Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/49/2020 7020200222 27. 08. 2025 JUDr. Andrea Daráková ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov senátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek Radačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ŽOLDOŠ & PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v konaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100476025/2020 zo dňa 20.02.2020, takto rozhodol: I. Správnu žalobu z a m i e t a. II. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa 24.03.2020 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného 100476025/2020 zo dňa 20.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102187680/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel dane v sume 44 607,99 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie marec 2011. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako aj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania. 2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho súdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu, v zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023 vrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci stal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia. II. Priebeh administratívneho konania
3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až máj 2011 a júl, august, november a december 2011. Predmetná daňová kontrola začala dňa 11.11.2014 a z dôvodu potreby získania informácií na základe medzinárodnej výmeny informácií bola daňová kontrola prerušená: - rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 (prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016), - rozhodnutím č. 103794453/2016 (prerušenie od 30.08.2016 do 23.03.2018), - rozhodnutím č. 100762341/2018 (prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018), - rozhodnutím č. 100909564/2018 (prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018). O výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102102712/2019 zo dňa 23.10.2019 (ďalej aj ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole doručený žalobcovi dňa 24.10.2018. Po vyjadrení žalobcu, doplnení dokazovania a prerokovaní pripomienok k protokolu vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel dane v sume 44 607,99 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011. 4. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane pre zdaňovacie obdobie marec 2011 identifikoval tri fakturačné reťazce. Prvý reťazec s betonárskou oceľou: I. Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko) Druhý a tretí reťazec s plechovými tabuľami z tretích krajín: II. JEPSEN STAHL HANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o. III. dovoz z tretích krajín › žalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt. 5. Úvodom prvostupňového rozhodnutia správca dane zhrnul pripomienky žalobcu k protokolu a vlastné podrobné stanovisko správcu dane k týmto pripomienkam argumentačne podporené skutočnosťami zistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly. Následne správca dane zhrnul priebeh vyrubovacieho konania, ako aj skutočnosti zistené vo vyrubovacom konaní. V ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne opísal priebeh daňovej kontroly, ako aj skutočnosti zistené v rámci daňovej kontroly v súvislosti so žalobcom samotným, ako aj s dodávateľskými a odberateľskými spoločnosťami žalobcu a vzájomnými vzťahmi s jednotlivými spoločnosťami. Z odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane preveroval reálnosť dodania tovarov (betonárska oceľ a plechové tabule) najmä vo vzťahu k existencii úhrad za dodanie a realizácii prepravy týchto tovarov a charakteru a kvalite obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskými, či odberateľskými spoločnosťami v prvom, či ďalšom rade. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch šlo o zahraničné spoločnosti, pre správcu dane vyvstala potreba získania informácií prostredníctvom medzinárodnej výmeny informácií (ďalej len ako „MVI“) podľa Nariadenia Rady č. 904/2010, na základe čoho bola predmetná daňová kontrola prerušená spolu štyrikrát tak, ako je to uvedené v bode č. 3 tohto rozsudku. Správca dane v ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia podrobne uviedol všetky zistené skutočnosti o jednotlivých spoločnostiach zo všetkých troch identifikovaných obchodných reťazcov. 6. Všetky zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil v záverečnej časti prvostupňového rozhodnutia, v ktorej uviedol, že žalobca sa v roku 2011 zaoberal nákupom a predajom hutného tovaru prevažne v pohyblivej dodávke. Vlastnil sklad na adrese svojho sídla s ročnou kapacitou 150 000 ton, disponoval povolením dovozu plechových tabúľ z tretích krajín, ktoré boli následne dodávané viacerým spoločnostiam v tuzemsku ale aj do členských krajín (Česko, Rakúsko, Maďarsko). V obchodnej činnosti v roku 2011 žalobca vykazoval tiež nákup betonárskej ocele prevažne z Maďarska, neskôr z Poľska a Slovenska a následný predaj v neopracovanom stave výlučne do Maďarska. Správa dane konštatoval, že žalobca spôsobom vykonávania svojej ekonomickej činnosti, ako napr. nákup tovaru od známych spoločností, predaj pochybným spoločnostiam, predaj bez zálohy, pokyny na vykládku tovaru iným spoločnostiam než na aké bol tovar fakturovaný, prijaté úhrady/zálohy od iných spoločností, než ktorým bol tovar fakturovaný, nákup tovaru z Maďarska a jeho okamžitý , alebo neskorší predaj späť do Maďarska, vzbudzovala u správcu dane pochybnosti. Správca dane uviedol, že bolo zistené, že konateľom spoločnosti City - Star Point Kft. (odberateľ žalobcu z reťazca I.) bol občan Rumunska, sídlo bolo registrované na adrese poskytovateľa sídiel pre spoločnosti (virtuálne sídlo), samotná spoločnosť bola nekontaktná, Neboli predložené žiadne doklady, výpisy z bankového účtu nevykazujú žiadnu aktivitu a spoločnosť neposkytla žiadne údaje týkajúce sa počtu jej zamestnancov. Prepravné doklady, ktoré mali preukazovať dodanie tovaru odberateľovi City - Star Point Kft. do jedného členského štátu, a tým aj splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie oslobodenia od DPH, neobsahovali vo všetkých preverovaných prípadoch pečiatku a podpis odberateľa, t. j. potvrdenie o tom, že došlo
k preprave tovaru do iného členského štátu k nadobúdateľovi tak, ako je uvedené na vystavených faktúrach pre City - Star Point Kft. Miestom vykládky malo byť neurčené miesto v Budapešti, alebo adresa virtuálneho sídla. K preprave vykonanej spoločnosťou HUNGARO-KOB Kft. maďarská finančná správa nezískala doklady k preverovaným dodávkam, keďže konateľ spoločnosti zomrel a nevedela zistiť aktivitu spoločnosti, ktorá sa zaoberala prepravou ocele. K prepravcovi MAX BB TRADE kft maďarská finančná správa uviedla, že neboli predložené doklady, ktoré by mali vypovedaciu hodnotu k predmetnej daňovej kontrole u žalobcu. V dokladoch žalobcu sa nachádzala objednávka City - Star Point Kft. zo dňa 06.01.2011 iba na 48 ton betonárskej ocele, pričom podľa daňových a účtovných dokladov žalobca deklaroval dodanie pre City - Star Point Kft. v objeme 716,8 ton v období január 2011 až marec 2011. dokladoch žalobcu sa nachádzala vystavená zálohová faktúra FVZ110004 pre spoločnosť City - Star Point Kft. z 11.01.2011 na 48 ton betonárskej ocele (500 €/tona), pričom s číslom FVZ110004 uhradila DUTRADE zrt. dňa 04.02.2011 sumu 385 000 €, napriek tomu, že so žalobcom nemala priamy obchodný vzťah. Žalobca nepredložil zostavu vydaných zálohových faktúr za rok 2011. Požadovanú zostavu zálohových faktúr predložil až v rámci pripomienok k protokolu, tam sa však už nachádzali vystavené zálohové faktúry iba po poradové číslo 3, stým, že zálohová faktúra pre City - Star Point Kft mala iné poradové číslo, odlišnú fakturovanú sumu a odlišný dátum vydania faktúry, v porovnaní s dokladmi, ktoré sa nachádzali na OČTK. Z dôvodu, že na zostave zálohových faktúr, ktorú predložil žalobca dňa 09.05.2019, je ako druhá zálohová faktúra v poradí, zálohová faktúra s dátumom vystavenia v júni 2011, ale pri prijatej platbe vo februári 2011 je informácia o platbe dokladu FVZ110004, tiež zmluva z 02.02.2011 s maďarskou spoločnosťou DUTRADE Zrt. obsahuje čísla dokladov FVZ110004 a FVZ110005, správca dane mal pochybnosti o tom, že predložená zostáva zálohových faktúr zo dňa 09.05.2019 zodpovedá tomu, ako boli vyhotovené doklady žalobcom v roku 2011. Správca dane mal tak podozrenie, že žalobca prispôsoboval účtovné záznamy v priebehu výkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Označené hotovostné vklady na účte žalobcu sú bez uvedenia osoby, ktorá vkladala, bez identifikovania spoločnosti, v mene, ktorej boli vklady vykonané, bez uvedenia čísla faktúry, čo nepreukazuje, že sa jedná o úhrady za betonársku oceľ. Zistené situácie pri preprave betonárskej ocele preukazujú, že preverované dodávky týkajúce sa maďarských odberateľov prebiehali v účelových reťazcoch a to tak, že oceľ bola dovezená z Maďarska na Slovensko, aby bola prepravená späť do Maďarska obratom, alebo s niekoľkodňovým časovým posunom. Prepravné doklady sa odlišovali číslom CMR, odlišovali sa odosielateľom, prepravovanou hmotnosťou, pričom hmotnosti tovaru, ktorý expedovala spoločnosť Ferrotrasz Kft. nebol zaevidovaný v skladovej evidencii žalobcu. Sporné prepravné doklady sa odlišovali aj miestom nakládky a názov uskladnitela, ktorý tovar expedoval. Žalobca sám potvrdil, že hutný tovar vedel nakúpiť od výrobcov, ale dodať ich veľkým spoločnostiam musel cez sprostredkovateľa, avšak toto tvrdenie je v rozpore s tým akou formou obchodoval žalobca s českou spoločnosťou TRESTLES a.s., ktorej tovar dodával priamo. Fakturáciou betonárskej ocele od maďarských obchodníkov na slovenskú spoločnosť došlo jednak k zneprehľadneniu zapojených maďarských obchodníkov a zvyšovaniu obťažnosti preverovania reťazenia obchodníkov k tomuto istému tovaru (City - Star Point Kft bola už v 2. štvrťroku 2011 nekontaktná) a jednak nedošlo k reálnemu odvedeniu DPH predtým, ako žalobca fakturačne nasmeroval betonársku oceľ na takú spoločnosť (City - Star Point Kft), ktorá vykazovala známky zmiznutého obchodníka. Na základe predložených dôkazov a zistení bolo podľa správcu dane zrejmé, že v danom prípade išlo o reťazový obchod, ktorý bol dosiahnutý jedným pohybom tovaru, ktorého preprava začala v Maďarsku a skončila v Maďarsku, súvisiace dodávky tej istej benátskej ocele podliehali už zdaneniu v Maďarsku. Žalobca síce tvrdil, že z každej dodávky dosiahol zisk, ktorý aj zdanil, to je však v rozpore s vykonanou prepravou, so zisteným reálnym finančným tokom a tiež ekonomickými údajmi. Spoločnosť INKURENCIA Kft. mala evidované nedoplatky na DPH, ktoré boli odpísané ako nevymáhateľné, v prvom štvrťroku vykázala nadmerný odpočet a jednalo sa o vysoko stratou spoločnosť. Činnosť tejto spoločnosti bola vysokostratová, čo má vypovedaciu hodnotu o účele deklarovaných transakcií. Táto spoločnosť vykazovala veľmi slabú ekonomickú spôsobilosť, bola zároveň strategickým odberateľom žalobcu, napriek tomu, že bola bez finančných prostriedkov a nezrealizovala ani jednu platbu priamo na účet žalobcu ani v roku 2011, ani v roku 2012. Platby na účet žalobcu boli zasielané od druhého odberateľa, spoločnosti DUTRADE Zrt. Za rozporuplné považoval správca dane označovanie inštitútom postupovania pohľadávok takú situáciu, pri ktorej žalobca uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávok priamo s druhým maďarským odberateľom, bez účasti prvého odberateľa,a to skôr ako existoval predmet postúpenia v účtovníctve žalobcu. Faktúry na prvého odbore odberateľa začal žalobca vystavovať až po prijatí platby priamo od druhého odberateľa. Išlo o účelové vystavovanie dokladov. Ochota silných maďarských odberateľov zaplatiť za hutný tovar priamo žalobcovi poukazuje na to, že vystavovanie faktúr žalobcom na pochybné maďarské spoločnosti a s pokynmi pre koho je tovar určený, nemalo iné ekonomické opodstatnenie,
ako obchádzanie zákonom stanovených povinností (napr. registrácia daňového subjektu ako platiteľa DPH v Maďarsku, zastieranie poskytovania sprostredkovateľských služieb, poskytovania skladovacích služieb, ku ktorým v skutočnosti u žalobcu dochádzalo, s deklarovaným dodaním tovarov, pri ktorom bolo uplatnené oslobodenie od DPH a tiež vytvorenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie DPH na určenej spoločnosti). Žalobca nepredložil doklady, ktorými by spochybnil závery správcu dane, že skutočným príjemcom tovaru bola spoločnosť DUTRADE Zrt, s ktorou žalobca dopredu dohodol systém fakturácii. Pochybnosti správcu dane zvýšili zistenia o tom, že žalobcom predložené doklady boli dokladmi s pozmenenou vypovedacou hodnotou. Žalobca v roku 2011 by vykazoval vysoký stav nezaplatených odberateľských faktúr, teda deficit fakturovaných príjmov (ku koncu roka 2011 v sume 2,1 mil. €), napriek tomu expedoval tovar v celom roku 2011 pochybným maďarským spoločnostiam skôr ako dostal za tovar zaplatené a neskôr dochádzalo k účtovaniu postúpenia pohľadávok. Ku koncu roku 2012 bol deficit fakturovaných príjmov od odberateľov 5,1 milióna € a ku koncu roku 2013 7,2 milióna €. Pochybné maďarské spoločnosti boli personálne prepojené osobami A. B. a A. C.. Inštitút postúpenia pohľadávok, rovnako aj nesprávnosť účtovania dátumov platieb bol súčasťou finančného toku k naplánovanej schéme účelového fakturačného reťazca, ktorým sa vytvárali umelé podmienky na získanie/čerpanie DPH v Maďarsku bez toho, aby v preverovanom reťazci došlo k jej odvedeniu. Žalobca naopak so slovenskými spoločnosťami obchodoval odlišným (racionálnejším) spôsobom. Podobne tomu bolo aj v prípade obchodovania s českými spoločnosťami. Žalobca mohol a mal poskytovať iba služby skladovania, manipulácie s tovarom pre maďarské spoločnosti, bez toho, aby tovar nakúpil. V ďalšom texte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne opísal aké konkrétne osobitosti zohľadňoval pri prijímaní svojich záverov. Správca dane teda konštatoval, že boli vytvorené formálne podmienky k tomu, aby sa druhý odberateľ (DUTRADE Zrt.) vyhol povinnosti platiť DPH z nadobudnutia. Umelo vytvorené formálne podmienky umožnili uplatnenie práva na odpočítanie DPH v Maďarsku bez toho, aby DPH bola reálne odvedená. Zistené okolnosti podľa správcu dane preukázali, že žalobca o tom nemohol nevedieť, preto správca dane nepriznal oslobodenie od platenia DPH zmysle § 43 Zákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných odberateľských faktúr (FV110076, FV110104 a FV110069) pre spoločnosť INKURENCIA Kft. v sume 12 203,54 €. Rovnako tak správca dane nepriznal uplatnené oslobodenie od DPH zmysle § 43 zákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných odberateľských faktúr pre spoločnosť City - Star Point Kft. v sume 6 351,34 €. V súvislosti s reťazcom II správca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že nadobudnutie bolo predmetom DPH v členskom štáte, v ktorom skončilo odoslanie (v Česku), teda nedošlo k splneniu podmienok ustanovených v zmysle § 49 ods. 2 písm. b) nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Správca dane tak nepriznal uplatnené právo na odpočítanie dane zmysle § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH v sume 26 053,12 € z prijatých faktúr spoločnosti JEPSEN STAHL HANDELS GmbH. 7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal správcom dane nedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže podľa žalobcu, správca dane zisťoval iba skutočnosti v neprospech žalobcu a nezabezpečil si úplnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, ktorá bola v origináloch predložená NAKA s tým, že cit. „...daňový subjekt nevie overiť pre potreby správcu dane bezodplatne zhodu kópie s originálom nachádzajúcim sa na OČTK...“, v súvislosti s námietkou ktorou mal žalobca za to, že so správcom dane spolupracoval a tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke dodanie tovaru preukázal, čo správca dane nevyvrátil. Namietal, že napriek vedomosti správcu dane z jeho činnosti z iných daňových kontrol, tento vykonal v danej veci dožiadanie o MVI po piatich rokoch, kedy už bolo dokazovanie spojené so značnými ťažkosťami, v dôsledku čoho správca dane z MVI nezískal odpovede na potvrdenie svojich pochybností (odmietnutie vykonania výsluchu konateľa žalobcovho odberateľa z dôvodu uplynutia 5 rokov od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) a aj napriek tomu správca dane v MVI pokračoval, aj keď vedel, že maďarská finančná správa už neposkytne žiadne informácie k roku 2011. Namietal tiež neúmernú dĺžku prerušení daňovej kontroly v dôsledku MVI, ako aj ich neefektívnosť, keďže správca dane mal opakovane požadovať informácie, ktoré už mal k dispozícii a tiež ich žiadal po častiach, v dôsledku čoho správca dane podľa žalobcu neukončil daňovú kontrolu v zákonom stanovenej ročnej lehote. Namietal porušenie § 69 Daňového poriadku prekročením zákonnej lehoty na vyrubenie dane a teda zánik tohto práva správcu dane. V ďalšom texte podaného odvolania žalobca vo všeobecnej rovine dôvodil tým, že tak dodávatelia ako aj odberatelia žalobcu a napokon aj prepravcovia tovaru potvrdili spoluprácu so žalobcom a reálne uskutočnenie obchodov, a správca dane toto nespochybnil, keďže nevykonal vo veci dostatočné zisťovanie. Mal za to, že správca dane neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných súhrnných výkazov, účtovných závierok, všetkých predložených skladových kariet, všetkých nákladných listov a podmienok dodania podľa medzinárodných podmienok, ktoré podľa žalobcu preukazujú
uskutočnenie zdaniteľných plnení. Žalobca označil za nepravdivé závery správcu dane, že žalobca neprijal žiadnu alebo len čiastočnú platbu za tovar, alebo že žalobca riadil maďarské spoločnosti. Žalobca tiež uviedol, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované a správca dane sa vo svojom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom k tomu predloženými dôkazmi a jeho vyjadreniami, preto rozhodnutie správcu dane nie je podľa žalobcu dostatočne odôvodnené. Žalobca podrobne opísal systém započítavania pohľadávok medzi spoločnosťami, s ktorými obchodoval s tým, že tieto procesy považoval za štandardné v obchodnom styku. Napokon žalobca argumentoval, že správca dane nesprávne rozložil dôkazné bremeno pri preukazovaní daňového podvodu, keďže dôkazné bremeno je v tomto prípade predovšetkým na správcovi dane a nie na žalobcovi, ktorý nemôže skúmať podvodné konanie na iných článkoch obchodného reťazca, preto podľa žalobcu, mu nebolo možné klásť za vinu, že nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov a odberateľov, s ktorými nebol v obchodnom vzťahu alebo o ktorých nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že mu správcom dane nebolo preukázané vedomé zapojenie sa do podvodného reťazca a predložením dokladov svedčiacich o dodaní tovaru, o jeho preprave a úhradách zaň žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol. 8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom zhrnul odvolacie námietky žalobcu, zistený skutkový stav a následne v záverečnej časti odôvodnenia napadnutého rozhodnutia uviedol svoje závery vo vzťahu k odvolacím námietkam. V súvislosti s obstaraním tovaru od rakúskeho dodávateľa JEPSEN STAHL HANDELS žalovaný uviedol, že správca dane dospel k správnemu záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JEPSEN STAHL HANDELS GmbH neoprávnene. Tovar bol od rakúskeho dodávateľa prepravený priamo z Rakúska k českému odberateľovi, preprava skončila Českej republike. Miestom nadobudnutia tovaru teda bola Česká republika. Žalobca mal požiadať v Českej republike o pridelenie českého identifikačného čísla pre DPH, priznať tam nadobudnutie tovaru, podať daňové priznanie a uplatniť si v Českej republike odpočítanie dane. Žalobca však tovar od rakúskeho dodávateľa objednal pod slovenským identifikačným číslom pre DPH. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o DPH sa za miesto nadobudnutia tovaru považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň, ak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom sa skončilo odoslanie alebo preprava. Žalobca v tomto prípade nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike. Nadobudnutie tovaru je preto zdanené v tuzemsku, keďže si žalobca objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku. Žalobca si teda nemohol uplatniť odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike podľa § 49 ods. 2 Zákona o DPH. V súvislosti s obchodmi s maďarskými spoločnosťami žalovaný vo všeobecnosti opísal systém reťazových obchodov, postavenie (missing trader, buffer, broker) a úlohy jednotlivých spoločností v týchto reťazových obchodoch a poukázal na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ. Žalovaný v súvislosti so správcom dane zisteným skutkovým stavom konkretizoval, že v správcom dane zistených obchodných reťazcoch, na pozícii missing trader, ktorým žalobca dodával a fakturoval tovar boli spoločnosti - City-Star Point Kft. (Maďarsko; reťazec I/) a INKURENCIA Kft. (Maďarsko; reťazec III/), ktoré boli vo vzťahu k žalobcovi na pozícii jeho prvých odberateľov, ale neboli skutočnými príjemcami tovaru a ten fakturovali za znížené ceny ďalším maďarským spoločnostiam, pričom DUTRADE Zrt. (Maďarsko; reťazec III/) realizovala úhrady za prvého žalobcovho odberateľa na základe zmluvy o postúpení pohľadávok a dokonca 04.02.2011 prijal žalobca úhradu od DUTRADE Zrt. za prvého odberateľa INKURENCIA Kft. a to paradoxne ešte skôr ako žalobca vôbec začal 08.02.2011 vystavovať faktúry pre INKURENCIA Kft.. Na pozícii „broker“ v obchodných reťazcoch vystupovali spoločnosti MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/), ktorý si pri nákupe tovaru v Maďarsku uplatňoval odpočet DPH a ďalej tento tovar fakturoval žalobcovi s oslobodením od dane a tiež DUTRADE Zrt. (Maďarsko; reťazec III/), ktorý vďaka tomu, že žalobca vystavil faktúry s oslobodením od dane na príjemcu odlišného od DUTRADE Zrt., aj keď faktickým príjemcom tovaru bol DUTRADE Zrt., sa vyhol zaplateniu dane pri dodaní tovaru od žalobcu zo Slovenska a z tohto tovaru si uplatnil odpočet dane pri jeho nadobudnutí z maďarských tuzemských dodávok. Na pozícii „buffer“ vystupoval v indikovaných obchodných reťazcoch žalobca, ktorý buď umožnil získať daňové zvýhodnenie svojmu dodávateľovi MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/) alebo druhému odberateľovi DUTRADE Zrt. (Maďarsko; reťazec III/), prípadne svojím zapojením do obchodných reťazcov umožnil, aby dodávateľ neodviedol DPH v štáte, v ktorom bol vyrobený tovar a ktorý tovar bol cez naplánované reťazce zväčša vrátený cez žalobcu späť do tej krajiny kde bol aj vyrobený, a to cez missing tradera, ktorý neodviedol daň. Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o úlohách jednotlivých spoločností zapojených do reťazových obchodov nesporne vedel, respektíve pri zachovaní jeho náležitej miery obozretnosti vedieť mohol a mal, a to najmä vzhľadom k tomu, že:
- dodávky tvaru prebiehali v rozpore s dohodnutými zmluvnými dojednaniami, keďže žalobca pri City-Star Point Kft. (reťazec I) a INKURENCIA Kft. (reťazec III) nevystavoval zálohové faktúry a tovar expedoval bez zaplatenia; - odberateľ INKURENCIA Kft. (reťazec III) neplatil za tovar, ale zaňho platila iná spoločnosť DUTRADE Zrt. (reťazec III) bez obchodného vzťahu so žalobcom, pričom na CMR dokladoch a aj ložných listoch potvrdila dodanie tovaru INKURENCIA Kft. (reťazec III), avšak na identických CMR dokladoch zaslaných maďarskou finančnou správou už potvrdil dodanie tovaru DUTRADE Zrt. (reťazec III); - žalobca za omeškané platby maďarským odberateľom v indikovaných obchodných reťazcoch nevystavoval faktúry na úroky z omeškania napriek ich zmluvnému dojednaniu, ale naďalej s nimi pokračoval v obchodnej spolupráci; - žalobca prijal od druhého odberateľa DUTRADE Zrt. (reťazec III) platbu zaplatenú namiesto INKURENCIA Kft. (reťazec III) skôr, ako žalobca vystavil pre INKURENCIA Kft. (reťazec III) faktúru, pričom žalobca túto platbu zúčtoval ako o postúpení pohľadávok, hoci pohľadávka ešte neexistovala, pričom aj dohoda o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a DUTRADE Zrt. z 02.02.2011 bola uzavretá bez účasti INKURENCIA Kft.; - žalobca mal vedomosť o organizácii prepravy tovaru, ktorú sám objednával s jeho nakládkou v Maďarsku a tento tovar bol prepravený v ten istý deň cez Slovensko k druhému odberateľovi do Maďarska a žalobca tiež objednal a hradil aj prepravu tovaru v rámci skladov v Maďarsku, hoci súvisiace CMR s pečiatkou žalobcu ako jeho príjemcu nepravdivo deklarovali, že tovar bol už uvedenými autami prevezený cez Slovensko; - prepravné doklady pre odberateľa City-Star Point Kft. (reťazec I) neboli opatrené pečiatkou a podpisom tohto príjemcu, t.j. nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa došlo; - žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo Na základe uvedeného za neopodstatnenú, žalovaný označil námietku, že správcom dane nebola preukázaná jeho vedomosť o zapojení sa do podvodného reťazca, pretože žalobca nemohol nevedieť o tom, že zistené obchodné reťazce boli vytvorené s cieľom získania daňovej výhody pre maďarských obchodných partnerov. Za neopodstatnenú mal žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej správca dane dokazovaním nevyvrátil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorý po formálnej aj materiálnej stránke dodanie tovaru preukázal, pretože žalovaný mal z administratívneho spisu jednoznačne preukázané, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale spochybnil účel vytvorených fakturačných reťazcov, čo aj zdôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca v konaní neuviedol, akým spôsobom si overil postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil prečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr ako samotné pohľadávky mali existovať, ani prečo prijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy o postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na Slovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu tovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. S poukazom na uvedené sa žalovaný nestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane. Vo vzťahu k žalobcovej odvolacej námietke o správcom dane nezabezpečení a neúplnom vyhodnotení dôkazov nachádzajúcich sa na NAKA, žalovaný podotkol, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne doklady mali správcovi dane chýbať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalobca sám nahliadol do svojich účtovných dokladov na NAKA, avšak neoznámil, ktoré z nich správca dane nevyhodnotil aj keď svedčia v jeho prospech. Podľa žalovaného práve naopak, správca dane porovnával doklady predložené žalobcom s tými, ktoré boli v dispozícii OČTK a napokon aj s dokladmi získanými z MVI, pričom v rozhodnutí poukázal na zistené rozdiely [napr. rozdielne údaje v hlavnej knihe predloženej v roku 2014 a predloženej v roku 2018, kedy došlo za rok 2011 k odstráneniu účtu 662002-úroky z omeškania; odlišné evidencie DPH predložené žalobcom k daňovej kontrole v roku 2014 oproti tým, ktoré boli podkladom pre daňové priznania, napr. na niektorých dokladoch boli mená osôb, ktoré v rozhodnom čase neboli zamestnancami žalobcu; zaúčtovanie prijatých platieb s dátumami, kedy sa tieto na výpisoch z účtu žalobcu nenachádzali]. Správca dane dôsledne preveroval finančný tok platieb v preverovaných reťazcoch a v tejto súvislosti aj poukázal na zistené nedostatky ako napr. neexistujúce dátumy úhrad, ktoré sa nedali spárovať s odberateľskými faktúrami; nezistené úhrady od City-Star Point Kft. (Maďarsko, reťazec I) v dňoch 13.02.2011 a 20.03.2011, kedy boli žalobcom zaúčtované a ani žalobca na výzvu správcu dane toto neozrejmil a uviedol iba sumy úhrad bez uvedenia dátumov, kedy mali byť skutočné platby realizované a až správca dane sám zistil, že by sa mohlo jednať o hotovostné vklady na účet žalobcu v dňoch 07.02.2011 a 15.03.2011 s tým však, že sa nedalo zistiť kto a za čo vklady učinil a toto zistenie bolo napokon v rozpore s tvrdením žalobcu, že platby boli realizované iba bezhotovostne; alebo žalobca prijímal platby od maďarských spoločností bez existencie faktúry, ktoré označil ako úhrady
za postúpené pohľadávky, ktoré pohľadávky v čase ich úhrad neexistovali. Žalovaný uzavrel, že ani dôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť zistené a správcom dane odôvodnené skutočnosti. Žalovaný mal za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nadbytočnosti správcom dane vykonaných MVI, keďže nimi zisťované skutočnosti mal mať správca dane už zistené z MVI realizovaných počas skoršej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011 (ďalej len „skoršia daňová kontrola“), na čo žalovaný uviedol že pri MVI týkajúcej sa zdaňovacích období január - máj 2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane nezisťoval totožné skutočnosti, ako boli zisťované pri predchádzajúcej daňovej kontrole, dôkazom čoho je, že ak by správca dane požadoval preveriť opakovane identické skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť správcu dane zamietla, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti so žalobcom správcovi dane vytýkanou chybou, podľa ktorej správca dane v rámci MVI neskorým dopytom na maďarskú stranu o vypočutie p. B. A. tento dôkaz zmaril, žalovaný ozrejmil, že prvýkrát správca dane požiadal o vypočutie označenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do 23.03.2018) s tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej osoby nebol vykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak keďže nové tlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca dane poslať, učinil tak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly, pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský správca dane oznámil, že podľa maďarských predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť k zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane dostatok iných dôkazov pre svoje závery. K odvolacej námietke ohľadne nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku MVI žalovaný konkretizoval obdobia štyroch prerušení daňovej kontroly kvôli MVI (identicky ako ich uviedol vo svojom rozhodnutí aj správca dane, viď vyššie, pozn.) a tiež ozrejmil, že daňová kontrola podľa oznámenia o jej začatí začala 11.11.2014 a skončila doručením protokolu žalobcovi 25.10.2018 (správne má byť 24.10.2018, pozn. súdu), a keďže po zohľadnení jej prerušení kvôli MVI by rok na vykonanie daňovej kontroly uplynul až 08.11.2018, tak podľa žalovaného správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej jednoročnej lehote a teda aj protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Žalovaný zdôraznil, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou správou nemôže byť identický s dátumom kedy správca dane požiada príslušný slovenský orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný slovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak zaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné daňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane správca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením, pretože tieto odpovede boli rozhodujúce pre kontrolu preverovaných obchodov. Žalovaný podotkol, že správca dane počas období prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI. V súvislosti s námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň, žalovaný s poukazom na § 61 ods. 5 Daňového poriadku podľa, ktorého v prípade, ak je daňové konanie prerušené lehoty podľa tohto zákona neplynú konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň neplynula, a teda správca dane vykonal včas úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie žalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom 25.10.2018, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej lehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie dane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale keďže daňová kontrola bola 4x prerušená (04.03.2015-12.06.2016; 30.08.2016-22.03.2018; 20.04.2018-26.04.2018 a 10.05.2018-01.07.2018), počas dôb prerušení ktorých táto neplynula. III. Konanie na krajskom súde a správnom súde 9. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že napadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Žalobca v podanej správnej žalobe prezentoval 4 okruhy žalobných námietok/bodov, v rámci ktorých namietal: A) nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej vplyv na zákonnosť konania, B) zánik práva vyrubiť daň, C) nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena, nepreukázanie podvodného konania a nesprávne východiská pri posudzovaní podvodného konania, D) nedostatočné zistenie skutkového stavu.
10. V rámci prvého okruhu žalobných námietok (A) žalobca namietal nezákonné prekročenie maximálnej lehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, keďže tá sa konala od 11.11.2014 do 25.10.2018, pričom dôvodom na legitímne prerušenie daňovej kontroly nemohli byť obdobia jej štyroch prerušení kvôli MVI, pretože podľa žalobcu tieto MVI boli neefektívne, keďže správca dane v ich rámci požadoval jednako informácie, ktoré už mal k dispozícii (zo skoršej daňovej kontroly v roku 2011) a tiež ktoré mu boli známe z jeho činnosti (umelo prerušovaná daňová kontrola); jednako žiadal tieto informácie po častiach a nie naraz jednou žiadosťou; jednako pri podávaní žiadostí správca dane nedodržal predpísané náležitosti žiadosti, čím zmaril MVI a napokon prerušenie daňovej kontroly v dôsledku MVI bolo neúmerné lehotám prípustným pre MVI. Z uvedených dôvodov preto nemôžu prerušenia daňovej kontroly pre MVI mať vplyv na celkovú prípustnú jej zákonnú dĺžku (porušenie § 6 ods. 5 zákona č. 442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a čl. 10 nariadenia Rady (EU) č. 904/2010), v nadväznosti na uplynutie lehôt ktorých je podľa žalobcu potrebné vykladať aj slovné spojenie v § 61 ods. 4 Daňového poriadku pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, t. j. ich uplynutím zaniká aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca dane tiež konal v rozpore s tým, že daňovú kontrolu neprerušil dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému orgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia predĺžil. V dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly (1 rok) je podľa žalobcu potrebné aj protokol z tejto daňovej kontroly považovať za nezákonný a aj rozhodnutie vychádzajúce z tohto protokolu. 11. V rámci druhého okruhu žalobných námietok (B) žalobca namietal uplynutie lehoty na vyrubenie dane podľa § 69 Daňového poriadku s dodatkom žalobcu, že v tomto smere sa nie je možné stotožniť so žalovaným, že počas prerušení daňovej kontroly kvôli MVI táto lehota na vyrubenie dane s ohľadom na § 61 Daňového poriadku neplynula (spočívala), pretože podľa žalobcu, ustanovene o prerušení plynutia lehôt sa vzťahuje iba na daňové konanie a nie aj na daňovú kontrolu, ktorú nie je možné považovať za osobitný druh daňového konania, keďže jej výsledkom nie je rozhodnutie, ktorým by sa osobe ukladali práva a povinnosti, ale výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý nie je rozhodnutím. Daňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, nie rozhodovacím a je podkladom pre začatie vyrubovacieho konania, ktoré už je osobitným druhom daňového konania. Podľa žalobcu ak by sa ustanovenie § 61 Daňového poriadku malo vzťahovať aj na daňovú kontrolu, muselo by to byť v predmetnom ustanovení výslovne uvedené. Na uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani druhá veta § 46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorej sa na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61, pretože podľa žalobcu v tomto kontexte slovné spojenie „primerane použije“ je potrebné chápať tak, že § 61 sa na prerušenie daňovej kontroly nepoužije doslovne a v celosti, ale iba v rozsahu dôvodov na prerušenie a čo do neplynutia jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly. 12. V rámci tretieho okruhu žalobných námietok (C) namietal neunesenie dôkazného bremena správcom dane spočívajúce v nepreukázaní, že žalobca vedome participoval na podvodnom konaní s úmyslom získať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Žalobca zdôraznil, že správca dane nezákonne pričítal na jeho ťarchu, že jeho obchodní partneri si neplnili svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo, čo však žalobca nemohol ovplyvniť a správca dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty, ktoré je žalobca povinný viesť a uchovávať iba vo vzťahu k vlastným obchodom. Žalobca mal za to, že predložením všetkých dokladov k preverovaným obchodom, t.j. preukázaním hmotnoprávnych podmienok na odpočítanie DPH, svoje dôkazné bremeno uniesol, preto nie je možné sa stotožniť s tvrdením správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov alebo odberateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne skutočnosti svedčiace o podvodnom konaní v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Žalobca zdôraznil, že mu nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa vedome zapojil do podvodného reťazca spoločností obchodujúcich s predmetným tovarom. 13. V rámci štvrtého okruhu žalobných námietok (D) namietal správcom dane nedostatočne zistený skutkový stav, keďže nepreukázal, žeby sa žalobca vedome zúčastňoval na podvodnom konaní a závery správcu dane sú založené iba na jeho domnienkach. Podľa žalobcu je v obchodných vzťahoch celkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu sankcie za omeškané platby dodávateľ tieto sankcie nerealizuje v záujme udržať si obchodného partnera a táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o podvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je právom nie povinnosťou dodávateľa, pričom v danom prípade žalobca omeškanie s platbami riešil postúpením pohľadávok. Taktiež podľa
žalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru a vystavením faktúry, čo nemusí byť v rovnaký deň s tým, že odpočítanie dane sa uplatňuje v tom mesiaci, v ktorom je daňovému subjektu doručená faktúra. Keďže podľa žalobcu, správca dane odvodil záver o účasti žalobcu na podvodnom konaní z takýchto nepresností, žalobca mal za to, že cieľom správcu dane nebolo objektívne zistenie skutkového stavu, ale za každú cenu preukázanie žalobcovi účasť na podvodnom konaní. Žalobca má tiež za to, že vysvetlil aj nezrovnalosti v účtovníctve, pričom ako príklad uviedol neprestavenie v softvéry mena predchádzajúcej zamestnankyne, pričom s týmito argumentami sa správca dane nevysporiadal tak, ako sa nevysporiadal ani s dokladmi žalobcu nachádzajúcimi sa na NAKA a na ťarchu žalobcu neprijateľne pričítal nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi nesprávne vedené účtovníctvo. Žalobca dodal, že uňho boli vykonané daňové kontroly aj v iných zdaňovacích obdobiach roku 2011, ktoré skončili s pozitívnym výsledkom pre žalobcu, avšak na tieto skutočnosti správca dane vôbec nereflektoval. Rozdielna činnosť správcu dane je v rozpore s princípmi právneho štátu a nie je racionálne, aby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali medzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej komodity 14. K správnej žalobe sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa 26.05.2020, v ktorom skonštatoval, že k námietkam žalobcu prezentovaným v podanej správnej žalobe v zásade zaujal stanovisko v napadnutom rozhodnutí, zotrval na svojich záveroch prezentovaných v napadnutom rozhodnutí a v skrátenej forme ich reprodukoval aj v uvedenom vyjadrení k predmetnej správnej žalobe, ktorú navrhol zamietnuť. 15. Dňa 22.07.2020 bol vtedajším právnym zástupcom daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o., v tom čase ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti do konkurzného konania. Následne dňa 24.08.2020 bol správcom konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany podaný návrh na pokračovanie v súdnom konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii, na základe čoho krajský súd pokračoval v konaní so žalobcom tak ako je označený v úvodnej časti tohto rozsudku. 16. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia žalovaného a správcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode iba za ich domnienky nemajúce oporu vo vykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné postupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú žalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho právnej neistoty, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu v roku 2014, avšak žalobca sa o konečnej výške vyrubenej dane dozvedel až o 6 rokov neskôr, čo je absurdný stav, ktorý mimo iné viedol aj k tomu, že uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou speňaženého majetku žalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že správca dane adresoval dožiadaným orgánom urgencie. Zmienil, že daňové orgány zneužili ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového poriadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie MVI neviedlo k nemožnosti vyrubeniu dane. Mal za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly nie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom alebo správcom dane, pretože smernica ustanovuje jednoznačnú lehotu pre dožiadaný orgán v rámci, ktorej je dožiadaný orgán povinný informáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie nemôže byť pripísané na ťarchu daňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite pokračovať, čo sa však v danom prípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor, že skutočnosť, že proces v rámci ktorého správca dane požiada o vykonanie MVI je časovo a administratívne náročný si musí správca dane zhodnotiť pred zvolením tohto postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí niesť aj následky svojho postupu. Opakovane argumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol nevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami, ktoré v rámci MVI žiadal už disponoval z iných daňových konaní. Uviedol, že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, žeby sa mal podieľať na podvodnom konaní, ani o problematickosti jeho zahraničných obchodných partnerov. Žalovaný nepreukázal, že by mali tieto osoby akékoľvek negatívne zápisy vo verejne dostupných registroch v čase zdaniteľných plnení. Žalobca má za to, že ako obozretný podnikateľ vykonal všetky úkony, ktoré sa od neho vyžadujú v rámci overenia svojich obchodných partnerov. Prerušenie daňovej kontroly v celkovom trvaní 4 roky považoval žalobca za zásadný zásah do jeho práva na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom správy daní, bezodkladne a bez zbytočných prieťahov. 17. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu duplikou nevyjadril.
18. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo veci senát správneho súdu 6S. 19. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok a splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, bolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 27.08.2025, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa § 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zúčastnil len právny zástupca žalobcu, ktorý na uvedenom pojednávaní zotrval na písomných podaniach žalobcu produkovaných v tomto súdnom konaní a navrhol správnej žalobe vyhovieť. IV. Právne východiská 20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do 30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f tým nie je dotknuté. 21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia Správneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“). 22. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. 23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi právo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu štátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne. 24. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli predmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd poukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody. V. Právne posúdenie správneho súdu 25. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd, rovnako v senáte 6S v rovnakom zložení už prejednal a rozhodol v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu konania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 rozsudkom zo dňa 29.01.2025, ktorým správnu žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Z uvedeného dôvodu správny súd pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku posudzoval splnenie podmienok podľa § 140 SSP. V konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/46/2020 išlo o určenia rozdielu dane na DPH v sume 114 009,29 € za zdaňovacie obdobie február 2011, pričom v tejto súvislosti správny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že daňová kontrola DPH u žalobcu bola vykonaná tak za zdaňovacie obdobie február 2011, ako aj za zdaňovacie obdobie marec 2011 a z tejto kontroly bol vyhotovený jeden protokol z daňovej kontroly. V rámci súdneho konania vedeného správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/46/2020, resp. v tomto konaní napadnutom rozhodnutí boli identifikované tie isté obchodné reťazce ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného preskúmavanom v predmetnom súdnom konaní, t. j. obchodný reťazec I. – Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca (Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko) a obchodný reťazec III. - dovoz z tretích krajín › žalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt. Rozdielnym bol len obchodný reťazec II. - JEPSEN STAHL HANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o. Vzhľadom k tomu, že v prípade obchodného reťazca II. došlo zo strany správcu dane k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH na základe iných skutočností (žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike) a nie účasti žalobcu v podvodnom reťazci a žalobca nepriznanie nároku na odpočítanie DPH v tejto časti v predmetnej správnej žalobe žiadnym spôsobom nenamietal, dospel správny súd k záveru, že tento rozdiel v predmete konania nemá vplyv na celkovú totožnosť predmetu oboch konaní a následnú aplikáciu § 140 SSP. Na tomto mieste správny súd tiež konštatuje, že identifikoval obsahovú totožnosť
obsahu odôvodnenia rozhodnutí žalovaného preskúmavaných v konaniach vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020 a rovnako tak obsahovú totožnosť správnych žalôb podaných žalobcom vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020. 26. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na postup podľa § 140 SSP, na základe čoho na tomto mieste v súvislosti s odôvodnením tohto rozsudku správny súd poukazuje na rozsudok správneho súdu sp. zn. KE-8S/46/2020 zo dňa 29.01.2025, ktorým správny súd zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov konania. S odôvodnením uvedeného rozsudku sa správny súd v celom rozsahu stotožnil, v plnej miere na neho odkazuje s tým, že uvedený rozsudok bol zároveň založený do súdneho spisu č. KE-8S/49/2020. 27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní napadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi a v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú zamietol. 28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní ani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené trovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok na ich náhradu voči žalobcovi nepriznal. 29. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,
i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.