Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach KE-8S/18/2020 7020200090 24. 04. 2025 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2025:7020200090.3
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Pavla Tkáča a členov senátu JUDr. Zuzany Berežnej a JUDr. Jozefa Sába, PhD., v právnej veci žalobkýň: 1. A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., 2. C. E., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. XXX/XX, D., obe právne zastúpené: GOREJ Legal, s.r.o., IČO: 47 231 939, so sídlom Krmanova 14, Košice, proti žalovanému: Regionálny úrad pre územné plánovanie a výstavbu Košice, so sídlom Žriedlová 3366/13, Košice, za účasti ďalšieho účastníka: G. B. H., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, D., o preskúmanie rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058552 zo dňa 04.12.2019, rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KEOVBP2-2019/058553 zo dňa 05.12.2019 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OUKE-OVBP2-2019/058552 zo dňa 04.12.2019 ako aj rozhodnutie Obce Silica č. 326-4/2019 zo dňa 03.10.2019 a vec jej vracia na ďalšie konanie. II. Z r u š u j e rozhodnutie Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OUKE-OVBP2-2019/058553 zo dňa 05.12.2019 ako aj rozhodnutie Obce Silica č. 326-5/2019 zo dňa 03.10.2019 a vec jej vracia na ďalšie konanie. III. Žalobkyni 1. a 2. p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. IV. Ďalšiemu účastníkovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na náhradu tých trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú mu správny súd uložil. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 05.02.2020 podanou na Krajskom súde v Košiciach sa žalobkyňa 1. domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky (ďalej aj „odvolací orgán“) č. OU-KE-OVBP2-2019/058552 zo dňa 04.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.12.2019“), ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obce Silica č. 326-4/2019 zo dňa 03.10.2019 („rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019“ a „správny orgán prvého stupňa“) o nepriznaní postavenia účastníka žalobkyne 1. v konaní o zmene užívania stavby rodinného domu č. XX v katastrálnom území D. na pozemku parc. č. KN-C 58/1, vedenom na stavebnom úrade pod č. 256/2019 na základe návrhu ďalšieho účastníka konania zo dňa 04.04.2019, ktorým bol doručený správnemu orgánu prvého stupňa dňa 08.04.2019 (ďalej aj „konanie o zmene v užívaní stavby“ a „návrh“).
2. Rovnakou správnou žalobou zo dňa 05.02.2020 podanou na Krajskom súde v Košiciach sa žalobkyňa 2. domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Košice, odboru výstavby a bytovej politiky, č. OU-KE-OVBP2-2019/058553 zo dňa 05.12.2019 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.12.2019“) ktorým bolo zamietnuté jej odvolanie a potvrdené rozhodnutie Obce Silica č. 326-5/2019 zo dňa 03.10.2019 („rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-5/2019“) o nepriznaní postavenia účastníka žalobkyne 2. v konaní o zmene užívania stavby. 3. Ďalší účastník konania podal na správnom orgáne prvého stupňa návrh, ktorým požiadal o vydanie rozhodnutia vo veci zmeny v užívaní stavby, rodinného domu, súpisné číslo XX, postavený na pozemku parc. č. 58//1, evidovaného na LV č. XXXX, katastrálne územie D., okres E., obec D. (ďalej aj „stavba“). V návrhu ďalší účastník konania uviedol, že zmena v užívaní stavby spočíva v tom, že zadná časť stavby o rozmere 8,2 x 7,35 m sa bude používať ako maštaľ. 4. Žalobkyne 1. a 2. (ďalej spoločne aj „žalobkyne“) podali žiadosť zo dňa 13.05.2019, ktorou žiadali, aby im bolo priznané postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby. V tejto žiadosti žalobkyne uviedli, že sú vlastníkmi susediacej stavby, ktorej užívanie môže byť navrhovanou zmenou dotknuté. 5. Správny orgán prvého stupňa rozhodnutím č. 326/2019 zo dňa 04.06.2019 nepriznal žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní stavby. Toto rozhodnutie bolo na základe odvolania žalobkýň zrušené, keďže odvolací orgán uložil správnemu orgánu prvého stupňa vo veci rozhodnúť dvomi samostatnými rozhodnutiami. 6. Žalobkyne doplnili svoju žiadosť o vstup do konania podaním zo dňa 19.08.2019, v ktorom uviedli, že stavba prešla rozsiahlou stavebnou rekonštrukciou bez stavebného povolenia, a preto sa má správne vo veci jednať o konanie o dodatočnom povolení stavby a nie o konanie o zmene v užívaní stavby. Z tohto dôvodu im malo byť priznané postavenia účastníčok v tomto konaní tak, akoby sa jednalo o konanie o dodatočnom povolení stavby (žiadosť zo dňa 13.05.2019 v znení doplnenia zo dňa 19.08.2019 ďalej spoločne označujeme aj „žiadosť o vstup do konania“). 7. Následne správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodol o ich žiadosti o vstup do konania dvomi samostatnými rozhodnutiami, tak ako je uvedené vyššie. Správny orgán prvého stupňa poukázal na to, že konanie o zmene v užívaní stavby a konanie o dodatočnom povolení stavby sú dvomi samostatnými konaniami. Správny orgán prvého stupňa taktiež uviedol, že z doposiaľ vykonaných šetrení a stanovísk „nevyplýva, že by užívaním tejto stavby boli nejako dotknuté práva a právom chránené záujmy vlastníkov susednej nehnuteľnosti“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019, s. 6, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-5/2019, s. 6). 8. Ďalej správny orgán prvého stupňa uviedol, že by žalobkyne neboli účastníkmi administratívneho konania „ani v prípade dodatočného povolenia už vykonaných stavebných úprav, kedy by sa rozšíril okruh účastníkov podľa § 59 stavebného zákona“. Podľa názoru správneho orgánu stavba v ich vlastníctve je vzdialená od stavby ďalšieho účastníka približne 15 m, pričom „Všetky okenné a dverné otvory na týchto objektoch sú orientované na vlastný pozemok a na ulicu (miestna komunikácia). Susedný rodinný dom č. 12 je umiestnený v dostatočnej vzdialenosti od objektu, ktorý je predmetom zmeny užívania a jeho užívanie nebude mať nepriaznivý vplyv na pohodu bývania.“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019, s. 5, rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-5/2019, s. 5). 9. Na základe vyššie uvedeného správny orgán poukázal na § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „stavebný zákon“), pričom mal za to, že účastníkom konania o zmene v užívaní stavby je iba ďalší účastník konania ako stavebník a vlastník pozemku, na ktorom je stavba postavená. Z tohto dôvodu postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby žalobkyniam nepriznal. 10. Žalobkyne podali voči rozhodnutiam správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 odvolanie, o ktorom rozhodol odvolací orgán napadnutými rozhodnutiami, tak ako je uvedené vyššie.
11. V napadnutých rozhodnutiach odvolací orgán uviedol, že: „Konanie vo veci t.j. konanie o zmene v užívaní predmetnej stavby nie je ukončené meritórnym rozhodnutím, v súčasnosti je prerušené ako vyplýva z obsahu spisového materiálu, týkajúceho sa veci. Napadnuté rozhodnutie, ktorým odvolateľovi nebolo priznané postavenie účastníka v konaní vo veci, je procesným rozhodnutím, proti ktorému je možné podať samostatné odvolanie. Predmetom odvolacieho konania proti takémuto procesnému rozhodnutiu však nemôže byť posudzovanie správnosti prebiehajúceho konania vo veci, odvolací orgán môže len preskúmať či odvolateľ spĺňa alebo nespĺňa podmienky účastníctva v konaní vo veci.“ Na základe uvedeného odvolací orgán konštatoval, že žalobkyniam podľa § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona nepatrí procesné postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby. 12. Žalobkyne napadli vyššie uvedené rozhodnutia správnou žalobou, v ktorej namietali, že (i) odôvodnenie napadnutých rozhodnutí je nedostatočné, keďže nepodáva odpoveď na odvolacie námietky týkajúce sa rozsahu stavebných zásahov týkajúcich sa stavby, (ii) žalobkyne by mali byť považované za účastníčky konania o zmene v užívaní stavby podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, (iii) vo veci malo byť správne vedené konanie o dodatočnom povolení stavby, pričom správny orgán prvého stupňa prekročil medze svojej právnej úvahy a de facto legalizoval nezákonnú stavbu ďalšieho účastníka konania, (iv) napadnuté rozhodnutia vychádzajú z nedostatočného zistenia skutkového stavu (pozn. správny súd bude ďalej v rozsudku používať takto zvolené číselné označenie žalobných bodov). 13. K správnej žalobe sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že napadnuté rozhodnutia sú vecne správne, pričom poukázal na to, že na konanie o zmene v užívaní stavby sa uplatňuje § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona, podľa ktorého žalobkyniam nepatrí postavenie účastníčok v tomto administratívnom konaní (vyjadrenie žalovaného zo dňa 07.07.2020, súdny spis, č.l. 67) 14. K správnej žalobe sa vyjadril ďalší účastník konania, ktorý poukázal na to, že stavba pôvodne slúžila v príslušnej časti na hospodárske účely. Podľa ďalšieho účastníka konania správny orgán postupoval správne, keď vyhodnotil konanie o zmene v užívaní stavby ako samostatné konanie, v ktorom žalobkyniam nepatrí postavenie účastníčok konania. Postup žalobkýň považoval za účelové konanie motivované antipatiami voči jeho osobe (vyjadrenie ďalšieho účastníka konania zo dňa 10.11.2024, súdny spis, č.l. 194) 15. Podľa § 14 ods. 1 písm. a) v spojení s § 15 ods. 1 zákona č. 25/2025 Z. z. Stavebný zákon a o zmene a doplnení niektorých zákonov (Stavebný zákon) v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov prešla na žalovaného rozhodovacia právomoc odvolacieho orgánu dňa 01.04.2025, a preto podľa § 180 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) správny súd konal so žalovaným ako s účastníkom tohto súdneho konania namiesto odvolacieho orgánu. 16. Napriek tomu, že sa vo veci jednalo o rozhodnutia procesnej povahy, tak podľa názoru správneho súdu mohli mať za následok ujmu na subjektívnych právach žalobkýň, a preto neboli vylúčené zo súdneho prieskumu podľa § 7 písm. e) SSP. 17. Pri posudzovaní procesnej podmienky podľa § 99 písm. g) SSP správny súd vychádzal z nasledovného právneho názoru: „85. (..) Pokiaľ by správny súd vylúčil prieskum procesného rozhodnutia o vylúčení účastníctva v správnom konaní, v konečnom dôsledku by odňal právo účastníka podrobiť súdnemu prieskumu rozhodnutie správneho orgánu (procesné rozhodnutie), ktoré mohlo zasiahnuť do základných práv účastníka konania a v konečnom dôsledku by účastníkovi odňal právo domáhať sa svojich práv na inom orgáne verejnej správy, právo prístupu k orgánom verejnej správy, odňal právo na podanie návrhu na povolenie obnovy konania, ako aj uplatnenia nároku na náhradu škody, ktoré by žalobcovi vznikli vydaním rozhodnutia o vylúčení z účastníctva v správnom konaní, v prípade, že by účastník v tomto súdnom prieskume bol úspešný a tým základné právo vlastniť majetok. 87. Kasačný súd opätovne zdôrazňuje, že nemožno bez výnimky konštatovať, že pokiaľ účastníctvo v správnom konaní bolo procesným rozhodnutím správneho orgánu vylúčené a účastník nepodal riadne a včas správnu žalobu opomenutého účastníka proti rozhodnutiu správneho orgánu vo veci samej (i keď tak mohol urobiť), že účastník „stratil“ právo domáhať sa súdneho prieskumu zákonnosti rozhodnutia o
vylúčení z účastníctva v správnom konaní, naviac, keď zákon výslovne takéto procesné rozhodnutie zo súdneho prieskumu nevylučuje (§ 7 písm. e/ SSP, vzhľadom na verejný zásah procesného rozhodnutia do subjektívnych práv žalobcu, nie je možné v prejednávanej veci aplikovať). Pri takomto výklade by vydané rozhodnutie správneho orgánu o vylúčení z účastníctva v správnom konaní malo iba formálny rámec a bol „posilnený“ proces „neobmedzenej“ kompetencie správnych orgánov rozhodovať kto bude a kto nebude účastníkom správneho konania bez priamej súdnej kontroly a jej vplyvu na ďalší postup a následné rozhodovanie správnych orgánov. V dôsledku toho by sa neeliminovala na najvyššiu možnú mieru, možnosť orgánov verejnej správy rozhodovať svojvoľne. Vzhľadom na časový aspekt rozhodovania v prejednávanej veci procesným rozhodnutím, rozhodnutím vo veci samej by, v prípade vylúčenia súdneho prieskumu rozhodnutia o vylúčení žalobcu z účastníctva, vyslovenie nezákonnosti rozhodnutia vo veci samej (stavebného povolenia) v súdnom prieskume, vyznelo, s časovým odstupom aj niekoľkých rokov, neefektívne naviac, bez súdneho prieskumu ostatných zákonných atribútov správneho rozhodnutia vo veci samej. 88. Práve efektívnosť a rýchlosť súdneho procesu je ďalším argumentom pre akceptáciu právneho názoru vysloveným kasačným súdom v tejto veci. Bez povšimnutia nemôže byť skutočnosť, že súdny prieskum rozhodnutia vo veci samej (stavebného povolenia) v žalobe opomenutého účastníka, by riešil len otázku účastníctva, bez prieskumu zákonnosti ostatných skutkových a právnych okolností veci (rozhodnutia vo veci samej - stavebného povolenia) a v prípade úspechu žalobcu v žalobe opomenutého účastníka sa vracia vec správnemu orgánu len s názorom správneho súdu o účastníctve žalobcu, bez ďalšieho, najmä časové hľadisko konania a rozhodovania správnych orgánov „účinky úspechu žalobcu“ v súdnom prieskume opomenutého účastníka, najmä keď neboli realizované práva účastníka na odkladný účinok vydaných správnych rozhodnutí, keď vec sa vracia správnym orgánom do štádia, v časovom horizonte, keď častokrát je stavba reálne alebo jej časť, postavená. Potom prieskum rozhodnutia vo veci samej žalobou opomenutého účastníka nemôže priniesť účastníkovi konania taký efekt ako prieskum rozhodnutia o vylúčení účastníctva v správnom konaní spojený so žiadosťou o odkladný účinok tohto rozhodnutia, keď odkladný účinok tohto procesného rozhodnutia má, podľa názoru kasačného súdu, vplyv na posudzovanie zákonnosti rozhodnutia správneho orgánu aj vo veci samej (vydaného stavebného povolenia).“ (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, 6Sžk/4/2019 zo dňa 24.03.2020) 18. Na základe uvedeného správny súd dospel k záveru o tom, že sú splnené podmienky na vydanie meritórneho rozhodnutia vo veci, a preto vo veci rozhodol týmto rozsudkom, ktorý bol vyhlásený dňa 24.04.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta SSP jeho vyvesením v skrátenej forme na úradnej tabuly súdu po dobu 14 dní. II. Aplikované ustanovenia právnych predpisov 19. Podľa § 78 ods. 1 stavebného zákona Účastníkmi kolaudačného konania sú stavebník, vlastník stavby, ak nie je stavebníkom a vlastník pozemku, na ktorom je stavba umiestnená. 20. Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona Stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84. 21. Podľa § 14 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej aj „správny poriadok“) Účastníkom konania je ten, o koho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať alebo koho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak.
III. Posúdenie správnym súdom 22. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 23. Žalobkyne podali žiadosť o vstup do konania, čím sa na nich začala podľa § 140 stavebného zákona v spojení s § 14 ods. 1 správneho poriadku vzťahovať prezumpcia účastníctva v konaní o zmene v užívaní stavby. Zároveň podľa rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 boli žalobkyne vlastníčky stavby nachádzajúcej sa v lokalite, kde bola umiestnená stavba ďalšieho účastníka konania (táto skutočnosť vyplýva taktiež z údajov katastra nehnuteľností). Za týchto okolností bolo možné uprieť žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní stavby iba, ak by sa preukázalo, že nemôžu byť rozhodnutím o zmene v užívaní stavby priamo dotknuté na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. 24. Na základe uvedeného patrilo žalobkyniam postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní stavby, až do času, kým sa nepreukáže opak. Zákonný pojem „preukáže opak“ v súvislosti s vyvrátením prezumpcie účastníctva administratívneho konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku vyžaduje odôvodnený skutkový záver založený na konkrétnych dôkazoch o tom, že prezumovanému účastníkovi administratívneho konania nehrozí zásah do jeho právneho postavenia. 25. Napadnuté rozhodnutie v tejto súvislosti iba formalistickým spôsobom konštatovalo, že žalobkyniam nepatrí postavenie účastníčok konania o zmene v užívaní stavby, keďže nespĺňajú podmienky podľa § 85 ods. 1 v spojitosti s § 78 ods. 1 stavebného zákona. Takýto právny záver je však sám o sebe nedostatočný. Právny rámec upravujúci postavenie účastníctva v konaní podľa § 140 stavebného zákona v spojení § 14 ods. 1 správneho poriadku má všeobecný charakter, ktorý sa uplatňuje aj na konanie o zmene v užívaní stavby. 26. Žalobkyne namietali, že vo vzťahu k stavbe ďalšieho účastníka konania je neprípustné viesť konanie o zmene v užívaní stavby, pričom správne má byť vedené konanie o dodatočnom povolení stavby. Žalobkyne mohli mať legitímny záujem preukázať, že podmienky na vedenie konania o zmene v užívaní stavby nie sú v tomto prípade splnené (jednalo sa napríklad o rozdielny rozsah kritérií týkajúcich sa stavby, ktoré by museli byť posudzované pre účely konania o dodatočnom povolení stavby). Správny súd dodáva, že vydanie rozhodnutia v nesprávnom type administratívneho konania môže vyvolať zásah minimálne v rozsahu procesných práv prezumovaného účastníka konania podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku, keďže sa týmto môže predísť vedeniu konania, v ktorom by mu inak procesné postavenie patrilo priamo na základe osobitého zákona. 27. Pokiaľ žalobkyniam nebolo priznané postavenie účastníčok v konaní o zmene v užívaní stavby, tak im bolo úplne zamedzené participovať na výsledku tohto administratívneho konania vrátane preukázania, že podmienky na vedenie takéhoto konania nie sú splnené. Preto mal žalovaný dôsledne objasniť skutkový stav, ktorý determinoval procesné postavenie žalobkýň v konaní o zmene v užívaní stavby. V tejto súvislosti paradoxne vyznieva konštatovanie žalovaného o tom, že jemu samému prináleží iba posudzovať odvolanie voči meritórnemu rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa. Avšak odvolací orgán opomenul, že prípadné odvolanie voči takémuto rozhodnutiu nebudú môcť žalobkyne podať, pokiaľ nebudú považované za účastníčky konania o zmene v užívaní stavby. Správny súd preto dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia neposkytli dostatočnú odpoveď na odvolacie námietky žalobkýň. 28. Pozornosti správneho súdu neušlo, že bezprostredne po vydaní napadnutých rozhodnutí správny orgán prvého stupňa adresoval ďalšiemu účastníkovi výzvu označenú ako „Oznámenie o pokračovaní v konaní, výzva na doplnenie žiadosti a rozhodnutie o prerušení konania“ č. 256-3/2019 zo dňa 21.01.2020, vyzval ďalšieho účastníka konania na doplnenie návrhu o žiadosť o dodatočné povolenie stavebných úprav (ďalej aj „výzva č. 256-3/2019 zo dňa 21.01.2020“, administratívny spis – časť „C“, č.l. 2). Z uvedeného vyplýva, že návrh ďalšieho účastníka konania nepovažoval správny orgán prvého stupňa za dostatočný pre posúdenie stavby v rámci konania o zmene v užívaní stavby. Uvedená výzva č. 256-3/2019 zo dňa 21.01.2020 sa týkala zmien, ktoré existovali na stavbe už v čase vydania
rozhodnutí č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019. Takáto výzva č. 256-3/2019 zo dňa 21.01.2020 teda podporuje argumentačnú líniu žalobkýň o tom, že vo veci sa malo jednať o konanie o dodatočnom povolení stavby. Podľa názoru správneho súdu hrozba zásahu do právneho postavenia žalobkýň podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku mala byť v konaní o zmene v užívaní stavby posúdená v kontexte všetkých zmien vykonaných na stavbe (vrátane tých zmien, o ktorých mienil konať správny orgán prvého stupňa v rámci konania o dodatočnom povolení stavby). Na uvedenom nič nemení ani tá skutočnosť, že konanie o zmene v užívaní stavby a konanie o dodatočnom povolení stavby sú dve samostatné typy administratívnych konaní. 29. Na základe vyššie uvedeného, správny súd dospel k záveru že napadnuté rozhodnutia a rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci. 30. Správny orgán prvého stupňa sa zaoberal potenciálnou situáciu, za ktorej by bolo potrebné vo veci viesť konanie o dodatočnom povolení stavby. V tejto súvislosti prijal záver, že ani v prípade vedenia konania o dodatočnom povolení stavby, žalobkyniam by nepatrilo postavenie účastníčok v takomto konaní. Z rozhodnutí č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 zároveň nevyplýva, či správny orgán prvého stupňa riadne ustálil rozsah stavebných úprav, ktorých eventuálny zásah do subjektívnych práv žalobkýň takto posudzoval. Správny orgán prvého stupňa v čase formulovania týchto svojich záverov nedisponoval žiadosťou ďalšieho účastníka na začatie konania o dodatočnom povolení stavby (čo je zrejmé, že na podanie takejto žiadosti osobitne vyzval ďalšieho účastníka konania výzvou č. 256-3/2019 zo dňa 21.01.2020 až po vydaní rozhodnutí č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019). Správnemu súdu sa preto javia tieto závery správneho orgánu prvého stupňa ako predčasné a hypotetické, bez ukotvenia v riadne zistenom skutkovom stave. 31. Správny orgán prvého stupňa v tejto súvislosti taktiež poukázal na doposiaľ vykonané šetrenia a stanoviská, z ktorých malo vyplývať, že zmenou v užívaní stavby nehrozí žalobkyniam zásah do ich subjektívnych práv. Na druhej strane, v rozhodnutiach č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 nie je špecifikované o aké konkrétne dôkazy sa má jednať a ani to, akým konkrétnym spôsobom posúdil správny orgán prvého stupňa dôkazné informácie týkajúce sa hrozby zásahu do subjektívnych práv žalobkýň. Takýto záver správneho orgánu prvého stupňa preto správny súd vyhodnotil iba ako všeobecné konštatovanie bez bližšej výpovednej hodnoty. Príslušný nedostatok neodstránil ani žalovaný v napadnutých rozhodnutiach. 32. Na základe vyššie uvedeného správny súd konštatuje, že napadnuté rozhodnutia ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019 a č. 326-5/2019 vychádzali zo zistenia skutkového stavu, ktoré bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. 33. Správny súd uzatvára, že žalobné body (i), (ii) a (iv) boli dôvodné. K žalobnému bodu (iii) správny súd dodáva, že predmet administratívneho konania vedeného na návrh ďalšieho účastníka konania bol ustálený v intenciách príslušného návrhu. Jednalo sa teda o konanie o zmene v užívaní stavby, tak ako to konštatoval žalovaný. Napadnuté rozhodnutia majú procesnú povahu a nie sú konečnými rozhodnutiami týkajúcimi sa príslušnej stavby. Pre účely preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí preto nebolo potrebné osobitne vyhodnotiť splnenie podmienok pre vedenie konkrétneho typu administratívneho konania vedeného ohľadom stavby ďalšieho účastníka konania. Pre rozhodnutie vo veci taktiež nebolo relevantné posúdiť subjektívnu motiváciu žalobkýň, na ktorú poukazoval ďalší účastník konania. V postupe žalobkýň správny súd nezistil konanie vykazujúce šikanózne znaky, alebo znaky zneužitia práva. 34. Správny súd na základe vyššie uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 04.12.2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-4/2019 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu odvolacím orgánom a správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci (§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a zároveň tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). 35. Správny súd na základe vyššie uvedeného zrušil napadnuté rozhodnutie zo dňa 05.12.2019 a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa č. 326-5/2019 z dôvodu, že zistenie skutkového stavu odvolacím orgánom a správnym orgánom prvého stupňa bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci
(§ 191 ods. 1 písm. e) SSP) a zároveň tieto rozhodnutia vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 191 ods. 1 písm. c) SSP). 36. Podľa konštantnej judikatúry najvyšších vnútroštátnych a európskych súdnych autorít tiež platí, že súd nie je povinný reagovať na všetky argumenty strán konania, ale len na tie, ktoré majú pre rozhodnutie sporu podstatný a rozhodujúci význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu [rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) Ruiz Torija v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – A, s. 12, § 29, Hiro Balani v. Španielsko z 9. 12. 1994, séria A, č. 303 – B, Georgiadis v. Grécko z 29. 5. 1997, Higgins v. Francúzsko z 19. 2. 1998; rozhodnutia ústavného súdu sp. zn. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44 /03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013 a pod.]. Z práva na spravodlivú súdnu ochranu vyplýva aj povinnosť súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a návrhmi na vykonanie dôkazov strán s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie (Kraska c. Švajčiarsko z 29. 4. 1993, II. ÚS 410/06) /nález Ústavného súdu SR I. ÚS 259/2022 zo dňa 12.10.2022, ods. 39/ 37. Správny súd odpovedal v tomto rozsudku na relevantné žalobné body, ktoré žalobkyne konkrétne popísali a ich obsah argumentačne aspoň v minimálnej miere rozvinuli. Ďalšie dôvody uvádzané v podaniach a prednesoch účastníkov konania nepovažoval správny súd za podstatné pre rozhodnutie vo veci, a preto sa im v odôvodnení svojho rozhodnutia osobitne nevenoval. 38. Správny orgán prvého stupňa opätovne o žiadosti o vstup do konania rozhodne, pričom náležite zistí rozsah všetkých stavebných úprav stavby a dôsledne zhodnotí, či žalobkyne môžu byť podľa § 14 ods. 1 správneho poriadku rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa priamo dotknuté na svojich právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach. Až do konečného rozhodnutia o žiadosti o vstup do konania bude správny orgán prvého stupňa považovať žalobkyne za účastníčky konania o zmene v užívaní stavby (§ 14 ods. 1 správneho poriadku), pričom bude voči nim postupovať v súlade s § 3 ods. 2 správneho poriadku a umožní im plné využitie ich procesných práv. 39. Správny súd v konaní úspešnej žalobkyni 1. a 2. priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Ďalšiemu účastníkovi priznal správny súd náhradu trov konania voči žalovanému podľa § 169 SSP. 40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ SSP, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,
c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odseku 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.