Text rozhodnutia
Súd: Spisová značka: Identifikačné číslo súdneho spisu: Dátum vydania rozhodnutia: Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: ECLI:
Správny súd v Košiciach 20Sas/14/2024 0924100859 03. 12. 2025 Mgr. Roman Die ECLI:SK:SpSKE:2025:0924100859.1
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Správny súd v Košiciach, sudcom Mgr. Romanom Die, v právnej veci žalobcu: A. B., narodený XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXXX/X, XXX XX C., právne zastúpený: JUDr. Michal Feciľak, advokát, so sídlom Jesenná 8, 080 05 Prešov, IČO: 37 941 623, proti žalovanému: Sociálna poisťovňa, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8-10, 813 63 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2024, takto rozhodol: I. Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2024, ako aj rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2023 a vec vracia Sociálnej poisťovni, ústredie na ďalšie konanie. II. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania. odôvodnenie: I. 1. Správnou žalobou zo dňa 16.12.2024, doručenou Správnemu súdu v Košiciach (ďalej aj ako „správny súd“) toho istého dňa, sa žalobca domáhal súdneho prieskumu a zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa, Sociálnej poisťovne (ďalej aj ako „žalovaný“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 18.11.2024 (ďalej aj ako „napadnuté rozhodnutie“), ako aj rozhodnutia Sociálnej poisťovne, ústredie (ďalej aj ako „Ústredie“) č. XXX XXX XXXX X zo dňa 03.08.2023 (ďalej aj ako „prvostupňové rozhodnutie“). II. Administratívne konanie 2. Žalobca žiadosťou zo dňa 06.09.2022 požiadal Ústredie o priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý žiadal priznať od 06.09.2022. V žiadosti žalobca uviedol, že je poberateľom výsluhového dôchodku; ďalej prehľad svojich zamestnaní a vykonávanie zárobkovej činnosti v Českej republike a v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska. 3. Prvostupňovým rozhodnutím Ústredie žalobcovi priznalo od 06.09.2022 predčasný starobný dôchodok v sume 290,90 Eur, ktorý zvýšilo podľa § 82 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej aj ako „Zákon o sociálnom poistení“) od 01.01.2023 na sumu 325,30 Eur mesačne a od 01.07.2023 na sumu 359,80 Eur mesačne. Suma predčasného starobného dôchodku žalobcu bola určená bez toho, aby pre priznanie predčasného starobného dôchodku bola zhodnotená doba služobného pomeru – colníka a obdobie vedenia v evidencii uchádzačov o zamestnanie po 31.12.2003. Na nárok na predčasný starobný dôchodok a určenie jeho sumy boli žalobcovi započítané všetky preukázané obdobia dôchodkového poistenia a vymeriavacie základy zistené v rozhodnom období
z údajov uvedených v žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku, priložených dokladov a údajov nachádzajúcich sa v informačnom systéme Sociálnej poisťovne. Ústredie malo za preukázané, že ku dňu vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok, t. j. ku 06.09.2022, získal žalobca celkovo 21,9946 rokov obdobia dôchodkového poistenia. Suma predčasného starobného dôchodku bola určená ako súčin priemerného osobného mzdového bodu, obdobia dôchodkového poistenia a aktuálnej dôchodkovej hodnoty, znížený o 0,5 % za každých začatých 30 dní obdobia, za ktoré sa dôchodok znižuje, t. j. 402 dní, ktoré chýbajú žalobcovi do dovŕšenia dôchodkového veku. Prílohou k rozhodnutiu bol osobný list dôchodkového poistenia žalobcu v ktorom boli uvedené obdobie dôchodkového poistenia, rozhodujúce obdobie na výpočet dôchodku, sumy vymeriavacích základov na určenie poistného na dôchodkové poistenie, všeobecné vymeriavacie základy a osobné mzdové body. 4. Voči prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom namietal spôsob výpočtu predčasného starobného dôchodku. Žalobca žiadal započítať na dôchodkové účely dobu poistenia získanú podľa predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Ďalej sa domáhal nového prepočtu predčasného starobného dôchodku v súlade s rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z roku 2013 o zrovnoprávnení civilných a výsluhových dôchodkov, pretože v opačnom prípade by došlo k porušeniu jeho ústavného práva, a to práva na dôstojné finančné zabezpečenie. 5. Ústredie listom zo dňa 19.08.2024 oznámilo žalobcovi podklady, na základe ktorých bolo rozhodnuté o jeho nároku na predčasný starobný dôchodok. Zároveň žalobcu poučilo, že doručením predmetného listu mu začína plynúť nová lehota na podanie odvolania proti prvostupňovému rozhodnutiu. 6. V nadväznosti na list zo dňa 19.08.2024 podal žalobca proti prvostupňovému rozhodnutiu odvolanie zo dňa 19.09.2024. V podanom odvolaní uviedol, že rozhodnutie vychádza z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie platných právnych predpisov. Mal za to, že Ústredie nesprávne posúdilo dobu dôchodkového poistenia, keď neprihliadal na celú dobu dôchodkového poistenia, teda nehodnotil obdobie služby, ktorú žalobca vykonával v colnej správe. 7. Žalovaný napadnutým rozhodnutím odvolanie žalobcu zamietol a prvostupňové rozhodnutie potvrdil. Žalovaný rovnako konštatoval, že žalobca ku dňu podania žiadosti o priznanie predčasného starobného dôchodku získal 21 rokov a 363 dní obdobia dôchodkového poistenia, v dôsledku čoho splnil požiadavku uvedenú v § 67 Zákona o sociálnom poistení. Ďalej uviedol, že podľa potvrdenia Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky č. 372275/2022 zo dňa 24.08.2022 bol žalobcovi priznaný výsluhový dôchodok od 01.01.2006, a to v zmysle zákona č. 328/2002 Z. z. o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, po zhodnotení doby výkonu základnej vojenskej služby alebo náhradnej služby v období od 04.01.1981 do 29.12.1982 a doby trvania služobného pomeru v období od 12.08.1991 do 31.12.2005. Žalobca vykonával funkciu colník, ktorá nebola zaradená v rezortných zoznamoch v I. alebo II. kategórie. Pretože žalobca získal dobu služby v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a bol mu priznaný výsluhový dôchodok, sa doba služobného pomeru podľa názoru žalovaného nepovažuje za obdobie dôchodkového poistenia a preto mu na nárok na predčasný starobný dôchodok nebola ani zhodnotená. Zachovanie nárokov zo zaradenia do I. alebo II. kategórii funkcií spočíva v určení zníženého dôchodkového veku v závislosti od rozsahu služby získanej v kategórií funkcií a v určení sumy starobného dôchodku v súlade s § 274 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení aj podľa právnych predpisov účinných do 31.12.2003, ktorý sa však nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku a preto nie je možné získanú dobu hodnotiť na nárok na predčasný starobný dôchodok a jeho sumu. Vzhľadom na to, že ustanovenie § 274 ods. 2 sa nevzťahuje na určenie sumy predčasného starobného dôchodku, ako aj na skutočnosť, že účastníkovi nevznikol nárok na zníženie dôchodkového veku, nie je podľa žalovaného možné s poukazom na § 60 ods. 2 a § 255 ods. 5 zákona o sociálnom poistení žalobcovi dobu služby pre nárok a pre určenie sumy predčasného starobného dôchodku hodnotiť. Túto ním tvrdenú skutočnosť potvrdzuje aj to, že predčasný starobný dôchodok nie je uvedený v Dohovore č. 128 a preto neprichádza do úvahy aplikácia čl. 33 ods. 2 Dohovoru. Na určenie sumy predčasného starobného dôchodku nebolo preto možné započítať dobu výkonu služby a hrubé zárobky, pretože vtedajšia Československá federatívna republika sa v roku 1991 zaviazala prijímať záväzky z Dohovoru len pri starobnom dôchodku. Žalovaný konštatoval, že žalobca podmienky potrebné pre vznik nároku na predčasný starobný dôchodok a jeho výpočet splnil výlučne na základe obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému a preto mu bol priznaný
predčasný starobný dôchodok podľa čl. 52 ods. 1 písm. a) a ods. 4 a čl. 57 nariadenia Európskeho parlamentu a Rady ( ES ) č. 833/2004 len z dôb poistenia získaných podľa predpisov Slovenskej republiky a Českej republiky. K námietke žalobcu o nezapočítaní doby poistenia získaného podľa predpisov Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska žalovaný uviedol, že z predloženého potvrdenia o dobách poistenia vyplýva, že v Spojenom kráľovstve Veľkej Británie a Severného Írska žalobca získal dobu poistenia v rozsahu dlhšom ako jeden rok. V takomto prípade je preto príslušná zhodnotiť získanú dobu poistenia na dôchodkové účely a priznať dôchodkové dávky inštitúcia sociálneho poistenia Spojeného kráľovstva Veľkej Británie a Severného Írska. Na uvedenom podklade žalovaný konštatoval, že odvolanie podané žalobcom nie je dôvodné. III. Konanie na správnom súde 8. Žalobca v podanej správnej žalobe vyjadril nesúhlas s napadnutým rozhodnutím žalovaného a žiadal ho zrušiť, rovnako ako aj prvostupňové rozhodnutie a vrátiť vec Ústrediu na ďalšie konanie. V žalobe uviedol, že rozhodnutie vychádzalo z nesprávne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci a nesprávnej aplikácie platných právnych predpisov. Mal za to, že žalovaný, ako aj Ústredie, nesprávne posúdili dobu dôchodkového poistenia, keď neprihliadali na celú dobu dôchodkového poistenia, teda nehodnotili obdobie služby, ktorú žalobca vykonával v colnej správe. Žalobca odpracoval v colnej správe v služobnom pomere colníka 14 rokov a 141 dní, ktoré boli zhodnotené pre účely nároku na výsluhový dôchodok a mimo colnej správy odpracoval takmer 22 rokov dôchodkového poistenia. Mal za to, že žalobca splnil podmienky pre priznanie predčasného starobného dôchodku, ktorý mu bol síce priznaný, ale v nesprávnej výške. Argumentáciu vo vzťahu k nezaradeniu funkcie colníka do I. alebo II. pracovnoprávnej kategórie považoval za nesprávnu, nakoľko pracovnoprávne kategórie upravovali iba vek odchodu do dôchodku. Žalovaný mal do doby dôchodkového poistenia započítať aj obdobie hodnotené na určenie sumy výsluhového dôchodku, jeho rozhodnutie je preto podľa názoru žalobcu v rozpore s článkom 33 Dohovoru č. 128 ako aj v rozpore s aplikačnou praxou v skutkovo a právne totožných veciach. V tejto súvislosti poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10So/59/2014, sp. zn. 7So/138/2011 a sp. zn. 9So/15/2016. V závere uviedol, že súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania. 9. Žalovaný k podanej správnej žalobe podal vyjadrenie zo dňa 16.01.2025, v ktorom žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Poukázal na to, že žalovaný sa v celom rozsahu pridržiaval právneho názoru uvedenom v napadnutom rozhodnutí, žalobca v podanej žalobe neuviedol nové skutočnosti, ktoré by neboli predmetom preskúmania v rámci odvolacieho konania, považoval ako prvostupňové rozhodnutie, tak i napadnuté rozhodnutie za správne. 10. Žalobca podal k vyjadreniu žalovaného stanovisko zo dňa 27.02.2025 (repliku), v ktorom uviedol, že na podanej žalobe v celom rozsahu trvá, odmieta napadnuté rozhodnutie a argumentáciu vo vyjadrení žalovaného považuje za nesprávnu. Odôvodnenie, že nemožno zhodnotiť, čo do nároku na predčasný starobný dôchodok, obdobie získané v osobitnom systéme, považuje za chybné a diskriminačné, nemajúce oporu v zákone. Žalobca uviedol, že právny názor, o ktorý žalobca opiera svoj nárok bol vo zovšeobecnený a platí, že doba služobného pomeru v colnej správe sa zhodnocuje na účely predčasného starobného dôchodku. Vo svojom stanovisku odkázal na viaceré rozhodnutia správnych súdov. Po výzve správneho súdu sa žalovaný k replike žalobcu nevyjadril. 11. Správny súd v danej veci rozhodol a rozsudok dňa 03.12.2025 verejne vyhlásil podľa § 137 ods. 2 SSP, bez nariadenia pojednávania po splnení zákonných podmienok podľa § 124 ods. 3 SSP, § 137 ods. 4 SSP, keďže žalobca v správnej žalobe a ani žalovaný vo svojom vyjadrení nežiadali o nariadenie pojednávania, a súčasne nenastal ani jeden zo zákonných dôvodov na nariadenie pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku bolo zverejnené na úradnej tabuli správneho súdu dňa 14.10.2025. IV. Relevantná právna úprava 12. V súvislosti s plnením úloh správneho súdnictva v spojení so súdnym prieskumom predmetnej správnej žaloby podanej žalobcom správny súd na tomto mieste poukazuje na prislúchajúce ustanovenia zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej aj ako „SSP“), konkrétne na ustanovenia § 2, § 6 ods. 1, § 6 ods. 2 písm. c), § 199 a nasl. SSP, ktoré aplikoval v rámci súdneho prieskumu napadnutého rozhodnutia v predmetnom správnom súdnom konaní.
13. Podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. 14. Podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, ak správny súd zrušuje napadnuté rozhodnutie alebo opatrenie žalovaného, v závislosti od okolností môže na návrh žalobcu súčasne zrušiť aj rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy nižšieho stupňa, ktoré mu predchádzalo. 15. Podľa § 191 ods. 6 SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku, je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný. Ak orgán verejnej správy v ďalšom konaní nepostupoval v súlade s právnym názorom správneho súdu a správny súd opätovne zrušil rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy z tých istých dôvodov, môže správny súd i bez návrhu v zrušujúcom rozsudku uložiť orgánu verejnej správy pokutu. 16. Podľa § 167 ods. 1 SSP, správny súd prizná žalobcovi voči žalovanému právo na úplnú alebo čiastočnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania, ak mal žalobca vo veci celkom alebo sčasti úspech. 17. Podľa čl. 39 ods. 1 ústavného zákona č. 460/1992 Zb. Ústava Slovenskej republiky (ďalej aj ako „Ústava SR“), občania majú právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe a pri nespôsobilosti na prácu, ako aj pri strate živiteľa. 18. Podľa čl. 39 ods. 3 Ústavy SR, po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na systéme primeraného hmotného zabezpečenia v starobe má osoba, ktorá dosiahla ustanovený vek, nárok na primerané hmotné zabezpečenie v starobe. Zo systému primeraného hmotného zabezpečenia v starobe možno zabezpečiť aj osobu, ktorá po dosiahnutí ustanovenej doby účasti na tomto systéme dosiahla ustanovený počet odpracovaných rokov. 19. Podľa čl. 154c ods. 1 Ústavy SR, medzinárodné zmluvy o ľudských právach a základných slobodách, ktoré Slovenská republika ratifikovala a boli vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom pred nadobudnutím účinnosti tohto ústavného zákona, sú súčasťou jej právneho poriadku a majú prednosť pred zákonom, ak zabezpečujú väčší rozsah ústavných práv a slobôd. 20. Podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru č. 128 o invalidných, starobných a pozostalostných dávkach vyhláseného v Zbierke zákonov pod č. 416/1991 Zb. (ďalej aj ako „Dohovor“), ak má alebo ak by mala inak chránená osoba nárok na dávku ustanovenú v tomto Dohovore a ak dostáva inú peňažnú dávku sociálneho zabezpečenia za tú istú sociálnu udalosť, s výnimkou rodinných prídavkov, môžu sa dávky podľa tohto Dohovoru krátiť alebo zastaviť za určených podmienok a v určenom rozsahu za podmienky, že časť dávok, ktorá sa kráti alebo je zastavená, nepresahuje druhú dávku. 21. Podľa § 1 ods. 3 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom ku dňu podania žiadosti žalobcom o starobný dôchodok (ďalej len „v znení účinnom v rozhodnom čase“), tento zákon sa nevzťahuje na príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej informačnej služby, Národného bezpečnostného úradu, Zboru väzenskej a justičnej stráže, Hasičského a záchranného zboru, Horskej záchrannej služby, ozbrojených príslušníkov finančnej správy (ďalej len „policajt“), profesionálnych vojakov ozbrojených síl, vojakov mimoriadnej služby (ďalej len „profesionálny vojak“), ktorých sociálne zabezpečenie je upravené osobitným predpisom, ak tento zákon neustanovuje inak. 22. Podľa § 6 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, poistenec podľa tohto zákona je na účely dôchodkového poistenia aj fyzická osoba, ktorá získala obdobie dôchodkového poistenia podľa § 60 ods. 2, 4 a 5. 23. Podľa § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, obdobie dôchodkového poistenia je aj obdobie výkonu služby policajta a profesionálneho vojaka, ak toto obdobie policajt a profesionálny vojak nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu.
24. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, poistenec má nárok na starobný dôchodok, ak bol dôchodkovo poistený najmenej 15 rokov a dovŕšil dôchodkový vek. 25. Podľa § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, nárok na predčasný starobný dôchodok vzniká , ak poistenec získal najmenej 15 rokov obdobia dôchodkového poistenia, chýbajú mu najviac dva roky do dovŕšenia dôchodkového veku a suma predčasného starobného dôchodku ku dňu, od ktorého požiadal o jeho priznanie, je vyššia ako 1,2 násobku sumy životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu podľa osobitného predpisu. 26. Podľa § 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, predčasný starobný dôchodok po dovŕšení dôchodkového veku je starobný dôchodok. 27. Podľa § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, za obdobie dôchodkového poistenia sa považuje aj obdobie výkonu služby policajta, profesionálneho vojaka a vojaka prípravnej služby získané do 31. decembra 2003, ak toto obdobie policajt, profesionálny vojak a vojak prípravnej služby nezískali v rozsahu zakladajúcom nárok na výsluhový dôchodok podľa osobitného predpisu a nebol im priznaný invalidný výsluhový dôchodok, invalidný dôchodok alebo čiastočný invalidný dôchodok podľa osobitného predpisu. 28. Podľa § 274 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení v znení účinnom v rozhodnom čase, nároky vyplývajúce zo zaradenia zamestnaní do I. a II. pracovnej kategórie sa zachovávajú. V. Právny názor správneho súdu 29. Predmetom súdneho prieskumu bolo napadnuté rozhodnutie žalovaného, ktorým žalovaný potvrdil prvostupňové rozhodnutie, ktorým bol žalobcovi priznaný predčasný starobný dôchodok pri zohľadnení výlučne obdobia dôchodkového poistenia zo všeobecného systému. Z administratívneho spisu vyplynulo, že žalobca žiadosťou spísanou dňa 06.09.2022 požiadal o predčasný starobný dôchodku. Jeho žiadosti bolo vyhovené a od 06.09.2022 mu bol priznaný predčasný starobný dôchodok v sume v sume 290,90 Eur mesačne, ktorý bol následne od 01.01.2023 zvýšený na sumu 325,30 Eur mesačne a od 01.07.2023 na sumu 359,80 Eur mesačne. Žalobca je od 01.01.2006 poberateľom výsluhového dôchodku. Na vznik nároku na výsluhový dôchodok a jeho sumu mu bola zhodnotená doba služobného pomeru v colnej správe od 12.08.1991 do 31.12.2005 vo funkcii colník v III. pracovnej kategórii a doba výkonu vojenskej služby od 04.01.1981 do 29.12.1982. Pretože za obdobie výkonu služby v colnej správe získal nárok na výsluhový dôchodok, podľa zákona č. 328/2002 Z. z., toto obdobie mu žalovaný s odkazom na ustanovenia § 255 ods. 5 Zákona o sociálnom poistení nezapočítal ako obdobie dôchodkového poistenia na vznik nároku na predčasný starobný dôchodok. V konaní medzi účastníkmi bola spornou otázka započítania doby 14 rokov a 141 dní, zhodnotenej pre účely výsluhového dôchodku do obdobia dôchodkového poistenia pre účely posúdenia nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok zo všeobecného systému sociálneho poistenia, v zmysle ustanovenia § 67 ods. 1 a nasledujúcich ustanovení Zákona o sociálnom poistení. Pre účely nároku na predčasný dôchodok zo všeobecného systému žalovaný zhodnotil iba obdobie dôchodkového poistenia v rozsahu 21 rokov a 363 dní. Správny súd zároveň konštatuje, že sa nestotožnil s právnym názorom žalovaného, že pri výpočte predčasného starobného dôchodku započítanie do doby dôchodkového poistenia aj obdobia výkonu služby a hrubých zárobkov nie je možné z dôvodu vylúčenia aplikácie Dohovoru č. 128, pretože v ňom nie je predčasný starobný dôchodok uvedený. Predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle Dohovoru č. 128, pretože ak by bol prijatý iný záver nebolo mi možné ani po dovŕšení dôchodkového veku dôchodkovú dávku dorátať správne a to s prihliadnutím na skutočnosť, že podľa § 69a ods. 1 Zákona o sociálnom poistení sa po dovŕšení dôchodkového veku predčasný dôchodok zo zákona stáva starobným dôchodkom. 30. Z právnych úprav týkajúcich sa sociálneho zabezpečenia vyplýva, že všeobecný a aj osobitný systém sociálneho poistenia sú pre dávky dôchodkového poistenia založené na hodnotení dôb poistenia. Osobitný systém sociálneho poistenia príslušníkov ozbrojených zborov neobsahuje úpravu starobných dôchodkov, ktoré by zohľadňovali dobu ich poistenia v celom rozsahu, teda aj v civilnom zamestnaní. Obsahuje len úpravu výsluhových dôchodkov, sirotských výsluhových dôchodkov, vdovských výsluhových dôchodkov a invalidných výsluhových dôchodkov, pre účely ich priznania,
ktorých sa hodnotí len doba služby poistenca, ale nehodnotí sa doba poistenia, ktorú získali vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho poistenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, ktorý zodpovedá dobe poistenia v osobitnom systéme sociálneho poistenia, ale nie v časti, ktorá upravuje nárok na starobný, predčasný starobný, invalidný, sirotský, vdovský alebo vdovecký dôchodok. Pri porovnaní rozsahu poistného krytia zo všeobecného systému sociálneho poistenia a rozsahu poistného krytia z osobitného systému sociálneho zabezpečenia je možné dospieť k záveru, že osobitný systém sociálneho zabezpečenia obsahuje úpravu, ktorá zabezpečuje užší okruh dávok sociálneho poistenia a ako dobu poistenia zohľadňuje iba dobu výkonu služby. Zákon o sociálnom zabezpečení policajtov a vojakov neobsahuje takú právnu úpravu starobných dôchodkov, ktorá by zohľadňovala dobu poistenia v celom rozsahu, t. j. aj v civilnom zamestnaní, ale obsahuje iba úpravu výsluhových dôchodkov, pri ktorých sa hodnotí výlučne doba služby poistenca a nehodnotí sa doba poistenia, ktorú poistenec získal vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia. Poistenci osobitného systému sociálneho zabezpečenia sú vylúčení z pôsobnosti Zákona o sociálnom poistení len v rozsahu, zodpovedajúcom dobe poistenia v osobitnom systéme, ale nie v časti, upravujúcej (v posudzovanom prípade) nárok na predčasný starobný dôchodok. 31. Správny súd vyhodnotil ako dôvodné žalobné námietky žalobcu, ktorými namietal, že rozhodnutia orgánov verejnej správy boli vydané v rozpore s čl. 33 Dohovoru č. 128, pričom pri rozhodovaní o žiadosti žalobcu o priznanie predčasného starobného dôchodku mali orgány verejnej správy postupovať tak, že mali zohľadniť všetky doby poistenia (doby služby z osobitného systému a zo všeobecného systému) a predčasný starobný dôchodok primerane krátiť k dobe trvania služobného pomeru žalobcu, ktorá bola rozhodujúca pre výšku výsluhového dôchodku. Podľa právneho záveru vysloveného v Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1So/2/2015 zo dňa 24.08.2016 platí, že: „Primeraným je také hmotné zabezpečenie, ktoré zodpovedá celej dĺžke poistenia bez ohľadu na to, či poistenie bolo získané v osobitnom systéme sociálneho zabezpečenia (ktorý sa vyčlenil zo všeobecného systému dôchodkového poistenia) alebo iba vo všeobecnom systéme sociálneho poistenia.“ Správny súd poukazuje na to, že výkladom zákonných ustanovení týkajúcich sa započítania doby služby pre účely zistenia obdobia dôchodkového poistenia v súvislosti so splnením podmienok vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa všeobecných predpisov o sociálnom zabezpečení a pre určenie jeho výšky v spojení s aplikáciou čl. 33 ods. 2 Dohovoru a v súlade s Ústavou SR sa zaoberal opakovane Najvyšší súd Slovenskej republiky, ako aj Najvyšší správny súd Slovenskej republiky vo svojej rozsiahlej rozhodovacej činnosti. 32. Správny súd dáva v tejto súvislosti do pozornosti najmä rozhodnutia uverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod R 55/2011, R 53/2011, R 83/2013. Zo všetkých rozhodnutí správny súd cituje časť Rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 9So/176/2015 zo dňa 27.09.2017, v ktorom konštatoval, že: „Pri určení výšky starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho zabezpečenia (poistenia) je potrebné do doby dôchodkového poistenia započítať aj doby, ktoré boli zhodnotené na účely výsluhového dôchodku a v nich dosiahnuté hrubé zárobky. Až po takomto stanovení výšky starobného dôchodku možno sumu starobného dôchodku krátiť v pomernej časti zodpovedajúcej zhodnotenej dobe služby, najviac však o sumu výsluhového príspevku, považovaného za výsluhový dôchodok.“ S citovaným právnym záverom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sa správny súd pre účely svojho právneho posúdenia veci v plnom rozsahu stotožnil. V tejto súvislosti je potrebné dodať, že napriek tomu, že v danom prípade šlo o nárok na starobný dôchodok, správny súd má za to, že závery prezentované v uvedenom rozsudku sú aplikovateľné aj na predmetnú vec a vo vzťahu k odôvodneniu rozsudku na ne v plnej miere odkazuje. 33. Správny súd poukazuje ďalej na rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho správneho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 19SVs/7/2023 zo dňa 05.06.2024, podľa ktorého: „ ... Podľa názoru veľkého senátu teda aj v prípade priznávania predčasných starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov je potrebné do doby poistenia započítať aj dobu služby, aj keď bola zohľadnená pre priznanie výsluhového dôchodku. Veľký senát nevzhliadol žiaden racionálny dôvod, aby premisy a závery vyslovené najvyššími súdnymi autoritami ohľadne priznávania starobných dôchodkov poberateľom výsluhových dôchodkov neuplatnil aj na prípady priznávania predčasných starobných dôchodkov takýmto žiadateľom. Ako bolo vyššie uvedené, aj predčasný starobný dôchodok je starobnou dávkou v zmysle III. časti Dohovoru, má teda rovnaký charakter ako starobný dôchodok a pri jeho priznávaní majú byť uplatnené zásadne rovnaké princípy deklarované v judikatúre o priznávaní starobných dôchodkov.
Takýmto základným princípom je i hodnotenie doby výkonu služby ako doby poistenia podľa zákona o sociálnom poistení za súčasného krátenia výslednej starobnej dávky. Inak by došlo k nenáležitej a neodôvodnenej diskriminácii žiadateľov o predčasný starobný dôchodok, poberajúcich výsluhový dôchodok, oproti poberateľom výsluhových dôchodkov, ktorí požiadali o starobný dôchodok. ...“ 34. Inak povedané, zo záverov rozhodovacej praxe vyplýva, že pre posúdenie vzniku nároku na predčasný starobný dôchodok podľa § 67 Zákona o sociálnom poistení a určenie sumy predčasného starobného dôchodku, mal žalovaný žalobcovi zhodnotiť celú dobu dôchodkového poistenia, teda obdobie získané vo všeobecnom, ako aj v osobitnom systéme sociálneho poistenia a z takto zistenej doby dôchodkového poistenia mala vypočítať teoretickú výšku predčasného starobného dôchodku, ktorá by mu patrila po zhodnotení celej doby dôchodkového poistenia v osobitnom aj vo všeobecnom systéme. Od takto určenej sumy predčasného starobného dôchodku je potom potrebné podľa čl. 33 ods. 2 Dohovoru odpočítať sumu predčasného starobného dôchodku, ktorá by patrila len za obdobie dôchodkového poistenia získané výkonom služby, za ktoré bola poskytnutá dávka výsluhového zabezpečenia, pretože po splnení podmienok na priznanie predčasného starobného dôchodku plní dávka výsluhového zabezpečenia funkciu predčasného starobného dôchodku vo výške, ktorá zodpovedá už zhodnotenej dobe dôchodkového poistenia pre účely priznania výsluhovej dávky. Následne vzniká nárok na predčasný starobný dôchodok v sume, ktorá je zisteným rozdielom medzi teoretickou výškou predčasného starobného dôchodku, na ktorú by vznikol nárok v prípade, že by celé obdobie dôchodkového poistenia získal poistenec len vo všeobecnom systéme a výškou dôchodku, ktorá by zodpovedala obdobiu, ktoré bolo zohľadnené pre účely priznania výsluhovej dávky, pričom určenú teoretickú výšku predčasného starobného dôchodku je možné skrátiť najviac vo výške výsluhovej dávky. 35. Označovanie použiteľnosti vyššie citovaných rozsudkov Najvyššieho súdu Slovenskej republiky Sociálnou poisťovňou len u výsluhových dôchodcov so službou zaradenou do zvýhodnenej I. alebo II. kategórie, považuje správny súd za nesprávne a v rozpore s ustálenou judikatúrou. Je pravdou, že zásah do práv týchto výsluhových dôchodcov je výraznejší, preto Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že nároky týchto poistencov zo zaradenia služby do zvýhodnenej pracovnej kategórie (kategórie funkcií) musia byť zachované, keďže nie sú zohľadnené vo výsluhovom dôchodku, čo však nevylučuje záver, že u všetkých výsluhových dôchodcov, bez ohľadu na to, či ich služba bola alebo nebola zaradená do zvýhodnenej kategórie, dochádza k zásahu do ich práv, ak im nebola zohľadnená celá doba účasti na dôchodkovom poistení. Nezískanie obdobia dôchodkového poistenia v rozsahu zakladajúcom nárok na zníženie dôchodkového veku (I., II. kategórii), nemá žiadnu súvislosť so zisteným obdobím dôchodkového poistenia žalobcu. Pre zdôvodnenie vylúčenia doby služby žalobcu z obdobia dôchodkového poistenia hodnoteného pre nárok na predčasný starobný dôchodok podľa ustanovenia § 67 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, je preto postup s odkazom na ustanovenie § 255 a § 60 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení nesprávny a bez opory v na vec sa vzťahujúcich zákonných ustanoveniach. 36. Správny súd konštatuje, že pokiaľ Ústredie vo veci postupovalo tak, že pre účely rozhodnutia o nároku žalobcu na predčasný starobný dôchodok a jeho výšku podľa Zákona o sociálnom poistení absolútne vylúčilo hodnotenie doby jeho poistenia (rovnako ako aj žalovaný), ktoré získal v osobitnom systéme sociálneho poistenia, malo jeho rozhodnutie za následok, že nebolo zachované ústavné právo na primerané hmotné zabezpečenie v starobe podľa čl. 39 Ústavy Slovenskej republiky, t. j. také, ktoré zohľadňuje celé obdobie dôchodkového poistenia i zárobky dosiahnuté v rozhodujúcom období tak, ako je tomu u ktoréhokoľvek iného poistenca, ktorý splnil podmienky na priznanie predčasného starobného dôchodku a obdobie dôchodkového poistenia získal len vo všeobecnom systéme dôchodkového poistenia. 37. Vzhľadom na uvedené správny súd dospel k záveru, že žalovaný ako i Ústredie nepostupovali správne a v súlade so zákonom a ustálenou judikatúrou Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, ak pre účely nároku na predčasný starobný dôchodok vylúčili žalobcovi obdobie dôchodkového poistenia získané v osobitnom systéme sociálneho poistenia, t. j. štátnej služby colníka a obdobia prezenčnej vojenskej služby. Správnou žalobou napadnuté rozhodnutie, vrátane prvostupňového rozhodnutia, tak podľa správneho súdu vychádzali z nesprávneho právneho posúdenia veci, na základe čoho správny súd vyhodnotil predmetnú správnu žalobu ako dôvodnú. Na základe uvedeného došlo k splneniu podmienky na zrušenie napadnutého rozhodnutia žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. c) SSP, ako aj prvostupňového rozhodnutia Ústredia podľa § 191 ods. 3 písm. a) SSP, na základe čoho správny súd
rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku I. tohto rozsudku. V ďalšom konaní bude úlohou Ústredia opätovne posúdiť a vypočítať sumu priznaného predčasného starobného dôchodku a postupovať v intenciách úvah a záverov správneho súdu uvedených v tomto rozsudku s ohľadom na viazanosť orgánu verejnej správy právnym názorom súdu v zmysle § 191 ods. 6 SSP. 38. O náhrade trov konania správny súd vzhľadom na celkový úspech žalobcu v konaní rozhodol v súlade s § 167 ods. 1 SSP vo výroku II. tak, že žalobcovi priznal právo na úplnú náhradu dôvodne vynaložených trov konania voči žalovanému. Poučenie: Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú možno podať na Správnom súde v Košiciach v lehote jedného mesiaca od doručenia tohto rozsudku. Zmeškanie uvedenej lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP (ktorému správnemu súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka konania) uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Podanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe. Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí správnemu súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Správny súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva. K podaniu kolektívneho orgánu musí byť pripojené rozhodnutie, ktorým príslušný kolektívny orgán vyslovil s podaním súhlas. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil. Kasačnú sťažnosť možno podľa § 440 ods. 1 SSP odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutím o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté. Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený v § 440 ods. 1 písm. g) až i) SSP sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom. V kasačnej sťažnosti nemožno uplatňovať nové skutočnosti a dôkazy okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podanej kasačnej sťažnosti. Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Kasačná sťažnosť nemá odkladný účinok, ak SSP neustanovuje inak.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Uvedená povinnosť neplatí, ak: a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.