{"guid": "5bc6ce3f-b7c9-4942-8749-a36515a20c7f:21caf094-c48c-42f7-813d-b33116a98153", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1", "spisova_znacka": "1Saz/2/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 1Saz/2/2025 z 27. 10. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 27. októbra 2025, sp. zn. 1Saz/2/2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1", "identifikacne_cislo": "0925100451", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Erika Klimeková", "datum_vydania": "2025-10-27", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "nazov": "§ 6 ods. 2 písm. d) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-6.odsek-2.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-6"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "nazov": "§ 135 ods. 2 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-135.odsek-2.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-135"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "nazov": "§ 206 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162", "nazov": "SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "nazov": "§ 230 ods. 1 písm. a) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-230.odsek-1.pismeno-a", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-230"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-A", "nazov": "§ 13 ods. 1 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-A", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13", "nazov": "§ 13 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-13", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení zákona č. 484/2001 Z. z. (404/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 404/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-19.odsek-1", "nazov": "§ 19 ods. 1 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-19.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení zákona č. 484/2001 Z. z. (404/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-b", "nazov": "§ 19 ods. 4 písm. b) zákona č. 404/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-b", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404", "nazov": "Zákon, ktorým sa dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 189/1992 Zb. o úprave niektorých pomerov súvisiacich s nájmom bytov a s bytovými náhradami v znení zákona č. 484/2001 Z. z. (404/2002 Z. z.)", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-d", "nazov": "§ 19 ods. 4 písm. d) zákona č. 404/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/404/#paragraf-19.odsek-4.pismeno-d", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2002/paragraf-19"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408", "nazov": "predpis č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-19.odsek-6", "nazov": "§ 19 ods. 6 zákona č. 408/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/408/#paragraf-19.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/408-2002/paragraf-19"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-6", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-135", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-230", "/SK/ZZ/2002/408#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/408#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/408#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/404#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/408#paragraf-19", "/SK/ZZ/2002/404#paragraf-19"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/21caf094-c48c-42f7-813d-b33116a98153", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n1Saz/2/2025\n0925100451\n27. 10. 2025\nJUDr. Erika Klimeková\nECLI:SK:SpSKE:2025:0925100451.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Klimekovou, v právnej veci žalobcu:\nA. B., C.: XX.XX.XXXX, štátny príslušník Ruskej federácie, s posledným trvalým pobytom D. B., B.\nD., E. F. G. H. I. J. G. D. C. I., D. C. I., právne zastúpeného: Slovenská humanitná rada, so sídlom\nBudyšínska 1, 831 03 Bratislava, IČO: 17 316 014, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, migračný úrad, Pivonková ul. č. 6, 812 72 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. ČAS:MU-PO-26-19/2025-Ž zo dňa 23.06.2025, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, migračného úradu č. ČAS: MUPO-26-19/2025-Ž zo dňa 23.06.2025 v azylovej veci osoby – A. B., nar. XX.XX.XXXX, cestovný doklad\nRuskej federácie č. XX XXXXXXX, a to v jeho výroku č. I. v znení cit. „neudeľuje azyl podľa § 13\nods. 1 písm. a) zákona o azyle“ a v rozsahu zrušenia vec vracia na ďalšie konanie Ministerstvu vnútra\nSlovenskej republiky, migračnému úradu.\nII. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\n1. Správnou žalobou vo veci azylu doručenou Správnemu súdu v Košiciach dňa 01.08.2025\nžalobca žiadal preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MU-PO-26-19/2025-Ž zo dňa\n23.06.2025, ktorým žalovaný v konaní o azyle podľa zákona č. 480/2002 Z. z. a o zmene a doplnení\nniektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 480/2002 Z. z.“) rozhodol, že\nžalobcovi (I) neudeľuje azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z.; (II) poskytuje doplnkovú\nochranu podľa § 13a a § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. Z., a to na dobu jedného roka odo dňa\nnadobudnutia právoplatnosti tohto rozhodnutia (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).\nAdministratívne konanie\n2. Dňa 17.02.2025 žalobca požiadal o udelenie azylu z dôvodu prebiehajúceho vojnového konfliktu na\nUkrajine. Za účelom odôvodnenia jeho žiadosti s ním bol dňa 07.03.2025 vykonaný vstupný pohovor,\npočas ktorého uviedol, že ako jednoročný spolu s rodičmi odišiel v roku 1998 z Ruska na Ukrajinu,\ndo mesta Mukačevo, kde žil až do svojho odchodu na Slovensko (15.02.2025). Na Ukrajine v roku\n2014 ukončil štvorročné stredoškolské štúdium s právnickým zameraním na Mukačevskom lýceu\nMukačevskej mestskej rady Zakarpatskej oblasti. Od roku 2017 do októbra 2024 pracoval ako čašník,\nsomeliér. Neskôr ako administrátor v reštaurácii Chizzay Mala Gora v meste Berehovo. Zaoberal sa aj\nprípravou kurzov pre budúcich zamestnancov reštaurácie. Následne až do odchodu z Ukrajiny pracoval\nv reštaurácii Poryadnya Gazda v meste Mukačevo ako čašník a autor obsahov gastronomických kurzov.\nSvoju žiadosť o udelenie azylu odôvodnil tým, že v prípade návratu do Ruska mu hrozí vojenská služba\na následná mobilizácia, pričom si nevie predstaviť, ako by mohol bojovať proti svojej novej domovine\n\n(Ukrajine), kde prežil celý svoj život a nehľadiac na pôvod nepovažuje sa už za Rusa. Zároveň vyjadril\nobavu, že za jeho politické názory na vojnu, ktorú Rusko vedie na Ukrajine a za jeho príspevky na\nsociálnych sieťach na podporu ukrajinskej armády mu v Rusku hrozí väzenie. Obáva sa aj toho, že\nv Rusku ho budú pokladať za zahraničného agenta, nakoľko žil dlhé roky na Ukrajine.\n3. Žalovaný dňa 23.06.2025 vydal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, ktorým rozhodol tak,\nže žalobcovi neudelil azyl a poskytol mu doplnkovú ochranu. Rozhodnutie v časti neudelenia azylu\nodôvodnil tým, že udelenie azylu je objektívne viazané na prítomnosť prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania alebo uplatňovania politických\nnázorov, práv a slobôd, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine. Vzhľadom k tomu, že žalobca\nv čase, kedy došlo v Rusku k zmene politickej situácie v súvislosti s vojenským napadnutím Ukrajiny,\nžil a pracoval mimo krajiny svojho pôvodu a jeho dôvody, kvôli ktorým požiadal o azyl na území\nSR súvisia so zmenou situácie v dôsledku tohto vojnového konfliktu, posúdil žalovaný jeho žiadosť\no azyl ako žiadosť utečenca „sur place“. Vo vzťahu k prvému dôvodu, pre ktorý žalobca požiadal\no udelenie azylu – obavy z možnej vojenskej služby a následnej mobilizácie, žalovaný uviedol, že vo\nvšeobecnosti povolanie do armády nie je možné považovať za prenasledovanie. V súvislosti s výkonom\npovinnej vojenskej služby v prípade žalobcu poukázal na skutočnosť, že jej absolvovanie nevyhnutne\nneznamená zapojenie do bojových akcií na Ukrajine. Rakúsky spolkový úrad pre prisťahovalectvo a azyl\nvo svojej správe o Rusku zo 16. decembra 2024 uviedol, že v súčasnosti neexistujú dôkazy o účasti\nruských brancov na bojových operáciách na Ukrajine. Vzhľadom na vysoké straty medzi brancami\nv predchádzajúcich vojnách a tradične vplyvné postavenie matiek vojakov v ruskej spoločnosti sa táto\notázka považuje za mimoriadne citlivú pre domáce politické vedenie. Na brancov sa vyvíja nátlak, aby\npodpísali zmluvu s armádou. Opakovane sa objavujú pokusy presvedčiť brancov, aby podpísali zmluvu\ns armádou a mohli byť poslaní do vojny. Brancom, ktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu\nmobilizácie vyhrážajú odvodom a súdnym konaním. Často sa používajú klamstvo a násilie, aby brancov\nprinútili podpísať zmluvu s armádou. Existujú aj správy o falšovaní zmlúv. Neexistujú žiadne zverejnené\nsprávy o prípadoch, kedy boli navrátilci priamo povolaní do ruskej armády. Na základe uvedeného\nžalovaný dospel k záveru, že obava žalobcu z nástupu na vojenskú službu a z možného nasadenia\ndo bojových akcií na Ukrajine je neopodstatnená. Z dostupných informácií vyplýva, že v súčasnosti\nnehrozí radovým brancom vykonávajúcim povinnú vojenskú službu nasadenie do priamych bojových\nakcií, pokiaľ nepodpíšu profesionálny kontrakt s armádou. V súčasnosti neexistuje žiadny legitímny\npredpoklad, že by výkon povinnej vojenskej služby v aktuálnej situácii zahŕňal zo strany odvedených\nbrancov páchanie trestných činov proti ľudskosti, ako ani činov, ktoré by boli v rozpore s cieľmi\na zásadami OSN. Okrem toho je v Rusku ústavou zaručené právo vykonať alternatívnu civilnú službu\nnamiesto povinnej vojenskej služby, ak je tá v rozpore s presvedčením alebo náboženskou vierou osoby.\nUviedol, že k tomu, aby obavy žalobcu mohli byť považované za opodstatnené a azylovo relevantné,\nmusí byť objektívne preukázané, že majú priamu súvislosť s rasou, národnosťou, náboženským\nalebo politickým presvedčením danej osoby. Žalobcom uvedené dôvody, obava o vlastnú bezpečnosť\nv súvislosti s výkonom vojenskej služby, ako aj obava z toho, že by musel bojovať v krajine, kde\nvyrastal a má k nej väzby, sú z hľadiska udelenia azylu irelevantné. (Žalovaný odkázal na rozhodnutia\nNajvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/9/2022 zo dňa 24.08.2022, sp. zn. 1Sak/10/2022 zo\ndňa 28.06.2022, sp. zn. 2Sak/3/2024 zo dňa 30.04.2024 a rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.\n1Sža/26/2014 zo dňa 23.09.2014).\nVo vzťahu k druhému dôvodu žiadosti o udelenie azylu – obavy z uväznenia pre politické názory,\nnesúhlas s vojnou na Ukrajine, žalovaný poukázal na skutkové zistenia, podľa ktorých žalobca v rokoch\n2022 až 2024 zverejnil na sociálnej sieti 5 príspevkov vzťahujúcich sa k vojenskému konfliktu na Ukrajine\n(2022 – odkaz na článok, ktorý hovoril o tom, že ruskí vojaci sa na Ukrajine pýtajú na cestu, ako sa dostať\ndo Kyjeva, pričom sú títo vojaci vraždiaci agenti; 2022 – príspevok o finančnej pomoci ukrajinskému\nvojakovi; 2023 – odkaz na článok o zastrelení ruského vojaka a zverejnenie sloganu Sláva Ukrajine;\n2024 – odkaz na článok p páde ruskej rakety na detský domov). Iné príspevky ani odkazy na články\nnezverejňoval, nič nekomentoval, nevyjadroval svoj názor iným spôsobom a v priebehu roka 2023 kvôli\nvlastnej bezpečnosti upravil svoj profil na sociálnych sieťach na súkromný. Okrem vyššie uvedených\npríspevkov na sociálnych sieťach sa o politiku nezaujímal, nikdy nebol členom, ani podporovateľom\nžiadnej politickej strany alebo hnutia. Keďže takmer celý život prežil na Ukrajine, v Rusku nikoho\nnepozná, teda podľa žalovaného nie je dôvod sa domnievať, že by sa ruské štátne orgány zaujímali\no jeho názory. Názory na politiku Ruska, ktoré uviedol počas pohovoru, boli iba všeobecné, nie je im teda\nmožné pripisovať nejaký väčší význam. Na základe uvedeného žalovaný dospel k záveru, že v prípade\n\nžalobcu neexistujú také individuálne okolnosti, ktoré by mu v prípade návratu do krajiny pôvodu mali\nspôsobovať opodstatnené obavy z prenasledovania z dôvodu zastávania určitého politického názoru.\nK obave žalobcu, že by mohol byť v prípade návratu do krajiny pôvodu považovaný štátnymi orgánmi za\nzahraničného agenta, nakoľko takmer celý život žil na Ukrajine, žalovaný poukázal na správy z krajiny\npôvodu týkajúce sa otázky zaobchádzania s osobami, ktoré sa navrátili do Ruska po odchode z dôvodu\nvypuknutia vojny. Zároveň uviedol, že v prípade žalobcu je situácia odlišná, nakoľko územie Ruska\nopustil s rodičmi ako malé dieťa, legálnym spôsobom. Na Ukrajine študoval, neskôr pracoval a viedol\nbežný život. Na základe uvedeného preto nie je dôvod sa domnievať, že by mu v prípade návratu do\nRuska mohli hroziť nejaké opatrenia, či neprimerané konanie zo strany ruských štátnych orgánov kvôli\njeho dlhoročnému pobytu na Ukrajine.\nSúdne konanie\n4. Žalobca správnu žalobu odôvodnil tým, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a skutkový stav, z ktorého žalovaný vychádzal nemá\noporu v administratívnom spise. Z obsahu podanej správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal\nnezákonnosť rozhodnutia v jeho I. výroku o neudelení azylu. Nesprávne právne posúdenie veci\nspočíva podľa názoru žalobcu v nesprávnom vyhodnotení azylových dôvodov uvedených v jeho žiadosti\no udelenie azylu. Uviedol, že postih, ktorý by mu v krajine pôvodu hrozil je vysoko závažný a má\npríčinnú súvislosť s jeho politickým presvedčením. Uviedol, že sám seba nepovažuje za rusa, okrem\ntoho, že sa v tejto krajine narodil ho s ňou nič iné nespája. Jeho politické názory sú protiruské,\nsympatizujúce s Ukrajinou. Na sociálnych sieťach vyvíjal činnosť, za ktorú mu v Rusku hrozí trestný\npostih. Jeho odpor k mobilizácii nepramení v nechuti alebo strachu z boja, ale pramení z politického\na vnútorného presvedčenia, z výhrady svedomia participovať na činnosti voči krajine, ktorú považuje\nza svoju domovinu. Tieto výhrady uviedol aj počas vstupného pohovoru. Zároveň namietal, že\nskutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ rozhodnutia nevychádza z obsahu administratívneho spisu\na nemá v ňom oporu. Zo správ a dôkazov, ktoré si žalovaný zabezpečil do konania prostredníctvom\nOdboru dokumentaristiky a zahraničnej spolupráce jednoznačne vyplýva, že v Rusku dochádza\nk systematickému prenasledovaniu osôb za politické názory či výhradu vo svedomí. Vo vzťahu\nk občanom je porušované právo na spravodlivý proces, odporcovia režimu sú svojvoľne zatýkaní, pričom\nim je obmedzované právo na prístup k právnej pomoci. Vyhýbanie sa odvodu je trestné (až 10 rokov\nväzenia), pričom často dochádza k mučeniu a násilnému odvodu. Poukázal na to, že viac ako 20 000 ľudí\nčelilo represii za protivojnový postoj, zatýkaniu a obvineniam za „diskreditáciu“ armády, šírenie falošných\nspráv, trestným stíhaniam aj za príspevky na sociálnych sieťach, videách, komentáre, chaty. Navrátilci\nčelia sledovaniu a výsluchom, zhabaniu majetku a trestom. Emigranti sú označovaní ako zradcovia,\nktorých treba potrestať bez premlčania. Následne citoval časti zo správ o krajine pôvodu žalobcu.\n5. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe, ktoré bolo súdu doručené dňa 19.08.2025, zopakoval\nskutkový stav uvedený v napadnutom rozhodnutí. Následne poukázal na to, že žalobca, aj keď žil na\núzemí Ukrajiny prakticky celý život, nezískal tam legálny status pobytu, nemá k tejto krajine žiadne\nprávne väzby. Poukázal aj na skutočnosť, že v žalobcovom pase Ruskej federácie č. 51No5909814\nsa nachádza záznam štátnych orgánov Ukrajiny zo dňa 28.01.2025 – rozhodnutie o nútenom opustení\núzemia Ukrajiny do 28 dní. Na základe uvedeného mal žalovaný za to, že tieto skutočnosti poukazujú\nna účelovosť tvrdení žalobcu ohľadne toho, že v Rusku by bol zo strany štátnych orgánov považovaný\nza nepriateľa z dôvodu jeho dlhodobého pobytu na Ukrajine. Poukázal aj na to, že podľa správ z krajiny\npôvodu rozlišujúcim faktorom u osôb, ktoré opustili Rusko po začatí vojnového konfliktu, a následne sa\nna územie Ruska vrátili, je konkrétna forma angažovanosti v zahraničí, predovšetkým na území Ukrajiny\na v prospech Ukrajiny. Zároveň v prípade žalobcu v jeho prospech svedčí skutočnosť, že si zachoval\nštátne občianstvo Ruskej federácie aj napriek nesúhlasu s vojnovým konfliktom proti Ukrajine. Pre štátne\norgány Ruskej federácie sú tieto faktory určujúce pre zaradenie osoby do kategórie tzv. potenciálnych\nnepriateľov. Žalovaný práve toto vymedzenie považuje za relevantné pri posúdení individuálnej obavy\nžalobcu z prenasledovania zo strany štátu. Na základe informácií získaných o žalobcovi považoval\nžalovaný za nepravdepodobné, že by mohol byť po návrate do Ruska prenasledovaný zo strany štátnych\norgánov ako nepriateľ štátu. Žalobcom uvádzané informácie z krajiny pôvodu sa týkali predovšetkým\nosôb, ktoré boli stíhané za verejné politické aktivity. V prípade žalobcu však neboli identifikované\ntaké skutočnosti, ktoré by bolo možné označiť ako verejné vystúpenia proti vojne alebo Rusku. Ním\nzverejnené príspevky na sociálnych sieťach nemožno podľa ich obsahu posúdiť ako takúto aktivitu.\n\nNásledne v roku 2023 si žalobca nastavil profil na sociálnych sieťach ako súkromný. Žalovaný poukázal\nna definíciu zahraničného agenta podľa zákona č. 255-FZ z roku 2022 (za zahraničného agenta sa\npovažuje fyzická osoba alebo právnická osoba, verejné združenie, mediálna organizácia alebo iný\nsubjekt, ktorý je pod zahraničným vplyvom, teda napríklad prijíma financovanie, organizačnú, metodickú,\npersonálnu alebo inú pomoc od zahraničných osôb alebo organizácií, a zároveň vykonáva politickú\nčinnosť, zhromažďuje informácie o vojensko-technickej činnosti Ruskej federácie alebo šíri informácie\nurčené pre širokú verejnosť) a uviedol, že samotný fakt, že osoba sa zdržiavala na území iného štátu\nešte nenapĺňa definíciu zahraničného agenta podľa predpisov Ruskej federácie. Zároveň uviedol, že\nnesúhlasí s tvrdeniami žalobcu, že riziko hroziace v prípade jeho návratu do Ruska dosahuje úroveň\nindividuálneho prenasledovania.\n6. Žalobca v replike doručenej správnemu súdu dňa 09.09.2025 namietal, že žalovaný vo vyjadrení\nk správnej žalobe zľahčuje až popiera žalobcove väzby k Ukrajine, keď poukazuje na to, že v tejto krajine\nnikdy nezískal legálny pobyt, a teda k nej nemá žiadne právne väzby. Poukázal na to, že na území\nUkrajiny prežil celý svoj život, študoval tam, pracoval, žije tam jeho matka aj širšia rodina a priatelia.\nUkrajinu považuje za svoju domovskú krajinu. V tejto krajine mal centrum svojich záujmov, možno ju\noznačiť za krajinu jeho obvyklého pobytu a nemožno mať žiadne pochybnosti o jeho spätosti s touto\nkrajinou. Žalobca namietal (aj poukazom na rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 15Saz/1/2025\na rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022), že na žalobcu\nnemožno hľadieť ako na akéhokoľvek iného ruského občana, na ktorého sa vzťahuje branná povinnosť.\nZároveň nemožno posudzovať dôsledky, ktoré by v prípade vyhnutia sa brannej povinnosti dopadali\nna žalobcu identicky ako u akéhokoľvek iného ruského občana, ktorý by sa odmietol podrobiť brannej\npovinnosti. Uviedol, že v danom prípade výkon vojenskej povinnosti v jeho prípade predstavuje zásah\ndo jeho svedomia a identity, keďže by bol nútený podieľať sa na vojenských akciách namierených proti\nvlastnému národu. Zároveň zdôraznil, že je osobou, ktorá celý život žila v nepriateľskom štáte (vo vzťahu\nk Rusku), a teda aj odmietnutie nástupu na vojenskú službu bude zo strany ruských štátnych orgánov\nposudzované inak. Záverom žalobca uviedol, že aj keď v jeho vstupnom pohovore bolo uvedené, že\nje ruskej národnosti, v kontexte jeho výpovede, kedy uviedol: „sám seba nepovažujem za Rusa, celý\nživot som prežil na Ukrajine“, je možné jeho národnosť posudzovať ako ukrajinskú. Tento záver podporil\naj informáciami, podľa ktorých v internom ruskom pase neexistuje políčko pre označenie národnosti,\nnakoľko táto v ruských podmienkach má len etnický a nie právny význam.\n7. Žalovaný v duplike doručenej správnemu súdu dňa 25.09.2025 zotrval na záveroch uvedených\nv napadnutom rozhodnutí a vyjadrení k správnej žalobe.\n8. Podľa § 107 ods. 1 a 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov\n(ďalej len „SSP“) predseda senátu nariadi na prejednanie veci samej pojednávanie, ak\ni. o to požiada aspoň jeden z účastníkov konania,\nii. vykonáva dokazovanie,\niii. to vyžaduje verejný záujem,\niv. je to na prejednanie veci potrebné alebo\nv. tak ustanovuje tento zákon.\n9. V ostatných prípadoch rozhoduje správny súd bez pojednávania.\n10. Podľa § 124 ods. 3 SSP ak sa pojednávanie nenariaďuje, správny súd vykoná dokazovanie\noboznámením sa s dôkazmi, ktoré sa nachádzajú v súdnom spise.\n11. Podľa § 137 ods. 2 SSP rozsudok správny súd vyhlasuje vždy verejne a v mene Slovenskej republiky.\nPritom uvedie výrok rozsudku spolu s odôvodnením a poučením o opravnom prostriedku.\n12. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 27.10.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2\nSSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonnej podmienky podľa § 124 ods. 3 SSP a podľa §\n107 ods. 1 a 2 SSP, keďže žalobca v žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie\npojednávania, žalobca v správnej žalobe nenavrhol vykonať dokazovanie a súčasne nenastal ani jeden\nzo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania.\n\nPrávne východiská\n13. Podľa § 6 ods. 2 psím. d) SSP správne súdy rozhodujú v konaniach o (d) správnych žalobách vo\nveciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia.\n14. Podľa § 135 ods. 2 písm. a) SSP pre správny súd je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania\njeho rozhodnutia, ak ide o konanie podľa § 6 ods. 2 písm. d) až f) a i) až k).\n15. Podľa § 206 SSP vecami azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia sa na účely tohto zákona\nrozumie rozhodovanie orgánov verejnej správy podľa predpisov upravujúcich azyl a pobyt cudzincov.\n16. Podľa § 206 ods. 2 SSP žalobca môže byť okrem advokáta zastúpený aj mimovládnou organizáciou\nuvedenou v § 50 ods. 2.\n17. Podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je viazaný\nžalobnými bodmi. Pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia alebo vydania jeho\nrozhodnutia.\n18. Podľa § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak,\nžiadateľovi, ktorý\na. má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb. je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n19. Podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa\npodmienky podľa § 8.\n20. Podľa § 13a zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú\nvážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe\nvážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n21. Podľa § 13c zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak\nnespĺňa podmienky podľa § 13a.\n22. Podľa § 2 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním\nzávažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo\nsúbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\na. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\nb. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\nc. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\nd. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\ne. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy uvedené v § 13 ods. 2,\nf. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.\n23. Podľa § 2 písm. e) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie pôvodcom\nprenasledovania alebo vážneho bezprávia\na. štát,\nb. strany alebo organizácie, ktoré ovládajú štát alebo podstatnú časť jeho územia, alebo\nc. neštátni pôvodcovia, ak možno preukázať, že subjekty uvedené v prvom a druhom bode nie sú\nschopné alebo ochotné poskytnúť ochranu pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím.\n24. Podľa § 2 písm. f) zákona č. 480/2002 Z. z. na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\na. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\nb. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest,\n\nc. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.\n25. Podľa § 19a ods. 1 zákona č. 480/2002 Z. z. ministerstvo posúdi každú žiadosť o udelenie azylu\njednotlivo a zohľadní pritom\na. všetky dôležité skutočnosti týkajúce sa krajiny pôvodu žiadateľa v čase rozhodovania o žiadosti o\nudelenie azylu vrátane právnych predpisov krajiny pôvodu a spôsobu, akým sa uplatňujú,\nb. vyhlásenia a dokumentáciu predloženú žiadateľom vrátane informácií o tom, či bol alebo môže byť\nsubjektom prenasledovania alebo vážneho bezprávia,\nc. postavenie a osobné pomery žiadateľa vrátane jeho pôvodu, pohlavia a veku,\nd. či žiadateľ po opustení krajiny pôvodu vyvíjal činnosť, ktorej jediným alebo hlavným cieľom bolo\nvytvorenie nevyhnutných podmienok na požadovanie medzinárodnej ochrany,\ne. či by bolo možné od žiadateľa odôvodnene očakávať využitie ochrany inej krajiny, v ktorej si mohol\nuplatniť svoje štátne občianstvo.\n26. Podľa § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z. Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov\nprenasledovania vychádza z toho, že národnosť zahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine\nurčenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými znakmi, spoločným zemepisným alebo politickým\npôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu, pričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu\npríslušnosť.\n27. Podľa § 19a ods. 4 písm. d) zákona č. 480/2002 Z. z. Ministerstvo pri posudzovaní dôvodov\nprenasledovania vychádza z toho, že politické názory zahŕňajú najmä zastávanie názorov, myšlienok\nalebo presvedčenia o možných pôvodcoch prenasledovania a ich politík alebo postupov bez ohľadu na\nto, či žiadateľ podľa týchto názorov, myšlienok alebo presvedčenia konal.\n28. Podľa § 19a ods. 6 zákona č. 480/2002 Z. z. pri posudzovaní žiadosti o udelenie azylu sa neprihliada\nna to, či žiadateľ skutočne má rasové, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické črty, ktoré\nspôsobujú jeho prenasledovanie, ak sú mu prisudzované pôvodcom prenasledovania.\n29. Podľa čl. 3 Dohovoru č. 209/1992 Zb. o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej aj\n„Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd“), nikoho nemožno mučiť alebo podrobiť\nneľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n30. Podľa čl. 16 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky č. 460/1992 Zb., nikoho nemožno mučiť, ani podrobiť\nkrutému, neľudskému, či ponižujúcemu zaobchádzaniu alebo trestu.\n31. Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej aj\n„Správny poriadok“), tento zákon sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne\norgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a\nprávnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak.\n32. Podľa § 3 ods. 5 Správneho poriadku, rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo\nzisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo\npodobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.\n33. Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku, správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav\nveci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi\núčastníkov konania.\n34. Podľa § 46 Správneho poriadku, rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi\npredpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a\nmusí obsahovať predpísané náležitosti.\n35. Podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku, v odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré\nskutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil\nsprávnu úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s\nnávrhmi a námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.\n\nOdôvodnenie rozhodnutia správnym súdom\n36. Súd v rámci preskúmavania správnou žalobou napadnutého rozhodnutia podrobne preskúmal súdny\nspis a administratívny spis žalovaného a po zistení, že správna žaloba bola podaná včas oprávnenou\nosobou, pristúpil k súdnemu prieskumu veci v rozsahu podľa § 206 ods. 3 a 4 SSP.\n37. Z obsahu správnej žaloby vyplýva, že žalobca namietal nezákonnosť správnou žalobou napadnutého\nrozhodnutia v jeho prvom výroku, teda vo výroku o neudelení azylu, a žiadal jeho zrušenie. Súd z obsahu\nnapadnutého rozhodnutia zistil, že žalovaný rozhodol o neudelení azylu, nakoľko mal za to, že žalobca\nnespĺňa žiadnu z podmienok na jeho udelenie v zmysle § 8 zákona č. 482/2002 Z. z..\n38. Zo žiadosti žalobcu o udelenie azylu vyplýva, že túto odôvodnil:\na. obavou z vojenskej služby a následného nasadenia do bojov na Ukrajine, a to jednak z dôvodu, že\nna Ukrajine prežil celý svoj život a považuje ju za svoju domovinu a zároveň aj z dôvodu, že s touto\nvojnou nesúhlasí;\nb. obavou z prenasledovania zo strany ruských štátnych orgánov z dôvodu zastávania opozičných\npolitických názorov – nesúhlas s vojnovým konfliktom na Ukrajine nakoľko ešte v čase, keď žil na\nUkrajine zverejnil na sociálnych sieťach príspevky proti vojne;\nc. obavou z toho, že bude ruskými štátnymi orgánmi považovaný za zahraničného agenta, keďže celý\nživot prežil na území Ukrajiny.\n39. Žalovaný vo vzťahu k prvému azylovému dôvodu jednak všeobecne konštatoval, že vo všeobecnosti\npovolanie do armády nemožno bezprostredne chápať ako prenasledovanie podľa § 2 písm. d) zákona\nč. 480/2002 Z. z.. Zároveň uviedol, že žalobca vyjadril obavy z nástupu na vojenskú službu a možného\nzapojenia do bojov, avšak v konaní ničím nepreukázal, že by toto odmietnutie súviselo s jeho\npresvedčením alebo predsudkom. Súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že\nodôvodnenie v rozhodnutia v tejto časti nie je dostatočné. Súd sa tak stotožnil so žalobnou námietkou\nžalobcu, ktorý poukázal na to, že žalovaný v rozhodnutí nezohľadňoval skutočnosti, ktoré žalobca\nuviedol v žiadosti o udelenie azylu (ako aj pri vstupnom pohovore), a to konkrétne jeho vzťah k Ukrajine,\nktorú považuje za svoju domovinu, nakoľko tam žije prakticky celý život (od prvého roku života), má\ntam svoju rodinu, rozpráva ukrajinským jazykom (o čom svedčí aj fakt, že v administratívnom konaní bol\npribratý tlmočník na tlmočenie z a do ukrajinského jazyka). Aj keď žalobca vyslovene nedefinoval svoju\nnárodnosť ako ukrajinskú, súd poukazuje na ustanovenie § 19a ods. 1 písm. b) zákona č. 480/2002 Z.\nz., podľa ktorého ministerstvo pri posudzovaní dôvodov prenasledovania vychádza z toho, že národnosť\nzahŕňa predovšetkým príslušnosť k určitej skupine určenej jej kultúrnymi, etnickými alebo jazykovými\nznakmi, spoločným zemepisným alebo politickým pôvodom alebo jej vzťahom k obyvateľstvu iného štátu,\npričom sa tento pojem neobmedzuje na štátnu príslušnosť. Z obsahu napadnutého rozhodnutia však\nnevyplýva, že by žalovaný posudzoval žalobcu ako žiadateľa ukrajinskej národnosti, aj keď z informácií\na vyjadrení žalobcu je nevyhnutné dospieť k záveru, že žalobca sám seba považuje za Ukrajinca\na nie za rusa. Uvedené následne viedlo k tomu, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia poukazoval\nna vyselektované časti správ z krajiny pôvodu žalobcu (Rusko) avšak posudzujúc jeho postavenie po\nnávrate do Ruska rovnako ako akéhokoľvek iného ruského občana. Je nevyhnutné konštatovať, že\ntakéto odôvodnenie je vysoko všeobecné a absolútne nereflektuje na zásadné skutočnosti uvedené\nžalobcom v žiadosti o udelenie azylu, ako aj v rámci vstupného pohovoru dňa 07.03.2025. Žalovaný\nv odôvodnení rozhodnutia (str. 3) uvádza, že žalobca sa síce obáva nástupu na vojenskú službu\na možného nasadenia do bojov, avšak v konaní ničím nepreukázal, že by toto odmietnutie súviselo\ns jeho presvedčením alebo predsudkom. Uvedené konštatovanie, na ktorom žalovaný postavil svoje\ndôvody nepriznania azylu z dôvodu obáv žalobcu z výkonu vojenskej služby sú však v priamom rozpore\ns tvrdeniami žalobcu uvedenými v žiadosti o udelenie azylu v spojení s jeho výpoveďou v rámci ústneho\npohovoru. Je nevyhnutné konštatovať, že žalovaný žiadnym spôsobom nereflektoval na vyjadrenia\nžalobcu týkajúce sa jeho vzťahu k Ukrajine, ktorú považuje za svoju domovskú krajinu, a kde vyrástol\na prežil celý svoj život. Žalobca tak opisným spôsobom uvedením faktov zo života a svojich osobných\npostojov a pocitov, poukázal na vzťah k tejto krajine, ktorý v zmysle ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b)\nzákona č. 480/2002 Z. z. je možné vykladať tak, že žalobca má ukrajinskú národnosť. Súd na základe\nuvedeného konštatuje, že žalovaný bol v rámci administratívneho konania povinný skúmať a náležite\n\nodôvodniť, či je možné žalobcu považovať za osobu ukrajinskej národnosti a vo svetle uvedeného,\nči odmietanie nástupu na vojenskú službu žalobcom, a potenciálna hrozba zapojenia do bojov proti\nUkrajine môže vykazovať znaky prenasledovania. V nadväznosti na uvedené žalovaný musí zaujať\nstanovisko aj k tomu, či podľa dostupných správ o krajine pôvodu žalobcu, príslušné štátne orgány\nkrajiny pôvodu žalobcu (Rusko), trvajú na vykonávaní vojenskej služby u ruských štátnych príslušníkov\nukrajinskej národnosti za identických podmienok ako u ruských štátnych príslušníkov ruskej alebo inej\nnárodnosti, t. j. či nasadzujú do bojov aj osoby ruskej štátnej príslušnosti s ukrajinskou národnosťou, t. j.\nosoby hlásiace sa k štátu s ktorým je Rusko vo vojnovom konflikte, identicky (za identických podmienok),\nako nasadzujú do týchto bojov aj ruských štátnych príslušníkov napr. ruskej národnosti alebo je voči ním\naplikovaný odlišný (diskriminačný) prístup. Obdobne tak žalovaný musí na zdôvodnenie svojho záveru\nzaujať stanovisko, či v prípade odmietnutia podrobiť sa brannej povinnosti, sú alebo nie sú voči ruským\nštátnym príslušníkom avšak rôznej národnosti aplikované diskriminačné postupy sankcionovania, t. j. či\nsú tieto postupy odlišné voči ruským štátnym príslušníkom ukrajinskej národnosti v porovnaní s ruskými\nštátnymi príslušníkmi ruskej národnosti.\n40. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 2Sak/5/2021 zo dňa 31.01.2022 uviedol: „Pokiaľ je\nvšak branná povinnosť spojená s účasťou na ozbrojenom konflikte, ktorý je namierený proti určitému\netniku, ktorého je žiadateľ o azyl príslušníkom, a pokiaľ žiadateľ o azyl počas administratívneho\nkonania konzistentne tvrdí, že dôvodom odmietnutia nástupu na základnú vojenskú službu je jeho\nnárodnosť a ako člen istej národnostnej skupiny by sa musel v rámci výkonu vojenskej služby podieľať\nna ozbrojených akciách vedených proti jeho etniku, správny orgán musí posúdiť, či v jeho prípade\nexistuje azylovo relevantný dôvod prenasledovania spočívajúci v žiadateľových skutočných či jemu\npripisovaných politických názoroch spojených s jeho príslušnosťou k určitému etniku .... Správny orgán\nmusí v tejto súvislosti, na základe aktuálnych správ o krajine pôvodu posúdiť a vyhodnotiť, o aký typ\nvojenskej akcie, s ktorou žiadateľ nechce byť spájaný ide, najmä či predmetný typ vojenskej akcie možno\npovažovať podľa kritérií medzinárodného spoločenstva ako súci v rozpore so základnými pravidlami\nľudského správania, a v tomto kontexte musí posúdiť, či by potrestanie za vyhýbanie sa nástupu\nvojenskej služby mohlo byť, vo svetle všetkých požiadaviek definície samo o sebe považované za\nprenasledovanie.“\n41. Zároveň súd považuje za nedostatočne odôvodnený aj záver žalovaného, podľa ktorého v prípade\nžalobcu nie je daná reálna hrozba nasadenia do bojov na Ukrajine, nakoľko výkon vojenskej služby\nnevyhnutne neznamená aj nasadenie do bojových akcií. Uviedol, že zo správ o krajine pôvodu vyplýva,\nže v súčasnosti neexistujú správy o účasti ruských brancov na bojových operáciách (z dôvodu vysokých\nstrát v predchádzajúcich vojnových konfliktoch ako aj z dôvodu vplyvného postavenia matiek ruských\nvojakov v ruskej spoločnosti). Zároveň však v odôvodnení poukazuje aj na to, že podľa správ z krajiny\npôvodu brancom, ktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu mobilizácie vyhrážajú odvodom\na súdnym konaním. Často sa používajú klamstvo a násilie, aby brancov prinútili podpísať zmluvu\ns armádou. Existujú aj správy o falšovaní zmlúv. Tieto konštatovania sú vnútorne rozporné a záver,\nktorý z nich žalovaný vyvodil, teda že žalobcovi nehrozí, že by bol zapojený do bojových operácií na\nUkrajine, z nich logicky nevyplýva a nemá oporu v listinných podkladoch, z ktorých žalovaný vychádzal.\nV Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 13.01.2025 č. p. MU-ODZS-2025/000068-035\nsa uvádza: „Na brancov sa vyvíja nátlak, aby podpísali zmluvu s armádou. Znovu a znovu sa objavujú\npokusy presvedčiť brancov, aby podpísali zmluvu s armádou a mohli byť poslaní do vojny. Brancom,\nktorí odmietnu podpísať zmluvu sa v priebehu mobilizácie vyhrážajú odvodom a súdnym konaním. Často\nsa používa aj klamstvo a násilie, aby sa branci prinútili podpísať zmluvu s armádou. Existujú aj správy\no falšovaní zmlúv.“\n42. Podľa správneho súdu sa žalovaný vo svojom rozhodnutí zameral iba na vyhodnotenie dôsledkov\nbrannej povinnosti žalobcu a jej odmietnutia [t.j. skúmal iba či v jeho prípade môže byť nahradená\nvojenská služba civilnou službou; či a aký trest môže byť žalobcovi uložený za odmietnutie vykonávať\nvojenskú službu; pravdepodobnosťou, či žalobca môže byť zapojený priamo do bojov na nepriateľskom\núzemí], avšak jednako (i) bez vyhodnotenia charakteru aktuálne existujúceho vojenského konfliktu medzi\nRuskom a Ukrajinou, s ktorým konkrétne žalobca nechce byť spájaný a jednako (ii) bez vyhodnotenia\nprepojenia dôsledkov brannej povinnosti s týmto konkrétnym vojenským konfliktom, t.j. inými slovami,\nžalovaný neodôvodnil súvis medzi brannou povinnosťou žalobcu v okolnostiach konkrétneho, aktuálne\nprebiehajúceho vojnového konfliktu medzi konkrétnymi krajinami, zapojenie do ktorého žalobcovi reálne\n\nhrozí, pričom vo vzťahu k jednej z krajín žalobca deklaruje a aj preukazuje svoje záujmy. A zároveň vo\nvzťahu ku krajine, do ktorej má byť žalobca vrátený vzťahy nedeklaruje, nesúhlasí s jej politikou.\n43. Záverom k prvému žalobnému bodu súd uvádza, že ho považoval za dôvodný, nakoľko žalovaný\nsa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal postavením žalovaného zohľadniac dôsledne jeho dôvody\nuvedené v žiadosti o udelenie azylu, a to predovšetkým s prihliadnutím na tú časť, kedy žalobca\nuvádzal svoje väzby na Ukrajinu, ako krajinu, ktorú považuje za svoju domovinu (zohľadniac aplikáciu\nustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.). Rozhodnutie žalovaného tak vychádzalo\nz nesprávneho právneho posúdenia veci, nakoľko v napadnutom rozhodnutí neposudzoval, či je\nv posudzovanom prípade žiadateľa o udelenie azylu možné považovať za osobu ukrajinskej národnosti\nv intenciách uvedeného ustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z..\n44. Z obsahu správnej žaloby ďalej vyplýva, že žalobca namietal, že žalovaný nesprávne právne posúdil\naj otázku hrozby prenasledovania zo strany ruských štátnych orgánov z dôvodu zastávania opozičných\npolitických názorov – nesúhlas s vojnovým konfliktom na Ukrajine nakoľko ešte v čase, keď žil na\nUkrajine zverejnil na sociálnych sieťach príspevky proti vojne. Uviedol, že odôvodnenie rozhodnutia\nv tejto časti nevychádza z obsahu administratívneho spisu. Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia\nsúd zistil, že žalovaný nepovažoval túto obavu žalobcu za opodstatnenú, nakoľko v prípade žalobcu\nnie sú dané také individuálne okolnosti, ktoré by odôvodňovali jeho obavu z prenasledovania. Žalovaný\nnepovažoval zverejnenie príspevkov na sociálnych sieťach (v rokoch 2023 – 2024) za dostatočne\nzávažné na to, aby mali ruské štátne orgány dôvod zaujímať sa o žalobcu, nakoľko jeho politické názory\nsú pomerne všeobecné, obmedzujú sa v zásade na nesúhlas s vojnou na Ukrajine.\n45. Ustanovenie §8 zákona č. 480/2002 Z. z. vychádza z koncepcie odôvodnených obáv\nz prenasledovania, ktorá nie je len odrazom snahy zakotviť medzinárodné záväzky Slovenskej republiky\nobsiahnuté v Ženevskom dohovore, ale je tiež implementáciou únijného azylového práva. Zákon č.\n480/2002 Z. z. je tak nevyhnutné vykladať v súlade s kvalifikačnou smernicou. Podľa čl. 10 ods. 1\npísm. e) a ods. 2 kvalifikačnej smernice nie je rozhodujúce, či žalobca sám aktívne vyjadroval politickú\npodporu autoritárskemu režimu, alebo naopak či sám aktívne vystupoval proti tomuto režimu. Z hľadiska\nkoncepcie odôvodnených obáv z prenasledovania je dostatočné, že mu orgány verejnej moci môžu\npripisovať určitú politickú afiliáciu na základe jeho vyjadrovania, jednania, odmietania určitých postupov,\nči činností organizovaných zo strany štátu. Čl. 10 ods. 2 kvalifikačnej smernice totiž výslovne stanovuje,\nže: „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z prenasledovania, nie je dôležité, či\nžiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne alebo politické charakteristické rysy,\nktoré vedú k prenasledovaniu, ak pôvodca prenasledovania tieto rasy žiadateľovi pripisuje.“\n46. Rovnako kvalifikačná smernica tak počíta s tým, že žiadateľ o medzinárodnú ochranu môže byť\nprenasledovaný za to, že nesúhlasí s určitými praktikami alebo postupmi pôvodcov prenasledovania.\nNie je preto nevyhnutné, aby žiadateľ o medzinárodnú ochranu prejavoval svoje politické názory\nverejne. Postačí, ak pôvodcovia prenasledovania o nesúhlase dotknutého žiadateľa s ich praktikami\nalebo postupmi vedia alebo by vedieť mohli, a z tohto dôvodu ho prenasledujú alebo by ho mohli\nprenasledovať.\n47. Pojem politický názor v zmysle § 8 zákona č. 480/2002 Z. z. je preto vo svetle vyššie\nuvedeného nevyhnutné vykladať široko tak, aby zahŕňal akýkoľvek názor na akúkoľvek otázku súvisiacu\ns fungovaním štátu, vládou, spoločnosťou, či politikou. Je nevyhnutné pod toto vymedzenie zahrnúť\naj prípady prisudzovaných politických názorov či presvedčení aj v dôsledku určitého nekonformného\nkonania. Uvedené totiž môže byť vnímané v danej spoločnosti ako jej spochybnenie alebo nesúhlas\ns politikou štátu. (rozsudok Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 2Sak/12/2022)\n48. V Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 19.11.2024 č. p. MUODZS-2024/000197-031 sa uvádza: „Deutsche Welle v marci 2024 informovala, že počet trestných\nkonaní proti navrátilcom a cezhraničným migrantom narastá. Dôvod na začatie trestného konania mohol\nbyť príspevok na sociálnych sieťach alebo finančný dar. Od začiatku vojny na Ukrajine môže každý,\nkto prekročí hranice vzbudiť podozrenie ruských pohraničníkov. Cudzie občianstvo, povolenie na pobyt\nz inej krajiny alebo víza vydané západnou krajinou môžu byť dôvodom na ďalšie vypočúvanie zo strany\npohraničnej stráže. ... Ak pohraničná stráž zistí na kontrolovanej osobe niečo „nevhodné“, zvyčajne ju\nokamžite zatkne na základe vymysleného obvinenia. V niektorých zriedkavých prípadoch môže dôjsť\n\nk zatknutiu až niekoľko dní po hraničnej kontrole. ... Na ľudí pri hraničných kontrolách sa vyvíja nátlak, aby\nodomkli svoje inteligentné zariadenia, hoci ruské zákony v zásade zaručujú utajenie korešpondencie.\nNa vyhľadávanie konkrétnych tém v správach, emailoch a textových správach v inteligentnom zariadení\nsa používajú kľúčové slová. Podľa jedného technologického experta sa kontrola inteligentných zariadení\nza posledné dva roky zlepšila a na niektorých ruských hraničných priechodoch sa začali používať\nzariadenia, ktoré umožňujú napríklad všetky údaje stiahnuté do telefónu ďalej analyzovať počítačom. ...“\nZ ďalších informácií obsiahnutých v tejto správe vyplýva, že hraničná kontrola sa okrem iného zaujíma\naj o otázky prepojenia danej osoby s Ukrajinou.\n49. V Polytematickej správe o krajine: Ruská federácia zo dňa 08.01.2025 č. p. MUODZS-2025/000197-002 sa uvádza: „Ruské úrady opakovane avizovali rôzne obmedzenia a tresty pre\nemigrantov, a to nielen pre tých, ktorí boli proti vojne. Medzi iniciatívy patrili konfiškácia majetku, zvýšenie\ndaní, odňatie titulov, zákaz práce na diaľku a distribúcie obsahu v ruskom segmente internetu. ... Existuje\nobmedzené množstvo verejne dostupných informácií, ktoré by naznačovali, že ruskí občania čelia\nsystémovému nebezpečenstvu, diskriminácii alebo zlému zaobchádzaniu po návrate do Ruska po tom,\nčo dlhodobo žili na Ukrajine alebo mali príbuzných na Ukrajine. Ruské úrady však za zradcov označili\naj občanov, ktorí opustili krajinu po invázii na Ukrajinu. ... Hoci vo verejne dostupných zdrojoch nebolo\nnájdených veľa konkrétnych dôkazov o inštitucionalizovanom zlom zaobchádzaní s Rusmi s ukrajinskými\nväzbami, prevládajúca spoločensko-politická klíma a zdokumentované prípady zameriavania sa na\nosoby podporujúce Ukrajinu naznačujú, že takéto prepojenia by mohli viesť k potenciálnym problémom\nv rámci Ruska.“\n50. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd dospel k záveru, že odôvodnenie žalovaného v tejto časti\njednak nevychádza z obsahu administratívneho spisu (viď vyššie citované časti zo správ o krajine\npôvodu), a zároveň žalovaný v odôvodnení nereflektoval na informácie uvedené žalobcom v žiadosti\no udelenie azylu – opakovane nezohľadňoval jeho väzby k Ukrajine, pričom sa nezaoberal otázkou\nči vzhľadom na všetky okolnosti prípadu, mohli by byť v prípade žalobcu zo strany ruských štátnych\norgánov žalobcovi pripisované politické presvedčenia, ktoré vychádzajúc zo správ o krajine pôvodu sú\nzo strany štátnych orgánov razantným spôsobom potlačované (nerešpektujúc základné práva osôb – či\nuž právo na obhajobu alebo právo na spravodlivý proces). Žalovaný sa v odôvodnení zameral výlučne na\npríspevky na sociálnych sieťach, ktorých význam bagatelizoval. Zároveň vyhodnotil tento azylový dôvod\nseparovane, oddelene od ostatných skutočností uvedených žalobcom (jeho väzby k Ukrajine a celkový\npostoj k vojnovému konfliktu).\n51. V interakcii na žalobcom uvedené dôvody, bolo povinnosťou žalovaného tieto jednotlivo a napokon aj\nvo vzájomnej súvislosti preskúmať a vyhodnotiť, či sa jedná o azylovo relevantné dôvody, ktoré by mohli\nzakladať potencionálne, reálne odôvodnenú (nie iba hypotetickú) obavu žalobcu z jeho prenasledovania\nv prípade, žeby sa vrátil do Ruska ako osoba majúca blízku väzbu (pozn.: posúdenie otázky národnosti,\nako aj otázky blízkych príbuzných žijúcich na Ukrajine) ku krajine, ktorá je vo vojnovom konflikte s\nRuskom, znepriateleným štátom.\n52. Súd poukazuje na judikatúru Najvyššieho súdu SR v azylových veciach, v zmysle ktorej ak žiadateľ\no udelenie azylu v priebehu správneho konania uvedenie skutočnosti, ktoré by mohli nasvedčovať\nzáveru, že opustil krajinu pôvodu pre niektorých z dôvodov uvedených v § 8 zákona č. 480/2002 Z. z., je\npovinnosťou správneho orgánu viesť zisťovanie skutkového stavu takým spôsobom, aby boli odstránené\nnejasnosti o žiadateľových skutočných dôvodoch odchodu z krajiny pôvodu. (rozsudok NS SR sp. zn.\n1Sža/53/2014)\nNie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými\nprostriedkami ako vlastnou vierohodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby\nv pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré vierohodnosť výpovedí žiadateľa o azyl\nvyvracajú alebo spochybňujú. (rozsudok NS SR sp. zn. 1Sža/10/2013) Špecifikom azylového konania\nje tiež zásada, že v prípade pochybností sa postupuje v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu.\nAk sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že na porušenie základných ľudských\npráv a slobôd žiadateľa o azyl došlo, alebo mohlo by s ohľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti,\ns prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov\no tom, že tomu tak nebolo alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny\norgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl. (rozsudok Najvyššieho súdu\nSR sp. zn. 10Sža/12/2016)\n\n53. Treba tiež vziať do úvahy bod 171 príručky UNHCR, lebo poskytuje jeden z autoritatívnych výkladov\nDohovoru o právnom postavení utečencov (Ženevského dohovoru), ktorou je Slovenská republika\nviazaná a z ktorej teda vychádza aj zákon o azyle: „Nie každé presvedčenie, nech je akokoľvek rýdze,\nje dostatočným dôvodom na nárokovanie si právneho postavenia utečenca po dezercii alebo vyhnutie\nsa nástupu vojenskej služby. Nestačí, že človek má rozpory so svojou vládou, pokiaľ ide o politické\nodôvodnenie určitej vojenskej akcie. Avšak tam, kde je typ vojenskej akcie, s ktorou jedinec nechce\nbyť spájaný, odsudzovaný medzinárodným spoločenstvom ako súci v rozpore so základnými pravidlami\nľudského správania, mohlo by potrestanie za dezerciu či vyhýbanie sa nástupu vojenskej služby byť, vo\nsvetle všetkých ostatných požiadaviek definície, samo o sebe považované za prenasledovanie.\"\n54. Nad rámec uvedeného súd upozorňuje na rozsudok veľkej komory ESĽP z 23. marca 2016, F. G.\nproti Švédsku, sťažnosť č. 43611/11, podľa ktorého príslušné správne orgány aj súdy majú povinnosť sa\nzaoberať všetkými okolnosťami, ktoré vyjdú v priebehu konania najavo a ktoré by mohli byť relevantné\nz hľadiska posúdenia toho, či žiadateľovi nehrozí v krajine pôvodu skutočné nebezpečenstvo zlého\nzaobchádzania v zmysle článku 3 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, bez ohľadu\nna to, či žiadateľ také skutočnosti výslovne označí či neoznačí za dôvody udelenia medzinárodnej\nochrany.\nMožnosť, že by bol sťažovateľ donútený sa v prípade, že by bol v rámci svojej vojenskej služby povolaný\ndo spomínaných oblastí, podieľať sa na medzinárodných zločinoch či inom konaní, ktoré je predmetom\nvylučovacej klauzuly podľa čl. 12 ods. 2 kvalifikačnej smernice (§ 13 ods. 2 zákona o azyle), teda\nnemožno na základe získaných informácií o krajine pôvodu vylúčiť.\nV kontexte ozbrojeného konfliktu, a pri obmedzenej možnosti vyhnúť sa vojenským povinnostiam,\nje vysoko pravdepodobné, že odopretie výkonu vojenskej služby budú orgány vykladať ako prejav\npolitického nesúhlasu, bez ohľadu na prípadne zložitejšie osobné dôvody dotknutej osoby. Článok 10\nods. 2 smernice 2011/95 stanovuje, že „pri posudzovaní otázky, či má žiadateľ odôvodnenú obavu z\nprenasledovania, nie je dôležité, či žiadateľ skutočne má rasové, náboženské, národnostné, sociálne\nalebo politické charakteristické rysy, ktoré vedú na prenasledovanie, ak pôvodca prenasledovania tieto\nrysy žiadateľovi pripisuje.\n55. Vo svetle vyššie uvedeného súd konštatuje, že správnou žalobou napadnuté rozhodnutie vychádza\nz nesprávneho právneho posúdenia veci a zároveň jeho odôvodnenie nemá oporu v obsahu\nadministratívneho spisu (§ 191 ods. 1 písm. c) a f) SSP).\n56. Vychádzajúc z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak, že zrušil správnou žalobou napadnuté\nrozhodnutie žalovaného vo výroku o neudelení azylu (výrok I napadnutého rozhodnutia) a vec mu\nvrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného, tak ako už bolo uvedené aj\nvyššie v odôvodnení tohto rozhodnutia, opätovne posúdiť žiadosť žalobcu o azyl a rozhodnutie vo veci\nriadne odôvodniť. Žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vyhodnotí otázku či je v posudzovanom prípade\nžiadateľa o udelenie azylu možné považovať za osobu ukrajinskej národnosti v intenciách uvedeného\nustanovenia § 19a ods. 4 písm. b) zákona č. 480/2002 Z. z.. Zároveň po ustálení tejto otázky pristúpi\nk vyhodnoteniu jednotlivých azylových dôvodov uvedených žalobcom. V odôvodnení rozhodnutia bude\nžalovaný vychádzať z vyššie uvedeného právneho posúdenia veci súdom (predovšetkým v otázke\nhrozby prenasledovania z politických dôvodov, otázke pripisovaných politických názorov). Správny\norgán dôsledne vyhodnotí všetky v konaní vykonané dôkazy tak jednotlivo, ako aj v ich vzájomnej\nsúvislosti a pre žiadateľa zrozumiteľným spôsobom ozrejmí správnu úvahu z ktorej pri posudzovaní veci\nvychádzal.\n57. Podľa § 163 SSP trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky,\nktoré vzniknú v súvislosti s uplatňovaním a bránením práva na správnom súde.\n58. Podľa § 167 ods. 1 SSP správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo\nčiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti\núspech.\n59. Podľa § 175 ods. 1 a 2 SSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu správny\nsúd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd\n\npo právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny\núradník.\n60. O nároku na náhradu trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 SSP a v konaní\núspešnému žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným rozhodnutím súdneho úradníka po\nprávoplatnosti rozhodnutia v tejto veci (§ 175 ods. 2 SSP).\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť\n(§ 443 ods. 1 a 5 SSP a § 493e SSP).\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (§ 445 ods. 1 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ\nuvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto\nprávneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje\npodania pred správnym súdom(§ 440 ods. 2 SSP).\nV kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na\npreukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti (§ 441 SSP).\n\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nKasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak (§ 446 ods. 1 SSP).\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c) a d),\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci. (§ 449 ods. 1, 2 SSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}