{"guid": "7484f29a-84ea-4404-9f8a-67add4e681c5:fe714adf-07c7-4313-8efc-f550fd9e993a", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2", "spisova_znacka": "13Saz/1/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 13Saz/1/2025 z 30. 7. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 30. júla 2025, sp. zn. 13Saz/1/2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2", "identifikacne_cislo": "0925100255", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Zuzana Berežná", "sudca_id": 998, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-zuzana-berezna-998", "datum_vydania": "2025-07-30", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "nazov": "§ 206 ods. 5 SSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/162/#paragraf-206.odsek-5", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/162-2015/paragraf-206"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-ab", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. ab) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-ab", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-ab", "nazov": "§ 13 ods. 1 písm. ab) zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13.odsek-1.pismeno-ab", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-45", "nazov": "§ 20 ods. 45 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-20.odsek-45", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-20"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/162#paragraf-206", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-20"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/fe714adf-07c7-4313-8efc-f550fd9e993a", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n13Saz/1/2025\n0925100255\n30. 07. 2025\nJUDr. Zuzana Berežná\nECLI:SK:SpSKE:2025:0925100255.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v A., sudkyňou JUDr. Zuzanou Berežnou, v právnej veci žalobkyne: B. C. D., nar.\nXX.XX.XXXX, bytom D. X, XXX XX A., právne zastúpená: JUDr. Peter Kuzma, advokát, so sídlom\nDuklianska 8, 089 01 Svidník, IČO: 42 339 669, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej\nrepubliky, Migračný úrad, so sídlom Pivonková 6, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866, o preskúmanie\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025, takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie žalovaného: Ministerstvo vnútra SR, Migračný úrad, ČAS:MUPO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025, týkajúce sa žalobkyne: B. C. D., nar. XX.XX.XXXX, číslo pasu:\nE. a vracia mu vec na ďalšie konanie.\nII. Nárok na náhradu trov konania sa účastníkom konania n e p r i z n á v a .\nIII. Nárok na náhradu trov konania štátu sa n e p r i z n á v a.\nodôvodnenie:\nI.\nAdministratívne konanie\n1. Žalobkyňa vstúpila do konania o azyle na území SR po tom, ako bola dňa 14.10.2024 na základe\nNariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č. 604/2013 zo dňa 26.6.2013 transferovaná na územie\nSR z územia Nemeckej spolkovej republiky (ďalej ako „Nemecko“), keďže sa v zmysle § 4 ods. 6 zákona\nč. 480/2022 Z. z. o azyle (ďalej ako „zákon o azyle“), považuje za žiadateľku z dôvodu, že na konanie\no azyle je príslušná SR.\n2. Rozhodnutím žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 sa žalobkyni neudelil azyl\npodľa § 13 ods. 1 písm. a) zákona o azyle, neposkytla doplnková ochrana podľa § 13c ods. 1 písm. a)\na § 20 ods. 4 zákona o azyle, neudelil azyl na účel zlúčenia rodiny podľa § 13 ods. 1 písm. b) a § 20\nods. 5 zákona o azyle, neposkytla doplnková ochrana na účel zlúčenia rodiny podľa § 13c ods. 1 písm.\nb) a § 20 ods. 5 zákona o azyle.\nII.\nZhrnutie napadnutého rozhodnutia\n3. Žalovaný v napadnutom rozhodnutí k neudeleniu azylu uviedol, že\n\na) žalobkyňa v krajine pôvodu síce prejavila svoj kritický názor na všeobecnú nepriaznivú situáciu, avšak\nv priebehu konania nebolo žiadnym spôsobom preukázané, že by kvôli tomu boli voči nej prijaté akty\ntak závažného charakteru, že by napĺňali kritériá prenasledovania,\nb) výpoveď žalobkyne ohľadom zisťovania jej aktivít na sociálnej sieti pracovníčkou vojenskej jednotky\nbola reálne spochybnená,\nc) dôvodom odchodu žalobkyne z krajiny pôvodu nebolo hľadanie útočiska pred prenasledovaním alebo\nvážnym bezprávím, a návšteva priateľa na Slovensku, pričom na území Slovenskej republiky už bola\nviackrát a ani v jednom prípade v minulosti o medzinárodnú ochranu nepožiadala,\nd) o medzinárodnú ochranu nepožiadala ani pri poslednej návšteve Slovenskej republiky v roku 2024,\npričom po rozchode so slovenským priateľom odišla do Nemecka a až v tejto krajine požiadala o azyl.\n4. Na základe komplexného posúdenia žiadosti žalobkyne a všetkých relevantných informácií žalovaný\ndospel k záveru, že v jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov, alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine, alebo za uplatňovanie politických práv a slobôd tak, ako je to\nuvedené v § 8 zákona o azyle.\n5. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalovaný uviedol, že žalobkyňa počas pobytu v krajine pôvodu\nnikdy nečelila mučeniu alebo ponižujúcemu zaobchádzaniu, a to ani v súvislosti s jej účasťou na\nnepovolených manifestáciách. Informácie, ktoré sú obsahom spisového materiálu, v dostatočnej miere\nmapujú situáciu ohľadom predmetných manifestácii, avšak nevyplýva z nich, že by v súvislosti s\nuvedenými protestmi boli ešte v súčasnej dobe vyhľadávaní a stíhaní ich vtedajší bežní účastníci. V\nprípade žalobkyne, táto už bola za účasť na nepovolených manifestáciách sankcionovaná pokutou 500\nF. (približne 10 eur) a nie je reálny predpoklad, že by v prípade návratu do krajiny pôvodu bola za uvedený\nskutok duplicitne stíhaná. Preto nie je objektívne sa domnievať, že by v súvislosti s vyjadrením názoru\nčelila nijakým praktikám neľudského alebo ponižujúceho zaobchádzania. Žalobkyni nehrozí ani žiadna\nforma vážneho bezprávia v prípade návratu do krajiny pôvodu, nakoľko aktuálne na A. neprebieha žiaden\nvnútroštátny alebo medzinárodný konflikt takého charakteru, že by pre ňu v prípade návratu predstavoval\nindividuálnu hrozbu vážneho bezprávia.\n6. K neudeleniu azylu na účel zlúčenia rodiny a k neposkytnutiu doplnkovej ochrany na účel zlúčenia\nrodiny žalovaný uviedol, že v prípade žalobkyne z objektívnych dôvodov nedošlo k splneniu zákonných\npodmienok, nakoľko na území Slovenskej republiky nemá žiadnych rodinných príslušníkov s udeleným\nazylom, resp. s poskytnutou doplnkovou ochranou.\n7. Napadnuté rozhodnutie bolo zástupcovi žalobkyne doručené dňa 01.04.2025.\nIII.\nSprávna žaloba\n8. Včas podanou správnou žalobou sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného, ako\naj priznania nároku na náhradu trov konania.\n9. V dôvodoch žaloby uviedla, že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia\noprávnenosti obáv z perspektívneho nebezpečenstva uväznenia, odsúdenia na neprimeraný trest\nodňatia slobody a neľudského zaobchádzania ako prenasledovania, ktorému by žalobkyňa čelila v\nprípade návratu na Kubu pre vyjadrovanie svojich politických názorov. Rozhodnutie taktiež vychádza z\nnesprávneho právneho posúdenia reálnej a individuálnej hrozby uväznenia, odsúdenia na neprimeraný\ntrest odňatia slobody a neľudského zaobchádzania, ako vážneho bezprávia, ktorému by žalobkyňa čelila\nv prípade návratu na Kubu. V niektorých častiach bol skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ\nnapadnutého rozhodnutia, a ktorým argumentoval, v rozpore s administratívnym spisom alebo v ňom\nnemá oporu, taktiež došlo k porušeniu ustanovení v konaní pred orgánom verejnej správy a to povinnosti\nsprávneho orgánu v podstatných okolnostiach spoľahlivo zistiť skutkový stav a v pochybnostiach vec\nposúdiť v prospech žiadateľa o azyl. Aj toto porušenie mohlo podstatne prispieť k vydaniu nezákonného\nrozhodnutia.\n\n10. Žalobkyňa zdôraznila, že sa v G. zúčastnila na dvoch protištátnych protestoch, dňa 11.07.2021\na 29.09.2022. Od roku 2020 na svojom profile na sociálnej sieti zverejňovala statusy, v ktorých sa\nvyjadrovala kriticky k stavu vecí verejných a k vládnutiu na A.. Kritizovala neporiadok vo verejných\nslužbách, neporiadok na uliciach, nedostupnosť polície, neopravenie poškodeného mosta, neodvážanie\nodpadkov. Kritizovala aj postup smerujúci k úplnému zákazu slobody slova. Na upozornenie jej známeho,\nsuseda a bývalého policajta, ktorý bol zároveň predsedom miestneho výboru pre ochranu revolúcie,\nže s tým má prestať, že už sa to dostalo do pozornosti kompetentných, tieto statusy a takmer všetku\nkomunikáciu na Messengeri vymazala. V konaní preto predložila len jednu komunikáciu z Messengeru,\nktorá jej ostala z roku 2020, publikované príspevky, keďže sa obávala uväznenia. Sledujúc dianie na\nKube videla, že po veľkých protestoch v roku 2021 a v následných novelách, ktoré sprísnili Trestný\nzákon, boli kriminalizovaní aj bežní ľudia za akýkoľvek verejný prejav kritický voči vláde.\n11. Jej obavy sa stupňovali tým, ako podľa všetkého rástol aj záujem A. úradov o jej osobu. Začali k nej\nchodiť neodôvodnene pričasté kontroly, zamerané údajne na hygienu, kontrolu vody, plynu a podobne.\nKontroly chodili aj niekoľkokrát mesačne, čo považovala za šikanózne.\n12. V roku 2023 jej prostredníctvom jej matky poslala odkaz pani „H.“ z tajnej polície vo Vibora park v tom\nzmysle, že správanie žalobkyne nie je v súlade so správaním lojálneho občana A. a upozornila matku na\nnásledky ak bude pokračovať vo svojom konaní. Žalobkyňa to pochopila tak, že ju tajná polícia zrejme už\nnijakú chvíľu sleduje. Záujem tajnej polície o jej osobu bol kľúčovým dôvodom, pre ktorý sa v roku 2023\nzačala usilovať o vycestovanie z krajiny. Práve z týchto dôvodov sa obávala, že sa jej to nemusí podariť\na že môže skončiť vo väzení. Po doručení napadnutého rozhodnutia žalovaného ju rozrušila informácia\no tom, že v ten istý deň ako odišla z A. jej bolo doručené Úradné predvolanie územného oddelenia\npre trestné vyšetrovanie a operácie Ministerstva vnútra A. republiky zo dňa 25.01.2025 v súvislosti\ns prebiehajúcim vyšetrovaním z nešpecifikovaných dôvodov proti jej osobe z oddelenia špeciálnych\ntrestných činov.\n13. Žalobkyňa má za to, že jej obavy z prenasledovania z dôvodov publikovania statusov na sociálnych\nsieťach sú opodstatnené.\n14. Na základe informácií, ktoré o krajine pôvodu zhromaždil žalovaný je zrejmé, že ak aj polícia\npoužívala voči protestujúcim zákonné sankcie a opatrenia, išlo o neprimeraný zásah proti slobode\nprejavu a zhromažďovania, ktorý je v demokratickej spoločnosti neprípustný. Rovnako tak možno\noznačiť, že takéto konanie vo všeobecnosti napĺňa znaky prenasledovania podľa § 2 zákona o azyle.\n15. Napriek tomu, že sa žalobkyni do jej odchodu z krajiny pôvodu nestalo nič, čo by sa dalo označiť\nza prenasledovanie, sankcionovaná bola len pokutou 500 pesos, popísané stupňujúce sa udalosti,\nzaobchádzanie s inými osobami v podobnej situácii, t. j. s ľuďmi, ktorí kritizovali režim na sociálnych\nsieťach a ich odsúdenie na niekoľkoročné väzenie, a napokon aj doručenie úradného predvolania v\nsúvislosti s nešpecifikovaným vyšetrovaním proti osobe, v nej oprávnene vyvolávali obavy z možného\nprenasledovania, ktoré možno ustáliť ako obavy z uväznenia a zlého neľudského zaobchádzania,\nprípadne potrestania.\n16. Žalobkyňa odmietla tvrdenia žalovaného o jej účelovej žiadosti o azyl, v zázname o podaní\nvysvetlenia zo dňa 14.10.2024 po návrate z Nemecka uviedla, že plánovala podanie žiadosti o azyl na\nSlovensku, avšak mala obavy z podania žiadosti o azyl na Slovensku kvôli podľa nej blízkym vzťahom\nmedzi Slovenskou republikou a Kubou, a z dôvodu, že slovenské úrady nepoznajú skutočnú situáciu\nna A.. Tri dni po príchode na územie Slovenskej republiky bola na oddelení cudzineckej polície vyplniť\ntlačivo o hlásení pobytu, kde dostala informáciu v tom zmysle, že kým má platné schengenské víza,\npodať žiadosť o azyl na Slovensku nemôže. Nakoľko sa s priateľom dostali do osobných nezhôd a\nnedorozumení, a v Slovenskej republike už inú podpornú osobu nemala, vycestovala do Nemecka za\nsvojou najlepšou kamarátkou, kde neskôr podala aj žiadosť o azyl, lebo už nevidela inú možnosť.\n17. Z uvedeného vyplýva, že jednotlivé čiastkové závery, o ktoré žalovaný oprel svoj záver o tom, že\nv jej prípade nebola preukázaná opodstatnenosť obáv z prenasledovania z politických dôvodov, trpia\nvadou nesprávneho právneho posúdenia, žalovaný k nim dospel tak, že pochybil.\n\n18. Žalovaný spochybnil dôveryhodnosť žalobkyne tým, že sa zameral na argument, že žiadna vojenská\njednotka sa podľa jeho zistení vo Víbora park nenachádza. Hoci žalovaný z geografickej mapy nezistil\nprítomnosť vojenskej jednotky, žalobkyňa priložila záber Campamento PNR vo Víbora Park tak, ako\nho vyhľadala žalobkyňa. Na tomto „kampuse“ sa nachádza vojenská a policajná jednotka, výučbové\nstredisko pre vojakov a policajtov, ubytovanie pre študentov aj príslušníkov ozbrojených síl, pracuje aj\nbýva tam aj pani „H.“. Ozbrojené zložky na A. veľmi úzko spolupracujú pri ochrane verejného poriadku a\nbezpečnosti a žiaľ, aj pri potláčaní ľudských práv. Obyvatelia A. ich často nerozlišujú alebo o nich zvyknú\ndokopy hovoriť ako o príslušníkoch ozbrojených zložiek.\n19. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany žalobkyňa uviedla, že stále jej v prípade návratu na Kubu hrozí\nmučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest ako forma vážneho bezprávia. Aj\nkeď sa trest smrti od roku 2003 nevykonáva, ostáva hrozba trestom smrti zo strany štátnych orgánov\nna Kube účinným prostriedkom zastrašenia. Trest smrti sa neuloží osobám mladším ako 20 rokov a\nženám, ktoré spáchali trestný čin v tehotenstve alebo ktoré sú v čase vynesenia rozsudku tehotné, čo\nsa na žalobkyňu nevzťahuje. Žalobkyňa predložila český preklad skrátenej správy Prisoners defenders,\nktorá jednoznačne preukazuje a dokumentuje mučenie politických väzňov, ktoré je potrebné zohľadniť\nvzhľadom na vysoké riziko väzobného stíhania a odsúdenia žalobkyne po návrate do svojej krajiny. V\npolytematických správach o A., ktoré pripravil žalovaný a sú založené v spise, sa nachádza množstvo\nďalších informácií o zlom zaobchádzaní s väzňami, ktoré napĺňa známky vážneho bezprávia. Reálnosť\nhrozby vážneho bezprávia je potrebné vyhodnocovať s ohľadom na všetky okolnosti prípadu, nielen s\nohľadom na účasť žalobkyne na protestoch, ale aj s ohľadom na publikovanie protivládnych statusov\nna sociálnych sieťach, v súvislosti s ktorým sa najviac obáva uväznenia. Poukázala na prípad B. del\nI., ktorého v roku 2023 zatkla A. politická polícia na ulici, podľa jeho matky ho mučili, aby z neho\nvymohli priznanie. Bol odsúdený na 7 rokov väzenia za trestný čin propagandy proti ústavnému poriadku,\nčo je jeden z trestných činov, ktorý podľa vlády chráni stabilitu krajiny pred podvratnými kampaňami\npodporovanými zo zahraničia. Tento väzeň čelí mučeniu a neľudským podmienkam vo väzení naďalej,\nväznice sú preplnené, väzni nemajú dostatočnú lekársku starostlivosť, lieky a strava sú nedostatočné.\nIV.\nArgumentácia žalovaného\n20. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 22.05.2025 zotrval na dôvodoch vydaného\nrozhodnutia a navrhol žalobu zamietnuť.\n21. Uviedol, že žalobkyňa z A. vycestovala na platné schengenské víza, ktoré si sama vybavila bez\nakýchkoľvek problémov. Skutočnosť, že pri vybavovaní týchto víz nemala žiadne problémy nasvedčuje\ntomu, že štátne orgány o jej politickom presvedčení, či už návštevou protestov alebo statusmi na\nsociálnej sieti, nemali žiadnu vedomosť alebo ich nepovažovali za poburovanie. Vysvetlenie žalobkyne,\nže po hádke s priateľom odišla do mesta Mníchov a v Nemecku požiadala o azyl, považoval za\nnedostatočné a jej počínanie sa mu javilo ako účelové.\n22. Pokiaľ ide o účasť žalobkyne na protestoch, mali sa tam nachádzať ďalšie tisícky ľudí, voči ktorým\nneboli podniknuté žiadne nezákonné postupy zo strany vlády. A. vláda potrestala iba tých, ktorí sú\nvšeobecne známi bojom proti režimu v krajine a ktorí významne narušujú riadne fungovanie štátu.\n23. Žalobkyňa do konania predložila iba fotokópiu jediného statusu zo dňa 24.11.2020, ktorý je stále\nverejne dostupný a vyjadruje v ňom nespokojnosť s umiestnením nádob na odpad na ulici v tesnej\nblízkosti k buste „Marti“, ktorá má pre žalobkyňu, ako aj pre iných ľudí žijúcich v danej lokalite dôležitý\nvýznam z hľadiska vlastenectva. Na tomto profile nie je badateľné nič, čo by malo politický podtón, a\nčo by malo vyvolať záujem autorít o žalobkyňu. Opatrenia kubánskej vlády v súvislosti s obmedzením\nslobody zhromažďovania nepredstavujú pre žalobkyňu takú intenzitu, aby najmä s odstupom času\nbolo možné jej obavy objektívne možné považovať za hrozbu uväznenia v súvislosti s jej účasťou\nna týchto protestoch. Pokiaľ ide o upozornenie od pani „H.“, ktorá mala údajne upozorniť žalobkyňu,\nže bola poverená prešetrením jej prípadu, takýmto konaním by sa pani „H.“ dopustila odtajnenia\nprípadu, čím by jej hrozilo trestné stíhanie z pohľadu vnútroštátnych orgánov. Žalovaný mal za to, že\nje veľmi nepravdepodobné, aby dotyčná pani podstupovala takéto vysoké riziko kvôli žalobkyni, ktorá\nsa zúčastnila pár masových protestov s ďalšími tisíckami ľudí a bola aktívna na Facebooku, kde sa\n\nvyjadrovala k tamojším problémom vlády a samosprávy. Žalovaný mal za to, že pocity žalobkyne sú jej\nlen subjektívnymi pocitmi a že sa nedopustila konania, ktoré by malo vyvodiť záujem A. vlády o jej osobu,\nčím jej nehrozí obava z prenasledovania z politických dôvodov a ani nie je osobou, ktorá si uplatňuje\npolitické práva a slobody.\n24. Do pozornosti je v žalobe uvedený konkrétny status, ktorým sa mala žalobkyňa dostať do pozornosti\nštátnych orgánov a to v roku 2022, kedy pridala status o oprave miestneho mosta v meste, kde žila s\ntým, že od tej doby už len prezdieľava články a statusy na tejto sociálnej sieti, ktorých už nie je autorkou.\nAk by aj za konkrétne články boli vyvodené vládou dôsledky, pravdepodobnejšie to budú konkrétni\ntvorcovia článkov a nie ľudia, ktorí zdieľajú cudziu myšlienku, prípadne názor, ktorý je im blízki. Ľudia,\nktorí boli na proteste dňa 11.07.2021 zatknutí a odsúdení, sú ľudia, ktorí sa dopustili hlavne poburovania,\nútokov, vzbury, sabotáže, vandalizmu, čím sa znova neguje tvrdenie, že žalobkyňa môže čeliť bezpráviu\na nedovolenému uväzneniu.\n25. Žalovaný bol toho názoru, že v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobkyni nehrozí zo strany\nštátu žiadna hrozba v podobe trestu a ani stíhanie za politické názory, ako aj ani v jej prípade nie je\nprítomná hrozba vážneho bezprávia. Od predmetných protestov a jej príspevkov na sociálnych sieťach\nubehol už dlhý časový úsek a nikto z vlády nemal konkrétny záujem o jej osobu. Časté inšpekcie\ndomácnosti za účelom skontrolovania tečúcej vody sa nedajú hodnotiť ako prenasledovanie. Tvrdenia\nžalobkyne považoval za zveličené a nezakladajúce sa na pravde, prezentované za účelom získania\nformy ochrany na území Slovenskej republiky.\nV.\nReplika žalobkyne\n26. Žalobkyňa v následnom vyjadrení zo dňa 07.07.2025 uviedla, že napriek tomu, že sa žalobkyni\ndo jej odchodu z krajiny pôvodu nestalo nič, čo by sa dalo označiť za prenasledovanie, stupňujúce sa\nudalosti, kontroly bytu, upozornenie od suseda z výboru pre obranu revolúcie, od pani „H.“ z tajnej polície,\nzaobchádzanie s inými osobami v podobnej situácii, teda s ľuďmi, ktorí kritizovali režim na sociálnych\nsieťach a ich odsúdenie na niekoľkoročné väzenie a napokon aj doručenie úradného predvolania v\nsúvislosti s nešpecifikovaným vyšetrovaním proti jej osobe, v nej oprávnene vyvolávali obavy z možného\nprenasledovania, ktoré možno ustáliť ako obavy z uväznenia a neľudského zaobchádzania, prípadne\npotrestania.\n27. Skutočnosť, že iné osoby v obdobnom postavení ako žalobkyňa, teda osoby, ktoré nemali iné\npostavenie ako bežní občania, ale vyjadrovali svoje kritické názory na režim a boli za svoje príspevky\nna sociálnych sieťach odsúdení na viacročné tresty odňatia slobody, je spôsobilá vyvolať opodstatnené\nobavy žalobkyne, že v prípade zotrvania na Kube, alebo v prípade jej nedobrovoľného návratu, by ju\nčakalo prenasledovanie vo forme podobného zaobchádzania. Žalobkyňa je presvedčená, že v prípade\nnávratu na A. je hrozí mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest ako\nforma vážneho bezprávia. Odôvodnenie rozhodnutia žalovaného v časti výroku o neudelení doplnkovej\nochrany žalobkyňa v žalobe označila za nedostatočné na to, aby boli odstránené obavy, že by v\nsúvislosti s vyjadrením názoru čelila uväzneniu, a v rámci uväznenia neľudskému alebo ponižujúcemu\nzaobchádzaniu.\n28. Žalobkyňa zdôraznila, že spĺňa podmienky pre poskytnutie doplnkovej ochrany podľa § 13a v\nkombinácii s § 2 písm. e) bod 2 zákona o azyle.\nVI.\nDuplika žalovaného\n29. Žalovaný v následnej duplike zo dňa 15.07.2025 uviedol, že skutočnosti, ktoré žalobkyňa uvádza,\nnemožno podľa ich charakteru a intenzity vyhodnotiť ako prenasledovanie, a to ani v prípade\nkumulatívneho posúdenia. Tvrdenie žalobkyne, že mala problémy dostať prácu neobstojí, nakoľko\nžalobkyňa od ukončenia svojich štúdií v roku 2004 podľa jej vyjadrení pracovala v rôznych odvetviach,\n\ns niekoľkými prestávkami profesionálnej činnosti. Obdobie 10 rokov bez zamestnania žalobkyňa\nzdôvodnila tým, že bola v domácnosti a staral sa o ňu druh.\n30. Ako diskriminačný žalobkyňa označila fakt, že v turizme nedostávala odmenu navyše, nakoľko sa\nnezúčastňovala na politických vládnych udalostiach. Žalovaný mal za to, že v danom prípade nejde o\ndiskriminačné opatrenie takého charakteru, ktoré by spôsobilo vážne porušenie ľudských práv. Rovnako\npoukázal na to, že napriek deklarovanému nedostatočnému zárobku žalobkyňa vlastní dom, ktorý si\npodľa vlastných slov sama kúpila.\n31. Žalobkyňa bola za účasť na proteste v krajine pôvodu pokutovaná sumou 500 pesos, čo je približne\n10 eur za narušovanie verejného poriadku, uvedenú sankciu nemožno považovať za neprimeraný alebo\ndiskriminačný trest, pričom žalobkyňa v konaní neuviedla, že by bola v dôsledku účasti na protestoch\nod roku 2021 ďalej nijakým spôsobom postihovaná.\n32. Príspevky žalobkyne na sociálnych sieťach nemožno považovať za protivládne statusy, avšak za\nkritiku občana na správu vecí verejných. Autori, ktorí reálne čelili odvete vlády za publikovanie príspevku\nproti vláde, vládnucej strane a režimu boli podľa doložených informácií o krajine pôvodu najmä nezávislí\nnovinári a aktivisti za ľudské práva. Vláda zároveň selektívne poskytovala cenzurovaný domáci prístup\nna internet určitým skupinám obyvateľov, konkrétne išlo o vládnych úradníkov, uznávaných odborníkov,\nprofesorov, študentov, novinárov a umelcov s tým, že žalobkyňa medzi tieto cielené profily monitorovania\na dohľadu vlády nepatrí. Žalovaný poukázal na skutočnosť, že sama žalobkyňa v podanej replike uviedla,\nže sa jej v krajine nestalo nič, čo by sa dalo označiť za prenasledovanie.\n33. Údajné varovanie pani „H.“ prostredníctvom matky žalobkyne a úradné predvolanie na políciu\nnemožno vyhodnotiť ako dôveryhodné. Žalobkyňa v pohovore zo dňa 28.10.2024 uviedla, že pani „H.“,\nktorá pracuje vo vojenskej štvrti matku údajne informovala o hrozbe voči žalobkyni, ak bude pokračovať\nvo svojom konaní bez bližšej špecifikácie tejto hrozby zároveň návšteva pani „H.“ matky žalovanej\nmala prebehnúť niekedy v roku 2023, pričom do svojho odchodu žalobkyne nečelila žiadnej forme\nalebo aktu prenasledovania zo strany tajnej polície, ktorá ju mala údajne prenasledovať. Žalovaný\npoukázal na nešpecifikovanie trestnej veci v doloženom predvolaní a taktiež na vyjadrenie žalobkyne\npočas vstupného pohovoru, že voči nej nikdy nebolo vedené trestné konanie. Žalovaný ďalej poukázal\nna datovanie predmetného predvolania, ktoré malo byť vydané 25.01.2024, to je dva dni po odchode\nžalobkyne z krajiny pôvodu a na skutočnosť, že žalobkyňa toto predvolanie doložila do azylového\nkonania až pri podaní správnej žaloby proti napadnutému rozhodnutiu dňa 02.05.2025.\n34. Podľa doložených informácií vláda zakázala vycestovať z krajiny pôvodu v špecifických prípadoch\naktivistom za ľudské práva, náboženským vodcom a nezávislým novinárom (Polytematická správa\no krajine pôvodu, A., 17.12.2024, strana č. 97 admin. spisu).\n35. V konaní nebol preukázaný ani dôvod prenasledovania a s ním súvisiaca príčinná súvislosť s\nprenasledovaním. Vzhľadom na vykonané dokazovanie a komplexné posúdenie azylového prípadu\nžalovaný vylúčil politické presvedčenie žalobkyne ako dôvod obáv z prenasledovania.\nVII.\nAplikovaná právna úprava\n36. Podľa § 206 ods. 5 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej ako „SSP“), správny\nsúd môže zrušiť napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy\naj vtedy, ak dospel k záveru, že od jeho vydania sa podstatne zmenili okolnosti veci.\n37. Podľa § 8 Zákona o azyle, ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi,\nktorý\na) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo\nnáboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej\nsociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo\nb) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.\n\n38. Podľa § 2 písm. d) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné\nalebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh\nrôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v\n1. použití fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia,\n2. zákonných, správnych, policajných alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú\nvykonávané diskriminačným spôsobom,\n3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu,\n4. neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste,\n5. trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon\nvojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené v § 13 ods. 2,\n6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom,\n39. Podľa § 2 písm. f) Zákona o azyle, na účely tohto zákona sa rozumie vážnym bezprávím\n1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,\n2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo\n3. vážne a individuálne ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia\npočas medzinárodného alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu,\n40. Podľa § 13a Zákona o azyle, ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak sú vážne\ndôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej hrozbe vážneho\nbezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.\n41. Podľa § 13c ods. 1 písm. a) Zákona o azyle, ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi,\nak\na) nespĺňa podmienky podľa § 13a alebo\nb) nespĺňa podmienky podľa § 13b.\nVIII.\nKonanie na správnom súde a právny názor správneho súdu\n42. Správny súd v Košiciach ako vecne a miestne príslušný správny súd v konaní vo veciach azylu (§\n206 až § 220 SSP), po oboznámení sa s obsahom súdneho spisu, ako aj pripojeného administratívneho\nspisu, preskúmal správnou žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ČAS:MU-PO-179-35/2024-Ž zo\ndňa 25.03.2025 na pojednávaní konanom dňa 30.07.2025, za účasti žalobkyne, jej právnej zástupkyne\na zástupkyne žalovaného.\n43. Predmetom konania bola správna žaloba o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. ČAS:MUPO-179-35/2024-Ž zo dňa 25.03.2025 o neudelení azylu a neposkytnutí doplnkovej ochrany žalobkyni.\n44. Súd poukazuje na to, že sa jedná o žalobu vo veciach azylu a túto v zmysle § 206 ods. 3 SSP\nposudzoval neformálne a nebol pri jej posudzovaní viazaný žalobnými dôvodmi.\n45. V úvode právneho posúdenia správny súd uvádza, že zásada tzv. materiálnej pravdy má v konaní\no udelenie azylu svoje špecifiká spočívajúce v pravidelnej nedostatočnosti dôkazov preukazujúcich\ndôveryhodnosť žiadateľových tvrdení. Špecifikám konania o medzinárodnej ochrane zodpovedá aj\nštandard a rozloženie dôkazného bremena, ktoré sú vychýlené v prospech žiadateľa o medzinárodnú\nochranu. Pokiaľ ide o bremeno tvrdenia v konaní vo veciach medzinárodnej ochrany, to zaťažuje\nžiadateľa o medzinárodnú ochranu. Pokiaľ ide o bremeno dôkazné, to je už výraznejšie rozložené\nmedzi žiadateľa o medzinárodnú ochranu a správny orgán. Preukazovať jednotlivé fakty je povinný\nprimárne žiadateľ, avšak správny orgán je povinný zabezpečiť k danej žiadosti o medzinárodnú ochranu\nmaximálne možné množstvo dôkazov a informácií, a to ako tých, ktoré vyvracajú tvrdenia žiadateľa, tak\naj tých, ktoré ich podporujú.\n46. Špecifikom konania vo veci medzinárodnej ochrany je rovnako zásada, že pri splnení daných\npodmienok sa uplatňuje pravidlo „v prípade pochybností v prospech žiadateľa o medzinárodnú ochranu“.\nAk sú dané skutočnosti, na základe ktorých možno predpokladať, že k porušeniu základných ľudských\npráv a slobôd žiadateľov o azyl došlo, alebo mohlo by vzhľadom na postavenie žiadateľa v spoločnosti,\n\ns prihliadnutím na jeho presvedčenie, názory, správanie, atď. dôjsť, a správny orgán nemá dostatok\ndôkazov o tom, že to tak nebolo, alebo nemohlo by v budúcnosti byť, potom tieto skutočnosti musí\nsprávny orgán v situácii dôkaznej núdze zohľadniť, a to v prospech žiadateľa o azyl (na porovnanie\nrozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 10Sža/10/2015).\n47. K otázke poskytnutia doplnkovej ochrany žalobkyni, správny súd uvádza, že zmyslom a účelom\ndoplnkovej ochrany je poskytnúť subsidiárnu ochranu tým žiadateľom o medzinárodnú ochranu, ktorým\nnebol udelený azyl, ale u nich by bolo (z dôvodov taxatívne uvedených v zákone o azyle) neúnosné,\nneprimerané, či inak nežiadúce požadovať ich vycestovanie. Hoci sa aplikácia tohto inštitútu doplnkovej\nochrany viaže k objektívnym hrozbám po prípadnom návrate žiadateľa do krajiny pôvodu, teda čiastočne\nk iným skutočnostiam nastávajúcim v odlišnom čase než v prípade aplikácie inštitútu azylu, sú pri\nrozhodovaní o udelení, či neudelení doplnkovej ochrany do značnej miery určujúce tvrdenia samotného\nžalobcu, z nich je potrebné vychádzať.\n48. Samotná existencia politických názorov žalobkyne odlišných od vládnych nie je sama osebe\ndostatočným dôvodom na udelenie azylu, pretože v takomto prípade by nebolo možné preukázať, že\nexistuje dôvod obávať sa prenasledovania za politické názory. Musí byť splnená podmienka poznania\npolitických názorov žalobkyne zo strany štátnych orgánov v krajine jej pôvodu a tieto museli byť\nverejne proklamované, aby bolo možné sa za daných okolností domnievať, že došlo k prenasledovaniu\nžalobkyne za politické názory zo strany štátnych orgánov.\n49. Zároveň nie je povinnosťou žiadateľa o azyl, aby prenasledovanie svojej osoby preukazoval inými\ndôkaznými prostriedkami než vlastnou dôveryhodnou výpoveďou. Je naopak povinnosťou správneho\norgánu, aby v pochybnostiach zhromaždil všetky dostupné dôkazy, ktoré dôveryhodnosť výpovede\nžiadateľa o azyl vyvracajú alebo spochybňujú. Pokiaľ sa teda žiadateľ o azyl po celú dobu konania\nvo veci medzinárodnej ochrany drží jednej dejovej línie, jeho výpoveď je možné i napriek drobným\nnezrovnalostiam označiť za konzistentnú a súladnú s dostupnými informáciami o krajine pôvodu,\npotom je potrebné z takej výpovede vychádzať (na porovnanie rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn.\n1Sža/10/2013).\n50. K otázke dôveryhodnosti výpovede žiadateľa správny súd uvádza, že posudzovanie dôveryhodnosti\nžiadateľa o udelenie azylu je výsledkom celkového hodnotiaceho procesu a úvah žalovaného o\nosobnosti žiadateľa s prihliadnutím na mieru reálnosti, resp. vierohodnosti ním tvrdených dôvodov\nodchodu z krajiny pôvodu v konfrontácii so všeobecne známymi informáciami o krajine pôvodu.\nRozhodujúcimi pre záver o nedôveryhodnosti žiadateľa nemôžu byť len niektoré nepatrné nezrovnalosti\nalebo len omylom vysvetlené nejasnosti v tvrdeniach žiadateľa, ale zásadné rozpory vo výpovediach,\nktoré správny orgán rozpozná.\n51. Podstatou žalobných námietok boli tvrdenia žalobkyne o tom, že vo svojej krajine je politicky\nprenasledovaná a v prípade uväznenia jej hrozí mučenie.\n52. Žalovaný rozhodol o neudelení azylu žalobkyni podľa § 8 Zákona o azyle, keďže žalobkyňa nesplnila\npodmienky na udelenie azylu, nakoľko nemá opodstatnenú obavu z prenasledovania z rasových,\nnárodnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo\npríslušnosti k určitej sociálnej skupine v krajine pôvodu, ani nie je prenasledovaná za uplatňovanie\npolitických práv a slobôd.\n53. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho a súdneho spisu dospel správny súd k záveru,\nže od vydania rozhodnutia došlo k podstatnej zmene okolností v zmysle § 206 ods. 5 SSP, keďže\nžalobkyňa spolu so správnou žalobou predložila úradné predvolanie na políciu zo dňa 25.01.2024, ktoré\nza žalobkyňu prevzala jej sestra, nakoľko v čase doručovania sa žalobkyňa už nachádzala mimo územia\nkrajiny pôvodu. Z obsahu tohto úradného predvolania vyplýva, že ide o vyšetrovanie trestnej veci.\n54. Doručenie úradného predvolania z dôvodu prebiehajúceho trestného vyšetrovania by samo osebe\nnezakladalo dôvod zrušenia rozhodnutia žalovaného. Správny súd vychádzal zo všetkých jednotlivých\nokolností situácie, v ktorej sa žalobkyňa nachádza.\n\n55. Žalobkyňa v priebehu administratívneho konania, ako aj súdneho konania konzistentne tvrdila, že\nformou vyjadrení na sociálnych sieťach, ako aj účasťou na protestoch vystupovala proti vláde vo svojej\nkrajine. Ako dôkaz predložila komunikáciu na sociálnej sieti z roku 2020, kde poukázala na neporiadok\nna verejnom priestranstve. Následne sa v rokoch 2021 a 2022 zúčastnila na protivládnych protestoch,\nza účasť na ktorých bola sankcionovaná pokutou. Podľa jej tvrdení v roku 2024 na sociálnych sieťach\npoukazovala na nedostatky v oblasti samosprávy (2022 – oprava mosta), ako aj na nedostatočné plnenie\nsi kompetencií zo strany polície. Túto komunikáciu však neskôr podľa svojich tvrdení vymazala z dôvodu\nobáv o vlastnú bezpečnosť, ako aj o bezpečnosť svojej matky a sestry.\n56. Zároveň tvrdila, že ju na jej aktivity upozornil sused, ktorý je bývalý policajt a zároveň predseda\nmiestneho výboru pre ochranu revolúcie, že s tým má prestať, že už sa to dostalo do pozornosti\nkompetentných, tieto statusy a takmer všetku komunikáciu na Messengeri vymazala. Žalobkyňa taktiež\ntvrdila, že v roku 2023 jej prostredníctvom jej matky poslala odkaz pani „H.“ z tajnej polície vo Víbora\nPark.\n57. Pokiaľ žalovaný spochybňoval dôveryhodnosť výpovede žalobkyne z dôvodu, že z dostupných\nzdrojov nezistil, že by sa v oblasti Víbora Park nachádzala tajná polícia, správny súd poukazuje na\nobsah správy o krajine pôvodu (str. 27), kde sa uvádza, že Víbora Park je jednou z najmodernejších\na najlepšie organizovaných štvrtí v okrajovej obci, má tiež budovy, ako je stará policajná stanica, ktorá\nbola premenená na školu, zahŕňa niekoľko vyšších stredných škôl, nemocnicu, dve polikliniky, obchodnú\noblasť, mestské kultúrne centrum, sídlo mestskej samosprávy a mestský súd, umeleckú galériu, kino a\niné politické, spoločenské a kultúrne inštitúcie. Pôsobenie tajnej polície v tejto oblasti nie je vylúčené.\n58. Zo správy o krajine pôvodu (č.l. 109 a nasl. administratívneho spisu) vyplýva, že A. má jedno\nz najobmedzujúcejších mediálnych prostredí na svete. Prácu nezávislých médií a novinárov sťažuje\nprijatie nového Trestného zákonníka v máji 2022 a nového zákona o sociálnej komunikácii v máji 2023,\nktorý obsahuje napríklad zákaz „propagácie komunikačnej agresie, ku ktorej dochádza voči krajine“. Je\nzaznamenané vládne prenasledovanie rôznych segmentov spoločnosti, vrátane politických oponentov,\naktivistov, akademikov, umelcov, obhajcov ľudských práv a všetkých disidentských hlasov alebo hlasov,\nktoré nie sú v súlade so záujmami vlády. Vláda oznámila prísne tresty vrátane doživotného väzenia alebo\ntrestu smrti pre tých, ktorí podnecujú protesty prostredníctvom sociálnych médií.\n59. Podľa ustanovenia článku 124.1 Trestného zákonníka z februára 2022, trestného činu\npropagandy proti ústavnému poriadku sa dopustí ten, kto ústnou alebo písomnou propagandou alebo\nakýmkoľvek iným spôsobom podnecuje proti spoločenskému poriadku, medzinárodnej solidarite alebo\nsocialistickému štátu uvedenému v ústave republiky, ak sa na výkon činov použijú sociálne médiá,\ntrestom je odňatie slobody na 4 až 10 rokov.\n60. Amnesty International informovala o novom Trestom zákone zo septembra 2022 v tom zmysle, že\nmnohé ustanovenia Trestného zákona, ktoré sa desaťročia používali na umlčanie a väzenie aktivistov,\nzostávajú zachované. Organizácia Human rights watch informovala v článku Väzenie alebo vyhnanstvo:\nSystematická represia demonštrantov na A. z júla 2021 z 11.07.2022 o uväznení demonštrantov,\nbežných občanov a o podmienkach vo väzení.\n61. Žalobkyňa spolu so správnou žalobou zároveň predložila správu o mučení na A., z ktorej vyplýva,\nže občania odsúdení za politické trestné činy môžu čeliť mučeniu vo väzení, na pojednávaní predložila\ninformácie o politickom prenasledovaní bežných občanov za vyslovovanie politických názorov na\nsociálnych sieťach.\n\nIX.\nZáver\n62. Nakoľko pre správny súd je rozhodujúci stav veci v čase vyhlásenia jeho rozhodnutia a od vydania\nrozhodnutia žalovaného sa podstatne zmenili okolnosti veci, správny súd zrušil rozhodnutie žalovaného\npostupom podľa § 206 ods. 5 SSP a vec mu vrátil na ďalšie konanie.\n\n63. V ďalšom konaní bude úlohou žalovaného zaoberať sa tým, či žalobkyňu vzhľadom na jej\ndoterajšie pôsobenie možno označiť ako všeobecne známu bojom proti režimu v krajine, vyhodnotiť,\nči skutočnosti uvádzané žalobkyňou napĺňajú znaky prenasledovania podľa ich charakteru a intenzity,\nako aj zodpovedať otázku, či úradné predvolanie zo dňa 24.01.2024 môže nasvedčovať tomu, že\nžalobkyňa by bola v prípade návratu do krajiny vystavená politickému prenasledovaniu, prípadne\nmučeniu, v kontexte právneho názoru správneho súdu vyjadreného v bodoch 44 až 51 tohto rozsudku.\n64. O náhrade trov účastníkov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 3 písm. b) SSP tak, že účastníkom\nnárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko rozhodnutie žalovaného bolo zrušené podľa § 206\nods. 5 SSP.\n65. O náhrade trov konania štátu vzniknutých v súvislosti s tlmočením na pojednávaní dňa 30.07.2025\nsúd rozhodol podľa § 173 SSP tak, že náhradu trov konania štátu nepriznal, nakoľko v zmysle § 54 ods.\n2 SSP trovy spojené s tým, že účastník konania koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému\nrozumie, znáša štát.\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá sa podáva na Správnom súde v Košiciach\nv lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu.\nV kasačnej sťažnosti sa uvedú všeobecné náležitostí podania podľa § 57 Správneho súdneho poriadku\nto znamená, ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje,\npodpis a spisová značka konania. Ďalej sa v kasačnej sťažnosti musí uviesť označenie napadnutého\nrozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich\nskutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len\n\"sťažnostné body\") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 Správneho súdneho poriadku odôvodniť len tým, že\nsprávny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo\nj) podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa\nvymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom\n\nspočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že\nsťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. Sťažnostné body možno meniť len do\nuplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}