{"guid": "430d2a9e-6f64-4301-84cd-835db2e0eb07:8f256350-e9cd-4fee-a52a-e4747bae4cb5", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3", "spisova_znacka": "KE-8S/49/2020", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. KE-8S/49/2020 z 27. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. augusta 2025, sp. zn. KE-8S/49/2020, ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3", "identifikacne_cislo": "7020200222", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Andrea Daráková", "datum_vydania": "2025-08-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "nazov": "§ 190 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-190", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-190"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "nazov": "§ 140 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-140", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-140"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "nazov": "§ 43 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-43", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-43"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "nazov": "§ 49 ods. 2 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-49.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-49"}, {"iri": "/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "nazov": "§ 51 zákona č. 222/2004 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2004/222/#paragraf-51", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/222-2004/paragraf-51"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-190", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-140", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-43", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-49", "/SK/ZZ/2004/222#paragraf-51"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/8f256350-e9cd-4fee-a52a-e4747bae4cb5", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\nKE-8S/49/2020\n7020200222\n27. 08. 2025\nJUDr. Andrea Daráková\nECLI:SK:SpSKE:2025:7020200222.3\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Andrea Daráková a členov\nsenátu: Mgr. Roman Die (sudca spravodajca) a JUDr. Pavol Tkáč, v právnej veci žalobcu: JUDr. Marek\nRadačovský, správca konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany s.r.o. v konkurze, so sídlom\nŽriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 35 553 961, právne zastúpený advokátskou kanceláriou: ŽOLDOŠ\n& PARTNERS s.r.o., so sídlom Žriedlová 3, 040 01 Košice, IČO: 53 540 964, proti žalovanému:\nFinančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, v\nkonaní o správnej žalobe o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 100476025/2020 zo dňa\n20.02.2020, takto\nrozhodol:\nI. Správnu žalobu z a m i e t a.\nII. Žalovanému n e p r i z n á v a voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou doručenou pôvodne Krajskému súdu v Košiciach (ďalej aj ako „krajský súd“) dňa\n24.03.2020 sa žalobca domáhal súdneho prieskumu rozhodnutia žalovaného 100476025/2020 zo dňa\n20.02.2020 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ktorým žalovaný potvrdil rozhodnutie Daňového\núradu Košice (ďalej aj ako „správca dane“) č. 102187680/2019 zo dňa 18.09.2019 (ďalej aj ako\n„prvostupňové rozhodnutie“), ktorým správca dane podľa § 68 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe\ndaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „Daňový poriadok“) určil žalobcovi rozdiel\ndane v sume 44 607,99 € na dani z pridanej hodnoty (ďalej aj ako „DPH“) za zdaňovacie obdobie\nmarec 2011. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia, ako\naj prvostupňového rozhodnutia a náhrady trov konania.\n2. Podľa § 1 písm. c) a § 3 ods. 1 a 3 písm. c) zákona č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o\nzmene a doplnení niektorých zákonov, s účinnosťou od 01.06.2023 prešla právomoc výkonu správneho\nsúdnictva z Krajského súdu v Košiciach a Krajského súdu v Prešove na Správny súd v Košiciach (ďalej\naj ako „správny súd“). Z uvedeného dôvodu bolo rozhodovanie o predmetnej správnej žalobe žalobcu,\nv zmysle rozvrhu práce Správneho súdu v Košiciach na rok 2023 v jeho znení účinnom od 01.06.2023\nvrátane jeho dodatkov, pridelené náhodným výberom senátu správneho súdu „6S“, ktorý sa v tejto veci\nstal zákonným sudcom v zložení uvedenom v záhlaví tohto rozhodnutia.\nII.\nPriebeh administratívneho konania\n\n3. Správca dane vykonal u žalobcu daňovú kontrolu DPH za zdaňovacie obdobia január až máj\n2011 a júl, august, november a december 2011. Predmetná daňová kontrola začala dňa 11.11.2014\na z dôvodu potreby získania informácií na základe medzinárodnej výmeny informácií bola daňová\nkontrola prerušená:\n- rozhodnutím č. 9810401/5/395835/2015 (prerušenie od 04.03.2015 do 12.06.2016),\n- rozhodnutím č. 103794453/2016 (prerušenie od 30.08.2016 do 23.03.2018),\n- rozhodnutím č. 100762341/2018 (prerušenie od 20.04.2018 do 26.04.2018),\n- rozhodnutím č. 100909564/2018 (prerušenie od 10.05.2018 do 01.07.2018).\nO výsledku daňovej kontroly správca dane vyhotovil protokol č. 102102712/2019 zo dňa 23.10.2019\n(ďalej aj ako „protokol“), ktorý bol spolu s výzvou na vyjadrenie sa k zisteniam uvedeným v protokole\ndoručený žalobcovi dňa 24.10.2018. Po vyjadrení žalobcu, doplnení dokazovania a prerokovaní\npripomienok k protokolu vydal správca dane prvostupňové rozhodnutie, ktorým žalobcovi určil rozdiel\ndane v sume 44 607,99 € na DPH za zdaňovacie obdobie marec 2011.\n4. V prvostupňovom rozhodnutí správca dane pre zdaňovacie obdobie marec 2011 identifikoval tri\nfakturačné reťazce.\nPrvý reťazec s betonárskou oceľou:\nI. Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko) › žalobca\n(Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko)\nDruhý a tretí reťazec s plechovými tabuľami z tretích krajín:\nII. JEPSEN STAHL HANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o.\nIII. dovoz z tretích krajín › žalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt.\n5. Úvodom prvostupňového rozhodnutia správca dane zhrnul pripomienky žalobcu k protokolu a vlastné\npodrobné stanovisko správcu dane k týmto pripomienkam argumentačne podporené skutočnosťami\nzistenými v rámci predmetnej daňovej kontroly. Následne správca dane zhrnul priebeh vyrubovacieho\nkonania, ako aj skutočnosti zistené vo vyrubovacom konaní. V ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia\nsprávca dane podrobne opísal priebeh daňovej kontroly, ako aj skutočnosti zistené v rámci daňovej\nkontroly v súvislosti so žalobcom samotným, ako aj s dodávateľskými a odberateľskými spoločnosťami\nžalobcu a vzájomnými vzťahmi s jednotlivými spoločnosťami. Z odôvodnenia prvostupňového\nrozhodnutia správcu dane vyplýva, že správca dane preveroval reálnosť dodania tovarov (betonárska\noceľ a plechové tabule) najmä vo vzťahu k existencii úhrad za dodanie a realizácii prepravy týchto\ntovarov a charakteru a kvalite obchodných vzťahov medzi žalobcom a dodávateľskými, či odberateľskými\nspoločnosťami v prvom, či ďalšom rade. Vzhľadom na to, že v mnohých prípadoch šlo o zahraničné\nspoločnosti, pre správcu dane vyvstala potreba získania informácií prostredníctvom medzinárodnej\nvýmeny informácií (ďalej len ako „MVI“) podľa Nariadenia Rady č. 904/2010, na základe čoho bola\npredmetná daňová kontrola prerušená spolu štyrikrát tak, ako je to uvedené v bode č. 3 tohto rozsudku.\nSprávca dane v ďalšom texte prvostupňového rozhodnutia podrobne uviedol všetky zistené skutočnosti\no jednotlivých spoločnostiach zo všetkých troch identifikovaných obchodných reťazcov.\n6. Všetky zistené skutočnosti správca dane vyhodnotil v záverečnej časti prvostupňového rozhodnutia,\nv ktorej uviedol, že žalobca sa v roku 2011 zaoberal nákupom a predajom hutného tovaru prevažne\nv pohyblivej dodávke. Vlastnil sklad na adrese svojho sídla s ročnou kapacitou 150 000 ton,\ndisponoval povolením dovozu plechových tabúľ z tretích krajín, ktoré boli následne dodávané viacerým\nspoločnostiam v tuzemsku ale aj do členských krajín (Česko, Rakúsko, Maďarsko). V obchodnej\nčinnosti v roku 2011 žalobca vykazoval tiež nákup betonárskej ocele prevažne z Maďarska, neskôr\nz Poľska a Slovenska a následný predaj v neopracovanom stave výlučne do Maďarska. Správa dane\nkonštatoval, že žalobca spôsobom vykonávania svojej ekonomickej činnosti, ako napr. nákup tovaru od\nznámych spoločností, predaj pochybným spoločnostiam, predaj bez zálohy, pokyny na vykládku tovaru\niným spoločnostiam než na aké bol tovar fakturovaný, prijaté úhrady/zálohy od iných spoločností, než\nktorým bol tovar fakturovaný, nákup tovaru z Maďarska a jeho okamžitý , alebo neskorší predaj späť\ndo Maďarska, vzbudzovala u správcu dane pochybnosti. Správca dane uviedol, že bolo zistené, že\nkonateľom spoločnosti City - Star Point Kft. (odberateľ žalobcu z reťazca I.) bol občan Rumunska, sídlo\nbolo registrované na adrese poskytovateľa sídiel pre spoločnosti (virtuálne sídlo), samotná spoločnosť\nbola nekontaktná, Neboli predložené žiadne doklady, výpisy z bankového účtu nevykazujú žiadnu aktivitu\na spoločnosť neposkytla žiadne údaje týkajúce sa počtu jej zamestnancov. Prepravné doklady, ktoré\nmali preukazovať dodanie tovaru odberateľovi City - Star Point Kft. do jedného členského štátu, a\ntým aj splnenie zákonom stanovených podmienok na uplatnenie oslobodenia od DPH, neobsahovali\nvo všetkých preverovaných prípadoch pečiatku a podpis odberateľa, t. j. potvrdenie o tom, že došlo\n\nk preprave tovaru do iného členského štátu k nadobúdateľovi tak, ako je uvedené na vystavených\nfaktúrach pre City - Star Point Kft. Miestom vykládky malo byť neurčené miesto v Budapešti, alebo\nadresa virtuálneho sídla. K preprave vykonanej spoločnosťou HUNGARO-KOB Kft. maďarská finančná\nspráva nezískala doklady k preverovaným dodávkam, keďže konateľ spoločnosti zomrel a nevedela\nzistiť aktivitu spoločnosti, ktorá sa zaoberala prepravou ocele. K prepravcovi MAX BB TRADE kft\nmaďarská finančná správa uviedla, že neboli predložené doklady, ktoré by mali vypovedaciu hodnotu\nk predmetnej daňovej kontrole u žalobcu. V dokladoch žalobcu sa nachádzala objednávka City - Star\nPoint Kft. zo dňa 06.01.2011 iba na 48 ton betonárskej ocele, pričom podľa daňových a účtovných\ndokladov žalobca deklaroval dodanie pre City - Star Point Kft. v objeme 716,8 ton v období január\n2011 až marec 2011. dokladoch žalobcu sa nachádzala vystavená zálohová faktúra FVZ110004 pre\nspoločnosť City - Star Point Kft. z 11.01.2011 na 48 ton betonárskej ocele (500 €/tona), pričom\ns číslom FVZ110004 uhradila DUTRADE zrt. dňa 04.02.2011 sumu 385 000 €, napriek tomu, že so\nžalobcom nemala priamy obchodný vzťah. Žalobca nepredložil zostavu vydaných zálohových faktúr\nza rok 2011. Požadovanú zostavu zálohových faktúr predložil až v rámci pripomienok k protokolu,\ntam sa však už nachádzali vystavené zálohové faktúry iba po poradové číslo 3, stým, že zálohová\nfaktúra pre City - Star Point Kft mala iné poradové číslo, odlišnú fakturovanú sumu a odlišný dátum\nvydania faktúry, v porovnaní s dokladmi, ktoré sa nachádzali na OČTK. Z dôvodu, že na zostave\nzálohových faktúr, ktorú predložil žalobca dňa 09.05.2019, je ako druhá zálohová faktúra v poradí,\nzálohová faktúra s dátumom vystavenia v júni 2011, ale pri prijatej platbe vo februári 2011 je informácia\no platbe dokladu FVZ110004, tiež zmluva z 02.02.2011 s maďarskou spoločnosťou DUTRADE Zrt.\nobsahuje čísla dokladov FVZ110004 a FVZ110005, správca dane mal pochybnosti o tom, že predložená\nzostáva zálohových faktúr zo dňa 09.05.2019 zodpovedá tomu, ako boli vyhotovené doklady žalobcom\nv roku 2011. Správca dane mal tak podozrenie, že žalobca prispôsoboval účtovné záznamy v priebehu\nvýkonu daňovej kontroly a vyrubovacieho konania. Označené hotovostné vklady na účte žalobcu sú bez\nuvedenia osoby, ktorá vkladala, bez identifikovania spoločnosti, v mene, ktorej boli vklady vykonané, bez\nuvedenia čísla faktúry, čo nepreukazuje, že sa jedná o úhrady za betonársku oceľ. Zistené situácie pri\npreprave betonárskej ocele preukazujú, že preverované dodávky týkajúce sa maďarských odberateľov\nprebiehali v účelových reťazcoch a to tak, že oceľ bola dovezená z Maďarska na Slovensko, aby bola\nprepravená späť do Maďarska obratom, alebo s niekoľkodňovým časovým posunom. Prepravné doklady\nsa odlišovali číslom CMR, odlišovali sa odosielateľom, prepravovanou hmotnosťou, pričom hmotnosti\ntovaru, ktorý expedovala spoločnosť Ferrotrasz Kft. nebol zaevidovaný v skladovej evidencii žalobcu.\nSporné prepravné doklady sa odlišovali aj miestom nakládky a názov uskladnitela, ktorý tovar expedoval.\nŽalobca sám potvrdil, že hutný tovar vedel nakúpiť od výrobcov, ale dodať ich veľkým spoločnostiam\nmusel cez sprostredkovateľa, avšak toto tvrdenie je v rozpore s tým akou formou obchodoval žalobca\ns českou spoločnosťou TRESTLES a.s., ktorej tovar dodával priamo. Fakturáciou betonárskej ocele\nod maďarských obchodníkov na slovenskú spoločnosť došlo jednak k zneprehľadneniu zapojených\nmaďarských obchodníkov a zvyšovaniu obťažnosti preverovania reťazenia obchodníkov k tomuto istému\ntovaru (City - Star Point Kft bola už v 2. štvrťroku 2011 nekontaktná) a jednak nedošlo k reálnemu\nodvedeniu DPH predtým, ako žalobca fakturačne nasmeroval betonársku oceľ na takú spoločnosť\n(City - Star Point Kft), ktorá vykazovala známky zmiznutého obchodníka. Na základe predložených\ndôkazov a zistení bolo podľa správcu dane zrejmé, že v danom prípade išlo o reťazový obchod, ktorý\nbol dosiahnutý jedným pohybom tovaru, ktorého preprava začala v Maďarsku a skončila v Maďarsku,\nsúvisiace dodávky tej istej benátskej ocele podliehali už zdaneniu v Maďarsku. Žalobca síce tvrdil, že z\nkaždej dodávky dosiahol zisk, ktorý aj zdanil, to je však v rozpore s vykonanou prepravou, so zisteným\nreálnym finančným tokom a tiež ekonomickými údajmi. Spoločnosť INKURENCIA Kft. mala evidované\nnedoplatky na DPH, ktoré boli odpísané ako nevymáhateľné, v prvom štvrťroku vykázala nadmerný\nodpočet a jednalo sa o vysoko stratou spoločnosť. Činnosť tejto spoločnosti bola vysokostratová, čo\nmá vypovedaciu hodnotu o účele deklarovaných transakcií. Táto spoločnosť vykazovala veľmi slabú\nekonomickú spôsobilosť, bola zároveň strategickým odberateľom žalobcu, napriek tomu, že bola bez\nfinančných prostriedkov a nezrealizovala ani jednu platbu priamo na účet žalobcu ani v roku 2011,\nani v roku 2012. Platby na účet žalobcu boli zasielané od druhého odberateľa, spoločnosti DUTRADE\nZrt. Za rozporuplné považoval správca dane označovanie inštitútom postupovania pohľadávok takú\nsituáciu, pri ktorej žalobca uzatvoril dohodu o postúpení pohľadávok priamo s druhým maďarským\nodberateľom, bez účasti prvého odberateľa,a to skôr ako existoval predmet postúpenia v účtovníctve\nžalobcu. Faktúry na prvého odbore odberateľa začal žalobca vystavovať až po prijatí platby priamo od\ndruhého odberateľa. Išlo o účelové vystavovanie dokladov. Ochota silných maďarských odberateľov\nzaplatiť za hutný tovar priamo žalobcovi poukazuje na to, že vystavovanie faktúr žalobcom na pochybné\nmaďarské spoločnosti a s pokynmi pre koho je tovar určený, nemalo iné ekonomické opodstatnenie,\n\nako obchádzanie zákonom stanovených povinností (napr. registrácia daňového subjektu ako platiteľa\nDPH v Maďarsku, zastieranie poskytovania sprostredkovateľských služieb, poskytovania skladovacích\nslužieb, ku ktorým v skutočnosti u žalobcu dochádzalo, s deklarovaným dodaním tovarov, pri ktorom\nbolo uplatnené oslobodenie od DPH a tiež vytvorenie podmienok na uplatnenie práva na odpočítanie\nDPH na určenej spoločnosti). Žalobca nepredložil doklady, ktorými by spochybnil závery správcu dane,\nže skutočným príjemcom tovaru bola spoločnosť DUTRADE Zrt, s ktorou žalobca dopredu dohodol\nsystém fakturácii. Pochybnosti správcu dane zvýšili zistenia o tom, že žalobcom predložené doklady\nboli dokladmi s pozmenenou vypovedacou hodnotou. Žalobca v roku 2011 by vykazoval vysoký stav\nnezaplatených odberateľských faktúr, teda deficit fakturovaných príjmov (ku koncu roka 2011 v sume\n2,1 mil. €), napriek tomu expedoval tovar v celom roku 2011 pochybným maďarským spoločnostiam\nskôr ako dostal za tovar zaplatené a neskôr dochádzalo k účtovaniu postúpenia pohľadávok. Ku koncu\nroku 2012 bol deficit fakturovaných príjmov od odberateľov 5,1 milióna € a ku koncu roku 2013 7,2\nmilióna €. Pochybné maďarské spoločnosti boli personálne prepojené osobami A. B. a A. C.. Inštitút\npostúpenia pohľadávok, rovnako aj nesprávnosť účtovania dátumov platieb bol súčasťou finančného\ntoku k naplánovanej schéme účelového fakturačného reťazca, ktorým sa vytvárali umelé podmienky na\nzískanie/čerpanie DPH v Maďarsku bez toho, aby v preverovanom reťazci došlo k jej odvedeniu. Žalobca\nnaopak so slovenskými spoločnosťami obchodoval odlišným (racionálnejším) spôsobom. Podobne tomu\nbolo aj v prípade obchodovania s českými spoločnosťami. Žalobca mohol a mal poskytovať iba služby\nskladovania, manipulácie s tovarom pre maďarské spoločnosti, bez toho, aby tovar nakúpil. V ďalšom\ntexte odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia správca dane podrobne opísal aké konkrétne osobitosti\nzohľadňoval pri prijímaní svojich záverov. Správca dane teda konštatoval, že boli vytvorené formálne\npodmienky k tomu, aby sa druhý odberateľ (DUTRADE Zrt.) vyhol povinnosti platiť DPH z nadobudnutia.\nUmelo vytvorené formálne podmienky umožnili uplatnenie práva na odpočítanie DPH v Maďarsku bez\ntoho, aby DPH bola reálne odvedená. Zistené okolnosti podľa správcu dane preukázali, že žalobca\no tom nemohol nevedieť, preto správca dane nepriznal oslobodenie od platenia DPH zmysle § 43\nZákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných odberateľských faktúr (FV110076, FV110104\na FV110069) pre spoločnosť INKURENCIA Kft. v sume 12 203,54 €. Rovnako tak správca dane nepriznal\nuplatnené oslobodenie od DPH zmysle § 43 zákona o DPH a vyrubil rozdiel DPH z hodnoty sporných\nodberateľských faktúr pre spoločnosť City - Star Point Kft. v sume 6 351,34 €. V súvislosti s reťazcom II\nsprávca dane konštatoval, že žalobca nepreukázal, že nadobudnutie bolo predmetom DPH v členskom\nštáte, v ktorom skončilo odoslanie (v Česku), teda nedošlo k splneniu podmienok ustanovených v zmysle\n§ 49 ods. 2 písm. b) nadväznosti na § 51 Zákona o DPH. Správca dane tak nepriznal uplatnené právo\nna odpočítanie dane zmysle § 49 ods. 2 písm. c) v nadväznosti na § 51 zákona o DPH v sume 26 053,12\n€ z prijatých faktúr spoločnosti JEPSEN STAHL HANDELS GmbH.\n7. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal správcom dane\nnedostatočné zistenie skutkového stavu, keďže podľa žalobcu, správca dane zisťoval iba skutočnosti\nv neprospech žalobcu a nezabezpečil si úplnú účtovnú dokumentáciu žalobcu, ktorá bola v origináloch\npredložená NAKA s tým, že cit. „...daňový subjekt nevie overiť pre potreby správcu dane bezodplatne\nzhodu kópie s originálom nachádzajúcim sa na OČTK...“, v súvislosti s námietkou ktorou mal žalobca\nza to, že so správcom dane spolupracoval a tak po materiálnej ako aj po formálnej stránke dodanie\ntovaru preukázal, čo správca dane nevyvrátil. Namietal, že napriek vedomosti správcu dane z jeho\nčinnosti z iných daňových kontrol, tento vykonal v danej veci dožiadanie o MVI po piatich rokoch, kedy\nuž bolo dokazovanie spojené so značnými ťažkosťami, v dôsledku čoho správca dane z MVI nezískal\nodpovede na potvrdenie svojich pochybností (odmietnutie vykonania výsluchu konateľa žalobcovho\nodberateľa z dôvodu uplynutia 5 rokov od kontrolovaného zdaňovacieho obdobia) a aj napriek tomu\nsprávca dane v MVI pokračoval, aj keď vedel, že maďarská finančná správa už neposkytne žiadne\ninformácie k roku 2011. Namietal tiež neúmernú dĺžku prerušení daňovej kontroly v dôsledku MVI,\nako aj ich neefektívnosť, keďže správca dane mal opakovane požadovať informácie, ktoré už mal\nk dispozícii a tiež ich žiadal po častiach, v dôsledku čoho správca dane podľa žalobcu neukončil\ndaňovú kontrolu v zákonom stanovenej ročnej lehote. Namietal porušenie § 69 Daňového poriadku\nprekročením zákonnej lehoty na vyrubenie dane a teda zánik tohto práva správcu dane. V ďalšom texte\npodaného odvolania žalobca vo všeobecnej rovine dôvodil tým, že tak dodávatelia ako aj odberatelia\nžalobcu a napokon aj prepravcovia tovaru potvrdili spoluprácu so žalobcom a reálne uskutočnenie\nobchodov, a správca dane toto nespochybnil, keďže nevykonal vo veci dostatočné zisťovanie. Mal\nza to, že správca dane neprihliadol na dôkazy a na skutočnosti známe správcovi dane z podaných\nsúhrnných výkazov, účtovných závierok, všetkých predložených skladových kariet, všetkých nákladných\nlistov a podmienok dodania podľa medzinárodných podmienok, ktoré podľa žalobcu preukazujú\n\nuskutočnenie zdaniteľných plnení. Žalobca označil za nepravdivé závery správcu dane, že žalobca\nneprijal žiadnu alebo len čiastočnú platbu za tovar, alebo že žalobca riadil maďarské spoločnosti.\nŽalobca tiež uviedol, že má všetky obchodné transakcie riadne zaevidované a správca dane sa vo\nsvojom rozhodnutí nevysporiadal so žalobcom k tomu predloženými dôkazmi a jeho vyjadreniami,\npreto rozhodnutie správcu dane nie je podľa žalobcu dostatočne odôvodnené. Žalobca podrobne\nopísal systém započítavania pohľadávok medzi spoločnosťami, s ktorými obchodoval s tým, že tieto\nprocesy považoval za štandardné v obchodnom styku. Napokon žalobca argumentoval, že správca dane\nnesprávne rozložil dôkazné bremeno pri preukazovaní daňového podvodu, keďže dôkazné bremeno je\nv tomto prípade predovšetkým na správcovi dane a nie na žalobcovi, ktorý nemôže skúmať podvodné\nkonanie na iných článkoch obchodného reťazca, preto podľa žalobcu, mu nebolo možné klásť za vinu,\nže nepreukázal skutočnosti týkajúce sa dodávateľov a odberateľov, s ktorými nebol v obchodnom vzťahu\nalebo o ktorých nemal vedomosť. Žalobca zdôraznil, že mu správcom dane nebolo preukázané vedomé\nzapojenie sa do podvodného reťazca a predložením dokladov svedčiacich o dodaní tovaru, o jeho\npreprave a úhradách zaň žalobca svoje dôkazné bremeno uniesol.\n8. O podanom odvolaní rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím, v ktorom zhrnul odvolacie\nnámietky žalobcu, zistený skutkový stav a následne v záverečnej časti odôvodnenia napadnutého\nrozhodnutia uviedol svoje závery vo vzťahu k odvolacím námietkam. V súvislosti s obstaraním tovaru\nod rakúskeho dodávateľa JEPSEN STAHL HANDELS žalovaný uviedol, že správca dane dospel k\nsprávnemu záveru, že žalobca si uplatnil odpočítanie dane z faktúr od spoločnosti JEPSEN STAHL\nHANDELS GmbH neoprávnene. Tovar bol od rakúskeho dodávateľa prepravený priamo z Rakúska\nk českému odberateľovi, preprava skončila Českej republike. Miestom nadobudnutia tovaru teda\nbola Česká republika. Žalobca mal požiadať v Českej republike o pridelenie českého identifikačného\nčísla pre DPH, priznať tam nadobudnutie tovaru, podať daňové priznanie a uplatniť si v Českej\nrepublike odpočítanie dane. Žalobca však tovar od rakúskeho dodávateľa objednal pod slovenským\nidentifikačným číslom pre DPH. V zmysle ustanovenia § 17 ods. 2 Zákona o DPH sa za miesto\nnadobudnutia tovaru považuje členský štát, ktorý nadobúdateľovi pridelil identifikačné číslo pre daň,\nak nadobúdateľ nepreukáže, že toto nadobudnutie bolo predmetom dane v členskom štáte, v ktorom\nsa skončilo odoslanie alebo preprava. Žalobca v tomto prípade nepreukázal, že nadobudnutie tovaru\nbolo predmetom dane v Českej republike. Nadobudnutie tovaru je preto zdanené v tuzemsku, keďže si\nžalobca objednal tovar pod identifikačným číslom DPH, ktoré mu bolo pridelené v tuzemsku. Žalobca\nsi teda nemohol uplatniť odpočítanie dane z nadobudnutia tovaru v Slovenskej republike podľa § 49\nods. 2 Zákona o DPH. V súvislosti s obchodmi s maďarskými spoločnosťami žalovaný vo všeobecnosti\nopísal systém reťazových obchodov, postavenie (missing trader, buffer, broker) a úlohy jednotlivých\nspoločností v týchto reťazových obchodoch a poukázal na súvisiacu judikatúru Súdneho dvora EÚ.\nŽalovaný v súvislosti so správcom dane zisteným skutkovým stavom konkretizoval, že v správcom dane\nzistených obchodných reťazcoch, na pozícii missing trader, ktorým žalobca dodával a fakturoval tovar\nboli spoločnosti - City-Star Point Kft. (Maďarsko; reťazec I/) a INKURENCIA Kft. (Maďarsko; reťazec III/),\nktoré boli vo vzťahu k žalobcovi na pozícii jeho prvých odberateľov, ale neboli skutočnými príjemcami\ntovaru a ten fakturovali za znížené ceny ďalším maďarským spoločnostiam, pričom DUTRADE Zrt.\n(Maďarsko; reťazec III/) realizovala úhrady za prvého žalobcovho odberateľa na základe zmluvy o\npostúpení pohľadávok a dokonca 04.02.2011 prijal žalobca úhradu od DUTRADE Zrt. za prvého\nodberateľa INKURENCIA Kft. a to paradoxne ešte skôr ako žalobca vôbec začal 08.02.2011 vystavovať\nfaktúry pre INKURENCIA Kft.. Na pozícii „broker“ v obchodných reťazcoch vystupovali spoločnosti\nMECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/), ktorý si pri nákupe tovaru v Maďarsku uplatňoval\nodpočet DPH a ďalej tento tovar fakturoval žalobcovi s oslobodením od dane a tiež DUTRADE Zrt.\n(Maďarsko; reťazec III/), ktorý vďaka tomu, že žalobca vystavil faktúry s oslobodením od dane na\npríjemcu odlišného od DUTRADE Zrt., aj keď faktickým príjemcom tovaru bol DUTRADE Zrt., sa vyhol\nzaplateniu dane pri dodaní tovaru od žalobcu zo Slovenska a z tohto tovaru si uplatnil odpočet dane\npri jeho nadobudnutí z maďarských tuzemských dodávok. Na pozícii „buffer“ vystupoval v indikovaných\nobchodných reťazcoch žalobca, ktorý buď umožnil získať daňové zvýhodnenie svojmu dodávateľovi\nMECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko, reťazec I/) alebo druhému odberateľovi DUTRADE Zrt.\n(Maďarsko; reťazec III/), prípadne svojím zapojením do obchodných reťazcov umožnil, aby dodávateľ\nneodviedol DPH v štáte, v ktorom bol vyrobený tovar a ktorý tovar bol cez naplánované reťazce zväčša\nvrátený cez žalobcu späť do tej krajiny kde bol aj vyrobený, a to cez missing tradera, ktorý neodviedol\ndaň. Žalovaný mal za to, že zo zistení správcu dane bolo jednoznačne preukázané, že žalobca o úlohách\njednotlivých spoločností zapojených do reťazových obchodov nesporne vedel, respektíve pri zachovaní\njeho náležitej miery obozretnosti vedieť mohol a mal, a to najmä vzhľadom k tomu, že:\n\n- dodávky tvaru prebiehali v rozpore s dohodnutými zmluvnými dojednaniami, keďže žalobca pri City-Star\nPoint Kft. (reťazec I) a INKURENCIA Kft. (reťazec III) nevystavoval zálohové faktúry a tovar expedoval\nbez zaplatenia;\n- odberateľ INKURENCIA Kft. (reťazec III) neplatil za tovar, ale zaňho platila iná spoločnosť DUTRADE\nZrt. (reťazec III) bez obchodného vzťahu so žalobcom, pričom na CMR dokladoch a aj ložných listoch\npotvrdila dodanie tovaru INKURENCIA Kft. (reťazec III), avšak na identických CMR dokladoch zaslaných\nmaďarskou finančnou správou už potvrdil dodanie tovaru DUTRADE Zrt. (reťazec III);\n- žalobca za omeškané platby maďarským odberateľom v indikovaných obchodných reťazcoch\nnevystavoval faktúry na úroky z omeškania napriek ich zmluvnému dojednaniu, ale naďalej s nimi\npokračoval v obchodnej spolupráci;\n- žalobca prijal od druhého odberateľa DUTRADE Zrt. (reťazec III) platbu zaplatenú namiesto\nINKURENCIA Kft. (reťazec III) skôr, ako žalobca vystavil pre INKURENCIA Kft. (reťazec III) faktúru,\npričom žalobca túto platbu zúčtoval ako o postúpení pohľadávok, hoci pohľadávka ešte neexistovala,\npričom aj dohoda o postúpení pohľadávok medzi žalobcom a DUTRADE Zrt. z 02.02.2011 bola uzavretá\nbez účasti INKURENCIA Kft.;\n- žalobca mal vedomosť o organizácii prepravy tovaru, ktorú sám objednával s jeho nakládkou v\nMaďarsku a tento tovar bol prepravený v ten istý deň cez Slovensko k druhému odberateľovi do\nMaďarska a žalobca tiež objednal a hradil aj prepravu tovaru v rámci skladov v Maďarsku, hoci súvisiace\nCMR s pečiatkou žalobcu ako jeho príjemcu nepravdivo deklarovali, že tovar bol už uvedenými autami\nprevezený cez Slovensko;\n- prepravné doklady pre odberateľa City-Star Point Kft. (reťazec I) neboli opatrené pečiatkou a podpisom\ntohto príjemcu, t.j. nebolo preukázané, že k dodaniu tovaru pre tohto odberateľa došlo;\n- žalobca účelovým spôsobom viedol svoje účtovníctvo\nNa základe uvedeného za neopodstatnenú, žalovaný označil námietku, že správcom dane nebola\npreukázaná jeho vedomosť o zapojení sa do podvodného reťazca, pretože žalobca nemohol nevedieť\no tom, že zistené obchodné reťazce boli vytvorené s cieľom získania daňovej výhody pre maďarských\nobchodných partnerov. Za neopodstatnenú mal žalovaný aj odvolaciu námietku žalobcu, podľa ktorej\nsprávca dane dokazovaním nevyvrátil splnenie si dôkaznej povinnosti žalobcom, ktorý po formálnej\naj materiálnej stránke dodanie tovaru preukázal, pretože žalovaný mal z administratívneho spisu\njednoznačne preukázané, že správca dane nespochybnil existenciu tovaru a jeho prepravy, ale\nspochybnil účel vytvorených fakturačných reťazcov, čo aj zdôvodnil. Žalovaný zdôraznil, že žalobca\nv konaní neuviedol, akým spôsobom si overil postavenie svojich obchodných partnerov, nevysvetlil\nprečo uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok skôr ako samotné pohľadávky mali existovať, ani prečo\nprijímal úhrady od iných spoločností k pohľadávkam voči svojim odberateľom skôr ako uzatvoril zmluvy\no postúpení pohľadávok, nevysvetlil z akého dôvodu bol tovar prepravený v ten istý deň z Maďarska na\nSlovensko a obratom späť do Maďarska, hoci o tom musel mať vedomosť, keďže objednával prepravu\ntovaru, vierohodne nevysvetlil rozpory v účtovných dokladoch. S poukazom na uvedené sa žalovaný\nnestotožnil s námietkou žalobcu o nedostatočnom zistení skutkového stavu správcom dane.\nVo vzťahu k žalobcovej odvolacej námietke o správcom dane nezabezpečení a neúplnom vyhodnotení\ndôkazov nachádzajúcich sa na NAKA, žalovaný podotkol, že žalobca nekonkretizoval, aké konkrétne\ndoklady mali správcovi dane chýbať pre úplné zistenie skutkového stavu, pričom žalobca sám nahliadol\ndo svojich účtovných dokladov na NAKA, avšak neoznámil, ktoré z nich správca dane nevyhodnotil\naj keď svedčia v jeho prospech. Podľa žalovaného práve naopak, správca dane porovnával doklady\npredložené žalobcom s tými, ktoré boli v dispozícii OČTK a napokon aj s dokladmi získanými z MVI,\npričom v rozhodnutí poukázal na zistené rozdiely [napr. rozdielne údaje v hlavnej knihe predloženej\nv roku 2014 a predloženej v roku 2018, kedy došlo za rok 2011 k odstráneniu účtu 662002-úroky z\nomeškania; odlišné evidencie DPH predložené žalobcom k daňovej kontrole v roku 2014 oproti tým, ktoré\nboli podkladom pre daňové priznania, napr. na niektorých dokladoch boli mená osôb, ktoré v rozhodnom\nčase neboli zamestnancami žalobcu; zaúčtovanie prijatých platieb s dátumami, kedy sa tieto na výpisoch\nz účtu žalobcu nenachádzali]. Správca dane dôsledne preveroval finančný tok platieb v preverovaných\nreťazcoch a v tejto súvislosti aj poukázal na zistené nedostatky ako napr. neexistujúce dátumy úhrad,\nktoré sa nedali spárovať s odberateľskými faktúrami; nezistené úhrady od City-Star Point Kft. (Maďarsko,\nreťazec I) v dňoch 13.02.2011 a 20.03.2011, kedy boli žalobcom zaúčtované a ani žalobca na výzvu\nsprávcu dane toto neozrejmil a uviedol iba sumy úhrad bez uvedenia dátumov, kedy mali byť skutočné\nplatby realizované a až správca dane sám zistil, že by sa mohlo jednať o hotovostné vklady na účet\nžalobcu v dňoch 07.02.2011 a 15.03.2011 s tým však, že sa nedalo zistiť kto a za čo vklady učinil a\ntoto zistenie bolo napokon v rozpore s tvrdením žalobcu, že platby boli realizované iba bezhotovostne;\nalebo žalobca prijímal platby od maďarských spoločností bez existencie faktúry, ktoré označil ako úhrady\n\nza postúpené pohľadávky, ktoré pohľadávky v čase ich úhrad neexistovali. Žalovaný uzavrel, že ani\ndôkazy predložené žalobcom v odvolacom konaní neboli spôsobilé vyvrátiť zistené a správcom dane\nodôvodnené skutočnosti.\nŽalovaný mal za nedôvodnú aj odvolaciu námietku žalobcu o nadbytočnosti správcom dane vykonaných\nMVI, keďže nimi zisťované skutočnosti mal mať správca dane už zistené z MVI realizovaných počas\nskoršej daňovej kontroly za zdaňovacie obdobia jún, september a október 2011 (ďalej len „skoršia\ndaňová kontrola“), na čo žalovaný uviedol že pri MVI týkajúcej sa zdaňovacích období január - máj\n2011, júl - august 2011, november - december 2011 správca dane nezisťoval totožné skutočnosti,\nako boli zisťované pri predchádzajúcej daňovej kontrole, dôkazom čoho je, že ak by správca dane\npožadoval preveriť opakovane identické skutočnosti, tak zahraničná daňová správa by takú žiadosť\nsprávcu dane zamietla, čo sa v danom prípade nestalo. V súvislosti so žalobcom správcovi dane\nvytýkanou chybou, podľa ktorej správca dane v rámci MVI neskorým dopytom na maďarskú stranu o\nvypočutie p. B. A. tento dôkaz zmaril, žalovaný ozrejmil, že prvýkrát správca dane požiadal o vypočutie\noznačenej osoby v rámci druhého prerušenia daňovej kontroly kvôli MVI (od 30.08.2016 do 23.03.2018)\ns tým, že v odpovedi z 15.03.2017 bolo správcovi dane oznámené, že výsluch označenej osoby nebol\nvykonaný, keďže o jeho vykonanie správca dane požiadal na nesprávnom tlačive, avšak keďže nové\ntlačivo, kvôli pretrvávajúcemu druhému prerušeniu daňovej kontroly nemohol správca dane poslať, učinil\ntak až po skončení druhého prerušenia daňovej kontroly, pričom v odpovedi z 26.04.2018 maďarský\nsprávca dane oznámil, že podľa maďarských predpisov už v roku 2018 nemožno menovaného vypočuť\nk zdaňovaciemu obdobiu 2011 s dodatkom žalovaného, že aj bez tohto vypočutia mal správca dane\ndostatok iných dôkazov pre svoje závery.\nK odvolacej námietke ohľadne nedodržania lehoty na výkon daňovej kontroly v dôsledku MVI žalovaný\nkonkretizoval obdobia štyroch prerušení daňovej kontroly kvôli MVI (identicky ako ich uviedol vo svojom\nrozhodnutí aj správca dane, viď vyššie, pozn.) a tiež ozrejmil, že daňová kontrola podľa oznámenia\no jej začatí začala 11.11.2014 a skončila doručením protokolu žalobcovi 25.10.2018 (správne má byť\n24.10.2018, pozn. súdu), a keďže po zohľadnení jej prerušení kvôli MVI by rok na vykonanie daňovej\nkontroly uplynul až 08.11.2018, tak podľa žalovaného správca dane ukončil daňovú kontrolu v zákonnej\njednoročnej lehote a teda aj protokol z nej nadobudol povahu zákonne získaného dôkazu. Žalovaný\nzdôraznil, že dátum prijatia žiadosti o MVI zahraničnou správou nemôže byť identický s dátumom kedy\nsprávca dane požiada príslušný slovenský orgán (Finančné riaditeľstvo SR) o MVI, pretože príslušný\nslovenský orgán, ktorý túto žiadosť od správcu dane dostane ju musí ešte preložiť, spracovať a až tak\nzaslať zahraničnej správe a opačne s tým, že správca dane nevie ovplyvniť lehotu, v ktorej zahraničné\ndaňové orgány konajú. Vzhľadom na potrebu preverenia všetkých skutočností pre správne určenie dane\nsprávca dane čakal na tieto odpovede a nemohol pokračovať v daňovej kontrole pred ich doručením,\npretože tieto odpovede boli rozhodujúce pre kontrolu preverovaných obchodov. Žalovaný podotkol, že\nsprávca dane počas období prerušenia daňovej kontroly zasielal pravidelné urgencie na vybavenie MVI.\nV súvislosti s námietkou žalobcu o zániku práva vyrubiť daň, žalovaný s poukazom na § 61 ods.\n5 Daňového poriadku podľa, ktorého v prípade, ak je daňové konanie prerušené lehoty podľa tohto\nzákona neplynú konštatoval, že počas prerušenia daňovej kontroly lehota na zánik práva vyrubiť daň\nneplynula, a teda správca dane vykonal včas úkon smerujúci na vyrubenie dane, ktorým je doručenie\nžalobcovi protokolu z daňovej kontroly dňom 25.10.2018, t. j. pred uplynutím zákonom stanovenej\nlehoty 5 rokov na vyrubenie dane s dodatkom žalovaného, že táto 5 ročná lehota na vyrubenie\ndane by správcovi dane uplynula dňa 01.01.2017, ale keďže daňová kontrola bola 4x prerušená\n(04.03.2015-12.06.2016; 30.08.2016-22.03.2018; 20.04.2018-26.04.2018 a 10.05.2018-01.07.2018),\npočas dôb prerušení ktorých táto neplynula.\nIII.\nKonanie na krajskom súde a správnom súde\n9. Správnou žalobou žalobca inicioval súdny prieskum napadnutého rozhodnutia žalovaného s tým, že\nnapadnuté rozhodnutie považuje za nezákonné z dôvodov podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e), f) a g)\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“). Žalobca v podanej správnej\nžalobe prezentoval 4 okruhy žalobných námietok/bodov, v rámci ktorých namietal:\nA) nedodržanie zákonnej dĺžky daňovej kontroly a jej vplyv na zákonnosť konania,\nB) zánik práva vyrubiť daň,\nC) nesprávne právne posúdenie rozloženia dôkazného bremena, nepreukázanie podvodného konania\na nesprávne východiská pri posudzovaní podvodného konania,\nD) nedostatočné zistenie skutkového stavu.\n\n10. V rámci prvého okruhu žalobných námietok (A) žalobca namietal nezákonné prekročenie maximálnej\nlehoty jedného roka na vykonanie daňovej kontroly, keďže tá sa konala od 11.11.2014 do 25.10.2018,\npričom dôvodom na legitímne prerušenie daňovej kontroly nemohli byť obdobia jej štyroch prerušení\nkvôli MVI, pretože podľa žalobcu tieto MVI boli neefektívne, keďže správca dane v ich rámci požadoval\njednako informácie, ktoré už mal k dispozícii (zo skoršej daňovej kontroly v roku 2011) a tiež ktoré\nmu boli známe z jeho činnosti (umelo prerušovaná daňová kontrola); jednako žiadal tieto informácie\npo častiach a nie naraz jednou žiadosťou; jednako pri podávaní žiadostí správca dane nedodržal\npredpísané náležitosti žiadosti, čím zmaril MVI a napokon prerušenie daňovej kontroly v dôsledku MVI\nbolo neúmerné lehotám prípustným pre MVI. Z uvedených dôvodov preto nemôžu prerušenia daňovej\nkontroly pre MVI mať vplyv na celkovú prípustnú jej zákonnú dĺžku (porušenie § 6 ods. 5 zákona č.\n442/2012 Z.z. o medzinárodnej pomoci a spolupráci pri správe daní a čl. 10 nariadenia Rady (EU)\nč. 904/2010), v nadväznosti na uplynutie lehôt ktorých je podľa žalobcu potrebné vykladať aj slovné\nspojenie v § 61 ods. 4 Daňového poriadku pominuli dôvody, pre ktoré sa konanie prerušilo, t. j. ich\nuplynutím zaniká aj dôvod prerušenia daňovej kontroly. Podľa žalobcu správca dane tiež konal v rozpore\ns tým, že daňovú kontrolu neprerušil dňom odoslania žiadosti o poskytnutie informácií príslušnému\norgánu cudzieho štátu a nepokračoval v nej dňom doručenia odpovede, čím dobu jej prerušenia predĺžil.\nV dôsledku prekročenia zákonom stanovenej maximálnej dĺžky daňovej kontroly (1 rok) je podľa žalobcu\npotrebné aj protokol z tejto daňovej kontroly považovať za nezákonný a aj rozhodnutie vychádzajúce\nz tohto protokolu.\n11. V rámci druhého okruhu žalobných námietok (B) žalobca namietal uplynutie lehoty na vyrubenie\ndane podľa § 69 Daňového poriadku s dodatkom žalobcu, že v tomto smere sa nie je možné stotožniť\nso žalovaným, že počas prerušení daňovej kontroly kvôli MVI táto lehota na vyrubenie dane s ohľadom\nna § 61 Daňového poriadku neplynula (spočívala), pretože podľa žalobcu, ustanovene o prerušení\nplynutia lehôt sa vzťahuje iba na daňové konanie a nie aj na daňovú kontrolu, ktorú nie je možné\npovažovať za osobitný druh daňového konania, keďže jej výsledkom nie je rozhodnutie, ktorým by sa\nosobe ukladali práva a povinnosti, ale výsledkom daňovej kontroly je protokol, ktorý nie je rozhodnutím.\nDaňová kontrola je teda svojou povahou procesom kontrolným, nie rozhodovacím a je podkladom pre\nzačatie vyrubovacieho konania, ktoré už je osobitným druhom daňového konania. Podľa žalobcu ak by\nsa ustanovenie § 61 Daňového poriadku malo vzťahovať aj na daňovú kontrolu, muselo by to byť v\npredmetnom ustanovení výslovne uvedené. Na uvedenom podľa žalobcu nič nemení ani druhá veta §\n46 ods. 10 Daňového poriadku, podľa ktorej sa na prerušenie daňovej kontroly primerane použije § 61,\npretože podľa žalobcu v tomto kontexte slovné spojenie „primerane použije“ je potrebné chápať tak, že\n§ 61 sa na prerušenie daňovej kontroly nepoužije doslovne a v celosti, ale iba v rozsahu dôvodov na\nprerušenie a čo do neplynutia jednoročnej lehoty na vykonanie daňovej kontroly.\n12. V rámci tretieho okruhu žalobných námietok (C) namietal neunesenie dôkazného bremena správcom\ndane spočívajúce v nepreukázaní, že žalobca vedome participoval na podvodnom konaní s úmyslom\nzískať neoprávnené daňové zvýhodnenie. Žalobca zdôraznil, že správca dane nezákonne pričítal na\njeho ťarchu, že jeho obchodní partneri si neplnili svoje daňové povinnosti a riadne neviedli účtovníctvo,\nčo však žalobca nemohol ovplyvniť a správca dane mohol od neho vyžadovať iba také dokumenty,\nktoré je žalobca povinný viesť a uchovávať iba vo vzťahu k vlastným obchodom. Žalobca mal za\nto, že predložením všetkých dokladov k preverovaným obchodom, t.j. preukázaním hmotnoprávnych\npodmienok na odpočítanie DPH, svoje dôkazné bremeno uniesol, preto nie je možné sa stotožniť\ns tvrdením správcu dane a žalovaného, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno keď nepreukázal\nskutočnosti týkajúce sa dodávateľov alebo odberateľov, s ktorými nebol v zmluvnom vzťahu, prípadne\nskutočnosti svedčiace o podvodnom konaní v rámci dodávateľsko-odberateľského reťazca. Žalobca\nzdôraznil, že mu nebolo v daňovom konaní preukázané, že sa vedome zapojil do podvodného reťazca\nspoločností obchodujúcich s predmetným tovarom.\n13. V rámci štvrtého okruhu žalobných námietok (D) namietal správcom dane nedostatočne zistený\nskutkový stav, keďže nepreukázal, žeby sa žalobca vedome zúčastňoval na podvodnom konaní a\nzávery správcu dane sú založené iba na jeho domnienkach. Podľa žalobcu je v obchodných vzťahoch\ncelkom bežné, že napriek zmluvnému dojednaniu sankcie za omeškané platby dodávateľ tieto sankcie\nnerealizuje v záujme udržať si obchodného partnera a táto skutočnosť nemôže byť dôkazom o\npodvodnom konaní aj preto, že uplatnenie zmluvných sankcií je právom nie povinnosťou dodávateľa,\npričom v danom prípade žalobca omeškanie s platbami riešil postúpením pohľadávok. Taktiež podľa\n\nžalobcu správca dane nevníma rozdiel medzi dodaním tovaru a vystavením faktúry, čo nemusí byť v\nrovnaký deň s tým, že odpočítanie dane sa uplatňuje v tom mesiaci, v ktorom je daňovému subjektu\ndoručená faktúra. Keďže podľa žalobcu, správca dane odvodil záver o účasti žalobcu na podvodnom\nkonaní z takýchto nepresností, žalobca mal za to, že cieľom správcu dane nebolo objektívne zistenie\nskutkového stavu, ale za každú cenu preukázanie žalobcovi účasť na podvodnom konaní. Žalobca má\ntiež za to, že vysvetlil aj nezrovnalosti v účtovníctve, pričom ako príklad uviedol neprestavenie v softvéry\nmena predchádzajúcej zamestnankyne, pričom s týmito argumentami sa správca dane nevysporiadal\ntak, ako sa nevysporiadal ani s dokladmi žalobcu nachádzajúcimi sa na NAKA a na ťarchu žalobcu\nneprijateľne pričítal nekontaktnosť jeho obchodných partnerov a nimi nesprávne vedené účtovníctvo.\nŽalobca dodal, že uňho boli vykonané daňové kontroly aj v iných zdaňovacích obdobiach roku 2011,\nktoré skončili s pozitívnym výsledkom pre žalobcu, avšak na tieto skutočnosti správca dane vôbec\nnereflektoval. Rozdielna činnosť správcu dane je v rozpore s princípmi právneho štátu a nie je racionálne,\naby ten istý správca dane mohol dospieť k rozdielnym záverom pri daňových kontrolách, ktoré prebiehali\nmedzi tými istými subjektmi a týkali sa tej istej obchodovanej komodity\n14. K správnej žalobe sa po výzve krajského súdu vyjadril žalovaný písomným podaním zo dňa\n26.05.2020, v ktorom skonštatoval, že k námietkam žalobcu prezentovaným v podanej správnej žalobe\nv zásade zaujal stanovisko v napadnutom rozhodnutí, zotrval na svojich záveroch prezentovaných\nv napadnutom rozhodnutí a v skrátenej forme ich reprodukoval aj v uvedenom vyjadrení k predmetnej\nsprávnej žalobe, ktorú navrhol zamietnuť.\n15. Dňa 22.07.2020 bol vtedajším právnym zástupcom daňového subjektu RB, Veľké Kapušany s.r.o.,\nv tom čase ešte krajskému súdu oznámený vstup označenej spoločnosti do konkurzného konania.\nNásledne dňa 24.08.2020 bol správcom konkurznej podstaty úpadcu RB, Veľké Kapušany podaný\nnávrh na pokračovanie v súdnom konaní podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze\na reštrukturalizácii, na základe čoho krajský súd pokračoval v konaní so žalobcom tak ako je označený\nv úvodnej časti tohto rozsudku.\n16. Žalobca vo svojom stanovisku (replika) k vyjadreniu žalovaného označil tvrdenia žalovaného a\nsprávcu dane o účasti žalobcu na daňovom podvode iba za ich domnienky nemajúce oporu vo\nvykonanom dokazovaní. Zdôraznil, že žalovaný a správca dane si neuvedomujú, že ich nezákonné\npostupy, ktoré zásadným spôsobom obmedzujú žalobcu v podnikateľskej činnosti, zakladajú stav jeho\nprávnej neistoty, keďže správca dane vykonal daňovú kontrolu v roku 2014, avšak žalobca sa o konečnej\nvýške vyrubenej dane dozvedel až o 6 rokov neskôr, čo je absurdný stav, ktorý mimo iné viedol aj k tomu,\nže uspokojenie nárokov štátu voči žalobcovi budú značne ovplyvnené hodnotou speňaženého majetku\nžalobcu ako úpadcu. Na uvedenom konštatovaní nemení nič ani skutočnosť, že správca dane adresoval\ndožiadaným orgánom urgencie. Zmienil, že daňové orgány zneužili ustanovenie § 46 ods. 10 Daňového\nporiadku a jeho výklad si prispôsobili tak, aby neprípustne dlhé vykonávanie MVI neviedlo k nemožnosti\nvyrubeniu dane. Mal za to, že pre samotné posúdenie dodržania lehoty na vykonanie daňovej kontroly\nnie je podstatným, či jej prerušenie bolo spôsobené dožiadaným orgánom alebo správcom dane, pretože\nsmernica ustanovuje jednoznačnú lehotu pre dožiadaný orgán v rámci, ktorej je dožiadaný orgán povinný\ninformáciu poskytnúť s tým, že ak sa tak nestane, tak takéto konanie nemôže byť pripísané na ťarchu\ndaňového subjektu a po jej uplynutí musí daňová kontrola okamžite pokračovať, čo sa však v danom\nprípade nestalo a správca dane tieto lehoty nereflektoval. Vyjadril názor, že skutočnosť, že proces v\nrámci ktorého správca dane požiada o vykonanie MVI je časovo a administratívne náročný si musí\nsprávca dane zhodnotiť pred zvolením tohto postupu a v prípade nedodržania zákonných lehôt musí\nniesť aj následky svojho postupu. Opakovane argumentoval aj tým, že tento postup správcu dane nebol\nnevyhnutne potrebný, nakoľko informáciami, ktoré v rámci MVI žiadal už disponoval z iných daňových\nkonaní. Uviedol, že žalovaný nepreukázal vedomosť žalobcu o tom, žeby sa mal podieľať na podvodnom\nkonaní, ani o problematickosti jeho zahraničných obchodných partnerov. Žalovaný nepreukázal, že by\nmali tieto osoby akékoľvek negatívne zápisy vo verejne dostupných registroch v čase zdaniteľných\nplnení. Žalobca má za to, že ako obozretný podnikateľ vykonal všetky úkony, ktoré sa od neho vyžadujú\nv rámci overenia svojich obchodných partnerov. Prerušenie daňovej kontroly v celkovom trvaní 4 roky\npovažoval žalobca za zásadný zásah do jeho práva na vybavenie vecí, ktoré sú predmetom správy daní,\nbezodkladne a bez zbytočných prieťahov.\n17. Po výzve krajského súdu sa žalovaný k replike žalobcu duplikou nevyjadril.\n\n18. V dôsledku reorganizácie súdnictva a vzniku Správneho súdu v Košiciach následne už konal vo\nveci senát správneho súdu 6S.\n19. Po vykonaní prvotných úkonov podľa § 103 a nasl. zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok\na splnení podmienok podľa § 107 ods. 1 písm. a/ zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok,\nbolo v predmetnej veci nariadené pojednávanie na 27.08.2025, ktorého sa po riadnom predvolaní podľa\n§ 108 ods. 2 a ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, zúčastnil len právny zástupca\nžalobcu, ktorý na uvedenom pojednávaní zotrval na písomných podaniach žalobcu produkovaných\nv tomto súdnom konaní a navrhol správnej žalobe vyhovieť.\nIV.\nPrávne východiská\n20. Podľa § 493e zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok, konania začaté a neskončené do\n30. júna 2023 sa dokončia podľa tohto zákona v znení účinnom do 30. júna 2023; ustanovenie § 493f\ntým nie je dotknuté.\n21. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej\nsprávnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia\nSprávneho súdneho poriadku, konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. a/, § 177 a nasl.\nzákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2023 (ďalej len ako „SSP“).\n22. Podľa § 190 SSP, Ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje\nk záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.\n23. Podľa § 168 SSP, žalovanému prizná správny súd podľa pomeru jeho úspechu vo veci voči žalobcovi\nprávo na náhradu dôvodne vynaložených trov konania iba, ak to možno spravodlivo požadovať. Orgánu\nštátnej správy však náhradu trov právneho zastúpenia možno priznať len výnimočne.\n24. Podľa § 140 SSP, vo veciach toho istého žalobcu a totožného predmetu konania, ktoré už boli\npredmetom konania pred správnym súdom, v odôvodnení každého ďalšieho rozsudku správny súd\npoukáže už len na totožný rozsudok, prípadne stručne zopakuje jeho dôvody.\nV.\nPrávne posúdenie správneho súdu\n25. Správny súd v Košiciach ako príslušný správny súd, rovnako v senáte 6S v rovnakom zložení už\nprejednal a rozhodol v inom konaní totožnú vec, týkajúcu sa toho istého žalobcu, totožného predmetu\nkonania, a to v konaní vedenom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 rozsudkom zo dňa 29.01.2025, ktorým\nsprávnu žalobu žalobcu zamietol a žalovanému nepriznal právo na náhradu trov konania. Z uvedeného\ndôvodu správny súd pre potreby odôvodnenia tohto rozsudku posudzoval splnenie podmienok podľa\n§ 140 SSP. V konaní vedenom na správnom súde pod sp. zn. KE-8S/46/2020 išlo o určenia rozdielu\ndane na DPH v sume 114 009,29 € za zdaňovacie obdobie február 2011, pričom v tejto súvislosti\nsprávny súd považuje za nevyhnutné uviesť, že daňová kontrola DPH u žalobcu bola vykonaná tak\nza zdaňovacie obdobie február 2011, ako aj za zdaňovacie obdobie marec 2011 a z tejto kontroly bol\nvyhotovený jeden protokol z daňovej kontroly. V rámci súdneho konania vedeného správnym súdom pod\nsp. zn. KE-8S/46/2020, resp. v tomto konaní napadnutom rozhodnutí boli identifikované tie isté obchodné\nreťazce ako v napadnutom rozhodnutí žalovaného preskúmavanom v predmetnom súdnom konaní, t. j.\nobchodný reťazec I. – Mechel SA oceliareň (Rumunsko) › ? › MECHEL Service Hungary Kft. (Maďarsko)\n› žalobca (Slovensko) › City - Star Point Kft. (Maďarsko) a obchodný reťazec III. - dovoz z tretích krajín ›\nžalobca › INKURENCIA Kft. › DUTRADE Zrt. Rozdielnym bol len obchodný reťazec II. - JEPSEN STAHL\nHANDELS GmbH › žalobca › ŽELEZO HRANICE s.r.o. Vzhľadom k tomu, že v prípade obchodného\nreťazca II. došlo zo strany správcu dane k nepriznaniu nároku na odpočítanie DPH na základe iných\nskutočností (žalobca nepreukázal, že nadobudnutie tovaru bolo predmetom dane v Českej republike)\na nie účasti žalobcu v podvodnom reťazci a žalobca nepriznanie nároku na odpočítanie DPH v tejto\nčasti v predmetnej správnej žalobe žiadnym spôsobom nenamietal, dospel správny súd k záveru, že\ntento rozdiel v predmete konania nemá vplyv na celkovú totožnosť predmetu oboch konaní a následnú\naplikáciu § 140 SSP. Na tomto mieste správny súd tiež konštatuje, že identifikoval obsahovú totožnosť\n\nobsahu odôvodnenia rozhodnutí žalovaného preskúmavaných v konaniach vedených správnym súdom\npod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020 a rovnako tak obsahovú totožnosť správnych žalôb\npodaných žalobcom vedených správnym súdom pod sp. zn. KE-8S/46/2020 a sp. zn. KE-8S/49/2020.\n26. Vzhľadom na vyššie uvedené mal správny súd za to, že v danom prípade boli splnené podmienky na\npostup podľa § 140 SSP, na základe čoho na tomto mieste v súvislosti s odôvodnením tohto rozsudku\nsprávny súd poukazuje na rozsudok správneho súdu sp. zn. KE-8S/46/2020 zo dňa 29.01.2025, ktorým\nsprávny súd zamietol správnu žalobu a žalovanému nepriznal voči žalobcovi právo na náhradu trov\nkonania. S odôvodnením uvedeného rozsudku sa správny súd v celom rozsahu stotožnil, v plnej miere\nna neho odkazuje s tým, že uvedený rozsudok bol zároveň založený do súdneho spisu č. KE-8S/49/2020.\n27. Vychádzajúc z vyššie uvedeného správny súd dospel k záveru, že žalovaný postupoval pri vydaní\nnapadnutého rozhodnutia v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi a procesnoprávnymi predpismi\na v danom prípade nebol naplnený žiaden zo zákonných dôvodov na zrušenie napadnutého rozhodnutia\nžalovaného, na základe čoho správny súd správnu žalobu postupom podľa § 190 SSP ako nedôvodnú\nzamietol.\n28. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 168 SSP, pretože žalobca nemal v konaní\nani len čiastočný úspech, avšak keďže v konaní úspešnému žalovanému nevznikli žiadne odôvodnené\ntrovy, úhradu ktorých by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať, správny súd žalovanému nárok\nna ich náhradu voči žalobcovi nepriznal.\n29. Senát správneho súdu vo veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.\nPoučenie:\nProti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v\nKošiciach v lehote 30 dní od doručenia tohto rozhodnutia. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\n\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom.\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom.\nUvedená povinnosť neplatí, ak\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}