Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 6S/14/2025 7020200294 24. 11. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200294.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: Združenie domových samospráv, o. z., so sídlom Rovniankova 1667/14, 851 02 Bratislava, IČO: 31 820 174, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou: Tkáč & Partners, s.r.o., so sídlom Hrnčiarska 29, 040 01 Košice, IČO: 53 929 691, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, so sídlom Komenského 52, 041 26 Košice, za účasti ďalšieho účastníka konania: Obec Družstevná pri Hornáde, so sídlom Hlavná 38, 044 31 Družstevná pri Hornáde, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020, v konaní po rozhodnutí Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Svk/6/2023 zo dňa 20.12.2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odbor opravných prostriedkov č. OU-KEOOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020 ako aj rozhodnutie Okresného úradu Košice – okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 12.11.2019 a vec vracia Okresnému úradu Košice – okolie, odbor starostlivosti o životné prostredie na ďalšie konanie. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj náhradu trov kasačného konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 25.04.2020, doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach dňa 27.04.2020, sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. OU-KE-OOP3-2020/018199-002 zo dňa 26.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Košice - okolie, odboru starostlivosti o životné prostredie (ďalej aj ako „prvostupňový orgán“) č. OU-KS-OSZP-2019/013302 zo dňa 12.11.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“) o vydaní súhlasu žiadateľovi - A. B. C. D. na výrub 2 ks smreka obyčajného (Picea abies), z toho 1 ks s obvodom kmeňa 106 cm, rastúceho na parcele KN-C č. 1/1 – zastavané plochy a nádvoria v k. ú. E. F. a 1 ks s obvodom kmeňa 104 cm, rastúceho na parcele KN-C č. 66/1 – zastavané plochy a nádvoria v k. ú. E. F., obe parcely vo vlastníctve Obce Družstevná pri Hornáde. Žalobca sa podanou žalobou domáhal aj zrušenia rozhodnutia prvostupňového orgánu zo dňa 12.11.2019 a vrátenia veci prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. II. Administratívne konanie
2. Prvostupňovému orgánu bola dňa 18.09.2019 doručená žiadosť Obce Družstevná pri Hornáde (ďalej aj ako „žiadateľ“) zo dňa 16.09.2019 o vydanie súhlasu na výrub 2 ks drevín, druh smrek obyčajný, rastúcich na parcelách KN-C č. 1/1 a 66/1, druh zastavané plochy a nádvoria, v k. ú. E. F., ktoré parcely sú vo vlastníctve žiadateľa, pričom dôvodom podania žiadosti bol zlý zdravotný stav drevín. Prvostupňový orgán zverejnil dňa 24.09.2019 na svojej internetovej stránke oznámenie o začatí správneho konania na základe podanej žiadosti. Žalobca prostredníctvom e-mailu zo dňa 30.09.2019 potvrdil svoj záujem byť účastníkom konania v začatom správnom konaní o vydanie súhlasu na výrub drevín. 3. Prvostupňový orgán nariadil vo veci ústne pojednávanie spojené s miestnou obhliadkou na deň 16.10.2019, kde bolo zistené, že sa jednalo o výrub drevín: - 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 106 cm na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. E. F., drevina bola vyschnutá, rastúca na školskom dvore a ohrozujúca ľudí v areáli základnej školy, - 1 ks smreka obyčajného s obvodom kmeňa 104 cm na parcele KN-C č. 66/1 v k. ú. E. F., drevina bola v zlom zdravotnom stave, vysychajúca so žltnúcim ihličím. Prvostupňový orgán spísal zápisnicu z ústneho konania a miestnej obhliadky a po posúdení zdravotného stavu drevín a ich umiestnenia určil termín výrubu drevín a ich náhradnej výsadby. 4. Prvostupňový orgán listom zo dňa 29.10.2019 oboznámil účastníkov správneho konania s podkladmi rozhodnutia, ku ktorým mali možnosť sa vyjadriť pred vydaním rozhodnutia, na základe čoho prostredníctvom e-mailu zo dňa 04.11.2019 žalobca vyjadril súhlas s výrubom na základe predložených podkladov a žiadal o dôsledné rešpektovanie a dodržanie odporúčaní a podmienok vyplývajúcich zo stanovísk ŠOP (všetkých jej zložiek) a podmienky určené ŠOP žiadal zapracovať do podmienok rozhodnutia. Uviedol, že v rozhodnutí je potrebné uviesť spoločenskú hodnotu drevín a úvahu, akým spôsobom bola pri rozhodovaní zohľadnená. 5. Prvostupňovým rozhodnutím bol následne vydaný súhlas žiadateľovi na výrub vyššie uvedených drevín za podmienok, že žiadateľ uskutoční výrub v období od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia do 31.03.2020; pri výrube nedôjde k poškodeniu ostatných drevín; spracované časti drevín (vetvy a vrcholce) budú odstránené z pozemku v súlade so zákonom č. 79/2015 Z. z.. Prvostupňový orgán zároveň uložil náhradnú výsadbu tak, že žiadateľ ju uskutoční v termíne do 31.12.2020 v rozsahu 10 ks listnatých drevín na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. E. F. so zreteľom na dosiahnuteľné rozmery v budúcnosti a zabezpečí starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia, prípadne zrealizuje dosadbu. Prvostupňový orgán v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v zmysle § 48 ods. 1 zákona č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „Zákon o ochrane prírody a krajiny“) orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť uskutočnenia primeranej náhradnej výsadby a ak ju nemožno uložiť, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty drevín. V zmysle § 17 ods. 8 vyhlášky MŽP SR č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva Zákon o ochrane prírody a krajiny (ďalej aj ako „Vyhláška“), k žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín nie je potrebné doložiť výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub. 6. Žalobca podal proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie v ktorom namietal, že rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub ani zdôvodnenie, ako bola spoločenská hodnota drevín uplatnená pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a neposkytuje úplné a presné informácie o zistenom stave, v dôsledku čoho prvostupňové rozhodnutie nespĺňa požiadavky vyplývajúce z § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. Žalobca navrhol, aby odvolací orgán zrušil prvostupňové rozhodnutie a vec vrátil prvostupňovému orgánu na nové konanie a rozhodnutie, a tiež žiadal, aby bol oboznámený s podkladmi pre rozhodnutie v odvolacom konaní. 7. O odvolaní žalobcu rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom konštatoval, že prvostupňový orgán postupoval v konaní v súlade so Zákonom o ochrane prírody a krajiny a Správnym poriadkom, jeho zistenia boli dôsledne zdokumentované, dostatočne preukázané a posúdené. Podľa názoru žalovaného prvostupňový orgán posúdil požiadavku na výrub drevín zo všetkých hľadísk, pričom najväčší dôraz kládol na zistenie a posúdenie objektívnej potreby a nutnosti výrubu predmetných drevín. Žalovaný mal za preukázanú opodstatnenosť dôvodov navrhovaného výrubu drevín a súhlas na výrub drevín bol udelený po posúdení ekologických a estetických funkcií drevín, vplyvov na zdravie človeka, so súhlasom vlastníka (správcu) a po vyznačení drevín určených na výrub. V súlade s § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny bola uložená povinnosť adekvátnej náhradnej výsadby stanovenej tak, aby bol zabezpečený optimálny rozvoj novovysadených drevín, pričom prvostupňový
orgán uviedol podmienky výrubu stromov a náhradnej výsadby stromov v zmysle platných právnych predpisov a noriem. Námietku žalobcu, že prvostupňové rozhodnutie neobsahuje výpočet spoločenskej hodnoty drevín, žalovaný považoval za neopodstatnenú z dôvodu, že žiadosť obsahovala všetky náležitosti podľa vyhlášky a platných predpisov. Keďže žalovaný nedopĺňal dokazovanie, nemal dôvod dať účastníkom konania možnosť vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia, pričom žalobca v odvolaní neuviedol žiadne nové skutočnosti a nepredložil prvostupňovému orgánu ani odvolaciemu orgánu nové dôkazy. Žalovaný konštatoval, že prvostupňové rozhodnutie bolo vydané v súlade s § 46 a § 47 ods. 3 Správneho poriadku. III. Správna žaloba a konanie na krajskom súde 8. Žalobca podal proti napadnutému rozhodnutiu žalovaného správnu žalobu zo dňa 25.04.2020 z dôvodu nepreskúmateľnosti pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, ďalej z dôvodu, že skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnymi spismi a nemá v nich oporu a v konaní došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia vo veci samej. Žalobca argumentoval tým, že prvostupňový orgán nevychádzal zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, keďže si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre jeho zistenie (napr. analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci ich zlý stav, príp. posúdenie toho, či účel výrubu nemožno dosiahnuť starostlivosťou a údržbou drevín), neuviedol minimálny obvod stromov náhradnej výsadby a nevypočítal spoločenskú hodnotu predmetných drevín. Kombinácia uvedených skutočností mala podľa žalobcu za následok nepreskúmateľnosť dostatočnosti a primeranosti uloženej náhradnej výsadby. Žalobca uviedol, že prvostupňový orgán nedostatočne preukázal vhodnosť a adekvátnosť určenia náhradnej výsadby voči povolenému výrubu, pričom spoločenská hodnota drevín je nevyhnutná pre posúdenie primeranosti náhradnej výsadby a z napadnutých rozhodnutí nemožno preskúmať, či spĺňajú túto zákonnú požiadavku na posúdenie primeranosti náhradnej výsadby. Žalobca žiadal napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie. Žalobca zároveň žiadal priznať odkladný účinok správnej žalobe. 9. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 01.06.2020 k správnej žalobe uviedol, že žalobca v žalobe neuvádza žiadne nové skutočnosti a len opakuje tie isté dôvody, ktoré uviedol aj v odvolaní, a s ktorými sa už žalovaný vysporiadal v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný preto odkázal na svoju argumentáciu v žalobou napadnutom rozhodnutí a súdu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. 10. Krajský súd uznesením č. k. 8S/66/2020-25 zo dňa 18.06.2020 zamietol návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe. 11. Žalobca v replike zo dňa 24.07.2020 okrem iného poukázal na to, že k výrubom drevín reálne dochádza a tým aj k skutočným škodám na životnom prostredí, ktoré po realizovaní výrubov už nie je možné bezprostredne napraviť, a to ani okamžitou náhradnou výsadbou. Žalobca zotrval na tom, že prvostupňové rozhodnutie ako aj napadnuté rozhodnutie žalovaného sú nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov týkajúcich sa postupu správnych orgánov v správnom konaní. 12. K replike žalobcu sa už žalovaný nevyjadril. Ďalší účastník konania sa k prejednávanej veci nevyjadril. 13. Krajský súd uznesením sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa 22.09.2022 predmetnú správnu žalobu odmietol podľa § 28 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“) v spojení s § 98 ods. 1 písm. h) SSP. Krajský súd odôvodnil odmietnutie žaloby tým, že žalobca sa podaním správnej žaloby dopustil zneužitia práva spočívajúceho v tom, že jednak žalobca svoje žalobné námietky koncipoval príliš všeobecne, neuviedol žiadne konkrétne a hodnoverné návrhy na vykonanie dôkazov a krajskému súdu nebol zrejmý zmysel žalobných námietok; ďalej tým, že žalobca je aktívny celoslovensky v obdobných konaniach týkajúcich sa výrubu drevín, pričom len na samotný krajský súd podal viac ako 30 žalôb; a ďalej aj tým, že okrem žalobcu žiadna odborná organizácia či iné odborne spôsobilé osoby v oblasti ochrany životného prostredia, ktoré sa zúčastňujú na predmetných administratívnych konaniach, nemali
námietky k výrubu dotknutých drevín. Krajský súd vyhodnotil postup žalobcu tak, že jeho účelom nebola reálna snaha dosiahnuť pre seba, resp. spoločnosť priaznivejší výsledok ale že žalobca týmto postupom prejavil bezúčelový nesúhlas s výsledkom administratívneho konania, neprimerane zaťažuje správne orgány a takému výkonu práva bez vážnosti prejavenej vôle a bez racionálneho účelu nie je možné priznať právnu ochranu. Krajský súd vyhodnotil, že správna žaloba má zjavne šikanózny charakter a žalobca sa ňou snaží poškodiť žalovaného. IV. Kasačná sťažnosť a konanie na kasačnom súde 14. Dňa 03.01.2023 žalobca podal proti uzneseniu krajského súdu sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa 22.09.2022 kasačnú sťažnosť z dôvodu, že krajský súd nesprávnym procesným postupom znemožnil žalobcovi, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces; rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci a podanie bolo nezákonne odmietnuté. Žalobca opätovne apeloval na nevyhnutnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, ktorý je nevyhnutný pre posúdenie primeranosti uloženej náhradnej výsadby v zmysle § 48 Zákona o ochrane prírody a krajiny. Absencia uvedeného spôsobuje z hľadiska primeranosti náhradnej výsadby nepreskúmateľnosť rozhodnutia. Žalobca navrhol uznesenie krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. 15. O kasačnej sťažnosti žalobcu rozhodol Najvyšší správny súd Slovenskej republiky (ďalej aj ako „kasačný súd“) uznesením sp. zn. 2Svk/6/2023 zo dňa 20.12.2024 tak, že uznesenie krajského súdu sp. zn. 8S/66/2020 zo dňa 22.09.2022 zrušil a vec vrátil Správnemu súdu v Košiciach na nové konanie a rozhodnutie. Kasačný súd považoval rozhodnutie krajského súdu za vydané na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho došlo k nezákonnému odmietnutiu správnej žaloby, nakoľko argumenty krajského súdu, ktorými odôvodňoval aplikáciu § 28 SSP, neboli dostatočné pre prijatie záveru o šikanóznom charaktere podanej žaloby. Kasačný súd uviedol, že správny súd bude v ďalšom konaní povinný pristúpiť k meritórnemu prejednaniu správnej žaloby, a to najmä s ohľadom na námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, pričom v tejto súvislosti kasačný súd poukázal na jeho rozhodovaciu prax vyjadrenú napr. v rozhodnutiach sp. zn. 5Svk/57/2022 zo dňa 16.08.2023 alebo sp. zn. 2Svk/24/2022 zo dňa 30.04.2024. Posúdenie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín je potrebné vykonať pre potreby určenia primeranej náhradnej výsadby podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny a nie pre potreby posúdenia toho, či v danom prípade mali byť dreviny vyrúbané. V. Nové konanie na správnom súde 16. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu súdnictva v správnych veciach (čo je aj daný prípad) z Krajského súdu v Košiciach na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“), z ktorého dôvodu bolo rozhodovanie o žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023, pridelené senátu správneho súdu „6S.“ Po vrátení veci z kasačného súdu na nové konanie a rozhodnutie tak následne už vo veci konal senát „6S“ správneho súdu pod novou sp. zn. 6S/14/2025. 17. Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 10.03.2025 k zrušujúcemu rozhodnutiu kasačného súdu uviedol množstvo informácií nesúvisiacich s prejednávanou vecou, ako aj všeobecných úvah o postavení zainteresovanej verejnosti v správnom súdnom konaní. Žalobca ďalej uviedol, že v plnom rozsahu zotrváva na doterajších vyjadreniach a súčasne žiadal súd, aby postupom podľa § 132 SSP vyriešil základnú prejudiciálnu otázku, či Aarhuský dohovor a Smernica o EIA pôsobia podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ iba sprostredkovane alebo či v dôsledku recepčnej normy § 66 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nestali súčasťou vnútroštátneho práva a teda majú byť vykonávané ako priamo pôsobiace normy právneho poriadku. Žalobca súčasne žiadal, aby súd v rozhodnutí ustálil, že žalobca je zainteresovanou verejnosťou podľa § 42 SSP chrániacou verejný záujem životného prostredia. 18. Správny súd nariadil na prejednanie veci pojednávanie na deň 24.11.2025 o 14:00 hod., na ktoré boli riadne predvolaní právny zástupca žalobcu, žalovaný a ďalší účastník konania. Pojednávania v uvedený
deň sa zúčastnil iba právny zástupca žalobcu. Žalovaný svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným správnemu súdu dňa 17.11.2025 a súhlasil s konaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Ďalší účastník konania svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil písomným podaním doručeným súdu dňa 13.11.2025 a súhlasil s konaním a rozhodnutím veci v jeho neprítomnosti. Na dopyt predsedníčky senátu k ozrejmeniu dôvodov a účelu podania námietky zaujatosti právny zástupca žalobcu uviedol, že žalobca mieni, aby s ním správny súd konal tak, že ho bude označovať ako zainteresovanú verejnosť. Senát sa uzniesol na tom, že vznesená námietka nespĺňa legitímne dôvody pre námietku zaujatosti a preto na ňu nebude prihliadať. Právny zástupca žalobcu zotrval na svojej doterajšej argumentácii a poukázal na ustálenú judikatúru Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky, konkrétne sp. zn. 2Svk/24/2022 a sp. zn. 19SVs/7/2024. Na otázku sudcu spravodajcu, k akému porušeniu verejného záujmu v oblasti životného prostredia malo vydaním napadnutého rozhodnutia dôjsť, právny zástupca žalobcu uviedol, že vždy je záujmom zainteresovanej verejnosti, aby rozhodnutia správnych orgánov boli v súlade so zákonom, pričom podaním žiadosti o povolenie výrubu sa zasahuje do všeobecného zákazu ničenia drevín, keďže priamo výrubom sa znižuje kvalita životného prostredia. Dodal, že žalobca a priori nemal problém s výrubom drevín ale mal za to, že právo na ochranu životného prostredia a právo na informácie o životnom prostredí sú naplnené tým, že bude proporcionálne určená náhradná výsadba a ak nie je možná, finančná náhrada za zničené dreviny. Na dopyt člena senátu, či uloženú náhradnú výsadbu považuje žalobca za nedostatočnú, právny zástupca žalobcu uviedol, že ju považuje za nepreskúmateľnú. 19. Správny súd v konaní podľa § 177 a nasl. SPP o všeobecnej správnej žalobe, vychádzajúc z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že správna žaloba je dôvodná, na základe čoho na pojednávaní dňa 24.11.2025 vyhlásil rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce prvostupňové rozhodnutie, vec vrátil prvostupňovému orgánu na ďalšie konanie a žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj náhradu trov kasačného konania. VI. Relevantná právna úprava 20. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia SSP, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a), § 177 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní. 21. Podľa § 493e SSP, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 22. Podľa § 191 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak: d) je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov, e) zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 23. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP v znení účinnom do 30.06.2023, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 24. Podľa § 191 ods. 6 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 25. Podľa § 167 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30.06.2023, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech.
26. Podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom ku dňu podania žiadosti o vydanie súhlasu na výrub drevín (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), na výrub dreviny sa vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody, ak tento zákon neustanovuje inak. Súhlas na výrub dreviny sa môže v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu, ak mu takéto oprávnenie vyplýva z nájomnej zmluvy, pozemku, na ktorom drevina rastie, ak žiadateľom nie je jeho vlastník, správca alebo nájomca a po vyznačení výrubu dreviny. 27. Podľa § 48 ods. 1 prvé tri vety Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Ak žiadateľ nie je vlastníkom pozemku, na ktorom sa náhradná drevina vysadila, môže mu orgán ochrany prírody uložiť i starostlivosť o ňu, najviac však na dobu troch rokov. Ak nemožno uložiť náhradnú výsadbu, orgán ochrany prírody uloží finančnú náhradu do výšky spoločenskej hodnoty dreviny (§ 95). 28. Podľa § 86 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, orgán ochrany prírody rozhoduje na základe zisteného skutkového stavu a z vykonaných dôkazov. 29. Podľa § 95 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločenská hodnota chránených rastlín, chránených živočíchov, drevín, biotopov európskeho významu a biotopov národného významu vyjadruje najmä ich biologickú, ekologickú a kultúrnu hodnotu, ktorá sa určuje s prihliadnutím na ich vzácnosť, ohrozenosť a plnenie mimoprodukčných funkcií. Spoločenská hodnota drevín sa používa aj na vyčíslenie spoločenskej hodnoty lesných porastov rastúcich v územiach so štvrtým alebo piatym stupňom ochrany a chránených stromov. 30. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. 31. Podľa § 81 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny v znení účinnom v rozhodnom čase, na konanie podľa tohto zákona sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní, ak tento zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 3 ods. 5 prvá veta zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej aj ako „Správny poriadok“) v znení účinnom ku dňu začatia správneho konania (ďalej aj ako „v znení účinnom v rozhodnom čase“), rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku v znení účinnom v rozhodnom čase, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. VII. Právne závery správneho súdu 35. Predmetom súdneho prieskumu v tomto konaní bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil prvostupňové rozhodnutie o vydaní súhlasu na výrub 2 ks drevín v prospech žiadateľa z dôvodu ich zlého zdravotného stavu, pre ktorý ohrozujú nehnuteľnosti, ako aj osoby pohybujúce sa v areáli základnej školy. Prvostupňový orgán spolu s vydaním súhlasu na výrub drevín určil žiadateľovi podmienky, ktoré bol povinný dodržať a zároveň uložil žiadateľovi povinnosť uskutočniť náhradnú výsadbu do 31.12.2020 v rozsahu 10 ks listnatých drevín na parcele KN-C č. 1/1 v k. ú. E. F. a zabezpečiť starostlivosť o náhradnú výsadbu po dobu 3 rokov odo dňa jej uskutočnenia.
36. V podanej správnej žalobe žalobca namietal, že prvostupňový orgán nedostatočne zistil skutkový stav, čo malo za následok nepreskúmateľnosť rozhodnutí žalovaného a prvostupňového orgánu, keďže si prvostupňový orgán nezaobstaral všetky podklady potrebné pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu a neuviedol minimálny obvod stromov náhradnej výsadby a výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktoré mali byť vyrúbané. Žalobca namietal aj to, že žalovaný a prvostupňový orgán nezdôvodnili zásah do práva na životné prostredie, ktoré bolo v uvedenom prípade v konflikte s vlastníckym právom. Zároveň žalobca vo vyjadrení zo dňa 21.02.2025 navrhol súdu, aby posúdil žalobcom nastolenú prejudiciálnu otázku v zmysle § 132 SSP. 37. Úvodom správny súd považuje za potrebné poukázať na § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny, podľa ktorého sa na výrub dreviny vyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody a ktorý môže príslušný orgán v odôvodnených prípadoch vydať len po posúdení ekologických a estetických funkcií dreviny a vplyvov na zdravie človeka a so súhlasom vlastníka alebo správcu, prípadne nájomcu pozemku, na ktorom drevina rastie, ak títo nie sú zároveň žiadateľom a po vyznačení výrubu dreviny. Z uvedeného vyplýva, že žiadateľ o vydanie súhlasu na výrub dreviny nemá na vydanie súhlasu právny nárok ale je na posúdení príslušného orgánu, či sú v konkrétnom prípade splnené zákonom ustanovené podmienky pre vydanie takéhoto súhlasu. Ak orgán ochrany prírody dospeje pri posudzovaní žiadosti o vydanie súhlasu na výrub dreviny k záveru o nesplnení stanovených podmienok, rozhodne o nevydaní súhlasu. Inak povedané, vydanie súhlasu na výrub dreviny príslušným orgánom nenasleduje automaticky po formálnom podaní žiadosti žiadateľom, ale správny orgán je povinný vždy riadne posúdiť, či sú v konkrétnych okolnostiach prípadu splnené zákonné podmienky na vydanie súhlasu, teda žiadateľovi nie je vydanie súhlasu vopred garantované. 38. Správny súd ďalej poukazuje na skutočnosť, že z obsahu súdneho spisu ani administratívneho spisu nevyplýva, žeby žalobca namietal samotný výrub predmetných drevín ako taký, hoci upozorňoval na to, že výrub drevín sa má uplatňovať len vo výnimočných prípadoch vzhľadom na to, že jeho realizácia je konečným a nezvratným krokom v procese starostlivosti o životné prostredie. K argumentácii žalobcu, že prvostupňový orgán si nezaobstaral všetky podklady potrebné pre spoľahlivé zistenie skutkového stavu správny súd uvádza, že podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pričom nie je viazaný len návrhmi účastníkmi konania. Správny orgán je tak povinný zistiť všetky skutočnosti, ktoré považuje za nevyhnutné a potrebné pre vydanie spravodlivého a zákonného rozhodnutia, pritom však nie je povinný vyhovieť návrhom účastníkom konania. Podľa § 32 ods. 2 Správneho poriadku správny orgán určuje rozsah a spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie, preto je obstarávanie podkladov v dispozícii správneho orgánu, ktorý najlepšie vie a mal by vedieť, aké podklady potrebuje na objektívne rozhodnutie vo veci. Ak bol žalobca toho názoru, že si prvostupňový orgán nezaobstaral všetky podklady potrebné pre rozhodnutie (napr. analýzu súčasného výskytu a stavu drevín, zhodnotenie ich ekologického, krajinotvorného, estetického a kultúrnohistorického významu, dendrologický alebo fytopatologický posudok preukazujúci ich zlý stav, príp. posúdenie toho, či účel výrubu nemožno dosiahnuť starostlivosťou a údržbou drevín), išlo iba o subjektívny názor žalobcu, ktorému správny orgán nebol povinný vyhovieť ak mal za to, že má k dispozícii všetky podklady potrebné na vydanie rozhodnutia vychádzajúceho zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Nemožno opomenúť skutočnosť, že v danom prípade sa jednalo o výrub drevín v zlom zdravotnom stave, pre ktorý dreviny mohli ohroziť osoby bežne sa pohybujúce v ich okolí, čo samo o sebe zakladalo dôvod na ich výrub. Iste by mohli nastať prípady, kedy by bolo nevyhnutné brať do úvahy aj napr. estetický alebo kultúrnohistorický význam dreviny, ktorý by v danom prípade mohol byť rozhodujúcim faktorom pre nevydanie súhlasu s výrubom (napr. by sa jednalo o päťsto rokov starý strom umiestnený v areáli národnej kultúrnej pamiatky). To však nie je tu prejednávaný prípad. Vzhľadom na to, že prvostupňový orgán nebol pri zabezpečovaní podkladov pre rozhodnutie viazaný návrhmi žalobcu (ktoré boli navyše uvedené všeobecne s demonštratívnym výpočtom), súd vzhľadom na konkrétne okolnosti prejednávanej veci vyhodnotil túto žalobnú argumentáciu žalobcu ako nedôvodnú. 39. K žalobnej argumentácii žalobcu týkajúcej sa neuvedenia minimálneho obvodu stromov náhradnej výsadby správny súd uvádza, že túto námietku vzhliadol ako nedôvodnú. Žiadne ustanovenie Zákona o ochrane prírody a krajiny ani iného právneho predpisu neustanovuje povinnosť orgánu ochrany prírody uviesť minimálny obvod kmeňa drevín určených na náhradnú výsadbu. Podľa § 48 ods. 1 Zákona o ochrane prírody a krajiny sa náhradná výsadba uskutočňuje na vopred určenom mieste, na náklady žiadateľa a uprednostňujú sa pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Žiadne kvantitatívne
požiadavky na stanovenie minimálneho obvodu kmeňa stromov náhradnej výsadby právne predpisy nestanovujú. Správny súd uvádza, že údaj o obvode kmeňa stromu je faktorom významným pre už vysadené dreviny z toho hľadiska, či sa na ich výrub vyžaduje alebo nevyžaduje súhlas orgánu ochrany prírody (v § 47 ods. 4 písm. a) a c) Zákona o ochrane prírody a krajiny je stanovené, kedy sa na výrub stromov s obvodom kmeňa do 40 cm, resp. 80 cm nevyžaduje súhlas). Pre stromy, ktoré ešte len majú byť vysadené v rámci náhradnej výsadby, však ukazovateľ vo forme obvodu kmeňa nie je relevantný. Žalobca sa preto mylne domnieva, že prvostupňový orgán bol povinný v rozhodnutí uviesť minimálny obvod stromov náhradnej výsadby, a že tento nedostatok mohol spôsobiť nezákonnosť vydaného rozhodnutia. 40. Argumentácia žalobcu, že žalovaný a prvostupňový orgán nezdôvodnili zásah do práva na životné prostredie, ktoré bolo v uvedenom prípade v konflikte s vlastníckym právom, je nedôvodná. V uvedenom prípade nedošlo ku konfliktu medzi vlastníckym právom žiadateľa (vlastníka dotknutých parciel) a právom na priaznivé životné prostredie. Súhlas na výrub drevín bol vydaný primárne za účelom ochrany života a zdravia osôb pohybujúcich sa v okolí nehnuteľností, pri ktorých boli dreviny umiestnené, preto argumentácia žalobcu o tom, že správne orgány uprednostnili ochranu vlastníckeho práva žiadateľa pred ochranou práva na priaznivé životné prostredie, je nedôvodná. 41. V súvislosti so žalobnou argumentáciou žalobcu absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, pre ktorú nie je možné posúdiť a preskúmať primeranosť žiadateľovi uloženej náhradnej výsadby, správny súd dospel k záveru, že uvedená námietka žalobcu je dôvodná. Správny súd z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu zistil, že spoločenská hodnota predmetných drevín nebola v administratívnom konaní určená a nebola uvedená v prvostupňovom rozhodnutí a v napadnutom rozhodnutí žalovaného. Na základe uvedeného bolo úlohou správneho súdu v predmetnom prípade vyhodnotiť, či vydané rozhodnutia vychádzajú z presného a úplného zistenia skutkového stavu veci a sú zároveň preskúmateľné, ak si správne orgány ako podklad pre ich vydanie nezaobstarali výpočet spoločenskej hodnoty drevín. Správny súd z obsahu súdneho spisu a administratívneho spisu zistil, že si prvostupňový orgán ako podklad pre rozhodnutie nezaobstaral výpočet spoločenskej hodnoty drevín určených na výrub, t. j. k určeniu ich spoločenskej hodnoty v administratívnom konaní vôbec nedošlo. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 2Svk/24/2022 zo dňa 30.04.2024, v ktorom Najvyšší správny súd dospel k záveru, že povinnosť výpočtu spoločenskej hodnoty drevín pre prípad vydania súhlasu s ich výrubom a uloženia povinnosti náhradnej výsadby explicitne vyplýva z § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, kedy konkrétne uviedol, že: „Námietku absencie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín vyhodnotil kasačný súd ako dôvodnú. Podľa § 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody krajiny: orgán ochrany prírody uloží žiadateľovi v súhlase na výrub dreviny povinnosť, aby uskutočnil primeranú náhradnú výsadbu drevín na vopred určenom mieste, a to na náklady žiadateľa; uprednostňuje pritom geograficky pôvodné a tradičné druhy. Podľa § 95 ods. 3 písm. d) zákona o ochrane prírody a krajiny: spoločenská hodnota podľa odsekov 1 a 2 sa uplatňuje najmä pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe a určovaní výšky finančnej náhrady za vyrúbané dreviny podľa § 48. Z uvedených ustanovení vyplýva, že vydaniu súhlasu na výrub drevín koreluje povinnosť uloženia náhradnej výsadby. Táto náhradná výsadba musí zodpovedať požiadavke „primeranosti“. Otázku primeranosti náhradnej výsadby zákonodarca upravuje veľmi stroho, jednak priorizovaním geograficky pôvodných a tradičných druhov (§ 48 ods. 1 zákona o ochrane prírody a krajiny) a zároveň stanovením požiadavky uplatnenia spoločenskej hodnoty pri rozhodovaní o náhradnej výsadbe. Okrem uvedených dvoch kritérií v zásade ponecháva náhradnú výsadbu a jej rozsah na správnej úvahe orgánu verejnej správy. Správny je preto taký prístup prvostupňového orgánu, ktorý si pre rozhodnutie o náhradnej výsadbe zadováži dostatok podkladov a náhradnú výsadbu posúdi z hľadiska geograficky pôvodných a tradičných druhov, z hľadiska spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín a z hľadiska ďalších kritérií ako napríklad: rozsah výrubu (početnosti jedincov, plochy výrubu), opodstatnenosti výrubu, funkčnosti drevín a pod. Nemožno sa stotožniť so žalovaným a so správnym súdom v právnom posúdení, že nie je nutné vypočítať a zohľadniť spoločenskú hodnotu drevín, keďže zákon takú náležitosť rozhodnutia nevyžaduje.“ Najvyšší správny súd ďalej pokračoval: „Spoločenská hodnota môže byť ako kritérium využitá aj v iných konaniach. Rovnako predmetné ustanovenia nevylučujú posúdenie náhradnej výsadby aj na základe iných kritérií. Vyžadujú však zohľadnenie spoločenskej hodnoty vyrúbaných drevín, ako jedného z objektívnych kritérií pre posúdenie „primeranosti“ náhradnej výsadby. Napriek skutočnosti, že v prejednávanom prípade bola nariadená rozsiahla náhradná výsadba, bez určenia výšky spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli vyrúbané, nie je možné jej „primeranosť“ posúdiť. Opačným výkladom dotknutých ustanovení by kasačný
súd založil veľmi nebezpečnú prax. Nevyžadovanie výpočtu spoločenskej hodnoty drevín, ktoré majú byť vyrúbané, a teda nezohľadnenie tohto objektívneho kritéria pri nariadení náhradnej výsadby, by v praxi mohlo viesť k neželanému stavu nariaďovania náhradnej výsadby výlučne s ohľadom na počet drevín, ktorých výrub by bol povolený. Prípadne zohľadňujúc iné nejasné a spätne nepreskúmateľné kritériá. Spoločenská hodnota dreviny je však údaj, ktorý je vytvorený informáciami týkajúcimi sa dotknutej dreviny ako je jej vek, stav (poškodenie), umiestnenie (chránené územie) a iné. Predstavuje tak údaj vypovedajúci nie len o kvantite ale najmä o kvalite drevín, ktoré majú byť vyrúbané. Poznať nie len kvantitu ale najmä kvalitu vyrúbaných drevín pri nariadení náhradnej výsadby, ktorá by práve kvalitatívne mala zodpovedať výrubu, je nevyhnutné.“ 42. Obligatórnosť posúdenia rozsahu náhradnej výsadby na základe objektívneho kritéria, ktorým je spoločenská hodnota drevín, je možné vyvodiť aj z rozsudku Najvyššieho správneho súdu sp. zn. 1Svk/20/2022 zo dňa 23.06.2023 a sp. zn. 6Svk/34/2023 zo dňa 31.10.2023. V nadväznosti na uvedené správny súd konštatuje, že z ustálenej judikatúry Najvyššieho správneho súdu vyplýva, že spoločenská hodnota drevín je objektívnym kritériom, na základe ktorého je orgán ochrany prírody povinný posúdiť rozsah náhradnej výsadby a bez ktorého nie je možné objektívne posúdiť, či uložená náhradná výsadba bude skutočne primeraná odsúhlasenému výrubu. Bez výpočtu a zohľadnenia spoločenskej hodnoty drevín, ktoré majú byť vyrúbané, nemožno kvalifikovane posúdiť, či uložená náhradná výsadba, v tomto konkrétnom prípade 10 ks listnatých stromov, je skutočne kvalitatívne (nie len kvantitatívne) primeraná vzhľadom na vlastnosti vyrubovaných drevín, ako je ich vek, zdravotný stav, umiestnenie a pod. 43. Ako už bolo uvedené vyššie, správny orgán je podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku povinný obstarať si potrebné podklady pre rozhodnutie za účelom presného a úplného zistenia skutočného stavu veci, pretože len tak môže byť naplnený princíp materiálnej pravdy vyjadrený v § 3 ods. 5 Správneho poriadku, podľa ktorého rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Spoľahlivo zistený stav veci je jeden zo štyroch predpokladov, ktoré musia byť kumulatívne splnené podľa § 46 Správneho poriadku, aby rozhodnutie správneho orgánu mohlo vyvolať zamýšľané právne účinky (rozhodnutie musí byť zákonné, vydané oprávneným orgánom, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a obsahovať predpísané náležitosti). Určenie spoločenskej hodnoty drevín, na ktorých výrub má byť vydaný súhlas podľa § 47 ods. 3 Zákona o ochrane prírody a krajiny, je obligatórnou súčasťou dokazovania na účely rozhodnutia o vydaní súhlasu a nariadení náhradnej výsadby, pretože len tak môže byť zabezpečená dostatočná, primeraná a objektívne preskúmateľná náhradná výsadba. Pritom neobstojí tvrdenie žalovaného, že spoločenskú hodnotu drevín určených na výsadbu nebolo potrebné určiť z dôvodu, že jej výpočet nie je povinnou náležitosťou žiadosti o vydanie súhlasu na výrub podľa § 17 ods. 8 Vyhlášky. Žalovaný sa uvedeným tvrdením nemôže zbaviť povinnosti zistiť skutočný stav veci úplne a presne a za týmto účelom si obstarať všetky podklady potrebné pre rozhodnutie. 44. Ak si prvostupňový orgán ako podklad pre rozhodnutie nezaobstaral výpočet spoločenskej hodnoty drevín (keďže takýto podklad nie je súčasťou administratívneho spisu), je na mieste konštatovať, že si nesplnil povinnosť presne a úplne zistiť skutočný stav veci pre riadne posúdenie veci. Správne orgány tak v prejednávanom prípade konali v rozpore s § 3 ods. 5 a § 32 ods. 1 Správneho poriadku v spojení s § 95 ods. 3 písm. d) Zákona o ochrane prírody a krajiny, následkom čoho bolo vydanie rozhodnutí nespĺňajúcich predpoklady podľa § 46 Správneho poriadku. Správny súd zdôrazňuje, že výpočet spoločenskej hodnoty drevín nie je rozhodujúcim faktorom pre posúdenie toho, či v danom prípade mali alebo nemali byť dreviny vyrúbané, ale slúži na posúdenie toho, či uložená náhradná výsadba je skutočne primeraná konkrétnemu výrubu. Z uvedeného dôvodu správne orgány zaťažili svoje rozhodnutia súčasne vadou nepreskúmateľnosti. 45. Návrh žalobcu, aby súd postupom podľa § 132 SSP vyriešil základnú prejudiciálnu otázku, či Aarhuský dohovor a Smernica o EIA pôsobia podľa čl. 288 Zmluvy o fungovaní EÚ iba sprostredkovane alebo či v dôsledku recepčnej normy § 66 zákona o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa nestali súčasťou vnútroštátneho práva a teda majú byť vykonávané ako priamo pôsobiace normy právneho poriadku, správny súd nepovažoval za dôvodný. Vzhľadom na to, že zákon č. 24/2006 Z. z. o posudzovaní vplyvov na životné prostredie sa v tu prejednávanej veci neaplikoval, nejde o právnu otázku, od ktorej vyriešenia záviselo rozhodnutie správneho súdu vo veci samej, preto nebol dôvod vyhovieť tomuto návrhu. 46. Správny súd dospel s poukazom na vyššie uvedené skutočnosti k záveru, že správna žaloba je dôvodná, keďže žalovaný ako aj prvostupňový orgán zistili skutkový stav nedostačujúco na riadne
posúdenie veci a nedostatočne svoje rozhodnutia odôvodnili. Na základe uvedeného došlo k splneniu podmienok na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. d) a e) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou prvostupňového orgánu zaobstarať výpočet spoločenskej hodnoty drevín, ktoré boli určené na výrub a na tomto podklade opätovne vo veci rozhodnúť o náhradnej výsadbe, postupujúc v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku s ohľadom na viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP. 47. O náhrade trov konania pred správnym súdom ako aj trov kasačného konania rozhodol správny súd vo výroku II. tohto rozsudku podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 467 ods. 1 a 3 SSP, a to na základe celkového úspechu žalobcu vo veci tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, ako aj náhradu trov kasačného konania. 48. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.