Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/5/2025 0925100258 21. 11. 2025 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100258.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobcu: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XXX/XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.04.2025 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.04.2025 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 10.04.2025 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.01.2025 o zamietnutí žiadosti žalobcu o predčasný starobný dôchodok (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“ a „správny orgán prvého stupňa“). 2. Žalobca podal žiadosť o priznanie predčasného starobného dôchodku zo dňa 15.11.2024 s dátumom uplatnenia nároku k 13.11.2024 (ďalej aj „žiadosť“), ktorú správny orgán prvého stupňa zamietol z dôvodu, že suma predčasného dôchodku by u žalobcu nebola vyššia ako 1,6 násobku životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu [správny orgán prvého stupňa konštatoval, že žalobca nesplnil podmienku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)]. 3. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, o ktorom bolo rozhodnuté, tak ako je uvedené vyššie. Napadnuté rozhodnutie konštatovalo, že u žalobcu sa nehodnotili doby základnej vojenskej služby a výkonu služby príslušníka v policajnom zbore, keďže za tieto bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok. Zároveň podľa napadnutého rozhodnutia predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach [publikovaný oznámením č. 416/1991 Zb. Federálneho ministerstva zahraničných vecí, ďalej aj „Dohovor č. 128“] (ďalej aj „Dohovor“), a preto nemožno na žalobcu vzťahovať aplikáciu článku 33 ods. 2 Dohovoru (napadnuté rozhodnutie, s. 4). 4. Žalobca v správnej žalobe: (i) namietal nesprávne právne posúdenie veci žalovanou, pričom okrem iného poukázal na rozsudok veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp.zn.
19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024 (ďalej aj „rozsudok veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023“ a „kasačný súd“). 5. Žalovaná vo svojom vyjadrení k správnej žalobe zotrvala na vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a poukázala na ústavný súlad § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení s Ústavou Slovenskej republiky (vyjadrenie žalovanej zo dňa 17.07.2023). Žalobca vo svojom vyjadrení zotrval na dôvodoch uvedených v správnej žalobe (vyjadrenie žalobcu zo dňa 14.08.2025). 6. Tento rozsudok bol vyhlásený dňa 21.11.2025 postupom podľa § 137 ods. 4 v spojení s § 137 ods. 3 druhá veta zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“) vyvesením jeho skráteného písomného vyhotovenia na úradnej tabuli súdu po dobu 14 dní. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 7. Podľa § 67 ods. 1 písm. c) zákona o sociálnom poistení Poistenec má nárok na predčasný starobný dôchodok, ak ku dňu, od ktorého žiada o jeho priznanie, suma predčasného starobného dôchodku je vyššia ako 1,6-násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 8. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 Ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. III. Posúdenie správnym súdom 9. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 10. K žalobnému bodu (i) správny súd uvádza, že v súlade s tým, čo uviedol žalobca, tak sa majú na vec aplikovať právne závery uvedené v rozsudku veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023. Veľký senát kasačného súdu sa v tomto rozsudku podrobne vysporiadal s dôvodmi, pre ktoré sa má aj na nárok na predčasný starobný dôchodok vzťahovať uplatnenie čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. V tejto súvislosti veľký senát kasačného súdu konštatuje: „26. S argumentáciou, že predčasný starobný dôchodok nie je dávkou v starobe, resp. starobnou dávkou v zmysle Dohovoru, sa veľký senát nestotožňuje. Podľa názoru veľkého senátu od priznania predčasného starobného dôchodku je táto dávka svojou povahou dávkou v starobe, čo vyplýva z § 69 zákona o sociálnom poistení, podľa ktorého poistenec, ktorému bol priznaný predčasný starobný dôchodok, nemá nárok na starobný dôchodok a z § 69a cit. zákona, podľa ktorého predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. Taktiež poukazuje na čl. 15 ods. 1 III. časti Dohovoru, podľa ktorého krytou sociálnou udalosťou je prežitie ustanoveného veku, čo je jednoznačne splnené aj pri priznaní predčasného starobného dôchodku, kde je taktiež stanovená veková podmienka pre jeho priznanie. Napokon je potrebné poukázať aj na čl. 17, ktorý neuvádza termín „starobný dôchodok“, ale uvádza širší pojem „starobná dávka“, ktorý korešponduje aj so samotným názvom Dohovoru. Z uvedeného je zrejmé, že nie je podstatné, ako sa starobná dávka poskytovaná pre prípad dožitia ustanoveného veku a následne poskytovaná po celú dobu sociálnej udalosti (čl. 19 Dohovoru) nazýva, dôležitý je jej charakter a účel jej poskytovania, ktorým je zabezpečovanie materiálnych potrieb poistencov v starobe. V danom prípade predčasný starobný dôchodok nesporne takýto charakter má, preto sa jedná o starobnú dávku v zmysle III. časti Dohovoru.
27. V tomto ohľade sa veľký senát stotožnil s rozsudkom NS SR sp. zn. 10So/41/2015, podľa ktorého aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle (názvu aj relevantného čl. 33) Dohovoru a ak by Sociálna poisťovňa nezapočítala do doby dôchodkového poistenia aj doby služby, nebolo by možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne, lebo predčasný dôchodok sa po dovŕšení dôchodkového veku zo zákona stáva starobným dôchodkom (§ 69a ods. 1 zákona o sociálnom poistení“ [rozsudok veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023, ods. 26 a 27]. 11. Pokiaľ žalovaná poukazovala na § 60 ods. 2 v spojení s 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, tak tento nemožno na prípad žalobcu uplatniť, a to zhodne s ustálenou rozhodovacou praxou súdnych autorít: 16. Najskôr veľký senát upriamuje pozornosť na judikatúru ohľadne započítania doby služby do obdobia dôchodkového poistenia pri priznávaní starobných dôchodkov príslušníkom silových rezortov (poberateľom príspevkov za službu, výsluhových príspevkov, výsluhových dôchodkov). Táto judikatúra prešla určitým vývojom. Možnosť započítania doby služby bola najskôr odôvodňovaná tým, že žiadateľom o starobný dôchodok neboli priznávané priamo výsluhové dôchodky podľa z. č. 328/2002 Z. z., ale len príspevky za službu resp. výsluhové príspevky, ktoré sa za výsluhový dôchodok len považovali (napr. rozhodnutie 9So/214/2008, uverejnené v Zbierke pod číslom 55/2011) a preto podľa názoru NS SR neexistoval rozumný dôvod, pre ktorý by Sociálna poisťovňa pri posudzovaní nárokov na starobný dôchodok mala použiť § 21 ods. 3 zákona č. 100/1988 Zb., alebo § 255 ods. 5 zákona o soc. poistení či § 60 ods. 2 cit. zákona, ktoré priamo odkazovali v poznámke 2) na zákon č. 328/2002 Z. z. a teda nezapočítať do doby zamestnania profesionálnu službu. Následne však postupom času začalo dochádzať k situáciám, kedy bol priznávaný priamo výsluhový dôchodok podľa zákona č. 328/2002 Z. z. Vtedy došlo aj k zmene argumentácie vo vzťahu k priznávaniu starobných dôchodkov (napr. rozhodnutie 7So/138/2011, zverejnené v Zbierke pod číslom 83/2013), podľa ktorého priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) bolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení, ktoré je významné pre zistenie výšky dôchodku. V prípade priznávania starobných dôchodkov judikatúra ustálila, že je potrebné vypočítať tzv. teoretickú výšku starobného dôchodku, ktorá by patrila po zhodnotení doby poistenia v osobitnom systéme a odpočítať ju od teoretickej výšky dôchodku vypočítanej pri zohľadnení celej doby poistenia. Za takýchto okolností priznanie výsluhového dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z. nevylučuje, aby obdobie výkonu služby profesionálneho vojaka (policajta a vojaka prípravnej služby) nebolo považované za obdobie dôchodkového poistenia podľa zákona o sociálnom poistení. Vylúčenie tohto obdobia sa vzťahuje len na určenie výšky invalidného výsluhového dôchodku, invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku podľa zákona č. 328/2002 Z. z [rozsudok veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023, ods. 16]. 12. Z napadnutého rozhodnutia mal správny súd za preukázané, že u žalobcu neboli vôbec zhodnotené doby, za ktoré mu vznikol nárok na výsluhový dôchodok v osobitnom systéme sociálneho poistenia. Takýto postup je v rozpore s tým, ako mala žalovaná postupovať pri uplatnení čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128. Správny postup v tomto smere približuje rozsudok veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023, podľa ktorého (zvýraznenie doplnené správnym súdom): 28. Výsluhový dôchodok priznaný podľa z. č. 328/2002 Z. z. má však tiež povahu starobnej dávky, avšak z osobitného systému sociálneho zabezpečenia v zmysle čl. 33 ods. 1 Dohovoru, keďže je dávkou, ktorá patrí jeho poberateľovi od skončenia služobného pomeru a patrí mu aj po dovŕšení dôchodkového veku podľa všeobecného predpisu o sociálnom poistení (rovnako napr. rozsudok NS SR sp. zn. 1So/16/2017), resp. aj po priznaní predčasného starobného dôchodku. Vzhľadom na súbeh nárokov na dve dávky rovnakého druhu (starobné dávky) potom v súlade s čl. 33 ods. 2 Dohovoru prichádza do úvahy krátenie pri výpočte predčasného starobného dôchodku, a to už pri jeho priznaní, keďže prepočítanie predčasného starobného dôchodku ku dňu dovŕšenia dôchodkového veku nie je podľa zákona o sociálnom poistení možné (rovnako rozsudok sp. zn. 7So/32/2011), s výnimkou § 69 a ods. 2 (ak dôchodca po priznaní predčasného starobného dôchodku pracoval). V tomto ohľade je potrebné podporne aplikovať judikatúru vzťahujúcu sa na krátenie starobných dôchodkov poberateľov výsluhových dôchodkov. Najskôr je potrebné vypočítať teoretickú sumu starobného dôchodku v čase vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, kde sa zhodnotia všetky doby poistenia, teda vo všeobecnom aj osobitnom systéme sociálneho poistenia (zabezpečenia) a takto vypočítaný dôchodok
krátiť v zmysle čl. 33 ods. 2 Dohovoru koeficientom určeným ako podiel doby poistenia získanej z osobitného systému sociálneho zabezpečenia (delenec) a súčtu doby poistenia vo všeobecnom systéme poistenia aj doby v osobitnom systéme (deliteľ), najviac o sumu výsluhového dôchodku. Po tomto krátení je potrebné z takto zistenej sumy starobného dôchodku vykonať zníženie podľa príslušných ustanovení o určení sumy predčasného starobného dôchodku (§ 68 zákona o soc. poistení). 29. Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov. Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok. 13. Na základe vyššie uvedeného dospel správny súd k záveru, že tento žalobný bod bol dôvodný. Správny súd preto zrušil napadnuté rozhodnutie, keďže vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 191 ods. 1 písm. c) SSP]. 14. Záväzný právny názor správneho súdu: žalovaná opätovne rozhodne o odvolaní žalobcu s tým, že pri posúdení splnenia podmienok nároku na predčasný starobný dôchodok u žalobcu bude postupovať v súlade s právnym záverom vyjadreným v rozsudku veľkého senátu sp.zn. 19SVs/7/2023 [cit. v ods. 12 a súv. tohto rozsudku]. 15. Správny súd priznal žalobcovi právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže mal vo veci plný úspech [§ 167 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).
Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.