Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 8Sas/10/2024 0924100908 28. 04. 2025 JUDr. Ing. Lenka Figulová ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100908.1
Uznesenie Správny súd v Košiciach v právnej veci žalobcu: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXXX/X, B., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta 8 - 10, Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2024, takto rozhodol: I. Žalobu o d m i e t a. II. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. odôvodnenie: 1. Správnou žalobou zo dňa 01.10.2024 podanou osobne na Správnom súde v Košiciach (ďalej aj „správny súd“ alebo „súd“) dňa 30.12.2024 sa žalobca domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia č. XXX XXX XXXX X zo dňa 01.10.2024, ktorým generálny riaditeľ žalovanej zamietol v celom rozsahu odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 12.08.2024 vo veci zamietnutia žiadosti o starobný dôchodok. V konaní pred súdom sa žalobca domáhal, aby súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie 2. Dňa 03.03.2025 boli súdu predložené administratívne spisy správnych orgánov. 3. Podľa § 97 zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v platnom a účinnom znení (ďalej len „SSP“), ak tento zákon neustanovuje inak, správny súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže správny súd konať a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“). 4. Procesné podmienky predstavujú základné procesné predpoklady, aby mohol súd autoritatívne rozhodnúť vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania vždy spôsobuje, že súd nesmie vydať meritórne rozhodnutie, pokiaľ nebude odstránená. Podmienkami konania sú teda také podmienky, bez existencie ktorých nemôže dôjsť k rozhodnutiu vo veci samej. Nedostatok niektorej podmienky konania alebo jej zánik v priebehu konania má procesné následky závislé od toho, či ide o nedostatok podmienky odstrániteľný alebo neodstrániteľný. Ak nie sú tieto podmienky splnené, súd nemôže pokračovať v konaní. 5. Správny súd v Košiciach ako správny súd vecne a miestne príslušný na konanie v predmetnej veci (§ 10 a § 13 ods. 3 SPP) pri skúmaní, či v predmetnej veci boli splnené procesné podmienky, za ktorých môže súd vo veci konať a rozhodnúť zistil, že správna žaloba bola žalobcom podaná oneskorene. 6. Podľa § 31 ods.1 SSP konanie začína doručením návrhu súdu.
7. Podľa § 181 ods. 1 SSP, fyzická osoba alebo právnická osoba musí správnu žalobu podať v lehote dvoch mesiacov od oznámenia rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému smeruje, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. 8. Podľa § 181 ods. 4 SSP, zmeškanie lehoty podľa odsekov 1 až 3 nemožno odpustiť. 9. Podľa § 69 ods. 4 SSP, lehota určená podľa týždňov, mesiacov alebo rokov, sa skončí uplynutím toho dňa, ktorý svojím pomenovaním alebo číselným označením zodpovedá dňu, v ktorom sa stala udalosť určujúca začiatok lehoty. Ak chýba tento deň v poslednom mesiaci lehoty, končí sa lehota uplynutím posledného dňa tohto mesiaca. 10. Podľa § 69 ods. 5 SSP, ak koniec lehoty pripadne na sobotu alebo deň pracovného pokoja, je posledným dňom lehoty najbližší nasledujúci pracovný deň; to neplatí na lehotu určenú podľa hodín. 11. Podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP, správny súd uznesením odmietne žalobu, ak bola podaná oneskorene. 12. Podľa § 202 ods. 1 prvá veta SSP, správnu žalobu fyzickej osoby správny súd posudzuje neformálne. 13. Základná lehota na podanie správnej žaloby fyzickou alebo právnickou osobou je zákonom ustanovená ako dvojmesačná (ak nejde o zákonom upravené osobitné lehoty, čo však nie je tento prípad), pričom udalosťou, od ktorej táto lehota plynie, je oznámenie rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy, proti ktorému správna žaloba smeruje. Lehota na podanie žaloby je lehotou procesnoprávnou, čo znamená, že lehota sa bude považovať za zachovanú, ak sa posledný deň podá správna žaloba na správnom súde alebo sa podanie odovzdá na poštovú prepravu. Pri určení lehoty na podanie správnej žaloby sa postupuje v súlade s ustanovením § 69 SSP. Koniec dvojmesačnej lehoty je stanovený na deň, ktorý sa svojim číselným označením zhoduje s dňom, v ktorom nastala udalosť určujúca začiatok lehoty (oznámenie rozhodnutia verejnej správy). Zmeškanie lehoty na podanie správnej žaloby nemožno odpustiť, nie je možné ju ani predĺžiť a jej márnym uplynutím stráca fyzická alebo právnická osoba právo na preskúmanie rozhodnutia orgánu verejnej správy. 14. Žalobca vo svojej žalobe označil napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej číslom a dátumom jeho vydania. Deň, kedy mu bolo napadnuté rozhodnutie doručené, však neuviedol. Súd správnu žalobu žalobcu posúdil neformálne (§ 202 ods. 1 SSP) a deň doručenia alebo iného oznámenia rozhodnutia žalobcovi určil a posúdil podľa listín v administratívnom spise predloženom žalovanou na základe výzvy súdu zo dňa 03.03.2025. 15. Z doručenky v administratívnom spise žalovanej súd zistil, že žalobou napadnuté rozhodnutie bolo žalobcovi doručené dňa 14.10.2024. 16. V predmetnej veci došlo k vydaniu napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej dňa 01.10.2024. Žalobcovi bolo predmetné rozhodnutie doručené dňa 14.10.2024 (doručenka v administratívnom spise žalovanej). Od tohto dátumu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie všeobecnej správnej žaloby. Nakoľko koniec dvojmesačnej prekluzívnej lehoty pripadol na deň pracovného pokoja – sobotu 14.12.2024, posledným dňom lehoty je najbližší nasledujúci pracovný deň, t.j. pondelok 16.12.2024. Žalobca však doručil správnu žalobu súdu až dňa 30.12.2024, teda 14 dní po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty. Táto okolnosť je dôvodom na odmietnutie žaloby podľa § 98 ods. 1 písm. d) SSP. 17. Vzhľadom na uvedené správny súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia, a žalobu žalobcu odmietol podľa ustanovenia § 98 ods. 1 písm. d) SSP ako oneskorene podanú. 18. O trovách konania správny súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 170 písm. a) SSP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak žaloba bola odmietnutá. Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorá musí byť podaná na Správny súd v Košiciach v lehote jedného mesiaca odo dňa doručenia uznesenia. Zmeškanie lehoty na podanie kasačnej sťažnosti nemožno odpustiť. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci. Kasačnú sťažnosť môže podať účastník konania a osoba zúčastnená na konaní podľa § 41 ods. 2 SSP, ak bolo rozhodnuté v ich neprospech. V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté bolo napadnuté rozhodnutie sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a/ na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c/ účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e/ vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f/ nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g/ rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h/ sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i/ nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j/ podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 odsek 1 písm. g/ až i/ SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym