Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 1S/2/2025 0925100007 02. 10. 2025 JUDr. Martin Ľudevít Fafaľák ECLI:SK:SpSKE:2025:0925100007.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Ľudevíta Fafaľáka (sudca spravodajca) a členov senátu Mgr. Slavomíra Podhorského a JUDr. Zuzany Berežnej, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., v zastúpení: E. F. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom: C. X, XXX XX D., právne zastúpená: Advokátska kancelária POTOMA & Co., s.r.o., so sídlom: Račianska 153, 831 54 Bratislava, IČO: 36 861 898, proti žalovanému: Obec Kračúnovce, so sídlom: Kračúnovce 350, 087 01 Giraltovce, právne zastúpený: doc. JUDr. Jozef Tekeli, PhD. & Associates s.r.o., advokátska kancelária so sídlom: Hlavná 25, 040 01 Košice, IČO: 52 651 258, za účasti: E. G. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom: I. D. XX, 851 04 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KRA - 2024/312-001-Ocú zo dňa 04.11.2024, takto rozhodol: I. Žaloba sa zamieta. II. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: Administratívne konanie 1. Riaditeľka Materskej školy, so sídlom v C., C. XXX (ďalej aj ako „materská škola“) ako správny orgán prvého stupňa vecne príslušný na rozhodovanie podľa § 5 ods. 14 písm. a) zákona č. 596/2003 Z. z. o štátnej správe v školstve a školskej samospráve a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „zákon č. 596/2003“) a podľa § 46 a § 47 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok) (ďalej aj ako „SP“) vo veci žiadosti zákonnej zástupkyne: E. F. B., trvalý pobyt: C. X (ďalej aj ako „matka“) maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt: Kračúnovce 6 (ďalej aj ako „maloletá“), ktorá je žalobkyňou v tomto konaní, z dôvodu neplnoletosti zastúpená matkou, vo veci žiadosti o prijatie dieťaťa prestupom do materskej školy zo dňa 13.08.2024, rozhodla rozhodnutím č. 17/2024 zo dňa 28.08.2024 o prijatí maloletej do materskej školy prestupom od: 01.09.2024, a to z J. K. L. X, M., 841 01 Bratislava s tým, že správny orgán podľa § 47 ods. 1 SP od odôvodnenia upustil vzhľadom na to, že v predmetnej veci sa účastníkom konania v plnom rozsahu vyhovelo. Súčasťou predmetnej žiadosti matky bolo čestné vyhlásenie o nemožnosti zabezpečenia podpisu otca na tejto žiadosti. 2. Voči predmetnému rozhodnutiu včas podal odvolanie otec maloletej, ktorý namietal, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo vydané v súlade s § 144a zákona č. 245/2008 Z. z. zákon o výchove a vzdelaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ŠZ“). Matka v rozpore so zákonom č. 36/2005 Z. z. Zákon o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako „ZOR“) rozhodla bez vedomosti a súhlasu otca o premiestnení maloletej A. z Bratislavy do C. a po dvoch rokoch tak úplne v rozpore s jej záujmami zmenila jej centrum záujmu a obvyklý pobyt. Otec v odvolaní namietal matkou predložené čestné vyhlásenie, čím podľa nej tak naplnila zákonné podmienky podľa § 144 a ods. 2 písm. c) ŠZ. Tento výklad otec považoval za mylný,
nakoľko sa nejednalo o naliehavý záujem, nejde o predprimárne vzdelávanie dieťaťa, a dieťa malo zabezpečenú materskú školu v Bratislave na Ušiakovej ulici, t. j. neboli naplnené zákonné dôvody na to, aby prijatie maloletej neznieslo odklad ako je uvedené v citovanom ustanovení ŠZ. Otec v odvolaní ďalej namietal neodôvodnenie napadnutého rozhodnutia, nakoľko sa nevyhovelo obom účastníkom konania, nakoľko otec ako účastník ani nežiadal o prijatie ani nepodpísal žiadosť o prestup. Na základe podaného odvolania mal za to, že napadnuté rozhodnutie má znaky arbitrárnosti, nakoľko správny orgán prvého stupňa pri jeho vydaní nepostupoval v súlade so ŠZ. Namietal, že správny orgán prvého stupňa si nesprávne vyložil a aplikoval ŠZ a vôbec nezdôvodnil, prečo maloletú prijal bez súhlasu otca, čím podľa neho porušila § 47 ods. 3 ŠZ. Navrhol rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušiť. 3. K podanému odvolaniu otca sa dňa 25.10.2024 písomne vyjadrila matka maloletej, ktorá vo vyjadrení uviedla, že odvolanie otca neobsahuje žiadne relevantné tvrdenia, ktoré by akýmkoľvek spôsobom spochybňovali správnosť napadnutého rozhodnutia. Matka považovala napadnuté rozhodnutie za vecne správne a žiadala, aby odvolací orgán napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedla, že s maloletou od jej narodenia pôvodne bývali v D., pričom najmä na pomerne neprípustný nátlak otca, sa s maloletou presťahovali do Bratislavy, pričom otec mal mať vedomosť o tom, že to bolo dočasné riešenie. Matka ďalej uviedla, že maloletá má trvalý pobyt na adrese C. X, XXX XX D. približne od januára 2024. Maloletá tak má podľa nej práve na tejto adrese vybudované stabilné, vhodné, bezpečné rodinné prostredie, má tu svojich priateľov, rodinu a jej trvalé bydlisko má pozitívny vplyv na jej ďalší fyzický a psychický vývin. 4. Žalovaný o podanom odvolaní rozhodol svojím rozhodnutím č. KRA-2024/312-001-Ocú zo dňa 04.11.2024 tak, že podľa § 53 SP, § 6 ods. 29 zákona č. 596/2003 v nadväznosti na ustanovenie § 59 ods. 7 ŠZ a podľa § 46 a § 47 SP zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. V rozhodnutí uviedol: - v rodičovskej dohode schválenej súdom absentuje dohoda o plnení si predškolských povinností ako napríklad návšteva materskej školy; - predložením čestného prehlásenia matkou nemohlo dôjsť k splneniu podmienky podľa 144a ods. 2 písm. c) Školského zákona; - z napadnutého rozhodnutia vôbec nevyplýva ako sa prvostupňový orgán vysporiadal s podmienkami podľa § 144a ods. 2 písm. c) Školského zákona, nakoľko tieto podmienky musia byť kumulatívne splnené a preukázané, že vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a že je to v najlepšom záujme dieťaťa; - poznamenal rodičom, že v danom prípade nie je možné si zamieňať rozhodovanie správneho orgánu s rozhodovaním v právomoci príslušného súdu o výchove a o úprave styku s maloletou; - apeloval na rodičov, aby prihliadali na to čo je v najlepšom záujme dieťaťa; - mal zato, že napadnuté rozhodnutie je arbitrárne z dôvodu absencie nepreukázaného súhlasu druhého rodiča, teda otca, a taktiež z dôvodu nepreukázania a nesplnenia podmienok podľa 144a ods. 2 Školského zákona. Správna žaloba 5. Správnou žalobou zo dňa 07.01.2025 doručenou správnemu súdu v ten istý deň sa žalobkyňa domáhala zrušenia rozhodnutia žalovaného a vrátenia veci na ďalšie konanie správnemu orgánu prvého stupňa. 6. V správnej žalobe namietala, že: - napadnuté rozhodnutie sa do značnej miery opiera o nepravdivé a zavádzajúce vyjadrenia otca (otec maloletej súhlasil, že sa maloletá s jej matkou budú zdržiavať v Bratislave iba jeden rok, odmietal prispievať na súkromnú materskú školu, tak bola maloletá dočasne prihlásená a prijatá do štátnej materskej školy v Bratislave);
- napadnuté rozhodnutie pomerne flagrantne ignoruje skutočnosť, že v danom prípade vec neznesie odklad, taktiež to, že zadováženie súhlasu otca je preukázateľne spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, a zároveň napadnuté rozhodnutie ignoruje najlepší záujem maloletého dieťaťa – žalovaný vychádza z nesprávneho právneho posúdenia najlepšieho záujmu maloletej a z nesprávneho právneho posúdenia skutočnosti, že zadováženie súhlasu otca je preukázateľne spojene s ťažko prekonateľnou prekážkou, t. j. svojvôľou otca, ktorý v rozpore s najlepším záujmom vlastnej maloletej dcéry absolútne náladovo, resp. vrtošivým a rozmarným spôsobom dlhodobo a preukázateľne odopiera udeliť svoj súhlas rodiča s tým, aby maloletá riadne navštevovala materskú školu; - mala za to, že v danom prípade boli splnené podmienky podľa § 144a ods. 2 ŠZ na podanie žiadosti o prijatí maloletej prestupom bez podpisu otca ako zákonného zástupcu najmä z dôvodu, že: · vec preukázateľne nezniesla odklad (maloletá sa od júla 2024 nepretržite a sústavne zdržiavala na adrese svojho pôvodného trvalého pobytu, t. j. na adrese C. X, XXX XX D., pričom bolo potrebné zabezpečiť prijatie maloletej na predprimárne vzdelávanie do materskej školy tak, aby do nej mohla nastúpiť od 01.09.2024); · zadováženie súhlasu rodiča bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou (napriek skutočnosti, že maloletá sa od júla 2024 nepretržite a sústavne zdržiavala na adrese svojho pôvodného trvalého pobytu, t. j. C. X, XXX XX D., otec v rozpore s najlepším záujmom vlastnej dcéry a bez akéhokoľvek relevantného dôvodu absolútne svojvoľne, neracionálne, náladovo, resp. vrtošivým a rozmarným spôsobom nielenže dlhodobo a preukázateľne odopiera udeliť svoj súhlas rodiča s tým, aby maloletá riadne navštevovala materskú školu, ale otec dokonca trval na tom, aby maloletá navštevovala materskú školu vzdialenú približne 500 km od adresy trvalého pobytu a miesta bydliska maloletej); · podanie žiadosti o prijatie maloletej prestupom do materskej školy bolo v najlepšom zaujme maloletej, a to aj z dôvodu, že maloletá má v C. miesto svojho trvalého pobytu a bydliska, má tu vybudované vhodné bezpečné a stabilné, bezpečné rodinné prostredie, má tam kamarátov aj rodinu, a teda týmto spôsobom bolo zabezpečené kontinuálne predprimárne vzdelávanie maloletej. 7. Súčasne žalobkyňa navrhla priznať správnej žalobe odkladný účinok a ďalej navrhla, aby (v prípade potreby) za účelom preukázania najlepšieho záujmu maloletej A. bolo vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, detského psychológa a zároveň kolízneho opatrovníka maloletej A.. Vyjadrenie žalovaného, replika, duplika 8. Žalovaný sa k podanej žalobe vyjadril svojím podaním zo dňa 28.02.2025 doručeným správnemu súdu dňa 13.03.2025´, v ktorom okrem skutkových a právnych záverov, už uvádzaných v administratívnom konaní uviedol, že po vykonaní podrobného skutkového a právneho posúdenia zistil nasledovné: - predložením čestného prehlásenia matkou nemohlo dôjsť k splneniu podmienky podľa § 144a ods. 3 písm. c) ŠZ, nakoľko nemal za preukázané splnenie podmienky, že by zadováženie súhlasu druhého rodiča v danom prípade otca bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou, žalobkyňa si nemôže zamieňať zadováženie súhlasu druhého rodiča spojeného s ťažko prekonateľnou prekážkou s neudelením súhlasu druhého rodiča, ktorý neudelením súhlasu nesúhlasí so žiadosťou, neudelenie súhlasu zo strany otca nemožno zamieňať s jeho objektívnou nemožnosťou udeliť tento súhlas; - rezidentný rodič nie je oprávnený rozhodovať o právach a povinnostiach druhého rodiča, takú možnosť má iba súd; výber školy ako jeden z okruhov podstatných záležitosti tykajúcich sa dieťaťa vyžaduje na prijatie rozhodnutia dohodu oboch rodičov ako účastníkov konania, ktorí sú priamo dotknutí rozhodnutím o ich dieťati, - aj napriek vážnym okolnostiam uvedeným vo vyjadrení matky k odvolaniu otca nemohol tieto skutočnosti považovať za splnenie podmienky a tak nahradiť v danom prípade súhlas druhého rodiča podľa § 144a ods. 2 ŠZ, dôrazne poznamenal rodičom, že v danom prípade nie je možné si zamieňať rozhodovanie správneho orgánu s rozhodovaním súdu o výchove a o úprave styku s maloletým dieťaťom;
- vzhľadom na to, že v predmetnej veci existuje nesúhlas otca so zápisom dieťaťa do materskej školy je potrebné, aby rodičia postupovali podľa ustanovení ZOR a v prípade nezhody podali návrh na príslušný súd; - na základe vyššie uvedeného vydal napadnuté rozhodnutie, nakoľko mal za to, že rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa nebolo vydané v súlade so zákonom, keďže výber školy pre maloleté dieťa spadá do kategórie podstatných záležitostí týkajúcich sa dieťaťa vo vzťahu k rozhodovaniu oboch rodičov, riaditeľ školy ako orgán štátnej správy v školstve je povinný v rozhodovaní o zásadných otázkach školského života dieťaťa kooperovať a konať s oboma rodičmi ako so zákonnými zástupcami dieťaťa, a teda nielen s rodičom, ktorému bolo dieťa zverené do starostlivosti; zo strany žalobkyne nedošlo k preukázaniu súhlasu druhého rodiča, taktiež z dôvodu nepreukázania a nesplnenia podmienok podľa § 144 ods. 2 ŠZ; súdu navrhol žalobu zamietnuť ako nedôvodnú. 9. Na vyjadrenie k podanej žalobe bol vyzvaný aj ďalší účastník tohto súdneho konania (otec maloletej), tento však na výzvu súdu nereagoval. 10. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného vyjadrila podaním zo dňa 10.07.2025,v ktorom nad rámec správnej žaloby v nadväznosti na vyjadrenie žalovaného k žalobe poukázala v kontexte určovania najlepšieho záujmu dieťaťa na § 59 ods. 1 ŠZ, § 144a ods. 1 ŠZ, § 144a ods. 2 ŠZ, tiež poukázala na ustanovenie čl. 5 základných zásad ZOR, taktiež na Dohovor o právach dieťaťa. Žalobkyňa v tomto vyjadrení rozsiahlo argumentovala odkazom na ustanovenia zákona 274/2017 Z. z. o obetiach trestných činov a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj ako zákon č. 274/2017), ktoré ale v tu súdenej veci nie sú relevantné. Uviedla, že ŠZ nedefinuje, čo konkrétne sa rozumie pod pojmom „zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou“, a teda je potrebné posudzovať každý prípad, resp. správne konanie individuálne, a predovšetkým je nevyhnutné v prvom rade brať ohľad na najlepší záujem maloletej. S ohľadom na skutočnosti uvedené v žalobe, ako aj v tomto vyjadrení mala za to, že táto vec neznesie odklad, a súčasne má za preukázané, že zadováženie súhlasu otca na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania maloletej je skutočne spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je v najlepšom zaujme maloletej, aby navštevovala materskú školu. Ďalej uviedla, že aj keď v čase podania žaloby, resp. v čase podania prihlášky a prijatia maloletej do materskej školy, maloletá tuto podmienku nespĺňala, v súčasnosti maloletá nastupuje do povinného predprimárneho vzdelávania podľa § 28a ods. 1 ŠZ, nakoľko do 31. augusta, ktorý predchádza začiatku školského roka, dosiahla päť rokov veku. Prípadné zamietnutie žaloby a faktické potvrdenie napadnutého rozhodnutia by malo za následok, že maloletá bude v rozpore so svojím najlepším záujmom musieť opätovne prestať chodiť do materskej školy, nebude mať zabezpečené povinné predprimárne vzdelávania podľa § 28a ŠZ, a teda takýmto rozhodnutím by nastala situácia, že začiatok povinného predprimárneho vzdelávania maloletej bude posunutý o rok neskôr, v dôsledku čoho bude posunutý aj začiatok plnenia povinnej školskej dochádzky, čo je v priamom rozpore s najlepším záujmom maloletej a v rozpore s jej právom na vzdelávanie. Ku tvrdeniu žalovaného o tom, že aj otec maloletej je účastníkom dotknutého správneho konania uviedla, že nie je a nemôže byť dotknutou osobou, na ktorú sa s ohľadom na súbor práv alebo povinnosti žiadateľa o prijatie do materskej školy vzťahovalo rozhodnutie správneho orgánu. Mala za to, že otec nebol účastníkom správneho konania vo veci prijatia maloletej do materskej školy, a teda okrem vyššie uvedených dôvodov, t. j. že prihláška spĺňala všetky náležitosti podľa § 144a ŠZ, a samotné odvolanie otca proti rozhodnutiu o prijatí maloletej do materskej školy nebolo v najlepšom záujme maloletej, mala taktiež za to, že žalovaný bol povinný zamietnuť odvolanie otca proti rozhodnutiu správneho orgánu prvého stupňa aj z dôvodu, že otec nebol účastníkom správneho konania. 11. K replike žalobcu sa vyjadril žalovaný duplikou zo dňa 14.08.2025, v ktorej uviedol, že ma naďalej za to, že žaloba je nedôvodná, a to na základe nasledujúceho. Žalobkyňa vo svojom vyjadrení opakovane tvrdí, že podmienka ťažko prekonateľnej prekážky bola splnená už tým, že otec odmietol udeliť súhlas so zápisom maloletej do materskej školy. Takýto záver však nemá žiadnu oporu v zákone. Žalovaný má naďalej za to, že predložením čestného prehlásenia matkou nemohlo dôjsť k splneniu podmienky podľa § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ, nakoľko nemal za preukázané splnenie podmienky, že by zadováženie súhlasu druhého rodiča bolo spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Žalobkyňa si nemôže zamieňať zadováženie súhlasu druhého rodiča spojeného s ťažko prekonateľnou prekážkou s neudelením súhlasu druhého rodiča, ktorý neudelením podpisu/súhlasu nesúhlasí so žiadosťou na predprimárne vzdelávanie. Neudelenie súhlasu zo strany otca nemožno zamieňať s jeho objektívnou nemožnosťou udeliť tento súhlas. Čo sa rozumie za kumulatívne splnenie podmienky podľa § 144a
ods. 2 písm. c) ŠZ uviedol Správny súd v Banskej Bystrici vo veci vedenej pod sp. zn. 2S/14/2023, ktorý jednoznačne potvrdzuje, že za ťažko prekonateľnú prekážku sa považuje to, ak sa druhý rodič zdržiava na neznámom mieste, je dlhodobo nezvestný, prípadne má zdravotné problémy a ťažkosti, ktoré neumožňujú druhému z rodičov tento súhlas udeliť. Správny súd v Banskej Bystrici ďalej uviedol, že odmietnutie súhlasu druhého rodiča dať podpis na prijatie maloletého dieťaťa nie je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou. Nesúhlas druhého rodiča s konkrétnou školou, akokoľvek môže byť motivovaný, nemožno považovať za ťažko prekonateľnú prekážku. Ide o typickú rodičovskú nezhodu, ktorú zákonodarca zveril do právomoci civilného súdu, nie do právomoci správneho orgánu. Žalobkyňa považuje len zo svojho subjektívneho hľadiska, že došlo kumulatívne k splneniu podmienok podľa § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ. Odvodzuje kumulatívne splnenie podmienok uvedených v § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ zo skutočnosti, že bola nútená podať na otca trestné oznámenie. Takéto tvrdenia žalobkyne sú nepochybne závažného charakteru, avšak samy osebe nemôžu viest k záveru o splnení podmienok podľa § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ, ide totiž o tvrdenia, ktoré sú relevantné a použiteľné ako podklad pre rozhodovanie v inom konaní, konkrétne v konaniach pred civilnými a trestnými súdmi, nie však v rámci posudzovania splnenia podmienok podľa ŠZ. Z pozície žalovaného ako správneho orgánu je nemožné v rámci správneho konania riešiť nezhody rodičov týkajúce sa výchovy a starostlivosti o maloleté dieťa. Žalovaný ma za to, že samotné neudelenie súhlasu druhého rodiča, a to ani v prípade, ak je motivované osobnými dôvodmi, nemožno bez ďalšieho poväzovať za ťažko prekonateľnú prekážku podľa § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ. Uvedená zákonná podmienka predpokladá existenciu objektívnych, preukázateľných okolností, ktoré znemožňujú druhému rodičovi prejaviť vôľu, napríklad jeho nezvestnosť, pobyt na neznámom mieste alebo zdravotný stav, ktorý mu bráni konať. V predmetnej veci žalobkyňa takéto okolnosti nepreukázala, naopak z jej vlastných tvrdení vyplýva, že druhý rodič – otec bol kontaktovateľný, disponoval plnou spôsobilosťou na právne úkony a výslovne odmietol udeliť súhlas so žiadosťou. Takýto stav je typickým prípadom nesúhlasu rodičov v otázkach výkonu rodičovských práv a povinností, ktorý však musí byť riešený v rámci konania pred civilným súdom, nie nahrádzaný čestným vyhlásením jedného z rodičov v správnom konaní. Čo sa týka účastníctva otca žalovaný uvádza, že nakoľko civilný súd nerozhodol o obmedzená práv a povinností otca, je otec ako zákonný zástupca dieťaťa taktiež účastníkom správneho konania rovnako ako matka. Zo žiadneho ustanovenia zároveň nevyplýva, že predprimárne vzdelávanie plní dieťa v spádovej materskej škole, tak ako pri povinnom predprimárnom vzdelávaní. Žalovaný tak ani v tomto prípade nebol povinný rozhodnúť, aby v danom prípade maloletá plnila predprimárne vzdelávanie v spádovej materskej skole, teda aby bola zaradená v materskej škole v mieste svojho trvalého bydliska. Žalovaný si len plnil svoju zákonnú povinnosť, a nakoľko nebola splnená podmienka podľa § 144a ods. 2 písm. c) ŠZ, rozhodnutie správneho orgánu bol povinný zrušiť a vrátiť na nové konanie a rozhodnutie. Konanie na správnom súde 12. Návrhom obsiahnutým v správnej žalobe žalobkyňa žiadala priznať správnej žalobe odkladný účinok. Správny súd v Košiciach uznesením č. k. 1S/2/2025-64 zo dňa 09.04.2025, právoplatným dňa 29.04.2025 návrhu žalobkyne vyhovel, a správnej žalobe odkladný účinok priznal. 13. Správny súd konajúc v súlade s ustanoveniami zákona preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie správneho orgánu a bez nariadenia pojednávania (v súlade s § 107 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), vyhlásil dňa 02.10.2025 rozsudok, ktorým žalobu zamietol a účastníkom konania právo na náhradu trov konania nepriznal. Relevantná právna úprava 14. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. 15. Podľa § 59 ods. 2 SP, ak sú pre to dôvody, odvolací orgán rozhodnutie zmení alebo zruší, inak odvolanie zamietne a rozhodnutie potvrdí. 16. Podľa § 1 písm. g) ŠZ, tento zákon ustanovuje práva a povinnosti rodičov, inej fyzickej osoby než rodiča, ktorá má dieťa zverené do osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti na základe rozhodnutia súdu, poručníka alebo opatrovníka (ďalej len „zákonný zástupca“), alebo práva a povinnosti zástupcu zariadenia, v ktorom sa vykonáva ústavná starostlivosť, výchovné opatrenie, neodkladné
opatrenie alebo ochranná výchova, výkon väzby alebo výkon trestu odňatia slobody (ďalej len „zástupca zariadenia“). 17. Podľa § 144a ods.1 ŠZ, na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania, o ktorých sa rozhoduje v správnom konaní, sa vyžaduje podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka, ak odsek 2 neustanovuje inak. 18. Podľa § 144a ods. 2 ŠZ, podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka podľa odseku 1 sa nevyžaduje, ak: a) jednému z rodičov bol obmedzený alebo pozastavený výkon rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, ak jeden z rodičov bol pozbavený výkonu rodičovských práv a povinností vo veciach výchovy a vzdelávania dieťaťa, alebo ak spôsobilosť jedného z rodičov na právne úkony bola obmedzená, b) jeden z rodičov nie je schopný zo zdravotných dôvodov podpísať sa, alebo c) vec neznesie odklad, zadováženie súhlasu druhého rodiča je spojené s ťažko prekonateľnou prekážkou a je to v najlepšom záujme dieťaťa. 19. Podľa § 35 ZOR, ak sa rodičia nedohodnú o podstatných veciach súvisiacich s výkonom rodičovských práv a povinností, najmä o vysťahovaní maloletého dieťaťa do cudziny, o správe majetku maloletého dieťaťa, o štátnom občianstve maloletého dieťaťa, o udelení súhlasu na poskytovanie zdravotnej starostlivosti a o príprave na budúce povolanie, rozhodne na návrh niektorého z rodičov súd. 20. Podľa § 190 SSP, ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne. Právny názor správneho súdu 21. Správny súd v Košiciach ako súd správny preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie, ako aj rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, oboznámil sa s obsahom administratívneho konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, a dospel k záveru, že podaná správna žaloba nie je dôvodná, a preto je potrebné ju zamietnuť. 22. Predmetom konania bolo preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zrušil rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa o prijatí maloletej prestupom od 01.09.2024 z materskej školy v Bratislave, do materskej školy v C., a vec vrátila správnemu orgánu prvého stupňa na ďalšie konanie a rozhodnutie. 23. Účelom správneho súdnictva je v súlade s § 6 ods. 1 SSP prieskum zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy. Inak povedané, správne súdnictvo slúži na ochranu práv fyzických a právnických osôb pred nezákonným rozhodovaním alebo postupom orgánov verejnej správy. To znamená, že úlohou správneho súdu je posúdiť, či žalobou napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonom; či spĺňa zákonom stanovené náležitosti. 24. Sporným sa v tu súdenej veci stalo splnenie podmienok tak, ako to vyžaduje § 144 ods. 2 písm. c) ŠZ, a teda či v tomto prípade bolo na mieste nahradiť súhlas otca so zmenou materskej školy maloletej čestným vyhlásením matky. 25. Ustanovenie § 144a ods. 2 stanovuje situácie, za ktorých naplnenia nie je potrebný podpis oboch zákonných zástupcov dieťaťa alebo neplnoletého žiaka na podaniach týkajúcich sa výchovy a vzdelávania. Žalobkyňa mala za to, že v predmetnej veci došlo k naplneniu § 144 ods. 2 písm. c) ŠZ, kedy sa podpis jedného zo zákonných zástupcov dieťaťa spája so stavom takým, ktorý neznesie odklad, je spojený s ťažko prekonateľnou prekážkou, a je to v najlepšom zaujme dieťaťa, pričom tieto musia byť splnené kumulatívne. 26. Žalobkyňa splnenie týchto podmienok dokladovala predložením čestného vyhlásenia o tom, že podpis otca na predmetnej žiadosti o prijatie maloletej do materskej školy je spojený s ťažko prekonateľnou prekážkou. 27. Zákon nedefinuje, čo treba považovať za ťažko prekonateľnú prekážku, no je ňou možné považovať to, že sa druhý rodič zdržiava na neznámom mieste, je dlhodobo nezvestný, prípadne má zdravotné
problémy a ťažkosti, ktoré neumožňujú tento súhlas udeliť (porovnaj Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 2S/14/2023). 28. Keďže je súdu známe, ako z obsahu súdneho spisu, tak aj z vyjadrení matky a otca maloletej v administratívnom konaní, že títo majú medzi sebou uzavretú rodičovskú dohodu, schválenú súdom, nie je možné jedného z rodičov subsumovať pod vyššie uvedené situácie. Navyše, rozhodnutie správneho orgánu bolo preukázateľne otcovi maloletej doručené, taktiež naň reagoval, otca maloletej nie je možné označiť ani nekontaktným. 29. Predmetná dohoda rodičov taktiež neobsahuje žiadnu zmienku o adrese materskej školy, ktorú maloletá navštevuje/bude navštevovať. Žalovaný teda ani nemohol postupovať inak, ako rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa, v ktorom sa tento relevantnosťou nahradenia súhlasu otca čestným vyhlásením matky nezaoberal, zrušiť ako nezákonné, keďže ku kumulatívnemu naplneniu zákonom stanovených podmienok nedošlo. 30. Žalovaný teda postupoval správne, ak rozhodnutie správneho orgánu prvého stupňa zrušil, a tomuto uložil povinnosť pri opätovnom rozhodovaní v danej veci zaoberať sa vôľou otca, resp. dodatočným preukázaním splnenia podmienok podľa § 144 ods. 2 ŠZ. 31. Čo sa týka námietky žalobkyne o tom, že žalobou napadnuté rozhodnutie sa opiera o zavádzajúce a nepravdivé vyjadrenia otca, a že toto rozhodnutie ignoruje skutočnosť, že predmetná vec neznesie odklad, že žalovaný nesprávne vyhodnotil najlepší záujem maloletej, ako aj to, že zadováženie súhlasu otca s prestupom maloletej je spojený s ťažko prekonateľnou prekážkou správny súd uvádza, že žalobkyňa neuviedla žiadne relevantné argumenty na podporu týchto svojich tvrdení. Opis rodinnej situácie za takéto nemožno považovať. Rovnako aj zvyšok žalobných námietok je len subjektívne popísanie danej situácie žalobkyňou, ktorej hodnotenie, a toto správny súd zdôrazňuje, neprináleží ako správnym orgánom, tak ani správnemu súdu. 32. Správny súd teda nie je oprávnený hodnotiť rodinnú situácie žalobkyne, hodnotí zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov. Z rozhodnutia žalovaného jednoznačne vyplýva, že sa zaoberal predmetnou vecou tak, ako mu to ukladá zákon, jeho rozhodnutie vychádza zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu, a taktiež obsahuje zákonom predpísané náležitosti; je dostatočne a náležite odôvodnené. 33. Ďalšie argumenty matky presahujúce predmet tohto súdneho konania, zasahujúce do trestného práva správny súd pre rozhodnutie v predmetnej veci vyhodnotil nepodstatnými, nespôsobilými ovplyvniť posúdenie veci. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany (rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/2004, III. ÚS 209/2004, II. ÚS 200/2009). 34. Rovnako ako žalovaný, aj správny súd dáva žalobkyni na zreteľ, že rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia v rovnakom rozsahu, pokiaľ niektorý z nich nebol v týchto právach obmedzený, alebo mu neboli odňaté, či pozastavené, o čo sa však v tomto prípade nejedná. 35. V tomto prípade vo výkone rodičovských práv a povinností k maloletej nastala nezhoda rodičov v otázke miesta jej vzdelávania, ktorú nemožno považovať za bežnú vec a keďže zákonnými zástupcami maloletej sú obaja rodičia, je nevyhnutný súhlas oboch. Vzhľadom na obsah súdneho spisu, ako aj vyjadrení v administratívnom konaní dáva správny súd, rovnako ako aj žalovaný žalobkyni na zreteľ ustanovenie § 35 ZOR, v súlade s ktorým je v prípade takýchto nezhôd potrebné obrátiť sa na všeobecný súd, a nestavať správne orgány a správny súd do pozície, ktorá im neprináleží. 36. Vo vzťahu k návrhu na vykonania dokazovania výsluchom účastníkov konania, detského psychológa a zároveň kolízneho opatrovníka správny súd uvádza, že nie je súdom skutkovým, v danom prípade posudzoval zákonnosť vydaného rozhodnutia, ktoré testom zákonnosti v plnom rozsahu prešlo. 37. Záverom správny súd uvádza, že podaná žaloba je nielen nedôvodná, ale do značnej miery aj nelogická, keďže viaceré žalobné body, ktoré sú vyčítané žalovanému (nedostatočné skúmanie skutkového stavu, či vec neznesie odklad, najlepší záujem dieťaťa) vytkol v napadnutom rozhodnutí
správnemu orgánu prvého stupňa samotný žalovaný, a preto aj rozhodnutie zrušil. Vec sa teda vrátila do konania správnemu orgánu prvého stupňa, kde je opakovane posudzovaná. Správny súd však napriek uvedenému vec meritórne prejednal, aby žalobkyni neodňal možnosť konať pred súdom. 38. Správny súd po preskúmaní predmetnej veci teda konštatuje, že žiadna zo žalobných námietok nie je dôvodná, a preto s ohľadom na vyššie uvedené dospel k záveru, že správna žaloba žalobkyne dôvodná nie je, a v súlade s § 190 SSP ju zamietol. 39. O trovách konania rozhodol súd podľa § 167 a § 168 SSP, v zmysle ktorých účastníkom (vrátane ďalšieho účastníka) právo na náhradu trov konania nepriznal, pretože žalobca nemal v konaní úspech celkom ani z časti a žalovanému nevznikli také dôvodne vynaložené trovy konania, ktoré by bolo možné od žalobcu spravodlivo požadovať. Ďalšiemu účastníkovi súd neuložil žiadnu povinnosť, a teda nebol dôvod priznávať mu náhradu trov. 40. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Správneho súdu v Košiciach pomerom hlasov 3 : 0 ( § 139 ods. 4 SSP). Poučenie: Doručený rozsudok je právoplatný. Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať v lehote jedného mesiaca od jeho doručenia na Správny súd v Košiciach. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosť neplatia, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 1 písm. c/ a d/, c) je žalovaným Centrum právnej pomoci. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len „sťažnostné body“), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že: a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) Správneho súdneho poriadku sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva
nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.