Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 16Saz/1/2025 0925100292 20. 08. 2025 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Vietnamskej socialistickej republiky, cestovný pas č.: C., trvale bytom v zahraničí: D. A. E. F. A., A. G. F., B. H., F. I. J., prechodne bytom na území Slovenskej republiky: K. C. XX, XXX XX L., právne zastúpená: ARDEN LEGAL & TAX s.r.o., so sídlom: Jelačičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica, so sídlom: Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. PPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo dňa 15.04.2025, takto rozhodol: I. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo dňa 15.4.2025 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica č. PPZ-HCP-BB5-2-013/2025-AV zo dňa 17.2.2025, vo veci žalobkyne A. A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Vietnamskej socialistickej republiky, cestovný pas č. C., a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie. II. Priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: Odôvodnenie Administratívne konanie 1. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 17.02.2025 v čase o 13:00 hod. hliadka Oddelenia cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica vykonávala kontrolu podľa § 75 ods. 1 písm. a) zákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZPC“) na prevádzke Nechtové štúdio, Námestie SNP, Zvolen. Na výzvu príslušníka tohto oddelenia podľa § 111 ods. 1 písm. c) ZPC žalobkyňa predložila cestovný doklad Vietnamu č. C. vydaný dňa 10.04.2019, a platný do dňa 10.04.2029 na meno A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam a doklad o pobyte na území Slovenskej republiky č. G. platný od 25.10.2024 do 25.04.2026 vydaný na meno A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam, pričom tieto doklady vydávala za svoje. Kontrolou a následnou lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky (ďalej aj ako „MV SR“) bolo zistené, že osoba má na území Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“) udelený prechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou od 25.10.2024 do 25.04.2026. Následne pri dôkladnej analýze uvedeného cestovného dokladu, povolenia na pobyt, a optickým porovnaním osoby žalobkyne, vzniklo podozrenie, že žalobkyňa nie je držiteľom týchto dokladov, a predložila doklady inej osoby. 2. Žalobkyňa bola následne obmedzená na osobnej slobode podľa § 79 ods. 1 ZPC z dôvodu podozrenia porušenia pobytového režimu uvedeného v § 82 ods. 2 písm. e) ZPC. Počas trvania predvedenia na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica vo vozidle za telefonickej komunikácie
s jej tlmočníkom uviedla, že predložené doklady nepatria jej, ale jej kamarátke. Ďalej uviedla, že jej meno je A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam, a žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území Slovenskej republiky podala dňa 31.01.2025 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru Trnava. Následne sa na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica dostavil A. M. A., ktorý doniesol doklady žalobkyne, a to cestovný pas Vietnamu č. C. platný od 08.03.2018 do 08.03.2028, v ktorom sa nachádzala vstupná pečiatka do Schengenského priestoru zo dňa 19.03.2024 z hraničného priechodu Roissy, Francúzsko a doklad o pobyte na území Maďarskej republiky č. 001260153 platný od 22.03.2024 do 31.01.2026. 3. Po predvedení žalobkyne na správny orgán a po oznámení o začatí konania a zákonnom poučení podľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“) s ňou bola spísaná zápisnica, kde sa v rámci uplatnenia práva na pribratie tlmočníka vyjadrila, že neovláda slovenský jazyk, jej rodným jazykom je vietnamský jazyk, žiada tlmočenie do vietnamského jazyka. Ďalej uviedla, že nepožaduje na správnom orgáne prítomnosť právneho zástupcu, nemá žiadne zdravotné problémy a nežiada o lekárske vyšetrenie. Účelom jej príchodu na územie SR je lepší život, a podala žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania. Uviedla, že je vydatá, jej manžel je v domovskej krajine spolu s ich troma deťmi. Pri kontrole príslušníkom policajného zboru nepredložila jej doklady, ale doklady inej osoby. Uviedla, že doklady inej osoby získala omylom, túto osobu pozná. Na území Schengenského priestoru má rodinného príslušníka – bratranca. Na otázku, či bola vystavená nejakému násiliu, odpovedala negatívne. O azyl na území SR nežiada, v domovskej krajine jej nič nehrozí, a vie vycestovať zo SR. Po zodpovedaní otázok v zápisnici vedenej pod číslom PPZ—HCP-BB5-2-009/2025-AV zo dňa 17.02.202, a po riadnom pretlmočení tlmočníkom, žalobkyňa odmietla túto zápisnicu podpísať aj napriek tomu, že na jej zmene a doplnení zápisnice netrvala, taktiež odmietla do zápisnice uviesť, že túto podpísať odmieta. 4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-2-013/2025-AV zo dňa 17.02.2025 Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica ako správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobkyňu podľa § 82 ods. 2 písm. e) ZPC administratívne vyhosťuje z územia SR na územie Vietnamu podľa § 77 ods. 1 druhej vety ZPC, a zároveň jej ukladá zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských štátov Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“) na dobu dvoch rokov z dôvodu, že po preskúmaní dôkaznej situácie bolo náležite zistené, že sú splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 82 ods. 2 písm. e) a § 82 ods. 3 písm. b) ZPC, na takéto rozhodnutie. Podľa § 83 ods. 1 ZPC správny orgán prvého stupňa určil žalobkyni desaťdňovú lehotu na vycestovanie z územia SR, a to od vykonateľnosti predmetného rozhodnutia. 5. Voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa včas odvolanie v ktorom uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mala za to, že zistenia správneho orgánu prvého stupňa uvádzané v rozhodnutí sú nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže tento dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a pri vydávaní rozhodnutia došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žiadala, aby správny orgán prvého stupňa svoje rozhodnutie zrušil v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1 SP, prípadne aby odvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie a rozhodnutie podľa § 59 ods.3 SP. 6. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol svojim rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo dňa 15.04.2025 tak, že toto v celom rozsahu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa potvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2025. K odvolacím námietkam žalovaný uviedol najmä: - bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa vedome predložila doklad cudzej osoby, ktorý jej odcudzila, kontrola prebiehala dlhší čas, žalobkyňa opakovane odpovedala, že sú to jej vlastné doklady, klamala pri otázkach o rodinných príslušníkoch osoby, ktorej doklady predložila; - tvrdenie, že bola na mieste na návšteve sama vyvracia tým, keď uviedla, že doklady mala uložené v poličke pod pultom, kde zákazníci nemajú prístup, ale kolegyne áno; - uložený zákaz vstupu bol uložený po zrelej úvahe a žalovaný ho nepovažuje za neprimeraný, pôsobí dostatočne preventívne aj represívne;
- námietka vypočutia svedka až po vydaní rozhodnutia je nedôvodná, pretože samotná výpoveď svedkyne je pre konanie irelevantná, bolo potrebné zvážiť ďalšie konania ako aj vrátiť doklady; - správny orgán vyzval žalobkyňu, aby sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia vyjadrila k podkladom rozhodnutia, preto nie je dôvodná námietka, že sa nemohla riadne brániť; - nevysporiadanie sa s námietkou, že na území EÚ má žalobkyňa pobyt na území Maďarskej republiky nie je pre vec dôležité, nakoľko predložila cudzie doklady, ak mala pobyt tam, mala sa tam aj zdržiavať; - správny orgán skúmal aj prekážky administratívneho vyhostenia (rodinní príslušníci, prenasledovanie, vierovyznanie, problémy s orgánmi verejnej moci, finančné prostriedky, etc.). Správna žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika 7. Správnou žalobou zo dňa 22.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%. 8. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala: - nesprávne právne posúdenie veci ktoré videla v tom, že žalovaný pri aplikácii právnych noriem uvedených v § 82 ods. 2 písm. e) v spojení s § 83 ods. 4 ZPC prekročil rámec dovolenej správnej úvahy a tieto právne normy aplikoval na skutkové okolnosti v prípade žalobkyne v rozpore s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a princípmi zakotvenými legislatívou EÚ (rozsudok Súdneho dvora EÚ v spojených veciach C-244/24 a C-290/24 zo dňa 19.12.2024, rozsudok Súdneho dvora EÚ v prípade C-528/21 zo dňa 27.04.2023, bod. 35-40 rozsudku Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 1Sak/12/2022, rozpor taktiež s článkom 1 protokolu č. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd) - nedostačujúce zistenie skutkového stavu vyplývajúce z toho, že správne orgány počas konania nezistili skutočnosti týkajúce sa súkromného a rodinného života žalobkyne, ktoré sú nevyhnutné na správne posúdenie veci a uloženie trestu za pochybenie uvedené v § 82 ods. 2 písm. e) ZPC v spojitosti s materiálnym korektívom uvedeným v § 83 ods. 4 ZPC (žalobkyňa má na Slovensku štyroch rodinných príslušníkov, nedostatočne preverený skutkový stav zo strany správneho orgánu prvého stupňa vo vzťahu k deklarovanému omylu, ktorý žalobkyňa opakovane namietala pri predložení dokladov inej osoby ((má za to, že k nemu došlo pod tlakom a strachom z policajnej kontroly)), žalobkyňa disponuje platným povolením na prechodný pobyt na účely podnikania v Maďarsku, dňa 31.01.2025 podala na Slovensku žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, jej prítomnosť na Slovensku je potom priamym dôsledkom aktívnych krokov smerujúcich k realizácii podnikateľských aktivít) - nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a to z dôvodu, že žalobkyňa má platný prechodný pobyt v Maďarsku, taktiež nesprávne vyhodnotený tvrdený omyl žalobkyne pri predložení dokladov osoby A. A. B. a rovnako jej svedeckej výpovede, navyše druhostupňové rozhodnutie obsahuje aj viaceré ďalšie skutočnosti, o ktoré sa žalovaný opiera, a ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom (str. 6,13,14 druhostupňového rozhodnutia) - nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov založená na tom, že žalovaný sa na viacerých miestach druhostupňového rozhodnutia s argumentami žalobkyne podanými v odvolaní vysporiadal spôsobom, ktorý je zjavne arbitrárny, čo zakladá nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia, a čím zároveň došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces - procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu správneho konania a to konkrétne tlmočenie osobou, ktorá nie je tlmočníkom, ďalej odopretie práva na právne zastúpenie, vykonanie zásadného dôkazu po skončení správneho konania, neprimeranosť uloženej sankcie 9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2025, doručeným správnemu súdu dňa 05.06.2025 v ktorom uviedol, že:
- sa rozhodnutiami, na ktoré poukazuje žalobkyňa zaoberal, avšak v mnohých bodoch nekorešpondujú s prejednávaným prípadom, taktiež podotkol, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe uvádza skutočnosti, ktoré v priebehu správneho konania neuvádzala - čo sa týka povoleného pobytu žalobkyne v Maďarsku, túto skutočnosť žalobkyňa hliadke neuviedla, zámerne ju zamlčala a preukázala sa dokladmi inej osoby s povoleným pobytom na území SR, pričom má za preukázané, že sa v žiadnom prípade nejednalo o omyl, taktiež sa žalobkyňa tvrdením, že sa snaží aktívne vyvíjať kroky smerujúce k realizácii jej podnikateľských aktivít na území SR vlastne sama priznala, že aj napriek tomu, že ešte prechodný pobyt na účel podnikania udelený nemala, a taktiež nedisponovala ani iným relevantným dokladom na pobyt už vykonávala činnosti, ktoré ešte nemala vykonávať, čo jednoznačne inklinuje k porušeniu ďalších ustanovení ZPC - žalobkyňa uvádza viacero neznámych informácií, ktoré v samotnom konaní o administratívnom vyhostení neuviedla, preto považuje tieto informácie za irelevantné, v rozhodnutí správneho orgánu prvého stupňa sa nemohli nachádzať, keďže nimi správny orgán vôbec nedisponoval - napadnuté rozhodnutie riadne, podrobne a zákonne odôvodnil, aplikoval presné a podrobné paragrafové znenie zákonov a napadnuté rozhodnutie oprel o svoju správnu úvahu, ktorá vychádzala zo skutkového stavu veci a získaných dôkazov - žalobkyňa do zápisnice jednoznačne za prítomnosti svedkov, štyroch konajúcich policajtov vyslovila súhlas s tlmočníkom, vyjadrila sa že tlmočenému slovu rozumie, voči tlmočeniu nepredniesla žiadne námietky ani nevyjadrila pochybnosti o osobe tlmočníka, o možnosti právneho zastúpenia ako aj o možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o právnu pomoc bola žalobkyňa v rámci administratívneho konania uzrozumená, bola jej poskytnutá možnosť telefonátu a kontaktovania právnika, žalobkyňa vlastnoručne podpísala zápisnicu, ktorá obsahuje poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní o administratívnom vyhostení - čo sa týka namietania skutočnosti, že pani A. A. B. bola na príslušné policajné oddelenie predvolaná až po ukončení predmetného správneho konania, tak aj keby k výsluchu svedkyne došlo v čase administratívneho konania, nič podstatné by sa pre žalobkyňu nezmenilo, pretože neboli zistené také skutočnosti, ktoré by mali za následok nevydanie resp. zrušenie samotného rozhodnutia - administratívne vyhostenie žalobkyne do Vietnamu, čiže do jej domovskej krajiny bolo v danom prípade adekvátne a nutné, vzhľadom na závažnosť skutku ktorého sa dopustila nebolo možné uplatniť princíp proporcionality a uložiť žalobkyni miernejší trest, zároveň žalovaný trval na tom, že rozhodnutia oboch správnych orgánov boli vydané zákonne, boli riadne odôvodnené, opierajúc sa o riadne zistený skutkový stav veci za súčasného zadováženia si dostatočných, podporných dôkazov, zároveň práva žalobkyne neboli v ničom dotknuté, bola o všetkom riadne poučená a informovaná, boli jej poskytnuté možnosti či už osloviť právneho zástupcu, prípadne požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, čo však žalobkyňa z vlastnej vôle nevyužila, taktiež bola poučená o možnosti podania opravných prostriedkov 10. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila svojim podaním zo dňa 15.07.2025, doručeným správnemu súdu v ten istý deň v ktorom uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že zamlčala, že má legálny pobyt na území Maďarska je zavadzaním, keďže fotokópia povolenia na pobyt je súčasťou administratívneho spisu. K tomu, že uplatnenie princípu proporcionality je podľa názoru žalovaného v tomto prípade nemožné uviedla, že nepostačuje všeobecné konštatovanie, že došlo k porušeniu zákona, povinnosťou správneho orgánu je skúmať, či je uložená sankcia primeraná konkrétnemu prípadu. Tiež mala za to, že k omylu (predloženie dokladov inej osoby) došlo pod nátlakom, v dôsledku jazykovej bariéry a neprítomnosti riadneho tlmočníka, a takéto konanie žalobkyne nebolo, ako tvrdí žalovaný, účelovým. Záverom repliky uviedla, že žalovaný bagatelizuje význam rodinných a sociálnych väzieb žalobkyne, hoci tieto sú pre rozhodnutie o vyhostení zásadné aj vzhľadom na § 83 ods. 4 ZPC. Podľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Protokolu č. 7 musí správny orgán zohľadniť rodinné väzby pred uložením sankcie vyhostenia, ignorovanie týchto väzieb predstavuje porušenie základných práv žalobkyne. 11. Na výzvu na dupliku už žalovaný nereagoval.
Konanie na správnom súde 12. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobkyňa žiadala priznať správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 16Saz/1/2025-75 zo dňa 06.06.2025, právoplatným dňa 09.06.2025 návrhu žalobkyne vyhovel, a správnej žalobe odkladný účinok priznal. 13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 20.08.2025 rozsudok, ktorým rozhodnutie žalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 231 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo opatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu. 15. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom rozhodovaní viazaný žalobnými bodmi. 16. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej žalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe. 17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 18. Podľa čl. 23 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), cudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom. 19. Podľa § 82 ods. 2 písm. e) ZP, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, ak pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad inej osoby. 20. Podľa § 133 ZPC, týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty EÚ uvedené v prílohe č.2. 21. Podľa čl. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008 o spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín (ďalej aj ako „návratová smernica“), touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré sa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov tretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva a medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv. 22. Podľa čl. 2 návratovej smernice, od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce právo na pobyt, ktoré vydal iný členský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie toho iného členského štátu. 23. Podľa čl. 5 návratovej smernice, pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do úvahy: a) najlepšie záujmy dieťaťa, b) rodinný život, c) zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka tretej krajiny a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia. 24. Podľa čl. 6 ods. 2 návratovej smernice od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene zdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce
právo na pobyt, ktoré vydal iný členský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie tohto iného členského štátu. Ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny túto požiadavku nedodrží alebo ak sa z dôvodu verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, uplatňuje sa odsek 1. Právny názor správneho súdu 25. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná. 26. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím správneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento žalobkyňu administratívne vyhostil z územia SR na územie Vietnamu a uložil jej zákaz vstupu na územie SR, a na územie všetkých členských štátov EÚ, na dobu dvoch rokov, potvrdil. 27. Účelom inštitútu administratívneho vyhostenia je možné rozumieť ochranu verejného poriadku či bezpečnosti štátu tým, že v prípade, ak cudzinec nemá, alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území SR, príslušný policajný útvar je svojim rozhodnutím oprávnený tohto administratívne vyhostiť, uložiť mu zákaz vstupu na územie SR, ako aj na územie členských štátov EÚ, a ak je to možné, určiť v tomto rozhodnutí aj krajinu návratu. 28. Ustanovenie § 82 ZPC v prvom odseku taxatívne upravuje situácie, kedy je policajný útvar povinný administratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom takou situáciou je, ak štátny príslušník tretej krajiny neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne podrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, alebo má neoprávnený pobyt na území Slovenskej republiky. Druhý odsek predmetného ustanovenia potom upravuje situácie, za vzniku ktorých má policajný útvar možnosť administratívne vyhostiť príslušníka tretej krajiny, pričom jednou z týchto je aj situácia v tu súdenej veci, a to predloženie dokladov inej osoby v konaní podľa ZPC. 29. V takomto prípade, ak je určité zákonné ustanovenie určené fakultatívne, cieľ, ktorý týmto zákonodarca sleduje, je ponechať rozhodujúcemu orgánu verejnej správy priestor na aplikáciu jeho správnej úvahy čo znamená, že mu zákonodarca ponecháva určitú mieru voľnosti pri rozhodovaní. Nepôjde teda o „automatické rozhodovanie“ podľa zákona, ale o jeho takú aplikáciu, ktorá si vyžaduje zohľadnenie okolností konkrétneho prípadu. Podstatou správnej úvahy je, že orgán verejnej správy musí vždy zohľadniť všetky relevantné okolnosti toho ktorého prípadu, pričom výsledok, teda samotné rozhodnutie správneho orgánu má byť primerané, odôvodnené, a v súlade so zásadami správneho konania. Navyše, takéto rozhodnutie musí spĺňať aj požiadavku proporcionálnosti. (Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd čl. 8-11) 30. Svoje uváženie je správny orgán povinný vyjadriť v správnej úvahe obsiahnutej v odôvodnení rozhodnutia o administratívnom vyhostení v medziach zákona a jasne vysvetliť, na základe akých úvah a záverov v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu. Napriek tomu, že je vecou štátu za akých podmienok pripustí pobyt cudzincov na svojom území, voľnu úvahu ohľadom ukončenia pobytu cudzinca nie je možné realizovať arbitrárne, ale s rešpektom k základným ľudským právam a slobodám. 31. Inak povedané, z úvahy a záverov správneho orgánu musí nepochybne vyplývať, že zásah do súkromnej sféry žalobcu, ktorý administratívne vyhostenie a uloženie zákazu vstupu nepochybne predstavuje, je primeraný sledovanému cieľu. Rozhodnutie musí byť presvedčivé v tom zmysle, že využitie tejto krajnej možnosti bolo vo veci nevyhnutné a má predovšetkým presvedčiť účastníka konania o správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia tak, aby bolo naplnené jedno zo základných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť rozhodnutia. V posudzovanom prípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritéria nespĺňa.
32. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach v rámci zodpovedania otázky proporcionality obmedzili len na strohé konštatovanie o tom, že zohľadnili závažnosť porušenia relevantných predpisov, dĺžku protiprávneho konania a okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo. 33. Navyše, vzhľadom na to, že SR je členským štátom EÚ, je povinná riadiť sa týmto právom a zabezpečiť jeho uplatňovanie v rámci svojho vnútroštátneho právneho systému čo znamená, že konajúce správne orgány boli povinné sa na vec žalobkyne v rámci svojho rozhodovania pozrieť aj v kontexte európskeho práva, nie len izolovane, podľa jedného právneho predpisu, ktorý navyše vo svojom § 133 explicitne stanovuje, že sa ním preberajú právne záväzné akty EÚ, bližšie uvedené v prílohe č.2 ZPC, pričom jedným z týchto je aj návratová smernica. 34. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej aj ako „SD EÚ“) v spojených veciach C-244/24 a C-290/24 z 19.12.2024, kde vnútroštátny holandský súd požiadal SD EÚ o zodpovedanie prejudiciálnej otázky, či tzv. návratová smernica bráni vydaniu rozhodnutia o vyhostení osobe, ktorá sa legálne zdržiava na území členského štátu. SD EÚ sa v tomto rozhodnutí v bode 140 explicitne vyslovil, že táto smernica bráni vydaniu rozhodnutia o vyhostení, pokiaľ sa dotknutá osoba legálne zdržiava v danom štáte, resp. má táto osoba legálny pobyt v inom členskom štáte, čo je prípad žalobkyne v tejto veci. 35. Správne orgány mali vedomosť o tom, že žalobkyňa je držiteľom platného dokladu o pobyte na území Maďarskej republiky, keďže sám správny orgán prvého stupňa v rámci administratívneho konania konštatoval skutočnosti, že krátko po predvedení žalobkyne na príslušný policajný útvar boli jej doklady policajnému orgánu predložené, aj keď nie žalobkyňou, a to konkrétne cestovný pas Vietnamu č. XXXXXXX platný od 08.03.2018 do 08.03.2028, v ktorom sa nachádzala vstupná pečiatka do Schengenského priestoru zo dňa 19.03.2024 z hraničného priechodu Roissy, Francúzsko a doklad o pobyte na území Maďarskej republiky č. 001260153 platný od 22.03.2024 do 31.01.2026. 36. Zároveň správny súd dáva žalovanému do pozornosti skutočnosť, že z článku 6 ods. 2 návratovej smernice vyplýva, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území členského štátu, pričom má právo na pobyt v inom členskom štáte, je potrebné predtým, ako sa voči nemu vydá rozhodnutie o návrate, umožniť mu odísť do tohto posledného uvedeného štátu, s výnimkou, že to vyžaduje verejný poriadok alebo národná bezpečnosť. (Rozsudok SD EÚ vo veci C – 582/21 zo dňa 27.04.2023). Uvedené ustanovenie návratovej smernice vyžaduje od príslušníkov tretích krajín ich návrat na územie členského štátu, kde sa môžu oprávnene zdržiavať. Z priebehu konania ani z administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán pred vydaním rozhodnutia umožnil žalobkyni návrat do Maďarskej republiky, a toto pochybenie malo zásadný vplyv nato, že správny súd nemohol konať inak, ako rozhodnutie zrušiť. 37. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že správne orgány pochybili, ak predmetnú vec vyhodnotili príliš formalisticky, navyše bez ohľadu na to, že po dodatočnom predložení dokladov žalobkyne mali vedomosť o tom, že je držiteľkou platného dokladu o pobyte v členskom štáte EÚ, ktorý ju oprávňuje zdržiavať sa na území členských štátov EÚ, ktorým je aj Slovenská republika, pričom túto skutočnosť vôbec nezohľadnili, taktiež v rámci správnej úvahy nedostatočne zdôvodnili svoje rozhodnutie, z ktorého zároveň nie je možné vyabstrahovať postup správneho orgánu v súlade so zásadou proporcionality. 38. Správny orgán svoje rozhodnutie podoprel iba zákonným ustanovením, a to konkrétne ustanovením § 82 ods. 2 písm. e) ZPC, ktoré je navyše určené iba fakultatívne, a konštatovaním o tom, že rozhodnutie vydáva v súlade so základnými zásadami správneho konania, interpretačnými pravidlami, a s ohľadom na rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach a základných slobodách, no správny súd je toho názoru, že toto konštatovanie je uvedené len vo všeobecnej rovine, bez previazania na konkrétnu situáciu. 39. V rámci určenia krajiny návratu sa správny orgán obmedzil len na zohľadnenie tých skutočností, že žalobkyňa uviedla, že sa môže bez problémov a dobrovoľne vrátiť do domovského štátu a opustiť územie SR na základe platného cestovného dokladu a dostatočných finančných prostriedkov.
40. Žalobkyňa má taktiež odo dňa 31.01.2025 podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania, jej prítomnosť na území SR je možné vyhodnotiť (vo vzťahu k udeleniu sankcie) ako priamy dôsledok aktívnych krokov smerujúcich k realizácii podnikateľských aktivít. 41. Záverom správny súd dodáva, že orgány verejnej správy pri výkone svojej rozhodovacej činnosti nesmú postupovať výlučne podľa formálnych náležitostí či mechanického uplatňovania predpisov, bez zohľadnenia podstaty veci a širších súvislostí. Prílišný formalizmus môže viesť k nespravodlivým alebo neprimeraným rozhodnutiam, ktoré nereflektujú skutočné okolnosti a účel právnej úpravy. 42. Zrušujúci výrok rozsudku správny súd teda odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením a nedostatočným odôvodnením uloženia najprísnejšej sankcie. So zvyšnými žalobnými námietkami sa správny súd nestotožnil. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a správny súd nemal žiadnych pochybností, že žalobkyňa vedome a neoprávnene predložila cudzie cestovné doklady, obranu žalobkyne s poukazom na jej údajný omyl považuje súd za účelovú. Údajný omyl žalobkyne bol správnym orgánom dostatočne vyvrátený a s poukazom na konanie žalobkyne a jej vyjadrenia v priebehu konania nedáva žiadny zmysel. Vyhodnocovanie námietok procesného charakteru vo vzťahu k vadám právneho zastúpenia či tlmočenia by bolo vzhľadom k dôvodu zrušenia rozhodnutí nadbytočné sa zaoberať, k nim azda na okraj len toľko, že sami o sebe neboli takého charakteru, pre ktoré by správny súd rozhodnutia zrušoval. 43. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia rozhodnutia ( § 206 ods. 4 SSP) súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 241 SSP zrušiť, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. 44. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Správny orgán teda v prvom rade umožní návrat žalobkyne do Maďarskej republiky, ktorý ak sa neuskutoční, správny orgán dôsledne vyhodnotí, či je nevyhnutné za daných okolností (najmä s poukazom na žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na území SR) žalobkyňu z územia SR vyhostiť, ak áno, správny orgán je povinný dôkladne zdôvodniť, prečo by malo byť vyhostenie žalobkyne v najlepšom záujme Slovenskej republiky. 45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobcovi, ktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší súdny úradník. Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.