Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 13Saz/1/2025 0925100255 30. 07. 2025 JUDr. Zuzana Berežná ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v A., sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Peter Kuzma, advokát, so sídlom Duklianska 8, 089 01 Svidník, IČO: 42 339 669, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, ČAS:MUPO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025, týkajúce sa žalobkyne: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, číslo pasu: E. a vracia mu vec na ďalšie konanie. II. Nárok na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a . III. Nárok na náhradu trov konania štátu sa n e p r i z n á v a. odôvodnenie: I. Administratívne konanie 1. Žalobkyňa vstúpila do konania o azyle na území SR po tom, ako bola dňa 14.10.2024 na základe Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013 transferovaná na územie SR z územia Nemeckej spolkovej republiky (ďalej ako „Nemecko“), keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona č. 480/2022 Z. z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“), považuje za žiadateľku z dôvodu, že na konanie o azyle je príslušná SR. 2. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 sa žalobkyni neudelil azyl podľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytla doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a) a § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle, neposkytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm. b) a § 20 ods. 5 zákona o azyle. II. Zhrnutie napadnutého rozhodnutia 3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k neudeleniu azylu uviedol, že
a) žalobkyňa v krajine pôvodu síce prejavila svoj kritický názor na všeobecnú nepriaznivú situáciu, avšak v priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by kvôli tomu boli voči nej prijaté akty tak závažného charakteru, že by napĺňali kritériá prenasledovania, b) výpoveď žalobkyne ohľadom zisťovania jej aktivít na sociálnej sieti pracovníčkou vojenskej jednotky bola reálne spochybnená, c) dôvodom odchodu žalobkyne z krajiny pôvodu nebolo hľadanie útočiska pred prenasledovaním alebo vážnym bezprávím, a návšteva priateľa na Slovensku, pričom na území Slovenskej republiky už bola viackrát a ani v jednom prípade v minulosti o medzinárodnú ochranu nepožiadala, d) o medzinárodnú ochranu nepožiadala ani pri poslednej návšteve Slovenskej republiky v roku 2024, pričom po rozchode so slovenským priateľom odišla do Nemecka a až v tejto krajine požiadala o azyl. 4. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií žalovaný dospel k záveru, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to uvedené v § 8 zákona o azyle. 5. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobkyňa počas pobytu v krajine pôvodu nikdy nečelila mučeniu alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, a to ani v súvislosti s jej účasťou na nepovolených manifestáciách. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, v dostatočnej miere mapujú situáciu ohľadom predmetných manifestácii, avšak nevyplýva z nich, že by v súvislosti s uvedenými protestmi boli ešte v súčasnej dobe vyhľadávaní a stíhaní ich vtedajší bežní účastníci. V prípade žalobkyne, táto už bola za účasť na nepovolených manifestáciách sankcionovaná pokutou 500 F. (približne 10 eur) a nie je reálny predpoklad, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu bola za uvedený skutok duplicitne stíhaná. Preto nie je objektívne sa domnievať, že by v súvislosti s vyjadrením názoru čelila nijakým praktikám neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Žalobkyni nehrozí ani žiadna forma vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu, nakoľko aktuálne na A. neprebieha žiaden vnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého charakteru, že by pre ňu v prípade návratu predstavoval individuálnu hrozbu vážneho bezprávia. 6. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne z objektívnych dôvodov nedošlo k splneniu zákonných podmienok, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným azylom, resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou. 7. Napadnuté rozhodnutie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 01.04.2025. III. Správna žaloba 8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako aj priznania nároku na náhradu trov konania. 9. V dôvodoch žaloby uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia oprávnenosti obáv z perspektívneho nebezpečenstva uväznenia, odsúdenia na neprimeraný trest odňatia slobody a neľudského zaobchádzania ako prenasledovania, ktorému by žalobkyňa čelila v prípade návratu na Kubu pre vyjadrovanie svojich politických názorov. Rozhodnutie taktiež vychádza z nesprávneho právneho posúdenia reálnej a individuálnej hrozby uväznenia, odsúdenia na neprimeraný trest odňatia slobody a neľudského zaobchádzania, ako vážneho bezprávia, ktorému by žalobkyňa čelila v prípade návratu na Kubu. V niektorých častiach bol skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia, a ktorým argumentoval, v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom nemá oporu, taktiež došlo k porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy a to povinnosti správneho orgánu v podstatných okolnostiach spoľahlivo zistiť skutkový stav a v pochybnostiach vec posúdiť v prospech žiadateľa o azyl. Aj toto porušenie mohlo podstatne prispieť k vydaniu nezákonného rozhodnutia.
10. Žalobkyňa zdôraznila, že sa v G. zúčastnila na dvoch protištátnych protestoch, dňa 11.07.2021 a 29.09.2022. Od roku 2020 na svojom profile na sociálnej sieti zverejňovala statusy, v ktorých sa vyjadrovala kriticky k stavu vecí verejných a k vládnutiu na A.. Kritizovala neporiadok vo verejných službách, neporiadok na uliciach, nedostupnosť polície, neopravenie poškodeného mosta, neodvážanie odpadkov. Kritizovala aj postup smerujúci k úplnému zákazu slobody slova. Na upozornenie jej známeho, suseda a bývalého policajta, ktorý bol zároveň predsedom miestneho výboru pre ochranu revolúcie, že s tým má prestať, že už sa to dostalo do pozornosti kompetentných, tieto statusy a takmer všetku komunikáciu na Messengeri vymazala. V konaní preto predložila len jednu komunikáciu z Messengeru, ktorá jej ostala z roku 2020, publikované príspevky, keďže sa obávala uväznenia. Sledujúc dianie na Kube videla, že po veľkých protestoch v roku 2021 a v následných novelách, ktoré sprísnili Trestný zákon, boli kriminalizovaní aj bežní ľudia za akýkoľvek verejný prejav kritický voči vláde. 11. Jej obavy sa stupňovali tým, ako podľa všetkého rástol aj záujem A. úradov o jej osobu. Začali k nej chodiť neodôvodnene pričasté kontroly, zamerané údajne na hygienu, kontrolu vody, plynu a podobne. Kontroly chodili aj niekoľkokrát mesačne, čo považovala za šikanózne. 12. V roku 2023 jej prostredníctvom jej matky poslala odkaz pani „H.“ z tajnej polície vo Vibora park v tom zmysle, že správanie žalobkyne nie je v súlade so správaním lojálneho občana A. a upozornila matku na následky ak bude pokračovať vo svojom konaní. Žalobkyňa to pochopila tak, že ju tajná polícia zrejme už nijakú chvíľu sleduje. Záujem tajnej polície o jej osobu bol kľúčovým dôvodom, pre ktorý sa v roku 2023 začala usilovať o vycestovanie z krajiny. Práve z týchto dôvodov sa obávala, že sa jej to nemusí podariť a že môže skončiť vo väzení. Po doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného ju rozrušila informácia o tom, že v ten istý deň ako odišla z A. jej bolo doručené Úradné predvolanie územného oddelenia pre trestné vyšetrovanie a operácie Ministerstva vnútra A. republiky zo dňa 25.01.2025 v súvislosti s prebiehajúcim vyšetrovaním z nešpecifikovaných dôvodov proti jej osobe z oddelenia špeciálnych trestných činov. 13. Žalobkyňa má za to, že jej obavy z prenasledovania z dôvodov publikovania statusov na sociálnych sieťach sú opodstatnené. 14. Na základe informácií, ktoré o krajine pôvodu zhromaždil žalovaný je zrejmé, že ak aj polícia používala voči protestujúcim zákonné sankcie a opatrenia, išlo o neprimeraný zásah proti slobode prejavu a zhromažďovania, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný. Rovnako tak možno označiť, že takéto konanie vo všeobecnosti napĺňa znaky prenasledovania podľa § 2 zákona o azyle. 15. Napriek tomu, že sa žalobkyni do jej odchodu z krajiny pôvodu nestalo nič, čo by sa dalo označiť za prenasledovanie, sankcionovaná bola len pokutou 500 pesos, popísané stupňujúce sa udalosti, zaobchádzanie s inými osobami v podobnej situácii, t. j. s ľuďmi, ktorí kritizovali režim na sociálnych sieťach a ich odsúdenie na niekoľkoročné väzenie, a napokon aj doručenie úradného predvolania v súvislosti s nešpecifikovaným vyšetrovaním proti osobe, v nej oprávnene vyvolávali obavy z možného prenasledovania, ktoré možno ustáliť ako obavy z uväznenia a zlého neľudského zaobchádzania, prípadne potrestania. 16. Žalobkyňa odmietla tvrdenia žalovaného o jej účelovej žiadosti o azyl, v zázname o podaní vysvetlenia zo dňa 14.10.2024 po návrate z Nemecka uviedla, že plánovala podanie žiadosti o azyl na Slovensku, avšak mala obavy z podania žiadosti o azyl na Slovensku kvôli podľa nej blízkym vzťahom medzi Slovenskou republikou a Kubou, a z dôvodu, že slovenské úrady nepoznajú skutočnú situáciu na A.. Tri dni po príchode na územie Slovenskej republiky bola na oddelení cudzineckej polície vyplniť tlačivo o hlásení pobytu, kde dostala informáciu v tom zmysle, že kým má platné schengenské víza, podať žiadosť o azyl na Slovensku nemôže. Nakoľko sa s priateľom dostali do osobných nezhôd a nedorozumení, a v Slovenskej republike už inú podpornú osobu nemala, vycestovala do Nemecka za svojou najlepšou kamarátkou, kde neskôr podala aj žiadosť o azyl, lebo už nevidela inú možnosť. 17. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé čiastkové závery, o ktoré žalovaný oprel svoj záver o tom, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z politických dôvodov, trpia vadou nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný k nim dospel tak, že pochybil.
18. Žalovaný spochybnil dôveryhodnosť žalobkyne tým, že sa zameral na argument, že žiadna vojenská jednotka sa podľa jeho zistení vo Víbora park nenachádza. Hoci žalovaný z geografickej mapy nezistil prítomnosť vojenskej jednotky, žalobkyňa priložila záber Campamento PNR vo Víbora Park tak, ako ho vyhľadala žalobkyňa. Na tomto „kampuse“ sa nachádza vojenská a policajná jednotka, výučbové stredisko pre vojakov a policajtov, ubytovanie pre študentov aj príslušníkov ozbrojených síl, pracuje aj býva tam aj pani „H.“. Ozbrojené zložky na A. veľmi úzko spolupracujú pri ochrane verejného poriadku a bezpečnosti a žiaľ, aj pri potláčaní ľudských práv. Obyvatelia A. ich často nerozlišujú alebo o nich zvyknú dokopy hovoriť ako o príslušníkoch ozbrojených zložiek. 19. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobkyňa uviedla, že stále jej v prípade návratu na Kubu hrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest ako forma vážneho bezprávia. Aj keď sa trest smrti od roku 2003 nevykonáva, ostáva hrozba trestom smrti zo strany štátnych orgánov na Kube účinným prostriedkom zastrašenia. Trest smrti sa neuloží osobám mladším ako 20 rokov a ženám, ktoré spáchali trestný čin v tehotenstve alebo ktoré sú v čase vynesenia rozsudku tehotné, čo sa na žalobkyňu nevzťahuje. Žalobkyňa predložila český preklad skrátenej správy Prisoners defenders, ktorá jednoznačne preukazuje a dokumentuje mučenie politických väzňov, ktoré je potrebné zohľadniť vzhľadom na vysoké riziko väzobného stíhania a odsúdenia žalobkyne po návrate do svojej krajiny. V polytematických správach o A., ktoré pripravil žalovaný a sú založené v spise, sa nachádza množstvo ďalších informácií o zlom zaobchádzaní s väzňami, ktoré napĺňa známky vážneho bezprávia. Reálnosť hrozby vážneho bezprávia je potrebné vyhodnocovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, nielen s ohľadom na účasť žalobkyne na protestoch, ale aj s ohľadom na publikovanie protivládnych statusov na sociálnych sieťach, v súvislosti s ktorým sa najviac obáva uväznenia. Poukázala na prípad B. del I., ktorého v roku 2023 zatkla A. politická polícia na ulici, podľa jeho matky ho mučili, aby z neho vymohli priznanie. Bol odsúdený na 7 rokov väzenia za trestný čin propagandy proti ústavnému poriadku, čo je jeden z trestných činov, ktorý podľa vlády chráni stabilitu krajiny pred podvratnými kampaňami podporovanými zo zahraničia. Tento väzeň čelí mučeniu a neľudským podmienkam vo väzení naďalej, väznice sú preplnené, väzni nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, lieky a strava sú nedostatočné. IV. Argumentácia žalovaného 20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.05.2025 zotrval na dôvodoch vydaného rozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť. 21. Uviedol, že žalobkyňa z A. vycestovala na platné schengenské víza, ktoré si sama vybavila bez akýchkoľvek problémov. Skutočnosť, že pri vybavovaní týchto víz nemala žiadne problémy nasvedčuje tomu, že štátne orgány o jej politickom presvedčení, či už návštevou protestov alebo statusmi na sociálnej sieti, nemali žiadnu vedomosť alebo ich nepovažovali za poburovanie. Vysvetlenie žalobkyne, že po hádke s priateľom odišla do mesta Mníchov a v Nemecku požiadala o azyl, považoval za nedostatočné a jej počínanie sa mu javilo ako účelové. 22. Pokiaľ ide o účasť žalobkyne na protestoch, mali sa tam nachádzať ďalšie tisícky ľudí, voči ktorým neboli podniknuté žiadne nezákonné postupy zo strany vlády. A. vláda potrestala iba tých, ktorí sú všeobecne známi bojom proti režimu v krajine a ktorí významne narušujú riadne fungovanie štátu. 23. Žalobkyňa do konania predložila iba fotokópiu jediného statusu zo dňa 24.11.2020, ktorý je stále verejne dostupný a vyjadruje v ňom nespokojnosť s umiestnením nádob na odpad na ulici v tesnej blízkosti k buste „Marti“, ktorá má pre žalobkyňu, ako aj pre iných ľudí žijúcich v danej lokalite dôležitý význam z hľadiska vlastenectva. Na tomto profile nie je badateľné nič, čo by malo politický podtón, a čo by malo vyvolať záujem autorít o žalobkyňu. Opatrenia kubánskej vlády v súvislosti s obmedzením slobody zhromažďovania nepredstavujú pre žalobkyňu takú intenzitu, aby najmä s odstupom času bolo možné jej obavy objektívne možné považovať za hrozbu uväznenia v súvislosti s jej účasťou na týchto protestoch. Pokiaľ ide o upozornenie od pani „H.“, ktorá mala údajne upozorniť žalobkyňu, že bola poverená prešetrením jej prípadu, takýmto konaním by sa pani „H.“ dopustila odtajnenia prípadu, čím by jej hrozilo trestné stíhanie z pohľadu vnútroštátnych orgánov. Žalovaný mal za to, že je veľmi nepravdepodobné, aby dotyčná pani podstupovala takéto vysoké riziko kvôli žalobkyni, ktorá sa zúčastnila pár masových protestov s ďalšími tisíckami ľudí a bola aktívna na Facebooku, kde sa
vyjadrovala k tamojším problémom vlády a samosprávy. Žalovaný mal za to, že pocity žalobkyne sú jej len subjektívnymi pocitmi a že sa nedopustila konania, ktoré by malo vyvodiť záujem A. vlády o jej osobu, čím jej nehrozí obava z prenasledovania z politických dôvodov a ani nie je osobou, ktorá si uplatňuje politické práva a slobody. 24. Do pozornosti je v žalobe uvedený konkrétny status, ktorým sa mala žalobkyňa dostať do pozornosti štátnych orgánov a to v roku 2022, kedy pridala status o oprave miestneho mosta v meste, kde žila s tým, že od tej doby už len prezdieľava články a statusy na tejto sociálnej sieti, ktorých už nie je autorkou. Ak by aj za konkrétne články boli vyvodené vládou dôsledky, pravdepodobnejšie to budú konkrétni tvorcovia článkov a nie ľudia, ktorí zdieľajú cudziu myšlienku, prípadne názor, ktorý je im blízki. Ľudia, ktorí boli na proteste dňa 11.07.2021 zatknutí a odsúdení, sú ľudia, ktorí sa dopustili hlavne poburovania, útokov, vzbury, sabotáže, vandalizmu, čím sa znova neguje tvrdenie, že žalobkyňa môže čeliť bezpráviu a nedovolenému uväzneniu. 25. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobkyni nehrozí zo strany štátu žiadna hrozba v podobe trestu a ani stíhanie za politické názory, ako aj ani v jej prípade nie je prítomná hrozba vážneho bezprávia. Od predmetných protestov a jej príspevkov na sociálnych sieťach ubehol už dlhý časový úsek a nikto z vlády nemal konkrétny záujem o jej osobu. Časté inšpekcie domácnosti za účelom skontrolovania tečúcej vody sa nedajú hodnotiť ako prenasledovanie. Tvrdenia žalobkyne považoval za zveličené a nezakladajúce sa na pravde, prezentované za účelom získania formy ochrany na území Slovenskej republiky. V. Replika žalobkyne 26. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 07.07.2025 uviedla, že napriek tomu, že sa žalobkyni do jej odchodu z krajiny pôvodu nestalo nič, čo by sa dalo označiť za prenasledovanie, stupňujúce sa udalosti, kontroly bytu, upozornenie od suseda z výboru pre obranu revolúcie, od pani „H.“ z tajnej polície, zaobchádzanie s inými osobami v podobnej situácii, teda s ľuďmi, ktorí kritizovali režim na sociálnych sieťach a ich odsúdenie na niekoľkoročné väzenie a napokon aj doručenie úradného predvolania v súvislosti s nešpecifikovaným vyšetrovaním proti jej osobe, v nej oprávnene vyvolávali obavy z možného prenasledovania, ktoré možno ustáliť ako obavy z uväznenia a neľudského zaobchádzania, prípadne potrestania. 27. Skutočnosť, že iné osoby v obdobnom postavení ako žalobkyňa, teda osoby, ktoré nemali iné postavenie ako bežní občania, ale vyjadrovali svoje kritické názory na režim a boli za svoje príspevky na sociálnych sieťach odsúdení na viacročné tresty odňatia slobody, je spôsobilá vyvolať opodstatnené obavy žalobkyne, že v prípade zotrvania na Kube, alebo v prípade jej nedobrovoľného návratu, by ju čakalo prenasledovanie vo forme podobného zaobchádzania. Žalobkyňa je presvedčená, že v prípade návratu na A. je hrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest ako forma vážneho bezprávia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti výroku o neudelení doplnkovej ochrany žalobkyňa v žalobe označila za nedostatočné na to, aby boli odstránené obavy, že by v súvislosti s vyjadrením názoru čelila uväzneniu, a v rámci uväznenia neľudskému alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu. 28. Žalobkyňa zdôraznila, že spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a v kombinácii s § 2 písm. e) bod 2 zákona o azyle. VI. Duplika žalovaného 29. Žalovaný v následnej duplike zo dňa 15.07.2025 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza, nemožno podľa ich charakteru a intenzity vyhodnotiť ako prenasledovanie, a to ani v prípade kumulatívneho posúdenia. Tvrdenie žalobkyne, že mala problémy dostať prácu neobstojí, nakoľko žalobkyňa od ukončenia svojich štúdií v roku 2004 podľa jej vyjadrení pracovala v rôznych odvetviach,
s niekoľkými prestávkami profesionálnej činnosti. Obdobie 10 rokov bez zamestnania žalobkyňa zdôvodnila tým, že bola v domácnosti a staral sa o ňu druh. 30. Ako diskriminačný žalobkyňa označila fakt, že v turizme nedostávala odmenu navyše, nakoľko sa nezúčastňovala na politických vládnych udalostiach. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nejde o diskriminačné opatrenie takého charakteru, ktoré by spôsobilo vážne porušenie ľudských práv. Rovnako poukázal na to, že napriek deklarovanému nedostatočnému zárobku žalobkyňa vlastní dom, ktorý si podľa vlastných slov sama kúpila. 31. Žalobkyňa bola za účasť na proteste v krajine pôvodu pokutovaná sumou 500 pesos, čo je približne 10 eur za narušovanie verejného poriadku, uvedenú sankciu nemožno považovať za neprimeraný alebo diskriminačný trest, pričom žalobkyňa v konaní neuviedla, že by bola v dôsledku účasti na protestoch od roku 2021 ďalej nijakým spôsobom postihovaná. 32. Príspevky žalobkyne na sociálnych sieťach nemožno považovať za protivládne statusy, avšak za kritiku občana na správu vecí verejných. Autori, ktorí reálne čelili odvete vlády za publikovanie príspevku proti vláde, vládnucej strane a režimu boli podľa doložených informácií o krajine pôvodu najmä nezávislí novinári a aktivisti za ľudské práva. Vláda zároveň selektívne poskytovala cenzurovaný domáci prístup na internet určitým skupinám obyvateľov, konkrétne išlo o vládnych úradníkov, uznávaných odborníkov, profesorov, študentov, novinárov a umelcov s tým, že žalobkyňa medzi tieto cielené profily monitorovania a dohľadu vlády nepatrí. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sama žalobkyňa v podanej replike uviedla, že sa jej v krajine nestalo nič, čo by sa dalo označiť za prenasledovanie. 33. Údajné varovanie pani „H.“ prostredníctvom matky žalobkyne a úradné predvolanie na políciu nemožno vyhodnotiť ako dôveryhodné. Žalobkyňa v pohovore zo dňa 28.10.2024 uviedla, že pani „H.“, ktorá pracuje vo vojenskej štvrti matku údajne informovala o hrozbe voči žalobkyni, ak bude pokračovať vo svojom konaní bez bližšej špecifikácie tejto hrozby zároveň návšteva pani „H.“ matky žalovanej mala prebehnúť niekedy v roku 2023, pričom do svojho odchodu žalobkyne nečelila žiadnej forme alebo aktu prenasledovania zo strany tajnej polície, ktorá ju mala údajne prenasledovať. Žalovaný poukázal na nešpecifikovanie trestnej veci v doloženom predvolaní a taktiež na vyjadrenie žalobkyne počas vstupného pohovoru, že voči nej nikdy nebolo vedené trestné konanie. Žalovaný ďalej poukázal na datovanie predmetného predvolania, ktoré malo byť vydané 25.01.2024, to je dva dni po odchode žalobkyne z krajiny pôvodu a na skutočnosť, že žalobkyňa toto predvolanie doložila do azylového konania až pri podaní správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu dňa 02.05.2025. 34. Podľa doložených informácií vláda zakázala vycestovať z krajiny pôvodu v špecifických prípadoch aktivistom za ľudské práva, náboženským vodcom a nezávislým novinárom (Polytematická správa o krajine pôvodu, A., 17.12.2024, strana č. 97 admin. spisu). 35. V konaní nebol preukázaný ani dôvod prenasledovania a s ním súvisiaca príčinná súvislosť s prenasledovaním. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a komplexné posúdenie azylového prípadu žalovaný vylúčil politické presvedčenie žalobkyne ako dôvod obáv z prenasledovania. VII. Aplikovaná právna úprava 36. Podľa § 206 ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), správny súd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy aj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci. 37. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.
38. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, 3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom, 39. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon, 2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu, 40. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak. 41. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak a) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo b) nespĺňa podmienky podľa § 13b. VIII. Konanie na správnom súde a právny názor správneho súdu 42. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§ 206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho spisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 na pojednávaní konanom dňa 30.07.2025, za účasti žalobkyne, jej právnej zástupkyne a zástupkyne žalovaného. 43. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MUPO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobkyni. 44. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP posudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi. 45. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní o udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich dôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj štandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany, to zaťažuje žiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené medzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný primárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu maximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenia žiadateľa, tak aj tých, ktoré ich podporujú. 46. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných podmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“. Ak sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských práv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti,
s prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok dôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí správny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/10/2015). 47. K otázke poskytnutia doplnkovej ochrany žalobkyni, správny súd uvádza, že zmyslom a účelom doplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým nebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné, neprimerané, či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej ochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne k iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri rozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného žalobcu, z nich je potrebné vychádzať. 48. Samotná existencia politických názorov žalobkyne odlišných od vládnych nie je sama osebe dostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože v takomto prípade by nebolo možné preukázať, že existuje dôvod obávať sa prenasledovania za politické názory. Musí byť splnená podmienka poznania politických názorov žalobkyne zo strany štátnych orgánov v krajine jej pôvodu a tieto museli byť verejne proklamované, aby bolo možné sa za daných okolností domnievať, že došlo k prenasledovaniu žalobkyne za politické názory zo strany štátnych orgánov. 49. Zároveň nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými dôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho orgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede žiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania vo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným nezrovnalostiam označiť za konzistentnú a súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu, potom je potrebné z takej výpovede vychádzať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 1Sža/10/2013). 50. K otázke dôveryhodnosti výpovede žiadateľa správny súd uvádza, že posudzovanie dôveryhodnosti žiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah žalovaného o osobnosti žiadateľa s prihliadnutím na mieru reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov odchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu. Rozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti alebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach, ktoré správny orgán rozpozná. 51. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobkyne o tom, že vo svojej krajine je politicky prenasledovaná a v prípade uväznenia jej hrozí mučenie. 52. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobkyni podľa § 8 Zákona o azyle, keďže žalobkyňa nesplnila podmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaná za uplatňovanie politických práv a slobôd. 53. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel správny súd k záveru, že od vydania rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností v zmysle § 206 ods. 5 SSP, keďže žalobkyňa spolu so správnou žalobou predložila úradné predvolanie na políciu zo dňa 25.01.2024, ktoré za žalobkyňu prevzala jej sestra, nakoľko v čase doručovania sa žalobkyňa už nachádzala mimo územia krajiny pôvodu. Z obsahu tohto úradného predvolania vyplýva, že ide o vyšetrovanie trestnej veci. 54. Doručenie úradného predvolania z dôvodu prebiehajúceho trestného vyšetrovania by samo osebe nezakladalo dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzal zo všetkých jednotlivých okolností situácie, v ktorej sa žalobkyňa nachádza.
55. Žalobkyňa v priebehu administratívneho konania, ako aj súdneho konania konzistentne tvrdila, že formou vyjadrení na sociálnych sieťach, ako aj účasťou na protestoch vystupovala proti vláde vo svojej krajine. Ako dôkaz predložila komunikáciu na sociálnej sieti z roku 2020, kde poukázala na neporiadok na verejnom priestranstve. Následne sa v rokoch 2021 a 2022 zúčastnila na protivládnych protestoch, za účasť na ktorých bola sankcionovaná pokutou. Podľa jej tvrdení v roku 2024 na sociálnych sieťach poukazovala na nedostatky v oblasti samosprávy (2022 – oprava mosta), ako aj na nedostatočné plnenie si kompetencií zo strany polície. Túto komunikáciu však neskôr podľa svojich tvrdení vymazala z dôvodu obáv o vlastnú bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky a sestry. 56. Zároveň tvrdila, že ju na jej aktivity upozornil sused, ktorý je bývalý policajt a zároveň predseda miestneho výboru pre ochranu revolúcie, že s tým má prestať, že už sa to dostalo do pozornosti kompetentných, tieto statusy a takmer všetku komunikáciu na Messengeri vymazala. Žalobkyňa taktiež tvrdila, že v roku 2023 jej prostredníctvom jej matky poslala odkaz pani „H.“ z tajnej polície vo Víbora Park. 57. Pokiaľ žalovaný spochybňoval dôveryhodnosť výpovede žalobkyne z dôvodu, že z dostupných zdrojov nezistil, že by sa v oblasti Víbora Park nachádzala tajná polícia, správny súd poukazuje na obsah správy o krajine pôvodu (str. 27), kde sa uvádza, že Víbora Park je jednou z najmodernejších a najlepšie organizovaných štvrtí v okrajovej obci, má tiež budovy, ako je stará policajná stanica, ktorá bola premenená na školu, zahŕňa niekoľko vyšších stredných škôl, nemocnicu, dve polikliniky, obchodnú oblasť, mestské kultúrne centrum, sídlo mestskej samosprávy a mestský súd, umeleckú galériu, kino a iné politické, spoločenské a kultúrne inštitúcie. Pôsobenie tajnej polície v tejto oblasti nie je vylúčené. 58. Zo správy o krajine pôvodu (č.l. 109 a nasl. administratívneho spisu) vyplýva, že A. má jedno z najobmedzujúcejších mediálnych prostredí na svete. Prácu nezávislých médií a novinárov sťažuje prijatie nového Trestného zákonníka v máji 2022 a nového zákona o sociálnej komunikácii v máji 2023, ktorý obsahuje napríklad zákaz „propagácie komunikačnej agresie, ku ktorej dochádza voči krajine“. Je zaznamenané vládne prenasledovanie rôznych segmentov spoločnosti, vrátane politických oponentov, aktivistov, akademikov, umelcov, obhajcov ľudských práv a všetkých disidentských hlasov alebo hlasov, ktoré nie sú v súlade so záujmami vlády. Vláda oznámila prísne tresty vrátane doživotného väzenia alebo trestu smrti pre tých, ktorí podnecujú protesty prostredníctvom sociálnych médií. 59. Podľa ustanovenia článku 124.1 Trestného zákonníka z februára 2022, trestného činu propagandy proti ústavnému poriadku sa dopustí ten, kto ústnou alebo písomnou propagandou alebo akýmkoľvek iným spôsobom podnecuje proti spoločenskému poriadku, medzinárodnej solidarite alebo socialistickému štátu uvedenému v ústave republiky, ak sa na výkon činov použijú sociálne médiá, trestom je odňatie slobody na 4 až 10 rokov. 60. Amnesty International informovala o novom Trestom zákone zo septembra 2022 v tom zmysle, že mnohé ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa desaťročia používali na umlčanie a väzenie aktivistov, zostávajú zachované. Organizácia Human rights watch informovala v článku Väzenie alebo vyhnanstvo: Systematická represia demonštrantov na A. z júla 2021 z 11.07.2022 o uväznení demonštrantov, bežných občanov a o podmienkach vo väzení. 61. Žalobkyňa spolu so správnou žalobou zároveň predložila správu o mučení na A., z ktorej vyplýva, že občania odsúdení za politické trestné činy môžu čeliť mučeniu vo väzení, na pojednávaní predložila informácie o politickom prenasledovaní bežných občanov za vyslovovanie politických názorov na sociálnych sieťach.
IX. Záver 62. Nakoľko pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia a od vydania rozhodnutia žalovaného sa podstatne zmenili okolnosti veci, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného postupom podľa § 206 ods. 5 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného zaoberať sa tým, či žalobkyňu vzhľadom na jej doterajšie pôsobenie možno označiť ako všeobecne známu bojom proti režimu v krajine, vyhodnotiť, či skutočnosti uvádzané žalobkyňou napĺňajú znaky prenasledovania podľa ich charakteru a intenzity, ako aj zodpovedať otázku, či úradné predvolanie zo dňa 24.01.2024 môže nasvedčovať tomu, že žalobkyňa by bola v prípade návratu do krajiny vystavená politickému prenasledovaniu, prípadne mučeniu, v kontexte právneho názoru správneho súdu vyjadreného v bodoch 44 až 51 tohto rozsudku. 64. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 3 písm. b) SSP tak, že účastníkom nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo zrušené podľa § 206 ods. 5 SSP. 65. O náhrade trov konania štátu vzniknutých v súvislosti s tlmočením na pojednávaní dňa 30.07.2025 súd rozhodol podľa § 173 SSP tak, že náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko v zmysle § 54 ods. 2 SSP trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie, znáša štát. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu. V kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku to znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom
spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.