{"guid": "41f67a1f-aa49-4f5a-b639-d815747177e9:affbfa3d-ecf7-4461-badd-3862e33afa2d", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2", "spisova_znacka": "16Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 16Saz/1/2025 z 20. 8. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 20. augusta 2025, sp. zn. 16Saz/1/2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2", "identifikacne_cislo": "0925100292", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák", "sudca_id": 979, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-martin-ludevit-fafalak-979", "datum_vydania": "2025-08-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231", "nazov": "§ 231 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-231", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-231"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "nazov": "§ 206 ods. 3 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-3", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "nazov": "§ 206 ods. 6 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-6", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "nazov": "§ 191 ods. 1 písm. c) SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-191.odsek-1.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-191"}, {"iri": "/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-133", "nazov": "§ 133 zákona č. 404/2011 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2011/404/#paragraf-133", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/404-2011/paragraf-133"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-231", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2015/162#paragraf-191", "/SK/ZZ/2011/404#paragraf-133"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/affbfa3d-ecf7-4461-badd-3862e33afa2d", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n16Saz/1/2025\n0925100292\n20. 08. 2025\nJUDr. Martin Ľudevít Fafaľák\nECLI:SK:SpSKE:2025:0925100292.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach, sudcom Martinom Ľudevítom Fafaľákom, v právnej veci žalobkyne: A. A. B.,\nnar. XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Vietnamskej socialistickej republiky, cestovný pas č.: C., trvale\nbytom v zahraničí: D. A. E. F. A., A. G. F., B. H., F. I. J., prechodne bytom na území Slovenskej republiky:\nK. C. XX, XXX XX L., právne zastúpená: ARDEN LEGAL & TAX s.r.o., so sídlom: Jelačičova 8, 821\n08 Bratislava, IČO: 47 256 443, proti žalovanému: Riaditeľstvo hraničnej a cudzineckej polície Banská\nBystrica, so sídlom: Sládkovičova 25, 974 05 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia\nžalovaného č. PPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo dňa 15.04.2025, takto\nrozhodol:\nI. Zrušuje rozhodnutie žalovaného Riaditeľstva hraničnej a cudzineckej polície Banská Bystrica č.\nPPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo dňa 15.4.2025 ako aj rozhodnutie Oddelenia cudzineckej polície\nPolicajného zboru Banská Bystrica\nč. PPZ-HCP-BB5-2-013/2025-AV zo dňa 17.2.2025, vo\nveci žalobkyne A. A. B., dátum narodenia XX.XX.XXXX, štátna príslušníčka Vietnamskej socialistickej\nrepubliky, cestovný pas č. C., a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.\nII. Priznáva žalobkyni voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nOdôvodnenie\nAdministratívne konanie\n1. Z administratívneho spisu vyplýva, že dňa 17.02.2025 v čase o 13:00 hod. hliadka Oddelenia\ncudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica vykonávala kontrolu podľa § 75 ods. 1 písm. a)\nzákona č. 404/2011 Z. z. o pobyte cudzincov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako\n„ZPC“) na prevádzke Nechtové štúdio, Námestie SNP, Zvolen. Na výzvu príslušníka tohto oddelenia\npodľa § 111 ods. 1 písm. c) ZPC žalobkyňa predložila cestovný doklad Vietnamu č. C. vydaný dňa\n10.04.2019, a platný do dňa 10.04.2029 na meno A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam\na doklad o pobyte na území Slovenskej republiky č. G. platný od 25.10.2024 do 25.04.2026 vydaný na\nmeno A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam, pričom tieto doklady vydávala za svoje.\nKontrolou a následnou lustráciou v informačných systémoch Ministerstva vnútra Slovenskej republiky\n(ďalej aj ako „MV SR“) bolo zistené, že osoba má na území Slovenskej republiky (ďalej ako „SR“) udelený\nprechodný pobyt na účel podnikania s platnosťou od 25.10.2024 do 25.04.2026. Následne pri dôkladnej\nanalýze uvedeného cestovného dokladu, povolenia na pobyt, a optickým porovnaním osoby žalobkyne,\nvzniklo podozrenie, že žalobkyňa nie je držiteľom týchto dokladov, a predložila doklady inej osoby.\n2. Žalobkyňa bola následne obmedzená na osobnej slobode podľa § 79 ods. 1 ZPC z dôvodu podozrenia\nporušenia pobytového režimu uvedeného v § 82 ods. 2 písm. e) ZPC. Počas trvania predvedenia na\nOddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica vo vozidle za telefonickej komunikácie\n\ns jej tlmočníkom uviedla, že predložené doklady nepatria jej, ale jej kamarátke. Ďalej uviedla, že jej meno\nje A. A. B., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Vietnam, a žiadosť o udelenie prechodného pobytu na\núzemí Slovenskej republiky podala dňa 31.01.2025 na Oddelení cudzineckej polície Policajného zboru\nTrnava. Následne sa na Oddelenie cudzineckej polície Policajného zboru Banská Bystrica dostavil A.\nM. A., ktorý doniesol doklady žalobkyne, a to cestovný pas Vietnamu č. C. platný od 08.03.2018 do\n08.03.2028, v ktorom sa nachádzala vstupná pečiatka do Schengenského priestoru zo dňa 19.03.2024\nz hraničného priechodu Roissy, Francúzsko a doklad o pobyte na území Maďarskej republiky č.\n001260153 platný od 22.03.2024 do 31.01.2026.\n3. Po predvedení žalobkyne na správny orgán a po oznámení o začatí konania a zákonnom poučení\npodľa § 22 ods. 1 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“) s ňou\nbola spísaná zápisnica, kde sa v rámci uplatnenia práva na pribratie tlmočníka vyjadrila, že neovláda\nslovenský jazyk, jej rodným jazykom je vietnamský jazyk, žiada tlmočenie do vietnamského jazyka. Ďalej\nuviedla, že nepožaduje na správnom orgáne prítomnosť právneho zástupcu, nemá žiadne zdravotné\nproblémy a nežiada o lekárske vyšetrenie. Účelom jej príchodu na územie SR je lepší život, a podala\nžiadosť o udelenie prechodného pobytu na území SR za účelom podnikania. Uviedla, že je vydatá, jej\nmanžel je v domovskej krajine spolu s ich troma deťmi. Pri kontrole príslušníkom policajného zboru\nnepredložila jej doklady, ale doklady inej osoby. Uviedla, že doklady inej osoby získala omylom, túto\nosobu pozná. Na území Schengenského priestoru má rodinného príslušníka – bratranca. Na otázku,\nči bola vystavená nejakému násiliu, odpovedala negatívne. O azyl na území SR nežiada, v domovskej\nkrajine jej nič nehrozí, a vie vycestovať zo SR. Po zodpovedaní otázok v zápisnici vedenej pod číslom\nPPZ—HCP-BB5-2-009/2025-AV zo dňa 17.02.202, a po riadnom pretlmočení tlmočníkom, žalobkyňa\nodmietla túto zápisnicu podpísať aj napriek tomu, že na jej zmene a doplnení zápisnice netrvala, taktiež\nodmietla do zápisnice uviesť, že túto podpísať odmieta.\n4. Rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB5-2-013/2025-AV zo dňa 17.02.2025 Oddelenie cudzineckej polície\nPolicajného zboru Banská Bystrica ako správny orgán prvého stupňa rozhodol tak, že žalobkyňu podľa\n§ 82 ods. 2 písm. e) ZPC administratívne vyhosťuje z územia SR na územie Vietnamu podľa § 77 ods.\n1 druhej vety ZPC, a zároveň jej ukladá zákaz vstupu na územie SR a na územie všetkých členských\nštátov Európskej únie (ďalej aj ako „EÚ“) na dobu dvoch rokov z dôvodu, že po preskúmaní dôkaznej\nsituácie bolo náležite zistené, že sú splnené zákonom stanovené podmienky podľa § 82 ods. 2 písm. e)\na § 82 ods. 3 písm. b) ZPC, na takéto rozhodnutie. Podľa § 83 ods. 1 ZPC správny orgán prvého stupňa\nurčil žalobkyni desaťdňovú lehotu na vycestovanie z územia SR, a to od vykonateľnosti predmetného\nrozhodnutia.\n5. Voči predmetnému rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa podala žalobkyňa včas\nodvolanie v ktorom uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, je\nnepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov. Mala za to, že zistenia správneho orgánu\nprvého stupňa uvádzané v rozhodnutí sú nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keďže tento dospel\nna základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a pri vydávaní rozhodnutia došlo\nk podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy. Žiadala, aby správny\norgán prvého stupňa svoje rozhodnutie zrušil v rámci autoremedúry podľa § 57 ods. 1 SP, prípadne aby\nodvolací orgán rozhodnutie zrušil a vec vrátil správnemu orgánu prvého stupňa na nové prejednanie\na rozhodnutie podľa § 59 ods.3 SP.\n6. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol svojim rozhodnutím č. PPZ-HCP-BB2-42-001/2025-SK zo\ndňa 15.04.2025 tak, že toto v celom rozsahu zamietol, a rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa\npotvrdil. Predmetné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 07.05.2025. K odvolacím námietkam\nžalovaný uviedol najmä:\n- bolo nepochybne preukázané, že žalobkyňa vedome predložila doklad cudzej osoby, ktorý jej odcudzila,\nkontrola prebiehala dlhší čas, žalobkyňa opakovane odpovedala, že sú to jej vlastné doklady, klamala\npri otázkach o rodinných príslušníkoch osoby, ktorej doklady predložila;\n- tvrdenie, že bola na mieste na návšteve sama vyvracia tým, keď uviedla, že doklady mala uložené\nv poličke pod pultom, kde zákazníci nemajú prístup, ale kolegyne áno;\n- uložený zákaz vstupu bol uložený po zrelej úvahe a žalovaný ho nepovažuje za neprimeraný, pôsobí\ndostatočne preventívne aj represívne;\n\n- námietka vypočutia svedka až po vydaní rozhodnutia je nedôvodná, pretože samotná výpoveď\nsvedkyne je pre konanie irelevantná, bolo potrebné zvážiť ďalšie konania ako aj vrátiť doklady;\n- správny orgán vyzval žalobkyňu, aby sa pred vydaním meritórneho rozhodnutia vyjadrila k podkladom\nrozhodnutia, preto nie je dôvodná námietka, že sa nemohla riadne brániť;\n- nevysporiadanie sa s námietkou, že na území EÚ má žalobkyňa pobyt na území Maďarskej republiky\nnie je pre vec dôležité, nakoľko predložila cudzie doklady, ak mala pobyt tam, mala sa tam aj zdržiavať;\n- správny orgán skúmal aj prekážky administratívneho vyhostenia (rodinní príslušníci, prenasledovanie,\nvierovyznanie, problémy s orgánmi verejnej moci, finančné prostriedky, etc.).\nSprávna žaloba, vyjadrenie k žalobe, replika\n7. Správnou žalobou zo dňa 22.05.2025, doručenou Správnemu súdu v Košiciach v ten istý deň sa\nžalobkyňa domáhala zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia, ako aj rozhodnutia správneho orgánu\nprvého stupňa, a vrátenia veci na ďalšie konanie. Zároveň žiadala priznať voči žalovanému právo na\nnáhradu trov konania vo výške 100%.\n8. Žalobkyňa v podanej správnej žalobe namietala:\n- nesprávne právne posúdenie veci ktoré videla v tom, že žalovaný pri aplikácii právnych noriem\nuvedených v § 82 ods. 2 písm. e) v spojení s § 83 ods. 4 ZPC prekročil rámec dovolenej správnej\núvahy a tieto právne normy aplikoval na skutkové okolnosti v prípade žalobkyne v rozpore s ustálenou\nrozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a princípmi zakotvenými legislatívou EÚ (rozsudok\nSúdneho dvora EÚ v spojených veciach C-244/24 a C-290/24 zo dňa 19.12.2024, rozsudok Súdneho\ndvora EÚ v prípade C-528/21 zo dňa 27.04.2023, bod. 35-40 rozsudku Najvyššieho správneho súdu\nSlovenskej republiky (ďalej aj ako „NSS SR“) sp. zn. 1Sak/12/2022, rozpor taktiež s článkom 1 protokolu\nč. 7 k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd)\n- nedostačujúce zistenie skutkového stavu vyplývajúce z toho, že správne orgány počas konania nezistili\nskutočnosti týkajúce sa súkromného a rodinného života žalobkyne, ktoré sú nevyhnutné na správne\nposúdenie veci a uloženie trestu za pochybenie uvedené v § 82 ods. 2 písm. e) ZPC v spojitosti\ns materiálnym korektívom uvedeným v § 83 ods. 4 ZPC (žalobkyňa má na Slovensku štyroch rodinných\npríslušníkov, nedostatočne preverený skutkový stav zo strany správneho orgánu prvého stupňa vo\nvzťahu k deklarovanému omylu, ktorý žalobkyňa opakovane namietala pri predložení dokladov inej\nosoby ((má za to, že k nemu došlo pod tlakom a strachom z policajnej kontroly)), žalobkyňa disponuje\nplatným povolením na prechodný pobyt na účely podnikania v Maďarsku, dňa 31.01.2025 podala na\nSlovensku žiadosť o udelenie prechodného pobytu za účelom podnikania, jej prítomnosť na Slovensku\nje potom priamym dôsledkom aktívnych krokov smerujúcich k realizácii podnikateľských aktivít)\n- nesprávne vyhodnotenie zisteného skutkového stavu a to z dôvodu, že žalobkyňa má platný prechodný\npobyt v Maďarsku, taktiež nesprávne vyhodnotený tvrdený omyl žalobkyne pri predložení dokladov\nosoby A. A. B. a rovnako jej svedeckej výpovede, navyše druhostupňové rozhodnutie obsahuje aj viaceré\nďalšie skutočnosti, o ktoré sa žalovaný opiera, a ktoré sú v rozpore s administratívnym spisom (str.\n6,13,14 druhostupňového rozhodnutia)\n- nepreskúmateľnosť druhostupňového rozhodnutia pre nedostatok dôvodov založená na tom,\nže žalovaný sa na viacerých miestach druhostupňového rozhodnutia s argumentami žalobkyne\npodanými v odvolaní vysporiadal spôsobom, ktorý je zjavne arbitrárny, čo zakladá nepreskúmateľnosť\ndruhostupňového rozhodnutia, a čím zároveň došlo k porušeniu práva žalobkyne na spravodlivý proces\n- procesné pochybenia orgánov verejnej správy v priebehu správneho konania a to konkrétne tlmočenie\nosobou, ktorá nie je tlmočníkom, ďalej odopretie práva na právne zastúpenie, vykonanie zásadného\ndôkazu po skončení správneho konania, neprimeranosť uloženej sankcie\n9. Žalovaný sa k podanej správnej žalobe vyjadril podaním zo dňa 02.06.2025, doručeným správnemu\nsúdu dňa 05.06.2025 v ktorom uviedol, že:\n\n- sa rozhodnutiami, na ktoré poukazuje žalobkyňa zaoberal, avšak v mnohých bodoch nekorešpondujú\ns prejednávaným prípadom, taktiež podotkol, že žalobkyňa v podanej správnej žalobe uvádza\nskutočnosti, ktoré v priebehu správneho konania neuvádzala\n- čo sa týka povoleného pobytu žalobkyne v Maďarsku, túto skutočnosť žalobkyňa hliadke neuviedla,\nzámerne ju zamlčala a preukázala sa dokladmi inej osoby s povoleným pobytom na území SR, pričom\nmá za preukázané, že sa v žiadnom prípade nejednalo o omyl, taktiež sa žalobkyňa tvrdením, že sa\nsnaží aktívne vyvíjať kroky smerujúce k realizácii jej podnikateľských aktivít na území SR vlastne sama\npriznala, že aj napriek tomu, že ešte prechodný pobyt na účel podnikania udelený nemala, a taktiež\nnedisponovala ani iným relevantným dokladom na pobyt už vykonávala činnosti, ktoré ešte nemala\nvykonávať, čo jednoznačne inklinuje k porušeniu ďalších ustanovení ZPC\n- žalobkyňa uvádza viacero neznámych informácií, ktoré v samotnom konaní o administratívnom\nvyhostení neuviedla, preto považuje tieto informácie za irelevantné, v rozhodnutí správneho orgánu\nprvého stupňa sa nemohli nachádzať, keďže nimi správny orgán vôbec nedisponoval\n- napadnuté rozhodnutie riadne, podrobne a zákonne odôvodnil, aplikoval presné a podrobné\nparagrafové znenie zákonov a napadnuté rozhodnutie oprel o svoju správnu úvahu, ktorá vychádzala\nzo skutkového stavu veci a získaných dôkazov\n- žalobkyňa do zápisnice jednoznačne za prítomnosti svedkov, štyroch konajúcich policajtov vyslovila\nsúhlas s tlmočníkom, vyjadrila sa že tlmočenému slovu rozumie, voči tlmočeniu nepredniesla žiadne\nnámietky ani nevyjadrila pochybnosti o osobe tlmočníka, o možnosti právneho zastúpenia ako aj\no možnosti požiadať Centrum právnej pomoci o právnu pomoc bola žalobkyňa v rámci administratívneho\nkonania uzrozumená, bola jej poskytnutá možnosť telefonátu a kontaktovania právnika, žalobkyňa\nvlastnoručne podpísala zápisnicu, ktorá obsahuje poučenie o právach a povinnostiach cudzinca v konaní\no administratívnom vyhostení\n- čo sa týka namietania skutočnosti, že pani A. A. B. bola na príslušné policajné oddelenie predvolaná\naž po ukončení predmetného správneho konania, tak aj keby k výsluchu svedkyne došlo v čase\nadministratívneho konania, nič podstatné by sa pre žalobkyňu nezmenilo, pretože neboli zistené také\nskutočnosti, ktoré by mali za následok nevydanie resp. zrušenie samotného rozhodnutia\n- administratívne vyhostenie žalobkyne do Vietnamu, čiže do jej domovskej krajiny bolo v danom prípade\nadekvátne a nutné, vzhľadom na závažnosť skutku ktorého sa dopustila nebolo možné uplatniť princíp\nproporcionality a uložiť žalobkyni miernejší trest, zároveň žalovaný trval na tom, že rozhodnutia oboch\nsprávnych orgánov boli vydané zákonne, boli riadne odôvodnené, opierajúc sa o riadne zistený skutkový\nstav veci za súčasného zadováženia si dostatočných, podporných dôkazov, zároveň práva žalobkyne\nneboli v ničom dotknuté, bola o všetkom riadne poučená a informovaná, boli jej poskytnuté možnosti\nči už osloviť právneho zástupcu, prípadne požiadať o právnu pomoc Centrum právnej pomoci, čo však\nžalobkyňa z vlastnej vôle nevyužila, taktiež bola poučená o možnosti podania opravných prostriedkov\n10. K vyjadreniu žalovaného sa žalobkyňa vyjadrila svojim podaním zo dňa 15.07.2025, doručeným\nsprávnemu súdu v ten istý deň v ktorom uviedla, že tvrdenie žalovaného o tom, že zamlčala, že má\nlegálny pobyt na území Maďarska je zavadzaním, keďže fotokópia povolenia na pobyt je súčasťou\nadministratívneho spisu. K tomu, že uplatnenie princípu proporcionality je podľa názoru žalovaného\nv tomto prípade nemožné uviedla, že nepostačuje všeobecné konštatovanie, že došlo k porušeniu\nzákona, povinnosťou správneho orgánu je skúmať, či je uložená sankcia primeraná konkrétnemu\nprípadu. Tiež mala za to, že k omylu (predloženie dokladov inej osoby) došlo pod nátlakom, v dôsledku\njazykovej bariéry a neprítomnosti riadneho tlmočníka, a takéto konanie žalobkyne nebolo, ako tvrdí\nžalovaný, účelovým. Záverom repliky uviedla, že žalovaný bagatelizuje význam rodinných a sociálnych\nväzieb žalobkyne, hoci tieto sú pre rozhodnutie o vyhostení zásadné aj vzhľadom na § 83 ods. 4 ZPC.\nPodľa článku 8 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a článku 1 Protokolu č. 7 musí\nsprávny orgán zohľadniť rodinné väzby pred uložením sankcie vyhostenia, ignorovanie týchto väzieb\npredstavuje porušenie základných práv žalobkyne.\n11. Na výzvu na dupliku už žalovaný nereagoval.\n\nKonanie na správnom súde\n12. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobkyňa žiadala priznať správnej žalobe odkladný účinok.\nSprávny súd v Košiciach uznesením č. k. 16Saz/1/2025-75 zo dňa 06.06.2025, právoplatným dňa\n09.06.2025 návrhu žalobkyne vyhovel, a správnej žalobe odkladný účinok priznal.\n13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie\nsprávneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.\nSprávny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 20.08.2025 rozsudok, ktorým rozhodnutie\nžalovaného ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil, a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie. Zároveň žalobkyni priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených\ntrov konania.\nRelevantná právna úprava\n14. Podľa § 231 SSP, žalobca sa môže správnou žalobou domáhať preskúmania rozhodnutia alebo\nopatrenia týkajúceho sa administratívneho vyhostenia vydaného podľa osobitného predpisu.\n15. Podľa § 206 ods. 3 SSP, správny súd posudzuje správnu žalobu neformálne a nie je pri svojom\nrozhodovaní viazaný žalobnými bodmi.\n16. Podľa § 206 ods. 6 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie o správnej\nžalobe vo veciach azylu, zaistenia a administratívneho vyhostenia ustanovenia o konaní o všeobecnej\nsprávnej žalobe.\n17. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu\nverejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho\nposúdenia veci.\n18. Podľa čl. 23 ods. 5 zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“),\ncudzinca možno vyhostiť iba v prípadoch ustanovených zákonom.\n19. Podľa § 82 ods. 2 písm. e) ZP, policajný útvar môže administratívne vyhostiť štátneho príslušníka\ntretej krajiny, ak pri kontrole podľa tohto zákona predložil falošný alebo pozmenený doklad alebo doklad\ninej osoby.\n20. Podľa § 133 ZPC, týmto zákonom sa preberajú právne záväzné akty EÚ uvedené v prílohe č.2.\n21. Podľa čl. 1 Smernice Európskeho parlamentu a Rady 2008/115/ES zo 16. decembra 2008\no spoločných normách a postupoch členských štátov na účely návratu štátnych príslušníkov tretích krajín\n(ďalej aj ako „návratová smernica“), touto smernicou sa ustanovujú spoločné normy a postupy, ktoré\nsa majú uplatňovať v členských štátoch na návrat neoprávnene sa zdržiavajúcich štátnych príslušníkov\ntretích krajín v súlade so základnými právami ako všeobecnými zásadami práva Spoločenstva\na medzinárodného práva vrátane záväzkov týkajúcich sa ochrany utečencov a ľudských práv.\n22. Podľa čl. 2 návratovej smernice, od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene\nzdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce\nprávo na pobyt, ktoré vydal iný členský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie toho iného\nčlenského štátu.\n23. Podľa čl. 5 návratovej smernice, pri vykonávaní tejto smernice členské štáty zoberú náležite do\núvahy: a) najlepšie záujmy dieťaťa, b) rodinný život, c) zdravotný stav dotknutého štátneho príslušníka\ntretej krajiny a dodržiavajú zásadu zákazu vyhostenia alebo vrátenia.\n24. Podľa čl. 6 ods. 2 návratovej smernice od štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sa neoprávnene\nzdržiavajú na území členského štátu a majú platné povolenie na pobyt alebo iné oprávnenie udeľujúce\n\nprávo na pobyt, ktoré vydal iný členský štát, sa vyžaduje, aby bezodkladne odišli na územie tohto iného\nčlenského štátu. Ak dotknutý štátny príslušník tretej krajiny túto požiadavku nedodrží alebo ak sa z\ndôvodu verejného poriadku alebo národnej bezpečnosti požaduje jeho bezodkladný odchod, uplatňuje\nsa odsek 1.\nPrávny názor správneho súdu\n25. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, oboznámil\nsa s obsahom administratívneho spisu žalovaného, ako aj s obsahom administratívneho konania, ktoré\npredchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba je dôvodná.\n26. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ktorým žalovaný odvolanie žalobkyne zamietol, a rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa, ktorým tento žalobkyňu administratívne vyhostil z územia SR na\núzemie Vietnamu a uložil jej zákaz vstupu na územie SR, a na územie všetkých členských štátov EÚ,\nna dobu dvoch rokov, potvrdil.\n27. Účelom inštitútu administratívneho vyhostenia je možné rozumieť ochranu verejného poriadku či\nbezpečnosti štátu tým, že v prípade, ak cudzinec nemá, alebo stratil oprávnenie zdržiavať sa na území\nSR, príslušný policajný útvar je svojim rozhodnutím oprávnený tohto administratívne vyhostiť, uložiť mu\nzákaz vstupu na územie SR, ako aj na územie členských štátov EÚ, a ak je to možné, určiť v tomto\nrozhodnutí aj krajinu návratu.\n28. Ustanovenie § 82 ZPC v prvom odseku taxatívne upravuje situácie, kedy je policajný útvar povinný\nadministratívne vyhostiť štátneho príslušníka tretej krajiny, pričom takou situáciou je, ak štátny príslušník\ntretej krajiny neoprávnene prekročil vonkajšiu hranicu, alebo sa úmyselne vyhne, alebo sa odmietne\npodrobiť hraničnej kontrole pri prekročení vonkajšej hranice, alebo má neoprávnený pobyt na území\nSlovenskej republiky. Druhý odsek predmetného ustanovenia potom upravuje situácie, za vzniku ktorých\nmá policajný útvar možnosť administratívne vyhostiť príslušníka tretej krajiny, pričom jednou z týchto je\naj situácia v tu súdenej veci, a to predloženie dokladov inej osoby v konaní podľa ZPC.\n29. V takomto prípade, ak je určité zákonné ustanovenie určené fakultatívne, cieľ, ktorý týmto\nzákonodarca sleduje, je ponechať rozhodujúcemu orgánu verejnej správy priestor na aplikáciu jeho\nsprávnej úvahy čo znamená, že mu zákonodarca ponecháva určitú mieru voľnosti pri rozhodovaní.\nNepôjde teda o „automatické rozhodovanie“ podľa zákona, ale o jeho takú aplikáciu, ktorá si vyžaduje\nzohľadnenie okolností konkrétneho prípadu. Podstatou správnej úvahy je, že orgán verejnej správy\nmusí vždy zohľadniť všetky relevantné okolnosti toho ktorého prípadu, pričom výsledok, teda samotné\nrozhodnutie správneho orgánu má byť primerané, odôvodnené, a v súlade so zásadami správneho\nkonania. Navyše, takéto rozhodnutie musí spĺňať aj požiadavku proporcionálnosti. (Dohovor o ochrane\nľudských práv a základných slobôd čl. 8-11)\n30. Svoje uváženie je správny orgán povinný vyjadriť v správnej úvahe obsiahnutej v odôvodnení\nrozhodnutia o administratívnom vyhostení v medziach zákona a jasne vysvetliť, na základe akých úvah\na záverov v prípade štátneho príslušníka tretej krajiny pristúpil k jeho administratívnemu vyhosteniu.\nNapriek tomu, že je vecou štátu za akých podmienok pripustí pobyt cudzincov na svojom území,\nvoľnu úvahu ohľadom ukončenia pobytu cudzinca nie je možné realizovať arbitrárne, ale s rešpektom\nk základným ľudským právam a slobodám.\n31. Inak povedané, z úvahy a záverov správneho orgánu musí nepochybne vyplývať, že zásah do\nsúkromnej sféry žalobcu, ktorý administratívne vyhostenie a uloženie zákazu vstupu nepochybne\npredstavuje, je primeraný sledovanému cieľu. Rozhodnutie musí byť presvedčivé v tom zmysle, že\nvyužitie tejto krajnej možnosti bolo vo veci nevyhnutné a má predovšetkým presvedčiť účastníka konania\no správnosti postupu správneho orgánu a zákonnosti jeho rozhodnutia tak, aby bolo naplnené jedno zo\nzákladných pravidiel konania, a to dôvera účastníka konania v správnosť rozhodnutia. V posudzovanom\nprípade však možno konštatovať, že odôvodnenie napadnutého rozhodnutia tieto kritéria nespĺňa.\n\n32. Správne orgány sa vo svojich rozhodnutiach v rámci zodpovedania otázky proporcionality obmedzili\nlen na strohé konštatovanie o tom, že zohľadnili závažnosť porušenia relevantných predpisov, dĺžku\nprotiprávneho konania a okolnosti, za ktorých k porušeniu zákona došlo.\n33. Navyše, vzhľadom na to, že SR je členským štátom EÚ, je povinná riadiť sa týmto právom\na zabezpečiť jeho uplatňovanie v rámci svojho vnútroštátneho právneho systému čo znamená, že\nkonajúce správne orgány boli povinné sa na vec žalobkyne v rámci svojho rozhodovania pozrieť aj\nv kontexte európskeho práva, nie len izolovane, podľa jedného právneho predpisu, ktorý navyše vo\nsvojom § 133 explicitne stanovuje, že sa ním preberajú právne záväzné akty EÚ, bližšie uvedené\nv prílohe č.2 ZPC, pričom jedným z týchto je aj návratová smernica.\n34. V súvislosti s vyššie uvedeným správny súd odkazuje aj na rozsudok Súdneho dvora EÚ (ďalej\naj ako „SD EÚ“) v spojených veciach C-244/24 a C-290/24 z 19.12.2024, kde vnútroštátny holandský\nsúd požiadal SD EÚ o zodpovedanie prejudiciálnej otázky, či tzv. návratová smernica bráni vydaniu\nrozhodnutia o vyhostení osobe, ktorá sa legálne zdržiava na území členského štátu. SD EÚ sa v tomto\nrozhodnutí v bode 140 explicitne vyslovil, že táto smernica bráni vydaniu rozhodnutia o vyhostení, pokiaľ\nsa dotknutá osoba legálne zdržiava v danom štáte, resp. má táto osoba legálny pobyt v inom členskom\nštáte, čo je prípad žalobkyne v tejto veci.\n35. Správne orgány mali vedomosť o tom, že žalobkyňa je držiteľom platného dokladu o pobyte\nna území Maďarskej republiky, keďže sám správny orgán prvého stupňa v rámci administratívneho\nkonania konštatoval skutočnosti, že krátko po predvedení žalobkyne na príslušný policajný útvar boli jej\ndoklady policajnému orgánu predložené, aj keď nie žalobkyňou, a to konkrétne cestovný pas Vietnamu\nč. XXXXXXX platný od 08.03.2018 do 08.03.2028, v ktorom sa nachádzala vstupná pečiatka do\nSchengenského priestoru zo dňa 19.03.2024 z hraničného priechodu Roissy, Francúzsko a doklad\no pobyte na území Maďarskej republiky č. 001260153 platný od 22.03.2024 do 31.01.2026.\n36. Zároveň správny súd dáva žalovanému do pozornosti skutočnosť, že z článku 6 ods. 2 návratovej\nsmernice vyplýva, že štátnemu príslušníkovi tretej krajiny, ktorý sa neoprávnene zdržiava na území\nčlenského štátu, pričom má právo na pobyt v inom členskom štáte, je potrebné predtým, ako sa voči\nnemu vydá rozhodnutie o návrate, umožniť mu odísť do tohto posledného uvedeného štátu, s výnimkou,\nže to vyžaduje verejný poriadok alebo národná bezpečnosť. (Rozsudok SD EÚ vo veci C – 582/21\nzo dňa 27.04.2023). Uvedené ustanovenie návratovej smernice vyžaduje od príslušníkov tretích krajín\nich návrat na územie členského štátu, kde sa môžu oprávnene zdržiavať. Z priebehu konania ani\nz administratívneho spisu nevyplýva, že by správny orgán pred vydaním rozhodnutia umožnil žalobkyni\nnávrat do Maďarskej republiky, a toto pochybenie malo zásadný vplyv nato, že správny súd nemohol\nkonať inak, ako rozhodnutie zrušiť.\n37. Na základe uvedených skutočností možno uzavrieť, že správne orgány pochybili, ak predmetnú\nvec vyhodnotili príliš formalisticky, navyše bez ohľadu na to, že po dodatočnom predložení dokladov\nžalobkyne mali vedomosť o tom, že je držiteľkou platného dokladu o pobyte v členskom štáte EÚ,\nktorý ju oprávňuje zdržiavať sa na území členských štátov EÚ, ktorým je aj Slovenská republika,\npričom túto skutočnosť vôbec nezohľadnili, taktiež v rámci správnej úvahy nedostatočne zdôvodnili svoje\nrozhodnutie, z ktorého zároveň nie je možné vyabstrahovať postup správneho orgánu v súlade so\nzásadou proporcionality.\n38. Správny orgán svoje rozhodnutie podoprel iba zákonným ustanovením, a to konkrétne ustanovením\n§ 82 ods. 2 písm. e) ZPC, ktoré je navyše určené iba fakultatívne, a konštatovaním o tom, že rozhodnutie\nvydáva v súlade so základnými zásadami správneho konania, interpretačnými pravidlami, a s ohľadom\nna rešpektovanie súkromného a rodinného života v zmysle článku 8 ods. 1 Európskeho dohovoru\no ľudských právach a základných slobodách, no správny súd je toho názoru, že toto konštatovanie je\nuvedené len vo všeobecnej rovine, bez previazania na konkrétnu situáciu.\n39. V rámci určenia krajiny návratu sa správny orgán obmedzil len na zohľadnenie tých skutočností,\nže žalobkyňa uviedla, že sa môže bez problémov a dobrovoľne vrátiť do domovského štátu a opustiť\núzemie SR na základe platného cestovného dokladu a dostatočných finančných prostriedkov.\n\n40. Žalobkyňa má taktiež odo dňa 31.01.2025 podanú žiadosť o udelenie prechodného pobytu na území\nSR za účelom podnikania, jej prítomnosť na území SR je možné vyhodnotiť (vo vzťahu k udeleniu\nsankcie) ako priamy dôsledok aktívnych krokov smerujúcich k realizácii podnikateľských aktivít.\n41. Záverom správny súd dodáva, že orgány verejnej správy pri výkone svojej rozhodovacej činnosti\nnesmú postupovať výlučne podľa formálnych náležitostí či mechanického uplatňovania predpisov, bez\nzohľadnenia podstaty veci a širších súvislostí. Prílišný formalizmus môže viesť k nespravodlivým alebo\nneprimeraným rozhodnutiam, ktoré nereflektujú skutočné okolnosti a účel právnej úpravy.\n42. Zrušujúci výrok rozsudku správny súd teda odôvodňuje nesprávnym právnym posúdením\na nedostatočným odôvodnením uloženia najprísnejšej sankcie. So zvyšnými žalobnými námietkami\nsa správny súd nestotožnil. Správny orgán dostatočne zistil skutkový stav a správny súd nemal\nžiadnych pochybností, že žalobkyňa vedome a neoprávnene predložila cudzie cestovné doklady, obranu\nžalobkyne s poukazom na jej údajný omyl považuje súd za účelovú. Údajný omyl žalobkyne bol správnym\norgánom dostatočne vyvrátený a s poukazom na konanie žalobkyne a jej vyjadrenia v priebehu konania\nnedáva žiadny zmysel. Vyhodnocovanie námietok procesného charakteru vo vzťahu k vadám právneho\nzastúpenia či tlmočenia by bolo vzhľadom k dôvodu zrušenia rozhodnutí nadbytočné sa zaoberať, k nim\nazda na okraj len toľko, že sami o sebe neboli takého charakteru, pre ktoré by správny súd rozhodnutia\nzrušoval.\n43. Na základe vyššie uvedených skutočností, vychádzajúc zo stavu, ktorý je tu v čase vyhlásenia\nrozhodnutia ( § 206 ods. 4 SSP) súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného je potrebné\npodľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP v spojení s § 241 SSP zrušiť, a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie.\n44. Podľa § 191 ods. 6 SSP právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán\nverejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Správny orgán teda v prvom rade umožní návrat žalobkyne do\nMaďarskej republiky, ktorý ak sa neuskutoční, správny orgán dôsledne vyhodnotí, či je nevyhnutné za\ndaných okolností (najmä s poukazom na žiadosť žalobkyne o udelenie prechodného pobytu na území\nSR) žalobkyňu z územia SR vyhostiť, ak áno, správny orgán je povinný dôkladne zdôvodniť, prečo by\nmalo byť vyhostenie žalobkyne v najlepšom záujme Slovenskej republiky.\n45. O náhrade trov konania rozhodol správny súd podľa § 167 ods. 1 a § 175 ods. 1 SSP a žalobcovi,\nktorý bol v konaní úspešný v celom rozsahu, priznal voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne\nvynaložených trov konania. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia vyšší\nsúdny úradník.\nPoučenie:\nDoručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno\npodať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na\npodanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak:\na) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na\nkasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o\nkonania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc) je žalovaným Centrum právnej pomoci.\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť:\na) označenie napadnutého rozhodnutia,\nb) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa §\n440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“),\nd) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\n\nKasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil\nzákon tým, že:\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej\nsťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že\nsťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}