Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 19Sas/3/2025 0925100121 21. 11. 2025 JUDr. Jozef Sábo, PhD. ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024 takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024. II. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2024 a vec jej vracia na ďalšie konanie. III. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie žalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa 17.10.2024 o priznaní nároku na materské žalobkyni za obdobie od 19.09.2024 do zániku nároku na materské vo výške 36,32362500 eur za deň (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, „správny orgán prvého stupňa“ a „sporná výška materského“). 2. Žalobkyňa bola zamestnankyňa u zamestnávateľa VSL Software, a.s., IČO: 31 699 626, so sídlom Lomená 1663/8, Košice (ďalej aj „zamestnávateľ“ alebo „zamestnávateľ žalobkyne“). Žalobkyňa mala so zamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2008 v znení neskorších dodatkov. Podľa dohody o zmene pracovných podmienok č. 6 k tejto pracovnej zmluve bol druh práce žalobkyne od 01.01.2015 určený ako „Sofvérový špecialista“ so základnou mzdou 1.250,- Eur mesačne. Žalobkyňa v období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 čerpala rodičovskú dovolenku. 3. Žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa 05.01.2024, podľa ktorej jej pracovný pomer skončil dňa 11.01.2024. Žalobkyňa za mesiac január 2024 dosiahla hrubú mzdu vo výške 3490,38 Eur [z toho 57,70 Eur bola náhrada prímu za 1 deň čerpania dovolenky a suma 3.432,68 Eur bolo preplatenie nevyčerpanej dovolenky za minulé obdobia](potvrdenie o príjme, vydané zamestnávateľom zo dňa 17.06.2024; výplatná páska vystavená zamestnávateľom za obdobie 1/2024, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu).
4. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 19.09.2024. Na základe lekárskeho potvrdenia zo dňa 24.09.2024 bol očakávaný deň pôrodu 14.11.2024 [žalobkyňa si teda nárok na materské uplatnila v ochrannej lehote podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)]. 5. Správny orgán prvého stupňa priznal žalobkyni nárok na materské vo vyššie uvedenej výške. Vo svojom rozhodnutí konštatoval, že (doslovne citované) „Na základe údajov poskytnutých zamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných ustanovení pravedpodobný zistený denný vymeriavací základ menovanej na určenie výšky nemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 48,4315 Eur. 75 % z tejto sumy je 36,32362500 eur“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2). 6. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05.11.2024, v ktorom namietala výšku nemocenskej dávky. Žalobkyňa poukázala na to, že v jej prípade by mala byť výška materskej stanovená na základe pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý má byť vyšší než bol určený správnym orgánom prvého stupňa. 7. Žalovaná o odvolaní rozhodla, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa nemala v rozhodujúcom období roku 2023 [§ 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení] vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie (ďalej aj „vymeriavací základ“). Z tohto dôvodu sa má výška nemocenskej dávky určiť z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Takto určený pravdepodobný vymeriavací základ sa podľa žalovanej zhodoval s vymeriavacím základom tak ako bol tento určený správnym orgánom prvého stupňa. 8. Žalobkyňa v správnej žalobe: (i) namietala, že pri určení jej predpokladaného denného vymeriavacieho základu je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosiahla v mesiaci január 2024 [pričom z tohto príjmu bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie], (ii) namietala, že pri stanovení predpokladaného denného vymeriavacieho základu bolo potrebné zohľadniť vývoj mzdy pre danú pracovnú pozíciu v ekonomike, ako aj zvýšenie minimálnej mzdy [vzhľadom na súvisiaci koeficient náročnosti práce], (iii) žalobkyňa poukazovala na to, že nedošlo k účelovému konaniu z jej strany. 9. Žalovaná k správnej žalobe poukázala na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a navrhla žalobu zamietnuť (vyjadrenie žalovanej zo dňa 31.03.2025). Následne sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovaná sa konkrétne nevyjadrila k žalobným bodom a zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe (vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.04.2025). 10. Správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, a preto preskúmal napadnuté rozhodnutie taktiež nad rámec žalobných bodov [§ 134 ods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „SSP“ )]. 11. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.11.2025. Na pojednávanie sa dostavil zástupca žalobkyne splnomocnený na jej zastupovanie na tomto pojednávaní ako aj žalovaná. Účastníci konania zotrvali na dôvodoch uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Správny súd na tomto pojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa. II. Vybrané ustanovenia právnych predpisov 12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové poistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné dôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu, ktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto právneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. (...) 13. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku
posledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie; ochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom. 14. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej lehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku nemocenského poistenia. 15. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa od vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak. 16. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Denný vymeriavací základ na určenie výšky nemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na nemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací základ sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor. 17. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení Výška nemocenskej dávky sa určuje z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období uvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie. 18. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky. 19. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ zamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali v rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z dôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského poistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného nemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok, je jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako. Pravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré vznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie nemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia. III. Posúdenie správnym súdom 20. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním, ktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle žalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom. 21. Pri hodnotení žalobných bodov (i) a (ii) je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré nastali na strane žalobkyne. Vo veci nebolo sporné, že žalobkyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky nemala vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie [§ 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení]. Keďže dôvodom, pre ktorý nemala žalobkyňa vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie bolo čerpanie rodičovskej dovolenky, tak sa výška jej nemocenskej dávky mala určiť z predpokladaného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.
22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim pre výrok napadnutého rozhodnutia bola aplikácia § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Toto zákonné ustanovenie vymedzuje predpokladaný denný vymeriavací základ ako vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ a to „za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“. Tieto zákonné pojmy mala teda žalovaná podrobiť dôslednému výkladu. 23. V prípade žalobkyne nárok na materské vznikol v ochrannej lehote [§ 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení]. Preto podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa u nej rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu zisťovalo ku dňu zániku jej nemocenského poistenia [zánik nemocenského poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastal u žalobkyne dňom 11.01.2024, teda skončením jej pracovného pomeru u zamestnávateľa]. V tejto súvislosti považoval správny súd za potrebné zodpovedať otázku, nakoľko je nutné túto okolnosť zohľadniť pri výklade slovného spojenia „za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“. Ustanovenie § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení hovorí iba o zisťovaní rozhodného obdobia a nie o rozhodnom dni. Toto ustanovenie sa taktiež vzťahuje iba na rozhodné obdobie pre určenie denného vymeriavacieho základu a teda nemá vecný dosah na určenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu. Dôsledok § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení je ten, že v rámci menovateľa, ktorým sa vykonáva podiel pri určovaní denného vymeriavacieho základu [§ 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení] nebudú zahrnuté dni počas ktorých trvala ochranná doba. U žalobkyne bolo správne konštatované, že v rozhodnom období vymeriavací základ nezískala. Preto podľa názoru správneho súdu deň zániku nemocenského poistenia nie je v tomto prípade možné stotožniť s dňom vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky. 24. Správny súd považoval za potrebné slovné spojenie „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“ vykladať autonómne v kontexte príslušnej nemocenskej dávky. U žalobkyne sa jednalo o nemocenskú dávku vo forme materského. Slovný výraz „dôvod“ je teda nutné stotožniť s právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na materské. Právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na materské je trvanie tehotenstva od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. [§ 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení]. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade túto právnu skutočnosť nutné stotožniť s obsahom pojmu dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky pre účely aplikácie § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. 25. U žalobkyne bol očakávaným dňom pôrodu 14. november 2024, pričom žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom [od 19. septembra 2024]. V tento deň jej teda vznikol dôvod na poskytnutie materského v kontexte § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Preto rozhodujúcim mesiacom pre zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol u žalobkyne mesiac september 2024. Teda samotná skutočnosť, že nárok na nemocenské u žalobkyne vznikol v ochrannej lehote nemala vplyv na to, že dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky skutočne nastal až v mesiaci september 2024. 26. Vzhľadom k tomu, že u žalobkyne sa prihliadalo na ochrannú dobu, tak september 2024 nastal až po skončení jej pracovného pomeru ako aj jej nemocenského poistenia. Avšak tento výkladový dôsledok nie je neprijateľný, keďže pri predpokladanom dennom vymeriavacom základe sa jedná len predpokladanú číselnú kategóriu [keďže poistená osoba v prípade aplikácie 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení denný vymeriavací základ nemá]. Zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu teda nie je bezprostredne závislé od aktuálnych údajov týkajúcich sa platenia nemocenského poistenia v rozhodujúcom mesiaci. Uvedené vyplýva aj zo slovného spojenia „by sa platilo“ použitého v tejto zákonnej norme namiesto deskriptívneho slovného spojenia „platilo sa“. 27. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd nemohol akceptovať, že rozhodujúcim mesiacom pre určenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol u žalobkyne mesiac január 2024. Preto žalobný bod (i) nepovažoval správny súd za dôvodný. 28. Slovné spojenie „vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ je potrebné vykladať tak, že sa jedná o denný vymeriavací základ, ktorý by žalobkyňa pravdepodobne dosiahla v rozhodujúcom mesiaci [za predpokladu, ak by u nej naďalej trval príslušný pracovný pomer]. Preto podľa názoru správneho súdu, by sa malo u žalobkyne jednať o číselný údaj stanovený za predpokladu, že by
pracovný pomer zostal zachovaný [za pôvodne dohodnutých podmienok] i v mesiaci september 2024. Predpokladá sa teda trvanie pôvodného pracovného pomeru, z ktorého by sa platilo poistné, a to za obvyklých okolností pracovno-právneho vzťahu. V prípade akceptovania takéhoto výkladu, potom predpokladaný denný vymeriavací základ bude vychádzať z reality aká skutočne existovala v rámci pôvodného pracovno-právneho vzťahu. Bude sa teda jednať o racionálny [nearbitrárny] predpoklad založený na akceptovateľných induktívnych východiskách. 29. Z týchto dôvodov je pri subsumpcii do pojmu „z ktorého by sa platilo poistné“ potrebné vylúčiť okolnosti, ktoré nastali výnimočne v rámci pracovno-právneho vzťahu a zároveň tie, ktoré bezprostredne nevyplývajú z príslušného pracovno-právneho vzťahu. Preto nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou v tom, že výška mzdy, ktorú dosiahla v mesiaci január 2024, by mala byť považovaná za sumu determinujúcu jej predpokladaný denný vymeriavací základ. Do takejto výšky mzdy bola premietnutá taktiež náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ktorá jej bola poskytnutá práve z dôvodu skončenia jej pracovného pomeru u zamestnávateľa. Nejednalo sa teda o skutočnosť, ktorá by za bežných okolností nastala počas mesiaca za obvyklého trvania jej pracovno-právneho vzťahu. 30. Zároveň správny súd nemohol súhlasiť so žalobkyňou v tom, že by sa mali v prípade predpokladaného denného vymeriavacieho základu zohľadniť makroekonomické ukazovatele, prípadné zmeny minimálnej mzdy. Takéto okolnosti sú vo vzťahu k pôvodnej mzde iba hypotetického charakteru. Ohľadom týchto okolností nemožno s určitosťou predpokladať, či by súvisiaca zmena mzdy žalobkyne i nastala. Takáto zmena podmienok pracovno-právneho vzťahu totižto predpokladá súhlas zamestnávateľa. Avšak zamestnávateľ vystupuje v pracovno-právnom vzťahu ako subjekt s autonómnou vôľou, a jeho prípadné konanie vedúce k zvýšeniu mzdy nemožno predikovať. Zároveň takéto ukazovatele majú všeobecný charakter a nemožno ich konkrétne vyčísliť v rozsahu [hypotetickej] zmeny mzdy. Preto takéto faktory nemožno použiť ako akceptovateľné východiská pri aproximovaní predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Na jeho určenie teda možno použiť iba mzdové podmienky pracovno-právneho vzťahu, tak ako boli v skutočnosti so zamestnávateľom dohodnuté. 31. Preto pri stanovení predpokladaného denného vymeriavacieho základu je nutné vychádzať z predpokladu, že by mzdové podmienky [aktuálne v čase ukončenia pracovného pomeru a nemocenského poistenia] v nezmenenej podobe trvali i v rozhodujúcom mesiaci. Jediným explicitne zákonným korektívom v tomto smere je požiadavka, že predpokladaný denný vymeriavací základ nesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského poistenia [§ 57 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení]. Avšak takáto situácia u žalobkyne nenastala. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný. 32. Na pojednávaní zástupca žalobkyne poukázal na potrebu uplatnenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení v tomto prípade. Podľa správneho súdu tomu bráni tá skutočnosť, že právna úprava § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení je komplexná a vystupuje v pomere špeciality k § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení. Zároveň uplatnenie § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení by neviedlo ani v teoretickej rovine k výhodnejším dôsledkom pre žalobkyňu. 33. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie nevytýkalo účelovosť v konaní žalobkyne. Preto tento žalobný bod nebol relevantný pre právne posúdenie veci. 34. Žalobkyňa vo vyššie uvedených žalobných bodoch (i) a (ii) namietala stanovenie výšky predpokladaného denného vymeriavacieho základu v napadnutom rozhodnutí. Tieto žalobné body teda bezprostredne súvisia s kvalitou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Keďže správny súd nebol vo veci viazaný rozsahom žalobných bodov, tak pristúpil taktiež k posúdeniu kvality odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vo svetle zákonnej požiadavky na preskúmateľnosť individuálneho správneho aktu. Takýto postup sa javil byť v danom prípade na mieste aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola vo veci právne zastúpená. Preto správny súd nevidel v takomto právnom posúdení napadnutého rozhodnutia porušenie zásady vigilantibus iura scripta sunt [právo patrí bdelým] a ani zásady est modus in rebus, sunt certi denique fines [všetko má svoju mieru].
35. V napadnutom rozhodnutí síce žalovaná poukázala na platobné pomery, ktoré dosahovala žalobkyňa u svojho zamestnávateľa, avšak tieto okolnosti uviedla iba popisným spôsobom [teda zhrnutím výšky dosahovaných príjmov žalobkyne]. Žalovaná tieto skutkové okolnosti relevantne nezasadila do kontextu právnej subsumpcie pod § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V napadnutom rozhodnutí chýba extrapolovanie týchto informácii do budúcna k momentu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky žalobkyni. Zároveň rozhodujúci mesiac pre určenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalovaná riadne neustálila. 36. Hodnotenie žalovanej sa obmedzilo na rozbor uplatnenia zásad zákona o sociálnom poistení ako aj minulého stavu, ktorý existoval u žalobkyne v predchádzajúcich obdobiach. I v prípade, že by bolo možné takéto mzdové pomery žalobkyne použiť pri stanovení jej predpokladaného denného vymeriavacieho základu, tak v napadnutom rozhodnutí chýba právna úvaha, ktorá by takýto postup žalovanej riadne vysvetlila. Zároveň bolo potrebné, aby sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne vysporiadala s výšku príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci január 2024. [porovnaním jeho skladby s obvyklými mzdovými podmienkami žalobkyne]. Takáto kľúčová právna úvaha chýbala v napadnutom rozhodnutí [v súlade s tým, čo správny súd uviedol k (i) a (ii) žalobnému bodu]. Uvedenú právnu úvahu nemôže nahrádzať uplatnenie zásad zákona o sociálnom poistení. Takéto [zo zákona] emanujúce zásady nezakladajú priamo práva a povinnosti adresátom právnych noriem. Preto vo vzťahu k výroku napadnutého rozhodnutia je ich izolované použitie nedostatočné pre riadne zdôvodnenie prijatých záverov žalovanej. Takéto zásady by mohli slúžiť iba ako podporné dôvody právnej argumentácie založenej na výklade samotného normatívneho textu zákona. 37. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazovalo vadu nepreskúmateľnosti pre nedostatok dôvodov [priamo a bezprostredne súvisiacich s výrokom napadnutého rozhodnutia]. Takáto vada sa týka taktiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa okrem citácie zákonných ustanovení, v zásade neuvádzajú dôvody ako správny orgán prvého stupňa ustálil výšku predpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Správny súd v tomto type konania nenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Súdne konanie pred správnym súdom nemôže slúžiť na konvalidáciu takejto vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa má právo, aby získala konkrétnu odpoveď na všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky svojej veci priamo v napadnutom rozhodnutí. 38. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, keďže boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP]. 39. Záväzný právny názor správneho súdu: správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodne o žiadosti žalobkyne vo veci ňou uplatneného nároku na výplatu materského. Takéto budúce rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň sa musí riadnym [adresným] spôsobom vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami veci za použitia právnych záverov formulovaných v tomto rozsudku k žalobným bodom (i) a (ii). 40. Správny súd priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže mala vo veci plný úspech [§ 167 SSP]. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak a/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť a/ označenie napadnutého rozhodnutia, b/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.