{"guid": "5f8860fb-164d-4eba-be1d-d9f24b9fb1ab:2a9fc273-dd66-42b0-bf38-f08ac87fd75b", "ecli": "ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1", "spisova_znacka": "19Sas/3/2025", "nazov": "Rozsudok Správneho súdu v Košiciach sp. zn. 19Sas/3/2025 z 21. 11. 2025", "citacia": "rozsudok Správneho súdu v Košiciach z 21. novembra 2025, sp. zn. 19Sas/3/2025, ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1", "identifikacne_cislo": "0925100121", "sud": {"guid": "sud_178", "nazov": "Správny súd v Košiciach", "typ": "spravny", "slug": "spravny-sud-v-kosiciach"}, "sudca": "JUDr. Jozef Sábo, PhD.", "sudca_id": 1008, "sudca_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/sudca/judr-jozef-sabo-phd-1008", "datum_vydania": "2025-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "7Ssk/44/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "2929c6bc-5f78-4bf3-940c-ad3acec21670:266f34c1-722f-4533-8eb2-fd03237e0ac4", "datum": "2026-06-25", "vztah": "zrusene"}, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "nazov": "§ 20 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-20.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-20"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-c", "nazov": "§ 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-32.odsek-2.pismeno-c", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-32"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-8", "nazov": "§ 54 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-54.odsek-8", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-54"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-2", "nazov": "§ 48 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-48.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-48"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55.odsek-1", "nazov": "§ 55 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-55.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-55"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-1", "nazov": "§ 57 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-1", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}, {"iri": "/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-4", "nazov": "§ 57 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2003/461/#paragraf-57.odsek-4", "judikatura_url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/predpis/461-2003/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2003/461#paragraf-20", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-32", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-54", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-48", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-55", "/SK/ZZ/2003/461#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "pdf", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/2a9fc273-dd66-42b0-bf38-f08ac87fd75b", "zdroj": "infosud", "url": "https://sk.advokati.digital/judikatura/r/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1", "api_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1", "text_url": "https://sk.advokati.digital/api/v1/judikatura/ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd:\nSpisová značka:\nIdentifikačné číslo súdneho spisu:\nDátum vydania rozhodnutia:\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ:\nECLI:\n\nSprávny súd v Košiciach\n19Sas/3/2025\n0925100121\n21. 11. 2025\nJUDr. Jozef Sábo, PhD.\nECLI:SK:SpSKE:2025:0925100121.1\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\nSprávny súd v Košiciach sudcom JUDr. Jozefom Sábom, PhD., v právnej veci žalobkyne: A. B. C., nar.\nXX.XX.XXXX, trvale bytom D. XX, E., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29.\naugusta č. 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXX-X/XXXX-XX\nzo dňa 09.12.2024 takto\nrozhodol:\nI. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXXXX-X/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024.\nII. Z r u š u j e rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo dňa\n17.10.2024 a vec jej vracia na ďalšie konanie.\nIII. P r i z n á v a žalobkyni voči žalovanej právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania.\nodôvodnenie:\nI.\n1. Správnou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovanej č. XXXXXX/XXXX-XX zo dňa 09.12.2024 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“), ktorým bolo zamietnuté odvolanie\nžalobcu a potvrdené rozhodnutie Sociálnej poisťovne, pobočky Košice č. XXX-XXXXXX-XXXX/XXXX zo\ndňa 17.10.2024 o priznaní nároku na materské žalobkyni za obdobie od 19.09.2024 do zániku nároku\nna materské vo výške 36,32362500 eur za deň (ďalej aj „prvostupňové rozhodnutie“, „správny orgán\nprvého stupňa“ a „sporná výška materského“).\n2. Žalobkyňa bola zamestnankyňa u zamestnávateľa VSL Software, a.s., IČO: 31 699 626, so sídlom\nLomená 1663/8, Košice (ďalej aj „zamestnávateľ“ alebo „zamestnávateľ žalobkyne“). Žalobkyňa mala so\nzamestnávateľom uzatvorenú pracovnú zmluvu zo dňa 24.06.2008 v znení neskorších dodatkov. Podľa\ndohody o zmene pracovných podmienok č. 6 k tejto pracovnej zmluve bol druh práce žalobkyne od\n01.01.2015 určený ako „Sofvérový špecialista“ so základnou mzdou 1.250,- Eur mesačne. Žalobkyňa\nv období od 28. mája 2021 do 10. januára 2024 čerpala rodičovskú dovolenku.\n3. Žalobkyňa uzatvorila so zamestnávateľom dohodu o skončení pracovného pomeru zo dňa\n05.01.2024, podľa ktorej jej pracovný pomer skončil dňa 11.01.2024. Žalobkyňa za mesiac január 2024\ndosiahla hrubú mzdu vo výške 3490,38 Eur [z toho 57,70 Eur bola náhrada prímu za 1 deň čerpania\ndovolenky a suma 3.432,68 Eur bolo preplatenie nevyčerpanej dovolenky za minulé obdobia](potvrdenie\no príjme, vydané zamestnávateľom zo dňa 17.06.2024; výplatná páska vystavená zamestnávateľom za\nobdobie 1/2024, ktoré sú súčasťou administratívneho spisu).\n\n4. Žalobkyňa si uplatnila nárok na materské od 19.09.2024. Na základe lekárskeho potvrdenia zo\ndňa 24.09.2024 bol očakávaný deň pôrodu 14.11.2024 [žalobkyňa si teda nárok na materské uplatnila\nv ochrannej lehote podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v znení\nneskorších predpisov (ďalej aj „zákon o sociálnom poistení“)].\n5. Správny orgán prvého stupňa priznal žalobkyni nárok na materské vo vyššie uvedenej výške.\nVo svojom rozhodnutí konštatoval, že (doslovne citované) „Na základe údajov poskytnutých\nzamestnávateľom a evidovaných v informačnom systéme Sociálnej poisťovne a vyššie citovaných\nustanovení pravedpodobný zistený denný vymeriavací základ menovanej na určenie výšky\nnemocenskej dávky po zaokrúhlení na štyri desatinné miesta nahor je 48,4315 Eur. 75 % z tejto sumy\nje 36,32362500 eur“ (rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, s. 2).\n6. Žalobkyňa podala voči tomuto rozhodnutiu odvolanie zo dňa 05.11.2024, v ktorom namietala výšku\nnemocenskej dávky. Žalobkyňa poukázala na to, že v jej prípade by mala byť výška materskej stanovená\nna základe pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ktorý má byť vyšší než bol určený\nsprávnym orgánom prvého stupňa.\n7. Žalovaná o odvolaní rozhodla, tak ako je uvedené vyššie. Žalovaná konštatovala, že žalobkyňa\nnemala v rozhodujúcom období roku 2023 [§ 54 ods. 1 zákona o sociálnom poistení] vymeriavací základ\nna platenie poistného na nemocenské poistenie (ďalej aj „vymeriavací základ“). Z tohto dôvodu sa má\nvýška nemocenskej dávky určiť z pravdepodobného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení. Takto určený pravdepodobný vymeriavací základ sa podľa žalovanej\nzhodoval s vymeriavacím základom tak ako bol tento určený správnym orgánom prvého stupňa.\n8. Žalobkyňa v správnej žalobe: (i) namietala, že pri určení jej predpokladaného denného\nvymeriavacieho základu je potrebné vychádzať z príjmu, ktorý dosiahla v mesiaci január 2024 [pričom\nz tohto príjmu bolo zaplatené poistné na nemocenské poistenie], (ii) namietala, že pri stanovení\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu bolo potrebné zohľadniť vývoj mzdy pre danú\npracovnú pozíciu v ekonomike, ako aj zvýšenie minimálnej mzdy [vzhľadom na súvisiaci koeficient\nnáročnosti práce], (iii) žalobkyňa poukazovala na to, že nedošlo k účelovému konaniu z jej strany.\n9. Žalovaná k správnej žalobe poukázala na dôvody uvedené v napadnutom rozhodnutí a navrhla žalobu\nzamietnuť (vyjadrenie žalovanej zo dňa 31.03.2025). Následne sa žalobkyňa vyjadrila, že žalovaná\nsa konkrétne nevyjadrila k žalobným bodom a zotrvala na dôvodoch uvedených v správnej žalobe\n(vyjadrenie žalobkyne zo dňa 29.04.2025).\n10. Správny súd v konaní o žalobe v sociálnych veciach fyzickej osoby nie je viazaný rozsahom\na dôvodmi žaloby, a preto preskúmal napadnuté rozhodnutie taktiež nad rámec žalobných bodov [§ 134\nods. 2 písm. d) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej\naj „SSP“ )].\n11. Správny súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 21.11.2025. Na pojednávanie sa dostavil zástupca\nžalobkyne splnomocnený na jej zastupovanie na tomto pojednávaní ako aj žalovaná. Účastníci konania\nzotrvali na dôvodoch uvedených v predchádzajúcich písomných podaniach. Správny súd na tomto\npojednávaní vyhlásil tento rozsudok, ktorým zrušil napadnuté rozhodnutie ako aj rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa.\nII.\nVybrané ustanovenia právnych predpisov\n12. Podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Povinné nemocenské poistenie, povinné dôchodkové\npoistenie a povinné poistenie v nezamestnanosti zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 1 a § 4b a povinné\ndôchodkové poistenie zamestnanca uvedeného v § 4 ods. 2 vzniká odo dňa vzniku právneho vzťahu,\nktorý zakladá právo na príjem uvedený v § 3 ods. 1 písm. a) a ods. 2 a 3, a zaniká dňom zániku tohto\nprávneho vzťahu, ak tento zákon neustanovuje inak. (...)\n13. Podľa § 32 ods. 2 písm. c) zákona o sociálnom poistení poistenkyne, ktorej prvý deň 42. týždňa\npred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným lekárom spadá do obdobia 180 dní odo dňa zániku\n\nposledného nemocenského poistenia, je osem mesiacov, ak jej nevzniklo nové nemocenské poistenie;\nochranná lehota začína plynúť od začiatku 40. týždňa pred očakávaným dňom pôrodu prvýkrát určeným\nlekárom.\n14. Podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení Ak nárok na nemocenskú dávku vznikol v ochrannej\nlehote, rozhodujúce obdobie na zistenie denného vymeriavacieho základu sa zisťuje ku dňu zániku\nnemocenského poistenia.\n15. Podľa § 48 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Poistenkyni vzniká nárok na materské od začiatku\nšiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom, najskôr od začiatku ôsmeho týždňa\npred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. Nárok na materské zaniká uplynutím 34. týždňa\nod vzniku nároku na materské, ak tento zákon neustanovuje inak.\n16. Podľa § 55 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Denný vymeriavací základ na určenie výšky\nnemocenskej dávky je podiel súčtu vymeriavacích základov, z ktorých poistenec zaplatil poistné na\nnemocenské poistenie v rozhodujúcom období a počtu dní rozhodujúceho obdobia. Denný vymeriavací\nzáklad sa zaokrúhľuje na štyri desatinné miesta nahor.\n17. Podľa § 57 ods. 1 písm. a) zákona o sociálnom poistení Výška nemocenskej dávky sa určuje\nz pravdepodobného denného vymeriavacieho základu, ak poistenec nemal v rozhodujúcom období\nuvedenom v § 54 vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie.\n18. Podľa § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ je\njedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky.\n19. Podľa § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení Pravdepodobný denný vymeriavací základ\nzamestnanca a povinne nemocensky poistenej samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorí nemali\nv rozhodujúcom období vymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie z\ndôvodu dočasnej pracovnej neschopnosti, poberania materského, prerušenia povinného nemocenského\npoistenia zamestnanca z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky alebo z dôvodu prerušenia povinného\nnemocenského poistenia samostatne zárobkovo činnej osoby, ktorá má nárok na rodičovský príspevok,\nje jedna tridsatina vymeriavacieho základu, z ktorého by sa platilo poistné na nemocenské poistenie za\nkalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky; § 55 ods. 2 platí rovnako.\nPravdepodobný denný vymeriavací základ podľa prvej vety na určenie sumy materského, na ktoré\nvznikne ďalší nárok poistencovi, ktorý po vzniku predchádzajúceho nároku na materské získal obdobie\nnemocenského poistenia len z dôvodu poberania materského alebo podľa § 49a ods. 1, nesmie byť\nnižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných vymeriavacích\nzákladov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého nemocenského\npoistenia.\nIII.\nPosúdenie správnym súdom\n20. Správny súd sa oboznámil s napadnutým rozhodnutím, prvostupňovým rozhodnutím, konaním,\nktoré ich vydaniu predchádzalo, a súvisiacim administratívnym spisom ako i súdnym spisom. Vo svetle\nžalobných bodov tieto posúdil a dospel k nasledovným záverom.\n21. Pri hodnotení žalobných bodov (i) a (ii) je potrebné zohľadniť všetky okolnosti, ktoré nastali na\nstrane žalobkyne. Vo veci nebolo sporné, že žalobkyňa z dôvodu čerpania rodičovskej dovolenky nemala\nvymeriavací základ na platenie poistného na nemocenské poistenie [§ 57 ods. 1 písm. a) zákona\no sociálnom poistení]. Keďže dôvodom, pre ktorý nemala žalobkyňa vymeriavací základ na platenie\npoistného na nemocenské poistenie bolo čerpanie rodičovskej dovolenky, tak sa výška jej nemocenskej\ndávky mala určiť z predpokladaného denného vymeriavacieho základu podľa § 57 ods. 4 zákona\no sociálnom poistení.\n\n22. Z vyššie uvedeného vyplýva, že rozhodujúcim pre výrok napadnutého rozhodnutia bola aplikácia\n§ 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. Toto zákonné ustanovenie vymedzuje predpokladaný denný\nvymeriavací základ ako vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ a to „za kalendárny mesiac,\nv ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“. Tieto zákonné pojmy mala teda žalovaná\npodrobiť dôslednému výkladu.\n23. V prípade žalobkyne nárok na materské vznikol v ochrannej lehote [§ 32 ods. 2 písm. c) zákona\no sociálnom poistení]. Preto podľa § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení sa u nej rozhodujúce obdobie\nna zistenie denného vymeriavacieho základu zisťovalo ku dňu zániku jej nemocenského poistenia [zánik\nnemocenského poistenia podľa § 20 ods. 1 zákona o sociálnom poistení nastal u žalobkyne dňom\n11.01.2024, teda skončením jej pracovného pomeru u zamestnávateľa]. V tejto súvislosti považoval\nsprávny súd za potrebné zodpovedať otázku, nakoľko je nutné túto okolnosť zohľadniť pri výklade\nslovného spojenia „za kalendárny mesiac, v ktorom vznikol dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“.\nUstanovenie § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení hovorí iba o zisťovaní rozhodného obdobia\na nie o rozhodnom dni. Toto ustanovenie sa taktiež vzťahuje iba na rozhodné obdobie pre určenie\ndenného vymeriavacieho základu a teda nemá vecný dosah na určenie predpokladaného denného\nvymeriavacieho základu. Dôsledok § 54 ods. 8 zákona o sociálnom poistení je ten, že v rámci\nmenovateľa, ktorým sa vykonáva podiel pri určovaní denného vymeriavacieho základu [§ 55 ods. 1\nzákona o sociálnom poistení] nebudú zahrnuté dni počas ktorých trvala ochranná doba. U žalobkyne\nbolo správne konštatované, že v rozhodnom období vymeriavací základ nezískala. Preto podľa názoru\nsprávneho súdu deň zániku nemocenského poistenia nie je v tomto prípade možné stotožniť s dňom\nvzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej dávky.\n24. Správny súd považoval za potrebné slovné spojenie „dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky“\nvykladať autonómne v kontexte príslušnej nemocenskej dávky. U žalobkyne sa jednalo o nemocenskú\ndávku vo forme materského. Slovný výraz „dôvod“ je teda nutné stotožniť s právnou skutočnosťou\nzakladajúcou vznik nároku na materské. Právnou skutočnosťou zakladajúcou vznik nároku na materské\nje trvanie tehotenstva od začiatku šiesteho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,\nnajskôr od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom, a ak porodila skôr, odo dňa pôrodu. [§ 48 ods. 2\nzákona o sociálnom poistení]. Podľa názoru správneho súdu je v tomto prípade túto právnu skutočnosť\nnutné stotožniť s obsahom pojmu dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky pre účely aplikácie § 57\nods. 4 zákona o sociálnom poistení.\n25. U žalobkyne bol očakávaným dňom pôrodu 14. november 2024, pričom žalobkyňa si uplatnila nárok\nna materské od začiatku ôsmeho týždňa pred týmto dňom [od 19. septembra 2024]. V tento deň jej\nteda vznikol dôvod na poskytnutie materského v kontexte § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení.\nPreto rozhodujúcim mesiacom pre zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol\nu žalobkyne mesiac september 2024. Teda samotná skutočnosť, že nárok na nemocenské u žalobkyne\nvznikol v ochrannej lehote nemala vplyv na to, že dôvod na poskytnutie nemocenskej dávky skutočne\nnastal až v mesiaci september 2024.\n26. Vzhľadom k tomu, že u žalobkyne sa prihliadalo na ochrannú dobu, tak september 2024 nastal až po\nskončení jej pracovného pomeru ako aj jej nemocenského poistenia. Avšak tento výkladový dôsledok nie\nje neprijateľný, keďže pri predpokladanom dennom vymeriavacom základe sa jedná len predpokladanú\nčíselnú kategóriu [keďže poistená osoba v prípade aplikácie 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení\ndenný vymeriavací základ nemá]. Zistenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu teda\nnie je bezprostredne závislé od aktuálnych údajov týkajúcich sa platenia nemocenského poistenia\nv rozhodujúcom mesiaci. Uvedené vyplýva aj zo slovného spojenia „by sa platilo“ použitého v tejto\nzákonnej norme namiesto deskriptívneho slovného spojenia „platilo sa“.\n27. Z vyššie uvedeného dôvodu správny súd nemohol akceptovať, že rozhodujúcim mesiacom pre\nurčenie predpokladaného denného vymeriavacieho základu bol u žalobkyne mesiac január 2024. Preto\nžalobný bod (i) nepovažoval správny súd za dôvodný.\n28. Slovné spojenie „vymeriavací základ, z ktorého by sa platilo poistné“ je potrebné vykladať tak, že\nsa jedná o denný vymeriavací základ, ktorý by žalobkyňa pravdepodobne dosiahla v rozhodujúcom\nmesiaci [za predpokladu, ak by u nej naďalej trval príslušný pracovný pomer]. Preto podľa názoru\nsprávneho súdu, by sa malo u žalobkyne jednať o číselný údaj stanovený za predpokladu, že by\n\npracovný pomer zostal zachovaný [za pôvodne dohodnutých podmienok] i v mesiaci september 2024.\nPredpokladá sa teda trvanie pôvodného pracovného pomeru, z ktorého by sa platilo poistné, a to\nza obvyklých okolností pracovno-právneho vzťahu. V prípade akceptovania takéhoto výkladu, potom\npredpokladaný denný vymeriavací základ bude vychádzať z reality aká skutočne existovala v rámci\npôvodného pracovno-právneho vzťahu. Bude sa teda jednať o racionálny [nearbitrárny] predpoklad\nzaložený na akceptovateľných induktívnych východiskách.\n29. Z týchto dôvodov je pri subsumpcii do pojmu „z ktorého by sa platilo poistné“ potrebné vylúčiť\nokolnosti, ktoré nastali výnimočne v rámci pracovno-právneho vzťahu a zároveň tie, ktoré bezprostredne\nnevyplývajú z príslušného pracovno-právneho vzťahu. Preto nebolo možné súhlasiť so žalobkyňou\nv tom, že výška mzdy, ktorú dosiahla v mesiaci január 2024, by mala byť považovaná za sumu\ndeterminujúcu jej predpokladaný denný vymeriavací základ. Do takejto výšky mzdy bola premietnutá\ntaktiež náhrada za nevyčerpanú dovolenku, ktorá jej bola poskytnutá práve z dôvodu skončenia jej\npracovného pomeru u zamestnávateľa. Nejednalo sa teda o skutočnosť, ktorá by za bežných okolností\nnastala počas mesiaca za obvyklého trvania jej pracovno-právneho vzťahu.\n30. Zároveň správny súd nemohol súhlasiť so žalobkyňou v tom, že by sa mali v prípade\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu zohľadniť makroekonomické ukazovatele, prípadné\nzmeny minimálnej mzdy. Takéto okolnosti sú vo vzťahu k pôvodnej mzde iba hypotetického\ncharakteru. Ohľadom týchto okolností nemožno s určitosťou predpokladať, či by súvisiaca zmena\nmzdy žalobkyne i nastala. Takáto zmena podmienok pracovno-právneho vzťahu totižto predpokladá\nsúhlas zamestnávateľa. Avšak zamestnávateľ vystupuje v pracovno-právnom vzťahu ako subjekt\ns autonómnou vôľou, a jeho prípadné konanie vedúce k zvýšeniu mzdy nemožno predikovať. Zároveň\ntakéto ukazovatele majú všeobecný charakter a nemožno ich konkrétne vyčísliť v rozsahu [hypotetickej]\nzmeny mzdy. Preto takéto faktory nemožno použiť ako akceptovateľné východiská pri aproximovaní\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Na jeho určenie teda možno použiť\niba mzdové podmienky pracovno-právneho vzťahu, tak ako boli v skutočnosti so zamestnávateľom\ndohodnuté.\n31. Preto pri stanovení predpokladaného denného vymeriavacieho základu je nutné vychádzať\nz predpokladu, že by mzdové podmienky [aktuálne v čase ukončenia pracovného pomeru\na nemocenského poistenia] v nezmenenej podobe trvali i v rozhodujúcom mesiaci. Jediným explicitne\nzákonným korektívom v tomto smere je požiadavka, že predpokladaný denný vymeriavací základ\nnesmie byť nižší ako najvyšší z denných vymeriavacích základov alebo pravdepodobných denných\nvymeriavacích základov, z ktorých boli určené sumy predchádzajúcich materských z toho istého\nnemocenského poistenia [§ 57 ods. 4 posledná veta zákona o sociálnom poistení]. Avšak takáto situácia\nu žalobkyne nenastala. Preto tento žalobný bod nepovažoval správny súd za dôvodný.\n32. Na pojednávaní zástupca žalobkyne poukázal na potrebu uplatnenia § 57 ods. 2 zákona o sociálnom\npoistení v tomto prípade. Podľa správneho súdu tomu bráni tá skutočnosť, že právna úprava § 57 ods.\n4 zákona o sociálnom poistení je komplexná a vystupuje v pomere špeciality k § 57 ods. 2 zákona\no sociálnom poistení. Zároveň uplatnenie § 57 ods. 2 zákona o sociálnom poistení by neviedlo ani\nv teoretickej rovine k výhodnejším dôsledkom pre žalobkyňu.\n33. K žalobnému bodu (iii) správny súd uvádza, že napadnuté rozhodnutie nevytýkalo účelovosť v konaní\nžalobkyne. Preto tento žalobný bod nebol relevantný pre právne posúdenie veci.\n34. Žalobkyňa vo vyššie uvedených žalobných bodoch (i) a (ii) namietala stanovenie výšky\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu v napadnutom rozhodnutí. Tieto žalobné body teda\nbezprostredne súvisia s kvalitou odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Keďže správny súd nebol\nvo veci viazaný rozsahom žalobných bodov, tak pristúpil taktiež k posúdeniu kvality odôvodnenia\nnapadnutého rozhodnutia vo svetle zákonnej požiadavky na preskúmateľnosť individuálneho správneho\naktu. Takýto postup sa javil byť v danom prípade na mieste aj vzhľadom k tomu, že žalobkyňa nebola\nvo veci právne zastúpená. Preto správny súd nevidel v takomto právnom posúdení napadnutého\nrozhodnutia porušenie zásady vigilantibus iura scripta sunt [právo patrí bdelým] a ani zásady est modus\nin rebus, sunt certi denique fines [všetko má svoju mieru].\n\n35. V napadnutom rozhodnutí síce žalovaná poukázala na platobné pomery, ktoré dosahovala žalobkyňa\nu svojho zamestnávateľa, avšak tieto okolnosti uviedla iba popisným spôsobom [teda zhrnutím výšky\ndosahovaných príjmov žalobkyne]. Žalovaná tieto skutkové okolnosti relevantne nezasadila do kontextu\nprávnej subsumpcie pod § 57 ods. 4 zákona o sociálnom poistení. V napadnutom rozhodnutí chýba\nextrapolovanie týchto informácii do budúcna k momentu vzniku dôvodu na poskytnutie nemocenskej\ndávky žalobkyni. Zároveň rozhodujúci mesiac pre určenie predpokladaného denného vymeriavacieho\nzákladu žalovaná riadne neustálila.\n36. Hodnotenie žalovanej sa obmedzilo na rozbor uplatnenia zásad zákona o sociálnom poistení\nako aj minulého stavu, ktorý existoval u žalobkyne v predchádzajúcich obdobiach. I v prípade, že\nby bolo možné takéto mzdové pomery žalobkyne použiť pri stanovení jej predpokladaného denného\nvymeriavacieho základu, tak v napadnutom rozhodnutí chýba právna úvaha, ktorá by takýto postup\nžalovanej riadne vysvetlila. Zároveň bolo potrebné, aby sa žalovaná v napadnutom rozhodnutí dôsledne\nvysporiadala s výšku príjmu, ktorý dosiahla žalobkyňa v mesiaci január 2024. [porovnaním jeho skladby\ns obvyklými mzdovými podmienkami žalobkyne]. Takáto kľúčová právna úvaha chýbala v napadnutom\nrozhodnutí [v súlade s tým, čo správny súd uviedol k (i) a (ii) žalobnému bodu]. Uvedenú právnu\núvahu nemôže nahrádzať uplatnenie zásad zákona o sociálnom poistení. Takéto [zo zákona] emanujúce\nzásady nezakladajú priamo práva a povinnosti adresátom právnych noriem. Preto vo vzťahu k výroku\nnapadnutého rozhodnutia je ich izolované použitie nedostatočné pre riadne zdôvodnenie prijatých\nzáverov žalovanej. Takéto zásady by mohli slúžiť iba ako podporné dôvody právnej argumentácie\nzaloženej na výklade samotného normatívneho textu zákona.\n37. Správny súd dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie vykazovalo vadu nepreskúmateľnosti\npre nedostatok dôvodov [priamo a bezprostredne súvisiacich s výrokom napadnutého rozhodnutia].\nTakáto vada sa týka taktiež rozhodnutia správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa okrem citácie\nzákonných ustanovení, v zásade neuvádzajú dôvody ako správny orgán prvého stupňa ustálil výšku\npredpokladaného denného vymeriavacieho základu žalobkyne. Správny súd v tomto type konania\nnenahrádza rozhodovaciu činnosť orgánu verejnej správy. Súdne konanie pred správnym súdom\nnemôže slúžiť na konvalidáciu takejto vady nepreskúmateľnosti napadnutého rozhodnutia. Žalobkyňa\nmá právo, aby získala konkrétnu odpoveď na všetky rozhodujúce skutkové a právne otázky svojej veci\npriamo v napadnutom rozhodnutí.\n38. Z vyššie uvedených dôvodov správny súd zrušil napadnuté rozhodnutie i rozhodnutie správneho\norgánu prvého stupňa, keďže boli nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov [§ 191 ods. 1 písm. d) SSP].\n39. Záväzný právny názor správneho súdu: správny orgán prvého stupňa opätovne rozhodne o žiadosti\nžalobkyne vo veci ňou uplatneného nároku na výplatu materského. Takéto budúce rozhodnutie\nsprávneho orgánu prvého stupňa musí obsahovať všetky zákonom predpísané náležitosti. Zároveň sa\nmusí riadnym [adresným] spôsobom vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi okolnosťami veci za použitia\nprávnych záverov formulovaných v tomto rozsudku k žalobným bodom (i) a (ii).\n40. Správny súd priznal žalobkyni právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, keďže\nmala vo veci plný úspech [§ 167 SSP].\nPoučenie:\nProti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca odo\ndňa doručenia rozsudku na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti\nnemožno odpustiť.\nSťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom.\nKasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané\nadvokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak\na/ má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom\nsúde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,\nb/ ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/,\nc/ je žalovaným Centrum právnej pomoci.\n\nV kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému\nsprávnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka\nkonania) uviesť\na/ označenie napadnutého rozhodnutia,\nb/ údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené,\nc/ opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440\nsa podáva (ďalej len \"sťažnostné body\"),\nd/ návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).\nSťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 2 SSP).\nPodanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci\nsamej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne\ndoručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak\nsa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na\ndodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie,\nktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas.\nPodanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby\nsa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal\njeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví\nkópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.\nKasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo\npri rozhodovaní porušil zákon tým, že\na/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve,\nb/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu,\nc/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a\nnekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,\nd/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie,\ne/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd,\nf/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace\nprocesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,\ng/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci,\nh/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu,\ni/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo\nj/ podanie bolo nezákonne odmietnuté.\nDôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g/ až i/ Správneho súdneho poriadku sa vymedzí\ntak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva\nnesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ\npoukáže na svoje podania pred správnym súdom.", "vazby": {"stav": {"sz": "7Ssk/44/2026", "sud": "Najvyšší správny súd SR", "typ": "nss", "guid": "2929c6bc-5f78-4bf3-940c-ad3acec21670:266f34c1-722f-4533-8eb2-fd03237e0ac4", "datum": "2026-06-25", "vztah": "zrusene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}