Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1Saz/2/2025 0925100451 27. 10. 2025 JUDr. Erika Klimeková ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou, v právnej veci žalobcu: A. B., C.: XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, s posledným trvalým pobytom D. B., B. D., E. F. G. H. I. J. G. D. C. I., D. C. I., právne zastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom Budyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-26-19/2025-Ž zo dňa 23.06.2025, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu č. ČAS: MUPO-26-19/2025-Ž zo dňa 23.06.2025 v azylovej veci osoby – A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný doklad Ruskej federácie č. XX XXXXXXX, a to v jeho výroku č. I. v znení cit. „neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle“ a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky, migračnému úradu. II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou vo veci azylu doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 01.08.2025 žalobca žiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-26-19/2025-Ž zo dňa 23.06.2025, ktorým žalovaný v konaní o azyle podľa zákona č. 480/2002 Z. z. a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) rozhodol, že žalobcovi (I) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.; (II) poskytuje doplnkovú ochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. Z., a to na dobu jedného roka odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“). Administratívne konanie 2. Dňa 17.02.2025 žalobca požiadal o udelenie azylu z dôvodu prebiehajúceho vojnového konfliktu na Ukrajine. Za účelom odôvodnenia jeho žiadosti s ním bol dňa 07.03.2025 vykonaný vstupný pohovor, počas ktorého uviedol, že ako jednoročný spolu s rodičmi odišiel v roku 1998 z Ruska na Ukrajinu, do mesta Mukačevo, kde žil až do svojho odchodu na Slovensko (15.02.2025). Na Ukrajine v roku 2014 ukončil štvorročné stredoškolské štúdium s právnickým zameraním na Mukačevskom lýceu Mukačevskej mestskej rady Zakarpatskej oblasti. Od roku 2017 do októbra 2024 pracoval ako čašník, someliér. Neskôr ako administrátor v reštaurácii Chizzay Mala Gora v meste Berehovo. Zaoberal sa aj prípravou kurzov pre budúcich zamestnancov reštaurácie. Následne až do odchodu z Ukrajiny pracoval v reštaurácii Poryadnya Gazda v meste Mukačevo ako čašník a autor obsahov gastronomických kurzov. Svoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil tým, že v prípade návratu do Ruska mu hrozí vojenská služba a následná mobilizácia, pričom si nevie predstaviť, ako by mohol bojovať proti svojej novej domovine
(Ukrajine), kde prežil celý svoj život a nehľadiac na pôvod nepovažuje sa už za Rusa. Zároveň vyjadril obavu, že za jeho politické názory na vojnu, ktorú Rusko vedie na Ukrajine a za jeho príspevky na sociálnych sieťach na podporu ukrajinskej armády mu v Rusku hrozí väzenie. Obáva sa aj toho, že v Rusku ho budú pokladať za zahraničného agenta, nakoľko žil dlhé roky na Ukrajine. 3. Žalovaný dňa 23.06.2025 vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol tak, že žalobcovi neudelil azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie v časti neudelenia azylu odôvodnil tým, že udelenie azylu je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických názorov, práv a slobôd, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Vzhľadom k tomu, že žalobca v čase, kedy došlo v Rusku k zmene politickej situácie v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny, žil a pracoval mimo krajiny svojho pôvodu a jeho dôvody, kvôli ktorým požiadal o azyl na území SR súvisia so zmenou situácie v dôsledku tohto vojnového konfliktu, posúdil žalovaný jeho žiadosť o azyl ako žiadosť utečenca „sur place“. Vo vzťahu k prvému dôvodu, pre ktorý žalobca požiadal o udelenie azylu – obavy z možnej vojenskej služby a následnej mobilizácie, žalovaný uviedol, že vo všeobecnosti povolanie do armády nie je možné považovať za prenasledovanie. V súvislosti s výkonom povinnej vojenskej služby v prípade žalobcu poukázal na skutočnosť, že jej absolvovanie nevyhnutne neznamená zapojenie do bojových akcií na Ukrajine. Rakúsky spolkový úrad pre prisťahovalectvo a azyl vo svojej správe o Rusku zo 16. decembra 2024 uviedol, že v súčasnosti neexistujú dôkazy o účasti ruských brancov na bojových operáciách na Ukrajine. Vzhľadom na vysoké straty medzi brancami v predchádzajúcich vojnách a tradične vplyvné postavenie matiek vojakov v ruskej spoločnosti sa táto otázka považuje za mimoriadne citlivú pre domáce politické vedenie. Na brancov sa vyvíja nátlak, aby podpísali zmluvu s armádou. Opakovane sa objavujú pokusy presvedčiť brancov, aby podpísali zmluvu s armádou a mohli byť poslaní do vojny. Brancom, ktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu mobilizácie vyhrážajú odvodom a súdnym konaním. Často sa používajú klamstvo a násilie, aby brancov prinútili podpísať zmluvu s armádou. Existujú aj správy o falšovaní zmlúv. Neexistujú žiadne zverejnené správy o prípadoch, kedy boli navrátilci priamo povolaní do ruskej armády. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že obava žalobcu z nástupu na vojenskú službu a z možného nasadenia do bojových akcií na Ukrajine je neopodstatnená. Z dostupných informácií vyplýva, že v súčasnosti nehrozí radovým brancom vykonávajúcim povinnú vojenskú službu nasadenie do priamych bojových akcií, pokiaľ nepodpíšu profesionálny kontrakt s armádou. V súčasnosti neexistuje žiadny legitímny predpoklad, že by výkon povinnej vojenskej služby v aktuálnej situácii zahŕňal zo strany odvedených brancov páchanie trestných činov proti ľudskosti, ako ani činov, ktoré by boli v rozpore s cieľmi a zásadami OSN. Okrem toho je v Rusku ústavou zaručené právo vykonať alternatívnu civilnú službu namiesto povinnej vojenskej služby, ak je tá v rozpore s presvedčením alebo náboženskou vierou osoby. Uviedol, že k tomu, aby obavy žalobcu mohli byť považované za opodstatnené a azylovo relevantné, musí byť objektívne preukázané, že majú priamu súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským alebo politickým presvedčením danej osoby. Žalobcom uvedené dôvody, obava o vlastnú bezpečnosť v súvislosti s výkonom vojenskej služby, ako aj obava z toho, že by musel bojovať v krajine, kde vyrastal a má k nej väzby, sú z hľadiska udelenia azylu irelevantné. (Žalovaný odkázal na rozhodnutia Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2022 zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 1Sak/10/2022 zo dňa 28.06.2022, sp. zn. 2Sak/3/2024 zo dňa 30.04.2024 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014). Vo vzťahu k druhému dôvodu žiadosti o udelenie azylu – obavy z uväznenia pre politické názory, nesúhlas s vojnou na Ukrajine, žalovaný poukázal na skutkové zistenia, podľa ktorých žalobca v rokoch 2022 až 2024 zverejnil na sociálnej sieti 5 príspevkov vzťahujúcich sa k vojenskému konfliktu na Ukrajine (2022 – odkaz na článok, ktorý hovoril o tom, že ruskí vojaci sa na Ukrajine pýtajú na cestu, ako sa dostať do Kyjeva, pričom sú títo vojaci vraždiaci agenti; 2022 – príspevok o finančnej pomoci ukrajinskému vojakovi; 2023 – odkaz na článok o zastrelení ruského vojaka a zverejnenie sloganu Sláva Ukrajine; 2024 – odkaz na článok p páde ruskej rakety na detský domov). Iné príspevky ani odkazy na články nezverejňoval, nič nekomentoval, nevyjadroval svoj názor iným spôsobom a v priebehu roka 2023 kvôli vlastnej bezpečnosti upravil svoj profil na sociálnych sieťach na súkromný. Okrem vyššie uvedených príspevkov na sociálnych sieťach sa o politiku nezaujímal, nikdy nebol členom, ani podporovateľom žiadnej politickej strany alebo hnutia. Keďže takmer celý život prežil na Ukrajine, v Rusku nikoho nepozná, teda podľa žalovaného nie je dôvod sa domnievať, že by sa ruské štátne orgány zaujímali o jeho názory. Názory na politiku Ruska, ktoré uviedol počas pohovoru, boli iba všeobecné, nie je im teda možné pripisovať nejaký väčší význam. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že v prípade
žalobcu neexistujú také individuálne okolnosti, ktoré by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu mali spôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitého politického názoru. K obave žalobcu, že by mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu považovaný štátnymi orgánmi za zahraničného agenta, nakoľko takmer celý život žil na Ukrajine, žalovaný poukázal na správy z krajiny pôvodu týkajúce sa otázky zaobchádzania s osobami, ktoré sa navrátili do Ruska po odchode z dôvodu vypuknutia vojny. Zároveň uviedol, že v prípade žalobcu je situácia odlišná, nakoľko územie Ruska opustil s rodičmi ako malé dieťa, legálnym spôsobom. Na Ukrajine študoval, neskôr pracoval a viedol bežný život. Na základe uvedeného preto nie je dôvod sa domnievať, že by mu v prípade návratu do Ruska mohli hroziť nejaké opatrenia, či neprimerané konanie zo strany ruských štátnych orgánov kvôli jeho dlhoročnému pobytu na Ukrajine. Súdne konanie 4. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal nemá oporu v administratívnom spise. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť rozhodnutia v jeho I. výroku o neudelení azylu. Nesprávne právne posúdenie veci spočíva podľa názoru žalobcu v nesprávnom vyhodnotení azylových dôvodov uvedených v jeho žiadosti o udelenie azylu. Uviedol, že postih, ktorý by mu v krajine pôvodu hrozil je vysoko závažný a má príčinnú súvislosť s jeho politickým presvedčením. Uviedol, že sám seba nepovažuje za rusa, okrem toho, že sa v tejto krajine narodil ho s ňou nič iné nespája. Jeho politické názory sú protiruské, sympatizujúce s Ukrajinou. Na sociálnych sieťach vyvíjal činnosť, za ktorú mu v Rusku hrozí trestný postih. Jeho odpor k mobilizácii nepramení v nechuti alebo strachu z boja, ale pramení z politického a vnútorného presvedčenia, z výhrady svedomia participovať na činnosti voči krajine, ktorú považuje za svoju domovinu. Tieto výhrady uviedol aj počas vstupného pohovoru. Zároveň namietal, že skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia nevychádza z obsahu administratívneho spisu a nemá v ňom oporu. Zo správ a dôkazov, ktoré si žalovaný zabezpečil do konania prostredníctvom Odboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce jednoznačne vyplýva, že v Rusku dochádza k systematickému prenasledovaniu osôb za politické názory či výhradu vo svedomí. Vo vzťahu k občanom je porušované právo na spravodlivý proces, odporcovia režimu sú svojvoľne zatýkaní, pričom im je obmedzované právo na prístup k právnej pomoci. Vyhýbanie sa odvodu je trestné (až 10 rokov väzenia), pričom často dochádza k mučeniu a násilnému odvodu. Poukázal na to, že viac ako 20 000 ľudí čelilo represii za protivojnový postoj, zatýkaniu a obvineniam za „diskreditáciu“ armády, šírenie falošných správ, trestným stíhaniam aj za príspevky na sociálnych sieťach, videách, komentáre, chaty. Navrátilci čelia sledovaniu a výsluchom, zhabaniu majetku a trestom. Emigranti sú označovaní ako zradcovia, ktorých treba potrestať bez premlčania. Následne citoval časti zo správ o krajine pôvodu žalobcu. 5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.08.2025, zopakoval skutkový stav uvedený v napadnutom rozhodnutí. Následne poukázal na to, že žalobca, aj keď žil na území Ukrajiny prakticky celý život, nezískal tam legálny status pobytu, nemá k tejto krajine žiadne právne väzby. Poukázal aj na skutočnosť, že v žalobcovom pase Ruskej federácie č. 51No5909814 sa nachádza záznam štátnych orgánov Ukrajiny zo dňa 28.01.2025 – rozhodnutie o nútenom opustení územia Ukrajiny do 28 dní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že tieto skutočnosti poukazujú na účelovosť tvrdení žalobcu ohľadne toho, že v Rusku by bol zo strany štátnych orgánov považovaný za nepriateľa z dôvodu jeho dlhodobého pobytu na Ukrajine. Poukázal aj na to, že podľa správ z krajiny pôvodu rozlišujúcim faktorom u osôb, ktoré opustili Rusko po začatí vojnového konfliktu, a následne sa na územie Ruska vrátili, je konkrétna forma angažovanosti v zahraničí, predovšetkým na území Ukrajiny a v prospech Ukrajiny. Zároveň v prípade žalobcu v jeho prospech svedčí skutočnosť, že si zachoval štátne občianstvo Ruskej federácie aj napriek nesúhlasu s vojnovým konfliktom proti Ukrajine. Pre štátne orgány Ruskej federácie sú tieto faktory určujúce pre zaradenie osoby do kategórie tzv. potenciálnych nepriateľov. Žalovaný práve toto vymedzenie považuje za relevantné pri posúdení individuálnej obavy žalobcu z prenasledovania zo strany štátu. Na základe informácií získaných o žalobcovi považoval žalovaný za nepravdepodobné, že by mohol byť po návrate do Ruska prenasledovaný zo strany štátnych orgánov ako nepriateľ štátu. Žalobcom uvádzané informácie z krajiny pôvodu sa týkali predovšetkým osôb, ktoré boli stíhané za verejné politické aktivity. V prípade žalobcu však neboli identifikované také skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť ako verejné vystúpenia proti vojne alebo Rusku. Ním zverejnené príspevky na sociálnych sieťach nemožno podľa ich obsahu posúdiť ako takúto aktivitu.
Následne v roku 2023 si žalobca nastavil profil na sociálnych sieťach ako súkromný. Žalovaný poukázal na definíciu zahraničného agenta podľa zákona č. 255-FZ z roku 2022 (za zahraničného agenta sa považuje fyzická osoba alebo právnická osoba, verejné združenie, mediálna organizácia alebo iný subjekt, ktorý je pod zahraničným vplyvom, teda napríklad prijíma financovanie, organizačnú, metodickú, personálnu alebo inú pomoc od zahraničných osôb alebo organizácií, a zároveň vykonáva politickú činnosť, zhromažďuje informácie o vojensko-technickej činnosti Ruskej federácie alebo šíri informácie určené pre širokú verejnosť) a uviedol, že samotný fakt, že osoba sa zdržiavala na území iného štátu ešte nenapĺňa definíciu zahraničného agenta podľa predpisov Ruskej federácie. Zároveň uviedol, že nesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že riziko hroziace v prípade jeho návratu do Ruska dosahuje úroveň individuálneho prenasledovania. 6. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 09.09.2025 namietal, že žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zľahčuje až popiera žalobcove väzby k Ukrajine, keď poukazuje na to, že v tejto krajine nikdy nezískal legálny pobyt, a teda k nej nemá žiadne právne väzby. Poukázal na to, že na území Ukrajiny prežil celý svoj život, študoval tam, pracoval, žije tam jeho matka aj širšia rodina a priatelia. Ukrajinu považuje za svoju domovskú krajinu. V tejto krajine mal centrum svojich záujmov, možno ju označiť za krajinu jeho obvyklého pobytu a nemožno mať žiadne pochybnosti o jeho spätosti s touto krajinou. Žalobca namietal (aj poukazom na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Saz/1/2025 a rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022), že na žalobcu nemožno hľadieť ako na akéhokoľvek iného ruského občana, na ktorého sa vzťahuje branná povinnosť. Zároveň nemožno posudzovať dôsledky, ktoré by v prípade vyhnutia sa brannej povinnosti dopadali na žalobcu identicky ako u akéhokoľvek iného ruského občana, ktorý by sa odmietol podrobiť brannej povinnosti. Uviedol, že v danom prípade výkon vojenskej povinnosti v jeho prípade predstavuje zásah do jeho svedomia a identity, keďže by bol nútený podieľať sa na vojenských akciách namierených proti vlastnému národu. Zároveň zdôraznil, že je osobou, ktorá celý život žila v nepriateľskom štáte (vo vzťahu k Rusku), a teda aj odmietnutie nástupu na vojenskú službu bude zo strany ruských štátnych orgánov posudzované inak. Záverom žalobca uviedol, že aj keď v jeho vstupnom pohovore bolo uvedené, že je ruskej národnosti, v kontexte jeho výpovede, kedy uviedol: „sám seba nepovažujem za Rusa, celý život som prežil na Ukrajine“, je možné jeho národnosť posudzovať ako ukrajinskú. Tento záver podporil aj informáciami, podľa ktorých v internom ruskom pase neexistuje políčko pre označenie národnosti, nakoľko táto v ruských podmienkach má len etnický a nie právny význam. 7. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu dňa 25.09.2025 zotrval na záveroch uvedených v napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe. 8. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „SSP“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak i. o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania, ii. vykonáva dokazovanie, iii. to vyžaduje verejný záujem, iv. je to na prejednanie veci potrebné alebo v. tak ustanovuje tento zákon. 9. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania. 10. Podľa § 124 ods. 3 SSP ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie oboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise. 11. Podľa § 137 ods. 2 SSP rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky. Pritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku. 12. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.10.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa § 107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, žalobca v správnej žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.
Právne východiská 13. Podľa § 6 ods. 2 psím. d) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia. 14. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k). 15. Podľa § 206 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov. 16. Podľa § 206 ods. 2 SSP žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou uvedenou v § 50 ods. 2. 17. Podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je viazaný žalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo vydania jeho rozhodnutia. 18. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a. má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b. je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd. 19. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 8. 20. Podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 21. Podľa § 13c zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky podľa § 13a. 22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v a. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, b. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, c. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, d. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, e. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy uvedené v § 13 ods. 2, f. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom. 23. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom prenasledovania alebo vážneho bezprávia a. štát, b. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo c. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú schopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím. 24. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím a. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, b. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,
c. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu. 25. Podľa § 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu jednotlivo a zohľadní pritom a. všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o udelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú, b. vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť subjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia, c. postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku, d. či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo vytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany, e. či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol uplatniť svoje štátne občianstvo. 26. Podľa § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z. Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť. 27. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok alebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na to, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal. 28. Podľa § 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada na to, či žiadateľ skutočne má rasové, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré spôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania. 29. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj „Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 30. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť krutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu. 31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj „Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. 32. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely. 33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. 34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti. 35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia správnym súdom 36. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny spis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou osobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP. 37. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť správnou žalobou napadnutého rozhodnutia v jeho prvom výroku, teda vo výroku o neudelení azylu, a žiadal jeho zrušenie. Súd z obsahu napadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný rozhodol o neudelení azylu, nakoľko mal za to, že žalobca nespĺňa žiadnu z podmienok na jeho udelenie v zmysle § 8 zákona č. 482/2002 Z. z.. 38. Zo žiadosti žalobcu o udelenie azylu vyplýva, že túto odôvodnil: a. obavou z vojenskej služby a následného nasadenia do bojov na Ukrajine, a to jednak z dôvodu, že na Ukrajine prežil celý svoj život a považuje ju za svoju domovinu a zároveň aj z dôvodu, že s touto vojnou nesúhlasí; b. obavou z prenasledovania zo strany ruských štátnych orgánov z dôvodu zastávania opozičných politických názorov – nesúhlas s vojnovým konfliktom na Ukrajine nakoľko ešte v čase, keď žil na Ukrajine zverejnil na sociálnych sieťach príspevky proti vojne; c. obavou z toho, že bude ruskými štátnymi orgánmi považovaný za zahraničného agenta, keďže celý život prežil na území Ukrajiny. 39. Žalovaný vo vzťahu k prvému azylovému dôvodu jednak všeobecne konštatoval, že vo všeobecnosti povolanie do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z.. Zároveň uviedol, že žalobca vyjadril obavy z nástupu na vojenskú službu a možného zapojenia do bojov, avšak v konaní ničím nepreukázal, že by toto odmietnutie súviselo s jeho presvedčením alebo predsudkom. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že odôvodnenie v rozhodnutia v tejto časti nie je dostatočné. Súd sa tak stotožnil so žalobnou námietkou žalobcu, ktorý poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí nezohľadňoval skutočnosti, ktoré žalobca uviedol v žiadosti o udelenie azylu (ako aj pri vstupnom pohovore), a to konkrétne jeho vzťah k Ukrajine, ktorú považuje za svoju domovinu, nakoľko tam žije prakticky celý život (od prvého roku života), má tam svoju rodinu, rozpráva ukrajinským jazykom (o čom svedčí aj fakt, že v administratívnom konaní bol pribratý tlmočník na tlmočenie z a do ukrajinského jazyka). Aj keď žalobca vyslovene nedefinoval svoju národnosť ako ukrajinskú, súd poukazuje na ustanovenie § 19a ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z., podľa ktorého ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že by žalovaný posudzoval žalobcu ako žiadateľa ukrajinskej národnosti, aj keď z informácií a vyjadrení žalobcu je nevyhnutné dospieť k záveru, že žalobca sám seba považuje za Ukrajinca a nie za rusa. Uvedené následne viedlo k tomu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazoval na vyselektované časti správ z krajiny pôvodu žalobcu (Rusko) avšak posudzujúc jeho postavenie po návrate do Ruska rovnako ako akéhokoľvek iného ruského občana. Je nevyhnutné konštatovať, že takéto odôvodnenie je vysoko všeobecné a absolútne nereflektuje na zásadné skutočnosti uvedené žalobcom v žiadosti o udelenie azylu, ako aj v rámci vstupného pohovoru dňa 07.03.2025. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia (str. 3) uvádza, že žalobca sa síce obáva nástupu na vojenskú službu a možného nasadenia do bojov, avšak v konaní ničím nepreukázal, že by toto odmietnutie súviselo s jeho presvedčením alebo predsudkom. Uvedené konštatovanie, na ktorom žalovaný postavil svoje dôvody nepriznania azylu z dôvodu obáv žalobcu z výkonu vojenskej služby sú však v priamom rozpore s tvrdeniami žalobcu uvedenými v žiadosti o udelenie azylu v spojení s jeho výpoveďou v rámci ústneho pohovoru. Je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval na vyjadrenia žalobcu týkajúce sa jeho vzťahu k Ukrajine, ktorú považuje za svoju domovskú krajinu, a kde vyrástol a prežil celý svoj život. Žalobca tak opisným spôsobom uvedením faktov zo života a svojich osobných postojov a pocitov, poukázal na vzťah k tejto krajine, ktorý v zmysle ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z. je možné vykladať tak, že žalobca má ukrajinskú národnosť. Súd na základe uvedeného konštatuje, že žalovaný bol v rámci administratívneho konania povinný skúmať a náležite
odôvodniť, či je možné žalobcu považovať za osobu ukrajinskej národnosti a vo svetle uvedeného, či odmietanie nástupu na vojenskú službu žalobcom, a potenciálna hrozba zapojenia do bojov proti Ukrajine môže vykazovať znaky prenasledovania. V nadväznosti na uvedené žalovaný musí zaujať stanovisko aj k tomu, či podľa dostupných správ o krajine pôvodu žalobcu, príslušné štátne orgány krajiny pôvodu žalobcu (Rusko), trvajú na vykonávaní vojenskej služby u ruských štátnych príslušníkov ukrajinskej národnosti za identických podmienok ako u ruských štátnych príslušníkov ruskej alebo inej národnosti, t. j. či nasadzujú do bojov aj osoby ruskej štátnej príslušnosti s ukrajinskou národnosťou, t. j. osoby hlásiace sa k štátu s ktorým je Rusko vo vojnovom konflikte, identicky (za identických podmienok), ako nasadzujú do týchto bojov aj ruských štátnych príslušníkov napr. ruskej národnosti alebo je voči ním aplikovaný odlišný (diskriminačný) prístup. Obdobne tak žalovaný musí na zdôvodnenie svojho záveru zaujať stanovisko, či v prípade odmietnutia podrobiť sa brannej povinnosti, sú alebo nie sú voči ruským štátnym príslušníkom avšak rôznej národnosti aplikované diskriminačné postupy sankcionovania, t. j. či sú tieto postupy odlišné voči ruským štátnym príslušníkom ukrajinskej národnosti v porovnaní s ruskými štátnymi príslušníkmi ruskej národnosti. 40. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022 uviedol: „Pokiaľ je však branná povinnosť spojená s účasťou na ozbrojenom konflikte, ktorý je namierený proti určitému etniku, ktorého je žiadateľ o azyl príslušníkom, a pokiaľ žiadateľ o azyl počas administratívneho konania konzistentne tvrdí, že dôvodom odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu je jeho národnosť a ako člen istej národnostnej skupiny by sa musel v rámci výkonu vojenskej služby podieľať na ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, správny orgán musí posúdiť, či v jeho prípade existuje azylovo relevantný dôvod prenasledovania spočívajúci v žiadateľových skutočných či jemu pripisovaných politických názoroch spojených s jeho príslušnosťou k určitému etniku .... Správny orgán musí v tejto súvislosti, na základe aktuálnych správ o krajine pôvodu posúdiť a vyhodnotiť, o aký typ vojenskej akcie, s ktorou žiadateľ nechce byť spájaný ide, najmä či predmetný typ vojenskej akcie možno považovať podľa kritérií medzinárodného spoločenstva ako súci v rozpore so základnými pravidlami ľudského správania, a v tomto kontexte musí posúdiť, či by potrestanie za vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby mohlo byť, vo svetle všetkých požiadaviek definície samo o sebe považované za prenasledovanie.“ 41. Zároveň súd považuje za nedostatočne odôvodnený aj záver žalovaného, podľa ktorého v prípade žalobcu nie je daná reálna hrozba nasadenia do bojov na Ukrajine, nakoľko výkon vojenskej služby nevyhnutne neznamená aj nasadenie do bojových akcií. Uviedol, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva, že v súčasnosti neexistujú správy o účasti ruských brancov na bojových operáciách (z dôvodu vysokých strát v predchádzajúcich vojnových konfliktoch ako aj z dôvodu vplyvného postavenia matiek ruských vojakov v ruskej spoločnosti). Zároveň však v odôvodnení poukazuje aj na to, že podľa správ z krajiny pôvodu brancom, ktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu mobilizácie vyhrážajú odvodom a súdnym konaním. Často sa používajú klamstvo a násilie, aby brancov prinútili podpísať zmluvu s armádou. Existujú aj správy o falšovaní zmlúv. Tieto konštatovania sú vnútorne rozporné a záver, ktorý z nich žalovaný vyvodil, teda že žalobcovi nehrozí, že by bol zapojený do bojových operácií na Ukrajine, z nich logicky nevyplýva a nemá oporu v listinných podkladoch, z ktorých žalovaný vychádzal. V Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 13.01.2025 č. p. MU-ODZS-2025/000068-035 sa uvádza: „Na brancov sa vyvíja nátlak, aby podpísali zmluvu s armádou. Znovu a znovu sa objavujú pokusy presvedčiť brancov, aby podpísali zmluvu s armádou a mohli byť poslaní do vojny. Brancom, ktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu mobilizácie vyhrážajú odvodom a súdnym konaním. Často sa používa aj klamstvo a násilie, aby sa branci prinútili podpísať zmluvu s armádou. Existujú aj správy o falšovaní zmlúv.“ 42. Podľa správneho súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zameral iba na vyhodnotenie dôsledkov brannej povinnosti žalobcu a jej odmietnutia [t.j. skúmal iba či v jeho prípade môže byť nahradená vojenská služba civilnou službou; či a aký trest môže byť žalobcovi uložený za odmietnutie vykonávať vojenskú službu; pravdepodobnosťou, či žalobca môže byť zapojený priamo do bojov na nepriateľskom území], avšak jednako (i) bez vyhodnotenia charakteru aktuálne existujúceho vojenského konfliktu medzi Ruskom a Ukrajinou, s ktorým konkrétne žalobca nechce byť spájaný a jednako (ii) bez vyhodnotenia prepojenia dôsledkov brannej povinnosti s týmto konkrétnym vojenským konfliktom, t.j. inými slovami, žalovaný neodôvodnil súvis medzi brannou povinnosťou žalobcu v okolnostiach konkrétneho, aktuálne prebiehajúceho vojnového konfliktu medzi konkrétnymi krajinami, zapojenie do ktorého žalobcovi reálne
hrozí, pričom vo vzťahu k jednej z krajín žalobca deklaruje a aj preukazuje svoje záujmy. A zároveň vo vzťahu ku krajine, do ktorej má byť žalobca vrátený vzťahy nedeklaruje, nesúhlasí s jej politikou. 43. Záverom k prvému žalobnému bodu súd uvádza, že ho považoval za dôvodný, nakoľko žalovaný sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal postavením žalovaného zohľadniac dôsledne jeho dôvody uvedené v žiadosti o udelenie azylu, a to predovšetkým s prihliadnutím na tú časť, kedy žalobca uvádzal svoje väzby na Ukrajinu, ako krajinu, ktorú považuje za svoju domovinu (zohľadniac aplikáciu ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.). Rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v napadnutom rozhodnutí neposudzoval, či je v posudzovanom prípade žiadateľa o udelenie azylu možné považovať za osobu ukrajinskej národnosti v intenciách uvedeného ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.. 44. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil aj otázku hrozby prenasledovania zo strany ruských štátnych orgánov z dôvodu zastávania opozičných politických názorov – nesúhlas s vojnovým konfliktom na Ukrajine nakoľko ešte v čase, keď žil na Ukrajine zverejnil na sociálnych sieťach príspevky proti vojne. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia v tejto časti nevychádza z obsahu administratívneho spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súd zistil, že žalovaný nepovažoval túto obavu žalobcu za opodstatnenú, nakoľko v prípade žalobcu nie sú dané také individuálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho obavu z prenasledovania. Žalovaný nepovažoval zverejnenie príspevkov na sociálnych sieťach (v rokoch 2023 – 2024) za dostatočne závažné na to, aby mali ruské štátne orgány dôvod zaujímať sa o žalobcu, nakoľko jeho politické názory sú pomerne všeobecné, obmedzujú sa v zásade na nesúhlas s vojnou na Ukrajine. 45. Ustanovenie §8 zákona č. 480/2002 Z. z. vychádza z koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania, ktorá nie je len odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky obsiahnuté v Ženevskom dohovore, ale je tiež implementáciou únijného azylového práva. Zákon č. 480/2002 Z. z. je tak nevyhnutné vykladať v súlade s kvalifikačnou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 1 písm. e) a ods. 2 kvalifikačnej smernice nie je rozhodujúce, či žalobca sám aktívne vyjadroval politickú podporu autoritárskemu režimu, alebo naopak či sám aktívne vystupoval proti tomuto režimu. Z hľadiska koncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania je dostatočné, že mu orgány verejnej moci môžu pripisovať určitú politickú afiliáciu na základe jeho vyjadrovania, jednania, odmietania určitých postupov, či činností organizovaných zo strany štátu. Čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje, že: „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú k prenasledovaniu, ak pôvodca prenasledovania tieto rasy žiadateľovi pripisuje.“ 46. Rovnako kvalifikačná smernica tak počíta s tým, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu môže byť prenasledovaný za to, že nesúhlasí s určitými praktikami alebo postupmi pôvodcov prenasledovania. Nie je preto nevyhnutné, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu prejavoval svoje politické názory verejne. Postačí, ak pôvodcovia prenasledovania o nesúhlase dotknutého žiadateľa s ich praktikami alebo postupmi vedia alebo by vedieť mohli, a z tohto dôvodu ho prenasledujú alebo by ho mohli prenasledovať. 47. Pojem politický názor v zmysle § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. je preto vo svetle vyššie uvedeného nevyhnutné vykladať široko tak, aby zahŕňal akýkoľvek názor na akúkoľvek otázku súvisiacu s fungovaním štátu, vládou, spoločnosťou, či politikou. Je nevyhnutné pod toto vymedzenie zahrnúť aj prípady prisudzovaných politických názorov či presvedčení aj v dôsledku určitého nekonformného konania. Uvedené totiž môže byť vnímané v danej spoločnosti ako jej spochybnenie alebo nesúhlas s politikou štátu. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/12/2022) 48. V Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 19.11.2024 č. p. MUODZS-2024/000197-031 sa uvádza: „Deutsche Welle v marci 2024 informovala, že počet trestných konaní proti navrátilcom a cezhraničným migrantom narastá. Dôvod na začatie trestného konania mohol byť príspevok na sociálnych sieťach alebo finančný dar. Od začiatku vojny na Ukrajine môže každý, kto prekročí hranice vzbudiť podozrenie ruských pohraničníkov. Cudzie občianstvo, povolenie na pobyt z inej krajiny alebo víza vydané západnou krajinou môžu byť dôvodom na ďalšie vypočúvanie zo strany pohraničnej stráže. ... Ak pohraničná stráž zistí na kontrolovanej osobe niečo „nevhodné“, zvyčajne ju okamžite zatkne na základe vymysleného obvinenia. V niektorých zriedkavých prípadoch môže dôjsť
k zatknutiu až niekoľko dní po hraničnej kontrole. ... Na ľudí pri hraničných kontrolách sa vyvíja nátlak, aby odomkli svoje inteligentné zariadenia, hoci ruské zákony v zásade zaručujú utajenie korešpondencie. Na vyhľadávanie konkrétnych tém v správach, emailoch a textových správach v inteligentnom zariadení sa používajú kľúčové slová. Podľa jedného technologického experta sa kontrola inteligentných zariadení za posledné dva roky zlepšila a na niektorých ruských hraničných priechodoch sa začali používať zariadenia, ktoré umožňujú napríklad všetky údaje stiahnuté do telefónu ďalej analyzovať počítačom. ...“ Z ďalších informácií obsiahnutých v tejto správe vyplýva, že hraničná kontrola sa okrem iného zaujíma aj o otázky prepojenia danej osoby s Ukrajinou. 49. V Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 08.01.2025 č. p. MUODZS-2025/000197-002 sa uvádza: „Ruské úrady opakovane avizovali rôzne obmedzenia a tresty pre emigrantov, a to nielen pre tých, ktorí boli proti vojne. Medzi iniciatívy patrili konfiškácia majetku, zvýšenie daní, odňatie titulov, zákaz práce na diaľku a distribúcie obsahu v ruskom segmente internetu. ... Existuje obmedzené množstvo verejne dostupných informácií, ktoré by naznačovali, že ruskí občania čelia systémovému nebezpečenstvu, diskriminácii alebo zlému zaobchádzaniu po návrate do Ruska po tom, čo dlhodobo žili na Ukrajine alebo mali príbuzných na Ukrajine. Ruské úrady však za zradcov označili aj občanov, ktorí opustili krajinu po invázii na Ukrajinu. ... Hoci vo verejne dostupných zdrojoch nebolo nájdených veľa konkrétnych dôkazov o inštitucionalizovanom zlom zaobchádzaní s Rusmi s ukrajinskými väzbami, prevládajúca spoločensko-politická klíma a zdokumentované prípady zameriavania sa na osoby podporujúce Ukrajinu naznačujú, že takéto prepojenia by mohli viesť k potenciálnym problémom v rámci Ruska.“ 50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalovaného v tejto časti jednak nevychádza z obsahu administratívneho spisu (viď vyššie citované časti zo správ o krajine pôvodu), a zároveň žalovaný v odôvodnení nereflektoval na informácie uvedené žalobcom v žiadosti o udelenie azylu – opakovane nezohľadňoval jeho väzby k Ukrajine, pričom sa nezaoberal otázkou či vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, mohli by byť v prípade žalobcu zo strany ruských štátnych orgánov žalobcovi pripisované politické presvedčenia, ktoré vychádzajúc zo správ o krajine pôvodu sú zo strany štátnych orgánov razantným spôsobom potlačované (nerešpektujúc základné práva osôb – či už právo na obhajobu alebo právo na spravodlivý proces). Žalovaný sa v odôvodnení zameral výlučne na príspevky na sociálnych sieťach, ktorých význam bagatelizoval. Zároveň vyhodnotil tento azylový dôvod separovane, oddelene od ostatných skutočností uvedených žalobcom (jeho väzby k Ukrajine a celkový postoj k vojnovému konfliktu). 51. V interakcii na žalobcom uvedené dôvody, bolo povinnosťou žalovaného tieto jednotlivo a napokon aj vo vzájomnej súvislosti preskúmať a vyhodnotiť, či sa jedná o azylovo relevantné dôvody, ktoré by mohli zakladať potencionálne, reálne odôvodnenú (nie iba hypotetickú) obavu žalobcu z jeho prenasledovania v prípade, žeby sa vrátil do Ruska ako osoba majúca blízku väzbu (pozn.: posúdenie otázky národnosti, ako aj otázky blízkych príbuzných žijúcich na Ukrajine) ku krajine, ktorá je vo vojnovom konflikte s Ruskom, znepriateleným štátom. 52. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR v azylových veciach, v zmysle ktorej ak žiadateľ o udelenie azylu v priebehu správneho konania uvedenie skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať záveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorých z dôvodov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., je povinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené nejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/53/2014) Nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013) Špecifikom azylového konania je tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských práv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti, s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 10Sža/12/2016)
53. Treba tiež vziať do úvahy bod 171 príručky UNHCR, lebo poskytuje jeden z autoritatívnych výkladov Dohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), ktorou je Slovenská republika viazaná a z ktorej teda vychádza aj zákon o azyle: „Nie každé presvedčenie, nech je akokoľvek rýdze, je dostatočným dôvodom na nárokovanie si právneho postavenia utečenca po dezercii alebo vyhnutie sa nástupu vojenskej služby. Nestačí, že človek má rozpory so svojou vládou, pokiaľ ide o politické odôvodnenie určitej vojenskej akcie. Avšak tam, kde je typ vojenskej akcie, s ktorou jedinec nechce byť spájaný, odsudzovaný medzinárodným spoločenstvom ako súci v rozpore so základnými pravidlami ľudského správania, mohlo by potrestanie za dezerciu či vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby byť, vo svetle všetkých ostatných požiadaviek definície, samo o sebe považované za prenasledovanie." 54. Nad rámec uvedeného súd upozorňuje na rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. marca 2016, F. G. proti Švédsku, sťažnosť č. 43611/11, podľa ktorého príslušné správne orgány aj súdy majú povinnosť sa zaoberať všetkými okolnosťami, ktoré vyjdú v priebehu konania najavo a ktoré by mohli byť relevantné z hľadiska posúdenia toho, či žiadateľovi nehrozí v krajine pôvodu skutočné nebezpečenstvo zlého zaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez ohľadu na to, či žiadateľ také skutočnosti výslovne označí či neoznačí za dôvody udelenia medzinárodnej ochrany. Možnosť, že by bol sťažovateľ donútený sa v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný do spomínaných oblastí, podieľať sa na medzinárodných zločinoch či inom konaní, ktoré je predmetom vylučovacej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice (§ 13 ods. 2 zákona o azyle), teda nemožno na základe získaných informácií o krajine pôvodu vylúčiť. V kontexte ozbrojeného konfliktu, a pri obmedzenej možnosti vyhnúť sa vojenským povinnostiam, je vysoko pravdepodobné, že odopretie výkonu vojenskej služby budú orgány vykladať ako prejav politického nesúhlasu, bez ohľadu na prípadne zložitejšie osobné dôvody dotknutej osoby. Článok 10 ods. 2 smernice 2011/95 stanovuje, že „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú na prenasledovanie, ak pôvodca prenasledovania tieto rysy žiadateľovi pripisuje. 55. Vo svetle vyššie uvedeného súd konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň jeho odôvodnenie nemá oporu v obsahu administratívneho spisu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP). 56. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zrušil správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného vo výroku o neudelení azylu (výrok I napadnutého rozhodnutia) a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, tak ako už bolo uvedené aj vyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o azyl a rozhodnutie vo veci riadne odôvodniť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotí otázku či je v posudzovanom prípade žiadateľa o udelenie azylu možné považovať za osobu ukrajinskej národnosti v intenciách uvedeného ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.. Zároveň po ustálení tejto otázky pristúpi k vyhodnoteniu jednotlivých azylových dôvodov uvedených žalobcom. V odôvodnení rozhodnutia bude žalovaný vychádzať z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súdom (predovšetkým v otázke hrozby prenasledovania z politických dôvodov, otázke pripisovaných politických názorov). Správny orgán dôsledne vyhodnotí všetky v konaní vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej súvislosti a pre žiadateľa zrozumiteľným spôsobom ozrejmí správnu úvahu z ktorej pri posudzovaní veci vychádzal. 57. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde. 58. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 59. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní úspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po právoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP). Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť (§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP). V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP). V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP). Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).