Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 5S/8/2025 0925100304 07. 07. 2025 JUDr. Pavol Tkáč ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100304.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/XX, XXX XX A., proti žalovanému: Okresný úrad Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy, so sídlom Námestie slobody 1, 071 01 Michalovce, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-MIOVVS-2025/000687-008 zo dňa 20.12.2024, takto rozhodol: I. Žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á p r á v o na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) 28.05.2025 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Michalovce, odbor všeobecnej vnútornej správy č. OU-MI-OVVS-2025/000687-008 zo dňa 20.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“ alebo „preskúmavané rozhodnutie“). 2. Napadnutým rozhodnutím žalovaný rozhodol tak, že konanie vo veci priestupku proti majetku podľa § 50 ods. 1 zákona č. 371/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o priestupkoch“), ktorého sa mal dopustiť obvinený C. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom XXX XX C. XXX (ďalej aj „obvinený“), a to tým, že 18.07.2024 v čase okolo 19:00 hod. a 20.07.2024 v čase okolo 19:00 hod. mal prestrihnúť spolu 8 ks sťahovacích pások spájajúcich oplotenie pozemkov na adrese C. XXX E. C. XXX v okrese Michalovce, čím mal takto poškodením cudzej veci úmyselne spôsobiť škodu na majetku poškodeného žalobcu v celkovej výške 4,60 eura a týmto konaním sa mal dopustiť priestupku proti majetku poškodením veci a naplniť pojmové znaky skutkovej podstaty priestupku proti majetku, podľa § 76 ods. 1 písm. a/ zákona o priestupkoch zastavil z dôvodu, že skutok, o ktorom sa koná, nie je priestupok. Nakoľko vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že konanie obvineného nenaplnilo znaky priestupku proti majetku, správny orgán odkázal poškodeného s jeho nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného bolo žalobcovi doručené dňa 24.01.2025, následne dňa 05.02.2025 podal žalobca proti tomuto rozhodnutiu odvolanie. Okresný úrad Košice, odbor opravných prostriedkov, opatrením č. OU-KE-OOP-2025/020722-003 zo dňa 31.03.2025 žalobcu upovedomil, že po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že odvolanie bolo podané nad rámec zákona, nakoľko žalobca ako poškodený má v zmysle zákona o priestupkoch právo podať odvolanie iba proti výroku o náhrade škody. Nakoľko v tomto prípade došlo k zastaveniu konania a žalobca bol s nárokom na náhradu škody odkázaný na príslušný súd, proti výroku o náhrade škody sa poškodený (žalobca) odvolať nemôže. Zároveň Okresný úrad Košice uviedol, že nezistil v konaní žiadne dôvody na zrušenie alebo zmenu rozhodnutia žalovaného podľa § 65 ods. 2 Správneho poriadku (v mimoodvolacom konaní). 3. Podľa § 72 zákona o priestupkoch v konaní o priestupku sú účastníkmi konania a/ obvinený z priestupku,
b/ poškodený, ak ide o prejednávanie náhrady majetkovej škody spôsobenej priestupkom, c/ vlastník veci, ktorá môže byť zhabaná alebo bola zhabaná, a to v časti konania týkajúcej sa zhabania veci, d/ navrhovateľ, na návrh ktorého bolo začaté konanie o priestupku podľa § 68 ods. 1. 4. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len procesné podmienky). 5. Podľa § 181 ods. 1 a 4 SSP fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 6. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 7. Podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná zjavne neoprávnenou osobou. 8. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady na to, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Ak tieto podmienky splnené nie sú, súd v konaní pokračovať nemôže. Nedostatok procesnej podmienky spôsobuje tzv. vadu konania. Vada konania spočívajúca v nedostatku procesnej podmienky môže byť buď odstrániteľná, alebo neodstrániteľná. Súd v rámci skúmania procesných podmienok konania dospel k právnemu záveru, že v konaní o správnej žalobe žalobcu nie je možné pokračovať z dôvodu neodstrániteľných vád v podmienkach konania. 9. V prvom rade súd poukazuje na nedostatok aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu, nakoľko z obsahu správnou žalobou napadnutého rozhodnutia má súd za preukázané, že žalobca bol v predmetnom priestupkovom konaní účastníkom konania ako poškodený. Priestupkové konanie bolo správnym orgánom zastavené z dôvodu, že skutok o ktorom sa konalo nebol priestupkom a poškodený bol zároveň odkázaný s nárokom na náhradu škody na súd alebo iný príslušný orgán. Otázka aktívnej legitimácie poškodeného v priestupkovom konaní v prípade zastavenia priestupkového konania bola judikatórne ustálená, preto súd v plnom rozsahu odkazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/233/2009 zo dňa 22.02.2011 (zverejnené v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a rozhodnutí súdom Slovenskej republiky pod č. 27/2012): „Súdna ochrana fyzickým a právnickým osobám aj v rámci správneho súdnictva môže byť poskytnutá len spôsobom a za podmienok stanovených zákonom. V predmetnej veci sú tieto podmienky definované zákonom tak, že preskúmania zákonnosti rozhodnutia vydaného v priestupkovom konaní sa môže domáhať účastník tohto konania len v rozsahu, v akom mu patrí právo podať odvolanie, a teda žalobca, ktorý vystupuje ako poškodený, by sa mohol domáhať súdnej ochrany len v časti správneho rozhodnutia týkajúceho sa náhrady škody. ... Nemožno ani skonštatovať, že žalobca by bol dotknutý na svojich právach, ak príslušný správny orgán nevyslovil vinu obvineného z priestupku, ale dospel k záveru, že priestupkové konanie zastavuje. Rozhodnutím žalovaného o zastavení konania totiž žalobca nebol ukrátený na svojom práve domáhať sa cestou občianskoprávnej žaloby náhrady škody, pretože ak sa priestupkové konanie neskončilo vydaním rozhodnutia o tom, že bol spáchaný priestupok a kto bol jeho páchateľom, súd by v občianskom súdnom konaním s poukazom na ustanovenie § 135 ods. 1 OSP takýmto výsledkom priestupkového konania nebol viazaný.“ 10. Z ustálenej rozhodovacej praxe súdov teda vyplýva, že keďže rozhodnutím o zastavení konania sa nevstupuje do právnej sféry poškodeného, takáto osoba nemá aktívnu legitimáciu na podanie správnej žaloby v časti rozhodnutia orgánu verejnej správy o zastavení priestupkového konania. Výrok o zastavení priestupkového konania totiž vo svojej podstate dopadá na práva a právom chránené záujmy obvineného z priestupku (bližšie k uvedenému aj: rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Asan/3/2017 zo 14.06.2018, veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1Svs/1/2022 z 30.06.2022, rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. II. ÚS 259/2011-34 zo 04.07.2012, sp. zn. I. ÚS 166/2011-12 z 09.06.2011).
11. Nedostatok aktívnej legitimácie žalobcu je dôvodom pre odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. e/ SSP, teda podanie žaloby zjavne neoprávnenou osobou. Slovo „zjavne“ treba vykladať tak, že neoprávnenosť bude zrejmá okamžite, nesporne, bez ďalšieho, resp. nutnosti meritórne vec skúmať. Zákon vo vzťahu k aktívnej žalobnej legitimácii fyzickej osoby ustanovuje dve podmienky, ktoré musia byť kumulatívne splnené preto, aby takáto osoba mohla svoje oprávnenie podať všeobecnú správnu žalobu preukázať. Týmito podmienkami sú postavenie účastníka v administratívnom konaní, v ktorom bolo vydané žalované rozhodnutie orgánu verejnej správy a ukrátenie na subjektívnych právach spojené s vydaním žalovaného rozhodnutia orgánu verejnej správy. V tejto súvislosti je nevyhnutné uviesť, že s poukazom na vyššie citované ustanovenie § 72 zákona o priestupkoch (kde sú taxatívne vymenovaní účastníci konania o priestupku), žalobca síce bol účastníkom administratívneho konania (a teda spĺňa prvú z dvoch kumulatívnych podmienok, splnenie ktorých je potrebné pre preukázanie aktívnej vecnej legitimácie v konaní pred správnym súdom), avšak preskúmavaným rozhodnutím nebol ukrátený na subjektívnych právach spojených s vydaním preskúmavaného rozhodnutia (ako už bolo podrobne odôvodnené vyššie). 12. Súd z obsahu podanej správnej žaloby, ako aj jej príloh, teda správnou žalobou napadnutého rozhodnutia žalovaného a opatrenia Okresného úradu Košice č. OU-KE-OOP-2025/020722-003 zo dňa 31.03.2025 zistil, že správna žaloba smeruje proti rozhodnutiu žalovaného ako prvostupňového správneho orgánu, ktoré rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 24.01.2025. Správna žaloba bola doručená správnemu súdu dňa 28.05.2025, podľa priloženej obálky podaná na poštovú prepravu dňa 27.05.2025. Vzhľadom na uvedené je nevyhnutné konštatovať, že posledným dňom lehoty na podanie správnej žaloby bol deň 24.03.2025, a teda žalobca podal správnu žalobu oneskorene. V zmysle vyššie citovaných ustanovení SSP zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť. Na základe uvedeného je teda nevyhnutné konštatovať, že okrem vyššie uvedeného nedostatku aktívnej žalobnej legitimácie žalobcu bola správna žaloba podaná oneskorene po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty na jej podanie. 13. Na základe vyššie uvedeného správny súd žalobu podľa § 98 ods. 1 písm. e) v spojení s § 98 ods. 1 písm. d) SSP odmietol. 14. O trovách konania rozhodol súd podľa § 170 písm. a) SSP tak, že žiaden z účastníkov konania nemá právo na náhradu trov konania, pretože žaloba bola odmietnutá. 15. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.