Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-7S/129/2020 7020200394 24. 11. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200394.4
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu ako zainteresovanej verejnosti: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalších účastníkov konania: 1. Východoslovenská distribučná, a.s., so sídlom Mlynská 31, 042 91 Košice, IČO: 36 599 361, 2. i2f, s.r.o., Rozvojová 2, Košice – mestská časť Juh 040 11, IČO: 47 088 613, 3. A. B. C., D. XX, XXX XX D., v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KEOOP3-2020/022090 zo dňa 30.03.2020, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a . II. Žalovanému voči žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a . III. Ďalším účastníkom konania p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 02.06.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OUKE-OOP3-2020/022090 zo dňa 30.03.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-KE-OSZP3-2019/057421 zo dňa 12.12.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zrušenia prvostupňového rozhodnutia a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. II. Administratívne konanie 2. Prvostupňovému orgánu bola dňa 04.11.2019 doručená žiadosť ďalšieho účastníka 1 - stavebníka o vydanie povolenia na uskutočnenie vodných stavieb – SO 06 Areálová prípojka vody, SO 07 Areálová kanalizácia a nový ORL, realizovaných v rámci hlavnej stavby „Parkovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“. Prvostupňový orgán dňa 19.11.2019 oznámil (na webovom sídle) začatie stavebného konania v uvedenej veci všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, zároveň upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania s tým, že účastníkov konania upozornil na možnosť podania
námietok. Na základe uvedeného žalobca v stanovenej lehote predložil prvostupňovému orgánu svoje námietky. 3. Mesto Košice, ako príslušný stavebný úrad, vydal rozhodnutie o umiestnení predmetnej stavby zo dňa 15.04.2019 (právoplatné dňa 29.07.2019) a zároveň listom zo dňa 13.11.2019 vydal záväzné stanovisko podľa § 140b Stavebného zákona, podľa ktorého je dokumentácia pre stavebné konanie na predmetné vodné stavby vypracovaná v súlade s podmienkami územného rozhodnutia, na základe čoho stavebný úrad súhlasil s tým, aby špeciálny stavebný úrad vydal stavebné povolenie na vyššie uvedené vodné stavby. 4. Pre navrhovanú činnosť „Parkovací dom VSD na B. E.“ bolo vedené zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Zákon o posudzovaní vplyvov na ŽP“), na základe ktorého bolo vydané rozhodnutie zo dňa 21.02.2018 (právoplatné dňa 19.05.2018), podľa ktorého sa navrhovaná činnosť nebude ďalej posudzovať a zároveň bolo vydané stanovisko podľa § 38 ods. 4 Zákona o posudzovaní vplyvov na ŽP, v ktorom bol potvrdený súlad žiadosti stavebníka o vydanie stavebného povolenia s podmienkami určenými vo vyššie uvedenom rozhodnutí zo zisťovacieho konania. 5. Prvostupňový orgán, ako špeciálny stavebný úrad pre povoľovanie vodných stavieb, následne vydal prvostupňové rozhodnutie, ktorým vydal stavebníkovi povolenie podľa § 26 ods. 1 Vodného zákona v spojení s § 66 Stavebného zákona a určil podmienky podľa § 26 ods. 2 Vodného zákona na uskutočnenie vodných stavieb – SO 6 Areálová prípojka vody; SO 7 Areálová kanalizácia a nový ORL, realizovaných v rámci stavby „Parkovací dom VSD, Staničné námestie 1, Košice“ na parcelách registra C č. 2014/20, 2026/3, 2026/4, 2026/5, 2027/5, 2028/5, 2028/10 v k. ú. B. F., podľa projektovej dokumentácie vypracovanej autorizovaným stavebným inžinierom pre projektovanie vodných stavieb. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v danom prípade navrhované riešenie vodných stavieb je technicky zdôvodnené a nie sú ním ohrozené ani obmedzené vodné pomery ani všeobecné záujmy a práva iných. 6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že v rozpore s § 46 Správneho poriadku, keďže nemá náležitosti podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 453/2000 Z. z., keďže k rozhodnutiu nebola pripojená projektová dokumentácia. Ďalšie odvolacie námietky žalobca koncipoval obdobným spôsobom ako žalobné dôvody, ktorých obsah je uvedený v bode č. 8 tohto rozsudku. 7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom úvodom zhrnul skutkový stav a odvolacie námietky žalobcu. Ďalej v napadnutom rozhodnutí konštatoval, že prvostupňový orgán v predmetnej veci rozhodoval ako príslušný orgán štátnej vodnej správy podľa § 2 ods. 3, § 3 ods. 1 a § 4 ods. 1 zákona č. 180/2013 Z. z. v spojení s § 5 zákona č. 525/2003 Z. z. a § 61 písm. a) Vodného zákona a ako špeciálny stavebný úrad podľa § 120 Stavebného zákona. Mal za to, že pôsobnosť orgánov štátnej vodnej správy ako špeciálnych stavebných úradov pre povoľovanie vodných stavieb vyplýva z ustanovenia § 120 Stavebného zákona v spojení s § 26 a § 61 Vodného zákona. Žalovaný dospel k záveru, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 3 ods. 1, § 46 a § 47 Správneho poriadku a v prvostupňový orgán sa v rozhodnutí vysporiadal so všetkými námietkami žalobcu, ktoré mali primárne všeobecný charakter bez špecifikácie konkrétnych možných negatívnych vplyvov navrhovanej činnosti na životné prostredie. Mal tiež za to, že vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom prvostupňového rozhodnutia rešpektuje záujmy ochrany vôd. SO 7 rieši odvedenie vôd z povrchového odtoku zo strechy hlavného objektu a parkoviská cez odlučovač ropných látok, existujúcou kanalizačnou prípojkou, spolu so splaškovými vodami z existujúcej administratívnej budovy do jednotnej verejnej kanalizácie. Navrhovanou stavbou nebudú, vzhľadom na charakter a rozsah, ovplyvnené hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a kvalitatívne a kvantitatívne pomery povrchových a podzemných vôd. Stavba sa nachádza mimo akýchkoľvek chránených vodohospodárskych oblastí a nezasahuje do ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Riziko znečistenia podzemných a povrchových vôd únikom ropných látok je minimalizované realizáciou odlučovača ropných látok. SO 6 rieši výstavbu objektov zabezpečujúcich zásobovanie parkovacieho domu požiarnou vodou z existujúceho rozvodu pitnej vody bez nároku na zvýšenie jeho kapacity. Z uvedeného bolo podľa žalovaného jednoznačne zrejmé, že uskutočnenie povolených vodných stavieb nebude mať žiadny vplyv na doterajší spôsob nakladania s vodami respektíve znečisťujúcimi látkami. Žalovaný mal zo spisového materiálu za zrejmé, že územím plánovanej výstavby nepreteká žiadny povrchový vodný tok, ktoré by mohol byť akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnený navrhovanými
vodnými stavbami. Žalovaný tiež konštatoval, že prvostupňový orgán posúdil navrhované vodné stavby v zmysle § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona a vzhľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že realizáciou stavebných objektov - vodných stavieb navrhovaných v rámci stavby „Parkovací dom VSD, B. E. X, G.“ nedôjde k zmenám vo fyzikálnych vlastnostiach útvarov povrchovej vody, alebo k zmenám úrovne hladiny podzemnej vody a tým nedôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody, alebo podzemnej vody. Neexistoval teda žiadny dôvod, aby bola navrhovaná stavba predmetom zisťovacieho hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 16a Vodného zákona a preto nebolo potrebné vydanie rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona. Žalovaný mal tiež za to, že na vydanie prvostupňového rozhodnutia sa ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného zákona nevzťahuje, pretože prvostupňový orgán vo svojom vyjadrení podľa § 28 Vodného zákona vyjadril oprávnený názor, že v prípade predmetných vodných stavieb nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. S uvedenými závermi prvostupňového orgánu sa žalovaný v plnej miere stotožnil, opierajúc sa pritom aj o technické riešenie vodných stavieb. 8. V ďalšom texte napadnutého rozhodnutia sa žalovaný vyjadril k jednotlivým odvolacím námietkam žalobcu s tým, že s projektovou dokumentáciou sa žalobca mal možnosť oboznámiť nahliadnutím do administratívneho spisu a táto napriek tomu, že je súčasťou stavebného povolenia, zasiela sa len stavebníkovi a neposkytuje sa ďalším účastníkom konania. Zopakoval argument prečo v danom prípade nebolo potrebné vydanie rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona okresným úradom v sídle kraja. V súvislosti s argumentáciou žalobcu ohľadne potreby dvoch záväzných stanovísk žalovaný uviedol, že v zmysle ustanovenia § 60 ods. 1 písm. i) Vodného zákona je na rozhodovanie podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona príslušný okresný úrad v sídle kraja, ktorý podľa § 60 ods. 1 písm. j) Vodného zákona rozhoduje aj podľa § 16a ods. 14 Vodného zákona, teda okresný úrad v sídle kraja by bol dotknutým orgánom štátnej správy iba v prípade, ak by sa navrhovaná činnosť posudzovala podľa § 16a Vodného zákona. Záverom žalovaný uviedol, že žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil žiadne nové dôkazy, na základe čoho žalovaný nepovažoval za potrebné doplniť dokazovanie v rámci odvolacieho konania a preto neexistoval dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku. III. Správna žaloba a konanie na krajskom súde 9. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 25.04.2020 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca úvodom správnej žaloby citoval ustanovenia Ústavy SR a „Charty základných práv Európskej únie“ a následne poukázal na svoje motivácie byť účastným v rámci povoľovacích konaní s ohľadom na verejný záujem v oblasti životného prostredia. Dôvody prvostupňového rozhodnutia považoval za neprimerane všeobecné a následne poukázal na ustanovenie § 16a ods. 23 Vodného zákona s tým, že podľa dôvodovej správy k Vodnému zákonu, ako aj z prechodných ustanovení § 80e ods. 1 Vodného zákona vyplýva, že územné rozhodnutie je rozhodnutie, na ktoré sa toto ustanovenie vzťahuje. Ide o zákonný zákaz vydať územné rozhodnutie bez zabezpečenia rozhodnutia o primárnom posúdení vplyvov na vody. Postup prvostupňového orgánu v časti overujúcej splnenie verejných záujmov ochrany vôd bol podľa žalobcu nedostatočný a zrejme v rozpore so zákonom. Mal za to, že znenie § 16a Vodného zákona je nejasné a pri jeho výklade je potrebné vychádzať z účelu a cieľa Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Súdneho dvora EÚ č. C-461/13, ktorý stanovuje povinnosť členských štátov nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody. Z uvedeného rozsudku podľa žalobcu tiež vyplýva, že povoliť možno len ten projekt, ktorý preukáže nezhoršovanie ochrany vôd pričom § 16a Vodného zákona požaduje formu rozhodnutia okresného úradu v sídle kraja. Z ustanovenia § 38a Stavebného zákona v kombinácii s § 16a ods. 23 Vodného zákona podľa žalobcu vyplýva, že stavebný úrad si mal vyššie zmienené rozhodnutie zabezpečiť. Pre účely splnenia § 16a Vodného zákona je podľa žalobcu dotknutým orgánom okresný úrad v sídle kraja, avšak pre účely ostatných záujmov štátnej vodnej správy je to „obyčajný“ okresný úrad. Stavebný úrad tak podľa žalobcu potreboval od štátnej vodnej správy dve záverečné stanoviská podľa § 140b Stavebného zákona. A to záväzné stanovisko štátnej vodnej správy okresného úradu v sídle kraja k splneniu záujmov vyplývajúcich z Rámcovej smernice o vode č. 2000/60/ES vo forme rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona, čo podľa žalobcu zabezpečené nebolo a záväzné
stanovisko štátnej vodnej správy „obyčajného“ okresného úradu k splneniu ostatných environmentálnych záujmov podľa Vodného zákona vo forme vyjadrenie, čo naopak zabezpečené bolo. Žalobca mal za to, že žalovaný v napadnutom rozhodnutí nesplnil kvalitatívne a zákonné náležitosti na formu a obsah odôvodnenia rozhodnutia s tým, že nedostatočné vysvetlenie spôsobu použitia správnej úvahy je vážnou prekážkou pre posúdenie zákonnosti rozhodnutia. V ďalšom texte žalobca poukazovaním na judikatúru najvyššieho súdu namietal kvalitu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a procesné pochybenie spočívajúce v porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku, v rámci ktorého mu malo byť znemožnené právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutia ďalších dôkazov. Nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia videl žalobca tiež v tom, že žalovaný neodôvodnil námietky žalobcu súvisiace s tým z akého dôvodu žalobcovi neboli doručené kópie spisov. 10. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 24.11.2020 k správnej žalobe zopakoval svoju argumentáciu z napadnutého rozhodnutia s tým, že záväzné stanovisko Mesta Košice zo dňa 15.10.2019 bolo potvrdené listom Okresného úradu Košice zo dňa 29.06.2020. Záverom žalovaný navrhol predmetnú správnu žalobu zamietnuť zaviazať žalobcu k trovám konania. IV. Konanie na správnom súde 11. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S“ a predmetnej právnej veci bola pridelená nová spisová značka „KE-7S/129/2020“, pod ktorou je predmetná právna vec vedená na správnom súde. V zmysle uvedeného tak ďalej vo veci konal senát 6S správneho súdu. 12. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania 1, ktorý vo svojom písomnom podaní zo dňa 15.03.2025 uviedol, že v súvislosti so stavbou „Parkovací dom VSD Staničné námestie 1, Košice“ boli Mestom Košice vydané rozhodnutie o umiestnení stavby zo dňa 15.04.2019 a o povolení stavby zo dňa 07.09.2020. Tieto rozhodnutia boli však zmenené rozhodnutím o umiestnení stavby zo dňa 15.02.2022 a rozhodnutím o povolení stavby zo dňa 04.11.2022, v danom prípade však už bola stavba označená ako „Parkovisko VSD, na pozemkoch KN-C parcelné číslo 2026/1, (KN-E 763/21 a 760/1), 2026/3, 2026/4, 2026/5, 2027/5, 2028/5, 2028/6, 2028/10, 2014/20“. Na základe týchto rozhodnutí stavebník pristúpil k realizácii stavby Parkoviska VSD. Uviedol tiež, že predchádzajúce rozhodnutia o umiestnení a povolení stavby parkovacieho domu VSD stratili platnosť v zmysle Stavebného zákona a k realizácii stavby parkovacieho domu VSD nikdy nedošlo. S ohľadom na uvedené navrhol správnu žalobu zamietnuť z dôvodu zneužitia práva alebo bezúspešného uplatňovania práva žalobcom alebo konanie zastaviť. 13. K vyjadreniam žalovaného a ďalšieho účastníka konania 1 sa vyjadril žalobca písomným podaním zo dňa 23.04.2025, v ktorom uviedol, že k zneužitiu práva došlo, avšak na strane stavebníka, ktorý nechal expirovať rozhodnutia vydané v stavebnom konaní a realizoval úplne inú stavbu. V ďalšom texte žalobca podrobil ostrej kritike vyjadrenie ďalšieho účastníka konania 1, opísal svoje právne postavenie v konaniach pred správnymi súdmi s poukazom na ustanovenia Aarhuského dohovoru a poukázal tiež na svoju odbornú zdatnosť v oblasti environmentálneho práva. 14. Na vyjadrenie žalobcu reagoval ďalší účastník konania 1 písomným podaním zo dňa 21.05.2025, v ktorom zotrval na svojom predchádzajúcom písomnom vyjadrení. 15. Žalobca následne predložil správnemu súdu ďalšie písomné podanie zo dňa 16.07.2025, ktorého obsahom však nebola argumentácia k prejednávanej veci, ale prevažne právna argumentácia k procesnému postaveniu zainteresovanej verejnosti v správnom súdnom konaní. 16. Po vykonaní procesných úkonov smerujúcich k príprave právnej veci na rozhodnutie vo veci samej správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 29.10.2025 o 10:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastníci konania 1, 2 a 3. Pojednávania v uvedený deň sa zúčastnili iba zástupkyňa žalovaného a zástupkyňa ďalšieho účastníka konania 1. Právny zástupca žalobcu a ďalší účastník konania 2 svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnili
písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 27.10.2025, resp. 28.10.2025 so súhlasom konať a rozhodnúť v ich neprítomnosti. Ďalší účastník konania 3 svoju neprítomnosť na pojednávaní neospravedlnil. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní navrhla konanie zastaviť z dôvodu, že došlo k strate platnosti rozhodnutí vydaných v stavebnom konaní a tým pádom odpadol predmet prieskumu v predmetnom súdnom konaní. V tejto súvislosti poukázala na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžo/64/2014 zo dňa 16.12.2014 a rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 502/2015. Zástupkyňa ďalšieho účastníka konania rovnako poukázala na to, že v danom prípade odpadol predmet súdneho prieskumu. 17. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SPP o všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, na základe čoho postupom podľa § 116 verejne vyhlásil rozsudok v predmetnej veci dňa 24.11.2025, ktorým správnu žalobu zamietol, žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania a ďalším účastníkom konania priznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd. V. Relevantná právna úprava 18. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní. 19. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 20. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, f) skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g) došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej. 21. Podľa § 190 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 22. Podľa § 168 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 23. Podľa § 169 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. 24. Podľa § 134 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak nie je ďalej ustanovené inak. 25. Podľa § 16 ods. 10 zákona č. 364/2004 Z. z. o vodách a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom v čase podania žiadosti stavebníka (ďalej aj ako „Vodný zákon“), fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody (ďalej len
„navrhovaná činnosť“) je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. 26. Podľa § 16a ods. 1 Vodného zákona, pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti požiada fyzická osoba alebo právnická osoba (ďalej len „žiadateľ“) orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b). 27. Podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona, za nesplnenie environmentálnych cieľov sa nepovažuje ak neúspech pri dosahovaní dobrého stavu podzemnej vody, dobrého ekologického stavu alebo dobrého ekologického potenciálu, alebo pri predchádzaní zhoršenia stavu útvaru povrchovej vody alebo podzemnej vody je dôsledkom nových zmien fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmien úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, alebo ak sa nepodarí zabrániť zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody z veľmi dobrého stavu na dobrý stav v dôsledku nových trvalo udržateľných rozvojových činností človeka a sú splnené súčasne všetky tieto podmienky: bod 1) uskutočnia sa všetky realizovateľné kroky na obmedzenie nepriaznivého dopadu na stav útvaru povrchovej vody alebo stav útvaru podzemnej vody, bod 2) dôvody úprav alebo zmien útvarov povrchovej vody alebo útvarov podzemnej vody sú menovito uvedené a vysvetlené v pláne manažmentu povodia (§ 13) a environmentálne ciele sa vyhodnotia každých šesť rokov, bod 3) dôvody pre tieto úpravy alebo zmeny vyplývajú z nadradeného verejného záujmu alebo prínosy z dosiahnutia cieľov podľa odseku 1 pre životné prostredie a spoločnosť sú prevážené prínosmi nových úprav alebo zmien pre ľudské zdravie, udržanie ľudskej bezpečnosti alebo trvalo udržateľného rozvoja a bod 4) očakávané prínosy týchto úprav alebo zmien vodného útvaru nie je možné z dôvodov technickej realizovateľnosti alebo neprimeraných nákladov dosiahnuť inými prostriedkami, ktoré sú podstatne lepšou environmentálnou voľbou. 28. Podľa § 16a ods. 13 Vodného zákona, ak orgán štátnej vodnej správy rozhodne, že nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b), žiadateľ je oprávnený podať návrh na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti. 29. Podľa § 16a ods. 21 Vodného zákona, ak sa v konaní preukáže, že žiadateľ realizáciou navrhovanej činnosti splní podmienky podľa § 16 ods. 6 písm. b) bodov 1 až 4, orgán štátnej vodnej správy v rozhodnutí zároveň určí, že sa navrhovaná činnosť môže realizovať. 30. Podľa § 16a ods. 23 Vodného zákona, povoľujúci orgán nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa povoľuje navrhovaná činnosť bez vydania rozhodnutia v konaní podľa odseku 13 alebo 21. 31. Podľa § 80e ods. 1 Vodného zákona, § 16a sa nevzťahuje na územné konanie pre navrhovanú činnosť alebo iné konanie o povolení navrhovanej činnosti začaté a právoplatne neskončené pred 15. marcom 2018. 32. Podľa § 6 zákona č. 17/1992 Zb. o životnom prostredí, trvalo udržateľný rozvoj spoločnosti je taký rozvoj, ktorý súčasným i budúcim generáciám zachováva možnosť uspokojovať ich základné životné potreby a pritom neznižuje rozmanitosť prírody a zachováva prirodzené funkcie ekosystémov. 33. Podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
VI. Právne závery správneho súdu 36. Žalobca sa v podanej správnej žalobe domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia poukazujúc na jeho nepreskúmateľnosť (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP), na rozpor skutkového stavu s administratívnymi spismi (§ 191 ods. 1 písm. f/ SSP) a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy (§ 191 ods. 1 písm. g/ SSP). Z obsahu textu podanej správnej žaloby bolo možné vyvodiť, že nepreskúmateľnosť mala podľa žalobcu spočívať v nedostatku dôvodov, rozpor skutkového stavu s administratívnym spisom v nezabezpečení rozhodnutia podľa § 16a Vodného zákona a podstatné porušenie ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy v porušení § 33 ods. 2 Správneho poriadku. 37. K žalobnému dôvodu, že žalobcovi bolo upreté právo na vyjadrenie sa k podkladom rozhodnutia a navrhnutie ďalších dôkazov podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku správny súd uvádza, že žalobca takéto pochybenie prvostupňového orgánu nenamietal v podanom odvolaní, v ktorom sa dožadoval postupu podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku od žalovaného v rámci odvolacieho konania. Keďže žalovaný v rámci odvolacieho konania nevykonával ďalšie dokazovanie a podkladom jeho rozhodnutia bolo primárne napadnuté rozhodnutie a odvolanie žalobcu, na aplikáciu § 33 ods. 2 Správneho poriadku tak zo strany žalovaného nebol daný dôvod, čo žalovaný aj uviedol v napadnutom rozhodnutí a neodvolával sa na ustanovenia § 23 Správneho poriadku (nazeranie do spisov) tak, ako to tvrdí žalobca v podanej žalobe. Pokiaľ sa v rámci odvolacieho konania nevykonáva ďalšie dokazovanie, resp. ak odvolací orgán v rámci odvolacieho konania vychádza z rovnakých podkladov ako prvostupňový orgán, možnosť vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie je de facto konzumovaná podaním odvolania, v ktorom odvolávajúci sa subjekt môže tieto skutočnosti namietať. Rovnako tak nemožno považovať za pochybenie žalovaného, ak sa v napadnutom rozhodnutí nevyjadril k prípadnému porušeniu § 33 ods. 2 Správneho poriadku zo strany prvostupňového orgánu, keďže ako už bolo uvedené, takáto námietka nebola súčasťou odvolania podaného žalobcom. Ak žalobca namietal porušenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku prvostupňovým orgánom v správnej žalobe, k tomuto žalobnému dôvodu správny súd uvádza, že ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku hovorí o povinnosti správneho orgánu dať možnosť, teda povinnosti umožniť, inak povedané vytvoriť podmienky na to, aby sa účastníci konania a zúčastnené osoby mohli vyjadriť k podkladu rozhodnutia, spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie. Správny poriadok neuvádza akou formou má správny orgán uvedené umožniť, je teda na správnom orgáne akú formu zvolí. Nepochybne forma oficiálnej výzvy, či oznámenia s odkazom na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku sa javí ako najvhodnejšia, avšak v danom prípade má správny súd za to, že akceptovateľnou je aj iná forma bez priameho odkazu na ustanovenie § 33 ods. 2 Správneho poriadku, ak sa ňou naplní zmysel uvedeného ustanovenia, ktorým je poskytnúť účastníkom konania a zúčastneným osobám reálnu možnosť ešte pred vydaním rozhodnutia a na základe vlastnej iniciatívy oboznámiť sa s podkladom rozhodnutia a prípadne ovplyvniť jeho charakter a nepriamo aj obsah. Uvedené je správny orgán povinný objektívne umožniť, preto pokiaľ prvostupňový orgán vydal dňa 19.11.2019 oznámenie o začatí stavebného konania, v ktorom v krátkosti zhrnul, kto je stavebníkom v predmetnom konaní, čo žiada, čo je predmetom predloženej dokumentácie, ako sa má realizovať areálová prípojka vody a areálová kanalizácia a nový ORL, že bolo vydané územné rozhodnutie a záväzné stanovisko stavebného úradu, že bolo vedené zisťovacie konanie podľa zákona č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poučil účastníkov o možnosti podať námietky a nahliadnuť do podkladov predmetného konania, ktoré doručoval aj žalobcovi, mal správny súd za to, že splnil povinnosť podľa § 33 ods. 2 Správneho poriadku, keďže objektívne umožnil žalobcovi ako účastníkovi konania vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie, čo žalobca využil vo forme vyjadrenia zo dňa 02.12.2019. Vzhľadom na vyššie uvedené vyhodnotil správny súd žalobnú argumentáciu žalobcu ohľadne porušenia § 33 ods. 2 Správneho poriadku ako nedôvodnú. 38. Pokiaľ ide o žalobcom namietanú nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v dôsledku nedostatočného odôvodnenia, správny súd uvádza, že Správny súdny poriadok, ako je uvedené vyššie v texte tohto rozhodnutia, upravuje ako jeden z dôvodov na zrušenie správnou žalobou napadnutého rozhodnutia nepreskúmateľnosť takéhoto rozhodnutia pre jeho nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov (§ 191 ods. 1 písm. d/ SSP). Vadu nepreskúmateľnosti je nevyhnutné vnímať v kontexte s úpravou náležitostí rozhodnutia podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, avšak so zreteľom na skutočnosť, že správna žaloba je mimoriadnym prostriedkom ochrany práv a právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb v oblasti verejnej správy a zákonnosti primárne rozhodnutí
orgánov verejnej správy. Túto mimoriadnosť je nevyhnutné brať na zreteľ pri hodnotení prípadnej nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy, pretože nie každý subjektívny názor žalobcu smerujúci k spochybneniu dostatočnosti odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy je spôsobilý privodiť záver o nezákonnosti rozhodnutia práve z dôvodu jeho nepreskúmateľnosti. Právo na adekvátne odôvodnenie rozhodnutia orgánu verejnej správy je právom procesným, čo má nepochybne význam pri vyvodzovaní dôsledkov v prípade jeho porušenia, pretože nie každé porušenie procesného práva musí nevyhnutne znamenať zrušenie rozhodnutia, najmä nie za situácie, ak by sa v ďalšom procese mali odstrániť len formálne vady bez reálnej možnosti privodiť zmenu rozhodnutia v prospech účastníka konania. Inak povedané, akákoľvek vada, či nedostatok na strane odôvodnenia rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže založiť dôvod pre jeho zrušenie. Pôjde len o takú vadu odôvodnenia, ktorá zakladá nemožnosť prieskumu rozhodnutia orgánu verejnej správy, teda také vady, kedy napr. právny názor orgánu verejnej správy nie je z odôvodnenia rozhodnutia vôbec vyvoditeľný, je celkom zjavne vnútorne rozporný, keď v odôvodnení rozhodnutia absentuje vysporiadanie sa s pre konanie podstatnou otázkou či s dokazovaním, od ktorého výsledkov závisí samotný výrok rozhodnutia. Správny súd však takéto vady, ktoré by mali zapríčiniť nepreskúmateľnosť napadnutého rozhodnutia v tomto rozhodnutí, ani v prvostupňovom rozhodnutí neidentifikoval. Žalovaný (rovnako ako prvostupňový orgán) sa vo svojom rozhodnutí prehľadne zhrnuli skutkový stav, odvolacie námietky (v prípade prvostupňového rozhodnutia námietky), uviedli vlastné právne posúdenie a adekvátne sa vysporiadali aj so všetkými žalobcom prezentovanými námietkami žalobcu. Správny súd nespochybňuje, že žalobcovi sa odôvodnenie rozhodnutí orgánov verejnej správy môže subjektívne javiť ako nedostatočné, to však bez ďalšieho neznamená nezákonnosť takéhoto rozhodnutia a preto správny súd aj túto žalobnú argumentáciu žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú. 39. Posledný okruh žalobných námietok žalobcu súvisel s tým, že v predmetnom správnom konaní nebolo zabezpečené rozhodnutie podľa § 16a Vodného zákona s tým, že žalovaný, ako aj prvostupňový orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 16a Vodného zákona. Zjednodušene povedané, spornou ostala otázka, či v danom prípade mali byť aplikované ustanovenia § 16a Vodného zákona, v ktorých je obsiahnutý postup pri rozhodovaní o navrhovanej činnosti. Pokiaľ žalobca dôvodil, že je úlohou štátu nepovoliť projekt, ktorý môže spôsobiť zhoršenie stavu útvaru povrchovej vody, s tým správny súd nemôže iné, len súhlasiť. Avšak zo znenia prislúchajúcich ustanovení Vodného zákona (napr. § 16 ods. 10) vyplýva, že jednotlivé „projekty“ podliehajú rôznemu povoľovaciemu režimu v závislosti od ich charakteru a schopnosti ovplyvniť vodné pomery. Nutnosť aplikácie ustanovení § 16a Vodného zákona upravuje ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona, podľa ktorého fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá má záujem realizovať navrhovanú činnosť, je pred podaním návrhu na začatie konania o povolení navrhovanej činnosti povinná postupovať podľa § 16a. Navrhovanú činnosť Vodný zákon upravuje trvalo udržateľné rozvojové činnosti človeka alebo ich zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Správny súd mal na základe uvedeného za to, že pre aplikáciu § 16a Vodného zákona je v každom jednotlivom prípade nevyhnutné vyhodnotiť, či sa jedná o navrhovanú činnosť podľa Vodného zákona, v prípade, že tomu tak je, je potrebné postupovať podľa § 16a Vodného zákona a zabezpečiť rozhodnutie tak, ako to uviedol žalobca v podanej správnej žalobe. V prípade, že tomu tak nie je, proces podľa § 16a Vodného zákona sa neuplatní. 40. V danom prípade tak bolo nevyhnutné vyhodnotiť, či v prípade vodnej stavby, o ktorej povolenie žiadal stavebník žiadosťou zo dňa 04.11.2019, ide o navrhovanú činnosť podľa Vodného zákona, teda, či ide o udržateľnú rozvojovú činnosť človeka alebo jej zmenu, zmenu fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmenu úrovne hladiny útvarov podzemnej vody. Vyhodnotiť uvedené bolo úlohou prvostupňového orgánu a následne vyhodnotenie prvostupňového orgánu podrobil prieskumu v rámci odvolacieho konania žalovaný. Z napadnutého rozhodnutia a prvostupňového rozhodnutia vyplynulo, že orgány verejnej správy sa zhodli v tom, že vypracovaná projektová dokumentácia, ktorá bola podkladom prvostupňového rozhodnutia rešpektuje záujmy ochrany vôd s tým, že navrhovanou stavbou nebudú, vzhľadom na charakter a rozsah, ovplyvnené hydrologické a hydrogeologické pomery dotknutého územia a kvalitatívne a kvantitatívne pomery povrchových a podzemných vôd, keďže stavba sa nachádza mimo akýchkoľvek chránených vodohospodárskych oblastí a nezasahuje do ochranných pásiem vodárenských zdrojov. Riziko znečistenia podzemných a povrchových vôd únikom ropných látok je minimalizované realizáciou odlučovača ropných látok. Územím plánovanej výstavby nepreteká žiadny povrchový vodný tok, ktorý by mohol byť akýmkoľvek spôsobom negatívne ovplyvnený navrhovanými vodnými stavbami. Mali tiež za to, že uskutočnenie povolených vodný stavieb nebude mať žiadny vplyv
na doterajší spôsob nakladania s vodami respektíve znečisťujúcimi látkami. Na základe uvedeného dospeli k záveru, že nedôjde k zmenám vo fyzikálnych vlastnostiach útvarov povrchovej vody, alebo zmenám úrovne hladiny podzemnej vody a tým nedôjde k zhoršeniu stavu útvaru povrchovej vody, alebo podzemnej vody, a preto nebol dôvod, aby bola navrhovaná stavba predmetom zisťovacieho hodnotenia navrhovanej činnosti podľa § 16a Vodného zákona, keďže nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí tiež konštatoval, že prvostupňový orgán sa vysporiadal s podmienkami uvedenými v § 16 ods. 10 Vodného zákona, ktorých splnenie sa viaže na aplikáciu § 16a Vodného zákona V tejto súvislosti správny súd uvádza, že zo znenia § 16 ods. 10 Vodného zákona a § 16a ods. 1 Vodného zákona vyplýva určitá postupnosť krokov v prípade aplikácie alebo prípadnej neaplikácie § 16a Vodného zákona. Ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona ukladá fyzickej alebo právnickej osobe, v prípade že vyhodnotí, že činnosť ktorej realizácie, resp. povolenia na realizáciu sa domáha, je navrhovanou činnosťou podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona, povinnosť postupovať podľa § 16a Vodného zákona, teda v prvom kroku požiadať orgán štátnej vodnej správy o vydanie rozhodnutia, či ide o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 6 písm. b) Vodného zákona. V danom prípade k tomuto postupu nedošlo a bolo úlohou prvostupňového orgánu vyhodnotiť, či sa v prípade stavebníka jedná o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona. V prípade kladnej odpovede na uvedenú otázku sa javí ako žiaduce vyzvať stavebníka, aby postupoval v zmysle § 16a ods. 1 Vodného zákona. V prípade zápornej odpovede orgán verejnej správy postupuje štandardným spôsobom bez aplikácie § 16a Vodného zákona. Vychádzajúc z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia, ako aj napadnutého rozhodnutia, správny súd dospel k záveru, že orgány verejnej správy, hoci nie priamo, teda odkazom na ustanovenie § 16 ods. 10 Vodného zákona, napriek tomu správne a s odkazom na celkový charakter vodnej stavby, jej špecifiká a možné dopady na vodné pomery, vyhodnotili, že v prípade predmetnej stavby stavebníka nejde o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona a nebol dôvod postupovať podľa § 16a Vodného zákona. S uvedeným záverom sa správny súd stotožnil najmä s ohľadom na už zmienený charakter, umiestnenie a možné dopady povoľovanej stavby na vodné pomery, keďže z obsahu administratívneho spisu, ani zo žalobnej argumentácie žalobcu nevyplynulo, že vodné stavby SO 6 Areálová prípojka vody, SO 7 Areálová kanalizácia a nový ORL, realizované v rámci stavby „Parkovací dom VSD, B. E. X, G.“ v zastavanej časti mesta Košice, by mali charakter trvalo udržateľnej rozvojovej činnosti človeka alebo jej zmeny, zmeny fyzikálnych vlastností útvaru povrchovej vody alebo zmeny úrovne hladiny útvarov podzemnej vody, teda v danom prípade nešlo o navrhovanú činnosť podľa § 16 ods. 10 Vodného zákona, a preto postup podľa § 16a Vodného zákona nebol potrebný. Na tomto mieste možno v nejakej miere súhlasiť so žalobcom pokiaľ namietal nedostatočnosť odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov v tejto časti, avšak s ohľadom na celkové vyhodnotenie správnych orgánov, teda záver o tom, že v danom prípade neboli splnené podmienky na postup podľa § 16a Vodného zákona a reálny stav, kedy došlo k zániku platnosti stavebného povolenia a predmetná stavba sa v konečnom dôsledku nerealizovala, správny súd dospel k záveru, že čiastočná vada odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov nebola takej intenzity, aby jej následkom bolo zrušenie rozhodnutí správnych orgánov. S ohľadom na uvedené správny súd vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu žalobcu rovnako ako nedôvodnú. 41. V súvislosti s rozhodnutiami, na ktoré účastníci konania poukázali na pojednávaní dňa 29.10.2025, a na základe ktorých sa domáhali zastavenia konania, správny súd uvádza, že uvedené rozhodnutia boli vydané v čase kedy bol platný a účinný zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok, ktorý súdny prieskum rozhodnutí orgánov verejnej správy koncipoval rozdielne v porovnaní so Správnym súdnym poriadkom, aplikáciou ktorého dospel správny súd k záveru o nevyhnutnosti podrobiť súdnemu prieskumu aj rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré medzičasom stratilo platnosť. 42. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, keďže v rámci súdneho prieskumu nedospel k dôvodnosti žalobných bodov prezentovaných žalobcom v podanej správnej žalobe, a teda neidentifikoval splnenie podmienok ani jedného z dôvodov, s ktorými Správny súdny poriadok (§ 191 ods. 1 SSP) spája následok zrušenia napadnutého rozhodnutia, a preto postupom podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol. 43. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP výrokom II. tohto rozsudku, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, a keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. O náhrade trov konania ďalších účastníkov konania rozhodol správny súd podľa § 169 SSP výrokom III. tohto rozsudku, podľa ktorého majú
ďalší účastníci konania voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, v danom prípade voči žalobcovi, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im uložil správny súd a v danom prípade zároveň nebol podaný návrh na priznanie náhrady ďalších trov konania. 44. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.