje na Rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp.zn. 7Ssk/25/2023 zo 31. 01. 2024 cit.: „Okrem toho inšpektorát práce ani žalovaný nevenovali pozornosť ani ďalším skutkovým zisteniam, ktoré mohli potvrdiť alebo vyvrátiť pravdivosť údajov uvádzaných v oboch zápisniciach a tým prispieť k riadnemu zisteniu skutkového stavu veci. Predovšetkým sa nevykonalo žiadne dokazovanie na zistenie, či nápoj „fresh“, ktorý sa v čase kontroly pripravoval, skutočne bol v ponuke a či ho teda vôbec bolo možné pripravovať v rámci plnenia úloh obsluhy v pohostinskom zariadení. Skutkové zistenie, že je bežnou súčasťou ponuky, z ktorého inšpektorát práce vychádzal, takisto nemá žiadnu oporu v obsahu administratívneho spisu. Ďalej nebolo ustálené, či X.. W. v daný deň skutočne obslúžil niekoho z hostí, prípadne voči nim inak prejavil, že vykonáva prácu (napr.prijatím objednávky, vyúčtovaním apod.). Nie je ani zrejmé, prečo v tejto súvislosti nebolo vyžiadané vysvetlenie napríklad od prítomnej zamestnankyne J.. W., prípadne prítomných hostí (zákazníkov) medzi zákazníkmi. Na základe toho má kasačný súd za to, že doteraz urobené skutkové
závery nemajú oporu v administratívnych spisoch a celé doterajšie zistenie skutkového stavu orgánmi verejnej správy nebolo ani dostačujúce na riadne posúdenie veci. Na tieto okolnosti mal pritom podľa § 195 písm. a) SSP prihliadať už správny súd, a to o viac, že ich žalobca v správnej žalobe v podstatnej časti namietal.“ Z uvedených dôvodov videl námietku žalobcu, ktorý vytýkal, že skutkový stav nebol dostatočne zistený na riadne posúdenie veci za opodstatnenú. 31. Správny súd vzhliadol nedostatky nielen v rámci odvolacieho konania, ale i v rámci konania pred správnym orgánom prvého stupňa, preto rozhodol podľa § 191 ods. 3 písm. a.) SSP a vrátil vec správnemu orgánu prvého stupňa. 32. Úlohou žalovaného a správneho orgánu prvého stupňa bude v ďalšom konaní sa zaoberať argumentáciou žalobcu vo vzťahu existencii, resp. neexistencii prvkov závislej práce, následnému riadnemu zisteniu skutkového stavu, prípadnému doplneniu dokazovania, tak aby bolo možné bez pochybností a jednoznačne ustáliť záver, že osoba A. B. vykonával pre žalobcu závislú prácu, alebo tento záver vyvrátiť. 33. Podľa § 119 SSP správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd posudzoval možnosť zváženia priaznivejšej neskoršej právnej úpravy podľa 195 SSP, ktorá však v danom prípade nebola priaznivejšia. 34. Z uvedených dôvodov správny súd žalobnému návrhu vyhovel, rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. c.) a e.) SSP zrušil, ako aj zrušil rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu a vrátil vec prvostupňovému správnemu orgánu na ďalšie konanie. 35. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 36. Podľa § 167 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech 37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 167 SSP tak, že priznal ich náhradu žalobcovi v celom rozsahu, ktorý bol v konaní úspešný voči žalovanému. O výške priznaných trov konania bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci samej (§ 175 ods. 2 SSP). 38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.(§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. (§ 493e SSP v spojení s § 443 ods. 1, 2 a 5 SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).